Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Co-129-2019.pdf
PDF · 182.56 KB
Case nature
Area
Subarea
20Co/129/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobkyne: W.. J. I., O.. E., L.. XX.XX.XXXX, P. J. G., Č. XXXX/XX, v konaní právne zastúpená Advokátskou kanceláriou NIŽNÍK, spol. s r. o., Kováčska 21, Košice, proti žalovaným: 1/ C. I., L.. XX.XX.XXXX, P. J. G., M. C. XXXX/XX, P..Č.. A. X. XX-XX J. D. O. Č.. XXXX, D., S., 2/ S. I., L.. XX.XX.XXXX, P. J. G., Č. XXXXX/XX, žalovaní v 1. a 2. rade v konaní právne zastúpení JUDr. Michalom Gumanom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 29, 3/ C.. J. C., L.. XX.XX.XXXX, P. J. G., G. XXXX/XX, žalovaná v 3. rade v konaní právne zastúpená JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, v konaní o vyporiadanie BSM, o odvolaní žalovanej v 3/ rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 25C/148/2005-1582 zo dňa 01.04.2019 jednohlasne, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej súd prvej inštancie) rozhodol takto, cit.:
„I. Určuje, že z bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a G. I. do výlučného vlastníctva žalobkyne patria tieto hnuteľné veci: 1. starožitné nástenné hodiny (zariadenie haly) v zostatkovej hodnote 200,- Eur, 2. otočné zrkadlo s dreveným lemom na drevenom podstavci v zostatkovej hodnote 250,- Eur, 3. miniatúra dievča s húskou, chlapec s batohom, chlapec s vtáčikom, starenka s košíkom, sediaca rodinka - neocenené znaleckým posudkom v zostatkovej hodnote 70 Eur, 4. 3 ks sošky svätej rodiny, 5. žehlička v zostatkovej hodnote 20 Eur, 6. kožená sedačka v zostatkovej hodnote 50 Eur, 7. konferenčný stolík neocenený (zariadenie v zníženom sedení) v zostatkovej hodnote 20 Eur, 8. kreslo neocenené (zariadenie v zníženom sedení.) v zostatkovej hodnote 50 Eur, 9. 1 ks obraz Edgar Degas v zostatkovej hodnote 100 Eur, 10. posteľ a nástenné zrkadlo (zariadenie spálne) v zostatkovej hodnote 250 Eur, 11. písací stolík (zariadenie spálne) v zostatkovej hodnote 500 Eur, 12. komoda zo spálne v zostatkovej hodnote 300 Eur, 13. dvojdverová skrinka pod televízor v zostatkovej hodnote 20 Eur, 14. sedacia súprava 2 + 3 kreslá (zariadenie galérie) v zostatkovej hodnote 700 Eur, Spolu hodnota hnuteľných vecí 2 530 Eur,
II. Určuje, že z bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a G. I. do dedičstva po G. I. patria tieto hnuteľné veci: 1. jednomiestna sedačka - leňoška v zostatkovej hodnote 250 Eur s taburetkou v zostatkovej hodnote 80 Eur, obe s drevenými nôžkami a kašmírovým vzorom, spolu v zostatkovej hodnote 330 Eur, 2. starožitný nábytok, jedálensky stôl a 6 ks stoličiek (zariadenie haly) v zostatkovej hodnote 1 200 Eur, 3. príborník (zariadenie haly) v zostatkovej hodnote 600 Eur, 4. komoda vysoká (zariadenie haly) v zostatkovej hodnote 280 Eur, 5. zelená stolička - neocenená (zariadenie haly) v zostatkovej hodnote 20 Eur, 6. stolík - neocenený (zariadenie haly) v zostatkovej hodnote 20 Eur, 7. konferenčný stolík neocenený (zariadenie haly) v zostatkovej hodnote 50 Eur, 8. kožená sedačka v zostatkovej hodnote 300 Eur, 9. komoda s intarziou (zariadenie haly) v zostatkovej hodnote 1 200 Eur, 10. 2 ks kreslo so stolíkom (zariadenie haly) v zostatkovej hodnote 300 Eur, 11. ružový koberec - neocenený (zariadenie haly) v zostatkovej hodnote 50 Eur, 12. červený koberec neocenený (zariadenie haly) v zostatkovej hodnote 50 Eur, 13. dvojdverová drevená komoda so zásuvkou v zostatkovej hodnote 60 Eur, 14. stolík - neocenený (zariadenie v zníženom sedení) v zostatkovej hodnote 20 Eur, 15. starožitný sekretár (zariadenie v zníženom sedení) v zostatkovej hodnote 1 500 Eur, 16. vitrínová skriňa neocenená (zariadenie v zníženom sedení) v zostatkovej hodnote 20 Eur, 17. malá skrinka neocenená (zariadenie v zníženom sedení) v zostatkovej hodnote 20 Eur, 18. obraz "Orgován" v zostatkovej hodnote 200 Eur, 19. koberec - neocenený v zostatkovej hodnote 50 Eur, 20. komoda dlhá - neocenená v zostatkovej hodnote 0 Eur, 21. komoda krátka - neocenená v zostatkovej hodnote 50 Eur, 22. nočný stolík zo spálne v zostatkovej hodnote 200 Eur, 23. komoda (zariadenie pracovne) v zostatkovej hodnote 200 Eur, 24. knihovníčka (zariadenie pracovne) v zostatkovej hodnote 400 Eur, 25. písací stôl (zariadenie pracovne) v zostatkovej hodnote 500 Eur, 26. toaletný stolík - neocenený (zariadenie pracovne ) v zostatkovej hodnote 0 Eur, 27. koberec (zariadenie pracovne) v zostatkovej hodnote 50 Eur, 28. stolové zrkadlo (zariadenie kuchyne) v zostatkovej hodnote 0 Eur, 29. stôl + 4 stoličky (zariadenie kuchyne) v zostatkovej hodnote 300 Eur, 30. starožitná zásuvková komoda (zariadenie spálne) v zostatkovej hodnote 100 Eur, 31. nočný stolík - neocenený (zariadenie spálne) v zostatkovej hodnote 40 Eur, 32. 2 ks komoda (zariadenie galérie) v zostatkovej hodnote 500 Eur, 33. pohovka (zariadenie galérie) v zostatkovej hodnote 650 Eur, 34. skriňa (zariadenie galérie) v zostatkovej hodnote 220 Eur, 35. sedacia súprava (zariadenie galérie) v zostatkovej hodnote 250 Eur, 36. obraz "Murillo" 2 ks v zostatkovej hodnote 200 Eur, 37. porcelánová soška „Baletka" v zostatkovej hodnote 83 Eur, 38. porcelánová soška „Dievčina" v zostatkovej hodnote 83 Eur, 39. stôl jedálenský AllDeutch v zostatkovej hodnote 500 Eur, Spolu hodnota hnuteľných vecí 10 436 Eur,
III. určuje, že z bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a G. I. do výlučného vlastníctva žalobkyne patria tieto nehnuteľnosti: 1. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom G., Katastrálnym odborom, pre obec G., okres G., kat. úz. G., v podiele 1/1 k celku, a to ? stavba súpisné č. XXXX na parcele. č. XX/X, s príslušenstvom, druh stavby: prevádzková budova; ? parcela č. XX/X - druh: zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 621 m2, parcela registra „C", v hodnote určenej znaleckým posudkom č. XXX/XXXX, vyhotoveným súdnym znalcom W.. J. P. v sume 526 000 Eur v podiele 1/1 k celku, 2. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom G., Katastrálnym odborom, pre obec G., okres G., kat. úz. D., v podiele 1/1 k celku, a to ? rodinný dom súpisné č. XXXX s príslušenstvom, nachádzajúci sa na parcele č. XXX, parcelné číslo XXX, druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere 317 m2, parcela registra „C“, ? parcela číslo XXX - záhrada o výmere 331 m2, parcela registra „C“,
v hodnote určenej znaleckým posudkom č. XXX/XXXX, vyhotoveným súdnym znalcom W.. J. P. v sume 20 700,- Eur v podiele 1/1 k celku Spolu hodnota nehnuteľností: 546 700 Eur
IV. určuje, že z bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a G. I. do dedičstva po G. I. patria tieto nehnuteľnosti: 1. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom G., Katastrálnym odborom, kat. úz. G., obec G., okres G., v podiele 1/1 k celku, a to: ? stavba súpisné č. XXX na parcele č. XXX, s príslušenstvom, druh stavby: iná budova, ? parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 377 m2, parcela registra „C", ? parcela č. XXX - záhrada o výmere 254 m2, parcela registra „C", v hodnote určenej znaleckým posudkom č. XXX/XXXX, vyhotoveným súdnym znalcom W.. J. P. v sume 81 100 Eur v podiele 1/1 k celku, 2. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom v G., Katastrálnym odborom, kat. úz. G., obec G., okres G., v podiele 1/1 k celku, a to ? stavba súpisné č. XXXX na parcele č. XXX, s príslušenstvom, druh stavby: iná budova, ? parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 360 m2, parcela registra „C", v hodnote určenej znaleckým posudkom č. XXX/XXXX, vyhotoveným súdnym znalcom W.. J. P. vo výške 91 600 Eur v podiele 1/1 k celku. 3. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom G., Katastrálnym odborom, kat. úz. G., obec G., okres G., ako rodinný dom súpisné č. XXXXX, vrátane súčasti a príslušenstva, postavený na parcele č. XXXX, na ulici V. XX, G., ? parcela č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 380 m2, parcela registra „C", ? parcela č. XXXX/X - záhrady o výmere 1 137 m2, parcela registra „C", v hodnote určenej znaleckým posudkom č. XXX/XXXX, vyhotoveným súdnym znalcom W.. J. P. v sume 329 000 Eur, Spolu hodnota nehnuteľností: 501 700, Eur,
V. určuje, že z bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a G. I. do dedičstva po G. I. patria tieto iné majetkové hodnoty: 1. obchodný podiel v podiele 100 % na základnom imaní v obchodnej spoločnosti Y., s. r. o., so sídlom D. X, XXX XX G., IČO: XX XXX XXX, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu G., v odd. Sro, vložka č. XXX/P, v hodnote určenej v znaleckom posudku č. X/XXXX, vypracovaným W.. I. P., znalcom v odbore Ekonómia a manažment, vo výške 89 457,61 Eur, 2. obchodný podiel v podiele 100 % na základnom imaní v obchodnej spoločnosti Y. D., s. r. o., so sídlom D. X., XXX XX G., IČO: XX XXX XXX, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu G. v odd. Sro, vložka č. XXXXX/P, v hodnote určenej v znaleckom posudku č. X/XXXX, vypracovanom W.. I. P., znalcom v odbore Ekonómia a manažment vo výške 2 389,96 Eur, 3. podnik odporcu ako fyzickej osoby - podnikateľa podľa živnostenského zákona: G. I., Y., s miestom podnikania D. X, XXX XX G., IČO: XX XXX XXX, zapísanej v živnostenskom registri Okresného úradu G., č. živ. reg. XXX-XXXX, Hodnota spolu: 91 847,57 Eur,
VI. určuje, že z bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a G. I. do výlučného vlastníctva žalobkyne patria tieto iné majetkové hodnoty: 1. podnik navrhovateľky ako fyzickej osoby - podnikateľky podľa živnostenského zákona: W.. J. I.ová, s miestom podnikania V. XX, XXX XX G., IČO: XX XXX XXX, zapísaná v živnostenskom registri Okresného úradu G., č. živ. reg. XXX-XXXX.
