Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-10-2020.pdf
PDF · 125.52 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/10/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Oľgy Mičietovej, v spore žalobkyne T. Š., N.. XX.X.XXXX, S. XXX, právne zastúpenou JUDr. Rastislavom Lenartom, advokátom Košice, Pollova 32, proti žalovanému H. A., nar. X.X.XXXX, Q., K. XX, o splnenie povinnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 16C/474/2016
- 104 z 8.3.2019 Okresného súdu Košice - okolie
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch III. a IV. II. Žalovanému priznáva proti žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že I. zastavuje konanie v časti o zaplatenie 340,-eur, II. žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 630,- eur, ktorú sumu mu súd povoľuje splácať v splátkach po 100,- eur mesačne, splatných vždy do 20. dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod následkom straty výhody splátok v prípade riadneho a včasného nezaplatenia čo i len jednej splátky, III. žalobu v zostávajúcom rozsahu zamieta a IV. žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala, že žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 970,- eur a prevziať zostatok pôžičky zo zmluvy o splátkovom úvere č. 5036978927 uzavretej so Slovenskou sporiteľňou, a.s.. V podanej žalobe žalobkyňa navrhla pristúpenie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, po zmene procesnoprávneho predpisu tzv. intervenienta - Slovenskú sporiteľňu, a.s., že žalobkyňa nepredložila podania potrebné pre ich doručenie navrhovanému intervenientovi a z jej vyjadrenia zo 14.9.2018 vyplynulo, že nemá záujem o vstup intervenienta do konania. 2.1.Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu 13.2.2018, v ktorom potvrdil v žalobe uvedené skutočnosti o dohode o vyporiadaní BSM, že predmetný úver spláca žalovaný podľa svojich možností a žalobkyni nedokáže uhradiť dohodnuté splátky. 2.2.Pred začatím pojednávania vzala žalobkyňa žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 340,-eur, nakoľko táto suma jej bola žalovaným po podaní žaloby uhradená. 2.3.Za nesporné súd považoval, že sporové strany uzavreli písomnú dohodu o vyporiadaní BSM. Súčasťou dohody bol záväzok žalovaného vyplatiť žalobkyni ako bývalej manželke titulom vyrovnania sumu 1 000,-eur, ako aj záväzok prevziať na seba zostatok ich spoločného úveru. Nakoľko predmetná dohoda nepredstavuje exekučný titul v zmysle § 45 Exekučného poriadku, nie je možné na jej základe vymáhať pohľadávku z nej vyplývajúcu. Nakoľko žalovaný z dohodnutej sumy 1 000,- eur doposiaľ zaplatil žalobkyni len sumu 370,-eur, nárok žalobkyne na zaplatenie zostávajúcej sumy 630,- eur súd považoval za dôvodný a žalobe v tomto rozsahu vyhovel. Žalovaný tento nárok žalobkyne nespochybňoval.
