Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/41/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: X.I., nar. XX.X.XXXX, bytom V. Z. X, XXX XX J., právne zastúpený: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 833 533, so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Q. K., nar. X.X.XXXX, bytom G. X, XXX XX O., právne zastúpený: LawService, s.r.o., IČO: 36 861 723, so sídlom Stráž 3/223, 960 01 Zvolen, o určenie vlastníckeho práva k pozemkom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 11. decembra 2019 č. k. -147, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že podľa výrokovej časti rozhodnutia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odboru štátnej stavebnej správy zo dňa 18.4.2016, č. XXXXX/XXXX/O.-W./XXXXX/I. v spojení s rozhodnutím Okresného úradu K., odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 1.3.2016, č. R.-K.-R.-XXXX/XXXXXX-X, vlastníkom pozemku nachádzajúceho sa v katastrálnom území: J., obec: J., okres: K., parcela reg. „C“ s parcelným číslom XXXX - orná pôda o výmere X XXX m2 bol v čase vydania rozhodnutia o vyvlastnení žalobca.

2. Uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 11.4.2016 domáhal určenia, že bol vlastníkom pozemku nachádzajúceho sa v katastrálnom území: J., obec: J., okres: K., parcela reg. „C“ s parcelným číslom XXXX - orná pôda o výmere X XXX m2 bol v čase vydania rozhodnutia o vyvlastnení, alternatívne žiadal určiť, že mu patrí finančná náhrada za vyvlastnenie uvedeného pozemku. V žalobe žalobca uviedol, že je XX-ročný P. s podlomeným zdravím, zhoršeným zrakom a sluchom. Dňa X.X.XXXX ho neohlásene a z vlastnej iniciatívy navštívil v jeho obydlí žalovaný, ktorý tvrdil, že skupuje pôdu pre V. P.. So žalobcom sa po neustálom naliehaní a presviedčaní dohodli, že na druhý deň pôjdu podpísať zmluvu k notárovi. Žalovaný na druhý deň, t. j. X.X.XXXX žalobcu odviezol na notársky úrad X.. Q. v K., kde mu bola predložená kompletne vypracovaná zámenná zmluva, ktorú ani nemal čas si prečítať. Nevedel, že podpisuje kúpnu zmluvu, ktorou zamenený pozemok v Q. predáva kupujúcemu O. I., za čo mu mala byť podľa čl. III. bod 2 kúpnej zmluvy vyplatená kúpna cena 100 eur, ktorú mu kupujúci doposiaľ nezaplatil. Nevedel, že predmetom kúpy je zámena len X/X-nového spoluvlastníckeho podielu na pozemok v Q., parcela registra “C“ č. XXX/X - orná pôda o výmere X XXX m2, ktorý je z dôvodu vedenia plynovodu aj zaťažený vecným bremenom - povinnosťou vlastníka strpieť uplatňovanie práv prevádzkovateľa ropovodu I., U..W.. Nemal vedomosť o plánovanej investícii štátu vybudovať na jeho pozemku strategický park. Na základe rozhodnutia Okresného úradu K., katastrálneho odboru bol pod č. B. XXXX/XX dňa 13.07.2015 povolený vklad do katastra nehnuteľností a ako nový vlastník

