Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoE-63-2020.pdf
PDF · 94.11 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/63/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Mareka Olekšáka, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., sídlo Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 865 141, proti povinnému: I. T., nar. XX.XX.XXXX, zom. XX.XX.XXXX, predtým bytom Y. XXXX/X, T., o vymoženie peňažného plnenia vo výške 475,- eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 12Er/1678/2012 - 45 z 10. septembra 2020, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 12Er/1678/2012 - 45 z 10. septembra 2020 r u š í a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie a exekučný súd, uznesením označeným v záhlaví, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie právne založil primárne na § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31.12.2014 a odôvodnil ho tým záverom, že rozhodcovský rozsudok, predložený ako exekučný titul, nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Exekučný titul - rozhodcovský rozsudok bol totiž vydaný rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní v spotrebiteľskej veci, pričom medzi oprávneným a povinným nebola platne dojednaná rozhodcovská doložka.
2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol včas podaným odvolaním oprávnený ako odvolateľ. Z odvolacích dôvodov vymedzených v odvolaní sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a vrátenia mu veci na ďalšie konanie.
3. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), preskúmal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 a contrari CSP) odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s výnimkou vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok, na ktoré odvolací súd prihliadne aj vtedy, ak neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP), a zistil, že pri vydaní napadnutého uznesenia neboli splnené procesné podmienky a na túto vadu prihliadol, hoci nebola v odvolacích dôvodoch uplatnená. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP napadnuté uznesenie zrušil a vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a contrario.
4. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 16.10.2012, kedy bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie ako exekučnému súdu doručené dňa 15.11.2012
požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 08221/11 zo dňa 26.08.2011, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave, IČO: 35 922 761. O žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol súd prvej inštancie odvolaním napadnutým uznesením.
5. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky.
6. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
7. Podľa § 380 ods. 2 CSP, na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
8. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
9. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
10. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
11. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
12. Podľa § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
13. Podľa § 63 ods. 3 CSP, ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve.
14. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
15. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.
16. Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka, smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.
17. Procesno-právne legitimovaní ako účastníci exekučného konania sú všeobecne ten, kto podal návrh na vykonanie exekúcie (oprávnený) a ten, proti komu oprávnený v návrhu požaduje viesť exekúciu (povinný) (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku). Na tomto mieste odvolací súd súčasne zdôrazňuje, že (na rozdiel od právnej úpravy exekučného konania účinnej od 01.04.2017, ktorá sa v prejednávanej veci vzhľadom na prechodné ustanovenie § 243b ods. 1 Exekučného poriadku neaplikuje) povinný je účastníkom exekučného konania (a to každého, ktoré začalo pred 01.04.2017 - § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku) už od jeho začiatku (teda od doručenia návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi - § 36 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku), nie až od vydania poverenia na vykonanie exekúcie (porovnaj v prejednávanej veci aplikovateľný § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 s § 35 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017).
18. To, či sú takto označené osoby (teda osoby označené ako procesno-právne legitimované) aj hmotno- právne legitimované, t. j. či je možné na základe návrhu exekúciu vykonať, je dané tým, či sú držiteľmi práva a povinnosti z exekučného titulu. Exekučný súd (§ 45 Exekučného poriadku) skúma hmotno- právnu legitimáciu už pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) a neskôr v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Nedostatok hmotno-právnej legitimácie je dôvodom na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) a v štádiu po vydaní poverenia dôvodom na zastavenie exekúcie (§ 57 Exekučného poriadku). 19. Hmotno-právne legitimovaným nemusí byť len ten, kto je podľa exekučného titulu držiteľom práva alebo povinnosti, ale môže ním byť aj ten, na koho prešlo právo alebo povinnosť z exekučného titulu (§ 37 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku). K prechodu práva alebo povinnosti, na rozdiel od ich prevodu, dochádza na základe inej právnej skutočnosti ako je právny úkon.
20. Prechod práv a povinností z exekučného titulu môže nastať pred začatím exekučného konania alebo po jeho začatí.
21. V prípade, že prechod práva alebo povinnosti nastal až po začatí exekučného konania (§ 36 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku), závisí procesný postup od toho, či ide o univerzálnu alebo singulárnu sukcesiu do práva alebo povinnosti. Ustanovenia § 37 ods. 3, 4 a 5 Exekučného poriadku sa vzťahujú na singulárnu sukcesiu v plnom rozsahu. Na univerzálnu sukcesiu sa vzťahujú iba v takom rozsahu, v akom to povaha veci nevylučuje.
