Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11T-17-2024.pdf
PDF · 108.35 KB
Case nature
Area
Subarea
11T/17/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, samosudcom JUDr. Jurajom Dziakom, v trestnej veci obžalovaného A. J., pre zločin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona v súbehu s prečinom nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.04.2024, takto
rozhodol:
Obžalovaný A. I. Q. G. D. J. Q. J. D. I. , D.. J., M.. XX.XX.XXXX F. Š., A. Q. Č. Q. XXX, G.. Y., P.Á. D., A. Č. F. F. F. F. Ú. C.,
sa uznáva za vinného, že
dňa 18. decembra 2023 v čase okolo 18:00 hod. v obci Č. Q. Č.. XXX, na druhom poschodí bytového domu, pod vplyvom alkoholu, kopnutím do vchodových dverí bytu číslo XX vylomil petlicu a časť drevenej zárubne a bez súhlasu oprávnenej osoby, vstúpil do bytu, ktorý obýva výlučne jeho manželka poškodená J. J., ktorú zobudil so slovami „Dvere ma nezastavili, čo urobíš piča, ty si myslíš, že ťa neviem nájsť, ešte aj spod zeme ťa vykopem", agresívne sa dožadoval jej pozornosti, v rámci čoho si na ňu sadol a pritlačil svoju ruku na jej ústa a nos, následne od konania upustil, kedy mu poškodená J. J. uviedla, nech jej dá pokoj, na čo opätovne zopakoval svoje vyhrážky v znení „skôr budeš mŕtva pod zemou ako rozvedená" a v byte zotrval až do príchodu hliadky PZ, ktorá ho dňa 19.12.2023 v čase o 11:25 hod. obmedzila na osobnej slobode, pričom toto verbálne aj neverbálne konanie vzbudilo u poškodenej J. J., M.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č. Q. Č.. XXX, prechodne bez prihlásenia Č.I. Q. XXX, dôvodnú obavu o jej život a zdravie, že svoje vyhrážky uskutoční, a poškodeným spoluvlastníkom bytu I.. B. U., M.. XX.XX.XXXX a I.. J.Ó. U., M.. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom W. P. Č.. XXX, spôsobil škodu poškodením dverí zárubne a petlice vo výške 230,- eur, pričom skutku sa dopustil na svojej manželke, nakoľko z jej strany z dôvodu rodinného pomeru neočakával žiaden odpor, teda
- neoprávnene vnikol do obydlia iného, spáchal čin závažnejším spôsobom konania - vlámaním, voči chránenej osobe - blízkej osobe,
- sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu,
čím spáchal
- zločin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona,
- v jednočinnom súbehu s úmyselným prečinom nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa
odsudzuje:
Podľa § 194 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona a § 37 písm. h) Trestného zákona, tiež za použitia § 41 ods. 1 Trestného zákona a tiež za použitia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona mu súd ukladá ochranné liečenie protialkoholické ambulantnou formou.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta podala dňa 27.02.2024 podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku, pod č. k. X U. XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 27.02.2024, obžalobu na obžalovaného pre zločin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona v súbehu s prečinom nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, na skutkovom a právnom základe bližšie tam špecifikovanom, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného v prípravnom konaní a aplikujúc príslušné ustanovenia Trestného zákona a Trestného poriadku. Skutok je v obžalobe popísaný nasledovne: dňa 18. decembra 2023 v čase okolo 18:00 hod. v obci Č. Q. Č.. XXX, na druhom poschodí bytového domu, pod vplyvom alkoholu, kopnutím do vchodových dverí bytu číslo XX vylomil petlicu a časť drevenej zárubne a bez súhlasu oprávnenej osoby, vstúpil do bytu, ktorý obýva výlučne jeho manželka poškodená J. J., ktorú zobudil so slovami „Dvere ma nezastavili, čo urobíš piča, ty si myslíš, že ťa neviem nájsť, ešte aj spod zeme ťa vykopem", agresívne sa dožadoval jej pozornosti, v rámci čoho si na ňu sadol a pritlačil svoju ruku na jej ústa a nos, následne od konania upustil, kedy mu poškodená J. J. uviedla, nech jej dá pokoj, na čo opätovne zopakoval svoje vyhrážky v znení „skôr budeš mŕtva pod zemou ako rozvedená" a v byte zotrval až do príchodu hliadky PZ, ktorá ho dňa 19.12.2023 v čase o 11:25 hod. obmedzila na osobnej slobode, pričom toto verbálne aj neverbálne konanie vzbudilo u poškodenej J. J., M.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č. Q. Č.. XXX, prechodne bez prihlásenia Č. Q. XXX, dôvodnú obavu o jej život a zdravie, že svoje vyhrážky uskutoční, a poškodeným spoluvlastníkom bytu I.. B.M. U., M.. XX.XX.XXXX J. I.. J. U., M.. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom W. P. Č.. XXX, spôsobil škodu poškodením dverí zárubne a petlice vo výške 230,- eur, pričom skutku sa dopustil na svojej manželke, nakoľko z jej strany z dôvodu rodinného pomeru neočakával žiaden odpor.
