Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Ek-2056-2020.pdf
PDF · 81.38 KB
Case nature
Subarea
27Ek/2056/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 35724803, právne zastúpeného Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53255739, proti povinnému X. B., I.: XX.XX.XXXX, G. Z. V. N.F. XXXX/XX, XXX XX B., právne zastúpeného Advokátska kancelária Prachová & Partners, s. r. o., so sídlom Pribinova 20, 811 09 Bratislava, IČO: 50491300 o vymoženie 3000,- Eur s príslušenstvom, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným dňa 23.11.2020 domáhal od povinného vymoženia 3000,- Eur s prísl., na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn..: 9Up/416/2020 zo dňa 12.03.2020. Poverením zo dňa 15.12.2020 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Dušana Kormaníka, so sídlom exekútorského úradu Námestie gen. Štefánika 529/4, 064 01 Stará Ľubovňa, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 202EX 683/20.
2. Povinný v 15-dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie podal dňa 22.01.2021 na poštovú prepravu návrh na zastavenie exekúcie.
3. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami k návrhu na zastavenie exekúcie dňa 10.02.2021 súdu na rozhodnutie.
4. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
5. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
6. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
7. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
8. Povinný navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul mu nebol nikdy doručený, a teda nebol doručený do jeho vlastných rúk a preto nie je možné, aby bol právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Povinný situáciu rieši podaním reklamácie na zásielku, ktorou bolo rozhodnutie súdu doručované, keďže má za to, že zásielka mu nebola riadne doručená. Keďže povinný má za to, že rozhodnutie súdu je založené na nepravdivých skutočnostiach a uplatňovaní neoprávneného nároku, povinný sa rozhodol pokúsiť sa ochrániť svoje práva aj podaním návrhu na zastavenie exekúcie. „V zmysle citovaného ustanovenia § 50 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku a dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, sú zároveň dôvodmi na zastavenie exekúcie v ktoromkoľvek jej štádiu (§ 57 ods. 1 písm. a, b, g). Patrí teda medzi ne aj nedostatok formálnej alebo materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia. Pokiaľ povinný v námietkach proti exekúcii namieta nedostatok doručenia exekučného titulu, t. j. jeho formálnu nevykonateľnosť, je exekučný súd povinný vykonať šetrenie na túto okolnosť. Túto povinnosť možno vyvodiť zo zásady spravodlivej ochrany práv účastníkov exekučného konania vyplývajúcej z 1 § O.s.p., ktorý v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. platí aj pre exekučné konanie, ako konštatoval aj generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní. Exekučný súd nie je viazaný potvrdením o vykonateľnosti, preto je oprávnený sám preskúmať, či rozhodnutie je skutočne vykonateľné. To platí tým viac v štádiu exekučného konania, v ktorom je namietaná spôsobilosť rozhodnutia byť exekučným titulom. Pri skúmaní, či rozhodnutie, na základe ktorého sa má vykonať exekúcia, bolo povinnému riadne doručené, vychádza zo skutočnosti vyplývajúcich z obsahu spisu, v ktorom bolo rozhodnutie vydané, prípadne zo skutočností o okolnostiach doručenia, zistených pomocou šetreniu, ktoré vykonal. Nejde pritom v posudzovanie obsahovej správnosti rozhodnutiu, ale o skúmanie jeho formálnej vykonateľnosti. V preskúmavanej veci napriek námietkam povinného o tom, že mu nebolo doručené rozhodnutie o uložení mu povinnosti zaplatiť vymáhanú sumu, nevykonal exekučný súd na túto okolnosť žiadne šetrenie. Tým zaťažil svoje konanie vadou zakladajúcou dôvodnosť podaného mimoriadneho dovolania, t. j. napadnuté uznesenie bolo vydané v konaní postihnutom inou vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243h ods. 1 písm., b O.s.p.)." (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.2.2014, sp. zn. 7 EMCdo 3/2013). Exekučný titul teda ani nemohol nadobudnúť zákonom predpokladané náležitosti, a to najmä jeho vykonateľnosť. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu." Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok." Na základe vyššie uvedených skutočností povinný navrhol Okresnému súdu Banská Bystrica, aby prihliadol na všetky okolnosti tohto prípadu a zastavil exekúciu v celom rozsahu.
9. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov „Platobný rozkaz súd odošle žalobcovi a žalovanému. Žalovanému sa odošle spolu s rovnopisom návrhu, listinami a vyhláseniami predloženými žalobcom a tlačivom na podanie odporu." V zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov „Žalobcovi a žalovanému sa platobný rozkaz doručuje ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu." V zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov „Ak žalovanému nemožno doručovať podľa odseku 2. platobný rozkaz sa doručuje na adresu žalovaného uvedenú žalobcom. Ak sa zásielka vráti súdu z tejto adresy ako nedoručená, súd vykoná úkony na účely zistenia inej adresy žalovaného v registroch súdu alebo v registroch iných orgánov, ktoré má súd k dispozícii. Platobný rozkaz súd bez zbytočného odkladu odošle na takto zistenú adresu." V zmysle § 9 ods. 4 zákona č. 307/2016 2.2 o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov „Platobný rozkaz sa doručuje žalovanému do vlastných rúk; ustanovenia § 111 ods. 3 a § 116 ods. 2 Civilného sporového
poriadku sa na doručovanie platobného rozkazu žalovanému nepoužijú." Podľa § 266 ods. 1 CSP, platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk." Podľa § 266 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť to i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide a samostatné spoločenstvo podľa § 76." S poukazom na citované ustanovenia rozhodnutie súd doručuje žalovanému do vlastných rúk. Ak by nebolo možné rozhodnutie doručiť žalovanému, súd by ho v plnom rozsahu zrušil a vyzval žalobcu aby navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Oprávnený má za to, že nakoľko predmetný platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť v uvedenom prípade bol platobný rozkaz žalovanému riadne doručený do vlastných rúk. Predmetný platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 15.05.2020 a vykonateľnosť dňa 15.05.2020. Vzhľadom na to, že zo strany žalovaného (povinného) nedošlo k úhrade dlžnej sumy oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku na Okresnom súde Banská Bystrica. Oprávnený má za to, že účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie. Exekučným titulom je v tomto prípade právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz. Akékoľvek prostriedky obrany mohol žalovaný (povinný) uplatniť v súdnom konaní. V exekučnom konaní ich zásadne nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Oprávnený zastáva názor, že povinný vo svojom vyjadrení neuviedol skutočnosti a ani nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok oprávneného na vymoženie dlžnej sumy. Vzhľadom na to, že zo strany povinného nedošlo k úhrade dlžnej sumy v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v zmysle exekučného poriadku. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie.
10. Z citovaného zákonného ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie je procesným inštitútom, ktorým zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej exekúcii. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie teda skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
11. Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 86/2010).
12. Z obsahu spisu mal súd za nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie mal oprávnený voči povinnému neuhradený dlh v sume 3000,- Eur s prísl., v zmysle súdu predloženého právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Za účelom preskúmania doručenia exekučného titulu, exekučný súd preskúmal obsah spisu 9Up/416/2020 Okresného súdu Banská Bystrica súčasťou, ktorého je informácia o výsledku doručovania listinného rovnopisu - exekučného titulu povinnému, z ktorej mal súd za preukázané, že exekučný titul bol dňa 25.03.2020 povinnému doručený. Súd k tvrdeniu povinného, že rozhodnutie súdu je založené na nepravdivých skutočnostiach a uplatňovaní neoprávneného nároku uvádza, že uvedenú skutočnosť bolo potrebné namietať v základnom konaní. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaných v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie a obsahu spisu má za preukázané, že exekučné konanie a aj exekúcia sa teda začali dôvodne na základe vykonateľného exekučného titulu. Súd má za to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie
neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu a majú za následok zastavenie exekúcie. Súd je názoru, že povinný návrhom na zastavenie exekúcie žiadnym spôsobom nepreukázal skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, teda najmä zánik vymáhaného nároku alebo iné skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že tu nie je dôvod zastavenia exekúcie, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.