Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Cob-159-2020.pdf
PDF · 123.05 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/159/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: ČSOB Poisťovňa, a.s., Vajnorská 100/B, Bratislava 3, IČO: 31 325 416, zastúpený: HMG Legal, s.r.o., Štefanovičova 12, Bratislava, IČO: 35 885 459, proti žalovanému: E. C. - D., P.. XX.XX.XXXX, Y. XXX, L., M.: XX XXX XXX, zastúpený: Hudzík & Partners, s.r.o., Mnoheľova 830/15, Poprad, IČO: 47 251 654, o zaplatenie 4.048,17 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 15Cb/95/2016-190 zo dňa 27. decembra 2019, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 15Cb/95/2016-190 zo dňa 27. decembra 2019 a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.048,17 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 3.050,00 eur od 16.5.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % zo sumy 998,17 eur od 5.1.2014 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení vo veci samej.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 4.048,17 eur s príslušenstvom z toho dôvodu, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 1.9.2011 zmluvu o obchodnom zastúpení č. 90731087 podľa § 652 a nasl. Obchodného zákonníka, Na základe tejto zmluvy sa žalovaný zaviazal v mene žalobcu a na jeho účet vykonávať finančné sprostredkovanie v sektore poistenia a zaistenia v rozsahu podľa tejto zmluvy. Žalobca sa zaviazal platiť žalovanému dohodnutú peňažnú odplatu za podmienok dohodnutých v zmluve. Dňa 1.4.2012 uzatvorili zmluvné strany dodatok č. 2 k tejto zmluve, v ktorej v čl. V. bod 5 dohodli, že dňom zániku tejto zmluvy zaniká zástupcovi nárok na výplatu akýchkoľvek provízií. Ďalej dohodli, že písomným odstúpením zastúpeného od zmluvy môže zmluva zaniknúť dňom doručenia tohto oznámenia zástupcovi, ak zástupca závažným spôsobom porušil povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy. Dohodli, že v prípade stornovania provízie má poisťovňa nárok na vrátenie vyplatených provízií, ak nie je možné stornovanú províziu odpočítať od vyplácaných provízií v príslušnom mesiaci a ani nasledujúcich troch mesiacoch. Potom je obchodný zástupca - žalovaný povinný dlžnú sumu vrátiť žalobcovi ako zastúpenému na základe výzvy zastúpeného.
3. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že písomným podaním zo dňa 25.9.2012 žalobca ako zastúpený odstúpil od uzatvorenej zmluvy o obchodnom zastúpení a zároveň vyzval žalovaného vrátiť žalobcovi vyplatené provízie zo sprostredkovanej poistnej zmluvy, ktoré boli predčasne stornované a boli žalovanému ako zástupcovi vyplatené. Táto suma predstavuje 1.088,67 eur pozostávajúca z vyplatených provízií zo stornovaných poistných zmlúv s jednotlivými klientmi po započítaní s kladnými províziami za platné zmluvy podľa prehľadu uvedeného v tabuľke vo vzťahu k siedmim klientom. Žalobca ďalej uviedol, že sa snažil o zmierne vyriešenie predmetného dlhu, avšak žalovaný vykonal len čiastočné platby na pohľadávku žalobcu 1.088,67 eur a uhradil spolu 90,50 eur, zvyšnú sumu 988,17 neuhradil.
4. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že voči žalovanému má aj ďalšiu pohľadávku z titulu podporných odmien pre začínajúcich finančných agentov za obdobie september 2011 - jún 2012 spolu v sume 3.050,00 eur. Aj na úhradu tohto dlhu žalobca žalovaného vyzval, avšak žalovaný túto sumu 3.050,00 eur žalobcovi neuhradil. Žalovaný na výzvu žalobcu reagoval písomným podaním zo dňa 18.6.2013 v ktorom vyjadril názor, že nie je povinný vrátiť žalobcovi vyplatené finančné prostriedky, následne žalovaný požiadal žalobcu o predloženie výpisu sprostredkovaných poistných zmlúv, na čo žalobca reagoval a zaslal žalobcovi dňa 19.11.2013 všetky informácie k zmluvám, ktorých uzatvorenie sprostredkoval žalovaný. Napriek tomu žalovaný žalobcovi neuhradil požadovanú sumu 988,17 eur a 3.050,00 eur, teda spolu sumu 4.048,17 eur, ktorá je predmetom tohto sporu.
5. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu potvrdil, že mal so žalobcom uzatvorenú dohodu o obchodnom zastúpení, na základe ktorej pre žalobcu riadne vykonával finančné sprostredkovanie v sektore poistenie a zaistenia výhradným spôsobom. Uviedol, že spôsob akým bola výška provízie a odmien v zmluve dohodnutá, je jednostranne výhodná len pre žalobcu, nakoľko pri stornovaní poistných zmlúv a ich predčasnom ukončení zo strany klientov, toto stornovanie postihuje len žalovaného a nie toho, v mene ktorého boli zmluvy uzatvárané, teda žalobcu. Takáto zmluvná úprava odporuje zákonu a je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka. Ďalej žalovaný namietal odstúpenie žalobcu od predmetnej zmluvy dňa 25.9.2012 a uviedol, že žiadnym spôsobom neporušil ustanovenia zmluvy o obchodnom zastúpení a preto nebol dôvod, aby žalobca odstupoval od zmluvy. Zo strany žalobcu nebola dodržaná ani výpovedná lehota keď v tomto odstúpení žalobca uviedol, že zmluva zaniká dňom doručenia odstúpenia. Žalovaný ďalej namietal nepreskúmateľnosť samotnej žaloby, pretože z nej nevyplýva ako dospel žalobca k výpočtu uplatnenej pohľadávky a žalobca nepreukázal, žeby žalovanému reálne vyplatil provízie a odmeny, o ktorých vrátenie v tomto konaní žiadal. Taktiež žalobca nepreukázal, že poistné zmluvy, ktoré žalovaný v jeho mene uzatvoril boli stornované a že koľko na tieto zmluvy boli platené a nepreukázal kedy bola posledná platba poistného na predmetné zmluvy a v akej výške. Žalovaný ďalej uviedol, že v uzatvorenej zmluve o sporestredkovaní sa nezaručil za záväzok tretej osoby, ktorá vstúpila do zmluvného vzťahu so žalobcom a preto nemôže žalovaný zodpovedať za to, že tieto tretie osoby stornovali poistné zmluvy. Preto žalobca nemôže neoprávnene prenášať zodpovednosť za stornovanie zmlúv na žalovaného. Žalovaný taktiež namietal premlčanie nároku žalobcu, pretože žaloba bola podaná 20.6.2016 a nárok na vyplatenie odmien bol platný už v roku 2012, takže žaloba bola podaná až po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia. Nárok žalobcu je podľa žalovaného bezdôvodným obohatením, pretože vychádza z titulu zániku, resp. odpadnutia právneho dôvodu nároku žalovaného na províziu. Žalovaný ďalej namietal to, že provízny poriadok žalobcu, od ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok je súčasťou zmluvy o obchodnom zastúpení, pretože zo žiadneho ustanovenia zmluvy o obchodnom zastúpení nevyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tom, že provízny poriadok tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o obchodnom zastúpení. Žalovaný ďalej uviedol, že nárok na vrátenie mimoriadnej provízie 3.050,00 eur je podľa čl. V/4 zmluvy o obchodnom zastúpení nárokom na mimoriadnu províziu a tento nárok je viazaný na mimoriadnu kvalitu práce a výsledky práce žalovaného, čo žalobca nespochybnil. Pokiaľ raz žalobca priznal žalovanému nárok na mimoriadnu províziu a uznal tým kvalitu práce žalovaného, nemožno neskôr tento svoj postoj meniť jednostranne bez súhlasu žalovaného.
6. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že predmetná zmluva o obchodnom zastúpení zanikla odstúpením žalobcu od tejto zmluvy písomným podaním zo dňa 25.9.2012. Tým, vznikla žalovanému povinnosť vrátiť vyplatené provízie za poistné zmluvy, ktoré boli predčasne stornované a boli žalovanému vyplatené. Žalobca uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že podmienky nároku
na vrátenie provízie a odmien sú pre žalobcu jednostranne výhodné a pre žalovaného nevýhodné. Uviedol, že s províznym poriadkom bol žalovaný oboznámený. K nedodržaniu výpovednej lehoty žalobca uviedol, že toto tvrdenie žalovaného sa nezakladá na pravde, pretože podľa zmluvy o obchodnom zastúpení písomným odstúpením žalobcu môže zaniknúť zmluva dňom doručenia oznámenia o odstúpení. Žalobca namietal aj tvrdenie žalovaného, že žaloba je nepreskúmateľná, pretože z nej podrobne vyplýva z čoho sa skladá žalovaná suma a z akého dôvodu si žalobca túto peňažnú pohľadávku uplatňuje. K ďalším tvrdeniam žalovaného žalobca uviedol, že je zrejmé, že povinnosťou žalovaného nie je zaručiť sa za záväzky tretích osôb, s ktorými uzatvoril poistné zmluvy a žalobca nepopiera, že žalovaný mal nárok na provízie za uzatvorené poistné zmluvy, avšak v prípade, že došlo k predčasnému stornovaniu týchto poistných zmlúv, žalobca má nárok na vrátenie pomernej časti provízii a to podľa dĺžky trvania poistného vzťahu. V prípade, ak by mal žalovaný nárok na výplatu provízií z uzatvorených poistných zmlúv neobmedzene, mohla by nastať situácie, kedy by zástupcovia žalobcu uzatvárali poistné zmluvy a ktoré by následne zanikali z rôznych dôvodov a to napr. z dôvodu neplatenia poistného. Preto je prirodzené a potrebné, aby bol žalobca chránený pred uzatváraním takýchto aj fiktívnych poistných zmlúv zo strany obchodných zástupcov. Žalobca k vznesenej námietke premlčania uviedol, že svoj vymáhaný nárok si uplatnil v štvorročnej premlčacej dobe v zmysle § 397 Obchodného zákonníka odo dňa zániku zmluvy, teda od 2.10.2012. Žalobca ďalej uviedol, že od predmetnej zmluvy o obchodnom zastúpení odstúpil z dôvodu závažného porušenia zmluvy o obchodnom zastúpení a to je - neprofesionálne a nekorektné správanie žalovaného voči klientom - „prepoisťovanie“ klientov bez ich vedomia - nespolupráca so svojím nadriadeným oblastným riaditeľom - nedodržiavanie nastavených úloh.
