Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Sa-3-2023.pdf
PDF · 112.26 KB
Case nature
Area
Subarea
26Sa/3/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Katarínou Haviarovou, v právnej veci žalobcu: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne, so sídlom Jilemnického 1, Trenčín, za účasti ďalšej účastníčky konania: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A 22 00320159 zo dňa 14. augusta 2021, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie žalovaného č. A 22 00320159 zo dňa 14.08.2021 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru Trenčín, odbor poriadkovej polície uložil ďalšej účastníčke (priestupkyni) konania blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. A 22 00320159 zo dňa 14.08.2021 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) pokutu vo výške 30,- Eur za skutok spáchaný dňa 14.08.2021 o 8.00 hod. v Trenčíne na Električnej ulici pri čerpacej stanici OMV zavineným konaním, ktorým bol technický stav vozidla, čím došlo k porušeniu § 4 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o cestnej premávke“). Uvedeným konaním sa priestupkyňa dopustila priestupku podľa § 22 ods.1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o priestupkoch“). Súčasne bolo priestupkyni zadržané osvedčenie o evidencii vozidla z dôvodu podľa § 72 ods. 9a zákona o cestnej premávke (fólie bočné sklá). Ďalšia jazda s vozidlom bola povolená po odstránení závad. 2. Prokurátor Generálnej prokuratúry SR na základe opakovaného podnetu preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia KR PZ v Trenčíne, odboru poriadkovej polície bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. A 22 00320159 zo 14.08.2021 a dospel k záveru, že rozhodnutím KR PZ v Trenčíne, odboru poriadkovej polície bol porušený § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch a § 3 ods. 1, § 32 ods. 1 a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). Z uvedeného dôvodu bol pod č. VI/2 Gd 367/21/1000-2 zo dňa 14.12.2021 podaný protest prokurátora. Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne, odbor poriadkovej polície, pohotovostná motorizovaná jednotka listom č. KRPZ-TN-OPP2-125-002/2021 z 28.12.2021 oznámilo, že vec predkladá bezprostredne nadriadenému orgánu – KRPZ v Trenčíne, odboru poriadkovej polície. Následne Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne, odbor poriadkovej polície vydalo rozhodnutie č. KRPZ-TN-OPP2-12-001/2022 zo dňa 10.01.2022, ktorým nevyhovelo protestu prokurátora. Ďalšia účastníčka konania (priestupkyňa) podala v zákonnej lehote odvolanie voči tomuto rozhodnutiu. Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne rozhodnutím č. KRPZ-TN-6-001/2022 z 02.02.2022 zamietlo odvolanie priestupkyne a potvrdilo
prvostupňové rozhodnutie. Následne o veci rozhodovalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktoré rozhodnutím č.p.: KRPZ –TN-OPP-12-001/2022 zo dňa 10.01.2022 protestu nevyhovelo.
Zhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body
3. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste (ďalej aj „blok“ alebo aj „blok na pokutu“), ktorým bola ďalšej účastníčke konania v blokovom konaní uložená pokuta vo výške 30,- Eur za to, že sa mala dňa 14.08.2021 v čase približne o 08:00 hod. v Trenčíne na Električnej ulici dopustiť priestupku, keď došlo k porušeniu § 4 ods. 1 zákona cestnej premávke. Žalobca v podanej správnej žalobe poukázal na § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch a § 3 ods. 1, § 32 ods. 1, § 46 správneho poriadku ako aj na ust. § 3 ods. 1, 2, § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o prokuratúre“). Uviedol, že proti rozhodnutiu – bloku na pokutu bol podaný protest prokurátora, ktorému nebolo vyhovené. Vyjadril nesúhlas s takýmto postupom správneho orgánu s tým, že poukázal na to, že z podnetu priestupkyne vyplýva, že v deň udelenia pokuty bola na polícii z dôvodu podania sťažnosti v súvislosti s touto vecou. Zdôraznil, že v podanom proteste nejde o nič iné ako o odstránenie pochybností, ktoré tu existujú a ktoré sú objektívne preukázateľné technickým preukazom vozidla účastníčky konania. Poukázal na to, že z podnetov podaných ďalšou účastníčkou konania (priestupkyňou) vyplýva jej nesúhlas, a to nielen s riešením veci v blokovom konaní, ale aj s uznaním viny za priestupok, keď spochybňuje existenciu nepriehľadných fólií na svojom aute.