VII. určuje, že do dedičstva po G. I. patrí pohľadávka voči žalobkyni vo výške 29 436,255 Eur,
VIII. náhradu trov konania účastníkom nepriznáva,
IX. priznáva štátu náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 50 % a voči žalovaným v 1. až 3. rade vo rozsahu 50 % vo výške, ktorá bude presne špecifikovaná v osobitnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku.“
2. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie vec právne posúdil s poukazom na ust. § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1-3, § 150 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), a v odôvodnení okrem iného uviedol, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) žalobkyne a pôvodne žalovaného G. I. zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode ich manželstva dňa 08.04.2005. K dohode ohľadom vyporiadania BSM nedošlo, pričom žalobkyňa žalobu podala v rámci zákonnej trojročnej lehoty. Prvoinštančný súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by mal pristúpiť k disparite podielov, a preto vychádzal z toho, že podiely manželov sú rovnaké. Aj keď zo začiatku boli medzi stranami sporu určité rozpory, neskôr sa strany zhodli na mase BSM, ktorá bola tvorená hnuteľnými vecami a taktiež sa dohodli na ich zostatkových hodnotách, prípadne akceptovali ich ohodnotenie prostredníctvom znaleckého dokazovania, a zároveň si rozdelili jednotlivé hnuteľné veci tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku. Súd teda určil, že hnuteľné veci v bode I. č. 1-14 patria do výlučného vlastníctva žalobkyne, v celkovej zostatkovej hodnote 2.530,- eur, a v bode II. pod číslom 1-39 patria do dedičstva po G. I., v celkovej zostatkovej hodnote 10.4363,- eur. Aj čo sa týka nehnuteľných vecí, napriek počiatočným rozporom bolo nakoniec v konaní medzi stranami sporu ustálené, aké nehnuteľnosti patria do masy BSM a tieto sú uvedené v bode III. a IV. napadnutého rozsudku. Prvoinštančný súd zároveň skonštatoval, že v priebehu konania strany sporu svojim návrhmi vyčerpali všetky možnosti prerozdelenia nehnuteľných vecí. Po smrti pôvodného žalovaného G. I., zomrelého dňa XX.XX.XXXX, na stranu žalovaných nastúpili ako dedičia po ňom jeho dvaja synovia - žalovaní v 1/ a v 2/ rade, a jeho druhá manželka - žalovaná v 3/ rade. Ohľadom rozdelenia nehnuteľností nebol spor medzi žalobkyňou a žalovanými v 1/ a v 2/ rade, ktorí akceptovali argumenty žalobkyne a súhlasili s tým, aby nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v k.ú. G. a na LV č. XXX v k.ú. D., boli prikázané do jej výlučného vlastníctva. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti, najviac spornou bola nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX - penzión S. s príslušnými pozemkami. Vzhľadom na konflikt medzi žalobkyňou a žalovanými v 1/ a v 2/ rade na jednej strane, a žalovanou v 3/ rade, súd prvej inštancie akceptoval návrh tak žalobkyne, ako aj žalovaných v 1/ a v 2/ rade, aby táto nehnuteľnosť bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalobkyne, čím sa zabráni možnému vzniku ďalšieho konfliktu medzi žalovanými v 1/ a v 2/ rade a žalovanou v 3/ rade v dedičskom konaní. Argument žalovanej v 3/ rade, že pôvodný žalovaný má najväčšiu zásluhu na zveľadení nehnuteľnosti, považoval síce za pravdivý, ale nie svedčiaci v prospech žalovanej v 3/ rade, ktorá len tým, že uzavrela manželstvo s pôvodným žalovaným krátko pred jeho smrťou, nezískala nijaké väčšie právo vyberať si z majetku patriaceho do BSM. Ak je niekto oprávnený požadovať určitý majetok patriaci do BSM, je to jeho bezpodielový spoluvlastník, teda žalobkyňa, prípadne priamy pokrvný príbuzný - žalovaný v 1/ a v 2/ rade. Žalovaná v 3/ rade sa o nadobudnutie a zveľadenie majetku nijako nepričinila a v čase, keď vstúpila do života pôvodného žalovaného, bola prakticky rekonštrukcia nehnuteľnosti ukončená. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že nevyplácaním nájomného v prospech vlastníkov nehnuteľnosti, teda žalobkyne a pôvodného žalovaného, a jeho ponechaním na rekonštrukciu a investovanie do nehnuteľnosti, sa tak obe strany z nájomného rovnakým dielom podieľali na rekonštrukcii a investíciách. Vzhľadom na hodnotu nehnuteľnosti a jej potencionálne využitie a význam, bolo podľa súdu prvej inštancie najspravodlivejšie, aby nehnuteľnosť síce v súčasnosti získala žalobkyňa, ale následne ju odovzdala svojim synom, potomkom pôvodného žalovaného, teda aj synovi S., po ktorom je penzión pomenovaný. Vzhľadom na dobré vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanými v 1/ a v 2/ rade je vysoko pravdepodobné, že nájdu spoločnú reč vo vzťahu k nakladaniu s nehnuteľnosťou. Takýmto spôsobom bude najskôr zabezpečené účelné využitie nehnuteľnosti, ako jedno z kritérií pri vyporiadaní BSM, teda prevádzkovanie penziónu. Rovnako súd prvej inštancie žalobkyni prikázal aj nehnuteľnosť uvedenú v bode III. písm. b/, s čím žalovaní v 1/ a v 2/ rade rovnako súhlasili. Celková hodnota nehnuteľností prikázaných do výlučného vlastníctva žalobkyne je tak 546.700,- eur. Vzhľadom na ceny ostatných nehnuteľností a ďalší majetok patriaci do BSM nespôsobí takéto rozdelenie nehnuteľností výrazný nepomer majetku ani jednej zo strán konania. Ostatné nehnuteľnosti boli prikázané do dedičstva po pôvodnom žalovanom, s čím strany konania taktiež súhlasili. Ide o dve prevádzkové budovy, kde vykonávali činnosť firmy žalovaného a rodinný dom, kde žila rodina žalovaného a ktorý je aj reálne deliteľný. Celková suma nehnuteľností prikázaných do dedičstva po pôvodnom žalovanom je 501.700,- Eur. Hodnoty nehnuteľností strany konania akceptovali podľa znaleckého posudku vyhotoveného W.. P.. Celková hodnota nehnuteľností patriacich do BSM bola 1 048.400,- Eur. Do dedičstva po pôvodnom žalovanom patria aj majetkové hodnoty uvedené v bode V. písm. a), písm. b), písm. c) - obchodné podiely v spoločnosti Y., D.. O.. M.. a v spoločnosti Y. D., D.. O.. M.., ako aj
podnik pôvodného žalovaného ako fyzickej osoby. Celková hodnota obchodných podielov a podniku pôvodného žalovaného ako fyzickej osoby je 91.847,57 Eur. Do výlučného vlastníctva žalobkyne patrí jej podnik ako fyzickej osoby, tak ako je uvedené v bode VI. V konaní bolo nesporné, že výlučne pôvodný žalovaný uhrádzal po rozvode manželstva záväzky zo spoločného hypotekárneho úveru, ako aj z úveru poskytnutého G. D. D.. Na úver poskytnutý G. D. D. celkovo zaplatil sumu 8.439,61 Eur (č.l. 1030 spisu) a na hypotekárny úver sumu 105.186,54 Eur. Celkovo tak bola na spoločné záväzky pôvodným žalovaným uhradená suma 113.626,15 Eur. Do výlučného vlastníctva žalobkyne boli prikázané hnuteľné veci v hodnote 2 530 Eur a nehnuteľnosti v hodnote 546.700,- Eur. Spolu tak žalobkyňa získala z majetku BSM majetok v hodnote 549.230,- Eur. Do dedičstva po pôvodnom žalovanom patria hnuteľné veci v hodnote 10.436,- Eur, nehnuteľnosti v hodnote 501.700,- Eur a hodnoty obchodných podielov v obchodných spoločnostiach vo výške 91.847,57 Eur. Spolu tak do dedičstva po pôvodnom žalovanom patrí majetok z BSM v hodnote 603.983,57 Eur. Celková suma aktív patriacich do BSM, pozostávajúca z hodnoty hnuteľných vecí, nehnuteľností a obchodných podielov v obchodných spoločnostiach, predstavuje sumu 1 153.213,50 Eur (12.966,- Eur + 1 048.400,- Eur + 91.847,57 Eur). Polovica z tejto sumy je 576.606,75 Eur. Celková suma pasív patriacich do BSM, pozostávajúca zo súm, ktoré zaplatil pôvodný žalovaný na hypotekárny úver a úver poskytnutý G. D. D., je 113.626,15 Eur (105.186,54 