7. Žalobca uviedol, že dôvod, pre ktorý odstúpil od zmluvy je konkrétny, pretože v zmluve žalobca odkazuje na konkrétny článok a je v zmluve o odstúpení dostatočne a jasne formulovaný. Pretože žalovaný prestal so žalobcom komunikovať tieto dôvody mu žalobca nemal ako osobne objasniť.
8. Súd prvej inštancie vec právne posudzoval podľa ustanovení § 652 až § 662 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú zmluvu o obchodnom zastúpení a nárok obchodného zástupcu na províziu, ďalej podľa ustanovení § 324 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje zánik záväzku, podľa § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje povinnosť dlžníka záväzok splniť v čase určenom v zmluve, podľa § 365, § 369 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú omeškanie dlžníka a nárok na úrok z omeškania.
9. Súd prvej inštancie posudzoval žalovaným v konaní vznesenú námietku premlčania uplatnenej pohľadávky podľa § 397 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je premlčacia doba štvorročná a súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok na vrátenie odmien vyplatených žalovanému sa premlčí v lehote 4 rokov odo dňa zániku zmluvy. Pretože k zániku prvej poistnej zmluvy došlo dňa 2.10.2012, žalobca uplatnil predmetnú pohľadávku včas v lehote 4 rokov podaním žaloby na súd dňa 20.6.2016 a poukázal v tejto súvislosti na čl. XI. bod 7 zmluvy o obchodnom zastúpení, podľa ktorej, ak v prípade zániku zmluvy za akéhokoľvek dôvodu má zastúpený právo na vrátenie zálohovo vyplatených provízií, toto právo zastúpený môže voči zástupcovi uplatniť najneskôr do štyroch rokov od zániku zmluvy.
10. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, v konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o obchodnom zastúpení, v ktorej žalovaný jej podpisom prejavil vôľu byť touto zmluvou viazaný. Zmluva vymedzovala práva a povinnosti strán, taktiež podmienky odstúpenia od tejto zmluvy a zánik zmluvy. Súd prvej inštancie nezistil žiadne zákonné dôvody, ktoré by spôsobili jej neplatnosť, či neplatnosť odstúpenia od zmluvy.
11. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v konaní nebolo preukázané to, že by žalovaný podal žalobu o neplatnosť odstúpenia od zmluvy. Žalovaný neinicioval rozhodnutie o určenie neplatnosti uvedeného odstúpenia od zmluvy ani v tomto konaní a žiadne podanie žalovaného v konaní nie je možné posúdiť ako protinávrh.
12. Súd prvej inštancie uviedol, že za výkon činnosti obchodného zástupcu bola žalovanému vyplácaná provízia a nárok žalobcu na jej vrátenie vyplýva z provízneho poriadku, ktorý bol súčasťou zmluvy o obchodnom zastúpení. Žalobcom uplatnená suma 4.048,17 eur pozostáva z čiastky 998,17 eur ako sumy vyplatených provízií a zo sumy 3.050,00 eur, ktorá pozostáva z odmien, na vrátenie ktorých bol žalobca taktiež opakovane vyzvaný. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške uplatnenej pohľadávky preskúmal žalobcom predložené provízne listy ako aj podmienky, podľa ktorých sa vykonáva storno provízie a dospel k záveru, že výpočet žalobcu je správny a preto žalobe vyhovel.
13. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného aj na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania 8,5 % ročne zo žalovanej sumy 3.050,00 eur od 16.5.2013 do zaplatenia a zo sumy 988,17 eur od 5.1.2014 do zaplatenia.
14. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech v celom rozsahu priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O ich výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to v celom rozsahu. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel k nesprávny skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie nezistil žiadne zákonné dôvody, ktoré by spôsobili neplatnosť zmluvy a neplatnosť odstúpenia od zmluvy a zároveň uviedol, že súd prvej inštancie nemá vedomosť o tom, že by zo strany žalovaného došlo k podaniu žaloby o neplatnosť predmetného odstúpenia žalobcu od zmluvy o obchodnom zastúpení a že žalovaný neinicioval rozhodnutie o neplatnosť predmetného odstúpenia od zmluvy. K tomu žalovaný uviedol, že v priebehu konania svojimi písomnými podaniami zo 4.4.2017 a 20.5.2018 oznámil súdu prečo považuje odstúpenie od zmluvy o obchodnom zastúpení za neplatné. Uviedol, že podľa čl. XI. ods. 5 písm. b) zmluvy o obchodnom zastúpení zmluva zaniká odstúpením od zmluvy, ak zástupca závažným spôsobom poruší povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy. Žalovaný uviedol, že žalobca mu doručil písomné odstúpenie od zmluvy, avšak bez toho, aby v tomto odstúpení konkretizoval kedy a akým spôsobom došlo k porušeniu povinnosti žalovaného, ktoré vyplývali zo zmluvy o obchodnom zastúpení. Preto podľa názoru žalovaného toto odstúpenie od zmluvy je absolútne neplatné, pretože je neurčité a absentuje v ňom konkretizovanie dôvodov odstúpenia a uvedenie, ktoré zmluvné povinnosti žalovaný porušil. Preto, ak je odstúpenie absolútne neplatné, súd bol povinný sa zaoberať posúdením platnosti alebo neplatnosti odstúpenia od zmluvy z úradnej povinnosti. To znamená, že žalovaný nemusel osobitným konaním ani protinávrhom sa domáhať určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy.
16. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca nepreukázal, že žalovaný závažným spôsobom porušil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o obchodnom zastúpení. V predmetnom oznámení o odstúpení od zmluvy poukázal žalobca iba na čl. XI. bod 5 písm. b). Žalobca preto neuniesol dôkazné bremeno v otázke preukázania toho ako a kedy porušil žalovaný povinnosti podľa zmluvy o obchodnom zastúpení. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/61/2016 o náležitostiach právneho úkonu. Súd prvej inštancie v konaní nezisťoval porušenie konkrétnej povinnosti žalovaného závažným spôsobom, ktoré by bolo dôvodom pre odstúpenie od zmluvy o obchodnom zastúpení. Preto je žalovaný toho názoru, že k zániku zmluvy ani nedošlo a preto ani nevznikol dôvod preto, aby žalovaný vrátil vyplatenú províziu žalobcovi. Bolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie ako predbežnú otázku posúdiť platnosť alebo neplatnosť odstúpenia od zmluvy, čo súd prvej inštancie neposudzoval. Dôvody odstúpenia od zmluvy si zmluvné strany dohodli v čl. XI. ods. 5 zmluvy a preto bolo povinnosťou súdu prvej inštancie sa najprv zaoberať platnosťou odstúpenia od zmluvy a až následne dôsledkami, ktoré z toho plynú. Súd prvej inštancie mal preto na základe námietky žalovaného skúmať platnosť odstúpenia od zmluvy a keď tak neurobil, vec nesprávne právne posúdil, pretože neuvedenie dôvodu odstúpenia od zmluvy, resp. nevymedzenie okolnosti z ktorých je možné vyvodiť závažné porušenie povinnosti zo strany žalovaného, znamená, že odstúpenie od zmluvy je absolútne neplatným právnym úkonom. Preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na nové konania, alebo aby zmenil rozsudok tak, že žalobu zamietne.
17. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že nepovažuje za dôvodné tvrdenie žalovaného v odvolaní, pretože pri odstúpení od predmetnej zmluvy, postupoval žalobca správne podľa dojednaných zmluvných podmienok a v odstúpení od zmluvy o obchodnom zastúpení uviedol, že odstupuje od zmluvy podľa č. XI. bod 5 zmluvy. Uviedol, že žalobca k tvrdeniam žalovaného sa vyjadril aj v písomnom vyjadrení zo dňa 2.5.2017 kde jasne uviedol, v čom spočívalo závažné porušenie zmluvy zo strany žalovaného, teda, že išlo o neprofesionálne a nekorektné správanie žalovaného voči klientom, ktorí podávali sťažnosti na žalovaného. Žalovaný vykonával „prepoisťovanie“ klientov bez ich vedomia a nespolupracoval s nadriadeným oblastným riaditeľom. Dôvod odstúpenia od zmluvy o obchodnom zastúpení bol konkrétny, vzhľadom na konkrétny článok zmluvy o obchodnom zastúpení kde bol jasne formulovaný. V tejto súvislosti žalobca poukázal taktiež na rozsiahlu judikatúru súdov, podľa ktorých nie sú vyžadované žiadne osobitné náležitosti odstúpenia od zmluvy a nie je možné na právny úkon odstúpenia od zmluvy klásť prehnané formálne požiadavky. Vyplýva to z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.6.2009 sp. zn. 4Cdo 111/2008 a nálezu Ústavného súdu Českej republiky. Preto je žalobca toho názoru, že vo vzťahu k žalovanému platne odstúpil od zmluvy o obchodnom zastúpení a tým vznikla žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi vyplatené provízie za sprostredkované poistné zmluvy, ktoré boli predčasne stornované a taktiež vrátiť doposiaľ vyplatené odmeny FTA v žalovanej výške 3.050,00 eur. Ďalej žalobca rozpisuje jednotlivý rozsah nároku žalobcu na vrátenie vyplatených provízií podľa dĺžky trvania poistného vzťahu medzi žalobcom a jednotlivými poistenými klientmi. Preto žalobca uviedol, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku správne vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré počas konania vyšli najavo a vo veci správne rozhodol. Preto navrhol, aby odvolací súd odmietol odvolanie žalovaného.
18. Žalovaný odvolaciu repliku k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu nepodal. Vyjadreniu žalobcu k odvolaniu mu bolo doručené 6.7.2020.
19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
20. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
21. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o uplatnenej pohľadávke žalobcu sa neriadil dôsledne týmto zákonným ustanovením, pretože z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva ako súd vykonané dôkazy vyhodnotil, teda ako hodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky vykonané dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a to tak, aby odôvodnenie napadnutého rozsudku bolo zrozumiteľné a presvedčivé.
22. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, pretože z obsahu žaloby jednoznačne vyplýva, že žalobca svoj nárok odvodzuje od zmluvy o obchodnom zastúpení č. 90731087, ktorú zmluvné strany uzatvorili dňa 1.9.2011. Túto zmluvu predložil žalobca spolu so žalobou a je v spise na č.l. 7. Súd prvej inštancie v ods. 19. odôvodnenia napadnutého rozsudku cituje čl. XI. bod 7 zmluvy o obchodnom zastúpení o zániku zmluvy o obchodnom zastúpení a o uplatnení práva zastúpeného na vrátenie zálohovo vyplatených provízií v lehote do štyroch rokov od zániku zmluvy. Odvolací súd k tomu udáva, že v tejto zmluve o obchodnom zastúpení, ktorú predložil žalobca spolu so žalobou a bola uzatvorená 1.9.2011 čl. XI. bod 7 zmluvy neobsahuje takéto ustanovenie
o štvorročnej lehote na uplatnenie práva na vrátenie provízií. Žalobca predložil v konaní spolu so svojím písomným podaním z 12.3.2018 ďalšiu zmluvu o obchodnom zastúpení uzatvorenú so žalovaným, avšak táto už je z iného dátumu a to zo dňa 1.7.2012 (č.l. 139 spisu). Žalobca si v tomto konaní neuplatnil nárok z tejto zmluvy z 1.7.2012. V tejto zmluve o obchodnom zastúpení z 1.7.2012 už je v čl. XI. bod 7 uvedené, že právo zastúpené voči zástupcovi na vrátenie zálohovo vyplatených provízií možno uplatniť najneskôr do štyroch rokov od zániku zmluvy.
23. Odvolací súd k týmto dvom rozdielnym zmluvám o obchodnom zastúpení, teda rozdielne sú v dátume uzatvorenia a rozdielne sú v textoch, udáva, že súd prvej inštancie v konaní citoval ustanovenie zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 1.7.2012 aj keď si žalobca v konaní uplatnil nárok zo zmluvy o obchodnom zastúpení uzatvorenej 1.9.2011. Tento rozpor v texte obidvoch zmlúv súd prvej inštancie vôbec neodstránil a chaoticky citoval ustanovenia jednej zmluvy a inokedy ustanovenia ďalšej zmluvy. Toto je právne významné aj pre posudzovanie žalovaným vznesenej námietky premlčania uplatneného nároku, pretože v zmluve z 1.9.2011 nie je ustanovenie čl. XI. bod 7 o zániku nároku žalovaného na províziu a nárok na vrátenie tejto provízie v lehote do 4 rokov od zániku zmluvy. Odvolací súd poukazuje, že súd prvej inštancie na vznesenú námietku premlčania aplikoval ustanovenie § 397 Obchodného zákonníka o všeobecnej štvorročnej premlčacej lehote v obchodnoprávnych vzťahoch, ktorá sa aplikuje len vtedy, ak nie je v iných ustanovenia Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka, ktorý sa vzťahuje aj na obchodnoprávne vzťahy, uvedená iná premlčacia lehota. Je nesporné, že v tomto konaní si žalobca uplatnil nárok na vrátenie provízie, na ktorú žalovanému vznikol nárok, ale žalobca ju žiada vrátiť, pretože potom, čo žalobca odstúpil od zmluvy, vznikol žalobcovi nárok na vrátenie toho, čo sa plnilo z takejto zmluvy, od ktorej bolo odstúpené. Tento nárok je možno kvalifikovať ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka, pretože je to majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol po odstúpení od zmluvy. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 107 Občianskeho zákonníka sa premlčuje v dvojročnej premlčacej dobe.