2.4.Citujúc znenie § 488, § 494, § 493 OZ, § 137 písm. a) CSP a uzavrel, že žalobu v časti o uloženie povinnosti žalovanému prevziať záväzok zo zmluvy o úvere uzavretej medzi bývalými manželmi počas ich manželstva na strane jednej a Slovenskou sporiteľňou, a.s. na strane druhej, súd nepovažoval za dôvodnú. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sporové strany sa v dohode o vyporiadní ich BSM dohodli na tom, že žalovaný prevezme na seba zostatok ich spoločného úveru. Určenie osoby preberajúcej záväzok je úpravou vnútorných vzťahov spoludlžníkov, ktorí v prípade manželov majú spravidla solidárne postavenie. Namiesto pôvodného vzájomného postavenia spoludlžníkov, ktoré v konečnom dôsledku spravidla zaťažuje každého dlžníka polovicou dlhu, sa zmenia vnútorné pomery podielov bývalých manželov na spoločnom dlhu, čím sa zodpovedajúcim spôsobom zohľadnia nové pomery na strane aktív. Zmyslom takéhoto postupu je racionalizácia vzájomných právnych vzťahov bývalých manželov. Vyporiadanie spoločných záväzkov, ktoré sú spojené s BSM a vznikli za jeho trvania, sa týka vzťahov medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktorým zostávajú nedotknuté všetky ich práva vo vzťahu k dlžníkovi. Zahrnutie pasív do vyporiadania BSM je odôvodnené praktickým hľadiskom spočívajúcim v takom usporiadaní vzájomných právnych vzťahov, ktoré v čo najväčšom rozsahu eliminuje možnosť vzniku ďalších vzájomných právnych vzťahov a z nich vyplývajúcich ďalších sporov medzi bývalými manželmi. Na tomto vnútornom usporiadaní vzťahu sa strany sporu ako bývalí manželia dohodli. Súd zastáva názor, že nemôže zasiahnuť do právneho vzťahu medzi stranami sporu ako dlžníkmi a bankou ako veriteľom. Právny vzťah môžu zmluvné strany meniť len vzájomnou dohodou. Aj v prípade vyporiadania BSM súdom by prípadné určenie, že jeden z bývalých manželov je povinný prevziať dlh vyplývajúci z BSM, nebolo účinné voči tretím subjektom. Súd preto žalobu v rozsahu uloženia povinnosti žalovanému prevziať zostatok dlhu zamietol. 2.5.Výrok o zastavení konania v časti o zaplatenie 340,- eur vyplýva z § 145 ods.2 CSP a nakoľko k späťvzatiu došlo pred začatím pojednávania, nevyžadoval sa súhlas žalovaného so zastavením konania (§ 146 ods. 1 CSP). 2.6.Súd povolil žalovanému uhradiť dlžnú sumu 630,- eur v splátkach vo výške 100,- eur mesačne pod následkom straty výhody splátok, a to v súlade s čl.4, § 232 ods.3,4 CSP, podľa ktorých súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu a v prípade, ak sa jedná o plnenie, ktoré sa má uhradiť v splátkach, môže súd rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Súd pritom vychádzal z tvrdení žalovaného o jeho nepriaznivej finančnej situácii. Žalovaný má mesačný príjem vo výške 530,- eur až 620,- eur, z ktorého okrem bežných výdavkov uhrádza hypotekárny úver vo výške 80,- eur mesačne, ako aj ďalšie dva úvery. Úhrada dlhu v súdom určených splátkach neznamená pre žalobkyňu neprimerané oddialenie splatnosti dlhu, nakoľko celý dlh by mal byť uhradený počas 7 mesiacov. Súd zdôrazňuje, že v prípade omeškania žalovaného s úhradou čo i len jednej splátky, stáva sa celý dlh splatným a žalobkyňa je oprávnená sa domáhať jeho zaplatenia okamžite v celom rozsahu. 2.7.O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods.1, § 255 ods.1,2 CSP. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v rozsahu zaplatenia dlžnej sumy a neúspešná v časti o prevzatie záväzku. Za úspech žalobkyne súd v súlade s § 256 ods.1 CSP považuje i čiastočné zastavenie konania, pretože za toto procesne zodpovedá žalovaný, ktorý čiastočne uhradil dlh po začatí konania. Nakoľko žalobkyňa bola v jednom uplatnenom nároku úspešná a v druhom neúspešná, súd vychádzal zo záveru, že úspech žalobkyne sa rovná jej neúspechu, a preto rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
3.Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa vo výrokoch III. a IV., ktorým súd rozhodol, že žalobu v zostávajúcom rozsahu zamieta a žiadnej zo strán sporu právo na náhradu trov konania nepriznal a odôvodnila ho nasledovne: 3.1.Poukázala na odôvodnenie výroku III. v bode 17. napadnutého rozhodnutia a konštatovala, že de facto aj de jure súd zastáva taký istý právny názor aj v prípade, ak by vyporiadal BSM rozsudkom a teda, že by súd zaviazal jedného z bývalých manželov povinnosťou prevziať dlh vyplývajúci z BSM, tak takýto rozsudok by bol neúčinný voči tretím subjektom. Preto súd žalobu v rozsahu uloženia povinnosti žalovanému prevziať zostatok dlhu v zmysle platne uzavretej dohody o vyporiadaní BSM zamietol. Taktiež poukázala na odôvodnenie v bode 16., kde súd vyslovil názor, že žalobu v časti o uloženie povinnosti žalovanému prevziať záväzok zo zmluvy o úvere uzavretej medzi bývalými manželmi počas ich manželstva na strane jednej a Slovenskou sporiteľňou, a. s. na strane druhej súd nepovažoval za dôvodnú. V ďalšej časti odvolania žalobkyňa citovala obsah dohody o vyporiadaní BSM, a to čl. I., čl. II., čl. III., čl. IV.