Nakoľko súd nevidel priestor pre iný procesný postup, prejednal vec a aj o nej rozhodol na hlavnom pojednávaní (jeden termín - 12.04.2024). Na termíne hlavného pojednávania dňa 12.04.2024, po prednesení obžaloby, pred vykonaním akéhokoľvek dokazovania, učinil obžalovaný vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku - vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, skutok oľutoval. Súd vzápätí, po splnení procesných podmienok a nakoľko tomu nasvedčoval obsah spisu, kedy obžalovaný v podstate takto zopakoval svoj postoj z prípravného konania (viď napr. č. l. 54), uvedené vyhlásenie obžalovaného prijal (§ 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku). Následne súd vykonal dokazovanie už len k ukladaniu trestu a ochranného opatrenia obžalovanému (nárok na náhradu škody v konaní uplatnený nebol).
Pred súdom vykonané dokazovanie. Obžalovaný v rámci svojho výsluchu pred súdom uviedol, že alkohol mu vôbec nechýba, ale keď ho to chytilo tak aj 2-3 dni pil. Totiž keď je s kamarátmi a dá si pohárik, tak ho to chytí, ale potom zase 2-3 mesiace nepije. Teraz by si už nedal alkohol. Inak chodí normálne do roboty, kde nemôže piť. Vie, že nemôže absolútne piť, nie je závislý, ale uznáva, že má problém s alkoholom. Keď si vypije, rozpráva sprostosti, nejde sa biť (nie je agresívny), len si sadne a rozpráva hlúposti. Nevie, koľko priestupkových záznamov má, keď volala manželka na neho políciu, myslí si, že aj za nič na neho zvykla zavolať políciu. Keď sa tie priestupky riešili, bol pod vplyvom alkoholu. Pil doma
s manželkou (poškodenou), spolu dvaja pili, nebolo to na verejnosti. Tie priestupkové záznamy sa týkajú situácií, kedy pili spolu s manželkou.
Za súhlasu procesných strán a splnenia procesných podmienok (§ 268 ods. 2 Trestného poriadku) boli v rámci dokazovania pred súdom prečítané závery znaleckého posudku Č.. X/XXXX (č. l. 89 a nasl.), ktorý ohľadne osoby obžalovaného vypracoval znalec z odvetvia psychiatria L.. L. P.. Podľa záverov predmetného znaleckého posudku:
- obžalovaný je pijan alkoholu (uzér, abuzér alkoholu), zatiaľ bez kompletnej prítomnosti exkluzívnych kritérií látkovej (alkoholovej) závislosti. Je u neho zrejmá vyvíjajúca sa látková závislosť, aktuálne dominantne psychická forma, bez abstinenčnej symptomatiky (pri abstinovaní), bez cravingu. V čase skutku bol zrejme v stave prostej/jednoduchej opitosti, čo nie je duševná porucha, ale dobrovoľne navodený stav spôsobený užitím alkoholu so známymi možnými negatívnymi, aj kriminálnymi konsekvenciami.
- obžalovaný chápe zmysel trestného konania (z hľadiska psychiatrického).
- prítomnosť obžalovaného na slobode potenciálne nie je z hľadiska psychiatrického nebezpečná, nie je potrebné nariadenie žiadneho ochranného psychiatrického/protialkoholického liečenia, kedy je obžalovanému odporúčaná abstinencia od alkoholu, pri neschopnosti abstinencie odporúčaná liečba dobrovoľná. Obžalovaný sám nesúhlasí s nariadením protialkoholickej liečby (znalec uviedol aj odporúčanie z usmernenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pre súdnych znalcov, podľa ktorého, okrem iného, je odporúčané, aby znalci navrhovali protialkoholické liečenie len vtedy, ak sa obvinený chce liečiť a s výkonom nariadenej liečby bude súhlasiť).
