Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/42/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej v právnej veci žalobcu TELESERVIS spol. s.r.o., so sídlom J.Hagaru č.9, 831 51 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 17 329 299, zastúpeného Advokátska kancelária Rolková s.r.o, so sídlom Ľ. Fullu 5, 903 01 Senec, IČO: 52 189 902, proti žalovanému: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, so sídlom Radničné nám. č.8, 969 55 Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047, o určenie práva neplatiť nájomné, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -280 zo dňa 15.januára 2020 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -280 zo dňa 15.januára 2020 potvrdzuje.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom určil, že žalobca nie je povinný platiť nájomné dohodnuté žalobcom ako prenajímateľom v nájomnej zmluve uzatvorenej dňa 23.4.2010, ktorej predmetom je pozemok KN-C parc. č. 8362/9 vo výmere 671 m2, ktorá vznikla oddelením od pozemku KN-C parc. č.8362/4 o výmere 1444 m2, druh pozemku: vodné plochy vedenej Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. 7 v katastrálnom území Severné Mesto, obec: Košice - Sever, okres: Košice I a bola zameraná GP č. 112/2009 vo výške 6.710,--eur bez DPH ročne od roku 2015 až do doby odstránenia vád predmetu nájmu, pre ktoré žalobca predmet nájmu nemôže užívať.

2. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške.

3. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že nie je povinný platiť nájomné dohodnuté žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom v nájomnej zmluve uzatvorenej dňa 23.4.2010 vo výške 6.710,--eur bez DPH ročne od roku 2015 až do doby odstránenia vád predmetu nájmu, pre ktoré žalobca predmet nájmu nemôže užívať s tým, že na takomto určení s poukazom na dôvody žaloby má naliehavý právny záujem.

4. Žalobu odôvodnil tým, že nájomná zmluva bola uzavretá za účelom rekonštrukcie podzemného rozvodu potrubia od čerpacej stanice až po baňu Bankov, kde sa pripravuje otvorenie bane na Bankove. Podzemne potrubie slúži na odvodnenie banského diela. Doba nájmu bola zmluvnými stranami dohodnutá od 1.5.2010 do 30.4.2020 a nájomné bolo stanovené dohodou vo výške 10,--eur/m2/ročne, t. j. za výmeru 671 m2 vo výške 6.710,--eur bez DPH/ročne. Žalobca listom zo dňa 12.1.2012 požiadal

žalovaného o zľavu z nájomného z dôvodu, že pozemok je oplotený a žalobca ako nájomca na pozemok nemá prístup, pričom pre prípad, že pozemok nebude nájomcovi sprístupnený požiadal o zľavu z nájomného vo výške 6.000,--eur ročne, t. j. žalobca požiadal o zmenu výšky nájomného zo 6.710,--eur ročne bez DPH na 710,--eur ročne bez DPH. Žiadosť o zľavu z nájmu predložil žalobca žalovanému z dôvodu, že na prelome rokov 2011/2012 došlo k zamedzeniu prístupu žalobcu ako nájomcu k pozemku a k oploteniu pozemku tretím subjektom. Tretí subjekt Gustáv Straka potvrdil, že od uvedenej doby začal pozemok užívať s tým, že od r. 2011 je pozemok oplotený z dôvodu zamedzenia prístupu iných subjektov na uvedené pozemky. Od r. 2012 so súhlasom žalovaného urobil aj rekonštrukciu oplotenia a potvrdil, že od roku 2012 až doteraz na pozemku vykonával aj iné činnosti ako je kosenie trávy a staral sa o pozemok. Žalobca zistil, že na daných pozemkoch vykonával tento subjekt aj iné činnosti, ktoré už neuvádza, ako napríklad realizácia rôznych stavieb bez stavebného povolenia, rôzne úpravy terénu, preprava rôznych stavebných materiálov a podobne, a to bez akéhokoľvek upovedomenia alebo bez súhlasu žalobcu.

5. Ďalej súd zistil, že na základe Žiadosti o zľavu nájmu vystavil žalovaný ako prenajímateľ faktúry v sume požadovanej žalobcom, číže vo výške 710,--eur ročne bez DPH, 852,--eur s DPH. Poslednou takto vystavenou faktúrou bola faktúra splatná 6.2.2015 a zároveň v rozpore s predchádzajúcou dohodou o zľave z nájomného doručil žalovaný ako prenajímateľ žalobcovi faktúru č. 415150308 zo dňa 15.5.2015 na sumu 28.800,--eur ako dofakturáciu sumy vo výške 6.000,--eur za roky 2012, 2013, 2014 a 2015. Faktúra bola splatná dňa 1.6.2015. Uvedenú faktúru žalobca žalovanému vrátil ako faktúru vystavenú neoprávnene. Následne žalobca listom zo dňa 30.7.2015 požiadal o ďalšie zníženie nájomného na sumu 0,--eur z dôvodu, že pozemok je nie oplotený, čím je nájomcovi úplne bránené v prístupe, je užívaný tretím subjektom a navyše sú na ňom postavené aj rôzne stavby bez stavebného povolenia, ktoré bezprostredne ohrozujú potrubia vo vlastníctve žalobcu. Žalobca ako nájomca nemohol dohodnutým spôsobom pozemok vôbec užívať nielen z dôvodu oplotenia pozemku, ale aj z dôvodu stavieb tretieho subjektu postavených bez stavebného povolenia, v dôsledku ktorých sa nemohol dostať na pozemok s potrebnými mechanizmami za účelom rekonštrukcie a udržiavania potrubia žalobcu a ktoré stavby toto potrubie aj ohrozujú. Žalobca ďalej uviedol, že napriek uvedeným skutočnostiam žalovaný vystavil faktúry, kde svojvoľne zmenil výšku nájomného na pôvodnú sumu 6.710,--eur bez DPH/rok, a to faktúru zo dňa 9.3.2016, splatnú 23.3.2016 a faktúru zo dňa 8.3.2017, splatnú dňa 22.3.2017.

6. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, navrhol však žalobu zamietnuť, keď konštatoval, že žalobca užíva pozemok umiestnením potrubia a potvrdil, že mu počas trvania sporu, a to dňa 12.10.2018 dal k dispozícii kľúče od oplotenia a následne dňa 13.11.2018 odstránil oplotenie pozemku. Žalovaný tiež súhlasil s tým, že na pozemku sú umiestnené stavby, ktoré uvádzal žalobca, bol však toho názoru, že žalobca môže napriek tejto skutočnosti pozemok užívať. Tvrdil, že žalobca na podanej žalobe nemá naliehavý právny záujem, uviedol, že právo žalobcu je prekludované, pretože uplynula šesťmesačná lehota, a to najneskôr začiatkom roku 2013, pretože žalobca právo na zľavu z nájmu neuplatnil v zákonnej lehote. Tvrdil, že žiadosť žalobcu o zľavu z nájomného zo dňa 12.1.2012 mu doručená nebola, zároveň vzniesol námietku premlčania. Pokiaľ ide o žiadosť o zľavu z nájomného z roku 2015 mal za to, že takýmto spôsobom si žalobca nemohol riadne túto zľavu uplatniť, pretože v nej poukazoval na skutočnosti, ktoré uvádzal už v roku 2012.

7. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že žalobca so žalovaným uzavrel dňa 23.4.2010 nájomnú zmluvu, že žalovaný odovzdal a žalobca prevzal predmet nájmu v zmysle Protokolu o odovzdaní a prevzatí predmetu nájmu, v ktorom bolo okrem iného konštatované, že pozemok v súčasnom stave je nezastavaný a spôsobilý na prenájom za účelom rekonštrukcie podzemného rozvodu a potrubia od čerpacej stanice až po baňu Bankov, kde sa pripravuje otvorenie bane na Bankove. Ďalej konštatoval, že v priebehu sporu ostalo medzi stranami sporu nesporné, že pozemok, ktorý je predmetom nájmu bol oplotený (nie žalobcom), pričom žalobca od oplotenia kľúče nemal, tieto žalovaný odovzdal žalobcovi až dňa 12.10.2018, pričom žalovaný oplotenie odstránil až dňa 13.11.2018. K oploteniu pozemku došlo až následne po uzavretí nájomnej zmluvy s tým, že v čase uzavretia nájomnej zmluvy oplotený nebol a žalobca mohol naň vstúpiť a užívať ho. Z uvedených skutočností vyplýva že po uzavretí nájomnej zmluvy došlo k zmene stavu a žalobca nemal možnosť zákonného vstupu na pozemok, ktorý mu žalovaný prenajal. Uvedené tvrdenia žalobcu žalovaný v priebehu sporu nerozporoval.

8. Súd ďalej konštatoval, že medzi stranami sporu bolo sporné, či žalobca môže predmet nájmu užívať od obdobia, keď mu žalovaný odovzdal kľúče od oploteného vstupu (12.10.2018), resp. od 13.11.2018,

kedy žalovaný odstránil oplotenie predmetu nájmu. Žalobca tvrdil, že mu v užívaní bráni skutočnosť, že na pozemku, ktorý je predmetom nájmu sú stavby ako elektrická prípojka, plynová prípojka, kanalizácia, vodovodné potrubie, na základe čoho nemôže rekonštruovať potrubie, ktoré sa nachádza na danom pozemku, nakoľko by mohol spôsobiť škodu, keďže nemá vedomosť o presnej lokalizácii stavieb, ktoré sú umiestnené aj pod zemou. Na preukázanie svojich tvrdení navrhol v spore vypočuť svedkov Ing. Šnajdára, JUDr. Remeša a Ing. Molčana. Žalovaný nerozporoval, že na pozemku, ktorý je predmetom nájmu sú stavby, avšak bol toho názoru, že to nebráni tomu, aby žalobca mohol pozemok užívať. Dôkazy na preukázanie svojich tvrdení nenavrhoval.

9. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca, hoci mal od žalovaného prenajatý pozemok, nemohol ho riadne užívať v zmysle obsahu nájomnej zmluvy. Žalobca v spore preukázal, že pozemok bol oplotený až do 13.11.2018. Žalobca v spore výpoveďou konateľa žalobcu a výpoveďou svedkov preukázal, že aj potom, čo žalovaný odstránil oplotenie nemohol užívať prenajatý pozemok v súlade s účelom nájmu. Súd ďalej konštatoval, že žalovaný ako prenajímateľ pozemku bol povinný prenechať vec žalobcovi ako nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, čo žalovaný aj splnil, keď v čase uzatvárania nájomnej zmluvy pozemok nebol oplotený a nebol zaťažený čiernymi stavbami. Bolo však povinnosťou žalovaného ako prenajímateľa v tomto stave prenajatý pozemok na svoj náklad udržiavať aj naďalej, ktorá povinnosť má stály charakter, trvá teda počas celého trvania nájomného vzťahu ( ). Nesplnenie tejto povinnosti je sankcionované sankciami. Nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady vecí, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom. Vzhľadom na uvedené je podľa názoru súdu daný dôvod pre určenie, že žalobca nie je povinný platiť žalovanému dohodnuté nájomné, a to od roku 2015, keďže skoršie obdobie nebolo predmetom sporu až do doby odstránenia vád predmetu nájmu, pre ktoré žalobca predmet nájmu nemôže užívať. Z uvedeného dôvodu bol súd názoru, že žaloba je v plnom rozsahu dôvodná, a preto jej vyhovel.

10. Zároveň uviedol, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení, že nie je povinný platiť nájomné od roku 2015 až do doby odstránenia vád predmetu nájmu, ktoré mu bránia predmet nájmu užívať, pretože podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj na ochranu práva žalobcu, ktorou sa môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Medzi stranami sporu existuje aktuálny stav objektívnej neistoty, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcu.

11. Žalovaný namietol, že nárok žalobcu je prekludovaný, keď právo na odpustenie alebo na poskytnutie zľavy z nájomného sa musí uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu a právo zanikne, ak sa neuplatní do šiestich mesiacov odo dňa, keď došlo ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim ( ). Súd konštatoval, že v spore bolo preukázané, že žalobca za roky 2012 až 2015 platil znížené nájomné na základe Žiadosti o zľavu z nájomného zo 12.1.2012. Platil uvedené znížené nájomné na základe faktúr, ktoré vyhotovoval a zasielal žalobcovi žalovaný, keď s poukazom na bod 7.2. nájomnej zmluvy sa nájomca zaväzuje platiť ročné nájomné dohodnuté v bode 7.1 tejto zmluvy jednorazové, a to najneskôr do 31.3. príslušného kalendárneho roka, za ktorý je nájomné splatné a v zmysle bodu 7.3 je nájomné splatné na základe faktúry prenajímateľa. Variabilný symbol je číslo príslušnej faktúry. Súd konštatoval, že predmetom sporu je obdobie až od roku 2015. Nebolo sporné, že žalovaný sa rozhodol od žalobcu následne žiadať plné nájomné a faktúrou z 15.5.2015, splatnou 1.6.2015 fakturoval sumu 28.800,--eur ako dofakturáciu nájmu za roky 2012 - 2015, pričom za ďalšie roky už žalovaný žiadal od žalobcu platenie plného nájmu. Žalobca v spore preukázal, že si u žalovaného uplatnil zľavu z nájomného v zmysle Žiadosti zo dňa 30.7.2015 z dôvodu, že pozemok je oplotený a žalobca ho nemôže užívať v zmysle nájomnej zmluvy. Preukázal, že si právo na zľavu z nájomného uplatnil u žalovaného do šiestich mesiacov odo dňa, keď došlo k skutočnostiam zakladajúcim toto právo, teda od 15.5.2015, kedy žalovaný žiadal platiť plné nájomné. Z tohto dôvodu dospel súd prvej inštancie k záveru, že nárok žalobcu nie je prekludovaný.

12. Žalovaný vzniesol aj námietku premlčania s poukazom na ust. , podľa ktorého pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby, začína plynúť premlčacia doba odo dňa, kedy sa právo takto uplatnilo. Súd konštatoval, že žalobca preukázal, že právo na zľavu z nájomného si uplatnil u žalovaného Žiadosťou o zľavu z nájomného zo dňa 30.7.2015, ktorá bola žalovanému doručená dňa 3.8.2015. Žalobu podal na súd dňa 11.9.2017, teda počas plynutia trojročnej premlčacej doby. Z tohto dôvodu nárok žalobcu premlčaný nie je.

13. O trovách konania rozhodol súd podľa a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v plnom rozsahu priznal právo na náhradu trov konania v pomere 100% voči žalovanému, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník podľa .

14. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa považuje v celom rozsahu za nesprávny a nespravodlivý, a to nielen vzhľadom na to, že súd nesprávne zisťoval a zistil skutkový stav a nevysporiadal sa s procesnou obranou žalovaného, ale vzhľadom na to, že rozsudok je nespreskúmateľný, nepresvedčivý, nevykonateľný (neurčitý) a založený na nesprávnom výklade a použití právnych noriem.

15. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia žalovaného týkajúce sa dodatočne predloženej kópie listiny, označenej ako Žiadosť o zľavu zo dňa 12.1.2012, ktorá mala byť údajne doručená žalovanému a ním riadne prevzatá (nie je ani zrejmé, z akého dôkazu v tejto súvislosti súd vychádzal), ale ktorej obsahu dokonca malo byť údajne úplne vyhovené (v tejto súvislosti poukázal na nezmysel postrádajúci logiku, či rozumnosť jej obsahu najmä v časti týkajúcej sa ničím neodôvodnenej výšky zľavy, resp. na nerozumnosť v tom, za čo vlastne bol žalobca ochotný platiť čiastočne a svojvoľne určenú sumu 710,--eur ročne, ak údajne vôbec nič nemohol užívať). Zdôraznil, že uvedená listina bola vyhodnotená ako sfalšovaný dôkaz, a to nepochybne niekedy v priebehu roka 2015, kedy žalobcovi bolo dofakturované dojednané nájomné, pričom túto listinu je potrebné posudzovať len z hľadiska, či v kontexte očividnej snahy žalobcu využiť obyčajné pochybenie zamestnanca žalovaného pri fakturácii dojednaného nájomného, a to aj za cenu spáchania možného trestného činu marenia spravodlivosti. Okrem toho uvedená listina nebola zo strany súdu vykonaná ako dôkaz ani medzi dôkazmi ju súd neuvádza, podobne ako neuvádza iné dôkazy, ktoré by vykonal a z ktorých by vychádzal.

16. Ďalej uviedol, že súd nesprávne posúdil, že uplatnený nárok nie je prekludovaný, resp. premlčaný. Posúdenie preklúzie a premlčania je v odôvodnení napadnutého rozsudku dokonca odlišné od jeho stručného odôvodnenia pri jeho samotnom vyhlásení. Zdôraznil, že žalobcovi nič nebránilo ani v roku 2015 a v roku 2016 podať žalobu, ak by jeho uvedená žiadosť o zľavu bola podaná ešte v roku 2012, keďže žalovaný tvrdí, že táto žiadosť nebola podaná, nemohol takúto žiadosť adresovať, až v roku 2015, teda skoro štyri roky potom, ako mal byť na prenajatom pozemku postavený plot, ktorý žalobcovi údajne bránil v užívaní pozemku. Žalobca taktiež nemohol žiadať o odpustenie nájomného, ak predtým žiadal iba zľavu (v tejto súvislosti je aj samotný výrok nevykonateľný, keď za rok 2015 žalovaný zaplatiť čiastočné nájomné v sume 852,--eur, pričom treba uviesť, že nevykonateľnosť rozsudku spôsobuje aj neurčitosť vád, ktoré majú byť podľa výroku odstránené, aby sa žalovaný mohol domáhať platenia dojednaného nájomného). Vzhľadom na uvedené skutočnosti, z ktorých jednoznačne vyplýva, že žalobe nebolo správne vyhovieť, žiada odvolací súd, aby zmenil napadnutý rozsudok tak, že žaloba sa zamieta a žalovanému sa priznáva náhrada trov konania.

17. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že si na prvom mieste dovoľuje vysloviť pochybnosť o tom, či odvolanie bolo podané včas podľa lehoty uvedenej v . Právnemu zástupcovi žalobcu bola telefonicky poskytnutá infocentrom Okresného súdu Žiar nad Hronom informácia, že žalovaný prevzal rozsudok dňa 12.2.2012, lehota na podanie odvolania mala žalovanému uplynúť dňa 27.2.2020 a z pečiatky Okresného súdu Žiar nad Hronom vyplýva, že odvolanie žalovaného bolo podané až 5.3.2020, t. j. pravdepodobne po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má za to, že odvolanie žalovaného bolo podané oneskorene, t. j. po uplynutí zákonnej lehoty, preto by mal odvolací súd odvolanie odmietnuť.

18. Čo sa týka merita veci, žalobca sa stotožňuje s rozsudkom, ako aj s dokazovaním, ktoré mu predchádzalo, rozsudok považuje za vecne správny, právne správny a logicky odôvodnený, pričom odôvodnenie rozsudku je jasné, výstižné a presvedčivé, vychádzajúce z vykonaného dokazovania. Ako prvý dôvod odvolania žalovaný uvádza, že nie je zrejmé, ako súd posúdil skutkové tvrdenia žalovaného týkajúce sa žiadosti zo dňa 12.1.2012, o ktorej žiadosti žalovaný tvrdí, že bola vyhotovená ako sfalšovaný dôkaz údajne v priebehu roka 2015, kedy bolo žalobcovi dofakturované dojednané nájomné. Žalobca má za to, že táto procesná obrana žalovaného je účelová, v snahe prekryť pochybenie žalovaného bez toho, aby sa sústredil na to, že žalovaný od roku 2012 nie je schopný odstrániť vady predmetu nájmu. Všetky listinné dôkazy predložené žalovaným vrátane výpovede svedkov ako aj bývalých zamestnancov žalovaného preukazujú, že predmet nájmu nebolo možné od roku 2012 riadne užívať, aj to, že žalobca

