Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-24C/210/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Radovanom Ondreášom v spore žalobcu: H.. A.. E. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. 3, Z., proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava, IČO: 00166073, o náhradu škody 84.749,06 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 10.11.2008 sa pôvodný žalobca VENUS PROJECT Slovakia, s r.o., IČO: 31 342 841 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.553.446,55 Sk (84 758,90 eur) ako škody vzniknutej mu znehodnotením vysokobonitných pohľadávok voči spoločnosti LIVAK PLAST s.r.o. (nehnuteľnosti zapísané na LV č. 3104 k.ú. Nové Mesto, Bratislava III ocenené znalcom na sumu 49,5 min. Sk) vnesením prieťahov do konania, a to titulom nezákonných rozhodnutí zo strany Okresného súdu Bratislava III vo veciach sp. zn. a sp. zn. vo vzťahu na zrušenie platobných rozkazov po ich správoplatnení a vyznačení vykonateľnosti, potvrdenie nezákonného konania Okresným súdom Bratislava III na škodu žalobcu Krajským súdom v Bratislave. Uviedol, že pred zrušením predmetných platobných rozkazov sa obrátil na súdneho exekútora JUDr. P. Šťukovského, ktorý na podklade vydaných mu poverený OS BA III začal nútený výkon súdnych rozhodnutí - konania EX 30/2004 a EX 31/2004, čím mu vznikli ďalšie škody. Celkovú uplatňovanú škodu rozdelil nasledovne: 1/ Vo veci sp. zn. zo dňa 14.01.2004 za 983 dní stavu nezákonnosti, t.j. do správoplatnenia uznesenia vydaného Krajským súdom v Bratislave sp. zn. -96 doručeného žalobcovi dňa 25.09.2006. Výpočet výšky škody: - úrok z omeškania 21 % p.a. z istiny 200.000 Sk za každý deň, t.j. za 983 dní: 113.113,81 Sk; - zmluvná pokuta 0,5 % z istiny 200.000 Sk a za každý t.j. za 983 dní: 983.000 Sk; exekučný súdny poplatok: 500 Sk, - predbežné trovy exekúcie 281.800 Sk, škoda celkom: 1.378.413,80 Sk. 2/ Vo veci sp. zn. zo dňa 19.01.2004 za 825 dní stavu nezákonnosti, t.j. do správoplatnenia uznesenia vydaného Krajským súdom v Bratislave sp. zn. -62 doručeného žalobcovi dňa 24.04.2006. Výpočet výšky škody: - úrok z omeškania 21 % p.a. z istiny 200.000 Sk za každý deň, t.j. za 825 dní: 94.932,75 Sk; - zmluvná pokuta 0,5 % z istiny 200.000 Sk a za každý t.j. za 825 dní: 825.000 Sk; exekučný súdny poplatok: 500 Sk, - predbežné trovy exekúcie 254.600 Sk, škoda celkom: 1.175.032,75 Sk. Uviedol, že výška škody je odvodená z úrokov a zmluvnej pokuty vzťahujúcich sa k istinám žalovanej súm, a to za obdobie od vydania nezákonných rozhodnutí OS BA III do doručenia rozhodnutí vydaných Krajským súdom v Bratislave žalobcovi, ktorými KS BA potvrdil zrušenie právoplatných a vykonateľných, t.j. ich nezákonné vydanie a správoplatnenie, tým jeho uvedenie do omylu dôsledku čoho sa dobrej viere obrátil na súdneho exekútora vo veci núteného výkonu predmetných rozhodnutí. Na základe predmetných nezákonností zo strany Okresného

súdu Bratislava III sa oslabilo aj jeho postavenie ako veriteľa v konkurznom konaní sp. zn. vedenom na Krajskom súde v Bratislave voči LIVAK PLAST s.r.o. v konkurze. t.j. došlo k ďalšiemu znehodnoteniu jeho pohľadávky, pretože a nemohol nakladať s predmetnými pohľadávkami ako neskôr nimi a vstavanými rozhodnutím súdu. Nakoľko tento stav nezákonnosti bol vyvolaný a spôsobený Okresným súdom Bratislava III, tak mu žalovaný zodpovedá za náhradu škody v zmysle zákona číslo Poukázal na to že žalovaný nereagoval na jeho žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podaniami zo dňa 07.05.2008. K žalobe priložil: Výpis s Obchodného registra pôvodného žalobcu VENUS PROJECT Slovakia, s r.o.; Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody 42Rob/33/04 () zo dňa 07.05.2008; Platobný rozkaz -12 zo dňa 19.01.2004; Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie EX 30/2004 zo dňa 24.03.2004; Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. -62 zo dňa 29.03.2006; Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody 42Rob/17/04 () zo dňa 07.05.2008; Platobný rozkaz -12 zo dňa 14.01.2004; Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie EX 31/2004 zo dňa 24.03.2004; Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. -96 zo dňa 30.06.2006.

2. Žalovaný vo vyjadrení k zo dňa 19.12.2008 žiadal žalobu zamietnuť. Neuznával právny titul pre uplatnenú náhradu škody podľa K zrušeniu uvedených platobných rozkazov došlo v dôsledku zavinenia odporcu v konaní o vydanie platobných rozkazov LIVAK PLAST, s.r.o., Bratislava, lebo platobné rozkazy, doručené súdom, prevzala osoba, ktorá nebola oprávnená prevziať za uvedenú spoločnosť písomnosti určené do vlastných rúk. Uviedol, že vzhľadom na uvedený skutkový a právny stav veci nie je preukázaná zodpovednosť Slovenskej republiky podľa a za škodu uplatnenú žalobcom. Tým odpadol dôvod zaoberať sa vznikom škody a jej skutočnou výškou. Okresný súd Bratislava III postupoval v súlade s , keď právoplatné a vykonateľné rozkazy zrušil. Poukázal na to, že nepreukázaním zodpovednosti štátu za uplatnenú náhradu škody zostáva podľa jeho názoru zachovaná zodpovednosť za škodu tohto subjektu, ktorý ako neoprávnený platobné rozkazy prevzal.

3. Podaním zo dňa 28.08.2010 (Úprava žalobného návrhu č.l. 32;) pôvodný žalobca uviedol že bolo ustálené, že Okresný súd Bratislava III nemohol a ani nesmel správoplatniť vydané platobné rozkazy a vyznačiť na nich právoplatnosť, pretože nemal jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností, žeby platobné rozkazy boli doručené odporcovi - LIVAK PLAST, s.r.o. do vlastných rúk (173 ods. 1 ). bolo povinnosťou súdu vydané platobné rozkazy zrušiť v celom rozsahu (173 ods. 2 veta prvá ), nesprávoplatniť ich a neopatriť doložkou vykonateľnosti. Ak by súd zabezpečil zákonný postup vo veci samej, tak by nebolo možné viesť exekúciu na podklade predmetných nezákonných titulov, nedošlo by k vyvolaniu stavu právnej neistoty, jeho diskriminácii súdom, zmareniu jeho legitímnej nádeje na zhodnotenie pohľadávok a v konečnom dôsledku aj ich zhodnotenia predajom na trhu s judikovanými pohľadávkami, t.j. v rámci predmetu jeho činnosti podľa zápisu v obchodnom registri, a to minimálne na sumu 70 % z istiny žalovanej sumy, 70 % zo súdom priznaného úroku z omeškania, 70 % zo súdom priznanej zmluvnej pokuty a 100 % zaplateného súdneho poplatku v oboch veciach. konaním v rozpore s ustanovením a sa Okresný súd Bratislava III dopustil nesprávneho úradného postupu vedúceho v konečnom dôsledku k znehodnoteniu pohľadávok k zmareniu práva na ich vymožiteľnosť, pričom dňa 24.05.2010 došlo k výmazu spoločnosti LIVAK PLAST s.r.o. z Obchodného registra. Právo veriteľa voči dlžníkovi sa stalo nevymožiteľný v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu a je pritom vylúčené, že by ho bolo možné uspokojiť inak. Súd ho uviedol do omylu. V súvislosti s nesprávnym úradným postupom mu vznikla škoda na majetku, ušlý zisk a došlo k ujme na právach formu jeho diskriminácie súdom. Vzhľadom na intenzitu neoprávneného zásahu zo strany Okresného súdu Bratislava III do pokojného stavu, obmedzenia/ znemožnenia slobody podnikania s pohľadávkami, zmarenia možnosti ich vymáhania núteným výkonom rozhodnutia, ich znehodnotenia súdom v príčinnej súvislosti s uvedením navrhovateľa do omylu, diskrimináciou, dobu trvania neoprávneného zásahu a stavu konania v omyle, vyvolania stavu právnej neistoty diskriminačným konaním, prieťahmi v konaniach a postupom súdu vedúcim v konečnom dôsledku k znehodnoteniu žalovaných pohľadávok a k zmareniu vymožiteľnosti práva, zmareniu legálne nádej na zhodnotenie žalovaných pohľadávok, požadoval priznanie odškodného - nemajetkovej ujmy podľa Z.z, v sume 30.000 eur, t.j za obdobie od 01.07.2004 doposiaľ. Uviedol, že si uplatňuje nárok na zaplatenie ušlého zisku, ktorý mu vznikol v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava III podľa zákona číslo Po zastavení exekučného konania vo veci č. k. , EX 31/2004 na podklade platobného rozkazu č.k. zo dňa 14.01.2004 a nezákonného poverenia č. 5103030396 vydaného Okresným súdom Bratislava III dňa 10.03.2004

