Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5P-140-2020.pdf
PDF · 266.54 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/140/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Štiglicovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: Q. C., nar. XX.XX.XXXX a A. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, obaja zast. v konaní procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, Pezinok, deti rodičov: otec X.. O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X/M, D., zast. Advokátska kancelária JUDr. Barbara Holíková, s.r.o., so sídlom Staré Grunty 162, Bratislava, IČO: 36 863 971, a matka X.. O. Š.Á., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. X/M, D., prechodne bytom I. Ú. XXXX, N., zast. JUDr. Lucia Danišovičová, advokát, so sídlom Drieňová 1/D, Bratislava, IČO: 42 137 314, o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 24.07.2020 žiadal otec maloletých detí prostredníctvom svojho právneho zástupcu, aby súd rozhodol o zmene výroku II. rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 61P/219/2016 - 234 zo dňa 24.11.2017, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/190/2018 - 314 zo dňa 26.03.2019 v časti zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti, v časti určenia vyživovacej povinnosti a v časti úpravy styku s maloletými deťmi. Svoj návrh odôvodnil tak, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 61P/219/2016 - 234 zo dňa 24.11.2017, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/190/2018 - 314 zo dňa 26.03.2019 bolo výrokom I. rozvedené manželstvo rodičov maloletých detí a výrokom II. boli upravené práva a povinnosti k ich maloletým deťom tak, že maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia boli oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na maloletú Q. sumou 900 eur mesačne, z toho 600 eur tvorila suma bežného výživného a 300 eur tvorila suma určená na tvorbu úspor a na maloletého A. sumou 800 eur mesačne, z toho 500 eur tvorila suma bežného výživného a 300 eur tvorila suma určená na tvorbu úspor a otec bol oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý kalendárny týždeň v stredu od 16.30 do 19.30 hod a každý párny kalendárny týždeň od piatku od 16.30 hod do nedele do 19.00 hod, a s maloletým A. C. každý kalendárny týždeň v utorok od 16.30 hod. do stredy do 08.00 hod. s výnimkou školských prázdnin, počas zimných školských prázdnin každý nepárny kalendárny rok 24.12. od 08.30 hod. do 14.00 hod. a od 30.12. od 10.00 hod. do predposledného dňa prázdnin do 19.00 hod. a každý párny kalendárny rok od 24.12. od 14.00 hod. do 30.12. do 10.00 hod., počas jarných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od soboty od 10.00 hod. v týždni predchádzajúcom prázdninovému týždňu, do nedele do 18.00 hod. prázdninového týždňa, počas veľkonočných prázdnin každý párny kalendárny rok od zeleného štvrtka od 10.00 hod, do utorka do 19.00 hod., nasledujúceho po veľkonočnom pondelku a počas letných školských prázdnin každý kalendárny rok od 01.07. od 10.00
hod. do 15.07. do 19.00 hod. a od 01.08. od 10.00 hod. do 15.08. do 19.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme počas školského vyučovania v mieste školského zariadenia, ktoré navštevujú, počas školských prázdnin v mieste bydliska matky a po ukončení styku ich odovzdá v mieste bydliska matky. Otec v návrhu uviedol, že už počas súdneho konania, na základe ktorého došlo k úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým, otec navrhol zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, s čím matka nesúhlasila. Otec túto formu starostlivosti požadoval za najvhodnejšiu, avšak keďže zo záverov posudku psychologičky o vhodnej forme osobnej starostlivosti o maloleté deti vyplynulo, že za najvhodnejšiu sa v tom čase javila forma osobnej starostlivosti matky, rešpektoval závery tohto posudku s tým, že ide len o dočasné riešenie, kým sa situácia, vyvolaná najmä matkou nezastabilizuje. Otec uviedol, že postupom času sa situácia s deťmi zastabilizovala a v súčasnosti styk otca s deťmi prebieha bez akýchkoľvek problémov, deti s otcom veľmi radi trávia čas, avšak rozsah času, ktorý v súčasnosti môže otec s deťmi tráviť, vníma otec ako nedostatočný a limitujúci záujmy detí. Má za to, že zmena úpravy styku by v rozhodnej miere prispela aj k možnosti podpory otca v rámci mimoškolských aktivít detí. Otec ďalej v návrhu uviedol, že vzhľadom na to, že matka sa približne pred rokom presťahovala z Bratislavy do Limbachu, deti často meškajú na vyučovanie a ich účasť na mimoškolských a záujmových aktivitách je výrazne limitovaná z dôvodu vzdialenosti bydliska matky, a to napriek existencii alternatívnych možností. Otec deti nielen podporuje a pravidelne zabezpečuje návštevy detí na ich tréningoch a mimoškolských aktivít, ale sa aj výraznou mierou podieľa na financovaní takmer všetkých ich mimoškolských aktivít. Otec ďalej uviedol, že pomery sa od poslednej úpravy zmenili aj v tom, že matke sa narodilo vo vzťahu s jej partnerom dieťa a nakoľko partner matky má časté pracovné aktivity vo švédsku, v čase jeho neprítomnosti výchova a starostlivosť o všetky maloleté deti je prakticky iba na matke. Otec uviedol, že extenzívnejšiu úpravu styku nevyžaduje iba otec, ale aj samotné maloleté deti, ktoré domácnosť otca vnímajú ako vyhovujúcu, priaznivú a pokojnú a obľúbili si aj otcovu partnerku. Byt, v ktorom všetci spolu bývajú, sa nachádza blízko školy, je priestranný a deti v ňom majú vytvorené nadštandardné zázemie. Otec má za to, že v priebehu bez mála troch rokov matke v značnej, resp. celkom preukázateľnej miere dokázal, že sa má záujem o maloleté deti starať, je schopný zabezpečiť im nielen ich denný režim, prenocovanie, ale pozná aj ich návyky rovnako aj zdravotný stav a ich záujmy a potreby. Pravidelne im zabezpečuje pestrý program, venuje sa im po všetkých stránkach. Zanedbateľným nie je podľa neho ani fakt, že maloletá Q. má už 13 rokov a je vo veku, kedy má otec možno už len krátke obdobie na to, aby na ňu výchovne vplýval a zabezpečil rozvoj jej schopností. Otec v návrhu uviedol, že matka odmieta akúkoľvek konštruktívnu dohodu o úprave styku s deťmi a na jeho návrhy nereaguje. Otec považuje striedavú osobnú starostlivosť za ideálnu najmä z dôvodu, že obe maloleté deti majú pozitívny vzťah k obom rodičom a pri tejto forme starostlivosti o maloleté deti by nedošlo k potencionálnej strate všetkého, čo súvisí s druhým rodičom, ktorému v súčasnosti nie sú zverené. Za ďalšiu výhodu otec považuje aj to, že v žiadnom ohľade by nedošlo k opakovanému vytrhnutiu detí z ich sociálneho prostredia ani z prostredia školy, okruh ich kamarátov, spolužiakov a osôb, s ktorými sa stretávajú, by sa nezmenil. Súčasne otec v návrhu navrhol aj zrušenie doterajšej vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, nakoľko dĺžka osobnej starostlivosti u oboch rodičov by bola rovnaká, otec by sa pri navrhovanej úprave styku podieľal na osobnej starostlivosti o maloleté deti v rovnakej miere ako matka. Na základe uvedených skutočností otec navrhol súdu, aby zmenil výrok II. rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k. 61P/219/2016 - 234 zo dňa 24.11.2017, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. 11CoP/190/2018 - 314 zo dňa 26.03.2019 v časti zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti, v časti určenia vyživovacej povinnosti a v časti úpravy styku s maloletými deťmi tak, že maloleté deti sa zverujú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že rodičia sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o deti v týždňových intervaloch. Otec tiež navrhol režim vykonávania osobnej starostlivosti o deti počas zimných, veľkonočných a letných prázdnin a navrhol, aby súd rozhodol že výživné sa neupravuje.
2. Okresný súd Bratislava II uznesením č. k. 28P/90/2020-54 zo dňa 03.08.2020 preniesol svoju miestnu príslušnosť na Okresný súd Pezinok vzhľadom na aktuálne bydlisko maloletých detí.
3. Matka maloletých detí sa k návrhu otca vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní doručenom súdu dňa 10.12.2020 tak, že s návrhom otca nesúhlasí. Matka uviedla, že má za to, že nie sú splnené hmotnoprávne predpoklady pre zverenie mal. detí do striedavej starostlivosti a že zverením mal. detí do tohto režimu by neboli zaistené všetky oprávnené potreby mal. detí vrátane citových. Uviedla, že podanie otca vyznieva, ako by jeho návrh bol len prirodzeným pokračovaním doterajšieho kvalitného vzťahu medzi ním a deťmi a mierou jeho starostlivosti o deti. Uvedené je však v príkrom rozpore so skutočným stavom, čo najlepšie ilustruje spôsob akým otec mal. deťom oznámil, že podal
návrh na zverenie mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti na súd, keď mal. Q. uviedol: „poviem ti niečo čo ti pokazí deň.“ Matka uvádza, že otec s maloletými deťmi nielenže nekonzultoval možnosť zmeny ich doterajšieho usporiadania, nedotazoval sa ich na ich predstavy o budúcnosti, ale oznámil im to jednostranne ako svoje rozhodnutie. Keďže si bol plne vedomý, že takáto jeho požiadavka deti rozruší, oznámil im to až po skončení dovolenky, na ktorej s deťmi bol. Mal. Q. bola na otca otvorene nahnevaná, mal. A. nasledujúce dni u matky preplakal, z emočného vypätia mal kožný výsev po celom tele. Možnosť zmeny doterajšieho výchovného prostredia otec nekonzultoval ani s matkou, nepokúšal sa o hľadanie najvhodnejšieho riešenia s matkou ako s druhým rodičom, nenavrhol odbornú pomoc na čo najlepšie zaistenie potrieb mal. detí. Podľa názoru matky je podanie návrhu zo strany otca reakciou na predchádzajúce doručenie návrhu na vyporiadanie BSM do jeho rúk, ktorý návrh podala matka. Upravený rozsah styku bol výsledkom dohody medzi rodičmi, čo vyplýva zo zápisníc z pojednávaní - už v danom čase otec navrhoval striedavú osobnú starostlivosť, prípadne rozšírený kontakt s mal. deťmi, v dôsledku odlišných názorov rodičov dochádzalo k eskalácii napätia medzi nimi a priamo pôsobilo aj na zníženie ochoty mal. detí tráviť čas s otcom, z ktorého dôvodu matka ustúpila zo svojho návrhu úpravy styku a otec jej návrh prijal. Od času vynesenia rozsudku sa mal. deti stýkajú s otcom v zmysle rozsudku t.j. každý párny víkend, každú stredu v poobedňajších hodinách, resp. v prípade mal. A. od utorka poobedia do stredy poobedia. Až do 03/2020 však mal. Lucia v domácnosti otca neprespávala, toto odmietala, hoci ide o byt ktorý predstavoval spoločnú domácnosť rodičov a ktorý bol uspôsobený potrebám mal. detí. Dôvodom Q. postoja bol jej otvorene narušený vzťah k otcovi; maloletá otcovi a ani jeho schopnostiam poskytnúť deťom starostlivosť z mnohých dôvodov nedôveruje. Mal. Q. trvala na tom, aby počas víkendu ktorý trávi u otca (a na ktorom dôsledne trvá aj sama matka) prespávala u starej matky - matky otca, čo otec rešpektoval a maloletú na noc k starej matke od 11/2017 až do 03/2020 doprevádzal. Na prenocovanie často krát (najmenej v jednu noc z víkendu) u starej matky zostal aj mal. A.. Podľa vedomosti matky, za uvedené obdobie mal. Q. v bydlisku otca prespala dva krát čo bolo motivované tým, že sa do bydliska otca vrátili neskoro v noci zo spoločných aktivít. Otcovi sa za celé toto obdobie nepodarilo nadviazať si s maloletou taký vzťah, aby sa v jeho domácnosti cítila dobre a prirodzene a aby sama vyžadovala prespávanie v jeho domove. V 03/2020 obaja rodičia požiadali mal. Q., aby z dôvodu, že stará matka je v súvislosti s ochorením COVID-19 ohrozenou osobou, kontakt s ňou zúžila - podľa vyjadrenia mal. Q. sa táto v záujme ochrany zdravia svojej starej matky, ktorú má úprimne rada, obetovala. Uvedené však Q. považuje za dočasné, takýto styk s otcom realizuje preto, že „musí“ a preto, že cíti potrebu poskytovať podporu mal. A., ktorý sa vyvíja viac ako submisívny a poslušný a citovo sa na mal. Q. obracia. Mal. A. trávi s otcom v porovnaní s Q. viac času. Matka nepopiera, že mal. A. má k otcovi vyvinutú pevnú citovú väzbu, avšak kontakt s otcom maloletý mnohokrát nerealizuje s prirodzeným nadšením, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať. Matka popiera tvrdenie otca, že by bol maloletý v ktorejkoľvek vývinovej fáze „prirodzene viac naviazaný na otca a jeho otcovskú rolu v živote,“ ako otec tvrdí. Kým mal. Q. dokáže otvorene prezentovať svoj názor, presadzovať ho a byť aj kritická voči rodičom, mal. A. je skôr utiahnutej povahy, javí sa byť poslušný. Výchovný štýl otca mal. A. (rovnako ako mal. Q.) nevyhovuje, obe mal. deti sú skôr emocionálne založené, vyžadujú si stálu citovú podporu, žiadajú prejavovanie záujmu o seba. Mal. A. však pre až neprirodzený rešpekt, ktorý voči otcovi pociťuje, nie je schopný bez obáv vyjadriť otcovi svoje pocity a túžby. Svoju nespokojnosť tak maloletý udržiava v sebe, čo zrejme negatívne vplýva aj na uspokojovanie jeho vzdelávacích potrieb. Matka pripúšťa, že obe mal. deti z dôvodu svojho veku a rozumovej vyspelosti nemôžu vedieť aké usporiadanie je pre ne, z pohľadu formovania ich osobnosti, najvhodnejšie, vedia však v ktorom usporiadaní a v ktorom prostredí sa cítia dobre, bezpečne a predovšetkým prirodzene, sami sebou. Mal. A. sa prirodzene cíti s matkou, kontakt s otcom realizuje častokrát preto, aby nečelil príliš dôraznému prístupu otca, otcových reakcií sa do istej miery bojí - aj keď je v mentálnom nastavení, že chce byť s matkou, matke uvedie, že k otcovi ide „aby mu otec nenadával.“ V poslednom období matka napríklad zvažovala zmenu pediatra mal. detí bližšie k bydlisku detí, na čo mal. A. reagoval, že otec by sa hneval. Takáto motivácia dieťaťa však nie je vhodným „podhubím“ pre zdravý vzťah dieťaťa k rodičovi; nakoniec snaha vyhovieť druhému aj proti svojim pocitom sa nesporne odrazí na vzťahu dieťaťa k sebe samému v jeho dospelom živote. Matka uviedla, že vzťah oboch mal. detí k otcovi je v tomto čase neuspokojivý. Dôvodom k tejto skutočnosti je predovšetkým osobnosť otca, nízka miera jeho skutočne vykonávanej osobnej starostlivosti o deti, absolútny nedostatok empatie otca v medziľudských vzťahoch a k deťom vôbec a prílišne vyžadovaná autorita od mal. detí a jeho okolia, čo mal. deťom zhoršuje možnosť cítiť sa v prítomnosti otca prirodzene. Už v návrhu na rozvod matka uvádzala, že v priebehu manželstva sa otec venoval kariérnemu uplatneniu, v ktorom bol mimoriadne úspešný a jeho pozície vo vrcholovom manažmente ovplyvňovali aj jeho komunikačný štýl k matke a k maloletým deťom, ktorí však nie sú jeho podriadení. V priebehu manželstva sa o všetky potreby rodiny a maloletých detí starala