22. Univerzálnou sukcesiou sa rozumie taký prechod práva alebo povinnosti, ktorý nastal zánikom právnej subjektivity pôvodného nositeľa práva (oprávneného) alebo povinnosti (povinného). Zánik právnej subjektivity môže v zásade nastať zánikom právnickej osoby alebo smrťou fyzickej osoby.
23. Fyzická osoba nadobúda spôsobilosť mať práva a povinnosti (právnu subjektivitu) narodením, pričom túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé (§ 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Táto spôsobilosť zanikne smrťou fyzickej osoby (§ 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Teda, fyzické osoby sa stávajú subjektmi práv - nadobúdajú právnu subjektivitu, a teda aj procesnú subjektivitu, keďže táto sa odvíja práve od hmotnoprávnej subjektivity (§ 61 CSP), dňom narodenia, pričom túto spôsobilosť má už počatý plod v tele matky (nasciturus), pod odkladacou podmienkou, že sa narodí živý. Túto hmotnoprávnu, a rovnako tak aj procesnú subjektivitu, strácajú smrťou.
24. Ak k strate procesnej subjektivity účastníka exekučného konania (bez ohľadu na to, či nastala na strane oprávneného alebo povinného), ktorým bola fyzická osoba, dôjde počas exekučného konania, súd prvej inštancie ako exekučný súd (a prípadne aj súdny exekútor) je povinný zisťovať, či po zomretom účastníkovi konania prešlo vymáhané právo alebo povinnosť na dediča, prípadne iný subjekt (§ 63 CSP).
25. Právna úprava dedenia vychádza zo zásady univerzálnej sukcesie, ktorá znamená, že dedič vstupuje do majetkovoprávnych vzťahov svojho právneho predchodcu v plnom rozsahu, pokiaľ nezanikli jeho smrťou alebo pri ktorých nie je upravený osobitný systém právneho nástupníctva. Dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa do výšky ceny nadobudnutého majetku (§ 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak poručiteľ bol v čase svojej smrti subjektom majetkových práv a povinností, ktoré jeho smrťou nezanikli a sú dediteľné, dochádza k prechodu tohto majetku na dedičov, a to k okamihu jeho smrti (§ 460 Občianskeho zákonníka).
26. Ak fyzická osoba zomrela a v dôsledku univerzálnej sukcesie vstúpil do jej majetkovoprávnych vzťahov dedič, resp. viacerí dedičia, prechádzajú všetky jej práva a povinnosti (s limitmi uvedenými v predchádzajúcom odseku) na právneho nástupcu, resp. právnych nástupcov. Pri univerzálnej sukcesii, ak bol pôvodný účastník konania fyzickou osobou, ktorá zanikla s právnym nástupcom - dedičom alebo iným subjektom, na ktorého vymáhané právo alebo povinnosť prešla, exekučný súd nerozhoduje o pripustení zmeny účastníkov konania výlučne podľa § 37 ods. 3 až 4 Exekučného poriadku (teda len na návrh súdneho exekútora na základe oznámenia účastníka exekučného konania). Exekučný súd je povinný na univerzálnu sukcesiu práva alebo povinnosti z fyzickej osoby, ktorá zomrela a do ktorej majetkovoprávnych vzťahov vstúpil dedič, resp. dedičia, príp. iný subjekt, prihliadnuť z úradnej povinnosti (na rozdiel od singulárnej sukcesie), teda bez ohľadu na to, či ju účastníci konania, príp. súdny exekútor, oznámia a z tohto dôvodu navrhnú vydanie príslušného procesného rozhodnutia.