Eur + 8.439,61 Eur). Polovica z tejto sumy je 56.813,075 Eur. Túto sumu zaplatil pôvodný žalovaný za žalobkyňu. Nakoľko polovica majetku patriaceho do BSM je vo výške 576.606,75 Eur a pôvodný žalovaný na spoločných záväzkoch uhradil sumu 56.813,075 Eur za žalobkyňu, podiel žalovaného G. I. by tak mal byť vo výške 633.419,82 Eur. Podiel, ktorý patrí do dedičstva po pôvodnom žalovanom je vo výške 603.983,57 Eur a žalobkyňa by tak mala pôvodnému žalovanému zaplatiť sumu 29.436,25 Eur. Vzhľadom na úmrtie pôvodného žalovaného súd prvej inštancie určil, že táto pohľadávka v súčasnosti žalovaných voči žalobkyni patrí do dedičstva po pôvodnom žalovanom. V rámci dedičského konania sa dedičia dohodnú, akým spôsobom budú žiadať túto pohľadávku vyplatiť od žalobkyne. Vzhľadom na veľkosť majetku a problémy, aké existovali v priebehu konania, sa javil tento spôsob vyporiadania ako najspravodlivejší, a to aj vzhľadom na výšku sumy, ktorú má žalobkyňa vyplatiť na úplné vyrovnanie. Aj keď žalobkyňa tvrdila, že v súčasnosti finančné prostriedky na výplatu dedičov nemá, súd prvej inštancie, nakoľko neurčoval splatnosť pohľadávky žalovaných voči žalobkyni, mal za to, že vzhľadom na majetok, ktorý žalobkyňa získala, si v najbližšej dobe zabezpečí finančné prostriedky na prípadnú výplatu dedičov, pričom žalovaní v 1/ a v 2/ rade deklarovali, že túto od žalobkyne žiadať nebudú, a do úvahy by tak pripadala len výplata žalovanej v 3/ rade v sume nižšej ako 10.000,- Eur. Prvoinštančný súd neakceptoval snahu žalovaných v 1/ a v 2/ rade vyporiadať BSM len čo do aktív, a teda neprihliadať na finančné prostriedky vynaložené žalovaným na úhradu spoločných dlhov, a dlhov pochádzajúcich z hypotekárneho úveru, a z úveru v G. D. D.. V konaní nebolo sporné, že išlo o spoločné záväzky, a že tieto uhradil po zániku BSM výlučne pôvodný žalovaný. Neprihliadnutie na úhradu týchto finančných prostriedkov by bolo nanajvýš nespravodlivé. Pôvodný žalovaný listinnými dôkazmi preukázal, čo na spoločné záväzky uhradil. Najviac spornou sa javila skutočnosť, či do BSM patrí aj pôžička, ktorú uzatvoril G. I. dňa 31.12.2002 so svojim veriteľom Š. P. vo výške 6.000.000,- Sk so splatnosťou do 31.12.2004, spolu s 19% ročným úrokom. Žalobkyňa spochybňovala túto zmluvu a domáhala sa určenia jej neplatnosti. V konaní č.k. 20C/288/2007 na tamojšom súde bolo za neplatné určené aspoň v časti príslušenstvo tejto pohľadávky, a to pre rozpor s dobrými mravmi, prípadne so zákonom. Žalobkyňa tiež podala trestné oznámenie pre trestný čin podvodu, ktoré konanie bolo zastavené, nakoľko nebolo zistené, že skutok je trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci. Rovnako žalovaný v 1/ a v 2/ rade nežiadali, aby súd tento záväzok pôvodného žalovaného zahrnul do vyporiadania BSM. Jediným, kto chcel tento záväzok zahrnúť do vyporiadania BSM, bola žalovaná v 3/ rade. V trestnom konaní sa však samotný pôvodný žalovaný vyjadril, že nežiada, aby tento jeho záväzok bol súčasťou vyporiadania BSM, a že nechce, aby tento záväzok zaťažoval žalobkyňu v rámci vyporiadania BSM. Súd prvej inštancie preto tento záväzok pôvodného žalovaného do masy BSM nezahrnul z dôvodu, že išlo o výlučnú pôžičku pôvodného žalovaného. V tomto, a ani v trestnom konaní nebolo jednoznačne preukázané, že by finančné prostriedky, ktoré žalovaný takýmto spôsobom získal, použil na účely majetku patriaceho do BSM. Žalobkyňa popierala, že by o pôžičke vedela alebo s ňou súhlasila. V konaní č.k. 20C/288/2007 bola ako svedkyňa vypočutá pracovníčka banky, ktorá uviedla, že žalobkyňa odmietla podpísať zmluvu o úvere z banky, keďže tam bola aj bianko zmenka, a táto sa bála, že v prípade nesplácania úveru, by bol postihnutý majetok z BSM. Z toho pre súd prvej inštancie vyplynulo, že žalobkyňa by zrejme nesúhlasila s tak nevýhodnou zmluvou o pôžičke na oveľa vyššiu sumu. Samotný pôvodný žalovaný G.
I. v tomto, ako aj v trestnom konaní uviedol, že dôvod, pre ktorý chcel uzavrieť pôžičku, bolo dokončenie rodinného domu, v ktorom s rodinou býval. Pôžička však bola uzatvorená v decembri 2002, pričom v trestnom konaní bolo nepochybne preukázané, že dom bol obývateľný a skolaudovaný už v máji 2002, a v zariadení, ako aj vo vybavení sa nachádzal v prakticky identickom stave ako v súčasnosti. Ďalej pôvodný žalovaný uvádzal, že pôžičku chcel aj na kúpu ďalších nehnuteľností, avšak z oboznámených listov vlastníctva je zrejmé, že všetky nehnuteľnosti, ktoré do BSM patria, boli už v čase uzatvorenia pôžičky vo vlastníctve strán sporu. Pôvodný žalovaný ďalej tvrdil, že finančné prostriedky potrebuje na rekonštrukciu penziónu S.. Zo znaleckého posudku W.. M. však súd prvej inštancie zistil, že stavebné povolenie na rekonštrukciu Penziónu S. bolo vydané už v roku 1993, a neskôr bolo predĺžené do roku 2005. Od roku 2003 bol penzión prenajatý na dobu 30 rokov stavebnej spoločnosti, ktorú vlastnil pôvodný žalovaný, Y., D..O..M.., s tým, že ročný nájom bol viac ako 1.760.000,- Sk, pričom tento nájom spoločnosť neplatila vlastníkom, teda pôvodnému žalovanému a žalobkyni, ale investovala finančné prostriedky do rekonštrukcie nehnuteľnosti. V roku 2004 spoločnosť Y., D..O..M.., uzatvorila úverovú zmluvu so D. O. J. na sumu 6.000.000,- Sk, ktoré boli použité na rekonštrukciu Penziónu S., pričom podmienky uzatvorenia tejto úverovej zmluvy boli pre spoločnosť Y., D..O..M.., veľmi prijateľné. Je teda zrejmé, že spoločnosť Y., D..O..M.., ktorá mala prenajatú predmetnú nehnuteľnosť, mala k dispozícii finančné prostriedky na jej rekonštrukciu, možnosti získať úver, ako aj vlastné kapacity na uskutočnenie rekonštrukcie. Ak teda pôvodný žalovaný skutočne od svojho veriteľa finančne prostriedky získal, podľa prvoinštančného súdu nebolo jednoznačne preukázané, že tieto boli použité na zveľadenie majetku patriaceho do BSM. Rekonštrukcia penziónu S. prebiehala dlhodobo. Preto súdu nebolo zrejmé, prečo by si pôvodný žalovaný zobral pôžičku od inej fyzickej osoby za tak nevýhodných podmienok, ak jeho spoločnosť, ktorá si následne nehnuteľnosť prenajala, si mohla za výrazne lepších podmienok zobrať úver v rovnakej výške od banky. Pôvodný žalovaný pritom nebol pod žiadnym časovým tlakom, vzhľadom na dobu prenájmu 30 rokov, pričom nájomné spoločnosť Y., D..O..M.., neplatila a ročne tak mala na investície a rekonštrukciu do nehnuteľnosti viac ako 1.760.000,- Sk. Samotná nevýhodnosť tejto zmluvy o pôžičke bola potvrdená aj súdom v konaní 20C/288/2007, keď súd v zmluve dohodnutú zmluvnú pokutu vyhlásil za absolútne neplatnú pre jej rozpor s dobrými mravmi a úroky z omeškania za neplatné v časti prevyšujúcej maximálne zákonné úroky z omeškania. Prvoinštančný súd zároveň poukázal aj na spôsob splatenia pôžičky, ktoré sa uskutočnilo v roku 2007 a 2008, pričom o jej splatení pôvodný žalovaný, ani veriteľ neinformoval ani súd, ani exekútora, ani vyšetrovateľa v trestnom konaní. Na opakované výzvy súdu v akom štádiu je splácanie pôžičky samotný pôvodne žalovaný sa vyjadril, že o tom nemá prehľad, a zároveň nežiadal tento záväzok vyporiadať v rámci BSM, pričom vypovedal aj ako svedok v trestnom konaní, a bol si vedomý nebezpečenstva trestného stíhania v prípade krivej výpovede. Súd prvej inštancie preto konštatoval, že nebolo preukázané, že by finančné prostriedky z tejto pôžičky, ktorú uzatvoril výlučne žalovaný, boli použité do majetku patriaceho do BSM, a z toho dôvodu sumu, ktorú nakoniec pôvodný žalovaný uhradil, na splatenie tejto pôžičky do pasív BSM nezahrnul.