Predmetná dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov bola podpísaná účastníkmi 6.7.2015 s úradne overenými podpismi. Keďže žalovaný dobrovoľne neplnil a neplní, na čo sa vo vyššie uvedenej dohode o vyporiadaní BSM zaviazal, obrátila sa žalobkyňa na Slovenskú sporiteľňu, a. s.: Zmluva o splátkovom úvere č. 5036978927 z 15.3.2016 písomným podaním označeným ako Vec: Žiadosť o záväzné stanovisko, kde žalobkyňa požiadala Slovenskú sporiteľňu, a. s. o podanie vyjadrenia ku nasledujúcim otázkam: „Keďže H. A. sa zaviazal v zmysle vyššie uvedenej dohody prevziať na seba zostatok pôžičky zo zmluvy o splátkovom úvere č. 5036978927 zo Slovenskej sporiteľne, a. s. pôvodne na 18.900 eur s dobrou splácania od 20.2.2013 do 20.1.2023, žiada banku o podanie záväzného stanoviska, či vyššie uvedený záväzok H. A. voči banke splnil a prevzal na seba povinnosť splácať a či uvedený záväzok vyplývajúci zo zmluvy o splátkovom úvere č. 5036978927 zo Slovenskej sporiteľne, a. s. od mesiaca júl 2015 plní a úver spláca. Tak isto žiadala banku o podanie záväzného písomného stanoviska, či a za splnenia akých podmienok, bude akceptovať banka vyššie uvedený záväzok H. A., ktorý sa zaviazal prevziať na seba zostatok pôžičky zo zmluvy o splátkovom úvere č. 5036978927, zo Slovenskej sporiteľne, a. s. s dobou splácania od 20.2.2013 do 20.1.2023. Slovenská sporiteľňa prevzala uvedenú žiadosť 17.3.2016, avšak v lehote 30 dní nebola zaslaná žiadna písomná odpoveď z ich strany. Poukázala na to, že od podpísania dohody o vyporiadaní BSM, žalovaný svoj vyššie uvedený záväzok nerealizoval, obrátila sa na Slovenskú sporiteľňu, a. s. aj so žiadosťou o prepísanie úveru na druhého dlžníka z 12.10:2015, avšak od banky žiadna písomná odpoveď neprišla.