v drvivej väčšine matka a otec bol ich požívateľom. Výchovu maloletých detí zabezpečovala v zásadnej miere predovšetkým matka. Otec z dôvodu svojho časového a psychického vyťaženia súvisiaceho s náročnými a zodpovednými pracovnými pozíciami, ktoré v priebehu manželstva mal, sa na chode rodiny takmer nezúčastňoval; prichádzal v neskorších večerných hodinách, resp. aj vo večerných hodinách v domácnosti pracoval, alebo oddychoval. Pocity, názory a „trápenia“ maloletých detí otec nielenže nepoznal, ale ani nemal záujem ich poznať, jeho prioritou nebol rodinný život. Od rozvodu manželstva otec kariérne opäť postúpil, aktuálne je členom predstavenstva Všeobecnej úverovej banky, a.s. Ako člen vrcholového manažmentu jednej z najúspešnejších slovenských bánk má otec nesporne značné riadiace schopnosti, schopnosť uvažovať bez ovplyvnenia emóciami a značnú zodpovednosť. Podľa názoru matky má otec osobnostné črty ktoré ho na vrcholovú riadiacu pozíciu predurčujú, zároveň sa však javí, že tieto osobnostné črty vylučujú osvojenie schopnosti otca postarať sa o malé deti, ktorých citové a psychické prežívanie sa, na rozdiel od podnikania, nevyznačuje racionalitou, ale naopak individuálnosťou na ktorú treba reagovať s primeranou mierou empatie k detskej, nevyzretej osobnosti. Psychologické vyšetrenie mal. detí PhDr. Jaroslavou Martínkovou, ktoré vyšetrenie sa vykonávalo v čase rozvodu manželstva, potvrdilo tvrdenie matky, že uspokojovanie svojich citových potrieb vyhľadávajú mal. deti takmer výlučne u matky - túto časť výkonu rodičovských práv však otec od rozvodu manželstva, podľa vedomosti matky, nerozvíjal. Postoj maloletých detí k otcovi je naďalej rovnaký - s otcom sa zahrajú (mal. A.), nevedia si však predstaviť, že by sa mu vedeli zdôveriť so svojimi detskými témami, otca nevyhľadávajú za účelom poskytnutia pocitu bezpečia a istoty. Nakoniec, otec sa mal. detí ani nepýta ako sa cítia, po stránke ich emocionálneho vývoja je k nim pasívny. Otec sa k mal. deťom nevie skloniť, zatiaľ nevie na nich zdravo výchovne vplývať v smere ktorý si ich vek vyžaduje, jeho výchovný štýl je direktívny, očakáva, že deti budú plniť jeho pokyny tak ako je tomu v jeho zamestnaní. Nie je záujmom matky dehonestovať otcovu osobnosť - práve naopak, matka je toho názoru, že hlbší vzťah medzi otcom a mal. deťmi sa prejaví v neskoršom veku detí, keď už budú samostatnejšie, budú mať vyzretejšie názory a vlastné predstavy o kurze svojho života, kedy im otec môže byť veľmi cenným mentorom. Aktuálne sú však deti vo veku charakterizovanom detskou, nevyzretou osobnosťou, rozvíjajú sa predovšetkým po citovej stránke, vyžadujú si podporu, motiváciu, empatický prístup, neustálu starostlivosť o ich psychickú pohodu, k čomu sa však osobnosť otca - podľa skúseností matky z dlhoročného manželstva s otcom
- nehodí. Mal. Q. je voči otcovi otvorene kritická a to dlhodobo, čo potencuje svojím ráznym prístupom aj otec. Keď sa otec mal. detí dotazoval, čo by zmenili v byte v ktorom žije, Q. odpovedala, že otca. Z diskusie, ktorá následne medzi otcom a mal. Q. vznikla, bolo zrejmé, že otec si jednoznačne uvedomuje, že postoj detí k nemu nie je zdravý. Matka však neposkytuje mal. Q. príležitosť, aby sa o otcovi vyjadrovala hanlivo, uvedomuje si, že keď si maloletá osvojí nerešpektujúci prístup voči otcovi, o to ľahšie si prípadne vytvorí priestor na osvojenie si nerešpektujúceho prístupu v budúcnosti aj voči matke, či iným autoritám. Nevôľa mal. Q. tráviť s otcom čas je však zrejmá z opakovaných poznámok dieťaťa, z jej hodnotenia krokov z otca, či z neochoty stretnúť sa s otcom viac ako je určené. V prípade mal. Q. je však otec viac ochotný nevyvíjať na ňu nátlak za účelom realizácie styku. Mal. A. sa však vôli otca podriaďuje, aj keď si už uvedomuje rozdielny prístup otca k nemu a k mal. Q., čo ho vnútorne frustruje. V 01/2020 keď bol mal. A. chorý, otec nástojil na tom, aby sa aj napriek tomu styk s ním realizoval, maloletý plakal, že s otcom musí byť, bolo zreteľné, že vnútorne nie je vysporiadaný s tým, že si svoju vôľu nedokáže presadiť tak ako mal. Q. a cítil sa byť nerešpektovaný. Otec v tomto prípade nástojil na realizácii styku, aj keď vedel, že v priebehu dňa nebude môcť poskytnúť chorému maloletému starostlivosť, maloletého prevzal od matky pracujúcej v domácom prostredí, odišiel do zamestnania a starostlivosťou o mal. A. poveril svoju partnerku. Mal. A. sa navyše potýka s poruchami vzdelávania, ktoré podľa matky, ale aj podľa správy zo psychologického vyšetrenia v CPPPaP zo dňa 18.01.2019 ktorú predložil otec, súvisia so psychickým prežívaním dieťaťa. Už v roku 2018 (po začatí styku s otcom na základe ktorého sa realizovalo prespávanie maloletého u otca aj v priebehu týždňa, ktoré však psychológom PhDr. Martínkovou nebolo doporučené) boli rodičia zo strany pedagóga maloletého a školskej psychologičky upozornení na prejavy vysokej záťaže maloletého, jeho vyčleňovanie z kolektívu, vyhýbanie sa hodnotení, únavy či demotivácie. Už v danom čase pedagogička maloletého a školská psychologička odporučili rodičom zvážiť možnosť zverenia maloletého v priebehu pracovných dní do starostlivosti len jedného z rodičov, na čo však otec, ani po rozhovoroch s pedagogickým kolektívom, nepristal. Napriek dodržiavaniu ostatných odporúčaní zo strany školskej psychologičky maloletý aj naďalej horšie udržiava pozornosť a má ťažkosti v mnohých oblastiach jeho vývoja. Situácia vyústila do pridelenia asistenta učiteľa pre maloletého na vyučovaní v ZŠ. Od roku 2019 v rámci ZŠ máva mal. A. z iniciatívy matky aj pravidelné stretnutia so špeciálnou pedagogičkou a to v rozsahu 1 hodiny v týždni a nepravidelné stretnutia so školskou psychologičkou, ktorá mu pomáha zvládať záťažové situácie. Aj z dôvodov týchto obtiaží maloletého je nevyhnutné, aby bol u maloletého jednotný výchovný prístup
a aspoň približne rovnaký režim pokiaľ ide o jeho domácu prípravu na vyučovanie. Aj napriek tomu, že otec má nespochybniteľnú vedomosť o špecifických vzdelávacích potrebách mal. A., nedbá o ne dôsledne, opakovane sa stáva, že A. sa u otca pripravuje na vyučovanie v čase, po ktorý v starostlivosti matky už spáva. Matka prirodzene netrvá na tom, aby bol režim detí exaktný a nemenný, je však toho názoru, že aspoň v prípade mal. A. by sa mu mal snažiť poskytnúť svoju plnú pozornosť - mal. A. zo ZŠ nevyzdvihuje otec, ale jeho partnerka alebo stará matka, ktoré ho taktiež namiesto otca doprevádzajú na krúžky. Ak vyzdvihne mal. A. otec, častokrát ho odvedie do svojho zamestnania, kde pokračuje v práci, prípadne na vyzdvihnutie mal. A. z družiny aj hodinu mešká. Matka nevníma, že by k lepšiemu uspokojovaniu týchto potrieb maloletého mohlo dôjsť tak ako otec uvádza - prostredníctvom striedavej osobnej starostlivosti. Matka je toho názoru, že potreby maloletého by boli lepšie naplnené vtedy ak by maloletému bola venovaná intenzívna pozornosť v smere a v rozsahu, ktorý vzhľadom na svoje špecifiká potrebuje - čo však otec doposiaľ nerobil dostatočne. Od rozpadu spoločnej domácnosti rodičov v 12/2016 žije otec v spoločnej domácnosti s partnerkou O. P.. Práve ona zabezpečuje osobné potreby maloletých v čase keď sú tieto u otca a to vrátane tých emocionálnych. Mal. deti označujú otca ako osobu, ktorá stále pracuje - je buď v zamestnaní, alebo je v domácnosti za počítačom či mobilom, pričom je to práve partnerka otca, ktorá pomáha mal. deťom s ich školskými povinnosťami, ktorá ich doprevádza z vyučovania domov, ktorá im pripravuje desiatu do školy, s ktorou komunikujú o ich voľnočasových aktivitách, či ktorá im obstaráva veci, ktoré počas svojho styku s otcom potrebujú. Otca mal. deti vnímajú ako nepraktického pre bežný život, ktorý nepomáha v starostlivosti o domácnosť, ktorý nevníma potrebu uspokojovania ich základných potrieb. Mal. Q. v posledných mesiacoch navštevuje prípravu na prijímacie konanie na bilingválne gymnázium, ktoré doučovanie má v piatok, v čase kedy sú mal. deti u otca - uvedenú skutočnosť otec zistil až po šiestich týždňoch, keď dovtedy neabstrahoval potrebu zaujímať sa o to, kde sa nachádza maloletá pred tým než prichádza do jeho domácnosti, otec nevedel či maloletá k nemu prichádza od matky, alebo zo ZŠ. Tiež až po dvoch rokoch návštevy Základnej umeleckej školy maloletou Q. sa otec zaujímal, ktorú ZUŠ vlastne mal. Q. navštevuje. Podľa vyjadrenia maloletých detí tieto vnímajú čas svojho styku s otcom ako čas, kedy sú s partnerkou otca. K nej si mal. deti vybudovali za tri roky intenzívnejší citový vzťah v porovnaní s citovým vzťahom k otcovi. Ani mal. Q. ani mal. A. neprejavujú negatívne emócie z nedostatku času s otcom, neprekáža im keď sa otec počas styku s nimi venuje svojej práci, keď si však partnerka otca v 09/2020 našla nové zamestnanie, namietal mal. A., že O. sa mu nemôže toľko venovať a on sa u otca nudí. Mal. Q. pred matkou opakovane vyjadrila ľútosť nad tým, že O. zotrváva v partnerskom zväzu s jej otcom, vníma, že chod domácnosti sa podriaďuje potrebám otca a jej potreby sú rovnako ako potreby mal. detí považované až za druhoradé (otec je jediným dieťaťom rozvedenej matky a jeho záujmy boli v jeho detstve priorizované). Po návšteve u otca mal. deti častokrát komunikujú matke s nadšením o tom ako sa mali s O., ale nie s otcom. Jedným z dôkazov, že otec sa o potreby mal. detí sám príliš nezaujíma je aj jeho vyjadrenie v návrhu, že mal. Q. z dôvodu odsťahovania sa do Pezinka nenavštevuje tréningy futbalu. Mal. Q. v minulosti intenzívne navštevovala tréningy hokeja (na ktoré nebola motivovaná len zo strany otca ako otec uvádza), neskôr ich zamenila za tréningy futbalu. Prirodzeným dospievaním však mal. Q. svoje záujmy zmenila, nastúpila do puberty a tak intenzívny šport už pre ňu prestal byť atraktívny. Matka s mal. Q. na túto tému viedli opakované diskusie, motivácia k náročným športovým výkonom však nie je možná „zvonku.“ Ak by otec s maloletou komunikoval o jej pocitoch, nemohol by prezentovať názor, že k zmene športového režimu maloletej došlo pod vplyvom zmeny bydliska. Otec v návrhu uvádza, že mal. A. prejavil záujem o individuálne hodiny anglického jazyka, čo mu však otec z dôvodu krátkosti času s ním nedokáže zabezpečiť. Nie mal. A., ale mal. Q. prejavila záujem o individuálne hodiny anglického jazyka - a tie jej aj matka zabezpečila. Otec v návrhu uvádza, že v priebehu predchádzajúcich troch rokov preukázal svoj záujem a schopnosti o deti sa postarať. Matka nespochybňuje otcov dobrý úmysel smerom k deťom, avšak jeho tvrdenie nepovažuje za pravdivé. Svoj čas styku otec častokrát prenecháva starej matke mal. detí alebo svojej partnerke, a to aj pokiaľ ide o účasť na jednotlivých úkonoch dennej starostlivosti o deti, dohľad nad domácou prípravou na vyučovanie a pod. Pokiaľ ide o spoluprácu medzi rodičmi, túto matka hodnotí ako neproduktívnu. Dôvodom tejto skutočnosti je nízka miera reálne vykonávanej osobnej starostlivosti o deti, keď si je matka vedomá toho, že mnohé z rodičovských povinností otca supluje jeho partnerka, teda často sa spolupráca na témach týkajúcich sa detí realizuje medzi matkou a partnerkou otca, avšak to len sprostredkovane, prostredníctvom mal. Q.. Ďalším dôvodom je aj hostilné nastavenie otca voči matke, ktorú otec otvorene obviňuje, že maloleté deti manipuluje, znevažuje jej rodičovské kompetencie a jej motiváciu, pričom tak otec robí aj v prítomnosti mal. detí. Otec viackrát deťom vytýkal, že matka je pre nich mienkotvorná, sám mal. A. matke uviedol, že otec na matku žiarli, keď mu vytkol, že keď mu volá matka, ide sa telefónom „dotrhať“ ale keď mu volá on, ledva zdvihne. Pri rokovaní rodičov za prítomnosti právnych zástupcov (vo veci vyporiadania BSM pred podaním žaloby) otec výslovne
