Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-41-2022.pdf
PDF · 102.98 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/41/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: ČSOB Poisťovňa, a.s., IČO: 31 325 416, so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, zastúpený: OFFICIUM G, s.r.o. v likvidácii, IČO: 35 885 459, so sídlom Jahodná 3369/9, 058 01 Poprad, proti žalovanému: Peter Gavlák - MEDIASI, nar. X.X.XXXX, IČO: 46 347 267, bytom Bernolákova 308, 053 15 Hrabušice, zastúpený: Hudzík & Partners, s.r.o., IČO: 47 251 654, so sídlom Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, o zaplatenie 4.048,17 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 15Cb/95/2016-257 zo dňa 16. júla 2021, v spojení s opravným uznesením, č. k. 15Cb/95/2016-284 zo dňa 15. februára 2022, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 15Cb/95/2016-257 zo dňa 16. júla 2021, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 15Cb/95/2016-284 zo dňa 15. februára 2022.
II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamietol v celom rozsahu. Žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 4.048,17 eur s príslušenstvom z toho dôvodu, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 1.9.2011 Zmluvu o obchodnom zastúpení č. XXXXXXXX podľa § 652 a nasl. Obchodného zákonníka. Na základe tejto zmluvy sa žalovaný ako zástupca zaviazal v mene žalobcu a na jeho účet vykonávať finančné sprostredkovanie v sektore poistenia a zaistenia v rozsahu podľa tejto zmluvy. Žalobca ako zastúpený sa zaviazal platiť žalovanému dohodnutú peňažnú odplatu za podmienok dohodnutých v zmluve. Dňa 1.4.2012 uzatvorili zmluvné strany dodatok č. 2 k tejto zmluve, v ktorej v čl. V. bod 5 dohodli, že dňom zániku tejto zmluvy zaniká zástupcovi nárok na výplatu akýchkoľvek provízií. Ďalej dohodli, že písomným odstúpením zastúpeného od zmluvy môže zmluva zaniknúť dňom doručenia tohto oznámenia zástupcovi, ak zástupca závažným spôsobom porušil povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy. Dohodli, že v prípade stornovania provízie má poisťovňa nárok na vrátenie vyplatených provízií, ak nie je možné stornovanú províziu odpočítať od vyplácaných provízií v príslušnom mesiaci a ani nasledujúcich troch mesiacoch. Potom je obchodný zástupca - žalovaný povinný dlžnú sumu vrátiť žalobcovi ako zastúpenému na základe výzvy zastúpeného.
3. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že písomným podaním zo dňa 25.9.2012 žalobca ako zastúpený odstúpil od uzatvorenej zmluvy o obchodnom zastúpení a zároveň vyzval žalovaného vrátiť žalobcovi
vyplatené provízie zo sprostredkovaných poistných zmlúv, ktoré boli predčasne stornované a boli žalovanému ako zástupcovi vyplatené. Táto suma predstavuje 1.088,67 eur, pozostávajúca z vyplatených provízií zo stornovaných poistných zmlúv s jednotlivými klientmi po započítaní s kladnými províziami za platné zmluvy podľa prehľadu uvedeného v tabuľke vo vzťahu k siedmim klientom. Žalobca ďalej uviedol, že sa snažil o zmierne vyriešenie predmetného dlhu, avšak žalovaný vykonal len čiastočné platby na pohľadávku žalobcu 1.088,67 eur a uhradil spolu 90,50 eur, zvyšnú sumu 988,17 eur neuhradil. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že voči žalovanému má aj ďalšiu pohľadávku z titulu podporných odmien pre začínajúcich finančných agentov za obdobie september 2011 - jún 2012 spolu v sume 3.050,- eur. Aj na úhradu tohto dlhu žalobca žalovaného vyzval, avšak žalovaný túto sumu 3.050,- eur žalobcovi neuhradil. Žalovaný na výzvu žalobcu reagoval písomným podaním zo dňa 18.6.2013, v ktorom vyjadril názor, že nie je povinný vrátiť žalobcovi vyplatené finančné prostriedky, následne žalovaný požiadal žalobcu o predloženie výpisu sprostredkovaných poistných zmlúv, na čo žalobca reagoval a zaslal žalobcovi dňa 19.11.2013 všetky informácie k zmluvám, ktorých uzatvorenie sprostredkoval žalovaný. Napriek tomu žalovaný žalobcovi neuhradil požadovanú sumu 988,17 eur a 3.050,- eur, teda spolu sumu 4.048,17 eur, ktorá je predmetom tohto sporu.
4. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu potvrdil, že mal so žalobcom uzatvorenú dohodu o obchodnom zastúpení, na základe ktorej pre žalobcu riadne vykonával finančné sprostredkovanie v sektore poistenia a zaistenia výhradným spôsobom. Uviedol, že spôsob akým bola výška provízie a odmien v zmluve dohodnutá, je jednostranne výhodná len pre žalobcu, nakoľko pri stornovaní poistných zmlúv a ich predčasnom ukončení zo strany klientov, toto stornovanie postihuje len žalovaného a nie toho, v mene ktorého boli zmluvy uzatvárané, teda žalobcu. Takáto zmluvná úprava odporuje zákonu a je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka. Ďalej žalovaný namietal odstúpenie žalobcu od predmetnej zmluvy dňa 25.9.2012 a uviedol, že žiadnym spôsobom neporušil ustanovenia zmluvy o obchodnom zastúpení a preto nebol dôvod, aby žalobca odstupoval od zmluvy. Zo strany žalobcu nebola dodržaná ani výpovedná lehota, keď v tomto odstúpení žalobca uviedol, že zmluva zaniká dňom doručenia odstúpenia. Žalovaný ďalej namietal nepreskúmateľnosť samotnej žaloby, pretože z nej nevyplýva, ako dospel žalobca k výpočtu uplatnenej pohľadávky a žalobca nepreukázal, že by žalovanému reálne vyplatil provízie a odmeny, o ktorých vrátenie v tomto konaní žiadal. Taktiež žalobca nepreukázal, že poistné zmluvy, ktoré žalovaný v jeho mene uzatvoril boli stornované a že koľko na tieto zmluvy bolo platené a nepreukázal, kedy bola posledná platba poistného na predmetné zmluvy a v akej výške. Žalovaný ďalej uviedol, že v uzatvorenej zmluve o sprostredkovaní sa nezaručil za záväzok tretej osoby, ktorá vstúpila do zmluvného vzťahu so žalobcom a preto nemôže žalovaný zodpovedať za to, že tieto tretie osoby stornovali poistné zmluvy. Preto žalobca nemôže neoprávnene prenášať zodpovednosť za stornovanie zmlúv na žalovaného. Žalovaný taktiež namietal premlčanie nároku žalobcu, pretože žaloba bola podaná 20.6.2016 a nárok na vyplatenie odmien bol splatný už v roku 2012, takže žaloba bola podaná až po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia. Nárok žalobcu je podľa žalovaného bezdôvodným obohatením, pretože vychádza z titulu zániku, resp. odpadnutia právneho dôvodu nároku žalovaného na províziu. Žalovaný ďalej namietal to, že provízny poriadok žalobcu, od ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok nie je súčasťou zmluvy o obchodnom zastúpení, pretože zo žiadneho ustanovenia zmluvy o obchodnom zastúpení nevyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tom, že provízny poriadok tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o obchodnom zastúpení. Žalovaný ďalej uviedol, že nárok na vrátenie mimoriadnej provízie 3.050,- eur je podľa čl. V/4 zmluvy o obchodnom zastúpení nárokom na mimoriadnu províziu a tento nárok je viazaný na mimoriadnu kvalitu práce a výsledky práce žalovaného, čo žalobca nespochybnil. Pokiaľ raz žalobca priznal žalovanému nárok na mimoriadnu províziu a uznal tým kvalitu práce žalovaného, nemožno neskôr tento svoj postoj meniť jednostranne bez súhlasu žalovaného.
5. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že predmetná zmluva o obchodnom zastúpení zanikla odstúpením žalobcu od tejto zmluvy písomným podaním zo dňa 25.9.2012. Tým vznikla žalovanému povinnosť vrátiť vyplatené provízie za poistné zmluvy, ktoré boli predčasne stornované a boli žalovanému vyplatené. Žalobca uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že podmienky nároku na vrátenie provízie a odmien sú pre žalobcu jednostranne výhodné a pre žalovaného nevýhodné. Uviedol, že s províznym poriadkom bol žalovaný oboznámený. K nedodržaniu výpovednej lehoty žalobca uviedol, že toto tvrdenie žalovaného sa nezakladá na pravde, pretože podľa zmluvy o obchodnom zastúpení, písomným odstúpením žalobcu môže zaniknúť zmluva dňom doručenia oznámenia o odstúpení. Žalobca namietal aj tvrdenie žalovaného, že žaloba je nepreskúmateľná, pretože z nej podrobne vyplýva, z čoho sa skladá žalovaná suma a z akého dôvodu si žalobca túto peňažnú pohľadávku uplatňuje. K ďalším
tvrdeniam žalovaného žalobca uviedol, že je zrejmé, že povinnosťou žalovaného nie je zaručiť sa za záväzky tretích osôb, s ktorými uzatvoril poistné zmluvy a žalobca nepopiera, že žalovaný mal nárok na provízie za uzatvorené poistné zmluvy, avšak v prípade, že došlo k predčasnému stornovaniu týchto poistných zmlúv, žalobca má nárok na vrátenie pomernej časti provízii a to podľa dĺžky trvania poistného vzťahu. V prípade, ak by mal žalovaný nárok na výplatu provízií z uzatvorených poistných zmlúv neobmedzene, mohla by nastať situácie, kedy by zástupcovia žalobcu uzatvárali poistné zmluvy a ktoré by následne zanikali z rôznych dôvodov a to napr. z dôvodu neplatenia poistného. Preto je prirodzené a potrebné, aby bol žalobca chránený pred uzatváraním takýchto aj fiktívnych poistných zmlúv zo strany obchodných zástupcov. Žalobca k vznesenej námietke premlčania uviedol, že svoj vymáhaný nárok si uplatnil v štvorročnej premlčacej dobe v zmysle § 397 Obchodného zákonníka odo dňa zániku zmluvy, teda od 2.10.2012. Žalobca ďalej uviedol, že od predmetnej zmluvy o obchodnom zastúpení odstúpil z dôvodu závažného porušenia zmluvy o obchodnom zastúpení a to je - neprofesionálne a nekorektné správanie žalovaného voči klientom - „prepoisťovanie“ klientov bez ich vedomia - nespolupráca so svojim nadriadeným oblastným riaditeľom - nedodržiavanie nastavených úloh. Žalobca uviedol, že dôvod, pre ktorý odstúpil od zmluvy je konkrétny, pretože v zmluve žalobca odkazuje na konkrétny článok a je v zmluve o odstúpení dostatočne a jasne formulovaný. Pretože žalovaný prestal so žalobcom komunikovať, tieto dôvody mu žalobca nemal ako osobne objasniť.
6. O uplatnenej pohľadávke žalobcu rozhodol súd prvej inštancie skorším rozsudkom č. k. 15Cb/95/2016-190 z 27. decembra 2019 tak, že vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 4.048,17 eur s príslušenstvom. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd uznesením č. k. 4Cob/159/2020-238 zo dňa 18. marca 2021 tak, že zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd tento skorší rozsudok súdu prvej inštancie zrušil z toho dôvodu, že súd prvej inštancie neposudzoval žalovaným vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku, ktorú mal posudzovať ako predbežnú otázku a taktiež neposudzoval platnosť odstúpenia žalobcu od zmluvy o obchodnom zastúpení. Toto posúdenie bude úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní.
