Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23Tos-29-2021.pdf
PDF · 68.63 KB
Case nature
Area
Subarea
23Tos/29/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Mariána Dunčka, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 23. marca 2021 prejednal sťažnosť odsúdeného
U. B.,
nar. XX.XX.XXXX v E. F., trvale bytom E. F., X. XXX/XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom,
ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1Pp/240/2020 zo dňa 03. februára 2021 a takto jednohlasne
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr.por. sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 1T/121/2012 zo dňa 23.02.2017, právoplatným dňa 23.02.2017, bol U. B. odsúdený pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2, 3 písm. c) Tr. zák. a iné k trestu odňatia slobody na 4 roky a 6 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 3T/12/2015 zo dňa 20.09.2017, právoplatným dňa 20.09.2017, bol U. B. odsúdený pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. a iné k trestu odňatia slobody na 4 roky a 8 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Výkon trestu odňatia slobody v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sp.zn. 1T/121/2012 nastúpil dňa 15.02.2017 a vykonal ho 28.01.2019. Následne nastúpil na výkon trestu odňatia slobody v trestnej veci vedenej na Okresnom súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 3T/12/2015. Predpokladaný deň vykonania tohto trestu je 28.09.2023.
Uznesením súdu prvého stupňa bolo podľa § 415 ods. 1 Tr.por. a § 66 ods. 1, ods. 2 Tr.zák. rozhodnuté tak, že sa návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamieta.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený, ktorú zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. Následne odsúdený prostredníctvom svojej obhajkyne sťažnosť písomne odôvodnil. Uviedol, že postup súdu bol výlučne formalistický, nakoľko počas dlhého obdobia v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou bol 12 x disciplinárne odmenený, ani raz disciplinárne potrestaný, a až na dve disciplinárne previnenia neboli preukázané žiadne negatívne poznatky k jeho osobe ani v ÚVTOS Dubnica nad Váhom. Namieta, že v hodnotení ÚVTOS Dubnica nad Váhom boli konštatované adaptačné problémy, ktoré neboli konkretizované a jeho dva disciplinárne
delikty sa jednak neudiali v adaptačnej fáze ale v čase, kedy veľmi citlivo vnímal vývin svojej choroby. Vo vzťahu k druhej materiálnej podmienke (očakávanie, že bude na slobode viesť riadny život) uviedol, že táto mala byť a už bola zohľadnená pri výške uloženého trestu odňatia slobody. Formalistický prístup súdu vidí najmä v tom, že súd nezohľadnil to, že skutky za ktoré vykonáva trest odňatia slobody priznal a oľutoval, uzatvoril dohodu o vine a treste, čím preukázal svoj kritický postoj k páchaniu trestnej činnosti a navrhuje, aby odvolací súd jeho sťažnosti proti napadnutému uzneseniu vyhovel, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a rozhodol vo veci sám tak, že ho podmienečne prepustí, určí mu primeranú skúšobnú dobu, nariadi aj probačný dohľad a primerané obmedzenia alebo povinnosti.
Krajský súd v Trenčíne na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom zasadnutí v súlade s ustanovením § 415 Tr.por. Odsúdený na tomto verejnom zasadnutí bol v súlade s ustanovením § 417 ods. 2 Tr.por. aj v prítomnosti svojej obhajkyne vypočutý. Teda mal možnosť pred súdom sa vyjadriť, ako k svojmu správaniu sa vo výkone trestu odňatia slobody, tak aj k dôvodom svojho návrhu na podmienečné prepustenie.
Senát nadriadeného súdu sa ďalej stotožnil aj s názorom súdu prvého stupňa v tom, že odsúdený splnil len formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie v podobe výkonu najmenej dvoch tretín uloženého trestu.
Správanie a plnenie povinností odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody nebolo však vždy na požadovanej úrovni. K námietke odsúdeného, že postup súdu prvého stupňa je prísne formalistický, a že počas dlhého obdobia v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou nebol ani raz disciplinárne potrestaný je potrebné uviesť nasledovné. Nadriadený súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa spočívajúcom v tom, že k disciplinárnym previneniam odsúdeného došlo až pri aktuálne vykonávanom treste odňatia slobody v ústave na výkon trestu v Dubnici nad Váhom. Aj z hodnotenia tohto ústavu vyplýva, že adaptácia odsúdeného na podmienky výkonu trestu odňatia slobody prebehla s problémami. Správne súd prvého stupňa tiež aj skonštatoval, že k disciplinárnym previneniam došlo až po diagnostikovaní mu ochorenia, čo je v rozpore s jeho tvrdeniami. Krajský súd preto aj túto námietku odsúdeného vyhodnotil ako účelovú.
Nadriadený súd má za to, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom odôvodnil nenaplnenie prvej materiálnej podmienky, a to nie len v rovine formálnej, ale na základe relevantných skutočností. V prípade odsúdeného ústav zhodnotil resocializačnú prognózu ako nepriaznivú. Rizikovými faktormi sú u odsúdeného najmä jeho len čiastočne kritický postoj k svojej trestnej činnosti, recidíva, nezamestnanosť, dlhy a nízke vzdelanie. Aj stanovený program zaobchádzania plní odsúdený iba čiastočne. Ústav na výkon trestu odňatia slobody na základe toho neodporučil jeho podmienečné prepustenie.
Súd prvého stupňa preto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správne dospel k záveru, že odsúdený nespĺňa zásadnú materiálnu podmienku v podobe očakávania, že bude na slobode viesť riadny život bez toho, aby vykonal celý uložený trest odňatia slobody. Tu správne súd prvého stupňa poukázal na trestnú minulosť odsúdeného, ale aj na nepriaznivú resocializačnú prognózu. Táto prognóza je ovplyvnená vysokým rizikom sociálneho zlyhania, ktoré riziko je podmienené preukázanými skutočnosťami v podobe opakovania trestnej činnosti.
Negatívne hodnotenie z výkonu trestu odňatia slobody, podľa ktorého odsúdený počas výkonu trestu preukázal splnenie podmienok na podmienečné prepustenie len čiastočne, či poznatok o odsúdenom, že sa dopustil trestnej činnosti práve počas skúšobnej doby podmienečného prepustenia v inej trestnej veci vrhá negatívny obraz na odsúdeného, a spochybňuje opodstatnenosť použitia probačného dohľadu, či iných príkazov a obmedzení na jeho osobu. Preto záver súdu prvého stupňa o zamietnutí jeho žiadosti o podmienečné prepustenie bol správny, a na jeho odôvodnenie krajský súd v plnom rozsahu poukazuje.
Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.