spornej nehnuteľnosti bol zapísaný žalovaný. Žalobca sa následne dozvedel, že spoločnosť Q. H., W..Y..R.. začala vykupovať za účelom výstavby strategického parku pozemky, pričom kúpna cena ponúkaná spoločnosťou Q. H. bola XX,XX eur/m2. Dňa XX.X.XXXX od zámennej zmluvy odstúpil. Dňa 1.3.2016 vydal Okresný úrad K., odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutie o vyvlastnení č. R.- K.-R.-XXXX/XXXXXX-X, ktorým rozhodol, že okrem iného vo verejnom záujme vyvlastňuje vlastnícke právo žalovaného k pozemku v prospech spoločnosti Q. H., W..Y..R.., pričom náhradu za vyvlastnenie je spoločnosť povinná uhradiť na účet Slovenského pozemkového fondu v zmysle stavebného zákona z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania na Okresnom súde Nitra. Rozhodnutie o vyvlastnení bolo potvrdené rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odboru štátnej stavebnej správy zo dňa 18.04.2016, č. XXXXX/XXXX/O.- W./XXXXX/I.. Žalobca poukázal na zo dňa 8.7.2015, ktorým vláda schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom Vybudovanie strategického parku, počnúc dňom X.X.XXXX bol žalobca obmedzený ako vlastník pozemku v dispozícii s pozemkom a bol povinný ponúknuť ho pred jeho prevodom prednostne štátu, na predkupné právo štátu bol následne povinný prihliadať aj správny orgán, ktorý rozhodoval o povolení vkladu vlastníckeho práva. Žalobca v žalobe ďalej poukázal na jeho neskúsenosť a dôverčivosť, ktorú žalovaný zneužil, ako aj na hrubý nepomer plnení v zámennej zmluve, keď za jeho pozemok, ktorého bol výlučným vlastníkom mu bol ponúknutý iba menšinový spoluvlastnícky podiel na pozemku v Q. (v podiele X/X) bez reálneho dispozičného oprávnenia, a ktorý je naviac zaťažený od roku 2013 vecným bremenom. Žalobca zamenený pozemok v Q. následne predal tretej osobe, teraz nemá ani svoj pozemok, ani pozemok v Q. a ani 100 eur z kúpnej ceny. Žalovaný sa podvodom obohatil o XX XXX,XX eur. S poukazom na hrubý nepomer plnení považuje žalobca zámennú zmluvu v zmysle ustanovenia za absolútne neplatný právny úkon. Zámenná zmluva je podľa žalobcu neplatná tiež s poukazom na ustanovenie , pretože sa prieči dobrým mravom.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na prekážku litispendencie, má za to, že v tejto veci prebieha na tunajšom súde pod sp. zn. totožné konanie začaté skôr. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu o nedostatku času k preštudovaniu zmlúv. Žalobcovi bola predložená ponuka na zámennú zmluvu a následne na kúpnu zmluvu s p. I. ako investorom. Žalovaný toho času nedisponoval voľnými finančnými prostriedkami, avšak mal k dispozícii pozemky v Q.. Voči takémuto postupu žalobca neprejavil žiaden nesúhlas. Z vyjadrenia samotného žalovaného vyplýva, že medzi ponukou a uzatvorením zmlúv uplynul istý čas, počas ktorého si žalobca mohol zámennú i kúpnu zmluvu premyslieť, nie je pravdou, že žalobca nemal čas prečítať si zmluvu, inak by notár nemohol na podpis na zmluve overiť. Na pravde sa nezakladajú ani tvrdenia žalobcu o úžere a porušení dobrých mravov. Podľa žalovaného o niektorých opatreniach neupravuje predkupné právo komplexne. Tento predpis stanovil v ustanovení len okamih vzniku predkupného práva, tiež časovo ohraničil trvanie predkupného práva. Obsah a následky spojené s prípadným porušením predkupného práva nijako neupravil. Predkupné právo je inštitútom upraveným v . Ustanovenie je normatívnym vyjadrením tzv. analógie legis v občianskoprávnych vzťahoch. V veta prvá a druhá je upravené predkupné právo, ktoré možno dojednať aj ako vecné právo. Aj predkupné právo na základe o niektorých opatreniach je svojím charakterom vecným právom. Zo zásady bezrozpornosti právneho poriadku a rovnosti v právnych vzťahoch vyplýva, že predkupné právo štátu má taký istý obsah ako predkupné právo spoluvlastníka veci, dokonca obe predkupné práva sú zákonné, teda vznikajú na základe zákona, nie zmluvou. Nároky spojené s prípadným porušením predkupného práva sú upravené v ustanovení , ktoré je potrebné aplikovať predovšetkým pre účel predkupného práva štátu, ktorý je usporiadanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v súvislosti s významnou investíciou. Nemôže obstáť záver o dodatočnej nemožnosti plnenia ani o absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Predkupné právo štátu sa zapisuje do katastra nehnuteľností, má vecnoprávnu povahu a teda zaväzuje i právnych nástupcov. Predkupné právo teda neznamená obmedzenie zmluvnej voľnosti vlastníka, ale ten, v koho prospech bolo zapísané sa môže domáhať, aby mu nehnuteľnosť bola ponúknutá ku kúpe (dobrovoľne alebo na základe rozhodnutia súdu). K uplatneniu predkupného práva štátom však nedošlo. V obdobných prípadoch si štát mohol uplatniť predkupné právo len v dôsledku nezákonného postupu Okresného úradu K., katastrálneho odboru, čo konštatoval i Krajský súd v Nitre, keď rozhodnutia o zastavení konania zrušil a vec vrátil na nové konania a rozhodnutia.