uviedol, že: „sa mu z matky chce zvracať.“ Jedným zo spôsobov akým sa len potencuje negatívny náboj v komunikácii rodičov je opakované meškanie otca pri odovzdaní mal. deti po skončení styku matke, kedy necíti ani len morálnu povinnosť vopred na túto skutočnosť matku upozorniť. Je to pritom otec ktorý (aj v návrhu) nepravdivo obviňuje matku, že v dôsledku zmeny bydliska z Bratislavy do Pezinka maloleté deti často na vyučovanie meškajú. Za obdobie takmer troch rokov čo matka s mal. deťmi žije v Pezinku, meškali maloleté deti na vyučovanie len zopár krát a aj to len z dôvodu nepredvídateľnej udalosti na ceste. Pravidelnú školskú dochádzku mal. detí do ZŠ potvrdzuje aj vyjadrenie ZŠ. Nie je pravdivé ani tvrdenie otca, že by matka vyvíjala snahu o maximalizáciu školských krúžkov v čase keď je s mal. deťmi otec, krúžok výtvarnej výchovy končil mal. A. pred začatím styku s otcom a krúžok ktorý navštevoval tri roky pred úpravou styku nepretržite, mu otec jednostranne zrušil. Deti s obľubou prijímajú voľnočasové aktivity, ktoré pre nich otec pripravuje, aj s ohľadom na svoje príjmové možnosti je schopný zabezpečiť deťom atraktívne dovolenky a výlety, samotné dennodenné spolunažívanie charakterizované dennou rutinou a plnením si povinností si však s otcom predstaviť nevedia. Tvrdenie otca, že širšej úpravy styku sa dožadujú aj maloleté deti, je podľa vedomosti matky vyslovene nepravdivé. Krok otca požiadať o zverenie mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti, a to navyše bez akejkoľvek reflexie s postojmi detí, hodnotí matka ako nesprávny - postoj detí k otcovi sa po tomto oznámení v 08/2020 zhoršil. Mal. Lucia vyostrila svoj kritický tón voči otcovi a mal. A. prejavuje zo svojho budúceho usporiadania strach. Obe deti sú presvedčené, že striedavú osobnú starostlivosť nechcú, mal. A. v náručí matky pravidelne plače a oznamuje, že dúfa, že striedavá starostlivosť nebude. Otec mal. A. striedavú osobnú starostlivosť prezentoval tak, že je ide o režim v ktorom bude tráviť viac času s matkou, čo spočiatku maloletého potešilo, lebo viac času s matkou zodpovedalo jeho predstavám skôr. Pre matku je nepochopiteľné prečo maloletého otec takýmito vyhláseniami zavádza, veď práve nimi sa otec pre maloleté deti stáva málo dôveryhodným. Ako otec v návrhu uvádza, matke sa dňa XX.XX.XXXX narodilo dieťa - T. Q.. K T. si obe deti vytvorili prirodzený, láskyplný vzťah; z dôvodu obavy matky ako bude predovšetkým senzitívny A. znášať rozptyl jej pozornosti, sa matka snaží venovať viac sústredenej pozornosti práve jemu. Podozrenie otca, že po narodení T. nie je predpoklad, že by matka dokázala riadne zabezpečiť starostlivosť a výchovu o deti, matka hodnotí ako nenáležitý a zlomyseľný argument. Skutočnosť, že matka je od 04/2020 na materskej dovolenke, práve spomalila denný režim detí, čo prospelo najmä mal. A.. Pred nástupom na materskú dovolenku vyzdvihovala matka maloleté deti v ZŠ po skončení svojho zamestnania, kedy bolo nevyhnutné rýchlo uspokojiť všetky potreby detí. V súčasnosti chodí po deti už po skončení ich vyučovania. Mal. deti tak majú väčší priestor na oddych. Sústredenosť mal. A. na prípravu na vyučovanie sa značne zlepšila, keďže matka sa s deťmi nemusí náhliť. Matka v spoločnej domácnosti žije aj so svojím partnerom T. Q., ktorý na starostlivosti o maloletú T., ale aj na starostlivosti o mal. A. a Q., prirodzene, participuje. Matka nijakým spôsobom nespochybňuje otcove právo, a ani právo detí na starostlivosť a výchovu poskytovanú oboma rodičmi. Matka plne súhlasí a atribútom, že pre správny vývin dieťaťa je dôležitá prítomnosť oboch rodičov, mužského aj ženského prvku. Čo však matka spochybňuje, je názor otca, že striedavá osobná starostlivosť bude lepšie vyhovovať potrebám mal. detí. Otec poukazuje na rozhodovaciu prax súdov podľa ktorého má rodič právo na to, aby s dieťaťom strávil polovicu jeho voľného času - existuje však rozsiahla prax predovšetkým českého Ústavného súdu podľa ktorých „je neprípustné paušalizovať a zovšeobecňovať na úkor jedinečnosti každého individuálneho prípadu a v nich skúmaného záujmu a potrieb maloletého dieťaťa, o ktorého starostlivosti je rozhodované.“ (II. ÚS 2224/14). Rovnaké názory formuluje aj Výbor OSN pre práva dieťaťa: „koncept najlepšieho záujmu dieťaťa je flexibilný a adaptabilný. Mal by byť prispôsobený a definovaný individuálne s ohľadom na špecifickú situáciu, v ktorej sa dieťa, ktorého sa vec týka, nachádza, pričom pozornosť by mala byť venovaná ich osobným pomerom, situácii a potrebám. V rámci individuálnych rozhodnutí musí byť najlepší záujem dieťaťa hodnotený a stanovený vo svetle špecifických okolností konkrétneho dieťaťa.“ (In: Trávníček, M., Střídavá péče, 1. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2015, s. 144, alebo In: I. ÚS 1234/15). Podľa judikatúry môže byť striedavá osobná starostlivosť legitímnou alternatívou v prípade ak obaja rodičia napĺňajú kritérium „schopnosti daného rodiča zaistiť vývoj dieťaťa a jeho fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby.“ „V prípade že jeden z rodičov napĺňa tieto kritéria výrazne lepšie, je spravidla v záujme dieťaťa, aby bolo zverené do starostlivosti tohto rodiča“ (I. ÚS 1554/14, III. ÚS 1206/09). Javí sa, že návrh otca na zverenie mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti nie je motivovaný najlepším záujmom mal. detí, ale skôr požiadavkou otca na fakticky rovnocenný výkon rodičovských práv a povinností. Ani v súčasnosti otec z dôvodu svojho pracovného vyťaženia nevyužíva všetok svoj čas s deťmi. Matka však nevníma, že by zverenie mal. detí do jej osobnej starostlivosti zvýhodňovalo jej postavenie; matka je presvedčená, že každý z rodičov disponuje takými osobnými vlastnosťami, v ktorých s druhým rodičom navzájom nie sú zastupiteľní a preto len tento konkrétny rodič dokáže deti v tejto konkrétnej sfére pozitívne ovplyvňovať. Vo sfére citového a emocionálneho vývoja,
každodenného uspokojovania materiálnych potrieb detí, vo sfére systematického dohľadu nad deťmi a ich správaním sa subjektívne cíti byť povolanejšia matka, pričom s ohľadom na vek detí a ich rozumovú vyzretosť existuje u mal. detí Q. a A. zvýšená potreba uspokojovania práve tohto okruhu záujmov. Matka odmieta v otázke výkonu rodičovských práv a povinností k deťom s otcom súťažiť, jeho vplyv na deti a potrebu tohto vplyvu plne akceptuje a podporuje. Striedavú osobnú starostlivosť však nechce vnímať ako kompromis medzi požiadavkami rodičov. Vzhľadom k uvedenému matka navrhla, aby súd návrh otca zamietol.
4. Otec sa k vyjadreniu matky vyjadril vo svojom podaní doručenom súdu dňa 21.12.2020 tak, že matka vo svojom vyjadrení k návrhu otca na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností uvádza, že deti neprijali túto skutočnosť vôbec dobre, mal. Q. bola na otca otvorene nahnevaná a mal. A. plakal, pričom mal z emočného vypätia kožný výsev. Uviedla tiež, že otec nielenže možnosť zmeny s deťmi nekonzultoval, nedotazoval sa detí na ich predstavy o budúcnosti, ale oznámil im to jednostranne ako svoje rozhodnutie. Uvedené tvrdenie matky, že otec s deťmi nekonzultoval jeho záujem o úpravu a zmenu jeho starostlivosti o ne, nie je podľa otca pravdivé. Otec uviedol, že opakovane jeho záujem o striedavú starostlivosť s deťmi konzultoval, resp. s nimi o tom hovoril tak, ako sa nespočetne veľa krát pokúšal úpravu súčasného modelu konzultovať, resp. dohodnúť s matkou. Deti nikdy žiadnym spôsobom neprejavili nesúhlas s jeho úmyslom byť s nimi častejšie, či už s intenzívnením súčasnej formy styku alebo formou striedavej starostlivosti, a nikdy nedošlo k situácii, že by sa nahnevali, alebo sa u nich prejavil stres, či iná forma emočného vypätia z takejto informácie. Naopak, matka akékoľvek pokusy otca o zmenu úpravy styku s deťmi, od počiatku ignoruje. Otec navrhol za posledné dva roky niekoľko možností, ako upraviť styk s deťmi tak, aby to vyhovovalo najmä deťom, ale jeho snaha zostala bez akejkoľvek odozvy zo strany matky. Je pravdou, že otec oznámil deťom podanie jeho návrhu na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na konci ich spoločnej dovolenky, nebolo to však z dôvodu jeho obavy ich prípadného nesúhlasu, či odmietnutia, ako uvádza matka. Bolo tomu tak z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom bolo, že otec chcel deťom tak vážnu a dôležitú informáciu povedať v čo najvhodnejšej chvíli. Otec má za to, že deti informáciu zobrali úplne pokojne, bez akýchkoľvek negatívnych reakcií, o čom svedčí aj skutočnosť, že následne všetci pokračovali v programe, ktorý práve mali (hrali spolu šachový turnaj). Druhým dôvodom bola jeho obava z toho, že ak by to deťom oznámil na začiatku dovolenky, deti by to v dobrej viere oznámili, resp. spomenuli matke, s ktorou sú vždy v nepretržitom kontakte, prostredníctvom telefonickej komunikácie a následné reakcie matky (v komunikácii s deťmi) by tak mohli negatívny ovplyvniť zvyšnú časť dovolenky. Deti sú podľa názoru otca vystavené vnútornému tlaku, kedy na jednej strane chcú byť s otcom, a to aj v intenzívnejšom styku, ale na druhej strane poznajú reakcie a nastavenie matky, ktorá s akoukoľvek zmenou starostlivosti principiálne nesúhlasí. Deti matku nechcú rozrušiť alebo nahnevať, keďže poznajú jej názor a reakcie spojené s otcom ako takým. Majú však prirodzene k matke veľmi dobrý a úzky vzťah, sú ňou veľmi ovplyvnené, a to najmä mal. Lucia. Nie v malej miere sa deti stotožňujú s jej postojmi a názormi a preto otec v žiadnom ohľade nechce na deti vyvíjať nátlak, chce si s nimi veci riešiť a nastavovať pomaly, krok za krokom. Otec nemá vedomosť o tom, že by mal. A. nasledujúce dni po rozhovore o podanom návrhu na zmenu úpravy styku preplakal a z emočného vypätia mal kožný výsev, ako tvrdí matka. Ani matka, ani deti mu to doteraz nikdy nespomenuli, pričom má otec za to, že takúto závažnú skutočnosť by mu matka určite minimálne prostredníctvom mal. Q., vedieť. Otec je presvedčený, že ak aj takáto situácia nastala a A. plakal, nebolo to z dôvodu A. nesúhlasu s navrhovanou zmenou úpravy styku s otcom, ale podľa názoru otca, práve z obavy a stresu vyvolaných A. očakávanou reakciou matky, ktorá formu striedavej starostlivosti principiálne odmieta a ktorá rolu otca vo vzťahu k deťom, ako aj jeho charakter dlhodobo nevníma a neprezentuje nielen pred deťmi, pozitívne. K údajnému kožnému výsevu mal. A. otec uviedol, že určitá forma kožného výsevu sa u A. prejavila už viac krát v minulosti, a to v súvislosti s jeho alergickou reakciou na niektorý druh materiálu oblečenia. Predmetné tvrdenie matky, kedy táto účelovo spojila synovu reakciu, resp. plač s prejaveným kožným výsevom, preto otec považuje za zveličujúce a zámerne zavádzajúce. Matka vo svojom vyjadrení tvrdí, že mal. Q. v domácnosti otca neprespávala až do 03/2020. Toto tvrdenie považuje otec za nepravdivé, zavádzajúce a účelové. Mal. Q. u otca prespávala opakovane aj pred vyššie uvedeným obdobím, či už cez prázdniny alebo cez bežný školský rok, frekvencia jej prespávania u otca postupne narastala. Otec nepopiera skutočnosť, že mal. Q. často prespávala u starej matky - matky otca, bolo to však jej želanie, ktoré otec rešpektoval, a ktoré mu s ohľadom na výborný vzťah jeho matky s mal. Luciou pripadalo a pripadá ako prirodzené. Vždy ráno po prespatí u starej matky mu dcéra zavolala, aby po ňu prišiel, aby mohli tráviť spoločný čas. V žiadnom ohľade nie je možné súhlasiť s názorom matky, že Lucia sa v domácnosti otca necíti dobre a prirodzene, a že u neho prespáva iba z dôvodu, že sa obetovala, keď už nemôže z dôvodu