24. Súd prvej inštancie uplatnený nárok neposudzoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, posudzoval ho iba ako nárok na vrátenie provízie podľa ustanovení Obchodného zákonníka, ktoré upravujú zmluvu o obchodnom zastúpení bez bližšej špecifikácie, ktoré z citovaných zákonných ustanovení § 652 až § 662 Obchodného zákonníka na vrátenie provízie aplikoval. Nárok na vrátenie provízie súd prvej inštancie odvodzoval od zmluvy o obchodnom zastúpení uzatvorenej 1.7.2012, aj keď žalobca si uplatnil tento nárok zo zmluvy o obchodnom zastúpení z 1.9.2011. Odvolací súd preto považuje už prvú námietku žalovaného o premlčaní uplatneného nároku za nedostatočne posudzovanú súdom prvej inštancie, pretože tento nárok na vrátenie provízie žalobca okrem citovania čl. XI. bod 7 zmluvy o obchodnom zastúpení z 1.7.2012 vôbec právne neposudzoval a neposudzoval to či lehota na vrátenie tejto provízie je dvojročná titulom bezdôvodného obohatenia alebo štvorročná podľa konkrétneho ustanovenia Obchodného zákonníka, ktorý súd prvej inštancie v konaní neaplikoval.
25. Odvolací súd k ďalšej podstatnej námietke žalovaného v odvolaní a to, že žalobca neplatne odstúpil od zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 1.9.2011 udáva, že žalovaný správne uviedol, že súd prvej inštancie po námietke žalovaného o neplatnom odstúpení od zmluvy pre nejasnosť a nekonkretizovanie dôvodov odstúpenia od zmluvy, mal ako predbežnú otázku posudzovať platnosť odstúpenia od zmluvy, pretože práve od jednostranného právneho úkonu žalobcu - odstúpenie od zmluvy sa odvodzuje uplatnený nárok žalobcu v tomto konaní a to nárok na vrátenie vyplatených provízií po odstúpení od zmluvy. Bez posúdenia platnosti alebo neplatnosti odstúpenia od zmluvy, nemožno posúdiť dôvodnosť nároku žalobcu na vrátenie vyplatených provízií. Odvolací súd sa v tejto súvislosti v celom rozsahu stotožňuje s tvrdením žalovaného v odvolaní, že pre posudzovanie uplatneného nároku nebolo významné to, či žalobca podal alebo nepodal žalobu o neplatnosť odstúpenia od zmluvy o obchodnom zastúpení a či prípadne podal protinávrh v tomto konaní, pretože takýto protinávrh žalovaný ani osobitnú žalobu podávať nemusel, stačí námietka žalovaného o neplatnosti právneho úkonu, z ktorého si žalobca uplatňuje nárok, teda neplatnosť odstúpenia od zmluvy o obchodnom zastúpení a je povinnosťou súdu skúmať tento právny úkon, z ktorého sa v tomto konaní uplatňuje nárok, ako predbežnú otázku. Súd prvej inštancie v tomto konaní nepostupoval správne a platnosť, resp. neplatnosť jednostranného právneho
úkonu žalobcu zhodnotil len na tom základe, že žalovaný nepodal osobitnú žalobu o neplatnosť tohto odstúpenia, alebo protinávrh v tomto konaní, čo nie je správny procesný postup.
26. V odstúpení od zmluvy o obchodnom zastúpení, ktoré vykonal žalobca písomným podaním z 25.9.2012 (č.l. 13 spisu) je uvedené, že žalobca odstupuje od zmluvy v súlade s ustanovením čl. XI. bod 5 písm. b) zmluvy o obchodnom zastúpení. V ďalšom texte tohto odstúpenia je už iba uvedené, že zmluva zaniká dňom doručenia tohto odstúpenia, je tam upozornenie žalovaného, že mu zaniká nárok na výplatu akýchkoľvek provízií a jeho povinnosť vrátiť podklady, pomôcky, osvedčenie a iné listiny. V tomto odstúpení od zmluvy nie je vôbec uvedený dôvod odstúpenia od zmluvy, žiadne slovné pomenovanie dôvodu odstúpenia od zmluvy, je tam iba citovaný čl. XI. bod 5 písm. b) zmluvy o obchodnom zastúpení. Je pravde, že v čl. XI. bod 5 písm. b) zmluvy o obchodnom zastúpení je uvedené, že zastúpený môže písomne odstúpiť od zmluvy, ak zástupca závažným spôsobom porušil povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy, avšak v samotnom odstúpení od zmluvy o obchodnom zastúpení nie je vôbec uvedené, že žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy závažným spôsobom a nie je uvedené aké povinnosti porušil a akým spôsobom.