7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 37 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje náležitosti právneho úkonu, ktorý musí byť urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Súd prvej inštancie posudzoval v zmysle tohto zákonného ustanovenia, či je právny úkon žalobcu - odstúpenie od zmluvy o obchodnom zastúpení písomným podaním zo dňa 25.9.2020 platným právnym úkonom. Dospel k záveru, že tento právny úkon nie je určitý a je postihnutý vadou, pretože v ňom absentuje vymedzenie dôvodov odstúpenia, respektíve špecifikácia okolností porušenia povinností žalovaného, pre ktoré žalobca odstúpil od zmluvy a iba odkaz na čl. XI. bod 5 písm. b) zmluvy o obchodnom zastúpení, nie je dostatočnou špecifikáciou porušenia povinností zo strany žalovaného. Preto je toto odstúpenie od zmluvy absolútne neplatným právnym úkonom. To znamená, že ak nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy zo strany žalobcu, nevznikol žalobcovi nárok na vrátenie provízie zo strany žalovaného a žalovanému nevznikla povinnosť na vydanie vyplatených províznych súm žalobcovi. Súd prvej inštancie preto po posúdení predmetného odstúpenia od zmluvy o obchodnom zastúpení za neplatný právny úkon, považoval za nadbytočné posudzovať otázku premlčania nároku žalobcu na vrátenie vyplatených provízií žalovanému.
8. Súd prvej inštancie pre úplnosť dodal, že prípadný nárok žalobcu by súd posudzoval podľa provízorného poriadku žalobcu, v závislosti od jednotlivého typu produktu, napríklad životného poistenia a neživotného poistenia. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania súd prvej inštancie uviedol, že túto otázku by riešil s poukazom na ust. § 397 Obchodného zákonníka a začatie premlčacej doby by posudzoval odo dňa, kedy by malo dôjsť k zániku zmluvy, teda 2.10.2020. Keďže žaloba bola podaná dňa 20.6.2016, k uplatneniu práva zo strany žalobcu došlo včas a preto, ak by súd posudzoval vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, vyhodnotil by ju ako nedôvodnú, avšak samotný nárok žalobcu je nedôvodný. Preto súd prvej inštancie zamietol žalobu v celom rozsahu.
9. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti neúspešnému žalobcovi, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
10. Opravným uznesením č. k. 15Cb/95/2016-284 zo dňa 15. februára 2022 súd prvej inštancie na pokyn odvolacieho súdu opravil záhlavie svojho rozsudku v doplnení označení právnych zástupcov a strán sporu identifikačnými údajmi, v súlade s ust. § 8 Obchodného zákonníka a § 220 ods. 1 CSP.
11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to v celom rozsahu, z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f), písm. h), pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd prvej inštancie, ktorý sa riadil názorom, ktorý bol uvedený v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, na základe toho návrh žalobcu zamietol. Napriek tomu však súd prvej inštancie podľa názoru žalobcu mal vedomosť o výklade úmyslu a vôle konajúcej osoby, teda žalobcu pri odstúpení od zmluvného vzťahu, avšak súd prvej inštancie toto nesprávne aplikoval na prejednávanú vec. V konaní bolo preukázané, že žalobca upozorňoval žalovaného na neprofesionálny postup pri zastupovaní a mal vedomosť o úmysle zastúpeného, teda žalobcu ukončiť vzájomný záväzkový vzťah. O vedomosti žalobcu o zániku vzájomného vzťahu svedčí aj to, že žalovaný nemohol napĺňať predmet zmluvy, a to výhradné zastupovanie žalobcu, pretože mu od 7.11.2020 vzniklo oprávnenie vykonávať zastupovanie na pozícii viazaného finančného agenta iného poisťovateľa. Bez ohľadu na spôsob zániku vzájomného vzťahu bolo v konaní preukázané, že zmluvný záväzok zanikol. Preto vznikol žalobcovi nárok na vrátenie provízií, ktoré žalovaný čiastočne aj vrátil, ako aj na vyplatené odmeny. Žalobca preto nepovažuje za správne rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré sledujúc názor odvolacieho súdu, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď žalobu zamietol pre neplatné odstúpenie od zmluvy o obchodnom zastúpení. Nebolo však preukázané, že by zmluvný vzťah ďalej trval a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto nárok žalobcu ako zastúpeného na vrátenie vyplatených provízií ako aj odmien v čase podania žaloby trval. Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd vyhovel návrhu žalobcu v celom rozsahu a zaviazal žalovaného na zaplatenie 4.048,17 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania v celom rozsahu.