4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že strany sporu uzavreli dňa X.X.XXXX zámennú zmluvu, na základe ktorej došlo k zámene pozemkov vo vlastníctve žalobcu s pozemkami vo vlastníctve

žalovaného. Z predmetnej zámennej zmluvy bolo zistené, že žalobca bol v čase uzavretia zámennej zmluvy výlučným vlastníkom pozemku nachádzajúceho sa v katastrálnom území J., obec J., okres K., zapísaného Okresným úradom K., katastrálny odbor na LV č. XXXX ako parcela reg. „C“ evidovaná na katastrálnej mape, a to parcelné č. XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku orná pôda. V čase uzavretia zámennej zmluvy bol žalovaný podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Q., obec Q., okres W., vedenej Okresným úradom W., katastrálny odbor na LV č. XXXX ako parcela reg. „E“ evidovaná na mape určeného operátu, a to parcelné č. XXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku orná pôda, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X-iny. Podľa článku II, bodu 1 zámennej zmluvy strany sporu sa navzájom dohodli, že si zamenia pozemky a to tak, že spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X/X vo vlastníctve žalovaného sa zamieňa za spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X/X vo vlastníctve žalobcu. Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako predávajúcim a pánom O. I., nar. X.X.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX O. ako kupujúcim súd zistil, že žalobca predal pánovi I. pozemok v Q., ktorý mal nadobudnúť na základe zámennej zmluvy za kúpnu cenu vo výške 100 eur.

5. Z obdobných vecí vedených tunajším súdom mal súd prvej inštancie vedomosť o tom, že vláda Slovenskej republiky dňa 8.7.2015 uznesením č. 401/2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby „Vybudovanie strategického parku“ a dňa 13.7.2015 vydalo Ministerstvo hospodárstva SR Osvedčenie o významnej investícii č. XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXX. V súlade s prijatým uznesením vlády č. 413/2015 vydalo Ministerstvo hospodárstva SR dňa 22.7.2015 Osvedčenie č. XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXX, ktorým sa doplnila príloha č. 1 osvedčenia zo dňa 13.7.2015. V zmysle uvedeného je stavba „Vybudovanie strategického parku“ významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. S poukazom na uvedené skutočnosti bola Okresnému úradu K., katastrálny odbor dňa 22.7.2015 doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 20.7.2015 o zápis predkupného práva štátu, prílohou ktorej bol zoznam pozemkov podľa katastrálnych území, na ktorých je potrebné vykonať zápis predkupného práva štátu a osvedčenie o tom, že stavba „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Z rozhodnutia o vyvlastnení vydaného Okresným úradom K., odbor výstavby a bytovej politiky č.R.- K.-R.-XXXX/XXXXXX-X zo dňa 1.3.2016 bolo zistené, že v súlade s ustanovením § 108 stavebného zákona sa vo verejnom záujme vyvlastňuje vlastnícke právo k pozemkom vlastníkovi Q. K., pričom v predmetnom rozhodnutí o vyvlastnení je uvedená parcela č. XXXX o výmere XXXX, ktorá pôvodne patrila žalobcovi a zároveň je v rozhodnutí o vyvlastnení uvedené, že sa vyvlastňuje za náhradu vo výške XX XXX,XX eur. Predmetná nehnuteľnosť sa vyvlastňuje v prospech spoločnosti Q. H. W..Y..R.., I. D. XXX, XXX XX O. za účelom vybudovania strategického parku katastrálne územie Q., G., P., J., G., E.. Z predmetného rozhodnutia bolo ďalej zistené, že na súde prebieha konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pričom je tam uvedená aj parcela žalobcu, preto úhradu za vyvlastnenie nebolo možné vyplatiť, náhradu uhradí spoločnosť Q. H. do 21 pracovných dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu. Rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky zo dňa 18.4.2016 bolo vyššie citované rozhodnutie Okresného úradu K., odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 1.3.2016 zmenené tak, že z dôvodu prebiehajúcich súdnych konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, kat. úz. J., parcely reg. „C“, medzi inými i parcela č. XXXX, žalobca - X.I. č. súdneho konania , náhradu uhradí spoločnosť Q. H. W..Y..R.. I. D. XXX, XXX XX O. do 21 pracovných dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu s uvedením poznámky pre prijímateľa platby, že Slovenský pozemkový fond vyplatí jednotlivé náhrady za vyvlastnenie jednotlivých pozemkov tomu, o kom bude právoplatne rozhodnuté, že bol v čase vydania rozhodnutia o vyvlastnení vlastníkom pozemku nachádzajúcom sa v katastrálnom území J. zapísaných na liste vlastníctva XXXX, parc. registra C pričom je tam uvedená aj parcela č. XXXX o výmere XXXX m2 náhradu XX XXX,XX eur.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , , , , o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov.