- u obžalovaného nebola zistená žiadna forenzne významná duševná porucha/choroba. Duševný stav obžalovaného nie je potrebné ďalej skúmať, netrpel a netrpí žiadnou formou duševnej poruchy, ktorá by podstatným spôsobom ovplyvňovala jeho rozpoznávacie/ovládacie schopnosti v čase spáchania skutku alebo v čase znaleckého skúmania.
Súd oboznámil v rámci dokazovania nasledovné listiny:
- na č. l. 87 až 88 uznesenie vyšetrovateľa o pribratí znalca L.. L. P. do konania; plynie z neho, že znalec bol pred podaním znaleckého úkonu riadne poučený;
- na č. l. 113 až 116 zápisnica o vydaní veci s fotodokumentáciou; obžalovaný dobrovoľne (po riadnom poučení, aj o zákaze sebaobviňovania) vydal do konania tam identifikovanú obuv;
- na č. l. 148 odpis registra trestov obžalovaného zo dňa 19.12.2023; 4 záznamy, z rokov 1988, 1990, 1995 a 1998, všetky odsúdenia toho času už zahladené (išlo o rôznorodú, aj úmyselnú trestnú činnosť, vrátane porušovania domovej slobody);
- na č. l. 149 výpis z evidencie priestupkov obžalovaného za obdobie 08/2019 až 12/2023; 4 záznamy, z čoho 3x proti občianskemu spolunažívaniu (vrátane napadnutia poškodenej), 1x proti verejnému poriadku;
- na č. l. 153 správa o povesti obžalovaného z obce pobytu (Č. Q.) zo dňa 08.02.2024; v obci s ním nemali žiadne problémy, o požívaní návykových látok nemajú vedomosti, jeho správanie nebolo prerokúvané komisiou verejného poriadku;
- na č. l. 154 hodnotenie osoby obžalovaného z ústavu na výkon väzby zo dňa 08.02.2024 (neutrálne až pozitívne informácie; s adaptáciou problémy nemal, správanie a vystupovanie obžalovaného je na požadovanej úrovni, príkazy/nariadenia plní/rešpektuje, konflikty nevyvoláva, poriadok si udržiava, nebol disciplinárne odmenený/potrestaný);
- správa zo Sociálnej poisťovne ohľadne osoby obžalovaného zo dňa 07.03.2024; z daného plynú informácie o pracovnej činnosti obžalovaného či už v pracovnom pomere alebo v rámci dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru za ostatných cca 30 rokov;
- aktuálny odpis registra trestov obžalovaného zo dňa 08.04.2024; bez zmeny oproti vyššie uvedenému;
- aktuálna lustrácia z databázy súdov ohľadne osoby obžalovaného zo dňa 08.04.2024; niet takého trestného konania, ktoré by bránilo rozhodnutiu súdu v tejto trestnej veci.
- aktuálna lustrácia Zboru väzenskej a justičnej stráže ohľadne osoby obžalovaného zo dňa 08.04.2024; aktuálne je vo väzbe v tejto trestnej veci v ÚZVJS Leopoldov;
- aktuálna lustrácia zo Sociálnej poisťovne ohľadne osoby obžalovaného zo dňa 08.04.2024; za ostatné 2 roky bol pracovne činný necelé 4 mesiace v roku 2022 a 3 mesiace v roku 2023;
- aktuálna lustrácia z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov ohľadne obžalovaného zo dňa 08.04.2024; bez zmeny oproti vyššie uvedenému.
Iné návrhy na dokazovanie už neboli. Pre súd z takto vykonaného dokazovania vyplynulo najmä to, že osoba obžalovaného
- sa v minulosti, konkrétnejšie 4x a naposledy ešte v minulom tisícročí/storočí, dopustila trestnej činnosti (išlo o rôznorodú, aj úmyselnú trestnú činnosť, vrátane porušovania domovej slobody), kedy mu boli ukladané podmienečné tresty odňatia slobody a toho času má všetky odsúdenia už zahladené (osvedčil sa resp. amnestia). Zaznamenané má 4 priestupky (2019 a 2023), najmä proti občianskemu spolunažívaniu vrátane napadnutia manželky, teda tu poškodenej, pod vplyvom alkoholu. Obžalovanému teda v istej miere nie je cudzie protiprávne správanie sa, a to nielen v rovine priestupkovej, ale i trestnoprávnej, kedy jeho protiprávne správanie za ostatné obdobie, najmä v súvislosti s nadmerným užívaním alkoholu, svojou závažnosťou vygradovalo až do trestnoprávnej roviny. I keď je nutné uviesť, že predošlé odsúdenia sú už cca 3 desaťročia staré a zahladené (t. j. nemožno obžalovanému uprieť v minulosti prejavenie snahy o nápravu, kedy následne cca 26 rokov sa trestnej činnosti nedopustil).