12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca v odvolaní len stručne zhrnul priebeh konania pred súdom prvej inštancie aj pred odvolacím súdom. Tvrdil, že bolo preukázané tvrdenie žalobcu o neprofesionálnom prístupe žalovaného, pričom žalobca bližšie nešpecifikoval, v čom toto spočívalo a taktiež nepreukázal, v čom spočívala nesprávna aplikácia ust. § 266 Obchodného zákonníka na prejednávaný spor. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca ani neoznačil dôkaz, ktorým by jeho tvrdenie o neprofesionálnom prístupe žalovaného mal byť preukázaný. Preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.
13. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu bolo doručené žalobcovi 6.10.2021, žalobca odvolaciu repliku nepodal.
14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
15. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
16. Žalobca odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) Civilného sporového poriadku. Odvolací súd je toho názoru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
17. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností dospel k správnemu právnemu záveru. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
18. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
19. Žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok zo Zmluvy o obchodnom zastúpení č. XXXXXXXX z 1.9.2011 a to nárok na vrátenie provízie, ktorý žalobcovi vznikol potom, ako žalobca písomným podaním z 25.9.2012 odstúpil od tejto zmluvy o obchodnom zastúpení. Z tohto odstúpenia od zmluvy o obchodnom zastúpení vyplýva, že žalobca od zmluvy odstupuje v súlade s čl. XI. bod 5 písm. b) zmluvy o obchodnom zastúpení.
20. Odvolací súd k tomuto odstúpeniu od zmluvy udáva, tak ako to už uviedol vo svojom skoršom rozhodnutí vydanom v tomto konaní, a to uznesenie č. k. 4Cob/159/2020-238 zo dňa 18. marca 2021, odstúpenie od zmluvy predstavuje jeden zo spôsobov zániku nesplneného záväzku. Je to jednostranný právny úkon a zmluvná strana môže od zmluvy odstúpiť iba z dôvodov uvedených v zmluve alebo z dôvodov vymedzených v Obchodnom zákonníku, alebo v osobitnom zákone. Pre platnosť odstúpenia od zmluvy je nevyhnutné, aby zmluvná strana, ktorá odstupuje od zmluvy jednoznačne vymedzila dôvod, pre ktorý od zmluvy odstupuje a uviedla, akú konkrétnu zmluvnú povinnosť druhá strana porušila, ktorá viedla k odstúpeniu od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy má sankčný charakter a preto je nutné, aby druhá zmluvná strana poznala dôvod, pre ktorý druhá zmluvná strana odstupuje od zmluvy. Preto odstúpenie od zmluvy musí byť perfektné a musí predovšetkým obsahovať dôvody odstúpenia od zmluvy, ktoré musia byť konkretizované, nepostačuje, aby ten, kto odstupuje od zmluvy iba odkázal na určité ustanovenia zmluvy alebo ustanovenia zákona, bez bližšieho uvedenia dôvodov odstúpenia od zmluvy. Toto vyplýva aj z dovolacieho rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 2016 spisová značka 3Obdo/61/2016, na ktoré poukázal aj žalovaný v odvolaní z 10.2.2020 a v priebehu konania na súde prvej inštancie. Žalobca v odstúpení od zmluvy uviedol ako dôvod odstúpenia od zmluvy čl. XI. bod 5 písm. b) zmluvy o obchodnom zastúpení. Z tohto článku vyplýva, že odstúpiť od zmluvy môže zastúpený, ak bol zástupca právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, ak zástupca závažným spôsobom porušil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o obchodnom zastúpení a ak zástupca nevyvíja činnosť podľa predmetu tejto zmluvy viac ako tri mesiace, kedykoľvek počas jej účinnosti. V odstúpení od zmluvy nie je konkretizované, ktorú z týchto povinností, akým spôsobom žalovaný porušil. Žalobca ani v odvolaní neuvádza, aké povinnosti žalovaný porušil z predmetnej zmluvy o obchodnom zastúpení, žalobca iba uvádza, že niekoľkokrát upozorňoval žalobcu na neprofesionálny postup pri zastupovaní. Neprofesionálny postup pri zastupovaní nie je vymedzený v dohode medzi žalobcom a žalovaným ani v predmetnej zmluve o obchodnom zastúpení a slovo „neprofesionálny postup pri zastupovaní“ nie je v zmluve vymedzený ako dôvod pre odstúpenie od zmluvy o obchodnom zastúpení zo strany žalobcu ako zastúpeného.
21. Odvolací súd z toho vyvodzuje záver, tak ako ho správne uviedol aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva o obchodnom zastúpení nemohla zaniknúť odstúpením žalobcu od zmluvy, na základe písomného podania žalobcu z 25.9.2012. Nárok na vrátenie provízie, ktorý si žalobca uplatňuje v tomto konaní je podľa tvrdenia žalobcu v žalobe aj v čl. XI./8 zmluvy o obchodnom zastúpení viazaný na zánik zmluvy o obchodnom zastúpení. Keďže zmluva o obchodnom zastúpení nezanikla na základe predmetného nedokonalého a teda neplatného odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu písomným podaním z 25.9.2012 pre nevymedzenie presného dôvodu odstúpenia od zmluvy, nemohol žalobcovi vzniknúť ani nárok na vrátenie vyplatenej provízie za zaniknuté poistné zmluvy od žalovaného.
22. Odvolací súd nepovažuje za dôvodné ani tvrdenie žalobcu v odvolaní, že žalovaný mal vedomosť o úmysle žalobcu ukončiť predmetný zmluvný vzťah. Pre jednostranné ukončenie akéhokoľvek zmluvného vzťahu nepostačuje iba vedomosť jednej zmluvnej strany o tom, že druhá zmluvná strana chce
jednostranne ukončiť zmluvný vzťah. Tak ako to uviedol odvolací súd v odseku 20. odôvodnenia tohto rozsudku, pre platnosť odstúpenia od zmluvy o obchodnom zastúpení a od každého typu zmluvy je potrebné, aby bol presne určený dôvod odstúpenia od zmluvy a ak týmto dôvodom je porušenie povinností zo strany druhej zmluvnej strany, musí byť toto porušenie povinností či už zákonných alebo zmluvných povinností, presne špecifikované. Predmetné odstúpenie od zmluvy o obchodnom zastúpení neobsahovalo žiadne dôvody. Preto správne súd prvej inštancie vyhodnotil, že toto odstúpenie od zmluvy o obchodnom zastúpení ako jednostranný právny úkon je podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný, pretože nebol urobený zrozumiteľne a určite.
23. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalobu o vrátenie provízie zamietol, pretože žalovanému takáto povinnosť vrátiť províziu nevznikla, ak nedošlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným predmetným neplatným odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu.
24. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny vo výroku o zamietnutí žaloby aj vo výroku o náhrade trov konania pre úspešného žalovaného.
25. O náhrade trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie zvonu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).