27. Exekučný súd (a prípadne aj súdny exekútor) je totiž povinný počas celého exekučného konania skúmať, či sú splnené procesné podmienky (§ 161 ods. 1 CSP), za ktorých môže konať. Procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a účastníkov exekučného konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ exekučného konania vyplývajúci z Exekučného poriadku. Jednou z procesných podmienok, a to procesných podmienok na strane účastníkov exekučného konania, je ich procesná subjektivita. Následkom zistenia, že účastník exekučného konania, ktorý bol fyzickou osobou, zomrel, a tým stratil procesnú subjektivitu (spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania) je povinnosť exekučného súdu postupovať podľa § 63 CSP. V tejto súvislosti odvolací súd dopĺňa, že vzhľadom na absenciu osobitnej právnej úpravy v Exekučnom poriadku (v znení účinnom do 31.10.2013), ktorá by upravovala postup v prípade smrti povinného (resp. smrti či zániku účastníka exekučného konania všeobecne) a ktorá by upravovala povinnosť skúmania procesných podmienok exekučného konania, sa v tomto rozsahu subsidiárne aplikuje právna úprava obsiahnutá v Civilnom sporovom poriadku, ktorý s účinnosťou od 01.07.2016 nahradil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP), ktorý v § 251 ods. 4 ustanovoval subsidiaritu tohto všeobecného procesnoprávneho predpisu upravujúceho civilné súdne konanie (aj) na exekučné konanie.
28. Teda, po zistení, že účastník konania, ktorý bol fyzickou osobou, zomrel, je exekučný súd povinný (obligatórne) podľa § 63 CSP zisťovať, či do majetkovoprávnych vzťahov účastníka exekučného konania vstúpil v dôsledku univerzálnej sukcesie jej dedič, resp. dedičia, príp. iný subjekt alebo či fyzická osoba nemá žiadnych právnych nástupcov. Rovnako je exekučný súd povinný posúdiť, či vymáhaná pohľadávka má majetkový charakter a či nezanikla smrťou účastníka exekučného konania.
29. Ak účastník exekučného konania v procesnom postavení povinného, ktorým bola fyzická osoba, zomrel, v exekučnom konaní vymáhaná pohľadávka má majetkový charakter a do majetkovoprávnych vzťahov účastníka exekučného konania vstúpil jej dedič, príp. viacerí dediči, rozhodne exekučný súd podľa § 63 ods. 2 CSP o pokračovaní v konaní s každým dedičom povinného, s ktorými koná v rozsahu, v ktorom na nich podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorej vymoženie v exekučnom konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. Podľa ustanovenia § 63 ods. 3 CSP však exekučný súd v prípade smrti povinného v čase od jeho úmrtia do právoplatnosti dedičského rozhodnutia koná so všetkými osobami, ktoré sú zistené ako okruh dedičov, keďže exekučné konanie nemožno prerušiť ani z dôvodu prebiehajúceho dedičského konania po poručiteľovi, ktorý bol účastníkom exekučného konania v procesnom postavení povinného. Ak fyzická osoba, ktorá bola účastníkom exekučného konania zomrela a do jej majetkovoprávnych vzťahov nevstúpili žiadni dedičia alebo ak smrť účastníka exekučného konania spôsobila zánik práva alebo povinnosti, exekučné konanie (alebo už prebiehajúca exekúcia) musí byť zastavené.
30. Odvolací súd v rámci skúmania procesných podmienok konania (§ 378 ods. 1 v spojení s § 161 ods. 1 CSP) vykonal lustráciu povinného v registri obyvateľov, z ktorej zistil, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel. Z uvedeného vyplýva, že v čase, kedy súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením - t. j. dňa 10.09.2020, povinný už viac ako mesiac nedisponoval procesnou subjektivitou.
31. Súd prvej inštancie pri vydaní napadnutého uznesenia teda konal za stavu absencie splnenia všetkých procesných podmienok (konkrétne pri existencii nedostatku procesnej subjektivity povinného), za ktorých môže vo veci žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie meritórne konať a rozhodovať.
32. Keďže súd prvej inštancie ako exekučný súd bol podľa § 161 ods. 1 CSP povinný kedykoľvek počas exekučného konania prihliadať na to, či sú splnené procesné podmienky (t. j. podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť), bolo jeho povinnosťou (aj) pred vydaním napadnutého rozhodnutia procesné podmienky preskúmať - teda okrem iného aj danosť procesnej subjektivity povinného. Ak by súd prvej inštancie postupoval uvedeným spôsobom, z lustrácie povinného v registri obyvateľov by zistil, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel. Za uvedenej procesnej situácie bol súd prvej inštancie následne povinný podľa § 63 CSP konať do právoplatnosti dedičského rozhodnutia so všetkými osobami, ktoré by zistil ako osoby tvoriace okruh dedičov povinného a zisťovať, či povinnosť splniť v exekučnom konaní vymáhanú pohľadávku (ktorá má v prejednávanej veci majetkový charakter, keďže ide o peňažnú pohľadávku) prešla na dediča, resp. dedičov povinného ako jeho právnych nástupcov. V prípade, ak vymáhaná pohľadávka prešla na dediča, resp. dedičov povinného, bol exekučný súd povinný rozhodnúť o pokračovaní v konaní na mieste povinného s každým jeho dedičom a s nimi konať v rozsahu, v ktorom na nich prešli záväzky poručiteľa. Iba v prípade dodržania uvedeného procesného postupu bol súd prvej inštancie oprávnený rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade, ak by zistil, že vymáhaná pohľadávka neprešla na žiadneho dediča povinného, bol by povinný (exekučné) konanie (prebiehajúce zatiaľ len vo fáze pred samotnou exekúciou, ktorá začína vydaním poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi) podľa § 63 ods. 1 CSP zastaviť.