- v čase skutku netrpela žiadnou pre posúdenie z hľadiska trestného práva významnou duševnou poruchou/chorobou; obžalovaný je pijan alkoholu, bez kompletnej prítomnosti exkluzívnych kritérií látkovej (alkoholovej) závislosti, je u neho zrejmá vyvíjajúca sa látková závislosť (aktuálne resp. v čase znaleckého skúmania dominantne psychická forma), bez abstinenčnej symptomatiky (pri abstinovaní), bez cravingu. V čase skutku bol zrejme v stave prostej/jednoduchej opitosti.
- na slobode potenciálne nie je z hľadiska psychiatrického nebezpečná. V čase znaleckého skúmania znalec dospel k záveru, najmä s ohľadom na v danom čase vyjadrený nesúhlas obžalovaného s nariadením protialkoholickej liečby, že nie je potrebné nariadenie žiadneho ochranného psychiatrického/ protialkoholického liečenia (obžalovanému je znalcom odporúčaná abstinencia od alkoholu a pri neschopnosti abstinencie liečba dobrovoľná). V konaní pred súdom obžalovaný už (v rámci vlastnej sebareflexie, zároveň s doznaním sa ku žalovanému skutku a jeho úprimný oľutovaním) uviedol, že si je vedomý svojho problému s alkoholom, i keď závislý nie je, nepotrebuje piť, avšak (za účelom nápravy a odstránenia tohto problému) má záujem o protialkoholické liečenie (ako vyplynulo aj zo záverečných rečí obhajoby).
- má hodnotenie jeho osoby z obce pobytu v podstate pozitívne v tom zmysle, že neevidujú s ním žiadne problémy, nemajú vedomosť o požívaní alkoholu/iných návykových látok (dané dokresľuje, podporuje tvrdenie obžalovaného, že alkohol nepil na verejnosti, ale hlavne doma).
K vine. Obžalovaný učinil pred súdom vyhlásenie viny, ktoré súd prijal (nakoľko tomu podľa názoru súdu nebránili žiadne procesné prekážky a nakoľko tomu nasvedčoval obsah spisu). Otázka viny bola pre súd takto vyriešená, tento rozsudok osobitné odôvodnenie v tomto smere neobsahuje.
K uloženému trestu a ochrannému liečeniu. Pokiaľ ide o ukladanie trestu, súd nemohol siahnuť po alternatívnych trestoch, vzhľadom na (i) trestnú minulosť obžalovaného (ani výkon štyroch podmienečných trestov odňatia slobody u neho dosiaľ neviedol k úplnej náprave, i keď išlo o odsúdenia spred cca 26 a viac rokov a toho času sú dané záznamy zahladené, nielen cez amnestiu ale i osvedčenie sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, t. j. v minulosti snahu po náprave prejavil), (ii) tu žalovanú mnohosť trestnej činnosti v kombinácii jednočinného súbehu zločinu a prečinu (v podstate násilnej povahy voči blízkej osobe, v spojitosti so zrejme kontinuálnym nadužívaním alkoholu), a tiež (iii) zákonný imperatív ukladať v tomto prípade trest odňatia slobody zakotvený v § 34 ods. 6 Trestného zákona; navyše, pre úplnosť súd uvádza, že pre ukladanie trestu povinnej práce či peňažného trestu nevidel súd splnené zákonné podmienky (§ 54 Trestného zákona, § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona; žalovaný je aj zločin), pričom aj s ohľadom na povahu a závažnosť trestného činu (kombinácia zločinu a prečinu spočívajúcej v konaní v podstate násilnej povahy voči blízkej osobe) mal súd za to, že účel trestu podľa § 34 Trestného zákona naplní jedine nepodmienečný trest odňatia slobody (bez potreby či možnosti kombinácie s inými druhmi trestu). Súd sa teda nestotožnil s názorom obhajoby ohľadne možnosti docieliť naplnenie účelu trestu cez podmienečný trest odňatia slobody a siahol po nepodmienečnom úhrnnom trestne odňatia slobody (ukladanom za jednočinný súbeh zločinu a prečinu). Základná výmera tohto druhu trestu za žalovaný zločin (§ 41 ods. 1 Trestného zákona, § 194 ods. 3 Trestného