Žalobkyňa ešte pred podaním žiadosti z 12.10.2015 navštívila pobočku Slovenskej sporiteľne, a. s. v Čani, kde jej bolo oznámené, že vyššie uvedenú dohodu o vyporiadaní BSM neakceptujú a že je to dohoda len medzi žalobkyňou a žalovaným a keďže to nie je rozhodnutie súdu, tak to nie je ani pre banku záväzné. Tak isto žalobkyňa poukazuje na Občiansky zákonník § 149, ktorý na prvé miesto dáva dohodu účastníkov a až potom, keď sa nezrealizuje vyporiadanie týmto spôsobom, vykonáva ho na návrh niektorého z manželov súd. Žalobkyňa uviedla, že považuje odôvodnenie súdu v bodoch 12. až 17. napadnutého rozsudku za nedostatočné a nejasné a rozhodnutím súdu v napadnutom výroku III. vytvoril súd právny stav, kedy síce platná a účinná dohoda o vyporiadaní BSM medzi stranami sporu, ktorú Slovenská sporiteľňa neakceptuje a doslova zástupca banky sa vyjadril, že to nie je rozhodnutie súdu, tak to nie je pre banku záväzné. Súd však rozhodol, že v žalobu v zostávajúcom rozsahu zamietol, teda zamietol ju v rozsahu petitu žaloby, kde žalobkyňa navrhovala, aby súd zaviazal povinnosťou žalovaného, aby bol povinný v zmysle platnej dohody o vyporiadaní BSM uzatvorenej medzi ňou a žalovaným 6.7.2015 titulom vzájomného vyporiadania prevziať na seba zostatok pôžičky zo zmluvy o splátkovom úvere č. 5036978927 zo Slovenskej sporiteľne pôvodne an sumu 18.900 eur s dobou splácania od 20.2.2013 do 20.1.2023. S poukazom na § 255 a nasl. a § 365 CSP má za to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané predčasne a bez náležite zisteného skutkového stavu veci. Súd si nevyžiadal žiadne stanovisko a ani vyjadrenie zo strany Slovenskej sporiteľne, či by akceptovali alebo neakceptovali rozhodnutie súdu, ktorým by súd zaviazal žalovaného k vyššie uvedenej povinnosti prevziať záväzok, pretože konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie nevykonal všetky potrebné dôkazy, súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a skutkový stav neobstojí a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Takýto postup považuje žalobkyňa aj v rozpore s Ústavou SR, pretože súd jej neposkytol ochranu aj keď bolo preukázané, že zo strany žalovaného k porušeniu jeho záväzku voči žalobkyni. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice-okolie, sp. zn. 16C/474/2016-104 z 8.3.2019, ktorý bol doručený 25.4.2019 v celom rozsahu a vrátil vec na ďalšie konanie a následné rozhodnutie.
4.Rozsudok, vo výrokoch I. a II., nebol odvolaním napadnutý a tieto výroky nadobudli právoplatnosť (§ 227ods.1 CSP), preto neboli v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavané.
5.Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala žalobkyňa v zákonnej lehote, preskúmal rozsudok podľa § 379 a § 380 ods.1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP a contrario a rozsudok vo výrokoch III. a IV. ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie. 5.1.Krajský súd prejednal vec a na verejnom vyhlásení ju rozhodol 18.3.2021, keďže vyhláška č. 24 MS SR stratila k 28.2.2021 účinnosť, pričom žalobkyňa bola zastúpená právnym zástupcom a podľa platných pravidiel do 21.3.2021 týkajúcich sa zákazu vychádzania, výkon právnych služieb možno v tomto prípade považovať za výkon povolania a teda v zmysle výnimky mohol sa právny zástupca zúčastniť verejného
vyhlásenia rozsudku a pri tejto účasti rovnako platila výnimka, že nepotreboval ani platný antigenový alebo PCR test a žalovaný sa verejného vyhlásenia rozsudku zúčastnil.
6.Žalobkyňu uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. a) CSP spočíva v tom, že neboli splnené procesné podmienky, ktorými sú také vlastnosti súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania, vyplývajúci zo základných ustanovení Civilného sporového poriadku. Právna teória rozdeľuje procesné podmienky a) na strane súdu (právomoc a príslušnosť); b) na strane strán sporu (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, povinnosť zastúpenia...); c) vecné procesné podmienky (existencia žaloby, splnenie poplatkovej povinnosti); d) negatívne procesné podmienky (prekážky rei iudicatae, listispendencie). Na procesné podmienky konania súd prihliada kedykoľvek počas konania. 6.1.Žalobkyňa nepoukazuje na žiadne procesné podmienky, ktoré neboli splnené a žiadne porušenie nezistil ani odvolací súd.
7.Žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. 7.1.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. 7.2.Podľa § 220 ods.2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 7.3.Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré skutkové zistenie robí. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú. 7.4.Keď žalobkyňa tvrdí, že rozhodnutie je nepreskúmateľné, ide len o jej subjektívny, ničím nepodložený pocit.