ako nájomca uplatnil v roku 2012 žiadosť o zľavu nájomného. Obranu žalovaného o „obyčajnom“ pochybení zamestnanca žalovaného pri fakturácii dojednaného nájomného považuje žalobca za účelovú a absolútne nelogickú vzhľadom k tomu, že všetky dôkazy preukazujú to, že prenajatý pozemok nebolo možné užívať skutočne od roku 2012 do 13.11.2018 žiadnym spôsobom z dôvodu oplotenia a následne ani po tomto dátume z dôvodu zistenia existencie ďalších čiernych stavieb, čo nie je možné s touto obranou stotožniť. Tvrdenie účtovníčky je v rozpore s tvrdeniami svedkov - vedúcich zamestnancov žalovaného, ktorí potvrdili skutočnosti uvádzané žalobcom, teda, že majú vedomosť o podanej žiadosti o zľavu, ako aj o poskytnutej zľave zo strany SVP, š. p. Ďalej poukázal na výsluch JUDr. Miloša Remeša, ktorý pracoval u žalovaného ako vedúci odboru správy majetku od roku 1996 do októbra 2016, ktorý uviedol, že mal vedomosť o tom, že prenajatý pozemok bol na prelome rokov 2011 - 2012 oplotený, čím bolo žalobcovi zabránené na tento pozemok vstupovať s tým, že on odporučil žalobcovi vzhľadom na uvedenú situáciu, nech si dajú žiadosť o zníženie nájmu alebo o neplatenie nájmu. Svedok mal vedomosť o tom, že žalobca požiadal o zníženie nájmu v roku 2012 aj v roku 2015. Ďalej z výsluchu Ing. Vladimíra Molčana, bývalého riaditeľa SVP vyplýva, že predmet nájmu bol skutočne oplotený a žalobca mal naň znemožnený prístup, keď uviedol, že mal vedomosť o žiadosti žalobcu z roku 2012 o zľavu z nájmu s tým, že z uvedeného dôvodu aj zníženie nájomného pristúpili.

19. Čo sa týka námietky žalovaného, že súd nesprávne posúdil, že uplatnený nárok nie je prekludovaný, resp. premlčaný, žalobca sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku. Tvrdenia žalovaného týkajúce sa premlčania uvedené v odvolaní sú absolútne nelogické a účelové v snahe prekryť pochybenie žalovaného ako správcu majetku štátu, ktorý namiesto toho, aby umožnil nájomcovi riadne užívať prenajatý pozemok ani k dnešnému dňu nebol schopný odstrániť vady prenajatého pozemku a namiesto toho, aby preukázal, či bolo možné pozemok nájomcom užívať, účelovo a v rozpore so zdravým rozumom vymýšľa rôzne iné prekážky, ktoré do dnešného dňa nepreukázal relevantnými dôkazmi. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom potvrdil.

20. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca podobne ako aj súd prvej inštancie pri svojom nesprávnom nazeraní na plynutie lehôt pre uplatnenie práva na odpustenie alebo poskytnutie zľavy z nájomného zjavne neprihliada ani na rozhodovaciu prax súdov v tejto otázke, na ktorú žalovaný poukazoval v konaní aj predložením uznesenia Ústavného súdu SR z 19.apríla 2017 sp. (začiatok prekluzívnej lehoty súdu určujú na čas, kedy došlo k obmedzeniu užívania prenajatej veci, čo v prejednanom spore by malo na základe žalobcu vychádzať na rok 2011, pričom táto skutočnosť bráni tomu, aby žalobca účinne a platne urobil na základe existencie určitý právny úkon smerujúci k neplateniu nájomného až v roku 2015 - žalovaný opätovne zdôrazňuje, že ak žalobca taký istý úkon údajne urobil už v roku 2012 ako nepreukázateľne tvrdí, nikto a nič mu nebránilo ani v roku 2015 a 2016 podať žalobu). K dôveryhodnosti svedka JUDr. Remeša a jeho poznatkoch o danej veci predložil v prílohe vyjadrenia listinu, ktorú vlastnoručne podpísal a na základe ktorej sa začali na jeho pokyn uplatňovať pohľadávky na nájomnom voči žalobcovi. K námietke oneskoreného podania odvolania žalovaný uviedol, že je nedôvodná, keďže žalovaný podal odvolanie dňa 27.2.2020 v elektronickej podobe bez autorizácie a v zmysle príslušných ustanovení procesných predpisov následne doručil súdu toto svoje podanie aj v listinnej podobne v potrebnom počte v zákonnej lehote. Vzhľadom na uvedené skutočnosti trvá na odvolacích dôvodoch a žiada odvolací súd o zamietnutie žaloby.

21. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca. Uviedol, že trvá na svojom predchádzajúcom vyjadrení k odvolaniu žalovaného, ktoré považuje za dostatočne konkrétne s uvedením riadneho a navyše logického odôvodnenia a s poukazom na skutočnosti, ktoré nastali počas súdneho konania. Stotožňuje sa s rozsudkom zo dňa 15.1.2020, odôvodnenie rozsudku je jasné, výstižné, presvedčivé, vychádzajúce z vykonaného dokazovania, naopak vyjadrenie žalovaného považuje za neodôvodnené, vychádzajúce z procesnej pasivity žalovaného počas celého súdneho konania v predmetnej právnej veci, keď počas prvostupňového konania nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce svoje tvrdenia, ani dôkazy vyvracajúce tvrdenia žalobcu. Vyjadril sa aj k rozhodovacej praxi súdov, na ktorú poukazuje žalovaný a uviedol, že je síce pravda, že obmedzenie užívaniaschopnosti pozemku nastalo na prelome rokov 2011 a 2012, na základe čoho si uplatnil žalobca riadne a včas žiadosť o zľavu z nájmu od roku 2012, avšak až do roku 2015 nemal žalobca žiaden dôvod podávať žalobu a zároveň nemal dôvod uplatňovať si zľavu z nájmu, keď žiadosti o zľavu z nájmu z roku 2012 bolo počas štyroch rokov nepochybne žalovaným vyhovené a to tým, že samotný žalovaný vystavoval faktúry na zníženie nájomného podľa žiadosti o zľavu z nájmu z roku 2012. Skutočnosť, ktorá zakladala zmenu, nastala až 15.5.2015, kedy žalovaný požadoval

doplatenie nájomného a v nadväznosti na to podal žalobca druhú žiadosť o odpustenie nájomného. V nadväznosti na uvedené, keďže každý prípad je individuálny, formálne aplikovanie rozhodovacej praxe súdov bez toho, aby ju žalovaný riadne a logicky zdôvodnil s poukazom na konkrétnu právnu vec považuje žalobca za nesprávne. Naďalej zastáva názor, že všetky úkony žalobcu boli vykonané riadne a včas, v zmysle zákonných, premlčacích a prekluzívnych lehôt a poukazovanie žalovaného na rozhodovaciu prax súdov považuje za nerelevantné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

22. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení a (ďalej len ), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia , pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

23. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou domáhal určenia, že nie je povinný platiť nájomné dohodnuté medzi ním ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom na základe Nájomnej zmluvy z 23.4.2010, ktoré bolo dohodnuté podľa čl. 7.1 vo výške 10,--eur/1m2/rok, t. j. za výmeru 671 m2 ročne 6.710,--eur bez DPH s tým, že nájomné je splatné na základe faktúry prenajímateľa a variabilný symbol je číslo príslušnej faktúry. Žalobca v konaní preukázal, že na prelome rokov 2011/2012 došlo k zamedzeniu k prístupe žalobcu ako nájomcu k pozemku a k oploteniu pozemku tretím subjektom, ktorú skutočnosť potvrdil aj spomenutý tretí subjekt - Gustáv Straka, ktorý začal od uvedenej doby pozemok užívať, a ktorý aj v liste adresovanom Stavebnému úradu mesta Košice uviedol, že pozemok je oplotený od roku 2011 aj z dôvodu zamedzenia prístupu iných subjektov na uvedené pozemky a vyjadril sa, že v roku 2012 so súhlasom žalovaného urobil rekonštrukciu oplotenia. Zároveň potvrdil, že od roku 2012 na pozemku vykonával aj iné činnosti, ako je kosenie trávy a staral sa o pozemok. Žalobca tvrdil, že zistil, že okrem uvedených skutočností tento subjekt vykonával aj činnosti, ktoré neuvádzal vo svojom liste, ako napr. realizácia rôznych stavieb bez stavebného povolenia, úpravy terénu, preprava rôznych stavebných materiálov a podobne, a to bez akéhokoľvek upovedomenia alebo súhlasu žalobcu.

24. Odvolací súd ďalej zistil, že žalobca na základe týchto skutočností listom z 12.1.2012 požiadal žalovaného o zľavu z nájmu (č.l. 247). V predmetnej žiadosti poukázal na uzavretie nájomnej zmluvy a aj na to, že žalobca pri vykonaní rekonštrukcie potrubia zistil, že pozemok je oplotený a na tento pozemok nie je prístup. Vyzval žalovaného, aby žalobcovi sprístupnil uvedený pozemok a v prípade, ak ho nesprístupní, žiada o odpustenie, resp. zľavu z nájmu vo výške 6.000,--eur ročne tak, že je ochotný uhrádzať maximálne sumu 710,--eur ročne. Žalobca v konaní ďalej preukázal predloženými faktúrami, že žalovaný na základe tejto žiadosti o zľavu nájmu vystavil ako prenajímateľ faktúry na sumu 710,--eur bez DPH, 852,--eur s DPH. Jedná sa o faktúry vystavené 1.2.2012, 21.1.2013, 23.1.2014, 23.1.2015 (č.l. 21 - 24 spisu). V týchto faktúrach je uvedené, že na základe Zmluvy č. D1/04/49330/10/41 fakturuje žalovaný nájom časti pozemku za rok 2012, 2013, 2014, 2015. Na každej faktúre je uvedená suma bez DPH 710,--eur, s DPH 852,--eur.

25. Z obsahu spisu odvolací súd zároveň zistil, že dňa 15.5.2015 vystavil žalovaný faktúru splatnú 1.6.2015, ktorou dofaktúroval žalobcovi nájom časti pozemku za roky 2012 - 2015 spolu v sume 24.000,-- eur, s DPH 28.800,--eur. Zároveň dňa 9.3.2016 vystavil faktúru ktorou fakturoval žalobcovi nájom časti pozemku za rok 2016 v sume 6.710,--eur bez DPH, s DPH 8.052,--eur a dňa 8.3.2017 vystavil faktúru na nájom pozemku za rok 2017, taktiež v sume 6.710,--eur bez DPH, 8.052,--eur s DPH.

