Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/190/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manželky: W.. S. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. X/M, XXX XX J., zastúpená advokátkou JUDr. Luciou Danišovičovou, so sídlom Drieňová 1/D, 821 01 Bratislava, IČO: XXX XXX XX proti manželovi: W.. S. E., C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. X/M, XXX XX J., zastúpený Advokátskou kanceláriou NIKU & partners, s. r. o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, 811 04 Bratislava, IČO: XX XXX XXX o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom B. E., nar. XX.XX.XXXX a K. E., nar. XX.XX.XXXX, obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na odvolanie manželky a odvolanie manžela proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 61P/219/2016-234, zo dňa 24.11.2017, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 61P/219/2016-234 zo dňa 24.11.2017, rozviedol manželstvo účastníkov Ing. S. E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX a W.. S. E., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu J. I, vo zv. C/8, roč. XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX. Maloleté deti B. E., nar. XX.XX.XXXX a K. E., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky. Obidvoch rodičov oprávnil maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej B. E., nar. XX.XX.XXXX sumou XXX eur mesačne, z toho XXX eur mesačne je suma bežného výživného, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky maloletej a sumu XXX eur mesačne určenú na tvorbu úspor, je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci v prospech účtu maloletej B. E., od právoplatnosti výroku rozsudku súdu v časti o rozvode manželstva. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého K. E., nar. XX.XX.XXXX sumou XXX eur mesačne, z toho XXX eur mesačne je suma bežného výživného, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky maloletej a sumu XXX eur mesačne určenú na tvorbu úspor je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci v prospech účtu maloletého K. E., od právoplatnosti výroku rozsudku súdu v časti o rozvode manželstva. Matku zaviazal k povinnosti do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia zriadiť osobitné účty pre maloletú B. E. a K. E. a v tej istej lehote oznámiť otcovi čísla účtov a poskytnúť mu fotokópie zmlúv o ich zriadení. Otca oprávnil stretávať sa s maloletými deťmi každý kalendárny týždeň v stredu od 16.30 do 19.30 hod a každý párny kalendárny týždeň od piatku od 16.30 hod do nedele do 19.00 hod.. a s maloletým K. E. každý kalendárny týždeň v utorok od 16.30 hod. do stredy do 8.00 hod. s výnimkou školských prázdnin, počas zimných prázdnin každý nepárny kalendárny rok 24.12. od 8.30 hod do 14.00 hod. a od 30.12. od 10.00 hod. do predposledného dňa prázdnin do 19.00 hod a každý párny kalendárny rok od 24.12 od 14.00 hod. do 30.12. do 10.00 hod., počas jarných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od soboty od 10.00 hod v týždni predchádzajúcom prázdninovému týždňu, do nedele do 18.00 hod prázdninového týždňa, počas veľkonočných prázdnin každý párny kalendárny rok od Zeleného štvrtka od 10.00 hod do utorka do 19.00 hod, nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku, počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 1.7. od 10.00 hod do 15.7. do 19.00 hod a od 1.8. od 10.00 hod do 15.8 do 19.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme počas školského vyučovania v mieste školského zariadenia, ktoré navštevujú, počas školských prázdnin v mieste bydliska matky a po ukončení styku ich odovzdá v mieste bydliska matky. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v časti rozvodu manželstva podľa § 18, § 19 ods. 1, § 22, § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine a v časti o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode podľa ust. § 24 ods. 1, 4, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 3, 75 ods. 1, Zákona o rodine a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo je len formálnym zväzkom, ktorý si neplní svoje ekonomické, biologické a ani výchovné poslanie. Konštatoval, že manželia spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť, sú citovo odcudzení. S prihliadnutím na priebeh manželstva a intenzitu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi a vyjadrenia oboch účastníkov, dospel k názoru, že ani v budúcnosti nemožno očakávať, že vzťahy medzi účastníkmi sa