ochrany starej matky (pred ochorením COVID -19) u nej prespávať. Q. už takmer rok, bez akýkoľvek problémov a rada prespáva u otca, do domácnosti otca, ktorá bola od jej narodenia jej domovom, si bez problémov vodí svojich priateľov a prostredie, v ktorom s otcom býva, má veľmi rada. S otcom majú úprimný vzťah, v ktorom ani jeden z nich nemá problém otvorene o veciach komunikovať. Nebolo tomu však vždy tak, nakoľko prvý rok od rozpadu manželstva nebolo otcovi umožnené stretávať sa dcérou vôbec, navyše je pravdou, že Q. pripisovala rozchod rodičov práve otcovi a styku s ním sa preto nedomáhala. Až rozhodnutie súdu, prispelo k realizácii styku otca s dcérou. Otec postupne, veľmi citlivo a pomaly nechával priestor, aby dcéra opätovne k nemu našla cestu a mohla tak nadobudnúť k nemu pocit dôvery, istoty a lásky. Preto otec i keď vnútorne nerád, nebránil, keď dcéra vyslovila želanie prespávať u starej matky. Videl v tom práve cestu na prirodzené budovanie vzťahu s dcérou aj s ohľadom na jej vek a úskalia s tým spojené. Po dlhých 3 rokoch sa otcovi javí, že konal správne. Otec je toho názoru, že vzťah mal. Q. k nemu je veľmi ovplyvnený jej vzťahom k matke. Q. nekriticky preberá názory a postoj matky k otcovi, čoho prejavom je napríklad jej trvanie na striktnom dodržiavaní času začiatku a konca styku otca s deťmi, kedy už len pár minútové meškanie spôsobené zväčša dopravnou situáciou, vníma veľmi stresujúco a trvá na presnom čase, čo pre dieťa v jej veku nie je prirodzené. Otec si túto súvislosť uvedomil práve vtedy, keď nastala táto situácia, pričom matka detí, jeho prípadné vopred avizujúce niekoľkominútové meškanie okomentovala sms správou o jeho povinnosti dodržiavať stanovený času styku. Podľa otca je toto Q. správanie poznačené najmä tým, že zo strany matky je Q. používaná ako komunikačný prostriedok. Vo vzťahu k tvrdeniu matky, že vzťah mal. Q. s otcom je výrazne narušený, čo však otec tak nevníma, otec uviedol, že je pravdou, že matka sústavne vyvoláva situácie, ktorými sa snaží dcéru ovplyvniť v jej nastavení voči otcovi, a to negatívnym smerom. Príkladom je skutočnosť, že mal. Q. necháva čítať komunikáciu medzi matkou a otcom, a tiež ju nechala byť prítomnou na poslednom rodičovskom online aktíve, konanom dňa 7.12.2020. Matka zostala počas celého aktívu ako obvykle pasívna, otec ani len netušil, či tam matka je alebo nie, a už vôbec netušil, že umožnila počúvať veci určené dospelým, resp. rodičom a pedagógom, dcére. Dcéra ho následne konfrontovala s tým, čo na aktíve prezentoval. Otec preto Q. s trpezlivosťou vysvetlil, čo a z akých dôvodov hovoril, načo sa upokojila a pokračovali v bežnej komunikácii. Otec považuje konanie matky, a to nielen v tomto prípade, za neakceptovateľné a navyše voči mal. Q. aj bezohľadné a nezodpovedné. Povinnosťou matky, by mal byť najlepší záujem dieťaťa, ktorým je aj pozitívny vzťah k otcovi. Konanie matky svedčí o tom, že sa nesnaží vzťah mal. Q. k otcovi rozvíjať, ale práve naopak tým, že zaťažuje dcéru záležitosťami, ktoré jej veku neprináležia a vecami, ktoré ju môžu negatívne ovplyvňovať vo vzťahu k otcovi, je namieste domnievať sa, že sa snaží tento vzťah narušiť. Vo svojom vyjadrení sa matka na viacerých miestach vyjadruje k výchovnému štýlu otca, ktorý má byť podľa jej názoru autoritatívny, dôrazný, mal. deti sa mnohokrát jeho reakcií do istej miery boja, podľa názoru matky má otec mnohé osobnostné črty, ktoré ho predurčujú na vrcholovú riadiacu pozíciu, zároveň však vylučujú osvojenie schopnosti otca postarať sa o mal. deti, ktorých citové psychické prežívanie sa, na rozdiel od podnikania, nevyznačuje racionalitou, ale naopak individuálnosťou, na ktorú treba reagovať s primeranou mierou empatie k detskej, nevyzretej osobnosti. Otec aj toto tvrdenie matky považuje za zavádzajúce a účelové. Otec nepopiera, že sa snaží vo svojej prirodzenosti vychovávať deti k zodpovednosti, zásadovo a stanovuje deťom určité pre fungovanie vzťahov nevyhnutné hranice a pravidlá. Vždy tak však robí s láskou a pochopením. V žiadnom ohľade nie je možné jeho vzťah a prístup k deťom považovať za bezcitný, autoritatívny prístup a už vôbec nie za prístup, ktorý by mal vzbudzovať obavy či dokonca strach, zo strany jeho detí. Otec sa vždy snažil, a tak je tomu aj v súčasnosti, určiť deťom pravidlá a hranice vytvárajúce rámec, v ktorom sa deti môžu prejaviť, získať skúsenosti, pohybovať sa. Je úplne prirodzené, že deti chcú stanovené hranice stále rozširovať, a je to v poriadku. Hľadajú ľahšiu cestu odporu, a je len na rodičoch, či im to dovolia, resp. či aj v takej situácii, ako je ich rozchod, zvládnu podporiť jeden druhého v najlepšom záujme detí. Otec nespochybňuje dôležitosť materinskej lásky a starostlivosti, ktorú považuje za nevyhnutnú pre zdravý psychický a fyzický vývin detí. Je však presvedčený, že vo vzťahu k deťom je veľmi dôležitá aj jeho funkcia otca, ktorú je pre neho nesmierne obtiažne realizovať tak v krátkom a nekontinuálnom čase, aký je otcovi umožnený za súčasnej situácie spôsobenej rozchodom rodičov a úpravou jeho styku s deťmi. S deťmi aj napriek pracovnej vyťaženosti intenzívne komunikuje, vníma ich potreby, snaží sa im čo najviac venovať. Otec sa snaží takmer na každý spoločný víkend s deťmi, vopred pripraviť program, ktorý otec často plánuje a vyberá aj podľa preberajúceho učiva v škole. Postupne spolu navštívili Mohylu Milana Rastislava Štefánika na Bradle, Slavín, hvezdáreň, kontaktnú ZOO, venujú sa turistike a bezpočtu ďalších športových alebo vzdelávacích aktivít. Otec, samozrejme aj z titulu pozície, ktorú zastáva, má možnosť brávať deti na zaujímavé podujatia, čo robí rád. Otec ešte počas manželstva v roku 2015 dostal ponuku s výrazne vyšším platom, išlo o pozíciu člena predstavenstva inej finančnej inštitúcie, avšak túto odmietol. Dôvodom odmietnutia ponuky bola skutočnosť, že miesto výkonu práce nebolo
v Bratislave a vyžadovalo by si to nielen časté cestovanie ale najmä odlúčenie od rodiny. Otec však odmietol uprednostniť kariéru a možný lepší zárobok, pred časom so svojou rodinou. V roku 2017, t. j. v čase rozpadu manželstva, otec prijal u súčasného zamestnávateľa pozíciu člena predstavenstva. Túto však akceptoval výlučne s podmienkou, že mu zamestnávateľ umožní odchádzať z pracoviska každý utorok a stredu skôr tak, aby sa mohol venovať deťom. Je tomu tak dodnes, pričom otec nikdy nevynechal možnosť tráviť s deťmi pridelený čas. Práve naopak, opakovane žiadal (v skutočnosti skôr prosil) matku o rozšírenie času, ktorý s deťmi trávil, avšak neúspešne. Na tomto mieste považuje otec za potrebné uviesť, že matka ako rodič, má v súčasnosti prirodzene jednoduchšiu pozíciu, a to práve s ohľadom na väčší časový priestor umožnený úpravou styku s deťmi ako aj jej rodičovskou dovolenkou. Je prirodzené, že je objektom priľnutia detí práve k jej osobe, kedy prejavy a názory matky a čas strávený s deťmi, sú pre deti v tomto veku určujúce. Z tohto dôvodu však matka nesie o to väčšiu zodpovednosť za to, ako deti vo vzťahu k otcovi nastavuje a ovplyvňuje. Otec bol prekvapený vyjadreniami matky ohľadom vnímania vzťahu detí s ním. Považuje ich za výslovne subjektívny, ak nie až účelovo negatívny názor matky, v snahe vykresliť otca nehodného a neschopného starostlivosti o svoje deti. Podľa názoru otca negatívny vzťah matky k nemu nemôže prevážiť nad najlepším záujmom detí a necháva na vlastnom posúdení súdu, či naozaj ide o skutočnosti, ktoré by otca mohli „diskvalifikovať“ v jeho snahe o rozšírenie styku s deťmi alebo ide len o snahu matky ako preferenčného rodiča, nestratiť svoju materskú nadradenú rolu. Otec je presvedčený, že ak by matka konala v čo najlepšom záujme detí, nebránila by častejšiemu stretávaniu sa otca s deťmi a práve naopak, pomohla by deťom, ak to tak matka vníma (najmä mal. A.), s vyjadrením ich pocitov voči otcovi, pomohla by deťom pochopiť správanie, reakcie a konanie otca a na styk s otcom by ich vždy najmä citovo pripravila. Matka vo svojom vyjadrení označuje spoluprácu medzi otcom mal. detí a ňou ako neproduktívnu, a to najmä z dôvodu údajného hostilného nastavenia otca voči matke, ktorú otec podľa jej tvrdenia otvorene obviňuje, že mal. deti manipuluje, znevažuje jej rodičovské kompetencie a jej motiváciu, pričom tak otec robí v prítomnosti mal. detí. Je pravdou, že od rozpadu manželstva vzťahy medzi matkou a otcom nie sú ideálne, čomu nasvedčuje najmä ich vzájomná komunikácia, resp. nekomunikácia. Matka od momentu rozpadu manželstva otcovi nedvíha telefón, nereaguje na elektronickú komunikáciu a je pravdou, že kontakt medzi nimi sa žiaľ realizuje len prostredníctvom mal. Q., ktorú na takúto formu komunikácie s otcom matka využíva. Otec by uvedené tvrdenie vedel preukázať nespočetným množstvom sms správ alebo emailov, na ilustráciu však predkladá súdu pokus o komunikáciu z aktuálneho času, kedy požiadal matku z dôvodu návštevy kolízneho opatrovníka ustanoveného pre toto konanie v jeho domácnosti o možnosť, aby sa plánované stretnutie mohlo konať aj za prítomností detí (nakoľko s nimi v dohodnutom čase nemá styk). Otec adresoval matke návrh na umožnenie stretnutia dňa 14.12.2020 s tým, že by stretnutie nemalo trvať viac ako hodinu, pričom by si pre deti prišiel a následne by ich aj priviezol. Matka otcovi tak, ako vždy, ani len neodpovedala. Otec je presvedčený, že ak by matka bola ochotná a schopná s ním komunikovať aspoň v bežnej miere rozídených párov, nebolo by potrebné, aby otec musel podať tento návrh a prostredníctvom autoritatívneho rozhodnutia súdu žiadať o svoje základné rodičovské právo. Otec preto aj touto cestou apeluje na matku, aby prehodnotila svoj doterajší postoj a prístup k nemu a nadradila najlepšie záujmy ich detí nad svoje očividne neprekonané negatívne nastavenie voči otcovi. Matka vo svojom vyjadrení k návrhu otca na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností vyjadruje svoje zdanie, že návrh otca na zverenie mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti nie je motivovaný najlepším záujmom mal. detí, ale skôr požiadavkou otca na fakticky rovnocenný výkon rodičovských práv a povinností. Otec sa s týmto názorom nestotožňuje. Nejde mu o rovnocenný výkon rodičovského práva vo vzťahu otec - matka detí, ale o výkon rodičovského práva vo vzťahu otec - deti. Z tohto dôvodu práve toto vyjadrenie matky považuje otec za prejavenie jej motívu nesúhlasu s navrhovanou úpravou. Otec toto vyjadrenie vníma ako snahu matky nestratiť voči deťom jej preferenčnú pozíciu, a nie jej snahu chrániť tak, ako sama tvrdí, najlepší záujem detí. Matka zároveň vyjadruje obavu, že otec ani v súčasnosti z dôvodu pracovnej vyťaženosti nevyužíva všetok svoj čas s deťmi. Otec k uvedenému tvrdeniu matky uviedol, že ide len o jej subjektívny ničím nepodložený názor, pretože otec aj napriek pracovnej vyťaženosti je schopný zariadiť si všetko tak, aby mohol deťom zabezpečiť plnohodnotný vzťah. Je prirodzené a zároveň pozitívne, že k starostlivosti a domácej pohode prispieva aj jeho partnerka, s ktorou majú deti veľmi dobrý a priateľský vzťah, čo matka nespochybňuje. Práve partnerka otca spolu s jeho matkou pomáhajú otcovi vytvárať pre deti tie najlepšie podmienky. V žiadnom ohľade nemôže byť otcovi na ujmu, že zastáva vysokopostavenú a náročnú pracovnú pozíciu, ktorou zabezpečuje potreby rodiny a v neposlednom rade, ktorá mu umožňuje dať deťom len to najlepšie. Všetok svoj voľný čas sa otec snaží aktívne stráviť s deťmi, má za to, že jeho pracovné vyťaženie je porovnateľné s inými pracovnými pozíciami súčasnej doby. K spochybneniu vhodnosti navrhovanej úpravy styku zo strany matky vo vzťahu k mal. Davidovi, otec uviedol, že Davidova príprava na vyučovanie v čase, kedy je s otcom,
je vždy dôsledná a primeraná jeho potrebám. Otec si je plne vedomý tohto, že David v tomto ohľade potrebuje intenzívnejšiu starostlivosť. Nemôže byť však rozhodujúcou a už vôbec nie neprijateľnou skutočnosť, že s Davidovou prípravou na vyučovanie pomáha otcovi jeho partnerka. Práve naopak, svedčí to o fungujúcom nastavení rodiny, resp. domácnosti otca aj vo vzťahu k zabezpečeniu tejto stránky potreby mal. Davida. Na tomto mieste otec považuje za potrebné uviesť, že si je plne vedomý toho, že mal. David práve v tomto veku potrebuje otca ešte intenzívnejšie ako doteraz. Hlavným dôvodom je skutočnosť, že je vo veku, kedy je veľmi dôležité, aby mal možnosť, čo najviac sa od otca naučiť a preberať tzv. mužské role a zvyky. Aby mal možnosť pozorovať prirodzenú rolu muža, a to nielen ako otca ale aj ako súčasť iných súčastí života. Otec je presvedčený, že jeho vzťah s mal. Davidom je veľmi dobrý, uvoľnený a otvorený. Nie je pravdou, že by sa mu syn obával hovoriť o svojich pocitoch a pod. Otec považuje náklady vyúčtované matkou za výrazne nadhodnotené (napr. matka uvádza, že na deti vynakladá na lieky a drogériu takmer 180 € mesačne, TV a elektronika viac ako 90 € mesačne a podobne), iné za nerelevantné, nakoľko ich zabezpečuje otec (napr. dovolenky). Otec má za to, že v skutočnosti vo výživnom platí takmer všetky skutočné náklady na deti a ešte im dokonca vytvára úspory v značnej výške, na ktorých sa matka nepodieľa. Zmienka matky uvedená v závere jej vyjadrenia týkajúca sa súťaženia rodičov v otázke výkonu rodičovských práv a povinností k deťom a týkajúca sa aj údajného kompromisu medzi požiadavkami rodičov, vyznieva pre otca ako jej vnímanie celej veci. Vystihuje to jej úplne mylné vnímanie motívu otca o úpravu rodičovských práv a povinností, ktorým nie je súťaženie o lepšieho a schopnejšieho rodiča ani dosiahnutie faktického rovnocenného času s deťmi, ale je ním výlučne najlepší záujem obidvoch detí. Ani nesúhlas jedného z rodičov so zverením detí do striedavej osobnej starostlivosti nemôže byť sám o sebe rozhodujúci faktor, na neumožnenie takejto formy starostlivosti o deti. Otec je presvedčený, že súd po vykonanom dokazovaní dospeje k záveru, že striedavá osobná starostlivosť o maloleté deti je v súčasnosti tou najlepšou formou starostlivosti, tak pre Lucku aj Davidka. Podľa názoru otca je v tomto konaní veľmi dôležité dôsledné zistenie najlepšieho záujmu a potrieb mal. detí a zistenie ich skutočného vnútorného pociťovania veci a vyjadrenia vzťahu k obidvom rodičom, a to práve z dôvodu možnosti veľmi veľkého vplyvu matky na ich vyjadrenia a navrhol súdu využitie a uprednostnenie inštitútu tzv. Cochemskej praxe, a to konkrétne výsluchom detí prostredníctvom súdom určeného psychológa, pred prípadným znaleckým dokazovaním, ktoré je často pomalé a nehospodárne.