úpravy žalobný návrh. Dal do pozornosti, že exekučné konanie č.k. , EX 30/2004 vedené na Okresnom súde Bratislava III na podklade platobného rozkazu č.k. zo dňa 19.01.2004 bolo dňa 13.07.2010 zastavené. Doložil výpis z obchodného registra spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o., IČO: 35695790; uznesenie Krasjkého súdu v Bratislave č.k. , prípis Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 22.06.2010.

4. V priebehu konania pôvodný žalobca a následne žalobca podaniami, doručenými súdu dňa 02.09.2010 (č.l. 32), dňa 04.11.2010 (č.l. 52), dňa 07.11.2010 (č.l. 159) v spojení s vyjadrením zo dňa 08.03.2012 (č.l. 217) a dňa 10.05.2012 (č.l. 223) upravoval a menil predmet žaloby čo sa týka výšky uplatnenej škody. Napokon v podaní zo dňa 10.05.2012, v ktorom zmenil metodiku výpočtu škody, požadoval zaplatenie sumy 84.749,06 eur s úrokom 9,5 % ročne od 16.11.2010 do zaplatenia. Do spisu doložil: Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody (úprava) zo dňa 03.11.2010; listiny zo spisov Okresného súdu Bratislava III () a (), uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. -33 zo dňa 28.10.2011; potvrdenie Ladislava Vargu zo dňa 26.04.2012; Opatrenie č.k. -538 zo dňa 12.03.2007; R 42/1998; rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. -92 zo dňa 16.03.2010; Znalecký posudok č. 92/1999. V konaní na návrh pôvodného žalobcu súd uznesením č.k. -208 zo dňa 25.10.2011 pripustil, aby tento z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpil v záhlaví označený žalobca (z dôvodu postúpenia pohľadávky). Uznesením č.k. -239 zo dňa 04.06.2012 súd pripustil zmenu žaloby v časti navrhovaného výroku súdu v zmysle podania zo dňa 10.05.2012, tak že žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 84.749,06 eur s úrokom 9,5 % ročne od 16.11.2010 do zaplatenia. Uznesením č.k. -243 zo dňa 02.08.2012 súd prerušil konania di právoplatného skončenia konaní vedených na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. a . Uznesením zo dňa 19.08.2014 súd pokračoval v konaní.

5. Prvýkrát súd vo veci súd rozhodol rozsudkom č.k. -270 zo dňa 19.08.2014, ktorým žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -325 zo dňa 31.05.2023 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a do v dôsledku konštatovaných procesných pochybení v súvislosti s predvolaním žalobcu na pojednávanie a pojednávaním v jeho neprítomnosti dňa 19.08.2014, kedy bolo vo veci rozhodnuté. Odvolací súd poukázal na to, že vzhľadom na procesný dôvod zrušenia rozsudku nemohol zaujať stanovisko k opodstatnenosti uplatneného nároku, pretože by to bolo v danom štádiu konania predčasné, lebo pokiaľ sa v odvolacom konaní zistí také porušenie procesných práv, ktoré má za následok porušenie práva na spravodlivý proces, odvolací súd napadnuté rozhodnutie zruší bez toho, aby posudzoval opodstatnenosť uplatnenia odvolacích dôvodov. Uviedol že v ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa viazaný. Úlohou súdu prvej inštancie je v zmysle , opätovne nariadiť pojednávanie, riadne predvolať strany sporu a po vykonanom dokazovaní na podklade navrhnutých, resp. predložených dôkazov vo veci opätovne rozhodnúť, keď nové rozhodnutie musí spĺňať požiadavky kladené na súdne rozhodnutie v zmysle , ,

6. Po vrátení veci odvolacím súdom súd na jej prejednanie nariadil pojednávanie ( ). Na pojednávaní dňa 12.04.2024 konanom za účasti oboch strán sporu súd vo veci rozhodol. Pri svojom rozhodnutí vychádzal zo skutkového stavu zisteného na základe nesporných skutkových tvrdení a vykonaného dokazovania:

7. Z obsahu súdneho spisu Okresného súdu Bratislava III., sp. zn. súd zistil, že pôvodný žalobca (VENUS PROJECT Slovakia, s r.o., IČO: 31 342 841) sa ako navrhovateľ návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeného Okresnému súdu Bratislava III dňa 15.01.2004 domáhal voči odporcovi (LIVAK PLAST, s.r.o., IČO: 35 695 790) zaplatenia sumy 200.000 Sk (6.638,78 eur) s príslušenstvom. Súd následne dňa 19.01.2004 vydal platobný rozkaz č.k. -12, ktorý bol doručovaný navrhovateľovi a odporcovi. Z pripojených doručeniek vyplýva, že za navrhovateľa prevzal dňa 22.01.2004 platobný rozkaz jeho jediný konateľ (podľa výpisu z obchodného registra ku dňu 29.12.2003 - A.. E. R.). V prípade doručenky odporcu bolo prevzatie písomností splnomocnencom datované 22.01.2004. Podľa založeného výpisu z obchodného registra ku dňu 31.12.2003 boli konateľmi odporcu Ing. P. L. a Z. Y.. Aj zo súčasného úplného výpisu z registra nehnuteľností vyplýva, že v obchodnom registri zapísanými a zverejnenými konateľmi spoločnosti od 02.08.1996 do 28.02.2006 boli

A.. P. L. a Z. Y.. Na platobnom rozkaze bol vychádzajúc z podľa údajov na doručenkách vyznačený deň právoplatnosti a vykonateľnosti 07.02.2004.

7.1 Dňa 23.01.2006 bol doručený odpor voči platobnému rozkazu. V ňom odporca uviedol, že obchodná spoločnosť LIVAK PLAST, s.r.o. nikdy neprevzala platobný rozkaz, teda jej nebol riadne doručený. Po nahliadnutí do súdneho spisu odporca zistil, že prevzatie platobného rozkazu svojim podpisom potvrdila neznáma osoba s uvedením skratky ,,spl." ako splnomocnenec. Z tohto dôvodu odporca podal polícii trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu porušovania cudzích práv ( ). Dňa 09.08.2005 prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava III, uznesením sp. zn. -30, zastavila trestné stíhanie v tejto veci, pretože tento skutok nebol trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že platobný rozkaz prevzali A.. P. L., Z. Y. a ich splnomocnená pracovníčka, ktorí prevzatie sporných zásielok z pozície ,,na to oprávnených osôb" nepopreli. Podľa podpisu na doručenke možno s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že to bola A.. P. L., ako vyplýva z jej podpisu na iných dokumentoch. Spoločnosť LIVAK PLAST, s.r.o. ďalej uviedla, že dňa 20.12.2001 na mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti LIVAK PLAST s.r.o. boli z funkcie konateľov odvolaní A.. P. L. a Z. Y. a vymenovaní noví konatelia O. Y. a A.. J. H.. Súčasne bol dňa 14.02.2002 podaný Okresnému súdu Bratislava I návrh na zápis zmien do obchodného registra. V odpore odporca poukázal na to, že zápis konateľa v obchodnom registri má deklaratórny charakter, to znamená, že osvedčuje určitý stav. Samotný stav však vzniká (má konštitutívny charakter) na základe inej právnej skutočnosti, v danom prípade na základe rozhodnutia valného zhromaždenia. Vzhľadom na zmenu konateľov spoločnosti, ku ktorej došlo na mimoriadnom valnom zhromaždení dňa 20.12.2001, neboli A.. P. L. a Z. Y. oprávnení konať v mene spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o. v súvislosti s doručovaním platobných rozkazov. Z odtlačku pečiatky podateľne Okresného súdu Bratislava I vyplýva, že spoločnosť LIVAK PLAST, s.r.o. dňa 14.02.2002 podala registrovému súdu návrh na zápis zmien v obchodnom registri a to tak, že sa vymazujú doterajší konatelia - A.. P. L. a Z. Y. a zapisujú novovymenovaní konatelia