upravia k vzájomnej spokojnosti oboch manželov a dôjde k obnoveniu ich manželského spolužitia. Príčiny rozvratu manželstva ustálil na strane oboch manželov v povahových a názorových nezhodách. Zdôraznil, že rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmami maloletých detí, nakoľko spolužitie rodičov nevytváralo vhodné prostredie pre zdravý vývoj maloletých detí. Pri rozhodovaní o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky prihliadol na návrh všetkých účastníkov konania, vrátane kolízneho opatrovníka. Oboch rodičov oprávnil maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, keďže v konaní nebol dôvod obmedziť alebo pozbaviť ani jedného rodiča rodičovských práv a povinností. Pri určovaní výšky výživného vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj z možnosti a majetkových pomerov otca. Poukázal na charakter výživného slúžiaceho aj na uspokojovanie ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa. Mal preukázané, že otec dosahuje príjem, ktorý mu umožňuje, aby prispieval na výživu maloletých detí sumou, aká je uvedená v rozhodnutí. Výživné navrhované otcom vo výške XXX eur pre B. a XXX eur pre K. považoval za nezodpovedajúce odôvodneným výdavkom maloletých detí a príjmom otca. Matkou navrhované výživné vyhodnotil ako neprimerané. Konštatoval, že matka vyčíslila výdavky na maloletú B. vo výške X.XXX, XX eur mesačne a na maloletého K. vo výške X.XXX,XX eur, avšak nepreukázala všetky výdavky uvádzané v návrhu. Niektoré výdavky maloletých detí považoval za neprimerane vysoké, napr. výdavky na stravu (XXX eur mesačne na jedno dieťa) a zohľadnil, že niektoré výdavky napr. B. hokej uhrádzal otec. Nezohľadnil zahrnutý výdavok na dovolenku vo výške cca X.XXX eur ročne z dôvodu, že aj otec bude realizovať styk s deťmi. Za neprimerané považoval aj náklady na bývanie, s ohľadom na to, že matka je spoluvlastníčkou bytu, môže si teda bytovú otázku riešiť iným spôsobom ako prenájmom bytu. Zdôraznil, že vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom má aj matka, ktorá ju čiastočne kompenzuje osobnou starostlivosťou, keďže deti navštevujú školu. Mal za to, že pokiaľ by matka prispievala na výživu maloletých deti čo i len štvrtinou z príspevku otca určeného na bežné výživné, mala by maloletá B. spolu s prídavkom na dieťa na výživu sumu cca XXX eur mesačne a maloletý K. sumu cca XXX eur mesačne, pričom ide o sumy bežného výživného, bez súm určených na tvorbu úspor. Vzhľadom na vek maloletých detí a ich odôvodnené výdavky, túto sumu považoval za primeranú, berúc do úvahy i vytváranie úspor. Poukázal na to, že ide o sumy výživného rovnajúce sa, resp. približujúce sa (u K.) priemernej mesačnej mzde netto v Slovenskej republike. Prihliadal na právo maloletých detí podieľať na životnej úrovni otca, ktorú zásadu však nemožno uplatňovať len matematickým výpočtom a požadovať, aby bola maloletým deťom k dispozícii suma finančných prostriedkov adekvátna sume, s ktorou môže disponovať otec. Vzhľadom na neexistenciu záruky trvalého príjmu otca v doterajšej výške, dospel k záveru o vhodnosti v tejto situácii vytvoriť úspory pre maloleté deti vo výške XXX eur mesačne na každé dieťa, na ktoré môže matka v prípade potreby siahnuť a ktorá suma zohľadňuje príjem otca. Do úvahy vzal i vek maloletých detí (10 a 7 rokov) , u ktorých sú výdavky pochopiteľne nižšie ako u detí vo vyššom veku. Konštatoval, že je predpoklad, že u maloletých detí s pribúdajúcim vekom dôjde aj k zmene potrieb a k zvyšovaniu nákladov na ich výchovu, čo potom umožní oprávnenému rodičovi domáhať sa zmeny rozhodnutia. Pri úprave styku otca s maloletými deťmi prihliadol na právo maloletých detí na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, keď stretávanie maloletých detí s otcom je hlavne v ich záujme, nakoľko vyrovnaný vzťah k rodičom je dôležitý pre ich ďalší citový vývoj. Rozsah styku, ktorý navrhovala matka, hlavne čo sa týka prespávania maloletého K. počas pracovného týždňa u otca, považoval za nedostačujúci, keďže v konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by takto zúžený rozsah styku odôvodňovali. Dospel k názoru, že deti by sa mali stretávať s otcom aj počas pracovného týždňa, aby sa otec mohol podieľať aj na ich príprave do školy, aby tak jeho úloha nebola zredukovaná len na realizáciu voľnočasových aktivít počas víkendu. Pri úprave styku otca s maloletými deťmi počas prázdnin vychádzal z vyjadrení obidvoch rodičov. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP.

3. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výživného podala odvolanie manželka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom zmeniť a zaviazať otca prispievať na výživu maloletej B. vo výške XXX eur bežné výživné a XXX eur tvorbu úspor a na výživu maloletého K. sumou XXX eur bežné výživné a XXX eur na tvorbu úspor. Rozsudok súdu prvej inštancie považovala v napadnutej časti za nesprávny. Poukázala na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Zdôraznila, že dokazovaním bolo preukázané, že príjem otca činí X.XXX eur mesačne netto a jej príjem predstavuje X.XXX eur. Dala do pozornosti výrazný rozdiel medzi jej zárobkovými možnosťami, osobnou starostlivosťou o maloleté deti a príjmom otca. Zdôraznila, že takýto vysoký nadštandardný príjem vykazuje otec za posledné štyri roky a je predpoklad možnosti očakávať ho aj do budúcna. Spochybnila konštatáciu súdu prvej inštancie o neexistencii záruky vysokého príjmu otca. Uviedla, že po vynesení rozhodnutia súdu prvej inštancie došlo ku zmene skutkových okolností v pracovnom zaradení otca, ktorý sa stal členom štatutárneho orgánu v banke, čo je spojené s nárastom jeho rozhodovacej zodpovednosti a prirodzene i nárastom jeho mzdy a funkčnými požitkami. Poukázala na to, že o uvedenú pozíciu sa otec usiloval už počas konania, informácie o tom mala, avšak nevedela to preukázať. Zároveň uviedla, že otec disponuje služobným vozidlom vyššej strednej triedy, ktoré používa aj na súkromné účely. Mala za to, že táto zmena skutkových okolností má vplyv na výsledok daného rozhodnutia. Určenú výšku výživného považovala s prihliadnutím na príjem otca po jeho vymenovaní do novej funkcie, za nedostatočnú a nenapĺňajúcu požiadavku na zachovanie práva maloletých detí na životnú úroveň rodičov. Poukázala na jej podiel starostlivosti o maloleté deti a zabezpečenie ich potrieb. Zdôraznila, že v konaní preukázala, že záujem otca poskytovať vyživovaciu povinnosť deťom aspoň v približne porovnateľnom rozsahu v akom ju poskytol počas spolužitia s matkou a deťmi, je minimálny. Poukázala na to, že otec jej v priebehu konania zamedzil prístup na bankový účet, poskytol jej sumu na výživu detí len vo výške XXX eur a postupoval šikanóznym spôsobom, keďže výbery z účtu mohla realizovať len v sume XX eur denne. Na jej výzvy, aby posielal výživné na účet, nereagoval. Rovnako poukázala na skutočnosť, že otec jej znemožnil prístup do spoločnej nehnuteľnosti, ktorú užíva on a ona je nútená s deťmi obývať jednu izbu v nehnuteľnosti svojich rodičov. Spoločný majetok, byt na K. ulici, využíva otec spolu s priateľkou, pričom ho opakovane prosila o odovzdanie vecí. Uviedla, že otec jej odmieta umožniť prístup na spoločný bankový účet, na jej požiadavku, aby uhradil povinné zmluvné poistenie na vozidlo patriace do BSM, a na údržbu vozidla, ktoré užíva ona, nereagoval. Mala za to, že nie je možné očakávať od otca, že bude prispievať na iné potreby maloletých detí hoc aj nepriamo. Poukázala na to, že aj keď otec prezentoval v konaní snahu prispievať deťom na ich potreby, jeho vnímanie prispievania spočíva na predĺžených víkendových pobytoch, opakovaných lyžovačkách, či letných dovolenkách, pričom B. dlhší pobyt u otca odmieta. Uviedla, že otec v roku 2017 prispel priemerne na obe deti sumou XXX eur mesačne, v roku 2018 na jej žiadosti o príspevky nereagoval, neprispel na krúžky, ani na lyžiarsku výstroj. Namietala nesprávnosť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie pri hodnotení výdavkov za dovolenky pre maloleté deti z dôvodu, že pri určenej výške výživného nebude schopná zabezpečiť deťom porovnateľné trávenie voľného času ako si bude môcť dovoliť otec. Uviedla, že si uvedomuje, že zánikom manželstva môže dôjsť k zníženiu štandardu maloletých detí, avšak nemôže ísť o radikálne zníženie. Nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie o možnosti zabezpečiť si bytové podmienky, keďže byt ktorého je spoluvlastníčkou nadobudla titulom dedičstva a byt vždy užívala jej matka. Poukázala na to, že otec vlastní ďalšie dve nehnuteľnosti, v byt L. C. a rodinným dom v katastri P. a priľahlú garáž (BSM). Dala do pozornosti, že otec je nečinný, pokiaľ ide o vyporiadanie BSM a bez jeho súčinnosti nie je schopná zabezpečiť maloletým primerané uspokojovanie bytových potrieb. Po vyhlásení rozsudku bola nútená vypovedať nájom prenajatého bytu, v ktorom chcela deťom zabezpečiť primerané prostredie, pričom zo svojho príjmu nie je schopná zabezpečiť iné uspokojovanie bytových potrieb maloletým deťom. Poukázala na vyjadrenie manžela potvrdzujúce, že počas manželstva boli všetky jeho príjmy bezmála X.XXX eur mesačne spotrebované na zabezpečenie potrieb rodiny vrátane výšky splátky úverov, teda ide o sumu X.XXX eur na osobu. Súhlasila, že výdavky na deti sú vysoké v porovnaní s rodičmi, ktorí disponujú priemerným príjmom zamestnanca v hospodárstve, avšak mala za to, že tieto výdavky sú odôvodnené. Nesúhlasila s tým, že by niektoré z výdavkov nepreukázala. Dala do pozornosti, že podľa kolízneho opatrovníka náklady na dieťa predstavujú sumu X.XXX eur mesačne. Namietala, že súd neuviedol aké reálne výdavky považuje za neodôvodnené, okrem nákladov na stravu a dovolenky.

