Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_7Csp-177-2020.pdf
PDF · 95.92 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/177/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Danou Gáborovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, Bratislava, zast.: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: H. C., nar. XX.X.XXXX, Z. C. XXX, o zaplatenie sumy 995,82 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu dňa 1.3.2019 požadoval od žalovaného zaplatenie sumy 995,82 eura s prísl. a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 10.10.2011 Zmluvu č. 233087098/0900 (ďalej len „Zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe Zmluvy právny predchodca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Žalobca zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy, a tak právny predchodca podaním zo dňa 26.7.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy najneskôr vo výpovednej dobe 2 mesiace, ktorá začala plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení tohto podania. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 1242,37 eura ktorá pozostávala z istiny vo výške 995,82 eura, z riadneho úroku vo výške 126,71 eura, z úroku z omeškania vo výške 29,04 eura a z poplatkov vo výške 90,8 eura v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dnešného dňa nevykonal žiadne úhrady. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 995,82 eura, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru, zvyšnú časť dlžnej sumy si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. 2. Vo veci bol v upomínacom konaní vydaný platobný rozkaz zo dňa 27.3.2019, sp. zn. 12Up/251/2019, ktorý sa zrušil v dôsledku odporu podaný žalovaným, v ktorom žalovaný namietal zákonnosť a dôvodnosť žalovanej sumy. 3. Žalobca vo vyjadrení k odporu špecifikoval dlžnú sumu a predložil platobnú históriu čerpania úveru. 4. Žalovaný k podaniu žalobcu uviedol, že neboli splnené podmienky podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a rovnako žalobca nepreukázal doručenku k výzve podľa §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a teda neboli splnené podmienky ani v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, keď nepreukázal lehotu 90 dní. Z uvedeného dôvodu namietal aktívnu legitimáciu žalobcu v spore. 5. Žalobca k uvedenému vyjadreniu uviedol, že svoju aktívnu legitimáciu preukázal a odôvodňuje výpoveďou zo zmluvy zo dňa 26.7.2016, výzvou zo dňa 22.3.2017 spolu s podacím hárkom a oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 30.6.2017. 6. Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti strán v zmysle § 180 CSP ako aj s poukazom na vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 22. januára 2021 o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 9/2021 Z. z., ustanovilo v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu sa vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia v týchto veciach: p) konanie v civilnom sporovom konaní a v civilnom mimosporovom konaní, ak strany sporu alebo účastníci konania súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti, keď účastníci s konaním pojednávania v ich neprítomnosti súhlasili podaním zo dňa 17.3.2021 (žalobca) a zo dňa 15.3.2021 (žalovaný). 7. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a dospel k nasledovným skutkovým a právnym zisteniam: 8. Medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 9.11.2005 uzatvorená zmluva o bežnom účte č. 0233087098/0900, predmetom ktorej bolo zriadenie účtu bankou pre žalovaného. Dňa 6.6.2008 bola medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená zmluva o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, predmetom ktorej bolo poskytnutie povolené prečerpania a nahradenie zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru alebo povoleného prečerpania k účtu. Žalovaný si svoje platobné povinnosti vyplývajúce z uzavretej zmluvy riadne a včas neplnil, preto právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvu s plynutím dvojmesačnej výpovednej lehoty, ktorá plynie prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Zároveň vo výpovedi zmluvy žalobca uviedol, že týmto listom vyhlasuje mimoriadnu splatnosť. Oznámením zo dňa 30.6.2017 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že postúpil predmetnú pohľadávku na žalobcu. 9. Podľa § 1 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy (ďalej len zák. č. 258/2001 Z. z.), zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/258/20100101>. Kreditnou kartou na účely tohto zákona sa rozumie platobná karta, ktorá umožňuje dlžníkovi prístup k peňažným prostriedkom čerpaným do výšky úverového limitu povoleného veriteľom a dohodnutého s dlžníkom..
10. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z., pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20100101>) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.
11. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy o povolení prečerpania, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
13. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
14. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
15. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
17. Súd uzavretú úverovú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
18. V konaní mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 9.11.2005 uzatvorená zmluva o bežnom účte č. 0233087098/0900, predmetom ktorej bolo zriadenie účtu bankou pre žalovaného. Dňa 6.6.2008 bola medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená zmluva o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, predmetom ktorej bolo poskytnutie povoleného prečerpania a nahradenie zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru alebo povoleného prečerpania k účtu.