4. Žalobca tiež uviedol, že pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia vychádzal z podnetov účastníčky konania, z ktorých vyplýva, že jej auto má platnú STK a v technickom preukaze sú uvedené tónované sklá. Na základe uvedeného uzavrel, že do momentu, kým sa nepreukáže opak je predmetné auto spôsobilé na premávku po pozemných komunikáciách a tým pádom je tu dôvodné podozrenie, že v rámci blokového konania nebol priestupok spoľahlivo zistený a existujú pochybnosti o ochote obvineného z priestupku pokutu zaplatiť, napriek tomu že z formálno-právneho hľadiska má rozhodnutie všetky zákonné náležitosti. Navrhol, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Vyjadrenie žalovaného
5. Žalovaný k žalobe žalobcu uviedol, že pre riadne vysporiadanie sa so žalobnými dôvodmi nemá priznanú možnosť odvolať sa na argumentáciu použitú v konaniach vedených vo veci podaného protestu. Poukázal na to, že okolnosť, či je priestupok spoľahlivo zistený, je daná na posúdenie výhradne správnemu orgánu, ktorý v rámci voľnej správnej úvahy posúdi, či sú dané podmienky na uskutočnenie blokového konania, t. j. či bol priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný blokovú pokutu zaplatiť (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžd/33/2011). Uloženie pokuty v blokovom konaní má povahu správneho rozhodnutia a vydaním bloku na pokutu sa tento stáva právoplatným. Z toho vyplýva, že správny orgán dodržal ustanovenia zákona.
6. Ďalej poukázal na skutočnosť, že ovládajúcou zásadou v blokovom konaní je koncentračná zásada, ktorá je mimoriadnou procesnou zásadou, ktorá účastníkovi zabraňuje, aby svoje návrhy, nové tvrdenia, resp. dôkazy prednášal kedykoľvek po začatí blokového konania, ale môže tak urobiť iba do jeho začatia. Oprávnenosť koncentračnej zásady a najmä striktne stanoveného časového limitu, aby sa jednotlivec priamo na mieste rozhodol, či zvolí spôsob existujúcej situácie formou blokového konania alebo klasického priestupkového konania, vychádza zo snahy zvýšiť efektívnosť, rýchlosť a hospodárnosť priestupkového konania a tiež motivovať účastníkov konania uvedomením si svojich chýb. Súhlas páchateľa prelamuje zásady správneho konania, a to najmä zásadu materiálnej pravdy, v prospech dohodnutej, a tým aj nevyvrátiteľnej domnienky naplnenia všetkých štyroch prvkov skutkovej podstaty priestupku (tzn. subjektu, subjektívnej stránky, objektu ako aj objektívnej stránky), vrátane posúdenia charakteru skutku, riadneho zistenia skutkového stavu, osoby obvinenej z priestupku a riadnosti uloženej sankcie prostredníctvom pokuty (uvedené vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Asan/16/2017). Ďalšou logickou výnimkou z priestupkového konania založenej na súhlase obvineného z priestupku je to, že jeho ústny prejav správny orgán nezaznamenáva prostredníctvom zápisnice a obsah uvedenej ústnej dohody nie je ani zachytený prostredníctvom písomnej listiny. Naopak úradným potvrdením o tom, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre začatie blokového konania, je blok na pokutu na mieste nezaplatenú. Pri napadnutom rozhodnutí v blokovom konaní
obvinená z priestupku svoj súhlas s blokovým konaním vyjadrila písomne prostredníctvom podpisu vydaného bloku na pokutu nezaplatenú na mieste. Podpisom napadnutého rozhodnutia obvinená potvrdila jeho prijatie a aj súhlas so závermi o spáchaní priestupku a aj s výškou pokuty, ako aj ochotu pokutu zaplatiť. Správny orgán žalovaného rozhodol o priestupku v blokovom konaní, nakoľko boli naplnené všetky zákonné podmienky k takému postupu a postupoval správne keď rozhodol o priestupku v blokovom konaní. Priestupok bol spoľahlivo zistený a obvinená z priestupku bola ochotná pokutu zaplatiť. Spáchanie priestupku bolo jednoznačne preukázané kontrolnou činnosťou hliadky. Žalobný dôvod týkajúci sa poukázania na podanie sťažnosti nepovažuje žalovaný za relevantný k posúdeniu zákonnosti napadnutého rozhodnutia, nakoľko konanie o sťažnosti nebolo vôbec predmetom podaného protestu a nemá