26. Žalovaný v konaní nenamietal a nespochybňoval, že k oploteniu pozemku zo strany tretieho subjektu došlo, nerozporoval, že na pozemku, ktorý je predmetom nájmu sú stavby, ktoré uvádzal žalobca, ale bol toho názoru, že to nebráni žalobcovi pozemok riadne užívať. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že žalovaný dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení nepreukázal. V konaní bolo preukázané, že žalovaný listom z 2.10.2018 žalobcovi oznámil, že z prevádzkových dôvodov sa posúva termín odstránenia oplotenia pozemkov v správe SVP, š. p. v kú Severné Mesto s tým, že s odstránením oplotenia sa začne dňa 13.11.2018. V spise sa nachádza zápisnica z odstránenia oplotenia z 13.11.2018.

27. Žalovaný v konaní vzniesol námietku preklúzie nároku žalobcu, ako aj námietku premlčania, keď mal za to, že žalobca sa o dôvode, pre ktorý nemôže užívať pozemok dozvedel na prelome rokov 2011/2012 a v súlade s ust. si mal právo na poskytnutie zľavy z nájomného uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu s tým, že toto právo žalobcovi zaniklo, keďže si ho neuplatnil do šiestich mesiacov odo dňa, keď došlo k skutočnostiam toto právo zakladajúcim. Žalovaný tvrdil, že žiadosť žalobcu o zľavu z nájomného z 12.1.2012 neevidoval, táto je podľa jeho názoru sfalšovaná a vyhotovená až potom, ako bola žalobcovi doručená faktúra č. 415150308 z 15.5.2015, splatná 1.6.2015, ktorou žalovaný dofaktúroval žalobcovi nájomné za roky 2012 - 2015 v sume 28.800,--eur.

28. Odvolací súd sa s názorom žalovaného, že právo žalobcu sa z tohto dôvodu prekludovalo nestotožnil, keď poukazuje na žiadosť žalobcu o zľavu z nájmu z 12.1.2012, na základe ktorej žalovaný začal žalobcovi fakturovať nájomné vo výške 710,--eur bez DPH, čo vyplýva z faktúr predložených žalobcom, vystavených žalovaným (č.l. 21 - 24 spisu). Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že pri týchto faktúrach došlo k pochybeniu účtovníčky, keď tvrdil, že bola potrestaná s tým, že pôvodne mala byť fakturovaná suma 6.710,--eur a bolo zistené, že číslica 6 bola pripojená k poslednému slovu. Z predložených faktúr žiadna takáto skutočnosť nevyplýva. Na faktúrach je riadne uvedená suma 710,-- eur k tomu 20 % DPH 142,--eur, riadne uvedená suma 710,--eur bez DPH a suma s DPH 852,--eur. Je teda nesporné, čo potvrdili aj vypočutí svedkovia, konkrétne Ing. Vladimír Molčan, ktorý bol riaditeľom žalovaného od októbra 2010 asi do júna 2012 potvrdil, že za ním bola pracovníčka žalobcu a chcela upraviť zmysel nájomnej zmluvy, keď nemá prístup na pozemok kvôli neoprávnenému oploteniu s tým, že dal túto situáciu preveriť na majetkovoprávnom odbore a poslal ju za JUDr. Remešom s tým, že sa s JUDr. Remešom bavil o zľavnenom nájomnom. Zároveň potvrdil, že cez jeho ruky prešlo veľa dokumentov, nemôže si na také pamätať, ale určite sa bavili o náhrade, čo prišla aj pracovníčka žalobcu za ním, že chcú ponížiť nájom. Svedok Ing. Šnajdár potvrdil, že mal vedomosť o tom, že žalobca požiadal o zľavu z nájmu, a že to bolo vykonávané minimálne dvakrát, v januári 2012 a v roku 2015. Svedok JUDr. Miloš Remeš, ktorý pracoval u žalovaného ako vedúci odboru správy majetku od roku 1997 do októbra 2016 potvrdil, že odporúčal firme žalobcu, aby vzhľadom na nemožnosť prístupu na prenajaté pozemky si podali žiadosť na zníženie nájmu alebo neplatenie nájmu, uviedol, že mal vedomosť o tom, že v roku 2012 žalobca požiadal o zníženie nájmu a potom okolo roku 2015.

29. Z obsahu spisu ďalej odvolací súd zistil, že pri uzavretí nájomnej zmluvy došlo k spísaniu protokolu o odovzdaní a prevzatí predmetu nájmu, v ktorom bolo konštatované, že uvedený pozemok v súčasnom stave je nezastavaný a je spôsobilý na prenájom za účelom rekonštrukcie podzemného rozvodu a potrubia od čerpacej stanice po baňu Bankov, kde sa pripravuje otvorenie bane na Bankove. Uvedené je potom v súlade s , podľa ktorého je prenajímateľ povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie alebo ak sa spôsob obvyklého užívania nedohodol, v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať. Zároveň prenajímateľa zaťažuje udržiavať vec v stave spôsobilom na dohodnuté alebo obvyklé užívanie, a to na svoje vlastné náklady. Túto povinnosť má prenajímateľ počas celej doby nájmu. Prenechaná vec musí byť bez právnych vád; nesmie byť zaťažená právom tretích osôb, ktoré by mohli nájomcovi užívanie veci odňať alebo ho v užívaní veci obmedzovať.