5. Matka sa k vyjadreniu otca vyjadrila vo svojom podaní doručenom súdu dňa 27.01.2021 tak, že vo svojom vyjadrení otec popiera tvrdenie matky, že by maloleté deti prejavovali nesúhlas so striedavou osobnou starostlivosťou. Matka nehodlá produkovať tvrdenia o správaní sa detí v čase keď nie sú s ňou, je však dennodenným svedkom toho ako sú mal. deti neochotné tráviť s otcom viac času ako je určené, svedkom toho ako jej komunikujú, že namiesto trávenia času s otcom, trávia čas v interakcii s partnerkou otca, svedkom následkov rôznych komunikačných nedorozumení medzi otcom a deťmi na psychickom prežívaní detí a aj svedkom toho ako boli mal. deti rozrušené z otcovej požiadavky na striedavú osobnú starostlivosť. Mal. Lucia matke o od leta 2020 pravidelne oznamuje, že s otcom na tému striedavej osobnej starostlivosti „bojuje.“ Matka zásadne odmieta tvrdenie otca, že by nesúhlas mal. detí do striedavou osobnou starostlivosťou deti odvádzali od stanoviska matky. Obe deti dlhodobo deklarujú, že otec im síce pripraví výlety či dovolenky, ktoré sa im páčia, ale pochopiť ich, vcítiť sa do nich, či obrazne povedané skloniť sa na ich úroveň nedokáže. Mal. Lucia uvedené deklaruje v podobe určitého podráždenia až hnevu smerovaného k otcovi, mal. David v podobe prílišného nezdravého rešpektu k otcovi, ktorý je ako osobnosť prirodzene autoritatívny. Matka spochybňuje tvrdenie otca, že by jeho požiadavka striedavej osobnej starostlivosti odrážala pocity, názory či priania mal. detí. S mal. deťmi otec svoje názory nekonzultuje, ale predkladá im ich ako jeho rozhodnutia, pričom u otca sú deti nastavené tak, že s otcovými rozhodnutiami sa nepolemizuje. Matka uviedla, že otec popiera tvrdenie matky, že by od právoplatnosti rozsudku o úprave styku mal. Lucia prespala v jeho domácnosti len dvakrát. Zároveň však otec priznáva, že k pravidelnému prespávaniu mal. Lucie v jeho domácnosti (namiesto domácnosti jeho matky / starej matky Lucie) dochádza už takmer rok - čo však korešponduje s predchádzajúcim tvrdením matky, že k prespávaniu v domácnosti otca bola mal. Lucia motivovaná súčasnou epidemiologickou situáciou a možným ohrozením starej matky. Mal. Lucia vyžaduje komunikáciu s matkou aj v čase keď realizuje styk s otcom, matke najmenej raz za deň napíše správu. Matka tak vždy mala / má jednoznačnú informáciu o tom, či mal. Lucia prespala v domácnosti otca alebo starej matky, pričom matka nemá dôvod pochybovať o pravdivosti vyjadrenia mal. Lucie. Pre matku bola informácia o tom, kde Lucia prespala vždy dôležitá, podľa nej totiž dokázala usúdiť či sa zlepšuje jej vždy kritický postoj k otcovi. Vo svojom vyjadrení otec tiež popiera tvrdenie matky, ktorým poukazovala na nadmerne kritický vzťah Lucie k otcovi a tvrdí, že s mal. Luciou má úprimný vzťah
založený na otvorenej komunikácii. S takýmto tvrdením však koliduje ďalšie tvrdenie otca podľa ktorého mal. Lucia svoj postoj k otcovi preberá od kritickej matky. Buď má teda mal. Lucia k otcovi saturovaný vzťah, alebo ho má pod vplyvom otcom tvrdeného ovplyvňovania matkou narušený; existencia oboch charakterov vzťahu k otcovi sa navzájom vylučuje. Matka nesúhlasí s názorom otca, že mal. Lucia kopíruje postoje k otcovi od matky. Matka opakovane uisťuje obe deti, že majú oboch rodičov, že vo svojich postaveniach sú každý jedinečný a zdôrazňuje aj potrebu otca pri formovaní ich osobnosti. Opakovane deti uisťuje, že je plne stotožnená s tým, ak vyjadria vôľu byť s otcom viac. Podľa názoru matky však mal. deti nemajú väčší záujem tráviť s otcom viac času a rozhodne sú proti režimu striedavej osobnej starostlivosti. Podľa vedomosti matky a jej skúseností s interakciou s mal. Luciou, mal. Lucii autoritatívny prístup otca, jeho štýl komunikácie, ktorý prekračuje hranicu zdravej asertivity, nevyhovuje. Z hľadiska svojej osobnosti sa mal. Lucia nerada prispôsobuje a vie sa postaviť za svoj názor, čo jej otec úplne nedovoľuje, v dôsledku čoho sa mal. Lucia cíti byť ako osobnosť potláčaná a znevažovaná. Ku kritickému postoju mal. Lucie k otcovi neprospieva ani forma komunikácie otca k matke. Otec matkou otvorene pohŕda a hoci sa rodičia prakticky nestretávajú, pri občasných stretnutiach rodičov nedokáže otec svoju animozitu k matke skryť. Mal. Lucia otvorene tvrdí, že s otcom komunikuje len málo, že nemajú spoločné témy a že viac komunikuje s partnerkou otca. Vo svojej domácnosti je matka niekedy svedkom útržkov telefonickej komunikácie detí s otcom (pri telefonovaní matka zachováva deťom ich súkromie), komunikácia je však úsečná a ako keby „z povinnosti.“ Mal. David sa zase u matky opakovane uisťuje, že sa otec niektoré z informácií o ňom a jeho postojoch nedozvie, David sa bojí otvorene prezentovať svoj názor, od otca je navyknutý na to, že ho otec konfrontuje, ak sa mu názor dieťaťa nepáči. Nie je pravdou, že by matka umožnila mal. Lucii čítať akúkoľvek komunikáciu vedenú medzi rodičmi - k otcom nastolenej téme triedneho online aktívu pri ktorom mala byť matka „ako obvykle“ pasívna, matka uvádza, že s maloletou konzultovala otcom na triednom aktíve verejne prezentovaný názor, že online vyučovanie mal. Lucii nevyhovuje. Mal. Lucia zostala zarazená, pretože otec pri žiadnej z jej online vyučovacích hodín nebol prítomný a práve naopak, online vyučovanie, jeho rozvrhnutie ako aj jej zvýšená schopnosť sústredenia sa, mal. Lucii vyhovuje. Otcovi a ani iným členom jeho rodiny nikdy neprezentovala, že by bola v takomto usporiadaní nespokojná. Mal. Lucia konfrontovala otca s otázkou prečo verejne rozpráva o tom, čo sa jej páči, keď sa na to najskôr nespýta jej. Matka sa ohrádza voči tvrdeniu otca, že sa ho pred deťmi snaží vykresľovať ako nehodného a neschopného starostlivosti o deti. Matka uvádza, že otec pre svoju vysokú mieru racionality a nízku mieru empatie k deťom, ktoré ešte nie sú „hotovými“ osobnosťami, nedokáže vnímať citové a emocionálne potreby mal. detí, pričom tieto s ohľadom na svoj vek ešte nie sú schopné formulovať ich tak, aby ich otec dokázal pochopiť a rozhodne ani nie sú schopné v konkurencii s otcom si ich presadiť. Mal. deti matke často uvádzajú, že otcovi otvorene prejavia svoje pocity len málokedy a to z dôvodu obavy z jeho reakcie a odmietnutia, keďže sú si vedomé toho, že otec vždy presadzuje svoje názory a riešenia. Uvedené je súladné s poznatkami matky zo spolužitia s otcom, matka preto nemá dôvod spochybňovať verbalizované pocity detí. Otec si zrejme tiež neuvedomuje, že deti sa viac ako dospelého dotkne, keď ich označí za „najhoršiu dcéru na svete“ alebo pri bežnej nezhode rodiča s dieťaťom za „sprostú kravu.“ Všetky tieto skutočnosti spôsobujú, že majú deti bližšie k rodičovi, ktorý uprednostňuje iný výchovný štýl. Aj vyjadrenie otca zo dňa 21.12.2020 nasvedčuje, že otec citové potreby detí nie je schopný vnímať a teda ani náležite ich ošetriť. Bližší vzťah detí k matke nie je ovplyvnený matkiným väčším časovým priestorom, ktorý jej vznikol jej rodičovskou dovolenkou, tak ako sa to otec snaží naznačiť, ale výrazne väčšou mierou ingerencie matky v živote detí už od ich narodenia. Bola to matka, ktorá bola deťom nepretržite fyzicky prítomná, kým otec prostredníctvom svojho kariérneho uplatnenia zabezpečoval primárne materiálne podmienky rodiny. Matka tak dokáže rozlíšiť tie potreby mal. detí, ktoré otec nevidí alebo popiera, pričom otec sa nikdy nesnažil túto časť rodičovskej zodpovednosti si osvojiť. Práve u matky sa tak deti cítia pochopené, práve jej pomoc a podporu vyhľadávajú, ju si stotožňujú s pocitom istoty a bezpečia, ktoré pocity sú pre ich súčasné štádium vývinu nevyhnutné. Matka zopakovala svoje predchádzajúce tvrdenie, že v neskoršom štádiu vývinu detí, keď ich emocionálne potreby nebudú tak vstupovať do popredia, bude otec môcť byť pre deti cennou autoritou, avšak len vtedy ak bude prirodzená, ak bude vychádzať z prirodzeného rešpektu detí k otcovi, jeho schopnostiam a jeho správaniu, a nie z rešpektu, ktorý sa aktuálne javí ako vynútený. Aktuálne mal. deti vnímajú otca ako osobu, ktorá je od nich citovo aj fyzicky vzdialená. Opisujú ho ako otca ktorý je len pasívne prítomný, v čase ich styku ležiaceho na gauči s mobilom, alebo pracujúceho na počítači, ktorého potreby zabezpečuje jeho partnerka. Matka uvádza, že mal. deti veľmi často opisujú predovšetkým čas, aktivity a starostlivosť ktorú im zabezpečuje partnerka otca a nie otec sám. V samotnej prítomnosti otca, bez prítomnosti partnerky otca, sa mal. deti cítia nesvoje, nudia sa, podľa vyjadrenia mal. detí majú dokonca dojem, že ho ich prítomnosť obťažuje, lebo je na uspokojovanie ich potrieb sám, bez podpory. Matka považuje za potrebné ohradiť sa voči tvrdeniu otca, že by s ním odmietala komunikovať, resp. že
by mu nezdvíhala telefón alebo nereagovala na elektronickú komunikáciu. Matka komunikuje s otcom o všetkých otázkach, ktoré sa týkajú akýchkoľvek potrieb či záležitostí mal. detí. Je pre nás zarážajúce, že otec vo svojom vyjadrení „apeluje na matku, aby prehodnotila svoj doterajší postoj a prístup k otcovi.“ Je to práve otec, ktorý sa v súvislosti s matkou a aj v prítomnosti mal. detí vyjadruje s dešpektom. Partnera matky, ktorý žije s mal. deťmi v spoločnej domácnosti označuje ako „spolubývajúceho,“ kým matka aj v komunikácii s deťmi označuje partnerku otca zdrobneninou jej mena „Aďa.“ Bydlisko matky označuje za „neskolaudovanú búdu,“ hoci nehnuteľnosť patriacu do BSM užíva proti vôli matky len on sám, resp. so svojou partnerkou. Je to otec, ktorý matku pravidelne ironicky nazýva „matkou roka.“ Keď matka otca žiadala, aby na rešpektoval určené pravidlá styku, odpovedal otec, že „od ženy ktorá toho tak veľa dokázala a preslávila sa svojou čestnosťou si určite nechá poradiť.“ Podľa jeho písomných správ matka „produkuje patologické lži“ a vyzýva ju, aby „sa pokusov o starostlivosť o deti dobrovoľne vzdala“ lebo „jej dávno prerástla cez hlavu.“ Matka uvádza, že osobná komunikácia medzi rodičmi nie je častá, zo strany otca sa pri takejto osobnej komunikácii často cíti byť zastrašovaná, otec len málokedy nevyužije priestor na zdanlivo nevinnú poznámku na adresu matky, jej správania, jej bydliska, jej prístupu k deťom, či na adresu jej partnera. Uvedené len prehlbuje rozkol medzi rodičmi namiesto toho, aby po rozvode manželstva došlo ku konsolidácii narušených vzťahov a k osvojeniu bazálneho rešpektu na úrovni rodičovského vzťahu. Komunikácia o mal. deťoch sa tak medzi rodičmi realizuje predovšetkým písomnou formou. Obe deti matke uvádzajú, že u otca nemôžu slobodne hovoriť o matke a aktivitách, ktoré s ňou robia, pretože cítia otcovu nevôľu. Matka predpokladá, že otec si ani neuvedomuje ako rôzne drobné negatívne ladené poznámky na adresu matky, o poukazovaní na väčšiu náklonnosť detí k matke ako k otcovi, na maloletých pôsobia. Je len logické, že následne sa deti snažia matku obhajovať, verbálny útok otca na matku vnímajú ako útok na seba a k otcovi nepociťujú takú dôveru, akú by z ich vzájomného vzťahu mohli čerpať. Rovnako deti vnímajú aj stres vznikajúci pri ich odovzdávaní - od 11/2020 sa otec rozhodol požadovať, aby odovzdávanie mal. detí prebiehalo striktne v zmysle rozsudku súdu - tj. v priestoroch ZŠ, ktorú deti navštevujú. Mal. deti však z dôvodu protiepidemiologických opatrení majú nariadenú dištančnú výučbu, nachádzajú sa v bydlisku matky v Pezinku a ZŠ v Bratislave - na ul. Drieňová je zatvorená. Otec prezentuje, že nie je povinný deti si prevziať inde ako v priestoroch ZŠ, že do bydliska matky nie je ochotný po deti chodiť a požaduje, aby mu matka, ktorá sa stará o niekoľkomesačné batoľa s nepravidelným režimom, deti nosila domov, resp. do ZŠ. Často tak nastávajú situácie, že deti pociťujú z blížiaceho sa styku neistotu, stres. Aj keď si otec nakoniec po deti v takejto situácii príde do ich bydliska v Pezinku, nezaobíde sa bez negatívne ladených komentárov v prítomnosti mal. detí. Matka nevytýka otcovi, že mu so starostlivosťou o deti pomáha jeho partnerka. Práve naopak, jej prítomnosť a jej starostlivosť značnou mierou prispieva k pohode detí a k záujmu detí realizovať styk v určenom čase. Matka namieta skutočnosť, že za situácie, keď otec celkom zrejme nie je ochotný alebo schopný zvládnuť starostlivosť o deti v čase jeho styku s deťmi, nie je namieste, aby došlo k rozšíreniu tohto časového fondu. Matka akceptuje oprávnenosť otcovej námietky, že jeho čas s deťmi nie je ucelený. Na strane druhej vzťah mal. detí k blízkej osobe nie je závislý len od kvantity ale predovšetkým od kvality spoločne stráveného času. Práve zabezpečovanie tejto kvality vo veľkej miere prenecháva otec dobrovoľne iným osobám, hoci deklaruje, že priestor na skutočnú realizáciu svojej starostlivosti o deti aj napriek svojmu pracovnému zaťaženiu, má. S mal. Davidom, ktorý si pre svoje špecifiká vyžaduje intenzívny prístup, otec nepracuje, nedodržiava odborníkmi odporúčaný režim vzdelávania, nemotivuje ho k výraznejšej aktivite smerom k jeho školským povinnostiam a to ani vtedy ak má vedomosť o konkrétnej aktivite ktorá by zabezpečila dieťaťu zlepšenie školského prospechu (prečítanie a spracovanie do čitateľského denníka). Naopak, špecifický prístup k dieťaťu často bagatelizuje a k jeho výkonu nie je objektívny. Podľa správy z intervencie školského psychológa Mgr. Nemčekovej, PhD. pri ZŠ Drieňová v Bratislave, v ktorej starostlivosti je maloletý od 1. ročníka ZŠ, je v tomto školskom roku 2020/2021 mal. David hodnotený ako viac uzavretý v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. K striedavej starostlivosti sa u psychologičky vyjadril tak, že chce „aby to ostalo tak ako doteraz“ a bojí sa, že sa otec bude naňho za to hnevať. Školskej psychologičke maloletý verbalizoval aj neprítomnosť otca na plnení jeho školských povinností a ingerenciu priateľky otca. Matka navrhla, aby súd vypočul maloleté deti ohľadne ich názoru na zmenu výchovného prostredia. Matka vyčíslila reálne vynakladané výdavky na mal. deti. V čase spolužitia rodičov v jednej domácnosti mali mal. deti výdavky výrazne vyššie, odzrkadľujúce životnú úroveň rodiny v danom období. Sám otec v konaní o rozvod manželstva tvrdil, že zo svojich miezd (otec 8.690 Eur netto priemerne mesačne, matka 1.797 Eur netto priemerne mesačne) neboli rodičia schopní nič usporiť, ale že všetky peňažné prostriedky minuli na potreby rodiny. Dodala, že v ostatnom sa pridržiava svojho vyjadrenia z 03.12.2020.