žiadnu súvislosť s napadnutým rozhodnutím. Žalovaný uviedol, že policajti pri zisťovaní priestupku upozornili účastníčku konania na spôsob a umiestnenie fólie na bočnom skle na strane spolujazdca a že účastníčka konania ich vysvetleniu, upozorneniu a následnému poučeniu aj porozumela. Policajti riadne oznámili účastníčke konania, že jej bude udelená bloková pokuta na mieste a zákonným spôsobom ju poučili, že ak nezaplatí blokovú pokutu tak bude spracovaná správa o výsledku objasňovania priestupku a vec bude postúpená správnemu orgánu. Po tomto zákonnom poučení sa rozhodla, že pokutu zaplatí, a teda jej bol vystavený blok na pokutu nezaplatenú na mieste, ktorý bez nátlaku podpísala. Policajti neriešili tónované sklá, ktoré sú bežnou súčasťou výbavy väčšiny motorových vozidiel, a ktoré zákon ako doplnkovú výbavu povoľuje. Žalovaný poukázal na § 4 ods. 1 písm. a), § 72 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke, § 44 ods. 1 písm. c) zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 106/2018 Z. z.“ alebo „zákon o prevádzke vozidiel“) a § 13 ods. 4 Vyhlášky Ministerstva dopravy a výstavby SR č. 134/2018 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v cestnej premávke (ďalej len „vyhláška“). Žalobca sa nijakým spôsobom nezaoberal rozhodnutím policajta o zadržaní osvedčenia o evidencii vozidla z dôvodu technickej nespôsobilosti a účastníčka konania na toto rozhodnutie ani nedala podnet na podanie protestu napriek tomu, že napadnuté rozhodnutie priamo s týmto oprávnením policajta súvisí.
7. Žalovaný ďalej argumentoval, že žalobca neprimerane nadhodnotil váhu tvrdení účastníka konania uvádzaných v opakovaných podnetoch podaných po vydaní napadnutého rozhodnutia, ktoré po konfrontácií so skutkovými okolnosťami vykazujú výrazne znaky tendenčnosti. Poukázal na fakt, že vyjadrenia účastníka konania ako aj vyjadrenie policajtov sú rovnocenné dôkazy a nemožno jednému z nich priznať väčšiu mieru dôveryhodnosti ako druhému. Zákonnosť rozhodnutí vydaných v blokových konaniach by nemala byť a priori spochybňovaná každou námietkou obvinených z priestupkov, ktorí sa s odstupom času rozhodnú poukázať na nespravodlivosť uloženej sankcie a subjektívne závery o nezákonnosti konania len z dôvodu, že sa cítia byť dotknutý represívnou povahou služobnej činnosti policajnej hliadky. V prípade, ak by sa každý argument a každé spochybnenie konania polície pri využívaní inštitútu blokového konania posudzovali výhradne iba podľa tvrdení obvineného z priestupku, ktorému bola uložená sankcia za blokové konanie, tak by sa samotný princíp a zmysel blokového konania vytratil. Práve pre rýchlosť a jednoduchosť procesu bude blokové konanie vždy podrobené kritike dotknutých obvinených, ktorí sa zakaždým budú brániť tvrdením, že uloženie blokovej pokuty bolo nezákonné napriek tomu, že v čase a mieste spáchania priestupku uznali svoju vinu a súhlasili s vybavením veci v blokovom konaní, pričom samotný obvinený z priestupku je ten, kto disponuje právom rozhodnúť o tom, či bude vedené blokové alebo riadne správne konanie. Tvrdenia účastníka konania, ktoré boli obsahom podaného protestu možno preto posúdiť ako účelové, nakoľko mali byť uplatnené priamo v mieste a čase rozhodovania v blokovom konaní. Ďalšia účastníčka konania nepožadovala, aby s ňou bolo vedené riadne konanie o priestupku, ktoré by bolo prvostupňovým konaním a proti ktorému by boli prípustné aj opravné prostriedky, ale sa uspokojila s ukončením veci v blokovom konaní, teda nevyužila opravné prostriedky, ktoré zákon pripúšťa. Žalovaný následne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžd/31/2011 a vyslovil, „že nie je rozhodujúce to, že proti uloženiu pokuty v blokovom konaní nie sú prípustné opravné prostriedky, ale rozhodujúcou je skutočnosť, že účastník konania nevyužil opravné prostriedky v konaní o priestupku, ktoré mohol vyvolať.“ Žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu v celom rozsahu, ako nedôvodnú zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.