- A.. J. H. a O. Y.. J. súčasného výpisu z obchodného registra ohľadom spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o., Ing. Hane Blažekovej a Z. Y. skončila funkcia konateľa spoločnosti dňa 20.12.2001. Pokiaľ ide o A.. J. H. a O. Y., týmto osobám vznikla funkcia konateľa spoločnosti dňa 20.12.2001 a ako konatelia spoločnosti boli zapísaní od 01.03.2006 do 26.05.2010.

7.2 V súvislosti s podaním odporu zo strany odporcu, súd uznesením č.k. -39 zo dňa 16.02.2006 zrušil platobný rozkaz č.k. -12 zo dňa 19.01.2004. Podľa odôvodnenia, dôvodom zrušenia platobného rozkazu bola skutočnosť, že nebol doručený odporcovi do vlastných rúk ( ). Za odporcu ho prevzala odvolaná konateľka A.. L., ktorá bola v čase jeho doručovania vo výpise z obchodného registra uvedená ako štatutárny zástupca, ale zápis v obchodnom registri má iba deklaratórny charakter a zo všetkých sporov, ktoré sa viedli na Okresnom súde Bratislava III bolo z právneho hľadiska ustálené, že platí faktické odvolanie konateľov, ktoré sa uskutočnilo na mimoriadnom valnom zhromaždení, konanom dňa 20.12.2001. Preto za spoločnosť odporcu mohli prevziať platobný rozkaz iba novozvolení konatelia - A.. J. H. a O. O. (pozn. - správne malo byť v uznesení uvedené meno a priezvisko O. Y.). Krajský súd v Bratislave, v dôsledku odvolania navrhovateľa, uvedené uznesenie zo dňa 16.02.2006 potvrdil uznesením č.k. -62 zo dňa 29.03.2006. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval ako nesporné, že podľa výpisu z obchodného registra, aktuálneho v čase prevzatia platobného rozkazu, bola ako konateľka spoločnosti uvedená A.. L. a to napriek tomu, že návrh na zápis zmien v obchodnom registri bol podaný už 04.02.2002. Zo znenia vyplýva, že zapísané údaje a obsah listín, ktoré sú zverejnené, nie sú účinné voči tretím osobám, ak tretia osoba o týchto údajoch alebo o obsahu listín vedela. Z dokladov založených v spise vyplýva, že súdu bolo ako tretej osobe preukázané, že došlo k zmene vo funkcii konateľov žalovaného. Proti potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie, ktoré bolo uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.09.2006 odmietnuté, keďže nebol zistený ani jeden dôvod prípustnosti dovolania.

7.3 Uznesením č.k. -125 zo dňa 20.08.2008 súd konanie prerušil s poukazom na a o konkurze a vyrovnaní z dôvodu, že na majetok odporcu - úpadcu bol dňa 07.12.2004 vyhlásený konkurz uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -105. Uznesením č.k. -130 súd konanie zastavil, pre nezaplatenie súdneho poplatku. Proti nemu podal navrhovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave č.k. -194 zo dňa 29.07.2010 tak, že napadnuté uznesenie potvrdil, avšak z dôvodu že odporca zanikol v priebehu odvolacieho konania, keď bol na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I č.k. ,

právoplatným dňa 24.05.2010, vymazaný z obchodného registra dňa 27.05.2010. Konanie sp. zn. bolo právoplatne zastavené dňa 28.09.2010.

8. Z obsahu súdneho spisu Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. súd zistil, že pôvodný žalobca (VENUS PROJECT Slovakia, s r.o., IČO: 31 342 841) sa ako navrhovateľ návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeného Okresnému súdu Bratislava III dňa 09.01.2004 domáhal voči odporcovi (LIVAK PLAST, s.r.o., IČO: 35 695 790) zaplatenia sumy 200.000 Sk (6.638,78 eur) s príslušenstvom. Súd následne dňa 14.01.2004 vydal platobný rozkaz č.k. -12, ktorý bol doručovaný navrhovateľovi a odporcovi. Z pripojených doručeniek vyplýva, že za navrhovateľa prevzal dňa 14.01.2004 platobný rozkaz jeho jediný konateľ (podľa výpisu z obchodného registra ku dňu 29.12.2003 - A.. E. R.). V prípade doručenky odporcu bolo prevzatie písomností splnomocnencom datované 19.01.2004 Podľa založeného výpisu z obchodného registra ku dňu 31.12.2003 boli konateľmi odporcu A.. P. L. a Z. Y.. Aj zo súčasného úplného výpisu z registra nehnuteľností vyplýva, že v obchodnom registri zapísanými a zverejnenými konateľmi spoločnosti od 02.08.1996 do 28.02.2006 boli A.. P. L. a Z. Y.. Na platobnom rozkaze bol vychádzajúc z údajov na doručenkách vyznačený deň právoplatnosti a vykonateľnosti 04.02.2004.

8.2 Dňa 23.01.2006 bol doručený odpor voči platobnému rozkazu. V ňom odporca uviedol, že obchodná spoločnosť LIVAK PLAST, s.r.o. nikdy neprevzala platobný rozkaz, teda jej nebol riadne doručený. Po nahliadnutí do súdneho spisu odporca zistil, že prevzatie platobného rozkazu svojim podpisom potvrdila neznáma osoba s uvedením skratky ,,spl." ako splnomocnenec. Z tohto dôvodu odporca podal polícii trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu porušovania cudzích práv ( ). Dňa 09.08.2005 prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava III, uznesením sp. zn. -30, zastavila trestné stíhanie v tejto veci, pretože tento skutok nebol trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že platobný rozkaz prevzali A.. P. L., Z. Y. a ich splnomocnená pracovníčka, ktorí prevzatie sporných zásielok z pozície ,,na to oprávnených osôb" nepopreli. Podľa podpisu na doručenke možno s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že to bola A.. P. L., ako vyplýva z jej podpisu na iných dokumentoch. Spoločnosť LIVAK PLAST, s.r.o. ďalej uviedla, že dňa 20.12.2001 na mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti LIVAK PLAST s.r.o. boli z funkcie konateľov odvolaní A.. P. L. a Z. Y. a vymenovaní noví konatelia O. Y. a A.. J. H.. Súčasne bol dňa 14.02.2002 podaný Okresnému súdu Bratislava I návrh na zápis zmien do obchodného registra. V odpore odporca poukázal na to, že zápis konateľa v obchodnom registri má deklaratórny charakter, to znamená, že osvedčuje určitý stav. Samotný stav však vzniká (má konštitutívny charakter) na základe inej právnej skutočnosti, v danom prípade na základe rozhodnutia valného zhromaždenia. Vzhľadom na zmenu konateľov spoločnosti, ku ktorej došlo na mimoriadnom valnom zhromaždení dňa 20.12.2001, neboli Ing. P. L. a Z. Y. oprávnení konať v mene spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o. v súvislosti s doručovaním platobných rozkazov. Z odtlačku pečiatky podateľne Okresného súdu Bratislava I vyplýva, že spoločnosť LIVAK PLAST, s.r.o. dňa 14.02.2002 podala registrovému súdu návrh na zápis zmien v obchodnom registri a to tak, že sa vymazávajú doterajší konatelia - A.. P. L. a Z. Y. a zapisujú novovymenovaní konatelia - A.. J. H. a O. Y.. Podľa súčasného výpisu z obchodného registra ohľadom spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o., A.. P. L. a Z. Y. skončila funkcia konateľa spoločnosti dňa 20.12.2001. Pokiaľ ide o A.. J. H. a O. Y., týmto osobám vznikla funkcia konateľa spoločnosti dňa 20.12.2001 a ako konatelia spoločnosti boli zapísaní od 01.03.2006 do 26.05.2010.