Nesúhlasila s určenou sumou na tvorbu úspor, ktorá je podľa jej názoru v nepomere k disponibilnému zostatku otca používanému výlučne na jeho potreby. K odvolaniu pripojila výpis z Obchodného registra spol. VÚB, a.s.

4. Proti výroku rozsudku v časti o určení výšky výživného na maloleté deti podal odvolanie manžel prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhol v napadnutej časti rozhodnutie zmeniť tak, že bude zaviazaný prispievať na výživu maloletej B. výživným vo výške XXX eur mesačne a na maloletého K. výživným vo výške XXX eur mesačne. Namietal, že súd prvej inštancie v časti o výživnom dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nesprávne a jeho odôvodnenie je nedostatočné. Vyčíslené výdavky na maloleté deti matkou považoval za neprehľadné, mnohé z nich vzťahujúce sa k dlhšiemu časovému obdobiu, nepravidelné, pričom väčšinu z nich hradí dobrovoľne k rukám matky. Namietal, že súd prvej inštancie neustálil akú výšku odôvodnených výdavkov považoval pre každé dieťa za primeranú a absencia tejto časti odôvodnenia robí rozhodnutie nepreskúmateľným. Nesúhlasil s rozhodnutím o potrebe tvorby úspor. Namietal, že súd prvej inštancie v tomto smere nevykonal dokazovanie a nedostatočne sa vysporiadal s okolnosťami, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o uložení povinnosti platiť deťom na tvorbu úspor. Mal za to, že nemožno otázku tvorby úspor viazať len na príjem povinného rodiča bez skúmania existencie odôvodnených potrieb detí vyžadujúcich si určenie takéhoto výživného. Napadnuté rozhodnutie v časti určenia tvorby úspor považoval za arbitrárne bez opory v zákone. Mal za to, že súd prvej inštancie mal riadne zisťovať jeho majetkové pomery a riadne posúdiť, či odôvodňujú tvorbu úspor. Namietal, že súd prvej inštancie sa nevenoval otázke odôvodnených výdavkov a ďalších dobrovoľných vecných a finančných plnení, ktoré pravidelne poskytuje maloletým deťom a nezohľadnil, že spolu s matkou vlastnia v BSM iba jeden byt a iný majetok nevlastní. Poukázal na to, že matka je podielovým spoluvlastníkom bytu vo veľkosti 1, je teda majetnejšia. Upriamil pozornosť na rozhodnutie NS SR č.k. 5Cdo/101/2015 o prijatom názore k rozhodovacej činnosti všeobecných súdov o povinnosti rodiča platiť výživné na tvorbu úspor. Za nedostatočné považoval odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorým sa súd obmedzil iba na úvahu o pomere príspevku matky. Mal za to, že bez riadneho odôvodnenia ostala otázka vzťahujúca sa k špeciálnym potrebám detí vyžadujúcim tvorbu úspor. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že na vytvorené úspory môže matka v prípade potreby siahnuť, z dôvodu, že vytvárané úspory sú majetkom maloletých detí, a matka ich nemôže bez súhlasu súdu ani v prípade potreby použiť. Zdôraznil, že maloleté deti vždy podporoval, uhrádzal ich výdavky i nad rámec výživného, platil školskú a mimoškolskú činnosť, tábory, dovolenky, zabezpečoval participáciu detí na jeho životnej úrovni. Naďalej hradí množstvo výdavkov spojených so školou a mimoškolskými aktivitami a kultúrnymi a spoločenskými potrebami. Jeho snahy preukazuje i styk s deťmi a širší styk s K., ktorý riadne realizuje a v rovnakom čase má záujem zabezpečovať aj starostlivosť o B.. V čase, kedy sú detí u neho, zabezpečuje im stravu, aktivity, nákup ďalších potrieb, s čím má spojené výdavky. Týmto sa plnohodnotne podieľa na celkovom všestrannom vývine maloletých detí, o ktoré sa riadne zaujíma.

5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhla rozhodnúť v zmysle jej námietok uvedených v odvolaní. Odvolanie otca považovala za nedôvodné. Zotrvala na svojich vyjadreniach a návrhu na určenie výživného na maloleté deti vrátane tvorby úspor. Nesúhlasila s argumentom otca, že súd neustálil výšku odôvodnených výdavkov na maloleté deti. Poukázala na ňou predložený podrobný výpočet výdavkov, pričom vyčíslenie priemerných výdavkov bolo vypracované so zahrnutím všetkých vynakladaných výdavkov aj jedenkrát ročne. Poukázala na to, že otec v konaní nepopieral, že deti majú vysokú životnú úroveň, finančne náročné krúžky a voľnočasové aktivity. Uviedla, že otec nemá skutočnú predstavu o reálnych výdavkoch na maloleté deti, keďže jeho ingerencia starostlivosti o domácnosť a o materiálne potreby maloletých, aj keď prirodzene prevažne z prostriedkov predstavujúcich mzdu otca, zabezpečovala ona. Poukázala na to, že otcom vyčíslené náklady na maloleté deti vo výške XXX eur na B. a XXX eur na K. sú nereálne s poukazom na nadpriemerný príjem otca a nevytváranie úspor počas spolužitia manželov a nastavenie životnej úrovne rodiny. Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č. 8CoP 386/2011-245 a Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 536/2012-58 zaoberajúce sa právom dieťaťa podieľať sa na životnej úrovne rodičov. Dala do pozornosti ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine a vyslovila názor, že na rozhodnutie o tvorbe úspor ako súčasti výživného zákon vyžaduje splnenie jedinej podmienky a to úroveň majetkových pomerov povinného rodiča. Mala za to, že súd vykonal riadne dokazovanie aj zisťovaním majetku otca, výsluchom účastníkom, listinnými dôkazmi. Tvrdenie otca o vlastníctve len jedného majetku považovala za zavádzajúce. Poukázala na to, že otec je vlastníkom rodinného domu v P., dvojgaráže, bytu na ul. P., ktorý bol kompletne zrekonštruovaný. Pokiaľ ide o jej majetok, vlastní v BSM byt a je spoluvlastníčkou bytu v T. E. získaného vyporiadaním dedičstva po neb. otcovi, byt obýva jej matka. Poukázala na to, že okrem výdavkov na splátky hypotekárneho úveru, otec v konaní iné nie bežné výdavky nepreukázal. Mala za to, že pod pojem majetkové pomery treba zahrnúť nielen vlastníctvo vecí, ale aj aktuálne zárobkové pomery otca, keď jeho príjem za obdobie od augusta 2016 do augusta 2017 predstavoval X.XXX eur a od 01.01.2018 z dôvodu vymenovania do funkcie člena štatutárneho orgánu VÚB, a.s. je vyšší. Mala za to, že aj takéto dlhodobo nadpriemerné príjmy otca predstavujú jeho majetkové pomery a odôvodňujú tvorbu úspor maloletým deťom. Za nesporné považovala, že o úsporách na účtoch maloletých nemôže rozhodovať len matka. Nesúhlasila s argumentom uvedeným v odôvodnení rozhodnutia k otázke úspor. Dala do pozornosti, že voči odôvodneniu rozhodnutia odvolanie nie je prípustné. Poprela tvrdenia otca o ďalších príspevkoch na maloleté deti, keďže otec deťom prispieva v čase styku, ktoré sa realizuje v menšom rozsahu ako otec navrhoval. S maloletou B. sa nepodarilo nadviazať uspokojivý vzťah aj napriek jej opakovanej snahe využiť otcom navrhované psychologické poradenstvo u Dr. C. (po vyhlásení rozsudku otec spoluprácu odmietol) a maloletý K. nechce u otca prespávať. Uviedla, že otec uvádzané dobrovoľné plnenia nad rámec výživného od času vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie predstavovali len aktivity počas času styku, na lyžovačku deťom zakúpil bundy. Na jej prosby o príspevky na doučovanie, krúžky, lyžiarsku a hokejovú výstroj, nereagoval. Otcom navrhované výživné považovala za neprimerane nízke.

6. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky a k vyjadreniu matky prostredníctvom svojej právnej zástupkyne zotrval na svojom odvolacom návrhu. Rovnako sa pridržiaval vyjadrenia vo vzťahu k nesprávnym, neprehľadne vyčísleným výdavkom matky na maloleté deti. Dal do pozornosti, že od rozhodnutia súdu sa zmenili pomery na strane matky, ktorá aktuálne spolu s deťmi býva v spoločnej domácnosti so svojim novým partnerom a teda jej mesačné náklady na bývanie sa znížili. Vyslovil názor, že matka sa v priebehu celého konania snaží dosiahnuť čo najvyššiu výšku výživného a súčasne eliminovať jeho styk s deťmi. Poukázal na to, že matka bez jeho vedomia navštevuje s maloletou B. psychologičku C.. B., ktorá ho odmietla prijať. Takéto konanie matky bolo pre neho prekvapujúce, keďže riešili odmietavý postoj dcéry k nemu a matka využila služby inej psychologičky, ktorá rodinu nepoznala, napriek jeho návrhom spolupracovať s PhDr. C.. Poukázal na to, že matka v konaní prezentovala jej náklady na bývanie XXX . eur za prenájom bytu, pritom deti opakovane po styku viezol do bytu starej matky. Nesúhlasil s tvrdením o obmedzení výberu finančných prostriedkov z bankového účtu matke. Dal do pozornosti, že matka za január 2017 vybrala z účtu sumu X.XXX eur, ktorá suma nekorešpondovala s výdavkami maloletých detí, preto obmedzil mesačný limit na sumu XXX eur a po ich vyčerpaní na sumu XX eur denne. Uviedol, že matka sa počas spolužitia o ekonomický chod domácnosti nezaujímala, nepoznala ani výšku sumy čerpaného hypotekárneho úveru a na ňom sa nepodieľala. Nemala dôvod zadávať príkazy na prevody z účtu. Nesúhlasil s tvrdením, že matke zamedzuje vstup do bytu na K. ul.. Uviedol, že sa stalo pravidlom, že matka do bytu vstupovala bez jeho vedomia, z bytu odnášala veci a neskôr si vynucovala vstup do bytu násilným až arogantným správaním a jeho osočovaním pred deťmi. Napriek nepriateľskému postoju matky, uhradil v roku 2017 poplatky spojené s užívaním motorového vozidla patriaceho do BSM. Poprel, že by v roku 2018 odmietol uhradiť platby súvisiace s používaním vozidla z dôvodu, že matka sa rozhodla vozidlo predať, s čím nesúhlasil. Uviedol, že počas celej doby manželstva a po odchode zo spoločnej domácnosti hradil všetky výdavky maloletých spojené so športovou činnosťou, deti vozieval na tréningy, matkin prístup bol laxný. Poukázal na to, že v januári 2018 absolvoval s deťmi takmer týždennú lyžovačku v P., matka deťom nepribalila termoprádlo, musel im zabezpečiť nákup lyžiarskeho oblečenia a zapožičať lyže deťom aj sebe. B. motivovaná matkou zapožičanie lyží spočiatku odmietala. Zdôraznil, že nikdy sa nevyhýbal vyživovacej povinnosti a plnil i nad rámec výživného. Za absurdné a dehonestujúce považoval tvrdenia matky o údajnej radikálne nižšej životnej úrovne detí v porovnaní s jeho životnou úrovňou. Uviedol, že jeho vzťah s K. je bezproblémový a vzťah s B. je o niečo problematickejší, keďže dcéra prirodzene inklinuje k matke a preberá jej postoje. Za neprípustné považoval, že matka svoje postavenie zneužíva a zaťažuje deti ich problémami. Poukázal na to, že matka žije s deťmi v rodinnom dome v B., s novým partnerom absolvujú luxusné dovolenky a v súčasnosti požíva vyššiu životnú úroveň ako on. Presťahovanie sa do B. má za následok pravidelné neskoré príchody detí do školy, z čoho má K. stres. Tvrdenie matky o jej spoluvlastníctve bytu nadobudnutím dedičstva považoval za zavádzajúce z dôvodu, že matka svoj spoluvlastnícky podiel na byte nadobudla v roku 2012 titulom darovacej zmluvy. Spochybnil vyjadrenia matky o jeho nadštandardnom príjem, keďže značnú časť príjmu tvoria ročné bonusy, ktoré sú nenárokovateľné a pravidelne sa neopakujúce, pričom celkový príjem matky spolu s výživným predstavuje sumu X.XXX eur a matka nie je zaťažená úverom. Nesúhlasil s vyjadrením, že nevyužíva čas stretnutí s maloletými deťmi, keďže začiatkom roku 2018 sa opakovane stalo, že matka sa zámerne zdržiavala s deťmi na inom mieste, nemohol si ich vyzdvihnúť a takmer každé odovzdanie a preberanie detí je spojené s invektívami. Namietal, že matka má problém zabezpečovať starostlivosť o deti, K. nevodí riadne na krúžky, počas jeho choroby nebola schopná dieťa zobrať k lekárke, jeho nezvládnuteľná liečba predlžila rekonvalescenciu a podpísala sa na ťažší nábeh do školy. Namietal, že matka deti na styk riadne nepripravuje, deti zanedbávajú tréningovú činnosť, prestali chodiť na karate a plávanie, B. sa hokeju venuje len sporadicky, nemala na tréningu potrebnú výbavu, o čom ho informoval tréner. Matka mu komplikuje styk s deťmi, K. manipuluje, odmieta mu poskytnúť cestovné doklady detí na plánovaný výlet do zahraničia, pričom mu prisľúbila, že doklady mu odovzdá. Uviedol, že maloletú B. prihlásila napriek ich dohode na prijímacie skúšky na iné gymnázium, B. bola neúspešná. Vyslovil presvedčenie, že ak by mu matka dovolila s jej prípravou na skúšky, maloletá by bola úspešná na prijímacích pohovoroch.Uviedol, že matka odmieta akúkoľvek konštruktívnu komunikáciu, nereaguje na jeho telefonáty, správy alebo reaguje oneskorene, negatívne a odmietavo.