33. Keďže súd prvej inštancie nedodržal uvedené kogentné procesné normy, predovšetkým ustanovujúcu povinnosť skúmania procesných podmienok (§ 161 ods. 1 CSP), dopustil sa procesnej vady, ktorá mala v prejednávanej veci za následok, že súd prvej inštancie rozhodol odvolaním napadnutým uznesením za stavu, kedy na vydanie napadnutého uznesenia neboli splnené procesné podmienky - konkrétne nebola splnená procesná podmienka spočívajúca v existencii procesnej subjektivity povinného, ktorý bol popri oprávnenom základným účastníkom exekučného konania od jeho začatia (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku), teda už od doručenia návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (§ 36 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku).
34. Keďže odvolací súd prihliada na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok aj vtedy, keď neboli v odvolacích dôvodoch odvolateľom uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP) a v prejednávanej veci neboli pri vydaní napadnutého uznesenia splnené procesné podmienky (keďže povinný v čase vydania napadnutého uznesenia nedisponoval procesnou subjektivitou), odvolací súd na túto vadu prihliadol, hoci ju oprávnený v odvolaní nevytýkal, a podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie.
35. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie podľa § 391 ods. 2 a 3 CSP povinný rešpektovať vyššie uvedené právne názory odvolacieho súdu o rozhodovaní a postupe, ktoré majú nasledovať po zistení, že účastník exekučného konania v procesnom postavení povinného, ktorý je fyzickou osobou, zomrel. Súd prvej inštancie bude po vrátení veci zisťovať okruh dedičov a po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončí, zistí dedičov povinného, na ktorých prešli záväzky súčasného povinného - poručiteľa (a za ktoré títo dedičia zodpovedajú do výšky hodnoty nadobudnutého dedičstva). Súd prvej inštancie bude ako exekučný súd v exekučnom konaní pokračovať aj pred právoplatným skončením konania o dedičstve, pričom v tejto fáze bude konať so všetkými osobami zistenými ako okruh dedičov a následne po právoplatnosti uznesenia o dedičstve rozhodne o pokračovaní v konaní so všetkými dedičmi povinného, na ktorých prešli záväzky poručiteľa (a konať s nimi v rozsahu, v ktorom na nich prešli, resp. v ktorom zodpovedajú za záväzky poručiteľa), resp. konanie zastaví, ak bude konanie o dedičstve zastavené pre nemajetnosť, v dôsledku čoho neprešli záväzky poručiteľa na žiadnych právnych nástupcov. Súd prvej inštancie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie následne opätovne meritórne rozhodne, za predpokladu, že tomu nebude brániť nenaplnenie procesných podmienok konania.
36. Odvolací súd záverom výslovne zdôrazňuje, že v tomto zrušujúcom rozhodnutí nevyslovil záver, že napadnuté uznesenie je vecne nesprávne alebo že je nesprávne jeho odôvodnenie, keďže výrok ani odôvodnenie napadnutého uznesenia v tomto odvolacom konaní vzhľadom na zistenú procesnú vadu, ktorá bez ďalšieho viedla k jeho zrušeniu, nepreskúmaval.
37. Keďže odvolací súd zrušil odvolaním napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd podľa § 396 ods. 3 CSP nerozhodoval.
38. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
39. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je dovolanie prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení zákona č. 2/2017 Z. z. v spojení s absenciou prechodných ustanovení novelizačného zákona č. 2/2017 Z. z. k opravným konaniam; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 185/2018-15 z 12. apríla 2018).