Replika žalobcu
8. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že podstatou podaného protestu a následne žaloby, je pochybnosť žalobcu o priebehu blokového konania ďalšej účastníčky konania a z toho plynúcej
pochybnosti o splnení zákonných podmienok na blokové konanie. Úvahy žalovaného ohľadom náležitostí umiestnenia fólií na sklá automobilov nie sú žalobcom spochybňované, ale svedčia skôr do riadneho priestupkového konania, kde by bol bez akýkoľvek pochybností spoľahlivo zistený stav veci. Uviedol, že trvá na podanej žalobe.
Vyjadrenie ďalšej účastníčky konania
9. Ďalšia účastníčka konania, ktorej bola udelená predmetná bloková pokuta za spáchanie priestupku žiadala, aby bolo správnej žalobe vyhovené, pričom uviedla, že nezaplatila pokutu z dôvodu, že si nebola vedomá priestupku a hliadka jej nevysvetlila, že svojim podpisom uznáva priestupok. Bolo jej oznámené, že sa môže sťažovať, a preto sa aj sťažovala.
10. Podľa § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch; Za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu (§ 13 ods. 2) zaplatiť.
11. Podľa § 84 ods. 2 zákona o priestupkoch; Priestupok možno vybaviť aj napomenutím, ak zaň podľa tohto zákona nemožno uložiť zákaz činnosti alebo prepadnutie veci alebo ak nejde o priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. h) druhého bodu. Napomenutie sa nepovažuje za sankciu.
12. Podľa § 84 ods. 3 zákona o priestupkoch; Proti blokovému konaniu sa nemožno odvolať, nemožno ho obnoviť ani preskúmať mimo odvolacieho konania.
13. Podľa § 84 ods. 5 zákona o priestupkoch; V blokovom konaní nemožno prejednať priestupky, o ktorých sa koná len na návrh.
14. Krajský súd v Trenčíne nariadil verejné pojednávanie vo veci na deň 15.08.2022, na ktorom vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 14Sa/17/2022-74 zo dňa 15.08.2022 tak, že žalobu zamietol a žalovanému a ďalšej účastníčke náhradu trov konania nepriznal. Následne na základe podanej kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd SR ako kasačný súd rozsudkom sp. zn. 1Stk/21/2022 zo dňa 27.10.2023 napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. 15. Správny súd následne vo veci verejne vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP dňa 12.04.2024. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverené na úradnej tabuli správneho súdu od 25.03.2024.
16. Predmetom súdneho prieskumu je Blok na pokutu nezaplatenú na mieste zo dňa 14.08.2021. V zmysle tohto rozhodnutia - bloku sa mala priestupkyňa dopustiť priestupku tým, že dňa 14.08.2021 o 8.00 hod. v Trenčíne na Električnej ulici viedla motorové vozidlo, ktorého technický stav bol v rozpore s § 4 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke, čím sa dopustila priestupku podľa § 22 ods. 1 zákona o priestupkoch.