6. Otec sa k vyjadreniu matky vyjadril vo svojom podaní doručenom súdu dňa 01.03.2021 tak, že podľa jeho názoru matka vo svojom vyjadrení tak, ako vo svojom subjektívnom nastavení voči otcovi, posudzuje v podstate ako negatívnu, akúkoľvek reakciu detí na ich otca. Otec je presvedčený, že tvrdenie matky, že je každodenným svedkom toho, ako sú deti neochotné tráviť s otcom viac času ako je určené, je opäť len subjektívnym názorom matky, ktorá otca vníma výslovne negatívne, ako autoritatívneho, neschopného vnímať citové a emocionálne potreby detí, atď. Otec trvá na svojich doterajších vyjadreniach, že s maloletými deťmi o situácii a jeho záujme o striedavú starostlivosť hovoril. S deťmi veľmi citlivo komunikuje akúkoľvek tému, nakoľko je zrejmé, že matka jeho snahu o častejší styk s deťmi bezdôvodne a dlhodobo odmieta. Na dokreslenie postoja matky voči otcovi, jej nedôvery, negativizmu a neustálej intervencie vo vzťahu k jeho starostlivosti o deti otec uviedol situáciu, kedy matka priniesla synovi na jeho školské vystúpenie iné nohavice, ktoré si musel obliecť, nakoľko sa jej tie, ktoré mal oblečené nezdali „dosť“ čierne. Urobila tak napriek tomu, že vedela, že otec farbu ako aj typ nohavíc, ktoré si v ten deň syn obliekol, vopred odkomunikoval s triednou učiteľkou. Otec uviedol, že matka neustále zasahuje do času, ktorý otec s deťmi trávi, a to napriek tomu, že sa otec o deti príkladne stará. Pravidelne sa stáva, že si otec vyzdvihne maloletého syna o 16.30 hod. a už o dve hodiny matka synovi volá, ako sa má a čo robí. Od odchodu matky zo spoločnej domácnosti, v decembri 2016, otec nevynechal jedinú príležitosť na to, aby mohol tráviť čas s deťmi. Matku nespočetne krát žiadal, či už o úpravu styku, resp. aspoň o flexibilitu v prípade, keď podujatie, návšteva alebo iná aktivita zasahovala do času, ktorý majú deti tráviť s matkou. Matka sa k prosbám a žiadostiam otca zásadne nevyjadruje, na preukázanie tejto skutočnosti otec priložil k svojmu vyjadreniu email zo dňa 26.05.2020, na ktorý matka otcovi dodnes neodpovedala. Otec je presvedčený o tom, že matka nemá najmenší záujem vyjsť otcovi v ústrety, ani záujem zmeniť svoj prístup k nemu ako otcovi ich detí. Ak aj matka výnimočne súhlasila s drobnou korektúrou času (čo sa stalo maximálne dvakrát za viac ako štyri roky), trvala vždy na prísnej kompenzácii času, o ktorý otec deti priniesol neskôr s tým, že si ich musí nabudúce aj neskôr vyzdvihnúť. Otec tiež doložil e-mailovú komunikáciu rodičov ohľadom možnosti synovho vzdelávania prezenčnou formou, z ktorej je zrejmé, že matka potom, ako otec vyjadril svoj nesúhlas s jej názorom, a chcel aby syn pokračoval vo vyučovaní prezenčnou formou výučby, nakoľko by to bolo v jeho najlepšom záujme, prestala na túto tému s otcom ďalej komunikovať. Matka vo svojom vyjadrení uvádza, že opakovane uisťuje obe deti, že majú oboch rodičov, že vo svojich postaveniach sú každý jedinečný a zdôrazňuje aj potrebu otca pri formovaní ich osobností. Tomuto vyjadreniu matky však podľa otca nekorešponduje jej reálne správanie, keď matka neustále písomne aj verbálne, a to aj pred deťmi, otca znevažuje, otcovi roky nedvíha telefón a v čase, keď deti nemali svoje telefóny, resp. boli dlhodobo nedostupné, a matka nereagovala ani na textové správy, aby sa s nimi otec vôbec mohol spojiť, musel požiadať o asistenciu políciu, pokiaľ otec výnimočne, najmä z dôvodu komplikovanej dopravy, nestihne priviesť deti po skončení jeho osobnej starostlivosti k matke a mešká pár minút, pričom matka o meškaní vie, vie aj o tom, že sú už na ceste k nej, matka píše otcovi textové správy o porušení súdneho rozhodnutia, a to aj napriek tomu, že už dokonca vidí auto otca zaparkované pred jej bydliskom, ani raz za viac ako 4 roky neumožnila otcovi s deťmi stráviť čo i len minútu naviac, bez požadovania následnej prísnej kompenzácie takéhoto času, odmieta všetky pokusy otca o zlepšenie komunikácie, úplne ho ignoruje alebo ho poučuje a priam patologicky odmieta uznať akýkoľvek svoj podiel viny na nepriaznivej situácii ich deti, ktoré sú už roky každodenným priamym účastníkom jej negatívneho až nenávistného postoja voči otcovi, napriek tomu, že otec deťom zabezpečil kompletnú lyžiarsku výstroj, nielenže mu túto pri odchode detí na lyžovačku s ním, odmietla vydať, ale opakovane nútila syna, aby sa vrátil presne v tom istom oblečení, v ktorom od nej odišiel, opakovane necháva čítať otcove sms správy / e-maile adresované matke ich maloletej dcére, ktorá sa otcovi následne chváli tým, že: „videla som, čo si zase mame napísal“ a cituje mu z jeho správ a zásadne robí jednostranné rozhodnutia bez účasti otca, a to aj o podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí, pri ktorých sa vyžaduje, aby rodičia rozhodovali spoločne, otca o svojich rozhodnutiach ani neinformuje, jedná sa najmä o rozhodnutie matky o zmene lekára detí, o ktorom sa otec pred dvomi rokmi dozvedel len náhodne potom, ako potreboval od pôvodnej lekárky doklad pre dcéru o zdravotnom stave, otec opakovane matke ponúkal zdravotnú starostlivosť v špičkovom zariadení PROCARE, ktoré bol ochotný celé financovať, matka túto ponuku nielenže neakceptovala, ale zlomyseľne ho odporučila, aby sa obrátil na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Aktuálne úvahy matky o presune lekárskej starostlivosti detí do Pezinka sa otec opäť dozvedel len zo súdneho materiálu. Ďalej sa jedná o to, že matka s otcom nikdy nekonzultovala a nekonzultuje veci týkajúce sa krúžkov, druh ani čas, kedy sa realizujú. Otec sa takéto skutočnosti dozvedel vždy len od detí, pochopiteľne s tým, že takmer všetky matkou vybrané krúžky boli vždy v čase, ktorý majú tráviť s otcom. Žiadny krúžok nevybrala napríklad tak, aby bol vo štvrtok, t. j. v deň keď sú výlučne v starostlivosti matky. Pokiaľ aj napríklad syn prejavil záujem chodiť na tréningy džuda,
nakoľko tam chodili jeho kamaráti a spolužiaci, a tieto boli aj vo štvrtok, matka ho tam nevodila. Navyše ani neumožnila otcovi, aby ho tam vodil, napriek tomu, že jej to otec ponúkol v záujme syna, keďže bolo zrejmé, že matka ho tam asi nestíha vodiť. Matka tiež nechcela a nechce komunikovať na tému spoločnej výchovy, resp. koordinácie vo vzťahu k motivácii, resp. trestov týkajúcich sa detí. Pokiaľ otec aj matke ponúkal ochotu spoločného postupu matka túto koordináciu odmietla s tým, že nech si on robí čo chce. Matka rovnako bez dohovoru alebo aspoň konzultácie s otcom, riešila aj náhlu zmenu výberu 8 ročného gymnázia, a to napriek tomu, že boli roky vopred dohodnutí, kam by dcéra mohla ísť študovať. Otec sa informáciu o vybratej škole dozvedel opäť až od dcéry, ktorá sa na zmenenú školu vôbec nepripravovala a následne ani neuspela na prijímacom pohovore. Obdobná situácia sa opakuje teraz, keď dcéra priniesla otcovi „na podpis“ matkou vyplnenú prihlášku na iné školy (5 ročné bilingválne gymnázium) ako otec s dcérou pred časom riešil a komunikoval. Otcova argumentácia o zvážení aj iných možností, bola opäť matkou braná s veľkou nevoľou, čím matka de facto znemožňuje otcovi reálne sa podieľať na rozhodovaní o zásadných veciach týkajúcich sa ich maloletej dcéry a v neposlednom rade najmä na jej formovaní. Otec je presvedčený, že je tomu tak, nie preto že nechce otec, alebo dcéra, ale že si to neželá matka. Matka vo svojom vyjadrení rozporuje, či môže mať otec s dcérou, tak ako tvrdí, úprimný vzťah založený na otvorenej komunikácii, keďže je podľa jeho tvrdenia z dôvodu ovplyvňovania matkou, ich vzťah s dcérou narušený. Otec sa nikdy nevyjadril, že by bol jeho vzťah s dcérou narušený. Uviedol iba, že vzťah mal. Lucie k nemu je veľmi ovplyvnený jej vzťahom k matke. Tak, ako už otec uviedol vo svojom predchádzajúcom vyjadrení, dcéra nekriticky preberá názory a postoj matky k otcovi, čoho prejavom je napríklad jej trvanie na striktnom dodržiavaní času začiatku a konca styku otca s deťmi, kedy už len pár minútové meškanie spôsobené zväčša dopravnou situáciou, vníma veľmi stresujúco a trvá na presnom dodržiavaní stanoveného času. Takéto správanie dcéry je podľa názoru otca v jej veku neprirodzené. Dcéra by takto nereagovala, keby nebola permanentne vystavovaná takémuto „vzoru“ správaniu zo strany matky. Otec je presvedčený, že k zhoršeniu postoja maloletej dcéry, či k nemu alebo k striedavej starostlivosti dochádza vždy, práve po pobyte dcéry u matky. Otec svoje deti pozná, vie, že majú s matkou dobrý vzťah. Je však presvedčený, že matka práve blízky vzťah detí k nej, zneužíva. Týka sa to najmä dcéry, s ktorou neustále manipuluje, a využíva ju nielen na komunikáciu voči otcovi samotnému, ale aj na komunikáciu voči maloletému Davidovi. Otec má obavy, že matka, či už vedome alebo neúmyselne, svojim správaním vštepuje najmä dcére voči otcovi odpor a kritiku, ktoré sú prehnané a neoprávnené. Tvrdenie matky, že dcéra sa pri otcovi ako osobnosť cíti potláčaná a znevažovaná, je opäť iba subjektívnym názorom matky. Otec je presvedčený, že s dcérou normálne komunikuje a správa s k nej adekvátne jej veku, s úctou, ako aj náležitým nadhľadom, nevyhnutným nielen z dôvodu jej citlivého veku, ale najmä z dôvodu jej ovplyvnenia postojmi a názormi matky. Nie je pravdou tvrdenie matky, že sa syn otca bojí. Pravdou je, že sa syn bojí matkinej reakcie na čokoľvek pozitívne, čo by o otcovi pred matkou povedal. Keď David dostane od otca darček k sviatku, hrá sa s ním často v aute ešte celú cestu k matke, no následne ho nechá na podlahe auta, k matke si ho nevezme. Otec je presvedčený, že to robí z dôvodu, aby sa matka nenahnevala, nakoľko vie, že si neželá otcove dary v svojej domácnosti. Takéto správanie syna otca utvrdzuje v jeho názore, že keďže matka nemá na syna taký vplyv ako na dcéru, synova láska, ako aj jeho pekný vzťah k otcovi, matke žiaľ vadí, čo dáva pred synom nežiadúcim spôsobom najavo. Otcovi je veľmi ľúto, že sú deti vystavené takejto situácii a považuje za veľmi smutné napr. aj to, že 9 ročný syn musí matku upozorniť v situácii, akou je výber vhodného lekára na to, že by takúto vec mala s otcom aspoň konzultovať. Matka vo svojom vyjadrení tiež uvádza, že nie je pravda, že by dcére umožnila čítať akúkoľvek komunikáciu vedenú medzi rodičmi. Toto tvrdenie matky nie je pravdivé, nakoľko sama dcéra viac krát otcovi uviedla, resp. sa mu pochválila, že jej „maminka všetko povie a ukáže“ a tiež, že „ju nechá o veciach rozhodovať“. Dcéra otcovi tiež presne doslovne citovala, čo povedal na triednom rodičovskom online aktíve, konanom dňa 7.12.2020. Preto otec nemá žiadne pochybnosti o tom, že ho pri tom musela priamo aj počuť a preto nemohlo ísť iba o následné sprostredkovanie jeho verbálneho vstupu dcére zo strany matky, ako tvrdí matka. Matka prezentuje výlučne vlastné názory. Akýkoľvek odklon nepripúšťa. Bez ohľadu na to, či sa jedná o otca detí, jej vlastnú matku, alebo dokonca aj detskú psychologičku PhDr. Martinkovú, ktorú si pôvodne sama vybrala. Podľa názoru otca akonáhle PhDr. Martinková prestala hovoriť to, čo matke vyhovovalo a s čím súhlasila, okamžite s ňou prerušila kontakt, a zmenila tohto dcérinho detského psychológa za výrazne menej skúsenú, osobne angažovanú spolužiačku svojej sestry, Mgr. Grešovú. Matka tak zásadnú vec, akou je zmena dcérinho detského psychológa, otcovi ani len neoznámila. Otec sa túto skutočnosť dozvedel opäť až zo súdneho spisu. Keď otec následne požiadal Mgr. Grešovú o stretnutie, táto to odmietla. Otec považuje skutočnosti uvádzané matkou v tejto časti jej vyjadrenia, opäť výlučne za subjektívny názor matky. Otec sa k týmto opakovaným, nepravdivým a najmä zavádzajúcim tvrdeniam matky, nemá potrebu podrobne vyjadrovať. V celom rozsahu ich popiera a nestotožňuje sa s nimi. Je
presvedčený, že tak ako mu matka celý čas zištne bráni v styku s deťmi, bude v tom žiaľ pokračovať aj naďalej. Matka vzhľadom na jej doterajšie správanie, zrejme nie je schopná na otcovi prezentovať jedinú dobrú vlastnosť, akékoľvek jeho konanie očierňuje a spochybňuje. Existuje oprávnená obava otca, že matka svoj čas, ktorý trávi s deťmi, len veľmi ťažko aj v budúcnosti využije na čokoľvek iné, ako tomu bolo za posledné roky, a to na to, aby mu v plnom rozsahu bránila aj v styku, ktorý má. Napriek tomu, že býva obvyklé, že otcovia majú tendenciu pristupovať k výchove viac racionálnejšie ako pocitovo a že vyjadrujú svoje postoje možno trochu „tvrdšie“, resp. „neobalenejšie“ tak, ako tomu z časti je aj v tomto prípade, otec si uvedomuje súčasnú situáciu detí a snaží sa byť k deťom v rámci svojich „mužských“ možností citlivý, chápavý ale zároveň aj pevný a zásadový. Matka však od otca očakáva absolútne iný prístup vo výchove detí, a to prístup, ktorý vyhovuje jej subjektívnym predstavám o ideálnom otcovi. Z jej doterajšieho správania je zrejmé, že nepripúšťa možnosť, že otcova racionalita, zdanlivý odstup a „priamosť“ môžu byť pri výchove až žiadúce. Naopak, otec je presvedčený o tom, že matka deťom nielen že nepomáha pochopiť otcov prístup, jeho povahu a rolu v ich živote, ale navyše aj vzniknuté situácie matka s deťmi odkomunikuje väčšinou v neprospech otca. Otec však zohráva v živote detí minimálne takú istú rolu ako ich matka a preto jeho absencia, resp. absencia jeho výchovy, by mohla u detí spôsobiť nezvratné škody. Otec je presvedčený, že vzhľadom na súčasnú situáciu, je v záujme detí práve to, aby mali možnosť byť s otcom väčší a najmä kontinuálny časový priestor, ktorý je možný iba navrhovanou úpravou ich styku s ním. Otec partnera matky nekomentuje. Bola to paradoxne matka, ktorá nazvala otcovu priateľku „nájomníčkou“, a to počas jej neohlásených návštev otcovej domácnosti, keď sa vulgárne vyjadrovala, tak o otcovej partnerke ako aj o otcovi samotnom, vysmievala sa z toho ako žijú a neustále ich oboch urážala. K tvrdeniu matky, že otec užíva nehnuteľnosť patriacu do BSM proti vôli matky, otec uvádza toľko, že byt na Drieňovej ulici v Bratislave, užíva oprávnene. Nehnuteľnosť je síce ešte predmetom vyporiadania