7. V prvom rade sa súd prvej inštancie zaoberal námietkou prekážky litispendencie, ktorú vzniesol žalovaný. Prekážka začatého konania vyjadruje, že o tom istom predmete a medzi tými istými osobami nemôže prebiehať ďalšie konanie. Totožnosť sporu je daná dvoma kritériami, ktorými sú totožnosť predmetu sporu a totožnosť strán. V tomto spore mal súd prvej inštancie totožnosť strán sporu preukázanú. Totožnosť predmetu je daná v prípade, ak predmetom druhého, neskôr začatého sporu je

ten istý nárok, ktorý je uplatňovaný už v spore prvom. V poradí druhú podmienku súd prvej inštancie preukázanú nemal. Hoci nárok žalobcu v obidvoch sporoch vychádza z rovnakých skutkových okolností a prakticky aj z rovnakého skutkového deja, nárok, ktorého sa žalobca v jednotlivých konaniach žalobou domáha totožný nie je.

8. Konštatoval, že v konaní sp. zn. sa žalobca podľa petitu pôvodne podanej žaloby domáhal určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, pričom v petite pôvodnej žaloby žalobca svoje vlastnícke právo nežiadal určiť ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení. V priebehu konania žalobca navrhol zmenu žaloby tak, že žiadal, aby súd určil, že žalobcovi patrí náhrada za vyvlastnenie spornej nehnuteľnosti, alternatívne žiadal určiť, že žalobca bol ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení spornej nehnuteľnosti jej výlučným vlastníkom dôvodiac tým, že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súd v danom prípade zmenu petitu žaloby nepripustil a rozsudkom č. k. -179 zo dňa 2.7.2017 súd žalobu s poukazom na nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietol. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd predmetný rozsudok uznesením -298 zo dňa 5.9.2019 zrušil, pričom zrušil i uznesenie súdu o nepripustení zmeny petitu žaloby a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie. Dňa 11.11.2019 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť. So späťvzatím žaloby žalovaný vyjadril nesúhlas. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie, t. j. ku dňu 2.12.2019, kedy sa v tejto veci konalo pojednávanie, konanie nebolo právoplatne skončené a predmetom tohto konania bol naďalej petit pôvodnej žaloby, v zmysle ktorého sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam ku dňu rozhodnutia súdu (nie spätne ku dňu vydania rozhodnutia o vyvlastnení). Z uvedeného súd prvej inštancie ustálil, že predmety konaní pod sp. zn. a sp. zn. totožné nie sú, skôr začaté konanie teda prekážku litispendencie pre toto konanie sp. zn. netvorí.

9. Keďže predmetom konania je určovacia žaloba, súd prvej inštancie sa ako ďalšou otázkou zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. V danom prípade mal preukázaný naliehavý právny záujem na žalobou požadovanom určení, pretože z vyššie citovaného rozhodnutia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odboru štátnej stavebnej správy zo dňa 18.4.2016 vyplýva, že Slovenský pozemkový fond vyplatí náhradu za vyvlastnenie pozemku tomu, o kom bolo právoplatne rozhodnuté, že bol v čase vydania rozhodnutia o vyvlastnení vlastníkom pozemku.

10. Ďalej uviedol, že k okolnostiam uzavretia sporných zmlúv strany sporu nenavrhli vykonať výsluch žalobcu a žalovaného, preto vychádzal len z ich písomných vyjadrení učinených prostredníctvom splnomocnených právnych zástupcov. Skutkové okolnosti považoval za preukázané už na základe samotnej žaloby, kde sú jednotlivé okolnosti uzavretia zmluvy popísané a tieto sú potvrdené aj listinnými dôkazmi (jednotlivými zmluvami), z ktorých boli súdu zrejmé dojednané zmluvné podmienky. Z takto vykonaného dokazovania mal preukázané, že v danom prípade došlo k uzavretiu pre žalobcu zjavne nevýhodnej zámennej zmluvy, kedy žalobca za pozemok, ku ktorému bola náhrada za vyvlastnenie určená vo výške XX.XXX,XX eur na žalobcu previedol za iný pozemok v obci Q., ku ktorému súčasne uzavrel kúpnu zmluvu a touto zamenený pozemok predal za sumu vo výške 100 eur kupujúcemu O. I.. Už na prvý pohľad je zrejmé, že žalobca uzavrel s jemu dovtedy neznámymi osobami zmluvy o prevode vlastníckych práv (kúpna a zámenná zmluva) a takto prišiel o nehnuteľnosť v hodnote vo výške XX.XXX,XX eur. Poukázal na to, že v prípade žalobcu sa jedná o osobu vyššieho veku, ktorý mal v čase uzavretia sporných zmlúv XX rokov. Z viacerých konaní (napr. konania sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ) mal súd prvej inštancie vedomosť o tom, že žalovaný takýmto spôsobom pouzatváral zmluvy o prevode vlastníckych práv aj k iným nehntueľnostiam, ktoré boli následne vyvlastnené za niekoľkonásobne vyššie ceny a takýmto spôsobom mal snahu nadobudnúť značný majetkový prospech. Nie je náhodou, že žalovaný zámerne oslovoval osoby vyššieho veku, u ktorých sa predpokladá nižšia miera obozretnosti, ktoré nemajú dostatok informácií a ktoré jednoduchšie dokázal uviesť do omylu, aby uzavreli pre nich jednoznačne nevýhodné zmluvy. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie vyhodnotil podpísanú zámennú zmluvu za absolútne neplatný právny úkon uzavretý v rozpore s dobrými mravmi podľa . Tento právny úkon je možné považovať za neplatný tiež s poukazom na ustanovenie , keďže ide o právny úkon urobený fyzickou osobou, nepodnikateľom, ktorej neskúsenosť a dôverčivosť druhá zmluvná strana, teda žalovaný zneužil a dojednal so žalobcom plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu žalovaný