17. Správny súd konštatuje, že za správne rozhodnutie sa považuje akt vydaný správnym orgánom s cieľom autoritatívne potvrdiť alebo zasiahnuť do právnych vzťahov alebo postavenia účastníka (alebo účastníkov) administratívneho konania. Blokové konanie je upravené v ust. § 84 zákona o priestupkoch, pričom ide o špecifický druh konania o priestupkoch. Pre vybavenie veci v blokovom konaní zákon o priestupkoch vyžaduje v zmysle § 84 kumulatívne splnenie troch podmienok, a to: 1. priestupok možno prejednať v blokovom konaní, 2. priestupok je spoľahlivo zistený a 3. obvinený z priestupku je ochotný pokutu zaplatiť. Priestupok je teda možné prejednať v blokovom konaní vtedy, ak sú splnené predpoklady uvedené v ust. § 84 zákona o priestupkoch, pričom platí, že výsledkom blokového konania je uloženie pokuty páchateľovi vydaním bloku na pokutu na mieste nezaplatenú, ak nemôže pokutu zaplatiť na mieste. Uložením pokuty v blokovom konaní je konanie o priestupku skončené a proti uloženiu pokuty nie je možné podať odvolanie ani pripustiť obnovu konania
18. Správny súd konštatuje, že v predmetnej veci splnenie prvej podmienky nebolo sporné. Ďalšie dve podmienky, ktorými sú spoľahlivé zistenie priestupku a súhlas obvineného z priestupku, predstavujú dve samostatné, ale na seba nadväzujúce podmienky. Spoľahlivo zistiť priestupok musí najprv príslušný
správny orgán (§ 86 zákona o priestupkoch), teda musí spoľahlivo zistiť, že sa takýto priestupok stal a že ho spáchala určitá osoba. Následne správny orgán oboznámi s týmto svojim záverom osobu, ktorá podľa neho tento priestupok spáchala (obvinený z priestupku) a vyzve ju na vyjadrenie, či je ochotná zaplatiť pokutu. V prípade, že by ten, kto sa mal podľa názoru správneho orgánu priestupku dopustiť nepovažoval priestupok za spoľahlivo zistený, prípadne by z iného dôvodu nebol ochotný pokutu zaplatiť, bolo by potrebné skutkové a právne otázky týkajúce sa spáchania priestupku posúdiť a za týmto účelom vo veci vykonať dokazovanie. To by prebiehalo v bežnom priestupkovom konaní. Začatie takéhoto konania o priestupku je fakticky v dispozícii osoby, ktorá sa mala priestupku dopustiť, lebo práve tejto osobe je dané na výber, či využije svoje právo na to, aby spáchanie priestupku bolo správnym orgánom preukazované a aby bolo riadne realizované skutkové a právne hodnotenie jej konania. Ide teda o faktickú dispozíciu osoby obvinenej z priestupku. Ak táto osoba nepovažuje priestupok za preukázaný, a teda nesúhlasí so zaplatením pokuty, využíva svoje právo na začatie správneho konania o priestupku.
19. Pokiaľ osoba obvinená z priestupku so zaplatením pokuty súhlasí, vydá jej správny orgán blok na pokutu. Súhlas obvineného z priestupku má dopad aj na zásadu materiálnej pravdy týkajúcu sa riadneho objasnenia priestupku. Toto teoretické východisko však nemožno chápať tak, že zbavuje správny orgán povinnosti priestupok spoľahlivo zistiť (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Asan/16/2017 z 12.12.2018). Pritom to, čo sa má rozumieť pod spoľahlivým zistením priestupku, bude závisieť vždy od okolností konkrétnej veci, pričom pod spoľahlivým zisteným priestupku je potrebné rozumieť aj jeho náležité zdokumentovanie.
20. Ako uviedol Najvyšší správny súd SR v zrušujúcom rozsudku sp. zn. 1Stk/21/2022 zo dňa 27.10.2023, ktorým je správny súd v tejto veci viazaný, „ani súhlas obvineného z priestupku s blokovým konaním a nemožnosť podania opravného prostriedku proti pokutovému bloku nezbavujú správny orgán povinnosti spoľahlivo zistiť priestupok a premietnuť zistenie (objasňovanie) priestupku do jeho zdokumentovania v administratívnom spise v aspoň „nevyhnutnom rozsahu“. V opačnom prípade by jednak hrozilo zneužívanie inštitútu blokového konania aj na prejednanie takých veci, ktoré by mali trestnoprávnu povahu a na druhej strane i svojvôľa zo strany správnych orgánov, pretože ich postup v rámci blokového konania by nebol následne kontrolovateľný či už v rámci vnútorných kontrolných mechanizmov napr. vybavovania sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach alebo vonkajšej kontroly reprezentovanej správnym súdnictvom a dozorom prokuratúry nad zachovávaním zákonnosti orgánov verejnej správy (netrestný dozor prokuratúry)“. Správny súd po preskúmaní administratívneho spisu žalovaného zistil, že v ňom nie je žiadnym spôsobom, a teda ani v minimálnom rozsahu, zdokumentovaný predmetný priestupok (napr. fotografia predmetného skla s nalepenou fóliou). Nie je tak možné vyvodiť, či bol predmetný priestupok ďalšej účastníčky konania skutočne spoľahlivo zistený.
21. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že dňa 13.10.2021 bol spísaný záznam členov hliadky o priebehu cestnej kontroly ďalšej účastníčky konania vykonanej dňa 14.08.2021, ktorý však nie je nikým podpísaný a z ktorého vyplýva, že priestupkyňu hliadka informovala, že na území SR sú tmavé fólie zakázané, pokiaľ to nemá v technickom preukaze. Nie je tam však uvedené, že by tento technický preukaz kontrolovali ani, že by kontrolovali STK vozidla. Uviedli len, že fóliu videli voľným okom. Tiež je tam uvedené, že ďalšia účastníčka konania najprv nesúhlasila so zaplatením pokuty, na čo hliadka uviedla možnosť prejednania veci v riadnom správnom konaní mimo blokového konania. Z uvedeného podľa správneho súdu vyplýva, že už na mieste vyvstala otázka, či sú na aute tónované sklá alebo fólie, pričom hliadka uzavrela, že sa jedná o nalepené fólie na prednom bočnom skle bez toho, aby túto skutočnosť akýmkoľvek spôsobom zadokumentovala, a to najmä vzhľadom na technický preukaz vozidla so zapísanými tónovanými sklami a platnú STK vozidla (pričom tieto skutočnosti žalovaný ani nerozporoval), pričom hliadka len uviedla, že fólie na bočnom skle sú v SR zakázané. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že už na mieste sa riešila otázka, či ide o tónované sklá alebo nalepené tmavé fólie, a teda bolo potrebné spoľahlivo zistiť skutkový stav kontrola technického preukazu, kontrola STK) a aspoň minimálne ho zdokumentovať (napr. fotograficky zachytiť), pričom to, či je priestupok spoľahlivo zistený, primárne posudzuje správny orgán a nie obvinený z priestupku. Z uvedeného následne je potrebné vyvodiť aj ďalší postup. Pokiaľ však aj bola vec vybavená v blokovom konaní, nezbavuje to správny orgán (tu hliadka) povinnosti spoľahlivo zistiť priestupok a toto zistenie (objasňovanie) priestupku premietnuť do jeho zdokumentovania aspoň v minimálnom rozsahu v administratívnom spise, čo v predmetnej veci urobené nebolo.
22. Správny súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že na bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, ktorý je predmetom tohto súdneho prieskumu, je za údajmi o vodičke, vozidle, dátume, čase a mieste uvedené „zavineným konaním: technický stav porušením § 4/1a zákona č. 8/2009 Z. z., čím sa dopustil priestupku podľa § 22/1m zákona č. 372/1990 Z.z.“ Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. vodič je povinný použiť na jazdu len vozidlo, ktoré možno prevádzkovať v cestnej premávke 6), pričom odkaz na poznámku č. 6 odkazuje na celý zákon č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke. Podľa § 22 ods. 1 písm. m) zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až l), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Z uvedeného bloku na pokutu nezaplatenú na mieste tak nemožno vyvodiť, čím sa ďalšia účastníčka konania dopustila tvrdeného priestupku podľa §22 ods. 1 písm. m) zákona o priestupkoch ani ako bol tento priestupok preukázaný, v administratívnom spise nie je nijakým spôsobom zdokumentovaný. Zo samotného bloku na pokutu nezaplatenú na mieste tak nie je možné zistiť, aké konkrétne nedostatky technického stavu vozidla boli sankcionované. Pritom správny súd poukazuje na ust. § 13 ods. 4 vyhlášky, v zmysle ktorého umiestnenie fólií, dodatočné tónovanie skiel a vykonávanie úprav zasklených plôch, ktoré majú za následok zníženie priepustnosti svetla, nie je povolené na čelnom skle a na predných bočných sklách vozidla na strane vodiča a jeho spolujazdca okrem zatemňovacieho pásu podľa odseku 3 písm. a) a okrem použitia bezpečnostných fólií podľa odseku 3 písm. e).