8.3 Podaný odpor súd uznesením č.k. -60 zo dňa 27.02.2006 odmietol ako oneskorene podaný. Toto uznesenie bolo na odvolanie odporcu zrušené a vrátené Krajským súdom v Bratislave č.k. -96 zo dňa 30.06.2006, z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané, že platobný rozkaz bol účinne prevzatý. Odvolací súd poukázal na to, že v čase prevzatia platobného rozkazu boli štatutárnym orgánom odporcu konatelia A.. J. H. a O. Y. (od 20.12.2001), ktorí jediní mohli účinne prevziať platobný rozkaz, resp. osoba, ktorú by konatelia písomne poverili. Uviedol, že zo spisového materiálu vyplýva, že ani jeden z konateľov platobný rozkaz neprevzal a neprevzala ho ani nimi splnomocnená osoba. Vzhľadom k povahe platobného rozkazu, ktorý je rozhodnutím vydaním len na základe tvrdenia jedného z účastníkov (navrhovateľa), zákon predpisuje jeho doručenie spôsobom, vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť, či sa odporca predpísaným spôsobom dozvedel, že bez prejednania veci mu bolo uložené peňažné plnenie. Týmto spôsobom je jedine doručenie platobného rozkazu do rúk odporcu. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa vyžiadať si vyšetrovací spis vo veci trestného stíhania neoprávneného prevzatia súdnej zásielky. V prípade pochybností o tom, kto prevzal platobný rozkaz za odporcu, treba spornú skutočnosť vykladať v prospech odporcu.

8.4 Následne súd uznesením č.k. -121 zo dňa 10.11.2006 konanie prerušil s poukazom na a o konkurze a vyrovnaní z dôvodu, že na majetok odporcu - úpadcu bol dňa 07.12.2004 vyhlásený konkurz uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -105. Vzhľadom na návrh správcu konkurznej podstaty E.. J. Z. súd zo dňa 16.11.2006 (v rámci odvolania proti uzneseniu o prerušení konania) súd v konaní pokračoval (bez zrušenia uznesenia na základe prípisu Krajského súdu v Bratislave č.k. -129 zo dňa 19.02.2007). Podaním zo dňa 29.03.2007 navrhovateľ (pôvodný žalobca) súdu oznámil, že v predmetnej veci prebieha konania na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. , prieskumné pojednávanie sa uskutočnilo dňa 12.03.2007, pohľadávka je prihlásená so konkurzu a má za to, že súd by mal konanie prerušiť (č.l. 135 spisu sp. zn. ).

8.5 Uznesením č.k. -147 zo dňa 21.05.2008 súd zrušil platobný rozkaz -12 zo dňa 14.01.2004. Uviedol, že platobný rozkaz nebol platne doručený odporcovi pretože doručenie platobného rozkazu bývalému konateľovi odporcu Z. Y. nemožno považovať za platné doručenie platobného rozkazu (tzn. nevznikli účinky platného doručenia do vlastných rúk podľa § XXX ods. 1 ). Poukázal na to, že zápis v obchodnom registri týkajúci sa bývalých konateľov odporcu A.. P. L. a Z. Y. má deklaratórne účinky (nemá konštitutívne účinky), pričom mali oprávnenie konať za spoločnosť len do dňa 20.12.2001 (do času, kedy boli odvolaní z funkcie). Mal preukázané, že oprávnenie konať za odporcu má štatutárny orgán (v zmysle prvá veta konatelia), ktorými sú konatelia O. Y. a A.. J. H.. Oprávnenie konať za spoločnosť im vzniklo dňom ustanovenia do funkcie konateľov (t.j. dňa 20.12.2001), nakoľko boli do funkcie menovaný s okamžitou účinnosťou, a to na základe prijatého uznesenia na mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o. konanom dňa 20.12.2001 v Bratislave. Títo konatelia mohli ako jediný účinne prevziať platobný rozkaz, resp. osoba ktorú by títo konatelia písomne poverili, aby platobný rozkaz prevzala. Platobný rozkaz prevzal za odporcu bývalý konateľ Z. Y., ktorý v čase jeho prevzatia dňa 19.01.2004 už nemal oprávnenie za spoločnosť LIVAK PLAST, s.r.o., a teda nemal ani oprávnenie na prevzatie tohto platobného rozkazu podľa Proti touto uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie a Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -196 zo dňa 29.05.2009 napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

8.6 Uznesením č.k. -224 zo dňa 16.10.2009 súd na návrh navrhovateľa pripustil do konania A.. J. H. ako odporcu II/ a O. Y. ako odporcu III/. Uznesením č.k. -250 zo dňa 06.11.2009 súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania, týkajúcu sa požadovaného príslušenstva. Uznesením č.k. -297 zo dňa 21.10.2010 súd zastavil konanie voči odporcovi 1/ (spoločnosť LIVAK PLAST s.r.o.) z dôvodu jeho zániku výmazom z obchodného registra ku dňu 27.05.2010. Dané uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.07.2011.

8.7 Uznesením č.k. -469 zo dňa 13.12.2011 súd zastavil konanie v časti príslušenstva (úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty), vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby navrhovateľom v podaní zo dňa 18.11.2011. Vzhľadom na rozšírenie žaloby v časti uplatňovanej istiny v tom istom podaní navrhovateľa zo dňa 18.11.2011, súd uznesením -475 zo dňa 19.12.2011 pripustil zmenu návrhu na začatie konania tak, že žalobca sa voči odporcom domáhal spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 55.643,19 eur s úrokom 9,5 % ročne od 17.09.2009 do zaplatenia.

8.8 Rozsudkom č.k. -486 zo dňa 25.01.2012 súd žalobu zamietol a odporcom a štátu nepriznal náhradu trov konania. Na odvolanie navrhovateľa odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie, uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -525 zo dňa 30.10.2012, z dôvodu, že súd prvého stupňa nedoručil predvolanie na pojednávanie odporcovi na inú známu adresu a neumožnil sa mu tak zúčastniť pojednávania, čím došlo k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Následne súd rozsudkom č.k. -585 zo dňa 12.06.2013 žalobu zamietol a odporcom a štátu nepriznal náhradu trov konania. Z rozsudku vyplýva, že žalovaný nárok si navrhovateľ uplatňoval titulom uzatvorenej sprostredkovateľskej zmluvy č. 293/1998 zo dňa 15.12.1998, predmetom ktorej bola činnosť sprostredkovateľa (A.. E. R. - VENUS, IČO: 14021129) sprostredkovania marketing predaja PE výrobkov spoločnosti LIVAK PLAST s.r.o. tretím osobám. Predmetnú pohľadávku, predstavujúca cenu za sprostredkovateľskú činnosť, navrhovateľ nadobudol od sprostredkovateľa zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 18.12.2003. Súd dospel k záveru že navrhovateľ žiadnym hodnoverným dôkazom nepreukázal že si pôvodná zmluvná strana uvedenej sprostredkovateľskej

zmluvy splnila svoju zmluvnú povinnosť, a teda, že jej vznikol nárok na zaplatenie ceny od spoločnosti LIVAK PLAST s.r.o. Súd uviedol, že navrhovateľ nepreukázal ani žiadnym hodnoverným dôkazom výšku škody. Súd tiež konštatoval že žalovaná pohľadávka bola v konkurznom konaní správcom konkurznej podstaty popretá a navrhovateľ nepodal incidenčnou žalobou na zistenie pravosti, výšky a poradia, čím prestal byť konkurzným veriteľom. Neboli preto splnené hmotnoprávne podmienky na zavinenie odporcu 1/ a pôvodného odporcu 2/ ako štatutárnych zástupcov úpadcu (LIVAK PLAST s.r.o.), pretože títo neporušili v tom čase platné ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii. ak teda v prebiehajúcom konkurznom konaní na majetok pôvodného odporcu (LIVAK PLAST s.r.o.) nebola pohľadávka uplatnená navrhovateľom vyriešená, zodpovedá za to na základe vyššie uvedeného navrhovateľ. nakoľko navrhovateľ nepreukázal ani vznik škody, ani zavinenie odporcu 1/ a pôvodná odporcu 2/, nemohol preukázať ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a zavinením škodcov, ako ďalší predpoklad nároku na náhradu škody. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a napadnutý rozsudok bol potvrdený uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -625 zo dňa 23.09.2014. Dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, súd prvého stupňa sa vysporiadal s otázkou náhrady škody. So zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci sa stotožňuje. V konaní nebol preukázaný vznik škody ani zavinenie odporcu 1/ a pôvodného odporcu 2/. Rozsudok zo dňa 12.06.2013 v spojení s rozsudkom odvolacieho súd nadobudol právoplatnosť dňa 19.12.2014.

9. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o., IČO: 35 695 790, vyplýva, že uznesením Krajského súdu Bratislava č.k -44 zo dňa 08.08.2000 bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nemajetnosť. V zmysle tohto uznesenia bola spoločnosť zrušená v zmysle , zákona č. 513/19991 Zb. v znení novely. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. zo dňa 05.03.2004 bol vo veci vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka LIVAK PLAST s.r.o. ustanovený predbežný správca E.. J. Z., R. XX, L.. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -105 zo dňa 07.12.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.12.2004, súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka LIVAK PLAST s.r.o., za správcu konkurznej podstaty ustanovil E.. J. Z. R. XX L.. E.. J. Z. zbavuje funkcie predbežného správcu. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -702 zo dňa 10.08.2009, právoplatného dňa 16.09.2009 (č.l. 207 spisu ) súd zrušil konkurz na majetok úpadcu LIVAK PLAST s.r.o. podľa , , keďže nie sú predpoklady pre konkurz a majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmeny správcu. Z konečnej správy vyplývalo, že celkové príjmy zo speňaženia získané počas konkurzu spolu s inými príjmami predstavovali čiastku 531,10 eur (16.000 Sk). Celkové uhradené výdavky predstavovali sumu 524,73 eur (15.708 Sk). Celkové neuhradené náklady tvorili spolu 13.077,09 eur (393.960,52 Sk), ktoré nebudú uspokojené z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov získaných počas konkurzu. Odmena správcu nebola správcom požadovaná z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na jej uhradenie, keďže výťažok z konkurzu nepostačuje ani na uhradenie jej minimálnej výšky a taktiež správca nevyčíslil a nepožiadal o uhradení hotových výdavkov. Konečná správa bola súdom schválená uznesením pod č.k. -698 dňa 01.06.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.07.2009. Uznesením Okresného súdu Bratislava I, č. k. , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 5. 2010 súd vymazal z obchodného registra obchodnú spoločnosť LIVAK PLAST, s.r.o.

10. Na pojednávaní dňa 23.09.2010 súd vykonal výsluch žalobcu ktorý uviedol, že svoje pohľadávky si uplatnil na Okresnom súde Bratislava III, ktorý v konaní vydal platobné rozkazy a následne ich správoplatnil. Na základe právoplatných a vykonateľných platobných rozkazov ich spoločnosť pristúpila k exekučnému konania. Neskôr sa ukázalo že platobné rozkazy boli zrušené, pretože súd zistil, že dlžníkovi neboli doručené do vlastných rúk a vrátil vec na konanie. Uviedol, že odvolací súd sa stotožnil s tým že išlo o nezákonné rozhodnutie, preto aj on z tohto vychádzal. Neskôr nastali nové skutočnosti, o ktorých sa dozvedel dodatočne, a preto došlo aj k prekvalifikovaniu žaloby. Poukázal na to, že ich spoločnosť má v predmete podnikania aj obchod, obchody s pohľadávkami, o čom sa všeobecne vie. Ich spoločnosť vedela naložiť s priznanými pohľadávkami. Žalovaná čiastka predstavuje, tak ako to bolo vyčíslené, jednak úrok z omeškania a zmluvnú pokutu, a to za obdobie kedy došlo k pochybeniu zo strany súdu, pričom by bolo nemorálne požadovať túto sumu od dlžníka, pretože zodpovedný je za to štát, nakoľko Okresný súd Bratislava III nekonal náležite, čím došlo k porušeniu Jedno konanie je už skončené, druhé konanie je ešte stále vedené. V čase podania návrhov mal dlžník dostatok majetku o čom môže súdu založiť aj znalecký posudok. Poukázal na to že Krajský súd zrušil rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I v exekučnej veci vedenej proti jeho spoločnosti, k čomu doložil uznesenie č. k. .

11. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, účinného od 01.07.2004, zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

11.1 Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, účinného do 30.06.2004 (ďalej len „“), zodpovednosť podľa tohto zákona sa vzťahuje na náhradu škody spôsobenej rozhodnutiami, ktoré budú vydané po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona, a na náhradu škody spôsobenej po tomto dni nesprávnym úradným postupom.

11.2 Podľa , pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone .

11.3 Podľa , štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní vydal alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len „“).

11.4 Podľa , právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

11.5 Podľa , ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.

11.6 Podľa , nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

11.7 Podľa , nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní je ústredným orgánom Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni.

11.8 Podľa , ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

11.9 Podľa , štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

11.10 Podľa (ďalej len „“), účinný v čase vydania namietaných platobných rozkazov), súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí odôvodniť. Ustanovenie sa nepoužije.

11.11 Podľa , platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené.

11.12 Podľa , ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba ().

11.14 Podľa , platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku.

11.15 Podľa , ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a predseda senátu nariadi pojednávanie. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz.

11.16 Podľa , súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný a) oneskorene, bez odôvodnenia; o týchto následkoch musí byť účastník poučený v platobnom rozkaze, c) neoprávnenou osobou.

11.17 Podľa (ďalej len „“), účinný v čase vydania a doručovania namietaných platobných rozkazov, obchodný register je verejný zoznam zákonom ustanovených údajov (ďalej len „“), ktorého súčasťou je zbierka zákonom ustanovených listín (ďalej len „zbierka listín“). Obchodný register vedie registrový súd ustanovený osobitným zákonom.

11.18 Podľa , do obchodného registra sa zapisujú obchodné spoločnosti, družstvá, zahraničné osoby, iné právnické osoby, o ktorých to ustanovuje zákon, ako aj organizačné zložky podnikov, prípadne podnikov zahraničných osôb (ďalej len „“). Fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá je podnikateľom podľa tohto zákona, zapíše sa do obchodného registra na vlastnú žiadosť alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon.

11.19 Podľa , sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia. Obsah listín, ktorých zverejnenie zákon ustanovuje, je účinný voči tretím osobám odo dňa, keď bolo uloženie listín zverejnené. To neplatí, ak preukáže, že tretia osoba o týchto údajoch alebo o obsahu listín vedela. sa však nemôže na tieto údaje alebo obsah listín odvolávať voči tretím osobám do 15 dní odo dňa ich zverejnenia, ak tretie osoby preukážu, že o nich nemohli vedieť.

12. Predmetnou žalobou sa pôvodný žalobca (VENUS PROJECT Slovakia, s r.o.) a neskôr žalobca domáhali náhrady škody voči štátu, ktorá vznikla v súvislosti s dvoma platobnými rozkazmi (ďalej aj „PR“) vydanými Okresným súdom Bratislava III ďalej aj OS BA III“), a to 1) PR sp. zn. zo dňa 19.04.2004 a 2) PR sp. zn. zo dňa 14.01.2004, ktoré nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť a neskôr boli zrušené.

13. Keďže k vydaniu namietaných PR (ako aj vyznačeniu ich právoplatnosti) došlo v občianskom súdnom konaní pred účinnosťou (t.j. pred 01.07.2004), uplatnený nárok bolo potrebné posudzovať podľa ustanovení ( a ), pričom žalovaný bol v spore pasívne vecne legitimovaným a v konaní riadne zastúpený Ministerstvom spravodlivosti SR. Žalobca taktiež preukázal, že svoj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom prerokoval s Ministerstvom spravodlivosti SR, v súlade s , keď v konaní predložil žiadosť o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 07.05.2008 (č.l. 6) obsahovo zodpovedajúcu zneniu podanej žaloby, pričom nebolo sporným, že daný nárok nebol na základe jeho žiadosti uspokojený.