nikdy nenadobudol vlastnícke právo k spornej parcele a jej vlastníkom nebol ani ku dňu vydania rozhodnutia o vyvlastnení. Z týchto dôvodov žalobe vyhovel.

11. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %). Dôvody hodné osobitného zreteľa podľa súd v prejednávanom spore nevzhliadol. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

12. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný, žiadal konanie zastaviť alebo alternatívne zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal nesprávne skutkové zistenia, nesprávne právne posúdenie a nepreskúmateľnosť rozsudku. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil litispendenciu. V konaní vystupujú tí istí účastníci ako v tomto konaní, v rovnakom procesnom postavení, predmetom oboch konaní sú určovacie žaloby a vychádzajú z tých istých skutkových okolností - došlo k podpisu zmluvy žalovaným, ktorú považuje za neplatnú. V prípade žalobného návrhu nie je dôležitá totožnosť v zmysle identických formulácií použitých v žalobách, ale je potrebné vychádzať z toho, čoho sa žalobca domáha z obsahovej stránky. Súd prvej inštancie sa venoval iba jednému aspektu - totožnosť petitu. Nebral do úvahy skutkový základ, z ktorého žalobca svoj nárok odvodzuje. Žalobca sa jednoznačne v oboch žalobách domáha z obsahovej stránky toho istého, výsledkom by bolo určenie, ktoré by vyriešilo právny základ pre vyplatenie náhrady. Obe žaloby sú určovacie. Ďalej žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie naliehavého právneho záujmu súdom prvej inštancie. Poukázal na to, že v obdobných veciach, v ktorých je v postavení žalobcu sú súdmi žaloby zamietané pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Poukázal na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku poukázal i na vznik predkupného práva štátu, avšak nie je zrejmé aký záver z toho vyvodzuje. Rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné. Uviedol, že predkupné právo štátu v čase podpisu zmluvy neexistovalo a teda nebolo ani zapísané v katastri, opačný názor je v rozpore s ústavným zákazom retroaktivity právnych predpisov, jeho porušenie nezakladá absolútnu neplatnosť ani dodatočnú nemožnosť plnenia. Predkupné právo štátu má taký istý obsah ako predkupné právo spoluvlastníka, obe sú zákonné. Pokiaľ z kogentných ustanovení vyplýva záver, že štát sa môže domáhať nadobudnutia vlastníctva od nadobúdateľa, je vylúčená absolútne neplatnosť právneho úkonu. Z toho vyplýva, že prípadné porušenie predkupného práva nezakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Pokiaľ zákon o niektorých opatreniach nedefinuje obsah pojmu predkupné právo, zo zásady bezrozpornosti právneho poriadku vyplýva, že tento pojem, resp. právny inštitút má rovnaký obsah ako predkupné právo upravené v . Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. , rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , právnu úpravu predkupného práva v ustanoveniach , . Žalovaný v odvolaní ďalej namietal nesprávne skutkové zistenia. Zmluva nebola podpísaná pod nátlakom ani v omyle. Žalobca mal k dispozícii dostatočný časový priestor a mohol si uzatvorenie zmluvy premyslieť. Súkromné právo vychádza zo zásady autonómie vôle v zmluvných vzťahoch. Poukázal na to, že súd môže voľne hodnotiť dôkazy, ale nemôže voľne hodnotiť, kto má uniesť dôkazné bremeno. Podľa jeho názoru dôkazné bremeno ohľadne dôvodov neplatnosti nesie žalobca. V danej veci práve žalovaný tvrdil, že kúpna cena zo strany žalovaného bola ponúknutá niekoľkonásobne nižšia ako skutočná hodnota pozemku. Toto svoje tvrdenie žalovaný nijako nepreukázal. Nepostačuje len porovnanie ceny na základe rozhodnutia o vyvlastnení a kúpnej ceny, v čase uzatvorenia zmluvy nebolo zrejmé, že dôjde k vyvlastneniu.

13. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že neplatnosť zmluvy namietal z dôvodu úžery podľa a z dôvodu, že sa prieči dobrým mravom, preto je absolútne neplatná podľa . V žalobe uviedol aj ďalší dôvod neplatnosti z dôvodu porušenia zákonného predkupného práva štátu podľa o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií. Akonáhle má súd za preukázané, že zmluva je neplatná pre naplnenie čo i len jedného z namietaných dôvodov, nie je vzhľadom na hospodárnosť konania povinný dokazovať aj naplnenie ostatných dôvodov predpokladanej neplatnosti. K použitiu uviedol, že dňom 8.7.2015 vzniklo na pozemok priamo zo zákona podľa predkupné právo štátu, ktoré boli strany povinné rešpektovať. Právny úkon - zmluva uzavretá X dní pred vznikom predkupného práva štátu priamo odporuje a je absolútne neplatným právnym úkonom, nejedná sa o prípad relatívnej neplatnosti taxatívne vypočítaný v . Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v ktorom sa uvádza, že neprihliadnutie katastrálneho úradu na existenciu

inštitútu zákonného predkupného práva štátu, ktoré obmedzuje zmluvnú voľnosť povinného subjektu, je v rozpore s účelom a cieľmi a porušením o katastri nehnuteľností, a to i vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo ex lege až po uzatvorení kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ďalej uviedol, že zmluva uzavretá X.X.XXXX je neplatná aj podľa , pretože zo znaleckého posudku zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že hodnota sporného pozemku v čase uzatvorenia zámennej zmluvy je XX,XX eur/m2, t.j. XX.XXX,XX eura. Hodnota zamieňaných pozemkov bola v hrubom nepomere, keď hodnota pozemku v jeho výlučnom vlastníctve bola znaleckým posudkom určená sumou XX.XXX,XX eura a proti tomu bola žalovaným ponúknutá hodnota spoluvlastníckeho podielu X/X v kat. úz. Q. v sume X.XXX eur. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno v konaní, poukázal na to, že každý účastník musí na preukázanie svojich tvrdení označiť dôkazy, teda uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení.

14. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) ako aj skutkovým stavom, ktorý zistil súd prvej inštancie ( ), po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (, , , ) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil. Pritom aplikoval ustanovenie , podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, a tak na dôvažok dodáva len nasledovné:

15. Predmetom tohto konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáha určenia, že bol vlastníkom pozemku nachádzajúceho sa v katastrálnom území: J., obec: J., okres: K., parcela reg. „C“ s parcelným číslom XXXX - orná pôda o výmere X XXX m2 bol v čase vydania rozhodnutia o vyvlastnení, alternatívne žiadal určiť, že mu patrí finančná náhrada za vyvlastnenie uvedeného pozemku v zmysle rozhodnutia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odbor štátnej stavebnej správy zo dňa 18.04.2016 č.XXXXX/XXXX/O.-W./XXXXX/I. v spojitosti s rozhodnutím Okresného úradu K., odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 01.03.2016, č. R.-K.-R.-XXXX/XXXXXX/X. Svoje vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti založil na absolútnej neplatnosti zámennej zmluvy uzavretej so žalovaným dňa XX.XX.XXXX. Predmetom zmluvy bola zámena nehnuteľnosti žalobcu, nachádzajúca sa v kat. úz. J. zapísaná v LV č. XXXX ako parcela registra „C“ parc. č. XXXX orná pôda o výmere XXXX m2 za nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného, nachádzajúca sa v kat. úz. Q. zapísaná v LV č. XXXX ako parcela registra „E“ parc. č. XXX/X orná pôda o výmere XXXX m2 v podiele X/X. Po tejto zámene bola predmetná nehnuteľnosť (parc. č. XXXX) vyvlastnená rozhodnutím Okresného úradu K. z dôvodu vybudovania strategického parku. Na základe rozhodnutia o vyvlastnení prešlo vlastnícke právo na spoločnosť Q. H., W..Y..R.., a náhrada za vyvlastnený pozemok vo výške XX.XXX,XX eura bola zložená na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu. Dôvodom bolo toto prebiehajúce súdne konanie, v ktorom sa rieši otázka vlastníctva k vyvlastnenému pozemku v čase jeho vyvlastnenia. Slovenský pozemkový fond má náhradu vyplatiť tomu, o kom bude právoplatne rozhodnuté, že bol v čase vydania rozhodnutia o vyvlastnení vlastníkom sporného pozemku. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel a určil, že žalobca bol vlastníkom uvedeného pozemku v čase jeho vyvlastnenia. Zámennú zmluvu považoval za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi s poukazom na PZ a pre hrubý nepomer dojednaného plnenia v neprospech žalobcu s poukazom na .