8.Žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré nie sú subsumované pod ostatné odvolacie dôvody avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť (§ 160), postihujú chybný postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či
by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 157 ods.2 CSP) ale aj § 171 ods.1 CSP alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1 CSP), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli splnené podmienky], nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania). Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. CSP, napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozpore s § 204 CSP a p.. 8.1.Žalobkyňa v podanom odvolaní žiadnu vadu, ktorú by bolo možné subsumovať pod uplatnený odvolací dôvod neuvádza.
9.Žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. e) CSP (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), spočíva v neúplnosti zistenia skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že súd prvej inštancie nevykonal účastníkom navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a navrhnutý dôkaz je spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie. Vyhodnotenie relevancie navrhnutého dôkazu ako aj prípustnosť dôkazu je výsadnou doménou súdu. Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia. 9.1.Žalobkyňa v odvolaní uvádza, že súd mal vykonať dôkaz dotazom na banku, stanoviskom alebo vyjadrením zo strany Slovenskej sporiteľne, či by akceptovali alebo neakceptovali rozhodnutie súdu, ktorým by súd zaviazal žalovaného k vyššie uvedenej povinnosti prevziať záväzok. Uvedené námietka je s prihliadnutím na platnú právnu úpravu nedôvodná. 9.2.Odvolací súd poukazuje na to, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovanie (rozhodnutie NS SR 4Cdo 262/2009) a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy, keď má za to, že má spoľahlivo zistený skutkový stav rozhodujúci pre rozhodnutie vo veci. Súd sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods.1 CSP)
10.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP. 10.1.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku/uznesenia jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.
11.Žalobkyňa uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 11.1.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu.
12.Žiaden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný a na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2) možno doplniť nasledovné:
13.Podľa § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
14.Podľa § 494 OZ z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
15.Podľa § 493 OZ záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.
16.Podľa § 531 ods.1 OZ kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal. 16.1.Podľa § 531 ods.2 OZ kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s veriteľom, stane sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi. 16.2.Podľa § 531 ods.3 OZ zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou formou. 16.3.Podľa § 531 ods.4 OZ námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže uplatniť aj osoba, ktorá dlh prevzala.
17.Podľa § 534 OZ kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne.
18.Podľa § 511 ods.1 OZ ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
18.1.Podľa § 511 ods.3 OZ ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.
19.V kontexte s citovanými ustanoveniami zmluvu nemôže zmeniť jeden subjekt bez súhlasu druhého. Zmluvy teda možno meniť, dopĺňať, alebo zrušiť iba vzájomnou dohodou zmluvných strán (§ 493 OZ). 19.1.Iba v niektorých prípadoch zákon umožňuje, aby došlo k zmene zmluvy. V rámci záväzkového vzťahu rozlišujeme zmenu v subjektoch a zmenu v obsahu (tá zahŕňa aj zmenu v predmete). Zmena v subjektoch môže nastať v dôsledku postúpenia pohľadávky (§ 524 a nasl.). Zmena v obsahu záväzku nastáva zo zákona v dôsledku omeškania veriteľa alebo dlžníka. Počas trvania záväzku môžu účastníci dohodou zmeniť práva a povinnosti vyplývajúce zo záväzkového vzťahu. Z hľadiska formy je nevyhnutné zdôrazniť, že písomne uzatvorená dohoda sa môže zmeniť iba písomne. 19.2.V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že záväzkový vzťah vznikol medzi veriteľom Slovenskou sporiteľňou, a.s. a dlžníkmi (žalobkyňou a žalovaným) a teda akákoľvek zmena v záväzkovom vzťahu sa mohla realizovať iba za súhlasu veriteľa a dlžníkov.