7. Matka vo vyjadrení k podaniu otca považovala tvrdenia otca za osočujúce, bez akýchkoľvek dôkazov. Poukázala na to, že otec nepodal odvolanie voči výroku rozsudku o styku. Ohradila so proti tvrdeniam o zanedbávaní maloletých detí z jej strany a odmietaní komunikácie. V ďalšom sa pridržiavala svojich predchádzajúcich vyjadrení. Poukázala na to, že u K. sa začal prejavovať odstup od otca, ktorý je daný tým, že otec je autoritatívny a dominantný. Nesúhlasila s námietkou otca vo vzťahu k zabezpečeniu jej bývania. Zdôraznila, že otec v konaní pred súdom prvej inštancie nenamietal jej výdavok za prenájom bytu v sume XXX eur mesačne, pričom ide o bežnú trhovú cenu nájomného a tento výdavok skutočne vynakladala. Uviedla, že otec odmietol rešpektovať prenajatý byt, preto sa rozhodol odovzdávať jej deti v byte starej matky. Potvrdila, že od jari 2018 býva s deťmi v obci G. v dome patriacom jej priateľovi, ktorý býva v dome sporadicky, keďže pracuje v zahraničí. Náklady na bývanie hradí sama. Maloleté deti naďalej otec po skončení styku odvezie k starej matke. Poukázala na to, že v súvislosti so zmenou bývania sa jej zvýšili náklady na dopravu. Pokiaľ ide o športové aktivity detí, uviedla, že B. sa naďalej venuje intenzívnej športovej činnosti, namiesto hokeja hrá futbal, korčuľuje, lyžuje a učí sa snowboardovať, pričom ide o finančné nákladné športy. Za zavádzajúce považovala tvrdenia otca o jeho príspevkoch na športy deťom. Potvrdila, že niektoré časti športového oblečenia kúpil B. otec pri príležitosti sviatkov a nad rámec výživného určeného súdom uhradil K. školskú družinu na 5 mesiacov vo výške XX eur, iné plnenia im neposkytol. Poukázala na to, že u K. dochádza k obtiažam v učení, otec odmietol účasť na stretnutí so školskou psychologičkou za účelom zistenia príčiny problémov dieťaťa. K. je pod dohľadom pediatra z dôvodu vylúčenia nepriaznivého zdravotného stavu majúceho vplyv na jeho pozornosť a zvýšenú únavu. K. podstúpil špeciálnopedagogické vyšetrenie v CPPPaP so záverom špecifické poruchy učenia, dyslexia, dysortografia a je zaradený do programu integrácie. Dieťa potrebuje doučovanie, ktoré mu platí ona. Pridržiavala sa svojho vyjadrenia k príjmu a životnej úrovni otca. Poukázala na to, že otec absolvuje finančne nákladné dovolenky. Uviedla, že informácie otca o jej majetkových pomeroch sú skreslené. Mala za to, že výživné nezodpovedá základným atribútom určenia výšky výživného.

8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v napadnutej časti podľa § 65, § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej , s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie otca a odvolanie matky nie je dôvodné.

9. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

10. Predmetom odvolacieho konania je rozhodovanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti, odvolanie voči výroku rozsudku súdu prvej inštancie o výživnom na čas po rozvode, odvolací súd preto označuje účastníkov ako matka a otec.

11. Súd prvej inštancie správne pri určovaní výživného vychádzal z kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté dieťa, uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, t.j. správne prihliadol na strane maloletých detí na ich odôvodnené potreby, na strane rodičov na ich zistené zárobkové a majetkové pomery, ako aj na výkon osobnej starostlivosti matky o maloletých. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti ( resp. pri rozhodovaní o zmene výšky už určeného výživného ) má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod..

12. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie matky a odvolanie otca maloletých detí ako nedôvodné, keď neobstoja tvrdenia uvedené v ich odvolaní. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, rozhodnutie zdôvodnil podľa kritérií ustanovených v Civilnom sporovom poriadku. Súd prvej inštancie sa náležite vyporiadal so všetkými okolnosťami, ktoré sú potrebné pre ustálenie výšky výživného na maloleté deti na čas po rozvode. Pokiaľ ide o námietky otca v súvislosti s výškou odôvodnených potrieb maloletých detí, odvolací súd poukazuje na to, že odôvodnenými potrebami maloletých detí nie je len strava, ale je to súbor všetkých potrieb súvisiacich so zabezpečovaním výživy a výchovy detí, ich vzdelávania, podiel nákladov na bývanie, výdavky súvisiace so zdravotnou starostlivosťou, mimoškolskými potrebami, ako aj výdavky, ktoré nie sú bežné. Je potrebné konštatovať, že matka vyčíslila výdavky na deti, ktoré správne vyhodnotil súd prvej inštancie ako nadhodnotené. Prihliadajúc na vek B. a K., výška ich bežných výdavkov spočívajúcich v zabezpečení stravy, ošatenia, a prípadnej zdravotnej starostlivosti (v prípade bežných ochorení), je nesporná. Odvolací súd poznamenáva, že nie je povinnosťou matky predkladať bloky z nákupov, ale treba vychádzať zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku, ako aj opakujúce sa mimoriadne výdaje s dieťaťom. Správne súd prvej inštancie vyhodnotil matkou vyčíslené náklady na zabezpečenie potrieb detí, s prihliadnutím na ich vek, a úhradu dovoleniek. Odvolací súd dáva do pozornosti, že trávenie voľného času rodičov s deťmi a zabezpečenie ich spoločných dovoleniek je vecou každého rodiča, pričom každý volí výber dovolenky a hradí náklady na deti v tomto smere po vlastnom zhodnotení svojej finančnej situácie. Nemožno akceptovať argument matky, že otec bude mať väčšie možnosti poskytnúť deťom luxusnejšie dovolenkové pobyty ako ona, vzhľadom na rozdielnosť príjmov a životnej úrovne. Skutočnosť, že otec dosahuje vyšší príjem je zohľadnený v samotnej výške určeného výživného. Správne posúdil súd prvej inštancie bytové pomery matky, jej náklady na bývanie a možnosti v otázke riešenia bývania. Odvolací súd však nespochybňuje, že do nákladov maloletých detí prináleží i podiel nákladov na bývanie. Pokiaľ ide o ďalšie matkou vyčíslené výdavky, odvolací súd neprihliadal na náklady na darčeky, detskú oslavu, dovolenky a lyžovačky. Tieto výdavky si každý z rodičov reguluje vo svojej réžii. Odvolací súd prihliadal aj na príspevky otca spočívajúce v platbách za športové aktivity B., poplatok v školskom zariadení K., poplatok za výtvarný krúžok. Rovnako správne súd zohľadnil podiel osobnej starostlivosti matky o maloleté deti. Pokiaľ sa matka odvoláva na vysokú a nadštandardnú životnú úroveň rodiny v čase spolužitia manželov, odvolací súd udáva, že po rozvode manželstva prirodzene nastáva v rodine a na strane každého z manželov nová situácia a menia sa pomery, ktoré sa týkajú aj maloletých detí. Nemožno súhlasiť s argumentáciou matky o nedostatočnej výške výživného s prihliadnutím na príjem a pomery otca, keďže určená výška výživného je zodpovedajúcou na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletých detí a zároveň zohľadňuje i nadštandardný príjem otca a jeho pomery. Súd prvej inštancie správne postupoval aj pri posudzovaní a hodnotení príjmov, výdavkov a majetkových pomerov oboch rodičov. K námietkam otca a matky vo vzťahu k príjmu otca, odvolací súd udáva, že v prípade dosahovaného priemerného mesačného príjmu otca vo výške cca X.XXX eur mesačne netto, ktorá suma bola otcovi reálne vyplatená, bez ohľadu na to, že súčasťou príjmu sú i odmeny a bonusy, možno považovať tento príjem za nadštandardný a je potrebné ho vziať v úvahu v celej výške. V žiadnom prípade nemožno akceptovať odvolací návrh otca na určenie výživného v ním navrhovanej výške, ktorá nezodpovedá jeho možnostiam a pomerom. Odvolací súd dospel k záveru, že otec dosahuje príjem, z ktorého je schopný uspokojiť potreby detí vo výške určenej súdom prvej inštancie, ktorá zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých a zohľadňuje i zárobok otca a jeho majetkové pomery. Pokiaľ matka argumentuje neochotou detí realizovať styk s otcom a tým prirodzenú redukciu výdavkov zo strany otca, odvolací súd poznamenáva, že z vykonaného dokazovania je preukázané, a napokon sama matka potvrdila, že otec s deťmi absolvoval lyžovačku, dovolenky, kedy mu nesporne vznikajú náklady na maloleté deti a zabezpečenie ich potrieb. Pokiaľ došlo ku zmene postoja maloletých detí, je zodpovednosťou oboch rodičov, aby sa styk otca s deťmi realizoval, aby boli deti spokojné u každého rodiča a aby mali priestor na zážitky a plnenie svojich povinností tak s otcom, ako aj s matkou. Rodičia sa musia správať korektne voči sebe najmä pri odovzdávaní a preberá detí alebo pri akomkoľvek spoločnom kontakte v prítomnosti maloletých detí. Je nesporné, že v prípade realizácie styku otca s maloletými deťmi vznikajú náklady na zabezpečenie potrieb detí aj otcovi. Pokiaľ otec poukazuje na jeho výdavok spočívajúci v splátkach úveru, odvolací súd poznamenáva, že plnenie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, je prvoradou povinnosťou každého rodiča a má prednosť pred inými pohľadávkami. Odvolací súd nespochybňuje, že každý z rodičov má výdavky na úhradu svojich bežných potrieb vrátane bývania. Odvolací súd neprihliadal na námietky matky vo vzťahu k vysokej životnej úrovni rodiny v čase spolužitia manželov. Tu je potrebné zdôrazniť, že výživné na maloleté dieťa nie je bezhraničné. V prípade, ak má otec vyšší príjem, je potrebné ho vo výške výživného zohľadniť, avšak v danom prípade aj s prihliadnutím na náklady na deti, sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie. Námietky matky o zamedzení vstupu do bytu považoval odvolací súd za bezpredmetné. Rovnako námietky o zamedzení prístupu matke na účet, vyhodnotil ako nedôvodné. Odvolací súd zdôrazňuje, že preskúmava rozhodnutie súdu prvej inštancie vzhľadom na podané odvolanie len vo výroku rozsudku v časti o výživnom, preto je potrebné vychádzať z vykonaného dokazovania ku dňu právoplatnosti rozsudku v časti o rozvode manželstva. Nemožno preto prihliadať ani na námietky matky a otca o zmene pomerov u každého z rodičov po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie.