27. Odvolací súd poukazuje, že podľa § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo Obchodný zákonník. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vôbec neaplikoval toto ustanovenie § 344 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje odstúpenie od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy predstavuje jeden zo spôsobov zániku nesplneného záväzku, je to jednostranný právny úkon a zmluvná strana môže od zmluvy odstúpiť iba z dôvodov predpokladaných v zmluve a ak sa v zmluve zmluvné strany nedohodli na možnosti odstúpenia, tak jedine z dôvodov vymedzených v Obchodnom zákonníku alebo v osobitnom zákone. Pre platnosť odstúpenia od zmluvy je nevyhnutné, aby zmluvná strana, ktorá odstupuje od zmluvy, jednostranne vymedzila dôvod, pre ktorý od zmluvy odstupuje a vymedzila, ktorú konkrétnu zmluvnú povinnosť druhá strana porušila. Keďže odstúpenie od zmluvy má sankčný charakter je nevyhnutné aby druhej strane bol známy dôvod odstúpenia od zmluvy. Preto pre platné odstúpenie od zmluvy ako jednostranného právneho úkonu je potrebné aby toto odstúpenie bolo perfektné, teda aby obsahovalo dôvody odstúpenia od zmluvy. Neuvedenie žiadneho dôvodu odstúpenia od zmluvy iba odkaz na jednotlivé články zmluvy o obchodnom zastúpení, ktorý je taktiež neurčitý, pretože umožňuje od zmluvy odstúpiť pri závažnom porušení povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, bez konkretizácie, ktorých konkrétnych povinností zo zmluvy. Je nesporné, že z predmetnej zmluvy o obchodnom zastúpení mal žalovaný viacero povinností, preto v odstúpení od zmluvy o obchodnom zastúpení pre platnosť odstúpenie bolo potrebné konkretizovať, ktoré povinnosti zo zmluvy o obchodnom zastúpení žalovaný porušil. Tento záver vyplýva aj z dovolacieho rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 2016 sp. zn. 3Obdo/61/2016, ktoré bolo zverejnené aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. R 62/2017 a na ktoré poukázal aj žalovaný v odvolaní a aj v priebehu konania na súde prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa ani s týmto rozhodnutím dovolacieho súdu nevysporiadal, aj keď žalovaný už vo svojom písomnom podaní z 20.5.2018 v konaní na súde citoval časť odôvodnenia tohto rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Takýto postup súdu prvej inštancie keď sa nevysporiada s tak závažným rozhodnutím dovolacieho súdu zverejneného v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky o náležitostiach právneho úkonu - odstúpenie od zmluvy, robí toto rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľným, pretože súd prvej inštancie sa nevysporiadal s týmto právne významným argumentom žalovaného v tomto konaní. Súd prvej inštancie sa tým odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe súdov podrobne odôvodnenej v citovanom dovolacom rozhodnutí zverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Toto svoje odlišné rozhodnutie a odklon mal preto podľa § 220 ods. 3 C.s.p. vo svojom rozhodnutí dôkladne odôvodniť.
28. Odvolací súd udáva, že už to, že súd prvej inštancie neposudzoval správne žalovaným vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku tak ako to posúdil aj odvolací súd v odsekoch 23., 24. odôvodnenia tohto rozsudku a tiež neposudzoval ako predbežnú otázku platnosť predmetného odstúpenia od zmluvy o obchodnom zastúpení, z ktorého si žalobca uplatnil v tomto konaní nárok, je dôvodom pre zrušenie rozsudku pre nedostatočne zistený skutkový stav. Ďalším dôvodom je to, že uplatnený nárok žalobcu súd prvej inštancie vyhodnotil ako dôvodný v odseku 25. odôvodnenia svojho
rozsudku len na tom základe, že žalovaný nepreukázal, že podal žalobu o neplatnosť odstúpenia od zmluvy, čo však právne neobstojí tak ako to uviedol odvolací súd v odseku 25. odôvodnenia tohto rozsudku a súd prvej inštancie sa bližšie už nezaoberal dôvodnosťou samotného nároku obchodného zástupcu na vrátenie provízie.