14. Nárok na náhradu škody uplatňovaný titulom nezákonných rozhodnutí možno v zmysle Zb uplatniť v prípade, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo pre nezákonnosť zrušené príslušným orgánom. Predpoklady vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci sú: nezákonné rozhodnutie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi ne, nezákonným rozhodnutím je rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom SR alebo záväzkami SR vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je SR viazaná a bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Zákon ako podmienku vyžaduje, aby nezákonné právoplatné rozhodnutie bolo príslušným orgánom zmenené alebo zrušené pre nezákonnosť. Súd v konaní o náhradu škody je viazaný rozhodnutím orgánu, ktorým bolo právoplatné rozhodnutie zrušené

alebo zmenené pre nezákonnosť, nie je oprávnený sám posudzovať, či k zrušeniu došlo oprávnene alebo neoprávnene. Nezákonnosťou treba rozumieť nielen nesprávne právne posúdenie otázok hmotnoprávnych, ale aj procesné pochybenia, ak mali vplyv na správnosť rozhodnutia. Nezákonnosť rozhodnutia musí byť v čase prejednávania nároku o náhrade škody už konštatovaná príslušným orgánom, ktorý je podľa procesných predpisov oprávnený zrušiť nezákonné rozhodnutie pre jeho nezákonnosť.

15. V predmetnej veci je potrebné predovšetkým poukázať na to, že v konaní poukazované zrušenie platobných rozkazov bolo špecifickým procesným postupom súvisiacim s osobitosťou danej formy rozhodnutia, ktorý bol upravený a nasl. (v danom čase účinného) procesného kódexu V zmysle odkazovaných ustanovená platí, že v konaní o peňažnom nároku je súd oprávnený vydať platobný rozkaz aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu. V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí odôvodniť. Podaním odporu s odôvodnením vo veci samej sa platobný rozkaz automaticky zrušuje. Odpor možno odmietnuť uznesením, ak bol podaný oneskorene, neoprávnenou osobou alebo bez odôvodnenia. Platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené. Zákon stanovuje, že súd vydaný platobný rozkaz v plnom rozsahu uznesením zruší, ak ho nemožno (nepodarí sa) doručiť odporcovi uvedeným spôsobom do vlastných rúk. ( )

16. Pokiaľ bola teda v prejednávanej veci náhrada škody titulom nezákonných rozhodnutí - platobných rozkazov, uplatňovaná z dôvodu ich zrušenia pre nemožnosť riadneho doručenia resp. z dôvodu podaného odporu, nejde o zrušenie pre nezákonnosť v zmysle vyžadovanom Nedošlo totiž k ich zrušeniu v dôsledku jeho nesprávnosti (hmotnoprávnej či procesnej). K zrušeniu platobného rozkazu v dôsledku jeho nedoručenia či podaného odporu nedochádza z dôvodu, že by bolo nesprávne - t.j. pre nesprávne posúdenie hmotnoprávnych otázok muselo byť zrušené alebo pre procesné pochybenia nemalo byť ani vôbec vydané, a teda pre nezákonnosť. Naopak ide zákonnom predvídaný procesný postup súvisiaci s touto skrátenou formou rozhodovania. Argumentácia žalobcu v spore založená na nezákonnosti platobných rozkazov tak bola zjavne nedôvodnou a rovnako neopodstatneným bolo jeho tvrdenie o tom, že odvolací súd sa stotožnil s tým, že ide o nezákonné rozhodnutie, keďže toto odvolacím súdom ani v jednom prípade konštatované nebolo. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, dané platobné rozkazy neboli zrušené pre nezákonnosť a nárok žalobcu tak nebol daný pre nesplnenie podmienky v zmysle

17. V tejto súvislosti možno tiež poukázať na to, že pôvodný žalobca (a neskôr žalobca ako jeho právny nástupca/postupca) namietal nezákonnosť „vlastných“ platobných rozkazov vydaných v jeho prospech na základe jeho návrhov na vydanie platobného rozkazu. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle naopak môže mať ten účastník konania, ktorý bol vydaným nezákonným rozhodnutím poškodený. Ak v prejednávanej veci tvrdil, že vydané platobné rozkazy boli nezákonnými, rozporne s tým v príslušných konaniach sp. zn. (PR sp. zn. ) a (PR sp. zn. ) proti ich zrušeniu aktívne namietal podanými odvolaniami. Pôvodnému žalobcovi (ako ani žalobcovi) teda nemohla vzniknúť škoda už samotným vydaním namietaných platobných rozkazov a aj preto bol tento nárok nedôvodným. Súd mal teda za to, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok vzniku nároku na náhrady škody uplatňovanej titulom nezákonných rozhodnutí.

18. Žalobca si uplatňoval náhradu škody aj z titulu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nesprávnom vyznačení právoplatnosti a vykonateľnosti vydaných platobných rozkazov. Možno poukázať na to, že tento nárok riadne v podanej žalobe zo dňa 09.11.2008 a jej príslušnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 07.05.2008 nešpecifikoval. Svoj nárok tam priamo nezdôvodňoval titulom nesprávneho úradného postupu, príp. bližšou špecifikáciou tvrdených pochybení v úradnom postupe - konkretizáciou postupu s riadnou argumentáciou dôvodov jeho nesprávnosti. Nárok uplatňoval „titulom nezákonných rozhodnutí vo vzťahu na ich zrušenie po ich správoplatnení a vyznačení vykonateľnosti“ pričom tiež uviedol, že k „znehodnoteniu jeho pohľadávok došlo vznesením prieťahov do konania“. Ďalší titul v podobe nesprávneho úradného postupu riadne uplatňoval až následne v rámci svojich podaní a zmien žaloby. V konaní predložil (č.l. 71) ďalšie predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody („upravoval“ požiadavku predbežného prerokovania nároku) aj titulom nesprávneho úradného postupu

s odkazom na , pričom sa v ňom ďalej venoval (iba) vyčísleniu škody (odvíjajúcej sa podľa času trvania nesprávneho vyznačenia právoplatnosti a vykonateľnosti platobných rozkazov). Vzhľadom na to súd prejednal peňažný nárok žalobcu aj z tohto tvrdeného titulu.

19. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok: a/ nesprávny úradný postup štátneho orgánu, b/ vznik škody a c/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

19.1 nedefinuje "nesprávny úradný postup", z obsahu tohto pojmu ale vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho - ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci "bez zbytočných prieťahov" ( ).

19.2 Rovnako bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto treba v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy ( ) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a/ nastala v majetkovej sfére poškodeného, b/ je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a c/ je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Pre posúdenie predmetnej právnej veci je významné, že škoda, ako predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup, je daná len vtedy, ak vznikla v príčinnej spojitosti s nesprávnym úradným postupom.

19.3 Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou citovaný zákon nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Ako už bolo uvedené vyššie, otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach; vyriešenie tejto otázky preto nemožno uložiť znalcovi (ten môže poskytnúť len odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza). Právnym posúdením je vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) a ako skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

20. Žalobca uvádzal, že nesprávnym úradným postupom OS BA III bolo vyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na vydaných platobných rozkazoch, v dôsledku čoho mu mala vzniknúť škoda znehodnotením nimi uplatňovaných pohľadávok voči spoločnosti LIVAK PLAST s.r.o. Podstatou jeho argumentácie bolo, že vykonaným dočasným nesprávnym vyznačením právoplatnosti

a vykonateľnosti platobných rozkazov došlo k zmareniu možnosti vymoženia príslušných pohľadávok (uplatňovaných v konaniach o daných PR), príp. ich speňaženia, keď dňa 27.05.2010 došlo k výmazu odporcu.