16. V prvom rade odvolací súd sa zaoberal odvolacím dôvodom týkajúcim sa námietky litispendencie. Súd prvej inštancie správne posúdil, že v danom prípade nejde o litispendenciu predmetného konania vo vzťahu ku konaniu sp. zn. . Pri posudzovaní totožnosti predmetu sporového konania sa berú do úvahy dva aspekty, na základe ktorých dochádza k individualizácii predmetu sporového konania, a to 1. žalobný návrh či petit a 2. skutkový základ, z ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok. Žalobný návrh či petit žaloby je obligatórnou náležitosťou žaloby podľa ustanovenia . V prípade žalobného návrhu nie je dôležitá totožnosť v zmysle identických formulácií použitých v žalobách, ale je potrebné vychádzať z toho, čoho sa žalobca domáha z obsahovej stránky. Prekážku začatej veci nezakladá sporové konanie, ktoré sa týka totožnej veci v právnom zmysle, napríklad nehnuteľnosti, ak si sporové strany k tejto veci uplatňujú odlišné procesné nároky. Pre vznik litispendencie by sa žalobný návrh mal vyznačovať totožnosťou spočívajúcou v označení právnych následkov. V oboch konaniach je predmetom konania určenie vlastníctva, avšak s odlišnými právnymi následkami. V konaní bol predmet konania určenie vlastníckeho práva žalobcu v súčasnosti a teda do budúcna,

avšak v tomto konaní je predmet konania určenie vlastníckeho práva v určitom okamihu v minulosti (v čase vyvlastnenia nehnuteľnosti), pričom v súčasnosti patrí vlastnícke právo inej osobe. Žalobca sa ani nedožaduje, aby bol ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva. Žalobca sa snaží dosiahnuť len to, aby mu ako vlastníkovi vyvlastneného pozemku bola vyplatená vyvlastňovacia náhrada. Vzhľadom k týmto skutočnostiam nemožno konštatovať, že predmet konania v uvedených konaniach je totožný. Naviac v konaní nebolo rozhodnuté v merite veci, pretože žalobca vzal svoj návrh späť.

17. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie bolo založené predovšetkým na uznaní neplatnosti zámennej zmluvy z dôvodu rozporu s dobrými mravmi a hrubého nepomeru dohodnutého plnenia v neprospech žalobcu. Z obsahu jeho žaloby je zrejmé, že žalobca mal záujem pozemok predať. Žalovaný ho neohlásene a z vlastnej iniciatívy navštívil v jeho obydlí X.X.XXXX a tvrdil, že skupuje pôdu pre V. P.. Po naliehaní a presviedčaní sa dohodli, že na druhý deň pôjdu podpísať zmluvu k notárovi. Bola mu predložená kompletne vypracovaná zámenná zmluva, ktorú nemal čas si prečítať a nevedel, že podpisuje aj kúpnu zmluvu, ktorou zamenený pozemok v Q. predáva kupujúcemu O. I., za čo mu mala byť vyplatená kúpna cena 100 eur, ktorú mu kupujúci nezaplatil. Nevedel, že predmetom kúpy je zámena len X/X-nového spoluvlastníckeho podielu na pozemok v Q..

18. Z popisu udalostí žalobcom je zrejmé, že tento skutočne nemal záujem o uzatvorenie zámennej zmluvy. Pozemky nachádzajúce sa v Q. nepoznal a nemal ani záujem ich nadobudnúť do vlastníctva. Žalobcovi bolo prezentované, že žalovaný má záujem o kúpu jeho pozemku v J.. Žalobca preto konal v omyle, že uzatvára kúpnu zmluvu, pritom však uzatvoril zámennú zmluvu. Z obsahu spisu nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by nasvedčovala tomu, že žalobca mal záujem o zámenu svojho pozemku, konkrétne o zámenu pozemku v Q.. Žalovaný tým, že predstieral vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu, uviedol žalovaného do omylu.