zákona) bola 3 roky až 8 rokov, ktorá bola aj na tento prípad aplikovateľná bez potreby jej úpravy (§ 38 ods. 2 až ods. 4 Trestného zákona), nakoľko súd vzhliadol u obžalovaného rovnováhu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (súd identifikoval u obžalovaného jednu priťažujúcu okolnosť v podobe mnohosti trestnej činnosti/súbeh zločin/prečin, a identifikoval jednu poľahčujúcu okolnosť v podobe doznania sa k trestnej činnosti a jej úprimné oľutovanie). Súd napokon ale nesiahol ani po základnej výmere, ale po výmere pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby v zmysle §
39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona v trvaní 1 rok a 6 mesiacov - súd aplikoval u obžalovaného inštitút mimoriadneho zníženia trestu vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery páchateľa (podľa názoru súdu by použitie vyššej trestnej sadzby bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, najmä a jedine v kombinácii s ukladaným ochranným opatrením), a to z nasledovných dôvodov:
- obžalovaný je síce pijan alkoholu, avšak aktuálne bez rozvinutej závislosti, v obci s ním problémy neboli (ani nemajú vedomosť o jeho pijanstve), pil aj doma spolu s poškodenou, svojou manželkou (išlo teda zrejme o prejav ich životného štýlu v súkromí), pričom pred súdom prejavil ochotu tento svoj problém s alkoholom (z pohľadu súdu v podstate jediný aktuálny kriminogénny faktor u obžalovaného) riešiť aj prostredníctvom odbornej pomoci (liečenia); obžalovaný si teda uvedomil príčinu svojich problémov (alkohol) a má záujem ju riešiť aj cez odbornú pomoc;
- obžalovaný v rámci vlastnej sebareflexie sa k trestnej činnosti od času prípravného konania doznáva, v čom zotrval pred súdom (úplne sa doznal, bezvýhradne) a toto svoje konanie pred súdom oľutoval;
- z jeho trestnej minulosti možno badať, že tá je cca 3 desaťročia vzdialená v minulosti a toho času zahladená, odvtedy sa inej trestnej činnosti nedopustil (resp. až dosiaľ); priestupková činnosť obžalovaného nie je tiež nijak bohatá, a zrejme súvisí s nadužívaním alkoholu - opätovne, z pohľadu súdu v podstate jediný aktuálny kriminogénny faktor u obžalovaného je nadužívanie alkoholu, ktoré keď sa odstráni, je rozumný predpoklad vedenia riadneho života u obžalovaného. Tu súd poukazuje aj na záverečnú reč poškodenej, z ktorej je zrejmé, že problémom je alkohol, no spoločne vidia budúcnosť bez neho, ako z pohľadu súdu jedinú možnú, ak majú riadne spoločne žiť (poškodená uviedla právom záverečnej reči: ,,Problém je v alkohole. Posledné 4 mesiace ako je vo väzbe spolu komunikujeme, je to úplne iný človek, nemám z neho strach. Cítim, že to naozaj oľutoval a chce to napraviť. Ja mu chcem dať poslednú šancu, máme plány to skúsiť bez alkoholu. Ja mu verím.“). Takto súdom zvolenú výmeru nepodmienečného trestu odňatia slobody považuje súd za primeranú na naplnenie účelu trestu, a to hlavne a jedine v kombinácii s ukladaným ochranným opatrením - ambulantnou protialkoholickou liečbou, kedy sa z pohľadu súdu odstráni u obžalovaného hlavný a toho času zrejme jediný kriminogénny faktor jeho protiprávnej činnosti za ostatné obdobie v podobe (nadmerného) užívania alkoholu; za týchto okolností prísnejšia sadzba (ako napr. navrhovala obžaloba) podľa názoru súdu potrebná na naplnenie účelu trestu (§ 34 Trestného zákona) nie je. Súd tak obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok a 6 mesiacov (čo súd nepovažuje vôbec za zanedbateľnú výmeru trestu, vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti prípadu, ako je uvedené vyššie).