19. Nakoľko žalovaný v priebehu sporu vzniesol námietku aktívnej legitimácie žalobcu súd sa predtým ako začal posudzovať vec zaoberal touto otázkou. Súd má za to, že z chronologického hľadiska postúpeniu pohľadávky musí predchádzať výpoveď zmluvy zo strany peňažného ústavu, resp. odstúpenie od zmluvy. Toto bolo dohodnuté v Obchodných podmienkach, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy v bode 8.4 písm. b), podľa ktorého „vypovedať úverovú zmluvu, účinnosť výpovede nastáva 15. deň odo dňa doručenia výpovede dlžníkovi... “. Až odstúpením od zmluvy, resp. výpoveďou pôvodnej zmluvy, pôvodná zmluva by zanikla pri platnom odstúpení, dovtedy je však zmluvnou stranou a aktívne legitimovaným subjektom Slovenská sporiteľňa, a.s. a dovtedy platia zmluvné podmienky dohodnuté v zmluve a v ostatných zmluvných podmienok. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že účinnosť výpovede banky nastáva k 15. dňu odo dňa doručenia výpovede. Z výpovede zmluvy zo dňa 26.7.2016 však vyplýva, že výpoveď zmluvy mala nastať až uplynutím výpovednej doby, ktorá je 2 mesiace a ktorá začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Bez ohľadu na to, že právny predchodca viazal zánik zmluvy na uplynutie až 2 mesačnej zmluvy, z uvedeného vyplýva, že jej začiatok sa viaže na doručenie výpovede. Neoddeliteľnou súčasťou právneho úkonu výpoveď zmluvy zo dňa 26.7.2016 a s tým súvisiaci úkon bolo vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky. Keďže k vypovedaniu zmluvy mohla Slovenská sporiteľňa, a.s. pristúpiť len pri porušení povinností, z rovnakého dôvodu mohla vyhlásiť mimoriadnu splatnosť, ktorú vyhlásila listom zo dňa 26.7.2016 (č.l. 79 spisu) z dôvodu omeškania so splácaním. Slovenská sporiteľňa, a.s. nemohla vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, keď vypovedala zmluvu neplatným, neúčinným spôsobom, pretože
ku dňu rozhodnutia súdu vypovedanie zmluvy nebolo žalovanému doručené. Z toho dôvodu podľa súdu ani vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo dňa 26.7.2016 nebolo platným a účinným právnym úkonom. Pri úkone vyhlásenia mimoriadnej splatnosti tak žalobca nepreukázal platnosť tohto právneho úkonu, k doručeniu tohto právneho úkonu nedošlo a tento úkon je neplatný z dôvodu, že nedošlo k platnému vypovedaniu zmluvy, a preto nebolo možné vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky. Súd zároveň dodáva, že neboli splnené ani podmienky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a to najmä doručenie výzvy. Žalobca podaním zo dňa 3.2.2021 uviedol, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke čo preukazoval tým, že žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok a to: výpoveďou zo zmluvy zo dňa 26.07.2016, výzvou zo dňa 22.03.2017 spolu s podacím hárkom a oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 30.06.2017 spolu s podacím hárkom. Aj napriek tvrdenému, žalobca nedoložil súdu výzvu zo dňa 22.3.2017 s podacím hárkom. Súd nemohol považoval výpoveď zmluvy ako výzvu, keďže táto nebola doručená druhej strane a aj z dôvodu, že výzva musí predchádzať zosplatneniu, čo v danom prípade splnené nebolo, nakoľko vo výpovedi bolo uvedené, že touto listinou zároveň veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pričom z logického výkladu vyplýva, že pred vyhlásením zosplatnenia musí byť splnená podmienka v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských vzťahoch koriguje ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré veriteľovi umožňuje zosplatniť dlh až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky za súčasného upozornenia spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účelom toto ustanovenia je ochrana spotrebiteľa pred dôsledkami okamžitej splatnosti celého dlhu, ku ktorej by podľa § 565 Občianskeho zákonníka mohlo dôjsť už aj pri krátkodobom omeškaní trvajúcom len niekoľko dní. Súd dospel k záveru, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v rozpore so zákonom, nakoľko nepreukázal, že by žalovaného upozornil na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Ide o obligatórnu a zároveň kumulatívnu podmienku platného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca dôkazné bremeno neuniesol, keď nepreukázal existenciu a doručenie výzvy, na ktorú odkazuje a teda, že boli splnené podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Pričom z logického vyplýva, že výzva musí predchádzať vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, pričom žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť súbežne s vypovedaním zmluvy. Súd tak konštatuje, že nebol dodržaný ani postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
20. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal.(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009)
21. Nakoľko súd konštatuje, že nedošlo k platnému vypovedaniu zmluvy a ani k platnému zosplatneniu úveru, nemôže byť platným ani následné postúpenie pohľadávky. Preto zmluva o postúpení pohľadávky je takisto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho žalobca nie je subjektom aktívne vecne legitimovaným v prebiehajúcom spore.
22. S poukazom na vyššie uvedené súd ustálil, že žalobca v tomto konaní nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia a ktoré bolo uplatnené v tomto konaní, preto žalobcovi nie je možné toto právo priznať a súd žalobu z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní zamietol. Vzhľadom na určujúci záver o neplatnosti výpovede zmluvy, vyhlásenia mimoriadnej splatnosti a zmluvy o postúpení pohľadávok, dôsledkom už ktorého je nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, nie je potrebné bližšie sa zaoberať ďalšími námietkami, ktoré uviedol žalovaný avšak súd nadrámec uvádza, že žalobca v spore neuniesol ani dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že boli splnené podmienky podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. 23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci.
24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods.1 CSP a žalovanému, ktorý mal v spore plný úspech by priznal nárok na náhradu trov konania, avšak zo spisu nevyplýva, že žalovanému vznikli trovy konania, preto súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364CSP)
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.( § 365 ods. 3CSP)
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.