3. S poukazom na ust. § 251, § 255 ods. 1, 2, § 259, § 260 a § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), súd prvej inštancie uzavrel, že vzhľadom na charakter konania a skutočnosť, že ani jedna zo strán nebola v konaní plne úspešná, a vzhľadom k tomu, že vychádzal z rovnakých podielov strán, náhradu trov konania nepriznal ani jednej zo strán sporu. Keďže v konaní vznikli trovy aj štátu pozostávajúce zo zaplatených úhrad za vykonané znalecké dokazovanie, súd prvej inštancie, nakoľko vzhľadom na charakter sporu neurčoval pomer úspechu žiadnej zo strán, rozhodol, že náhradu trov konania štátu sú povinné strany konania uhradiť každá rovnakým dielom po 50%.
4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná v 3/ rade. Žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výrokoch I., II., III., IV., V., VI., VII. tak, že: I. určuje, že z bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a G. I. do výlučného vlastníctva žalobkyne patria tieto hnuteľné veci: 1. starožitné nástenné hodiny (zariadenie haly) v zostatkovej hodnote 200 Eur, 2. otočné zrkadlo s dreveným lemom na drevenom podstavci v zostatkovej hodnote 250 Eur, 3. miniatúra dievča s húskou, chlapec s batohom, chlapec s vtáčikom, starenka s košíkom, sediaca rodinka - neocenené znaleckým posudkom v zostatkovej hodnote 70 Eur, 4. 3 ks sošky svätej rodiny, 5. žehlička v zostatkovej hodnote 20 Eur, 6. kožená sedačka v zostatkovej hodnote 50 Eur, 7. konferenčný stolík neocenený (zariadenie v zníženom sedení) v zostatkovej hodnote 20 Eur,
8. kreslo neocenené (zariadenie v zníženom sedení.) v zostatkovej hodnote 50 Eur, 9. 1 ks obraz Edgar Degas v zostatkovej hodnote 100 Eur, 10. posteľ a nástenné zrkadlo (zariadenie spálne) v zostatkovej hodnote 250 Eur 11. písací stolík (zariadenie spálne) v zostatkovej hodnote 500 Eur, 12. komoda zo spálne v zostatkovej hodnote 300 Eur, 13. dvojdverová skrinka pod televízor v zostatkovej hodnote 20 Eur, 14. sedacia súprava 2 + 3 kreslá (zariadenie galérie) v zostatkovej hodnote 700 Eur, Spolu hodnota hnuteľných vecí 2 530 Eur, II. určuje, že z bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a G. I. do dedičstva po G. I. patria tieto hnuteľné veci: 1. jednomiestna sedačka - leňoška v zostatkovej hodnote 250 Eur s taburetkou v zostatkovej hodnote 80 Eur, obe s drevenými nôžkami a kašmírovým vzorom, spolu v zostatkovej hodnote 330 Eur, 2. starožitný nábytok, jedálensky stôl a 6 ks stoličiek (zariadenie haly) v zostatkovej hodnote 1 200 Eur, 3. príborník (zariadenie haly) v zostatkovej hodnote 600 Eur, 4. komoda vysoká (zariadenie haly) v zostatkovej hodnote 280 Eur, 5. zelená stolička - neocenená (zariadenie haly) v zostatkovej hodnote 20 Eur, 6. stolík - neocenený (zariadenie haly) v zostatkovej hodnote 20 Eur, 7. konferenčný stolík neocenený (zariadenie haly) v zostatkovej hodnote 50 Eur, 8. kožená sedačka v zostatkovej hodnote 300 Eur, 9. komoda s intarziou (zariadenie haly) v zostatkovej hodnote 1 200 Eur, 10. 2 ks kreslo so stolíkom (zariadenie haly) v zostatkovej hodnote 300 Eur, 11. ružový koberec - neocenený (zariadenie haly) v zostatkovej hodnote 50 Eur, 12. červený koberec neocenený (zariadenie haly) v zostatkovej hodnote 50 Eur, 13. dvojdverová drevená komoda so zásuvkou v zostatkovej hodnote 60 Eur, 14. stolík - neocenený (zariadenie v zníženom sedení) v zostatkovej hodnote 20 Eur, 15. starožitný sekretár (zariadenie v zníženom sedení) v zostatkovej hodnote 1 500 Eur, 16. vitrínová skriňa neocenená (zariadenie v zníženom sedení) v zostatkovej hodnote 20 Eur, 17. malá skrinka neocenená (zariadenie v zníženom sedení) v zostatkovej hodnote 20 Eur, 18. obraz "Orgován" v zostatkovej hodnote 200 Eur, 19. koberec - neocenený v zostatkovej hodnote 50 Eur, 20. komoda dlhá - neocenená v zostatkovej hodnote 0 Eur, 21. komoda krátka - neocenená v zostatkovej hodnote 50 Eur, 22. nočný stolík zo spálne v zostatkovej hodnote 200 Eur, 23. komoda (zariadenie pracovne) v zostatkovej hodnote 200 Eur, 24. knihovníčka (zariadenie pracovne) v zostatkovej hodnote 400 Eur, 25. písací stôl (zariadenie pracovne) v zostatkovej hodnote 500 Eur, 26. toaletný stolík - neocenený (zariadenie pracovne ) v zostatkovej hodnote 0 Eur, 27. koberec (zariadenie pracovne) v zostatkovej hodnote 50 Eur, 28. stolové zrkadlo (zariadenie kuchyne) v zostatkovej hodnote 0 Eur, 29. stôl + 4 stoličky (zariadenie kuchyne) v zostatkovej hodnote 300 Eur, 30. starožitná zásuvková komoda (zariadenie spálne) v zostatkovej hodnote 100 Eur, 31. nočný stolík - neocenený (zariadenie spálne) v zostatkovej hodnote 40 Eur, 32. 2 ks komoda (zariadenie galérie) v zostatkovej hodnote 500 Eur, 33. pohovka (zariadenie galérie) v zostatkovej hodnote 650 Eur, 34. skriňa (zariadenie galérie) v zostatkovej hodnote 220 Eur, 35. sedacia súprava (zariadenie galérie) v zostatkovej hodnote 250 Eur, 36. obraz „Murillo“ 2 ks v zostatkovej hodnote 200 Eur, 37. porcelánová soška „Baletka“ v zostatkovej hodnote 83 Eur, 38. porcelánová soška „Dievčina“ v zostatkovej hodnote 83 Eur, 39. stôl jedálenský AllDeutch v zostatkovej hodnote 500 Eur, Spolu hodnota hnuteľných vecí 10 436 Eur, III. určuje, že z bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a G. I. do výlučného vlastníctva žalobkyne patria tieto nehnuteľnosti: nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom G., Katastrálnym odborom, kat. úz. G.Š., obec G., okres G., ako rodinný dom súpisné č. XXXXX, vrátane súčasti a príslušenstva, postavený na parcele č. XXXX, na ulici Č. XX, G., parcela č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 380 m2, parcela registra „C“, parcela č. XXXX/X - záhrady o výmere 1 137 m2, parcela registra „C“,
v hodnote určenej znaleckým posudkom č. XXX/XXXX, vyhotoveným súdnym znalcom W.. J. P. v sume 329 000 Eur, 2. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom G., Katastrálnym odborom, kat. úz. G., obec G., okres G., v podiele 1/1 k celku, a to: stavba súpisné č. XXX na parcele č. XXX, s príslušenstvom, druh stavby: iná budova, parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 377 m2, parcela registra „C“, parcela č. XXX - záhrada o výmere 254 m2, parcela registra „C“, v hodnote určenej znaleckým posudkom č. XXX/XXXX, vyhotoveným súdnym znalcom W.. J. P. v sume 81 100 Eur v podiele 1/1 k celku. Spolu hodnota nehnuteľností: 410 100 Eur IV. určuje, že z bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a G. I. do dedičstva po G. I. patria tieto nehnuteľnosti: nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom G., Katastrálnym odborom, pre obec G.Š., okres G., kat. úz. G., v podiele 1/1 k celku, stavba súpisné č. XXXX na parcele. č. XX/X, s príslušenstvom, druh stavby: prevádzková budova; parcela č. XX/X - druh: zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 621 m2, parcela registra „C“, a to v hodnote určenej znaleckým posudkom č. XXX/XXXX, vyhotoveným súdnym znalcom W.. J. P. v sume 526 000 Eur v podiele 1/1 k celku, 2. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom G., Katastrálnym odborom, pre obec G.Š., okres G., kat. úz. D., v podiele 1/1 k celku, a to rodinný dom súpisné č. XXXX s príslušenstvom, nachádzajúci sa na parcele č. XXX, parcelné číslo XXX, druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere 317 m2, parcela registra „C“, parcela číslo XXX - záhrada o výmere 331 m2, parcela registra „C“, v hodnote určenej znaleckým posudkom č. XXX/XXXX, vyhotoveným súdnym znalcom W.. J. P. v sume 20 700,- Eur v podiele 1/1 k celku, 3. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom v G., Katastrálnym odborom, kat. úz. G., obec G., okres G., v podiele 1/1 k celku, a to stavba súpisné č. XXXX na parcele č. XXX, s príslušenstvom, druh stavby: iná budova, parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 360 m2, parcela registra „C“, v hodnote určenej znaleckým posudkom č. XXX/XXXX, vyhotoveným súdnym znalcom W.. J. P. vo výške 91 600 Eur v podiele 1/1 k celku. Spolu hodnota nehnuteľností: 638 300 Eur V. určuje, že z bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a G. I. do dedičstva po G. I. patria tieto iné majetkové hodnoty: 1. obchodný podiel v podiele 100 % na základnom imaní v obchodnej spoločnosti Y., D.. O.. M.., so sídlom D. X, XXX XX G., IČO: XX XXX XXX, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu G., v odd. Sro, vložka č. XXX/P, v hodnote určenej v znaleckom posudku č. X/XXXX, vypracovaným W.. I. P., znalcom v odbore Ekonómia a manažment, vo výške 89 457,61 Eur, 2. obchodný podiel v podiele 100 % na základnom imaní v obchodnej spoločnosti Y. D., D.. O.. M.., so sídlom D. X, XXX XX G., IČO: XX XXX XXX, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu G. v odd. Sro, vložka č. XXXXX/P, v hodnote určenej v znaleckom posudku č. X/XXXX, vypracovanom W.. I. P., znalcom v odbore Ekonómia a manažment vo výške 2 389,96 Eur, 3. podnik odporcu ako fyzickej osoby - podnikateľa podľa živnostenského zákona: G. I., Y., s miestom podnikania D. X, XXX XX G., IČO: XX XXX XXX, zapísanej v živnostenskom registri Okresného úradu G., č. živ. reg. XXX-XXXX, Hodnota spolu: 91 847,57 Eur, VI. určuje, že z bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a G. I. do výlučného vlastníctva žalobkyne patria tieto iné majetkové hodnoty: 1. podnik navrhovateľky ako fyzickej osoby - podnikateľky podľa živnostenského zákona: W.. J. I., s miestom podnikania Č. XX, XXX XX G., IČO: XX XXX XXX, zapísaná v živnostenskom registri Okresného úradu G., č. živ. reg. XXX-XXXX. VII. určuje, že do dedičstva po G. I. patrí pohľadávka voči žalobkyni vo výške 13.451,30 Eur. Odvolateľka teda v odvolaní navrhovanej zmene rozsudku súdu prvej inštancie navrhovala ponechať výroky I., II. ohľadne rozdelenia hnuteľných vecí, ako aj výroky V. a VI. ohľadne iných majetkových hodnôt navrhovala ponechať bez zmeny v súlade s výrokom súdu prvej inštancie, a navrhovala zmeniť výroky III. a IV. ohľadne rozdelenia nehnuteľných vecí, a to iným spôsobom, avšak zároveň akceptujúc ich zostatkovú hodnotu stanovenú prvoinštančným súdom. Rovnako navrhovala zmenu ohľadne výroku
VII., v súvislosti s určením, že do dedičstva po G. I. patrí pohľadávka voči žalobkyni vo výške 13.451,30 Eur (súdom prvej inštancie určená v sume 29.436,25 Eur). Žalovaná v 3/ rade svoje odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. V súvislosti s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami súdom prvej inštancie uviedla, že pôžičku, ktorú dňa 31.12.2002 uzatvoril nebohý G. I. so svojim veriteľom Š. P. vo výške 6.000.000,- Sk s príslušenstvom, ktorá sa prvoinštančnému súdu javila najviac spornou, túto nezahrnul do pasív BSM, nakoľko ju žalobkyňa neuznávala a žalovaný v 1/ a v 2/ rade nežiadali túto zahrnúť ako záväzok pôvodného žalovaného do vyporiadania BSM, pričom samotný pôvodne žalovaný v trestnom konaní sa vyjadril, že nežiada, aby tento záväzok bol súčasťou vyporiadania BSM. Podľa súdu nebolo jednoznačne preukázané, že by finančné prostriedky, ktoré žalovaný týmto spôsobom získal, použil na účely majetku patriaceho do BSM. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie vyšetrovateľa KR PZ Ú. E. G. zo dňa 30.04.2009 ČVS: T.-XX/OEK-G.-XXXX, ktorým bolo trestné stíhanie vo veci zastavené, a na odôvodnenie tohto uznesenia, z ktorého vyplynulo, že reálne došlo k požičaniu peňazí, a že G. I. tieto peniaze investoval do stavieb a rekonštrukcie nehnuteľností, ktoré sú v BSM. V trestnom konaní G. I. predložil znalecké posudky, ktorými preukazoval finančnú náročnosť stavieb, a rekonštrukcie nehnuteľností patriacich do BSM. Aj v konaní vypočutí svedkovia potvrdili, že došlo k reálnemu odovzdaniu peňazí, a k ich použitiu na rekonštrukciu nehnuteľnosti. Ako dôkaz navrhol oboznámiť z tohto spisu výpovede G. I., Š. P. a znalecké posudky. Právny predchodca žalovaných na pojednávaniach tvrdil a preukazoval, že o nadobudnutie nehnuteľnosti Penziónu S. sa pričinil výlučne on, ktorá okolnosť vyplýva aj z konania vedeného na tamojšom súde pod sp.zn. 12C/6/2006. V tomto konaní právny predchodca žalovaných okrem iného uviedol, že vtedy nemali finančné prostriedky na zrekonštruovanie nehnuteľností. Dňa 07.01.2004 firma Y., D..O..M.., zahájila rekonštrukčné práce a o 9 mesiacov neskôr, dňa 09.09.2004 spoločnosť Y., D..O..M.., podpísala úverovú zmluvu na úver vo výške 200.000,- Eur. Počas doby rekonštrukcie žalobkyňu netrápilo, kto stavbu realizuje, kto ju financuje, a kto stavbu bude splácať. Od rozvodu do dnešného dňa (rok 2006) žalobkyňa neprispela žiadnou finančnou čiastkou, ani ináč sa nepodieľala na zhodnotení nehnuteľnosti. Odvolateľka zároveň poukázala na konanie vo veci č.k. 20C/88/2007, v ktorom rovnako nebohý G. I. a vypočutí svedkovia potvrdili, že požičané peniaze boli určené na rekonštrukciu. V súvislosti s konštatovaním súdu prvej inštancie, že zo znaleckého posudku W.. M. zistil, že stavebné povolenie na rekonštrukciu Penziónu S. bolo vydané už v roku 1993, a neskôr predĺžené do roku 2005, poukázala na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorých je zrejmé, že predchodca žalovaných a žalobkyňa nadobudli nehnuteľnosť Penzión S. na základe zmluvy zo dňa 22.08.2000. Z dokazovania je tiež zrejmé, že Penzión S. bol v prevažnej miere zrekonštruovaný po rozvode manželstva, a podľa znaleckého posudku je jeho všeobecná hodnota stanovená na 526.000,- Eur. Z obsahov spisov vedených na OS Prešov pod sp.zn. 11C/379/2004 a 17C/14/2010 vyplýva záver, že v roku 2000 bola nehnuteľnosť Penzión S. kúpená za 50.000,- Eur (1.500.000,- Sk), a na túto sumu bola ohodnotená nehnuteľnosť aj Znaleckým posudkom W.. V. č. XXX/XX, pred uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 22.08.2000. Projektová dokumentácia na rekonštrukciu prevádzaného objektu zhotovená ešte pred rokom 2000 počítala s objemom rozpočtových nákladov na rekonštrukciu 600.000,- Eur, ako to vyplýva aj z rozsudku KS v PO sp.zn. 3Co/378/2005-225 vo veci 17C/14/2010. Aj keď žalobkyňa tvrdila, že žiadna pôžička zo strany pána P. nebola G. I. poskytnutá, z uvedených dôkazov nepochybne vyplýva, že pôžička poskytnutá bola, a že dôvod a použitie týchto peňazí bol na rekonštrukciu týchto nehnuteľností. Žalobkyňa nevysvetlila, akou mierou sa pričinila o rekonštrukciu penziónu, a z akých finančných prostriedkov bola rekonštrukcia realizovaná. Podľa odvolateľky, ak súd prvej inštancie do pasív BSM nezahrnul pôžičku spolu s úrokmi vo výške 216.922,26 Eur, postupoval tak v rozpore s vykonanými dôkazmi. V konaní bolo preukázané, že predchodca žalovaných zaplatil náklady na exekúciu v sume 33.197,06 Eur.