Skrze tento rozsudok uložený trest považuje súd za zákonný, primeraný (nie príliš prísny, nie príliš benevolentný), spravodlivý, bezo zvyšku napĺňajúci vo svojom súhrne účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona (s prihliadnutím na zásady ukladania trestu), a to tak z pohľadu generálnej prevencie (odradenie iných od páchania takej trestnej činnosti), ako aj z pohľadu individuálnej prevencie či prevýchovy obžalovaného na jedinca, ktorý sa už v budúcnosti trestnej činnosti dopúšťať nebude (správnosť týchto záverov súdu, v prípade právoplatnosti tohto rozsudku, však preverí až budúci čas a v ňom zaznamenané počínanie si obžalovaného).
Pre úplnosť súd uvádza, že neuložil obžalovanému trest prepadnutia veci v podobe obžalovaným do trestného konania dobrovoľne vydanej obuvi (ako žiadala obžaloba), nakoľko nevidel, a obžaloba to ani osobitne nezdôvodnila, akoby prepadnutie takej už používanej obuvi malo prispieť k naplneniu účelu trestu (§ 34 Trestného zákona) u obžalovaného (ide skrátka z pohľadu súdu o bežnú obuv) a neznamenalo by len záťaž pre štát v podobe vlastníctva takej obnosenej veci (§ 60 ods. 5 Trestného zákona).
Nakoľko obžalovaný nebol v posledných 10tich rokoch pred tu žalovaným skutkom vo výkone trestu odňatia slobody, zaradil ho súd na výkon tu ukladaného nepodmienečného trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Síce znalec v zmysle svojich znaleckých záverov neučinil odporúčanie uložiť obžalovanému ochranné liečenie (najmä pokiaľ ide o abúzus alkoholu), nakoľko v čase znaleckého skúmania vyslovil obžalovaný s takým liečením nesúhlas (nebol teda v danom čase motivovaný k liečbe), súd nakoniec po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní a vypočutí záverečných rečí procesných strán také ochranné liečenie, a to protialkoholické ambulantnou formou, obžalovanému uložil - totiž (i) obžalovaný pred súdom okrem ľútosti nad žalovanou trestnou činnosťou, ku ktorej sa plne doznal, priznal problém s
alkoholom a prejavil záujem a ochotu podstúpiť v tejto súvislosti liečenie (odpadol tak z pohľadu súdu hlavný dôvod, pre ktorý znalec uloženie takého ochranného opatrenia neodporučil, t. j. absentujúca motivácia k liečbe u obžalovaného), (ii) tu žalovanej trestnej činnosti, v podstate násilnej povahy, sa obžalovaný dopustil na jemu blízkej osobe (poškodenej, vlastnej manželke), kedy vzhľadom na jeho abúzus alkoholu možno podľa názoru súdu dôvodne predpokladať, že by bez riešenia jeho problému s alkoholom (i keď nateraz u neho nejde o plne rozvinutú závislosť) v násilnom konaní pokračoval (tu súd poznamenáva, že takéto jeho správanie, aj voči poškodenej, za ostatné roky vygradovalo z priestupkovej roviny do tu žalovanej trestnoprávnej roviny), a (iii) obžalovaný sa tu žalovanej trestnej činnosti dopustil v súvislosti s abúzom alkoholu. Berúc do úvahy aj zásady ukladania ochranných opatrení (§ 35 Trestného zákona), súd teda uložil týmto rozsudkom obžalovanému ochranné liečenie protialkoholické ambulantnou formou, ktoré je podľa názoru súdu v spojitosti resp. aj nadväznosti na tu ukladaný (mimoriadne znížený) úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody spôsobilé docieliť toho, aby sa obžalovaný už trestnej činnosti v budúcnosti nedopúšťal (čo v prípade právoplatnosti tohto rozsudku ukáže samozrejme až budúci čas).
O náhrade škody súd nerozhodoval, nakoľko v čase vyhlásenia tohto rozsudku žiaden taký nárok v konaní uplatnený nebol.
Z dôvodov uvedených vyššie rozhodol v tejto veci súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku v časti výroku o vine nie je prípustné odvolanie ani dovolanie, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (§ 257 ods. 5 Trestného poriadku).
Proti tomuto rozsudku v časti výroku o treste a ochrannom opatrení možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Galanta. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (§ 307 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku); v mene obžalovaného je oprávnený odvolanie podať aj jeho obhajca (§ 44 ods. 2 Trestného poriadku),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech (§ 345 ods. 1 Trestného poriadku),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).
Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala (§ 316 ods. 1 Trestného poriadku).