21. Na PR sp. zn. zo dňa 19.01.2004 bola vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 07.02.2004. Na PR sp. zn. zo dňa 14.01.2004 bola vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 04.02.2004. Z obsahu príslušných spisov je zrejmé, že pri vyznačovaní týchto doložiek (priamo na PR) OS BA III vychádzal z údajov uvedených na doručenkách (potvrdenie o doručovaní), ktoré majú povahu verejnej listiny a preukazujú pravdivosť toho, čo je v nej osvedčené, ak nie je preukázaný opak ( ). Podľa doručeniek bol splnomocnencovi odporcu PR sp. zn. doručený dňa 22.01.2004 a PR sp. zn. dňa 19.01.2004. Obe doručenky obsahujú podpis s uvedením „spl“. V oboch konaniach bolo na základe odporu odporcu - spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o., doručeného dňa 23.01.2006, následne preukázané, že PR boli prevzaté osobami, ktoré na to neboli oprávnené. Konkrétne predchádzajúcimi konateľmi predmetnej spoločnosti (A.. P. L. a Z. Y.), ktorí boli odvolaní z funkcie konateľov dňa 20.12.2001 (na základe prijatého uznesenia na mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti). Od toho času funkciu konateľov vykonávali už rozdielne osoby (A.. J. H. a O. Y.). Návrh na zápis tejto skutočnosti do obchodného registra bol podaný odporcom dňa 14.02.2002. V čase vydania, doručovania či vyznačovania právoplatnosti a vykonateľnosti PR boli v obchodnom registri ako konatelia zapísaní ešte bývalí konatelia spoločnosti.

22. V tejto súvislosti možno poukázať na to, že podľa skutočnosti zapísané v obchodnom registri sú účinné voči každému odo dňa, ku ktorému sa zápis vykonal. Proti tomu, kto koná v dôvere v zápis do obchodného registra nemôže ten, koho sa zápis týka namietať, že zápis nezodpovedá skutočnosti. O zápisoch v obchodnom registri platí domnienka, že zápisy v ňom uvedené sú pravdivé a úplné. Ten, kto sa nimi riadi je chránený, pokiaľ mu nesúlad medzi skutočným a zapísaným právnym stavom nebol známy (zásada materiálnej publicity). Zápisy do obchodného registra majú konštitutívne (právotvorné) účinky len v prípade, kedy je zápis do obchodného registra podmienkou na to, aby určitá skutočnosť vznikla, teda z hľadiska práva táto skutočnosť neexistuje skôr, než je zapísaná do obchodného registra. Iné zápisy iba oznamujú, deklarujú, že určitá skutočnosť už nastáva

- nezávisle na tom, či je alebo nie je zapísaná v obchodnom registri. Takýto deklaratórny (osvedčujúci) charakter má aj zápis alebo výmaz konateľov spoločnosti na základe právnej skutočnosti, ktorá už vznikla skôr ako aj zapísaná do obchodného registra.

23. Na rozdiel od právotvorných rozhodnutí môžu účinky deklaratórnych rozhodnutí nastať už dňom, kedy rozhodla o zmene určitého údaja a oznámila túto skutočnosť tretej osobe, prípadne tretia osoba sa o zmene dozvedela zo Zbierky listín (listina bola uložená do Zbierky listín pred vydaním uznesenia o obsahu zápisu). Pri deklaratórnych zápisoch sa takto zmenených údajov a obsahu listín môže dovolávať tak zapísaná, ako aj tretia osoba (negatívny princíp materiálnej publicity je doplnený tzv. negujúcim princípom). V záujme unesenia dôkazného bremena o tvrdenej skutočnosti, ktorá sa do obchodného registra zapisuje s deklaratórnym účinkom, by sa preto tieto osoby mali správať obozretne a zachovávať sprísnenú formu listín aj v prípadoch, keď ju zákon nevyžaduje. Je to potrebné z toho dôvodu, že ich tvrdenie o existencii predmetnej právnej skutočnosti bude potrebné v prípade sporu aj dokázať (resp. to bude potrebné aj v prípade, že bude mať registrový súd pochybnosti o preukaznosti údajov navrhnutých na zápis). V dôsledku posunutia všeobecného účinku zápisov voči tretím osobám až na zverejnenie zápisu v Obchodnom vestníku, rieši právna úprava aj dôsledky nesúladu medzi zapísanými a zverejnenými údajmi a medzi uloženými a zverejnenými listinami. Aj v prípade nesúladu medzi zapísanými a zverejnenými údajmi alebo uloženými a zverejnenými listinami sa ochraňuje "dobrá viera" tretej osoby. Ak sa tretie osoby odvolávajú na zverejnené znenie, by musela dokázať, že tretia osoba vedela o nesúladných údajoch zapísaných v obchodnom registri alebo nesúladných listinách uložených v Zbierke listín. Ak tretia osoba vychádzala z údajov v obchodnom registri alebo z listín uložených v Zbierke listín, nie je možné voči nej namietať nesúladné zverejnené znenie.

24. Podľa nálezu Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. , Najvyšší súd SR v obdobnej veci poukázal vo svojom odôvodnení na to, že aj keď zmena v osobe predsedu štatutárneho orgánu nie je ešte zapísaná v obchodnom registri, možno na ňu prihliadať vo vzťahu k tretím osobám, ale len vtedy, keď sa preukáže, že tretia osoba o tejto skutočnosti vedela. V danom prípade "treťou osobou" bol krajský súd, ktorý rozhodoval o späťvzatí návrhu sťažovateľky. Je pravda, že v čase

rozhodovania o späťvzatí návrhu sťažovateľky krajský súd zmenu v osobe predsedu štatutárneho orgánu nezisťoval, a tiež to, že výpis z obchodného registra získaný 15. júla 2008, t.j. už po vydaní napadnutého uznesenia krajského súdu, nevykazuje zmeny v zložení štatutárneho orgánu sťažovateľky avizované v jej podaní z 10. júla 2008, ktoré by boli nespochybniteľnou relevantnou informáciou pre tretie osoby, že došlo k zmene zloženia štatutárneho orgánu. Na skutočnosti, že krajský súd nemal v tom čase relevantnú informáciu o zmene zloženia štatutárneho orgánu, založil najvyšší súd svoj formálno- právny záver o neprípustnosti dovolania, pretože v čase rozhodovania krajského súdu absentovali vo vzťahu k tretím osobám iné relevantné informácie o zmene štatutárnych orgánov sťažovateľky, ako boli uvedené v obchodnom registri. Nespochybňujúc a rešpektujúc preferenciu materiálneho chápania ochrany ústavnosti najvyšší súd podľa názoru ústavného súdu musel pri svojom rozhodovaní vychádzať a aj vychádzal z aktuálneho skutkového a právneho stavu v čase rozhodovania krajského súdu vrátane preferovania právne relevantných informácií, ktorých jediným zdrojom v čase rozhodovania krajského súdu bol obchodný register. Najvyšší súd v čase svojho rozhodovania už disponoval informáciou, že Okresný súd Košice I ako registrový súd uznesením sp. zn. z 23. júla 2008 námietky sťažovateľky týkajúce sa zápisu do obchodného registra zamietol a že sťažovateľka proti tomuto uzneseniu podala odvolanie krajskému súdu, ktorý o týchto námietkach rozhodol uznesením č. k. -714 z 29. septembra 2008, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 4. novembra 2008 a zmena v obchodnom registri bola vykonaná 9. apríla 2009. Ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd síce rozhodoval o dovolaní 30. septembra 2009 (t. j. po rozhodnutí krajského súdu o námietkach sťažovateľky o zápise relevantných skutočností do obchodného registra), avšak tieto informácie nemohol zohľadniť ako informácie, ktoré by boli rozhodujúce a relevantné pre posúdenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu v čase jeho rozhodovania, pretože krajský súd rozhodoval o späťvzatí návrhu 11. júla 2008. Formálno-právny záver najvyššieho súdu o odmietnutí dovolania podľa názoru ústavného súdu vychádza z akceptovania relevantných informácií, ktoré mal rozhodujúci krajský súd k dispozícii v čase svojho rozhodovania, a zodpovedá štádiu procesného preskúmavania zákonných podmienok prípustnosti dovolania. Napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu je preto podľa názoru ústavného súdu ústavne akceptovateľné a udržateľné a nevykazuje znaky svojvôle a arbitrárnosti (nález Ústavného súdu SR sp. zn. -60 zo dňa 02.06.2011).