5. V súvislosti s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci odvolateľka uviedla, že právna úprava BSM nestanovuje presné kritériá na rozhodnutie o tom, ktoré časti spoločného majetku majú v rámci vyporiadania pripadnúť tomu-ktorému manželovi. Argumentácia súdu prvej inštancie, z akých dôvodov prikázal nehnuteľnosť Penzión S. žalobkyni je nepresvedčivá a vnútorne rozporná. Prvoinštančný súd totiž prevzal tvrdenia žalovaných v 1/ a v 2/ rade a žalobkyne, že sú v konflikte s odvolateľkou, pretože „nepovažujú za morálne jej správanie vo vzťahu k pôvodne žalovanému v čase jeho vážnej choroby, a nakladanie, disponovanie s jeho majetkom“. Žalovaná v 3/ rade poukázala na svoju snahu dohodnúť sa o vyporiadaní BSM s tým, že navrhla, aby z celej nehnuteľnosti penziónu S. jej
bol vyčlenený priestor o rozlohe 100m2, ktorý bol zrekonštruovaný a prispôsobený na bývanie po tom, čo nebohý G. I. bol súdom vykázaný z užívania rodinného domu na návrh žalobkyne. Odvolateľka s nebohým manželom v tomto upravenom byte bývali až do jeho smrti, ktoré priestory sú mimo prevádzky penziónu so samostatným vchodom. Žalobkyňa a žalovaný v 2/ rade tento návrh odmietli. Poukázala na to, že s nebohým I. žila v partnerskom zväzku XX rokov. Je pravdou, že od novembra 2015 do januára 2016 došlo medzi nimi k nedorozumeniam vyplývajúcim z nedodržiavania liečebného poriadku a odmietaniu biologickej liečby zo strany pána I., a tiež aj skutočnosť, že odmietla s ním ísť na mesačnú dovolenku do P., práve kvôli jeho zdravotnému stavu. Nakoniec s ním išiel syn S., ktorý po návrate prosil žalovanú v 3/ rade, aby navštívila otca a pomohla mu, čo ona urobila, vybavila mu prevoz do T. L., a dennodenne ho navštevovala. Keď po návrate z nemocnice G. I. oznámil synovi S., že žalovanú v 3/ rade požiadal o ruku, „odmenou“ za to malo byť predbežné opatrenie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony. Uvedená skutočnosť jej nebohého manžela hlboko zasiahla. Navyše v čase jeho vážnej choroby podala žalobkyňa naňho návrh na nariadenie predbežného opatrenia, pričom súdom mu bolo nariadené, aby dočasne nevstupoval do rodinného domu na ulici Č. XX, ktorý teraz už žalobkyňa nechce. Odvolateľka preto mala za to, že v neustálom konflikte bola len žalobkyňa, a to vo vzťahu k právnemu predchodcovi G. I., čo vyplýva zo značného množstva súdnych sporov, ktoré voči nemu viedla. Vo vzťahu k žalovaným v 1/ a v 2/ rade odvolateľka nemá dôvod byť s nimi v konflikte, a berie ich ako deti jej nebohého manžela.
6. Odvolateľka nesúhlasila ani s ďalším argumentom a dôvodom pre prikázanie penziónu S. pre žalobkyňu, že takto sa zabráni možnému konfliktu medzi žalovanými v 1/ a v 2/ rade a žalovanou v 3/ rade v dedičskom konaní. Poukázala na skutočnosť, že v dedičskom konaní nemôže vzniknúť konflikt, pretože ak dedičia neuzatvoria dohodu, potom notár vyporiada dedičstvo podľa zákona. Podľa odvolateľky, ak viacero nehnuteľností pripadne do podielového spoluvlastníctva žalovaných, tak až vtedy môže vzniknúť „konflikt“. Súd v snahe predísť „jednému sporu“ svojim rozhodnutím dal podklad pre viacero súdnych sporov. Je potrebné mať na zreteli, že žalovaný v 1/ rade sa dlhodobo zdržiava v zahraničí. Z účelovosti a neopodstatnenosti rozhodovania súdu o vyporiadanie vlastníctva k penziónu S. usvedčujú súd aj jeho úvahy, keď konštatuje, že nehnuteľnosť síce v súčasnosti získala žalobkyňa, ale následne ju odovzdá svojim synom, potomkom pôvodne žalovaného. V pôvodnej žalobe pritom žalobkyňa nechcela, aby jej bol prikázaný do vlastníctva penzión S., o ktorého kúpu, rekonštrukciu a jej financovanie sa zaslúžil výlučne G. I., ktorý ho chcel prikázať do svojho vlastníctva. Žalovaná v 3/ rade iba plní vôľu svojho nebohého manžela, keď žiada, aby bol prikázaný do dedičstva po ňom. Zároveň je prirodzené, že po svojom otcovi dedia žalovaní v 1/ a v 2/ rade, ktorí vzhľadom na svoj vek a vzdelanie sú schopní náležite spravovať majetok, ktorý ich otec nadobudol.
7. Odvolateľka namietala závery súdu prvej inštancie o tom, prečo nezahrnul pôžičku vo výške 200.000,- eur a náklady spojené s exekúciou do pasív BSM. Ak totiž za trvania manželstva vznikol dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, a ak takto získané peniaze boli použité na kúpu určitej veci, t.j. bola za ne získaná určitá majetkové hodnota, patrí aj táto hodnota do bezpodielového spoluvlastníctva, a to bez ohľadu na to, či bola zmluva o pôžičke platne uzatvorená. Na záväzok manžela, ktorý takto získal peniaze, ktoré je povinný vrátiť, a ktorý vynaložil v skutočnosti na spoločný majetok zo svojho sa prihliadne pri vyporiadaní BSM. Odvolateľka pritom poukázala na rozsudok NS ČS SR pod R97/1970. Žalobkyňa zároveň nepreukázala svoju schopnosť vyplatiť pohľadávku tak, ako ju určil súd vo svojom rozhodnutí. Odvolateľka žiadala, aby BSM bolo vyporiadané v širšom slova zmysle, a trvala na vyporiadaní pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva žalobkyne a G. I. s tým, že sa zohľadní, že po zániku ich manželstva G. I. výlučne zo svojich prostriedkov platil hypotekárny úver, vo výške 104.736,84 eur, pôžičku vo výške 216.922,26 eur, a náklady na exekúciu vo výške 33.197,06 Eur, spolu na pasívach vyplývajúcich z BSM v celkovej výške 354.856,16 Eur, a teda za žalobkyňu zaplatil sumu 177.428,08 Eur. Pri vyporiadaní BSM v širšom slova zmysle do dedičstva po neb. G.. I. by zostala tak čistá hodnota jeho podielu z BSM vo výške 563.155,49 € (740.583,57 € - 177.428,08 €) a žalobkyni ostáva čistá hodnota vo výške 590,058,08 € (412.630,- € + 177.428,08 €), rozdiel je tak v sume 26.902,59 €, t.j. 13.451,30 €. Uvedený navrhovaný spôsob vyporiadania BSM zohľadňuje skutočnosť, že žalobkyňa žije v rodinnom dome spolu so synom S. a zároveň aj skutočnosť, že výška pohľadávky patriaca do dedičstva je podstatne nižšia ako ju určil súd a žalobkyni umožní túto pohľadávku zaplatiť v primeranej lehote.
8. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyňa poukázal na skutočnosť, že v odvolacom návrhu žalovaná v 3/ rade vo výroku I., II., V. a VI. kopíruje výroky rozsudku, a preto nie je zrejmé aké pochybenia v týchto výrokoch vidí, a v tomto rozsahu považuje žalobkyňa odvolanie za nedôvodné.