ich BSM, matka však opakovane deklarovala nezáujem v danej nehnuteľnosti žiť, a to napriek tomu, že jej otec ponúkal, napr. alternatívu, že by v tomto byte bývali deti, a po týždni by sa pri nich striedali matka s otcom. Takúto možnosť matka s výsmechom odmietla. Nie nepodstatnou je aj skutočnosť, že otec tak, ako tomu bolo do rozvodu manželstva, tak aj po rozvode znáša sám všetky náklady spojené s touto nehnuteľnosťou, vrátane hypotekárneho úveru. Otec uviedol, že v žiadnom ohľade nie je pravdou, tvrdenie matky, že matka s otcom komunikuje o všetkých otázkach, ktoré sa týkajú akýchkoľvek potrieb, či záležitostí detí. Tomuto tvrdeniu matky protirečí fakt, že otec bol cca pred rokom a pol opäť len od detí informovaný o tak podstatnej veci, akou je zmena dovtedajšieho bydliska matky. Až od detí sa dozvedel: „od zajtra nás máš nosiť do Limbachu, lebo teraz bývame tam“. Otec bol pochopiteľne zaskočený nielen tým, že mu takúto vec matka neoznámila, ale bol zaskočený najmä z dôvodu, že nehnuteľnosť, do ktorej sa matka s deťmi presťahovala, je len neskolaudovanou (svojpomocne a v rozpore so stavebným povolením) postavenou chatou, určenou na rekreačné a nie trvalé bývanie, navyše v lokalite, ktorá je najmä v zime ťažko prístupná. Cca 5 km dlhá cesta k tejto nehnuteľnosti, za obcou Limbach, je bez prístupu verejnej dopravy a osvetlenia. Otcove obavy o deti vo vzťahu k tejto nehnuteľnosti sa odvíjajú aj z jeho komunikácie so synom, ktorý mu povedal, že sa tam často bál a bola mu zima, nakoľko chata bola vykurovaná len krbom na tuhé palivo. Syn v tejto súvislosti žiadal otca, aby mu kúpil „to prádlo na lyžovačku“, aby si ho mohol obliecť pod pyžamo a bolo mu teplejšie. Keď otec žiadal od matky vysvetlenie a zjednanie nápravy, opäť od nej utŕžil iba spŕšku invektív. Otec opakovane matku prosil, aby toto rozhodnutie prehodnotila, a zvážila alternatívu, ktorá je v najlepšom záujme detí, a ktorú celý čas deklarovala, a to, že si nájde byt v Ružinove, aby to deti mali blízko do školy. Podľa názoru otca je finančná situácia matky a jej priateľa vysoko nadštandardná, a preto zabezpečenie bývania detí bližšie ich škole, by z finančného hľadiska nebol pre matku problém. Deti presťahovaním do iného okresu, objektívne strádajú. Otec má za to, že deti boli rozhodnutím matky nielenže nasilu oddelené od svojich kamarátov a známych, ale komplikáciou spočívajúcou v doprave do školy, opakovane meškajú na vyučovanie, a v neposlednom rade sa nezúčastňujú mimoškolských aktivít v rozsahu v akom by mohli, keby bývali v Bratislave. Aj z tohto dôvodu je otec presvedčený o vhodnosti navrhovanej striedavej osobnej starostlivosti, kedy by deti mali minimálne každý druhý týždeň zabezpečenú možnosť plnohodnotného kontinuálneho využívania času na svoje školské, ako aj mimoškolské aktivity. Od vypuknutia pandémie v marci 2020 otec nespočetnekrát žiadal matku o úpravu styku a jej ústretovosť, najmä vo vzťahu k miestu odovzdávania, resp. preberania detí, nakoľko súdne rozhodnutie z roku 2017 predpokladalo, že v utorok si otec syna vyzdvihne o 16.30 hod. v škole, v stredu si otec vyzdvihne v škole obe maloleté deti a na 19.30 hod. ich vráti matke /v tom čase bývajúcej na Majerníkovej ulici, neskôr v Dúbravke / a každý druhý týždeň si otec obe deti vyzdvihne o 16.30 hod. v piatok v škole. Nakoľko matka vždy trvala na preberaní detí v mieste jej súčasného bydliska v Limbachu, akýkoľvek pokus o iný spôsob odmietala, a do školy, resp. ku škole, maloleté deti nevozila (aj keď už tak napr. v prípade syna bolo možné), otec každú stredu, často aj spolu so synom, pokiaľ
chcel vidieť aj svoju dcéru, bol nútený v čase najväčšej zápchy cestovať na 16.30 hod. pre dcéru do Limbachu. Vzdialenosť bydliska otca od bydliska matky v Limbachu je min. 25 km a cesta častokrát trvala aj viac ako 45 minút. Domov tak s deťmi prichádzal najskôr o 17.15 hod., aby už najneskôr o 18.45 hod. (čiže po jeden a pol hodine času s oboma maloletými deťmi !!), vyrazili na cestu späť do bydliska matky, aby nemeškali, keďže matka doteraz nevynechala jedinú príležitosť, aby mu v prípade čo i len pár minútového meškania nepísala SMS správu, že porušil súdne rozhodnutie. Otec tak v nepomere k času strávenému s deťmi (umožnenému súdnym rozhodnutím), každý týždeň trávil v aute až 4,5 hodiny a nacestoval minimálne 150 km. Keď mal deti aj cez víkend tak precestoval o ďalších 100 km viac a strávil v aute o 1,5 hod. viac. Celkovo otec každý mesiac precestoval za svojimi deťmi minimálne 800 km, a strávil v aute viac ako 20 hodín šoférovaním. A to každý mesiac od marca 2020 až do júna 2020, kedy začal v rámci styku režim upravený vo vzťahu k letným prázdninám. Obdobná situácia nastala aj pred koncom roku 2020, kedy sa otec snažil matku presvedčiť, že napríklad v stredu nedokáže byť na dvoch miestach naraz. Keďže syn dochádzal do školy ako žiak prvého stupňa a dcéra mala dištančnú formu vyučovania u matky v Limbachu. V súčasnosti, keď má dištančnú formu vyučovania aj maloletý syn, opäť matka trvá na preberaní a odovzdávaní detí výlučne v mieste jej bydliska - v Limbachu. Otec tiež matku veľakrát žiadal, aby deti na pobyt u neho adekvátne vybavila, a to nielen oblečením, ale najmä školskými vecami, potrebnými na ich riadne vyučovanie. Opakovane sa totiž stáva, že sú deti, keď si ich otec preberá na víkend, a to aj v zime, oblečené iba v teplákoch a pod. Len v období októbra a novembra 2020, nemal syn, keď odchádzal od matky, 7 krát všetky učebnice, potrebné na následné vyučovanie, ktoré mal absolvovať v čase, keď bol s otcom. Otec sa dôrazne ohradzuje voči tvrdeniam matky uvedeným k bodu 5 jej vyjadrenia, kedy matka spochybňuje najmä ochotu a schopnosť otca zvládnuť už aj súčasný časový rozsah jeho starostlivosti o deti. Otec aj toto tvrdenie matky považuje za zavádzajúce, účelové a nepravdivé. Pridržiava sa svojho predchádzajúceho vyjadrenia, že aj napriek svojej pracovnej vyťaženosti je schopný zariadiť si všetko tak, aby mohol deťom zabezpečiť všetky ich potreby a v neposlednom rade aj ich plnohodnotný vzťah. Nemôže byť v žiadnom prípade na ujmu skutočnosť, že k starostlivosti o deti a domácnosť, ako aj k domácej pohode prispieva aj jeho partnerka, s ktorou majú deti veľmi dobrý a priateľský vzťah. Práve naopak, pozitívny prístup detí k jeho partnerke je ďalším dôkazom, že deti majú u otca vytvorené výborné podmienky. Otec je však toho názoru, že je to naopak matka, ktorá nevyužíva čas s deťmi adekvátne, napriek tomu, že je na rodičovskej dovolenke a deti sú s ňou s ohľadom na súčasnú úpravu styku nepomerne vo väčšom časovom rozsahu ako s otcom. Matka vo vyjadrení uvádza, že vzťah detí k blízkej osobe nie je závislý len od kvantity ale predovšetkým od kvality spoločne stráveného času. Otec je presvedčený, že práve kvalita spoločne tráveného času detí s matkou nie je dostatočná. Deti opakovane trávia víkendy bez matky u svojej babky alebo tety, pričom matka trávi tento čas na rozostavanej stavbe, nachádzajúcej sa na samote na kopaniciach na Myjave, ktorú realizujú spolu s jej priateľom. Samotný syn otcovi povedal, že „u teba máme vždy program a u mamy môžem ísť sám von“. V čase víkendov sa matka deťom venuje minimálne. Nechodia spolu na dovolenky, deti nenavštevujú krúžky, pričom tak nerobili ani pred pandémiou. Otec chápe, že matka má ďalšie dieťa, čo je pre deti v určitom ohľade výrazným prínosom, ale práve táto skutočnosť v kombinácii s akýmsi samotárskym a pre deti nevhodným spôsobom života, výrazne zvyšuje nielen segregáciu detí od ich rovesníkov, ale aj ovplyvňuje ich prirodzený vývoj, kedy nemajú dostatok priestoru na socializáciu. Matka podľa názoru otca nesleduje najlepší záujem detí, ale naopak aj z dôvodu jej negatívneho prístupu k otcovi, sleduje skôr svoj vlastný záujem. Neuvedomuje si pri tom, že deti v čase, keď sú s ňou, sú prevažne separované a odlúčené, napriek tomu, že by v tom čase mohli byť s otcom, ktorý by im umožnil aktívne a produktívne trávenie času. K tvrdeniu matky, že sa otec dostatočným spôsobom nevenuje mal. synovi, ktorý si vyžaduje pri učení intenzívny prístup, otec uvádza, že toto tvrdenie matky nie je pravdivé. Synovi sa pri učení plnohodnotne venuje buď on alebo jeho partnerka, čo je ďalším príkladom toho, že deti majú u otca vytvorené stabilné fungujúce rodinné zázemie. Na podporu tvrdení otca, že sa zaujíma o vzdelávanie syna, otec uvádza, že opakovane matke ponúkal, že zaplatí špeciálneho pedagóga, ktorého potreba vyplynula aj zo záverov synovho odborného vyšetrenia a ktorého odporučila aj pani PhDr. Martinková. Matka však aj toto odmietla tak, ako aj akúkoľvek ďalšiu otcovu snahu o koordináciu a pomoc pri výuke maloletého Davida. K správe školského psychológa Mgr. Renáty Nemčekovej zo dňa 22.12.2020, otec uviedol, že okrem toho, že sa k otcovi táto správa napriek tomu, že je uvedený ako jeden z jej adresátov, nedostala, jej závery považuje za nie úplne relevantné a objektívne. Dôvodom tohto otcovho názoru je najmä skutočnosť, že syn si zrejme osvojuje iba názor matky a obáva sa matkinej reakcie v prípade jeho skutočného a pozitívneho názoru na otca. Je teda dôvodné pochybovať o tom, že sa skutočne jedná o vlastný názor maloletého Davida. Otec je presvedčený, že maloleté deti sú vo výraznej miere ovplyvnené matkou, a že si osvojujú názory matky nielen na otca, ale aj na samotnú súčasnú rodinnú situáciu. O to viac je v ich záujme, aby mohli viac času a najmä kontinuálne tráviť s
otcom, a mali tak možnosť prehlbovať si svoje vzťahy s ním, bez vplyvu matky. Je preto na mieste, aby súd dôkladne zistil skutočný a neskreslený názor maloletých detí, neovplyvnený prípadným pocitom viny, či strachu zo straty náklonnosti niektorého z rodičov a teda ich najlepší záujem, z ktorých bude následne vychádzať pri svojom rozhodovaní o návrhu otca. Vo vzťahu k výživnému, resp. vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom, sa pridržiavame vyjadrení uvedených v samotnom návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom, v ktorom otec žiada jeho doterajšiu vyživovaciu povinnosť voči deťom uloženú súdom, zrušiť. Otec zotrváva na svojom tvrdení, že náklady spojené s výživou a starostlivosťou o deti vyúčtované matkou, sú výrazne nadhodnotené a matka ich ani relevantným spôsobom nepreukázala. Otec okrem toho, že obidvom deťom vytvára nadštandardné úspory, v súčasnom výživnom platí k rukám matky oveľa vyššiu sumu, ako sú skutočné náklady na ich starostlivosť. Navyše otec dobrovoľne, nad rozsah súdom určenej vyživovacej povinnosti, maloletým deťom hradí všetky náklady potrebné na zabezpečenie ich školských aj mimoškolských aktivít a potrieb, ako aj náklady na výlety a dovolenky, v čom bude aj naďalej pokračovať. Napriek tomu, že majetkové pomery obidvoch rodičov vôbec nie sú diametrálne odlišné, matka na nákladoch spojených s výživou a starostlivosťou o deti participuje len v minimálnom rozsahu. Preto vzhľadom na majetkové pomery a životnú úroveň matky, ako aj vzhľadom na otcom navrhovanú rovnocennú dobu osobnej starostlivosti o deti, má otec za to, že by jeho vyživovacia povinnosť voči deťom mala byť súdom zrušená.
7. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vo svojej správe zo šetrenia v rodine doručenej súdu dňa 18.02.2021 uviedol, že matka pani Andrea Š. s maloletými deťmi Luciou a Davidom, partnerom a ich spoločnou maloletou dcérou Terezkou žijú vo veľkom rodinnom dome pri jazere v Slnečnom údolí. Dom (murovaná chata) je v osobnom vlastníctve partnera matky. Na prízemí domu sa nachádza priestranná kuchyňa s obývačkou (veľký otvorený priestor), práčovňa. toaleta, kúpeľňa a garáž. Na prízemí je tiež terasa, ktorá lemuje dve strany domu. Poschodie tvoria tri izby - spálne a kúpeľňa s toaletou. Maloleté deti majú spoločnú izbu, vybavenú k potrebám maloletých detí. Každý má samostatné lôžko, písacie stolíky. V izbe sú osobné veci maloletých detí. Deťom sa v lokalite veľmi páči, nakoľko aj v tomto čase môžu chodiť bez problémov do prírody, cítia sa tam slobodne, nemusia sedieť len doma. Maloleté deti majú v dome vytvorené vhodné bytové a sociálne pomery. Počas návštevy vykonali zisťovanie názoru maloletých detí formou rozhovoru. Obe deti navštevujú ZŠ Pavla Marcelyho na Drieňovej ulici v Bratislave. Lucia je v ôsmom ročníku, Davidko je štvrták. Výsledky v škole majú dobré. Obaja sú evidovaní v ambulancií MUDr. Svitkovej, Bratislava, sú zdraví. Maloletá Lucia im v rozhovore uviedla. že otec sa s ňou o striedavej osobnej starostlivosti pred podaním návrhu na súd nerozprával, on jej to len oznámil. Vyjadrila sa, že nesúhlasí so striedavou starostlivosťou. Chcela by zrušiť stredy z už stanoveného styku, ale kvôli maloletému Davidovi to vydrží. Povedala, že chce byť zverená do starostlivosti matky aj styk, aby bol ponechaný v pôvodnej verzii. Maloletá Lucia uviedla, že počas pobytu u otca nesmie telefonovať s matkou. Starostlivosť o nich u otca prevažne vykonáva jeho priateľka, otec býva často z práce unavený. Maloletý David povedal, že nechce striedavú osobnú starostlivosť. Otec mu o návrhu nepovedal, až mama mu o tom povedala. Neskôr mu to aj otec vysvetlil. U otca sa občas nudí. Keď príde otec domov, odloží si sako, potom dlho sedí, alebo je dlho na mobile. Málo sa im venuje. Otec mu počas pobytu v jeho domácnosti kontroluje v mobile, čo si píše s matkou. Chce. aby styk prebiehal tak ako doteraz, nechce nič meniť. Obe deti uviedli, že ísť s otcom na dovolenku je niekedy utrpenie. Otec býva nahnevaný, nekomunikuje s nimi. Najlepšie je, ak majú na pobyte nejakú spoločnosť, vtedy je im dobre. S matkou sa často rozprávajú (aj čas, kedy ich matka vozí do a zo školy využívajú na rozhovory, alebo plánovanie do budúcnosti). Ak ich vezie otec, tak si otec pustí prednášku, alebo telefonuje. Počas prevozu v aute sa nerozprávajú. Obe maloleté deti hovorili spontánne, neboli vystrašené. Maloletá Lucia, keď rozprávala o pobyte u otca a spomínala na ich spoločné dovolenky, tak mala v očiach slzy.
8. Na zistenie skutkového stavu veci vykonal súd dokazovanie oboznámením sa s predloženými dôkazmi, ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania.
9. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 61P/219/2016 - 234 zo dňa 24.11.2017, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/190/2018 - 314 zo dňa 26.03.2019 bolo výrokom I. rozvedené manželstvo rodičov maloletých detí a výrokom II. boli upravené práva a povinnosti k ich maloletým deťom tak, že maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia boli oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na maloletú Luciu sumou 900 eur mesačne, z toho 600 eur tvorila suma bežného
výživného a 300 eur tvorila suma určená na tvorbu úspor a na maloletého Davida sumou 800 eur mesačne, z toho 500 eur tvorila suma bežného výživného a 300 eur tvorila suma určená na tvorbu úspor a otec bol oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý kalendárny týždeň v stredu od 16.30 do 19.30 hod a každý párny kalendárny týždeň od piatku od 16.30 hod do nedele do 19.00 hod, a s maloletým A. C. každý kalendárny týždeň v utorok od 16.30 hod. do stredy do 08.00 hod. s výnimkou školských prázdnin, počas zimných školských prázdnin každý nepárny kalendárny rok 24.12. od 08.30 hod. do 14.00 hod. a od 30.12. od 10.00 hod. do predposledného dňa prázdnin do 19.00 hod. a každý párny kalendárny rok od 24.12. od 14.00 hod. do 30.12. do 10.00 hod., počas jarných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od soboty od 10.00 hod. v týždni predchádzajúcom prázdninovému týždňu, do nedele do 18.00 hod. prázdninového týždňa, počas veľkonočných prázdnin každý párny kalendárny rok od zeleného štvrtka od 10.00 hod, do utorka do 19.00 hod., nasledujúceho po veľkonočnom pondelku a počas letných školských prázdnin každý kalendárny rok od 01.07. od 10.00 hod. do 15.07. do 19.00 hod. a od 01.08. od 10.00 hod. do 15.08. do 19.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme počas školského vyučovania v mieste školského zariadenia, ktoré navštevujú, počas školských prázdnin v mieste bydliska matky a po ukončení styku ich odovzdá v mieste bydliska matky.
10. Vo veci sa dňa 24.03.2021 konalo súdne pojednávanie, na ktorom súd pristúpil k výsluchu maloletých detí. Maloletý David uviedol, že chodí do 4 triedy na základnú školu. Uviedol, že vie, prečo je na súde, lebo tato chce, aby bol zverený do striedavej starostlivosti, čo mu ale tato dopredu neoznámil. Vyjadril sa, že nechce byť zverený do striedavej starostlivosti, vyhovuje mu to takto a keby bol zverený do striedavej starostlivosti, tak by veľmi trpel. Keby mal čarovný prútik, tak na mamine by nechcel nič meniť, ale na otcovi by chcel zmeniť, aby neklamal a aby sa slušne správal k jeho priateľke, pretože bezdôvodne na ňu kričí a uráža sa. Keď je so sestrou s otcom tak býva často nervózny, aj na nich kričí. Keď sú s ním na dovolenke, tak sa im nevenuje, zoberie si počítač a pracuje. Keď sú s mamou na dovolenke, tak mama sa im venuje stále. K tatovi chodí od utorka do stredy a každý druhý víkend od piatku do nedele a takto mu to stačí. Maloletá Lucia uviedla, že chodí do 8. ročníka do školy na Drieňovú ulicu v BA, pripravuje sa na prijímacie pohovory na gymnázium. Uviedla, že vie, prečo je na súde, pretože otec podal návrh na striedavú osobnú starostlivosť, pričom sa ich ani neopýtal, či s tým súhlasia, iba to podal. Maloletá uviedla, že mu povedala, že nechce ísť do striedavej osobnej starostlivosti, uviedla, že ona s otcom nemá dobrý vzťah a keď sú u neho, nezaujímajú ho, stará sa o nich jeho priateľka Aďa. Uviedla, že keď prídu k otcovi, tak tato väčšinou pozerá telku alebo spí, vôbec sa im nevenuje. Otec je nervózny, kričí po nich, vníma to ako bezdôvodné, keď má zlú náladu tak kričí. Uviedla, že ona sa sním ani nerozpráva, pretože to nemá zmysel, keď má zlú náladu odurdí sa, nebaví sa s nikým, je strašne urážlivý. Väčšinou je to tak, že celý deň je odurdený, buď spí alebo sa zavrie do izby a je za počítačom. Keď sa z toho vyspí tak už nie je odurdený, ale vždy ho nejaká maličkosť nahnevá a zasa kričí a je odurdený. Uviedla, že keby mala zázračný prútik, na mamine by nemenila nič, je na nich dobrá. Na otcovi by zmenila jeho celú povahu a prekáža jej, že ich núti do vecí, núti ich, aby mu povedali niečo, čo sa vôbec nestalo a presviedča ich o tom, že sa to stalo. Uviedla, že jej je ľúto Davida, pretože sa radšej prizná k niečomu čo sa nestalo, len aby mal pokoj. Ešte by zmenila na otcovi to, aby mu na nich viac záležalo, aby im to vedel dať najavo, pretože väčšinu času, čo s ním trávia sa venuje svojim klientom, je na počítači alebo spí. Keby súd rozhodol a zveril ich do striedavej starostlivosti, veľmi by trpela. Dodala, že ona s otcom nechce chodiť na dovolenky, pretože tá jeho povaha sa prejavuje aj na dovolenkách, keď sú tam kamaráti je to lepšie, majú sa s kým baviť. Na dotaz kolízneho opatrovníka, či má otec nejakú pozitívnu vlastnosť, odpovedala, že by nevedela nájsť na ňom pozitívnu vlastnosť. Právna zástupkyňa otca uviedla, že sa v plnom rozsahu sa pridržiavajú podaného návrhu, na ktorom trvajú. Má za to, že sú splnené hmotnoprávne podmienky pre zverenie detí do SOS. Otec sa chce mal. deťom dostatočne venovať a nie tráviť čas na ceste keď ide pre mal. deti alebo keď ich odváža naspäť matke. Uviedla, že má za to, že deti sú ovplyvnené matkou a boli pod stresom, keď vypovedali teraz na súde. Boli vypočuté KO a preto navrhla, aby mal. deti boli vypočuté klinickým psychológom a ten podal správu, aby špecialista zhodnotil, čo je v najlepšom záujme detí a či môžu byť ovplyvnené matkou. Otec uviedol, že hľadí výlučne na najlepší záujem detí. S dcérou sa o tom rozprával a povedala mu, že si to chce rozmyslieť a že tak ako to je, jej to stačí. Jej názor sa výrazne zmenil po pobyte u matky. Situáciu, ktorú opisovala dcéra, že plakala na dovolenke, sa udiala po pobyte u matky. Otec sa domnieva, že matka deti ovplyvňuje. Syn mu povedal, že by bolo lepšie, keby boli spolu viac. Nepovedal, že chce ísť do striedavky. Dcéra je matkou ovplyvňovaná od začiatku od rozvodu. Otec uviedol, že má poslednú šancu, aby s dcérou trávil viac času a myslí si, že to je pre jej rozvoj a pre potencionálne budúce vzťahy len dobré. V situácii v ktorej sú teraz, je ovplyvnená 4 ročným nenávistným prístupom matky, kde jeho rola ako otca nie je vôbec rešpektovaná. Robia sa výlučne jednostranné rozhodnutia a on je nútený
akceptovať rozhodnutie ich matky alebo je okamžite za zlého, ktorý nerozhoduje tak ako je správne, ale naschvál rozhoduje proti matke. Právna zástupkyňa matky uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiavajú písomných vyjadrení. Pre nich je zarážajúce, že otec aj v tejto chvíli ignoruje prejavy, emócie a pocity mal. detí. Je to niečo v dôsledku čoho skončilo aj manželstvo. Matka verila, že otec poopraví aj svoj výchovný štýl aj svoje správanie. Toto je dôvodom, prečo deti odmietajú tráviť väčší čas s otcom. Otec k ním pristupuje bez zohľadnenia ich emócií. Otec má vlastnosti, ktoré ho predurčujú k tomu aby mohol deťom veľa dať. Pracuje na vrcholovej pozícii, vie organizovať voľný čas deťom, avšak pristupuje k ním tak ako pristupuje k riadeniu korporácie, to znamená autoritatívne, bez ohľadu na ich vlastné pocity s vyžadovaním poslušnosti detí, rodina sa však riadi inak. Preto uviedla, že žiadajú návrh zamietnuť. Matka uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava prednesu svojej právnej zástupkyne a chce len doplniť, že k otcovi neprechováva žiadnu nenávisť, jediné negatívne pocity, ktoré v nej vyvoláva, je hnev keď nerešpektuje vôľu detí a prekrúca skutočnosti vo svoj prospech. Nie je pravda že Lucka kopíruje pohľad matky na otca. Naopak, keď príde Lucka nahnevaná, snaží sa matka otca ospravedlňovať. Sama by neoznačila otca mal. detí ako človeka, ktorý nemá žiadnu pozitívnu vlastnosť. Jeho negatívum je že nevie rešpektovať vôľu detí, vôľu iných ľudí, čo vyplýva z jeho pracovnej pozície. Matka uviedla, že sa nestotožňuje s otcom o návrhu na psychológa. Celá SOS nebola podaná na základe vôle detí, pre deti je toto vypätá situácia. Uviedla, že samotné vypočutie nepovažuje pre nich za stresujúce. Už len tá predstava že sa jedná o SOS a strach z toho že by boli zverené do SOS je pre nich stresujúca. Uviedla, že deťom nikdy nebránila v širšom styku, niekoľko krát otcovi ponúkla, že pre deti si môže prísť skôr, ale ani raz to nevyužil. Sama ich doviezla skôr o polhodinu, takže otec mal možnosť byť s deťmi viac, ako určil súd. Deti sú motivované k širšiemu styku, ale nie je záujem, na základe uvedeného navrhla, aby súd návrh zamietol. Kolízny opatrovník maloletých detí uviedol, že nedoporučujú striedavú osobnú starostlivosť a dôverujú výsluchu detí, nakoľko deti aj pred nimi aj na súde vypovedali spontánne a určite neboli ovplyvnené matkou a z toho dôvodu žiadajú návrh zamietnuť.
11. Podľa čl. 3 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o rodine“), rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.
12. Podľa čl. 4 zákona o rodine, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.
13. Podľa čl. 5 zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
14. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
15. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
16. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
17. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
18. Podľa § 28 ods. 1,2 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
19. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
20. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
21. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
22. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
23. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
24. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
25. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
26. Podľa § 43, ods. 1 zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
27. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, a s prihliadnutím na všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení účastníkov mal súd preukázané, že návrh otca nie je dôvodný, a preto ho zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd má za to, že rodičovská dohoda, ktorú rodičia maloletých detí uzavreli pri rozvode manželstva,
bola uzatvorená v súlade s potrebami maloletých detí. Súd má za preukázané, že v súčasnosti sa styk maloletých detí s otcom realizuje v zmysle rodičovskej dohody, na tento rozsah styku sú maloleté deti zvyknuté, vyhovuje im a ani jeden z nich nemá záujem na tom, aby boli zverení do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov ani na tom, aby sa zmenil rozsah styku s otcom. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliada predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa a dbá o to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre jeho ďalší vývoj a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a tiež, a to v neposlednom rade, aby bol rešpektovaný názor maloletého dieťaťa. Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že aktuálny, platnou rodičovskou dohodou upravený režim výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, v rámci ktorého sú maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a zároveň je ňou upravený rozsah styku otca s maloletými deťmi, je v najlepšom záujme maloletých detí a, na základe ich vyjadrenia, plne zodpovedá ich predstavám. Rovnaký záver vyplýva aj zo správy kolízneho opatrovníka o šetrení v rodine a jeho pohovoru s maloletými deťmi a tiež z vyjadrenia kolízneho opatrovníka na pojednávaní, kde uviedol, že striedavú osobnú starostlivosť v tomto prípade neodporúča a návrh otca odporúča zamietnuť. Súd dospel k záveru, že otec nehľadí na najlepší záujem detí, nakoľko z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že maloleté deti nechcú byť zverené do striedavej osobnej starostlivosti a toto zverenie by nebolo v ich najlepšom záujme. K otázke zmeny styku s maloletými súd rovnako dospel k záveru, že úprava styku v uzatvorenej rodičovskej dohode je primeraná, čo zhodne potvrdili aj maloleté deti. Súd na tomto mieste prízvukuje otcovi, že deti sa nemajú prispôsobovať rodičom, ale rodičia by sa vždy mali snažiť prispôsobiť deťom a tiež mu prízvukuje, že vzhľadom na vek maloletých musí prihliadať na ich názor. Obom rodičom na tomto mieste súd prízvukuje, že v najlepšom záujme ich maloletých detí je, aby ich rodičia spolu komunikovali a vedeli sa ohľadom starostlivosti o ne dohodnúť a robiť aj kompromisy. Čo sa týka návrhu otca na zrušenie vyživovacej povinnosti k deťom, nakoľko súd zamietol návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti, súd nepovažoval za potrebné rozhodovať o zmene vyživovacej povinnosti. Súd považuje výšku priznaného výživného za primeranú, nakoľko maloleté deti budú aj naďalej zverené do osobnej starostlivosti matky, preto súd návrh otca na zrušenie vyživovacej povinnosti v celom rozsahu zamietol.
28. Súd návrh otca na vykonanie pohovoru maloletých detí s klinickým psychológom za účelom zistenia najlepšieho záujmu maloletých detí a zistenia, či sú vo svojom rozhodovaní ovplyvnené matkou, zamietol. Súd má za preukázané, že maloleté deti sú už vo veku, kedy sú schopné samostatne vyjadriť svoj názor, samostatne posúdiť, čo im vyhovuje a tiež sa samostatne rozhodnúť, bez akéhokoľvek ovplyvňovania. Maloleté deti spontánne vypovedali na súde a súd má za to, že vzhľadom na ich vek a na ich vystupovanie pred súdom toto vypočutie na súde nebolo pre ne traumatizujúce a nespôsobilo im stres. Súd sa v plnej miere stotožňuje s názorom matky a kolízneho opatrovníka, ktorí sa na pojednávaní vyjadrili, že samotné vypočutie maloletých detí na súde nepovažujú za stresujúce. Rovnako deti vypovedali aj pred pojednávaním, kedy v pohovore s kolíznym opatrovníkom vyjadrili samostatne, spontánne a bez stresu svoj názor v znení, že im plne vyhovuje aktuálne nastavený režim osobnej starostlivosti aj rozsah styku s otcom a nechcú byť zverené do striedavej osobnej starostlivosti.
29. S poukazom na vyššie uvedené, s použitím citovaných zákonných ustanovení a zhodnotiac vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach nemal súd za preukázané, že na strane otca alebo matky nastali také zmeny, ktoré by odôvodňovali zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a to s najmä s prihliadnutím na to, že maloleté deti samotné nemajú na takejto úprave záujem, a preto návrh otca zamietol v celom rozsahu. Súd má za to, že aktuálna úprava obsiahnutá v platnej rodičovskej dohode je v najlepšom záujme maloletých detí a maloletým deťom vyhovuje. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
30. Podľa §52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd rozhodol o trovách konania podľa citovaného § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok (§357 Civilného sporového poriadku a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§127 ods. 1 Civilného sporového poriadku) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§127 ods. 2 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§364 Civilného sporového poriadku). Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§62 ods. Civilného mimosporového poriadku). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku ) Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§44 Civilného mimosporového poriadku)