20.Ustanovenie § 534 OZ stanovuje, že dohoda medzi dlžníkom a treťou osobou uzavretá podľa tohto ustanovenia nespôsobuje zmenu v subjektoch ani v obsahu pôvodného záväzku. Ten, kto sa dlžníkovi zaviazal splniť jeho záväzok voči veriteľovi, totiž nevstupuje do trvajúceho záväzkového právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, a to ani namiesto dlžníka, ani popri ňom. Touto dohodou sa zakladá nový, samostatný záväzkový právny vzťah iba medzi dlžníkom a treťou osobou, preto pôvodný záväzok nemôže ovplyvniť. Ak ten, kto sa zaviazal dlžníkovi splniť za neho jeho záväzok, tak neurobil, je za nesplnenie záväzku zodpovedný iba dlžníkovi, zodpovedá aj za škodu, ktorá mu prípadne z toho vznikla. Veriteľ takéto právo nemá, pretože o dohode sa nemusí ani dozvedieť, keďže jeho súhlas sa na uzavretie dohody nevyžaduje. Rovnako zákon nestanovuje ani formu dohody medzi dlžníkom a treťou osobou zákon; možno ju teda urobiť hoci aj ústne. 20.1.Je potrebné, ale opätovne zdôrazniť, že ide o dohodu medzi dlžníkom a treťou stranou, nie dvoma dlžníkmi navzájom, ako to nastalo v súdenej veci.
21.Žalobkyňa a žalovaný sa písomne dohodli, že žalovaný prevezme dlh za žalobkyňu, ale veriteľ k takémuto úkonu nedal súhlas, preto vo vzťahu k veriteľovi ostáva obsah zmluvy zachovaný. 21.1.Súd nemôže svojvoľne zmeniť obsah záväzku, ktorý vznikol medzi veriteľom a stranami sporu.
22.Nad rámec uvedeného, jedine v prípade, ak žalobkyňa bude v zmysle platnej zmluvy s bankou plniť, má právo na základe vzájomnej dohody domáhať sa voči žalovanému tohto plnenia. Ide o vzťah vyplývajúci z pasívnej solidarity (regresný vzťah), t.j. vzťah medzi dlžníkom, ktorý splnil celý záväzok, a dlžníkom, ktorý neplnil.
23.Rovnako je potrebné poukázať na to, že Občiansky zákonník nemá ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané spoločné dlhy a pohľadávky manželov, ktoré vznikli za trvania bezpodielového spoluvlastníctva v súvislosti so spotrebným a majetkovým spoločenstvom oboch manželov. Preto treba použiť ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy im obsahom a účelom najbližšie (§ 496 OZ), teda § 149 a § 150 OZ. Manželia by sa mali zásadne podieľať na spoločných dlhoch v rovnakom pomere, v akom sa podieľajú na spoločnom majetku. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia. Toto vyporiadanie sa však vykoná iba medzi manželmi, nie aj vo vzťahu k tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie. Týmto osobám preto zostáva zachované ich právo žiadať napríklad splnenie dlhu od hociktorého z bývalých manželov. 23.1.Dlh z pôžičky predstavoval spoločný záväzok oboch manželov, ktorý existoval ku dňu zániku BSM a nebol splnený, bez akýchkoľvek pochýb patril do BSM. Predpokladom vyporiadania týchto spoločných majetkových povinností je, že vznikli za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom a, že v dobe jeho zániku existovali. 23.2.Odvolací súd rovnako poukazuje na judikát R 22/1991 „Ak mali spoločnú pôžičku manželia, ktorí sa rozviedli, a o ich spoločnom majetku platí to, čo je ustanovené v § 149 ods. 4 OZ, potom sa ten z bývalých manželov, ktorý zaplatil celý dlh z tejto pôžičky (alebo viac ako polovicu) môže žalobou na súde domáhať, aby mu druhý z bývalých manželov nahradil, čo mal na tento dlh platiť podľa rovnakého podielu ich obidvoch na tomto dlhu.“, čo ale v prejednávanom spore nenastalo.
24.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 25.1.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26.Žalobkyňa nemala v odvolacom konaní úspech, preto bola priznaná náhrada jeho trov v plnom rozsahu žalovanému, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.
27. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).