29. Odvolací súd o nároku žalobcu ako obchodného zástupcu na vrátenie vyplatenej provízie, poukazuje na ustanovenie § 662 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje nárok na vrátenie provízie. Toto zákonné ustanovenie súd prvej inštancie doslovne citoval v odôvodnení svojho rozhodnutia, avšak vôbec ho neaplikoval na prejednávanú vec. Neuviedol, či nárok na províziu žalovanému zanikol a či je povinný tento nárok žalobcovi vrátiť. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na Smernicu rady 86/653/EHS zo dňa 18. decembra 1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov. Podľa čl. XI. tejto smernice nárok na províziu môže zaniknúť iba, ak je zistené, že zmluva medzi treťou osobou a zastúpeným nebude splnená a k splneniu nedošlo z dôvodov na strane zastúpeného od tohto sa nemožno odchýliť dohodou v neprospech obchodného zástupcu. Odvolací súd poukazuje, že súd prvej inštancie samotný nárok na vrátenie provízie potom, čo žalovaný ako obchodný zástupca sprostredkoval obchody a uzatvoril zmluvy o poistení a zaistení s klientmi v mene žalobcu ako zastúpeného, neposudzoval, či žalobcovi vznikol nárok na vrátenie odmeny len z toho dôvodu, že uzatvorené poistné zmluvy s jednotlivými klientmi netrvali po predpokladaný čas a teda, že tretie osoby, v mnohých prípadoch spotrebitelia, využili svoje zákonné právo a odstúpili od zmlúv o poistení. Neposudzoval, či toto odstúpenie tretích osôb od uzatvorených zmlúv o poistení je dôvodom pre vrátenie už vyplatenej provízie žalovanému pre žalobcu. Ak túto právnu otázku neriešil vôbec súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku, nemôže ju posudzovať ani odvolací súd, pretože z obsahu spisu nevyplýva to ako dlho trvali jednotlivé zmluvy, ktoré uzatvoril v mene žalobcu žalovaný a koľko bolo na tieto zmluvy žalobcovi uhradené vo forme poistného, čo namietal žalovaný už v konaní na súde prvej inštancie, avšak súd prvej inštancie toto vôbec neposudzoval, neposudzoval ani dĺžku trvania týchto poistných zmlúv medzi žalobcom a jednotlivými poistenými osobami.
30. Odvolací súd preto dospel k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť, pretože nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zmenu, pretože súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom, nevykonaním žalovaným navrhnutých dôkazov a nevysporiadaním sa s právnou argumentáciou žalovaného o neplatnosti výpovede zo zmluvy o obchodnom zastúpení, znemožnil žalovanému aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, preto podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a podľa § 391 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože je neúčelné, aby odvolací súd sám vykonával dokazovanie a vyhodnocoval námietku premlčania uplatneného nároku ako predbežnú otázku a platnosť odstúpenia od zmluvy o obchodnom zastúpení a následne nárok žalobcu na vrátenie výplatnej provízie žalovaného ako obchodného zástupcu.
31. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude vec opätovne prejednať a vo veci rozhodnúť rozsudkom, ktorý náležite odôvodní v súlade s ustanovením § 220 ods. 2, 3 C.s.p. Za právne posúdenie veci nemožno považovať taký postup súdu prvej inštancie, ak v jednej časti odôvodnenia rozsudku doslovne cituje množstvo zákonných ustanovení a taktiež viaceré ustanovenia predmetnej zmluvy o obchodnom zastúpení, avšak v samotnom hodnotení skutkového stavu vo vzťahu k citovaným zákonným ustanoveniam neuvedie ako citované zákonné ustanovenia dopadajú na zistený skutkový stav a na uplatnený nárok žalobcu. Teda nie je možné za riadne odôvodnený rozsudok považovať taký rozsudok, ktorý v jednej časti obsahuje zákonné ustanovenia a v inej časti iba skutkové zistenia a v rozsudku nie je uvedené prepojenie skutkových zistení na citované zákonné ustanovenia.
32. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie teda uvedie skutkové zistenia a právne posúdenia a právne závery, na základe ktorých spor posúdil a nielen osobitne citované zákonné ustanovenia a osobitne zistený skutkový stav. Len rozhodnutie, ktoré je odôvodnené tak, že súd uvedie, ako jednotlivé citované právne ustanovenia dopadajú na zistený skutkový stav, je možné považovať za rozhodnutie, ktoré nie je arbitrárne, nezrozumiteľné a nie je v rozpore s čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach, podľa ktorého sa súdy majú zaoberať najdôležitejšími argumentmi vznesenými
stranami a majú uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov strán sporu a ich právne posúdenie.
33. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p. je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení.
34. O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci podľa § 396 ods. 3 C.s.p., pretože odvolací súd zrušil rozhodnutie súd prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).