9. V súvislosti s napádanými výrokmi III., IV. a VII., odvolateľka neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali nesprávny postup súdu prvej inštancie alebo vadu rozhodnutia. Žalobkyňa sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie plne stotožňuje. Podľa žalobkyne prvoinštančný súd plne odôvodnil, prečo pôžičku vo výške 6.000.000,- Sk do masy BSM nezahrnul, a to detailne v rámci celého odôvodnenia, keď súd zároveň poukázal na všetky logické súvislosti aj sinými dôkazmi v konaní vykonanými. Žalovaná v 3/ rade v odvolaní poukazuje na vôľu zomrelého G. I., a na jeho predchádzajúce vyjadrenia v konaní. Tieto vyjadrenia však smerovali k samotnému nadobudnutiu nehnuteľností Penziónu S.. V konaní však bolo jasne ustálené, že táto nehnuteľnosť patrí do masy BSM. Žalobkyňa viackrát vo svojich výpovediach uviedla, že pri začatí podnikania pôsobila ako zodpovedný zástupca, keďže len ona mala vysokoškolské vzdelanie a až do rozvodu pracovala v obchodných spoločnostiach spolu s nebohým G. I.. Okrem toho sa riadne starala o domácnosť a výchovu detí, teda miera pričinenia sa o nadobudnutie majetku patriaceho do BSM bola u oboch rovnaká. Ak žalovaná v 3/ rade poukazuje na vôľu zomrelého G. I., aby pôžička vo výške 6.000.000,- s prísl. bola zahrnutá do masy BSM, žalobkyňa uviedla, že práve žalovaná v 3/ rade navrhla pripojiť vyšetrovací spis OR PZ OKP v G. ČVS: M.- XX/OEK-G.-XXXX, a z tohto spisu je zrejmá vôľa zomrelého G. I., aby pôžička nebola do BSM zahrnutá. Z vyšetrovacieho spisu vyplynulo, že pôžička bola výlučne pôžičkou G. I., ktorý sa niekoľkokrát v rámci výsluchov vyjadril, že touto pôžičkou nechce zaťažovať bývalú manželku, a že si neželá zahrnúť ju do BSM, a že ju v konaní o vyporiadanie BSM nezahrnul do masy BSM, a že je výlučne na ňom. Keď žalovaná v 3/ rade poukazuje na obsah spisu OS Prešov 12C/6/2006, z ktorého má vyplývať, že o nadobudnutie nehnuteľnosti sa zapríčinil zomrelý G. I., žalobkyňa uviedla, že masa BSM bola v konaní jasne ustálená, a to ešte za života G. I., pričom penzión S. bol účastníkmi zahrnutý do masy BSM. Z obsahu spisu 12C/6/2006 pritom vyplýva, že k zhodnoteniu nehnuteľnosti - Penziónu S. došlo z finančných prostriedkov nájmu, ktoré platila spoločnosť Y., D..O..M..
10. Žalovaná v 3/ rade v odvolaní žiadnym spôsobom neuvádza v čom vidí naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Z rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie aplikoval príslušnú a správnu právnu normu, jej obsah správne interpretoval a aplikoval. Neexistuje právna úprava, ktorá by určovala súdu, ktorému z manželov je povinný vec určiť do výlučného vlastníctva. Súd musí zvážiť všetky okolnosti prejednávanej veci a rozhodnúť s poukazom na zásadu účelného využitia veci, čo bolo aj v danom prípade, keď súd prvej inštancie postupoval v zmysle tejto zásady a najmä spravodlivo, ak prihliadol na vôľu žalobkyne a žalovaných v 1/ a v 2/ rade. Je to práve žalobkyňa, ktorá sa ako jedna z manželov zaslúžila o nadobudnutie a zveľadenie nehnuteľnosti. Považovala za zavádzajúce tvrdenia žalovanej v 3/ rade ohľadne učinenia ponuky na vyporiadanie nehnuteľnosti s tým, že si chce ponechať priestor vyčlenený v Penzióne S. o výmere cca 100m2. Tieto tvrdenia sú zarážajúce, pričom žalovaná v 3/ rade ich nikdy v prvostupňovom konaní neuplatnila, a takáto ponuka nikdy nebola urobená. Žalobkyňa by s touto ponukou ani nesúhlasila, keďže „vyčlenený priestor na bývanie“ bol v Penzióne S. vyčlenený nezákonným spôsobom, nie je určený na trvalé bývanie, a absentuje akékoľvek povolenie štátneho orgánu, aby sa využíval dlhodobo na bývanie. Zavádzajúce sú aj tvrdenia odvolateľky ohľadom starostlivosti o zomrelého G. I. a osočovanie mladšieho syna žalobkyne, žalovaného v 2/ rade kvôli podaniu návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. G. I. trpel závažným ochorením, ktoré ovplyvňovalo aj jeho vnímacie a rozpoznávacie schopnosti a žalovaný v 2/ rade mal po náhlom záujme odvolateľky o jeho otca podozrenie, že tento záujem je vyslovene zištný, a chcel svojho chorého otca chrániť, aby žalovaná v 3/ rade nevyužila jeho chorobu a slabosť na zištné úmysly. Tento návrh vzal pod tlakom žalovanej v 3/ rade späť. Z tohto konania aj z dedičského konania je pri tom zjavné, že obava žalovaného v 2/ rade bola opodstatnená. V súvislosti s konštatovaním súdu o predchádzaní možným konfliktom žalobkyňa uviedla, že súd vychádzal z vyjadrení žalobkyne a žalovaných v 1/ a 2/ rade v konaní, keďže tvoria jednu rodinu a ich vzťahy sú nadpriemerne dobré. Za irelevantné považovala žalobkyňa tvrdenia žalovanej v 3/ rade ohľadom platobnej schopnosti žalobkyne, pričom spochybňovanie platobnej schopnosti žalobkyne je absolútne nedôvodné, a vzhľadom k správnosti a zákonnosti rozhodnutia aj irelevantné. Žalobkyňa je pritom plne spôsobilá a pripravená tento podiel do dedičského konania vyplatiť.
Podľa názoru žalobkyne je odvolanie žalovanej nedôvodné a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako správny potvrdil a priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
11. K odvolaniu žalovanej v 3/ rade sa vyjadrili aj žalovaní v 1/ a v 2/ rade, v ktorom uviedli, že v celom rozsahu nesúhlasia s odvolaním žalovanej v 3/ rade a dôvodmi, na ktoré poukazuje. Žalovaní v 1/ a v 2/ rade považujú odvolanie za nedôvodné, tendenčné a súd zavádzajúce. Rozhodnutie prvoinštančného súdu považujú za vecne správne a zákonné, v ktorom sa súd nadmieru a vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými dôkazmi, argumentmi sporových strán prednesenými vo veci, a tieto správne a zákonne vyhodnotil a následne spravodlivo rozhodol. Následne poukazujú na totožné dôvody, ako sú uvedené vo vyjadrení žalobkyne k odvolaniu. Dodali, že sa snažili so žalovanou v 3/ rade dohodnúť počas konania, avšak bezúspešne. Z jej vyjadrení prezentovaných na pojednávaní vyplynulo, že vec necháva na rozhodnutí súdu, ktoré bude rešpektovať. Žalovaná v 3/ rade sa nepričinila o nadobudnutie majetku, o ktorom sa rozhoduje, a preto z morálneho hľadiska by sa mala podrobiť návrhom žalobkyne a žalovaných v 1/ a v 2/ rade, a rešpektovať rozhodnutie súdu. V čase, keď pôvodný žalovaný a žalobkyňa nadobúdali majetok do BSM, žalovaná v 3/ rade G. I. ani nepoznala. Pokiaľ ide o konflikty, na ktoré žalovaná v 3/ rade v odvolaní poukazuje, uviedli, že žalovaná v 3/ rade neberie žiaden ohľad na silné puto, ktoré majú so žalobkyňou, so svojou mamou. Nie je pravdou, že by nevznikali konflikty medzi žalovanou v 3/ rade a nimi v prípade, že by sa stali vlastníkmi penziónu S., pretože v dedičskom konaní po nebohom G. I. jej neraz adresovali návrh dohodnúť sa na prerozdelení dedeného majetku, avšak bezúspešne. Žalovaný v 2/ rade sa výslovne ohradil voči tvrdeniam žalovanej v 3/ rade v súvislosti so starostlivosťou o nebohého G. I. a o podanom návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Učinil tak z dôvodu ochrany svojho otca, ktorý v tom čase bol ťažko chorý, po operácii hlavy a choroba ovplyvnila jeho vnímacie a rozpoznávacie schopnosti, preto žalovaný v 2/ rade podstúpil právne kroky, aby ochránil otca pred vonkajšími vplyvmi a samotnou žalovanou v 3/ rade. Žalovaný v 2/ rade zdôraznil, že žalovaná v 3/ rade a pôvodne žalovaný nebohý G. I. nikdy spolu neviedli spoločnú domácnosť. Čo žalovaný v 2/ rade vie, tak nebohý G. I. nikdy neplánoval zobrať si žalovanú v 3/ rade za manželku. Keby to chcel urobiť, urobil by tak dávno predtým, ako začal mať zdravotné problémy. Žalovaná v 3/ rade nemohla ísť s nebohým G. I. na dovolenku do P., pretože tento sa s ňou rozišiel a vtom čase mal už vzťah s inou ženou. Zároveň žalovaný v 2/ rade nepopieral, že kontaktoval žalovanú v 3/ rade, keď nastali zdravotné komplikácie u G. I., a to z dôvodu, že má kontakty a vie lepšie zariadiť zdravotnú starostlivosť, keďže pracovala a pracuje vo fakultnej nemocnici v G.. Je nepochybné, že k sobášu došlo v rýchlom časovom slede, keď nebohý G. I. išiel z operačného stola rovno pred oltár. Z uvedených dôvodov navrhli odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v 3/ rade nie je dôvodné.