30. Keďže po uzavretí nájomnej zmluvy došlo na prelome rokov 2011 - 2012 k zamedzeniu prístupu žalobcu k pozemku, aj k oploteniu pozemku tretím subjektom - Gustávom Strakom, oprávnene žalobca v súlade s ust. požiadal žalovaného o zľavu z nájmu. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalovaný túto žiadosť žalobcu akceptoval a počnú 1.2.2012 začal vystavovať žalobcovi faktúry so zľavneným nájomným vo výške 710,--eur bez DPH, teda vo výške, akú v žiadosti o zľavu z nájmu požadoval žalobca. Z uvedeného dôvodu potom neobstojí námietka žalovaného, že nárok žalobcu je prekludovaný, keďže si neuplatnil zľavu z nájmu voči žalovanému v zákonnej šesťmesačnej lehote odo dňa, keď došlo k skutočnostiam toto právo zakladajúcim. Keďže žalobcovi bolo na základe jeho žiadosti zo dňa 12.1.2012 o zľavu z nájmu vyhovené (čo potvrdili aj svedkovia), nemal žalobca až do vystavenia faktúry č. 415150308 z 15.5.2015, splatnej 1.6.2015, ktorou žalovaný dofakturoval žalobcovi nájom časti pozemku za roky 2012 - 2015 spolu vo výške 24.000,--eur bez DPH, dôvod uplatňovať si zľavu z nájmu, prípadne žiadať odpustenie nájmu, keďže do 15.5.2015 platil na základe faktúr vystavených žalovaným zľavnené nájomné v zmysle jeho žiadosti z 12.1.2012. Až následne po vydaní faktúry na doplatenie nájomného sa žalobca mohol opätovne dozvedieť o tom, že žalovaný prestal akceptovať jeho požiadavku na zľavnené nájomné, preto opätovne podaním zo dňa 30.7.2015,

doručeným žalovanému dňa 3.8.2015 požiadal o zľavu z nájmu, a to od roku 2015 zníženie nájomného na 0,--eur ročne.

31. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu nie je prekludovaný, keďže predmetom sporu je obdobie až od roku 2015, z obsahu spisu vyplýva, že v zákonom stanovenej šesť mesačnej lehote odo dňa, keď došlo ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim, došlo k uplatneniu práva na odpustenie nájomného, keďže až faktúrou 15.5.2015, splatnou 1.6.2015 žalovaný opätovne žiadal platiť plné nájomné, teda za udalosť, ktorou došlo k skutočnostiam zakladajúcim právo na odpustenie, prípadne poskytnutie zľavy z nájomného, možno považovať práve predmetnú faktúru. V zákonom stanovenej lehote teda žalobca svoje právo na odpustenie nájomného u žalovaného ako prenajímateľa uplatnil, potom nie je námietka žalovaného, že došlo k prekludovaniu práva žalobcu dôvodná. Skutočnosť, že žalobca v žiadosti z 30.7.2015 poukazuje na svoju žiadosť na zľavu nájomného z roku 2012 nemá žiadny vplyv na to, že až doručením faktúry z 15.5.2015 žalobcovi došlo k skutočnosti zakladajúcej toto právo na odpustenie, prípadne poskytnutie zľavy z nájomného. Ako už bolo vyššie uvedené v rokoch 2012 - 2015, keď žalovaný fakturoval žalobcovi znížené nájomné na základe jeho žiadosti, nemal žalobca dôvod uplatňovať si u žalovaného zľavu z nájomného, prípadne žiadať jeho odpustenie, keďže plnil žalovanému na základe ním vystavených faktúr znížené nájomné na základe jeho vlastnej žiadosti. Z tohto dôvodu sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu nie je prekludovaný.

32. K námietke žalovaného, že v zmysle ust. došlo k premlčaniu nároku žalobcu odvolací súd uvádza, že podľa ust. pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa toto právo uplatnilo. Žalobca si svoje právo na zľavu z nájmu uplatnil u žalobcu listom z 30.7.2015, doručeným žalovanému dňa 3.8.2015, žaloba bola podaná na Okresný súd Žiar nad Hronom dňa 11.9.2017, teda v zákonnej trojročnej premlčacej lehote v zmysle . Potom ani námietka žalovaného, že nárok žalobcu je premlčaný nie je dôvodná a žalobca si svoj nárok na súde uplatnil počas plynutia trojročnej premlčacej doby.

33. Na základe uvedeného má odvolací súd za preukázané, že námietky žalovaného uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.

34. Odvolací súd po preskúmaní veci prišiel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je dostatočne logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené.

35. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. ako vecne správny potvrdil.

36. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s a a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí podľa ust. .

37. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).