19. Žalovaný nevysvetlil, prečo so žalobcom uzatvoril zámennú zmluvu, o ktorú žalobca nejavil záujem, pričom ho o tom ani neinformoval. Žalobca uviedol, že s touto zámennou zmluvou mu bola predložená aj kúpna zmluva, ktorou pozemok v Q. predal O. I., z čoho je podľa neho evidentné, že išlo o obchádzanie zákona, pretože vôľa strán viedla len k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. K uvedeným námietkam žalobcu žalovaný uviedol len to, že v niektorých prípadoch nedisponoval dostatočnou hotovosťou, a preto ponúkal na výmenu svoje pozemky v Q.. Ku skutočnosti vedúcej k prevodu pozemku získaného zámennou zmluvou žalobcom na O. I. sa však žalovaný nevyjadril. Nie je tak zrejmé, prečo - ak žalovaný nemal dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie kúpnej ceny - vôbec mienil pristúpiť ku kúpe. O danom spôsobe riešenia celej záležitosti mal žalobcu riadne informovať a ponúknuť mu riešenie so zámenou jeho pozemkov v Q.. Takto však nepostupoval a fakticky priznal, že cena sporného pozemku bola v skutočnosti vyššia, než akú žalobcovi vyplatil. Tento nepomer ceny pozemku a kúpnej ceny sa žalovaný podľa jeho vyjadrenia snažil vyriešiť zámennou zmluvou. Je však evidentné, že žalobca nemal záujem o pozemok v Q., o ktorom ani nevedel, ani akú má hodnotu, ani kde sa nachádza.

20. Pokiaľ by žalovaný žalobcu nezavádzal a dal by mu jasne na výber, či súhlasí s uzavretím kúpnej zmluvy s vyššou kúpnou cenou alebo s uzavretím zámennej zmluvy s tým, že by mu boli vyplatené finančné prostriedky v nižšej sume, ale zato by bol na neho prevedený pozemok v Q., bolo by uzatvorenie zámennej zmluvy z hľadiska informovania zmluvnej strany korektné. Namiesto toho však žalovaný, resp. ním poverené osoby uviedli žalobcu do omylu, ktorý bol jednak podstatným omylom, týkajúcim sa právneho dôvodu, keď vôľa žalobcu bola zameraná na uzavretie kúpnej a nie zámennej zmluvy, a jednak omylom vyvolaným druhou stranou úmyselne, ktorá vedome a klamlivo predstierala uzavretie kúpnej zmluvy. Aj z následného prevodu nehnuteľnosti v Q. na O. I. je zrejmé, že žalobcovi zamieňaný pozemok vo vlastníctve nezostal, ale bol ihneď prevedený na tretiu osobu, pričom tento prevod evidentne mohol uskutočniť priamo žalovaný, ktorý bol pôvodne vlastníkom pozemku v Q..

21. Keďže žalobca podanú žalobu neodôvodňoval neplatnosťou zmluvy z dôvodu omylu, teda nedovolal sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, súd prvej inštancie nemohol posudzovať zistený skutkový stav podľa . Správne na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie potom posúdil vec podľa a , keď dospel k záveru, že v danom prípade došlo k uzavretiu pre žalobcu zjavne nevýhodnej zámennej zmluvy, kedy žalobca za pozemok, ku ktorému bola náhrada za vyvlastnenie určená vo výške XX.XXX,XX eur na žalobcu previedol za iný pozemok v obci Q., ku ktorému súčasne uzavrel kúpnu zmluvu a touto zamenený pozemok predal za sumu vo výške 100 eur kupujúcemu O.

I.. Bez pochýb je zrejmé, že žalobca uzavrel zmluvy o prevode vlastníckych práv (kúpna a zámenná zmluva) a takto prišiel o nehnuteľnosť v hodnote vo výške XX.XXX,XX eur iba za protihodnotu 100 eur. Možno konštatovať, že ide o úžeru a rozpor s dobrými mravmi. Právny úkon - uzavretie zmluvy bol urobený fyzickou osobou, nepodnikateľom, ktorej neskúsenosť a dôverčivosť druhá zmluvná strana, teda žalovaný zneužil a dojednal so žalobcom plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.

22. Odvolací súd dodáva, že bez vyriešenia otázky spornosti vlastníctva k vyvlastnenému pozemku (kvôli ktorej bola aj náhrada vložená do depozitu), by zrejme náhrada zostala aj naďalej v depozite, čo by neriešilo problém, pre ktorý bola do neho vložená. Dôvodom zloženia náhrady do depozitu je práve toto prebiehajúce súdne konanie, účelom ktorého je určiť, kto bol v čase vyvlastnenia vlastníkom, a teda na tom základe v končenom dôsledku stanoviť, komu má byť vyplatená náhrada za vyvlastnenie pozemku.

23. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd posúdil odvolanie žalovaného ako neopodstatnené a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.

24. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu podľa patrí náhrada trov vynaložených v tomto štádiu konania. Odvolací súd vzhľadom na to v zmysle a rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu. Podľa o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).