23. Správny súd ďalej konštatuje, že jedine v Potvrdení o zadržaní osvedčenia o evidencii zo dňa 14.08.2021 je uvedené, že ďalšej účastníčke konania bolo zadržané osvedčenie o evidencii „z dôvodu § 72/1a 8/2009 Z.z. „(fólie p. bočné okná)“. Podľa § 72 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. policajt je oprávnený zadržať osvedčenie o evidencii časť I alebo časť II alebo evidenčný doklad od vozidla vydaný v cudzine, ak je vozidlo nespôsobilé alebo technicky nespôsobilé na cestnú premávku alebo prevádzka vozidla je pozastavená, 38a) alebo ak vozidlo bolo vyradené z evidencie alebo z cestnej premávky, 39). Jedine z uvedeného dokumentu možno vyvodiť, že ďalšia účastníčka konania sa dopustila priestupku pravdepodobne tým, že mala fólie na bočných oknách, avšak nie je na ňom uvedené žiadne ustanovenia zákona, ktoré by týmto priestupkyňa porušila. Uvedené Potvrdenie o zadržaní osvedčenia o evidencii však nie je predmetom prieskumu v tomto konaní.
24. Čo sa týka tretej podmienky podľa § 84 zákona o priestupkoch, t.j. súhlas obvineného z priestupku s blokovým prejednaním priestupku, a teda, že je ochotný pokutu zaplatiť, správny súd uvádza, že táto podmienka jednoznačne naväzuje na splnenie podmienky spoľahlivo zisteného priestupku. Pokiaľ priestupok nie je spoľahlivo zistený, čo je podľa správneho súdu aj tento prípad, nie je možné od páchateľa následne na základe takto zisteného priestupku vyžadovať rozhodnutie údajného páchateľa priestupku o tom, či je ochotný za takýto priestupok zaplatiť pokutu, a takýto súhlas by podľa správneho súdu nebolo možné brať do úvahy. V zmysle uvedeného by teda neboli splnené hneď dve z troch podmienok v zmysle § 84 zákona o priestupkoch na vybavenie veci v blokovom konaní, a to tak spoľahlivé zistenie priestupku ako aj súhlas páchateľa s priestupkom zaplatením pokuty za tento priestupok.
25. Ohľadom súhlasu obvinenej z priestupku (priestupkyne) správny súd ďalej uvádza, že priestupkyňa síce blok na pokutu nezaplatenú na mieste podpísala, čím je konanie o priestupku skončené a proti uloženiu pokuty nie je možné podať odvolanie ani pripustiť obnovu konania, avšak ihneď v ten istý deň bola na polícii z dôvodu podania sťažnosti v súvislosti s touto vecou, z čoho je možné vyvodiť, že prejavila nesúhlas s riešením veci v blokovom konaní, ale aj s uznaním viny za vyššie uvedený priestupok. Správny súd však v súvislosti so súhlasom obvinenej z priestupku poukazuje na skutočnosť, že v predmetnej veci je žalobcom prokurátor a nie priestupkyňa, preto v rámci tejto prokurátorskej žaloby nemôže byť zohľadňovaný súhlas obvinenej z priestupku s blokovým prejednaním priestupku. Súhlas obvinenej z priestupku môže byť zohľadňovaný len pri žalobe, ktorú by podala priestupkyňa. Prokurátor totiž pri podaní žaloby neháji (prioritne) subjektívne práva priestupcu a to ani, ak koná na jeho podnet, ale objektívne právo, t.j. zákonnosť. Inak povedané súhlas obvineného z priestupku nemôže negovať oprávnenie prokurátora domáhať sa vecného preskúmania zákonnosti žalovaného rozhodnutia, a to vrátane pokutového bloku. Takáto podmienka nielenže nie je normatívne daná, ale bola by aj v rozpore s interpretačným pravidlom obsiahnutým v § 5 ods. 11 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), zakotvujúcim princíp funkčnej nadväznosti správneho súdnictva a netrestného dozoru prokuratúry, ktorý je reverzne vyjadrený aj v druhej vete § 20 ods. 1 zákona o prokuratúre.
26. Na základe uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že nebola splnená jedna z podmienok pre vybavenie priestupku v blokovom konaní, ktorého výsledkom je žalobou napadnutý blok na pokutu nezaplatenú na mieste, a to podmienka spoľahlivého zistenia priestupku. Správny súd preto rozhodnutie žalovaného č. A 22 00320159 zo dňa 14. augusta 2021 - blok na pokutu nezaplatenú na mieste podľa § 191 ods. 1 písm. e) a ods. 4 SSP zrušil, z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.
27. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného postupovať v zmysle vyššie uvedeného názoru správneho súdu a v správnom konaní o priestupku opätovne rozhodnúť.
28. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. c) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.