13. Podstata odvolacích argumentov žalovanej v 3/ rade bola sústredená na tvrdenie o nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom zistení skutkového stavu veci.
14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením a nesprávnymi skutkovými zisteniami, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v plnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
15. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
16. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov, alebo vyjadrení strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.
17. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 OSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.9.2011, sp. zn. 3Cdo/204/2009.
18. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potrebné rozumieť výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 OSP (§ 191 ods. 1 CSP), pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov nevyplynuli ani inak v konaní nevyšli najavo, pretože súd opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli za konania najavo, alebo pretože v hodnotení dôkazov, popr. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov konania, alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, je logický rozpor alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 133 až 135 OSP (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci 21Cdo/65/2000).
19. Odvolací súd vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov (§ 132 OSP, resp. § 191 ods. 1CSP) poukazuje na to, že hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadu dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo 1/2010).
20. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, správne z jeho vyvodil právne závery, vo veci samej aj správne rozhodol, pričom odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej aj vo výrokoch o trovách konania.
21. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
22. Odvolateľka v odvolaní navrhuje ohľadne výrokov I., II., V. a VI. rozhodnúť totožne, ako rozhodol súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Iným spôsobom navrhuje upraviť rozdelenie nehnuteľností patriacich do masy BSM, zároveň však akceptujúc ich zostatkovú hodnotu tak, ako bola stanovená súdom prvej inštancie. Rovnako po zohľadnení jej odvolacích návrhov a námietok navrhuje zaviazať žalobkyňu na úplné vyrovnanie zaplatiť do dedičstva po nebohom jej manželovi nižšiu sumu, ako rozhodol súd prvej inštancie vzhľadom na jej odvolacie návrhy s tým, že uvedenú nižšiu sumu bude môcť žalobkyňa vzhľadom na jej platobnú neschopnosť skôr a jednoduchšie zaplatiť.
23. Súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy. V prejednávanej veci bolo vykonané množstvo dôkazov, a to výpoveďami strán sporu, vrátane pôvodného žalovaného, znaleckými dokazovaniami, obsahom pripojených spisov jednak tamojšieho súdu, ako aj vyšetrovacích spisov, pričom odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie uvedené dôkazy zohľadnil, jednotlivo posúdil, vysporiadal sa s nimi, správnym spôsobom ich vyhodnotil, čo sa následne premietlo aj do správneho rozhodnutia vo veci samej. Logicky popísal svoje úvahy, pričom nie so všetkými jeho úvahami sa odvolací súd absolútne stotožňuje, čo však ale nič nemení na správnosti rozhodnutia vo veci samej. Je totiž na úvahe súdu, komu prikáže do výlučného vlastníctva jednotlivé veci patriace do BSM. Odvolací súd zdôrazňuje, že návrhy strán sa v
priebehu konania menili v súvislosti s tým, komu ktorú konkrétnu nehnuteľnosť prikázať do výlučného vlastníctva. Odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne tak, ako boli rozdelené nielen hnuteľné veci, ale aj nehnuteľné veci, a to aj čo do výšky sumy, ktorú je povinná žalobkyňa vyplatiť na úplné vyrovnanie.
24. V súvislosti s navrhovanými dôkazmi odvolateľkou, keď poukazuje na výpovede nebohého G. I. a Š. P. v trestnom spise, a tiež dôkazy v spisoch tamojšieho súdu, sp.zn. 12C/6/2006, 11C/379/2004, 17C/14/2010 a v ňom obsiahnutý rozsudok KS 3Co/378/2005-225, ďalej na konanie Okresného súdu 20C/88/2007 odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že tieto boli oboznámené v konaní pred súdom prvej inštancie. Okolnosti uzavretia zmluvy o pôžičke nebohého G. I. so Š. P., ale predovšetkým okolnosti ohľadne jej splatenia sú nejasné. V priebehu trestného konania sa G. I. sám vyjadril, že nechce, aby tento jeho záväzok zaťažoval žalobkyňu v rámci vysporiadania BSM. Predovšetkým odvolací súd má za to, že je potrebné rešpektovať vôľu pôvodne žalovaného G. I., ktorý ako veriteľ svojej pohľadávky patriacej do BSM ohľadne pôžičky s pánom P., túto svoju pohľadávku, ktorá by mala patriť do BSM nechcel zahrnúť do masy BSM. Tento jeho postoj je zrejmý z vyšetrovacieho spisu OR PZ XX/OEK, ktorý navrhla pripojiť práve žalovaná v 3/ rade, pričom sám nebohý G. I. sa niekoľkokrát opakovane v rámci výsluchov vyjadril, že touto pôžičkou nechce zaťažovať bývalú manželku - žalobkyňu, a že si neželá zahrnúť ju do BSM s tým, že ju v konaní o vyporiadanie BSM nezahrnul do masy BSM a že je výlučne na ňom. O pohľadávke rozhoduje veriteľ, a v tomto prípade veriteľ G. I. ohľadne svojej pohľadávky, ktorú by mal vo vzťahu k žalobkyni v súvislosti s pôžičkou a s peniazmi využitými na spoločným majetok opakovane vyhlásil, že ju nechce zahrnúť do BSM. Aj odvolací súd sa prikláňa k záveru súdu prvej inštancie, že ak G. I. sa ako veriteľ rozhodol, že túto pohľadávku nebude uplatňovať ako pohľadávku patriacu do BSM, je potrebné jeho vôľu rešpektovať, a preto v tejto súvislosti bolo rozhodnutie prvoinštančného súdu správne, a nebolo potrebné rozoberať ďalšie úvahy a odvolacie námietky odvolateľky.
25. Pokiaľ ide o Penzión S., ktorý by podľa odvolateľky mal pripadnúť do dedičstva po nebohom G. I., samotní žalovaní v 1/ a v 2/ rade ho „nechcú“, ale súhlasia s tým, aby pripadol v prospech žalobkyne. Aj odvolací súd má za to, že je potrebné zohľadňovať v tomto konaní predovšetkým postoj žalobkyne, ktorá sa spolu s nebohým G. I. pričinila o jeho nadobudnutie, respektíve aj tento penzión bol v jej bezpodielovom spoluvlastníctve s nebohým G. I.. Následne tak, ako uvádzal súd prvej inštancie vlastne bol aj z jej strany zhodnocovaný tým, že nájomné spoločnosť Y. neplatila, a takto sa zhodnocovala a rekonštruovala predmetná nehnuteľnosť.
26. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základe rozhodnutia bez toho, aby vychádzali zo všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Aj Ústavný súd SR vyslovil, že: „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. (porovnaj IV.ÚS 115/03). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa k ostatným dôvodom odvolania a zaoberať sa ďalším odvolacím námietkami, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.
27. Odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, majú za to, že prvoinštančný súd vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi, ktoré vyhodnotil v súlade s § 191 CSP, a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správne a dostatočne odôvodnené právne závery. Odvolací súd preferujúc princíp spravodlivosti sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého nebolo možné do vyporiadania BSM zahrnúť aj pôžičku nebohého G. I. s pánom P. s príslušenstvom, vrátane nákladov v súvislosti s exekučným konaním, a to predovšetkým vzhľadom na postoj a vyjadrenia nebohého G. I. uvádzané vo vyšetrovacom spise, rešpektujúc jeho vôľu touto pôžičkou s príslušenstvom žalobkyňu nezaťažovať a nevkladať ju do BSM ako svoju pohľadávku. Rovnako aj prikázanie penziónu S. do výlučného vlastníctva žalobkyne bolo správne rešpektujúc postoj žalobkyne (ako aj žalovaných v 1/ a 2/ rade), ktorá sa na rozdiel od odvolateľky spôsobom vyššie popísaným pričinila nielen v jeho nadobudnutie, ale aj o jeho zveľadenie. Obdobný záver sa vzťahuje na všetok majetok patriaci do BSM.
28. Námietky žalovanej v 3/ rade uvedené v odvolaní odvolací súd posúdil ako neopodstatnené a postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, so stotožnením sa s dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie s preferovaním princípu spravodlivosti napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil, a to vrátane výrokov o trovách konania medzi stranami sporu, ako o trovách konania štátu.
29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 257, ako aj článok 4 a 17 Základných princípov CSP vzhľadom na predmet tohto konania, jeho charakter, výsledné rozhodnutie a s ohľadom na skutočnosti, že vyporiadanie BSM je v záujme obidvoch strán sporu, ktorú okolnosť odvolací súd zhodnotil ako dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý rozhodol, že ani jednej zo strán sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerov hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).