25. Z obsahu príslušných súdnych spisov OS BA III sp. zn. a sp. zn. vyplýva, že OS BA III sa dozvedel o faktickej zmene konateľov odporcu (v dôsledku uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 20.12.2001 či návrhu na zmenu zápisu konateľov v obchodnom registri) až dňa 23.01.2006, t.j. po vydaní a doručovaní platobných rozkazov, a to z podaného odporu proti PR. Príslušné listiny neboli súčasťou spisov, naopak, súčasťou žalobného návrhu ako jeho príloha bol výpis z obchodného registra odporcu LIVAK PLAST, s.r.o., z ktorého vyplýva, že jej konateľmi boli práve Ladislav Varga a Ing. Hana Blažeková. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že dňa 14.02.2002 bol spoločnosťou odporcu návrh na zápis zmien konateľov v obchodnom registri (rozdielnemu registrovému súdu Okresný súd Bratislava I). O zmene v osobe konateľov odporcu vykonanej na základe uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia tejto spoločnosti dňa 20.12.2001 sa teda konajúci OS BA III mohol dozvedieť až v súvislosti s podaným odporom. V čase, keď vyznačil na platobných rozkazoch právoplatnosť a vykonateľnosť, bol v dobrej viere, že predmetný platobný rozkaz i prevzala oprávnená osoba, a teda bol riadne doručený.

26. Možno poukázať na to, že OS BA III po zistení skutočností o nedoručení platobných rozkazov oprávnenému subjektu na strane odporcu, v oboch veciach následne riadne konal - vo veci sp. zn. vydaním osobitného uznesenia o zrušení PR a v prípade konania sp. zn. (po zrušení jeho prvotného uznesenia o odmietnutí odporu zo strany odvolacieho súdu) už na základe samotného odporu, ktorý mal za následok zrušenie PR ( ). Pokiaľ žalobca spomenul aj „vnesenie prieťahov do konaní“, tieto tvrdenia sú v súvislosti s obdobím vyznačenia právoplatnosti a vykonateľnosti nedôvodnými a neopodstatnenými, pričom ich nijako relevantne nešpecifikoval.

28. Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na deklaratórnu povahu rozhodnutí o zmene konateľov odporcu nastali všeobecné účinky zápisu do obchodného registra voči tretím osobám až zverejnením vykonania zápisu v obchodnom vestníku. Ak OS BA III ako tretia osoba v príslušných konaniach o namietaných PR vychádzal z údajov, zverejnených v tom čase v obchodnom registri, nie je prípustné voči nemu namietať nesúladné zverejnené znenie, keďže OS BA III postupoval v dobrej viere o aktuálnosti a správnosti údajov (uvedených v obchodnom registri ohľadom spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o.) a o faktickom nesúlade zapísaných údajov sa dozvedel až podaním odporu proti PR dňa 23.01.2006.

Nemohol sa teda vyznačením právoplatnosti a vykonateľnosti PR dopustiť nesprávneho úradného postupu. V danom špecifickom prípade nie je možné aplikovať žalobcom poukazovaný (všeobecný) záver českej judikatúry, že nesprávnym úradným postupom je aj vyznačenie doložky právoplatnosti na rozhodnutí, ktoré dosiaľ nie je právoplatné (NS ČR, R 42/1998). Daným záverom nie je nijakým spôsobom viazaným a príslušné rozhodnutie žalobca ani bližšie skutkovo nešpecifikoval. OS BA III musel pri svojom rozhodovaní vychádzať a aj vychádzal z aktuálneho skutkového a právneho stavu v čase rozhodovania, vrátane preferovania právne relevantných informácií, ktorých jediným zdrojom v čase rozhodovania bol obchodný register (citovaný nález Ústavného súdu SR sp. zn. -60 zo dňa 02.06.2011). OS BA III nezodpovedá za zrušenie vydaných PR pre ich nedoručenie, ani za nesprávne vyznačenie právoplatnosti (z dôvodu nesúladu so stavom, ktorý mu nemohol byť známy), keď v danom čase disponoval iba informáciami zverejnenými v obchodnom registri, podľa ktorých boli v tom čase konateľmi spoločnosti Ladislav Y. a A.. P. L. (t.j. nedisponoval informáciou o tom, že dňa 20.12.2001 došlo k zmene konateľov spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o).

29. Už na základ vyššie uvedeného súd dospel k záveru o nedôvodnosti uplatňovanej žaloby, keď žalovaný nezodpovedal za vznik škody titulom nezákonných rozhodnutí ako ani nesprávneho úradného postupu v zmysle V konaní tak nebola nebola preukázaná zodpovednosť štátu za škodu uplatňovanú žalobcom.

30. Navyše súd považoval žalobcom uplatňovanú škodu za hypotetickú, neopodstatnenú a nepreukázanú. Súd poukazuje na to, že už v čase, keď sa OS BA III o nesúlade zapísaných údajov dozvedel (23.01.2006) a následne zrušil právoplatnosť a vykonateľnosť vydaných PR, bol na majetok odporcu vyhlásený konkurz (uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -105, právoplatným 29.12.2004). V dôsledku toho boli obe predmetné konania zo zákona prerušené ( ). Možno dať do pozornosti aj krátke časové obdobie od samotného uplatnenia pohľadávok na OS BA III do vyhlásenia konkurzu - od januára (návrhy zo dňa 09.01.2004 a 15.01.2004) od decembra 2004. Pôvodný žalobca si mohol svoje predmetné pohľadávky uplatniť v konkurze. Konanie sp. zn. bolo po prerušení následne zastavené v dôsledku výmazu odporcu z obchodného registra dňa 27.05.2010 po skončení konkurzu. Vo veci sp. zn. sa pokračovalo na návrh správcu konkurznej podstaty ( ). V tomto konaní pôvodný žalobca i oznámil, že jeho pohľadávka je prihlásená do konkurzu a mal za to, že by mal súd konanie prerušiť (oznámenie zo dňa 29.03.2007). Dané konanie bolo voči odporcovi LIVAK PLAST, s.r.o. zastavené z dôvodu jeho výmazu a napokon bola žaloba uplatňovaná voči ďalším subjektom právoplatne zamietnutá (ods. 8.6 až 8.8 tohto rozsudku).

31. Čo sa týka samotného konkurzného konania a výšky výťažku, to bolo ukončené (na základe uznesenia -702 zo dňa 10.08.2009, právoplatného dňa 16.09.2009) zrušením konkurzu, keď majetok úpadcu nepostačoval na úhradu výdavkov a odmeny správcu (celkové príjmy zo speňaženia získané počas konkurzu spolu s inými príjmami predstavovali čiastku 531,10 eur). Pokiaľ žalobca vo vzťahu k uplatnenej výške škody 84.749,06 eur s príslušenstvom svoju argumentáciu o zmarení vymáhateľnosti jeho pohľadávok resp. ich znehodnotení zakladal na tvrdení o tom, že odporca v danom čase disponoval dostatočným majetkom, tieto zostali nepreukázané. Sú rozporné práve s poukazovaným speňažovaním majetku odporcu v konkurznom konaní, s ohľadom na jeho obdobie (so začiatkom blízkym uplatneniu pohľadávok na súde) a samotný výsledok (nemajetnosť). Pokiaľ teda žalovaný odvíjal výšku škody od majetku odporcu, ktorý mu ušiel, nepreukázal, že odporca do vyhlásenia konkurzu (resp. i potom) aj skutočne disponoval (postihnuteľným) majetkom na uspokojenie jeho pohľadávok. Možno dodať, že v tom čase boli PR opatrené doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Nepreukázané sú aj tvrdenia žalobcu o zmarení možnosti predaja (judikovaných) pohľadávok, pričom nie je ani zrejmé v akom čase by malo k takémuto predaju dôjsť.

32. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je v celom rozsahu nedôvodný a žalobu je potrebné zamietnuť.

33. O nároku na náhradu trov konania ( ) súd rozhodol podľa Hoci z dôvodu zamietnutia žaloby bol žalovaný v spore plne úspešný, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli a náhradu trov si výslovne neuplatňoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, písomne, v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. / /

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). /

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. /

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. /

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. /

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. / /

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - Exekučného poriadku.