13. Správne súd prvej inštancie rozhodol, keď uložil otcovi povinnosť prispievať maloletým deťom na tvorbu úspor sumou po XXX eur mesačne na každé dieťa na osobitný účet maloletých detí zriadený matkou. Správne aplikoval ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine. Odvolací súd na námietky otca uvedené v odvolaní voči výroku rozhodnutia o úsporách neprihliadal. V konaní bolo v tomto smere riadne vykonané dokazovanie, z ktorého vyplýva, že otec je spoluvlastníkom bytu na K. ul. v J. (BSM), výlučným vlastníkom rodinného domu a dvojgaráže v kat. úz. P. a bytu nachádzajúceho sa v L. C. (v spise doložené listy vlastníctva k nehnuteľnostiam). V danom prípade však okrem týchto majetkových pomerov otca je nevyhnutné prihliadať na výšku jeho príjmu, ktorý je nesporne nadštandardný a jeho časť tvorí aj majetkové pomery otca. Pokiaľ otec namieta, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o tvorbe úspor neskúmal existenciu odôvodnených potrieb maloletých detí, odvolací súd poukazuje na priebeh celého konania a vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie a zároveň poukazuje na bod 13 tohto rozhodnutia. Na námietky otca o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti odvolací súd neprihliadal. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil, avšak odvolací súd sa s týmito dôvodmi v celom rozsahu nemôže stotožniť, keďže nemožno prijať záver o potrebe určiť úspory maloletým deťom z dôvodu, že neexistuje záruka takéhoto príjmu otca aj v budúcnosti. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri určení tvorby úspor súd prihliada na majetkové pomery otca a v danom prípade aj na výšku jeho príjmu. Rovnako považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že úspory v peňažnom ústave určené maloletým deťom slúžia na platby mimoriadnych výdavkov na deti, napr. súvisiacich s vysokoškolským štúdiom. Nakladanie s nimi je podmienené súhlasom oboch rodičov. Odvolací súd tak, ako súd prvej inštancie, dospel k záveru, že aktuálne majetkové pomery a nadštandardný príjem otca mu dovoľuje prispievať na tvorbu úspor maloletým deťom.

14. Odvolací súd na vyjadrenie otca zo dňa 25.03.2019 neprihliadal a vyjadrenie účastníkom nedoručoval v súlade s ust. § 374 ods. 3 CSP. Z dôvodu efektívnosti, účelnosti a rýchlosti odvolacieho konania aplikoval pravidlo, podľa ktorého sa tzv. ďalšie podania strán doručujú len vtedy, ak je to nevyhnutné na zachovanie práva účastníkov konania na spravodlivý proces. V danom prípad ide o podanie, ktorého podstatný obsah je bez vecnej súvislosti s odvolacím konaním, predmetom ktorého je určenie výživného na maloleté deti a nie zverenie maloletých do osobnej starostlivosti matky a úprava styku otca s deťmi (v podaní boli vznesené výhrady k zabezpečeniu starostlivosti o maloleté deti matkou, problémy v realizácii styku otca s deťmi, aktuálna zmenu pomerov a situácie v rodine a skutočnosti súvisiace s okolnosťami pomerov manželov po rozvode manželstva). Rovnako odvolací súd konštatuje, že podanie obsahuje opakujúce sa vyjadrenie k výdavkom na deti, životnej úrovni rodičov a poskytovaným plneniam otca na maloleté deti. Navyše predmetné podanie bolo odvolaciemu súdu doručené deň pred termínom nariadeného verejného vyhlásenia rozsudku.

15. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 CSP.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 ods. 1 CMP.

17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .