Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/61/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a členov senátu Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre porušovanie domovej slobody podľa , , s poukazom na a a iné, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 12.04.2024, č. k. -264, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.07.2024 v Trnave takto

rozhodol:

I. Podľa , , zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa sa

obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXX, toho času vo väzbe v ÚVV Nitra o d s u d z u j e :

podľa s prihliadnutím na , , a s použitím , , per analogiam na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa sa mu určuje skúšobná doba na 4 (štyri) roky.

odôvodnenie:

Okresný súd Galanta (ďalej len okresný súd) rozsudkom zo dňa 12.04.2024, č. k. -264 uznal obžalovaného A. B. za vinného zo zločinu porušovanie domovej slobody podľa , , s poukazom na a a prečinu nebezpečné vyhrážanie podľa na tom skutkovom základe, že dňa 18.12.2023 v čase okolo 18:00 hod. v obci D. E. č. XXX, na druhom poschodí bytového domu, pod vplyvom alkoholu, kopnutím do vchodových dverí bytu číslo XX vylomil petlicu a časť drevenej zárubne a bez súhlasu oprávnenej osoby, vstúpil do bytu, ktorý obýva výlučne jeho manželka poškodená B. B., ktorú zobudil so slovami „Dvere ma nezastavili, čo urobíš piča, ty si myslíš, že ťa neviem nájsť, ešte aj spod zeme ťa vykopem", agresívne sa dožadoval jej pozornosti, v rámci čoho si na ňu sadol a pritlačil svoju ruku na jej ústa a nos, následne od konania upustil, kedy mu poškodená B. B. uviedla, nech jej dá pokoj, na čo opätovne zopakoval svoje vyhrážky v znení „skôr budeš mŕtva pod zemou ako rozvedená" a v byte zotrval až do príchodu hliadky PZ, ktorá ho dňa 19.12.2023 v

čase o 11:25 hod. obmedzila na osobnej slobode, pričom toto verbálne aj neverbálne konanie vzbudilo u poškodenej B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. D. XXX, prechodne bez prihlásenia D. E. XXX, dôvodnú obavu o jej život a zdravie, že svoje vyhrážky uskutoční, a poškodeným spoluvlastníkom bytu F. G. H., nar. XX.XX.XXXX a F. B. H., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom I. J. D. XXX, spôsobil škodu poškodením dverí zárubne a petlice vo výške 230,- eur, pričom skutku sa dopustil na svojej manželke, nakoľko z jej strany z dôvodu rodinného pomeru neočakával žiaden odpor.

Okresný súd za to uložil obžalovanému podľa s prihliadnutím na , , a s použitím a trest odňatia slobody v trvaní 1 rok a 6 mesiacov. Podľa ho súd pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa , psím. d) Trestného zákon mu bolo uložené aj ochranné liečenie protialkoholické ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný čo do výroku o treste a prokurátor rovnako (hneď po vyhlásení rozsudku) odvolanie do výroku o treste v neprospech obžalovaného.

Obžalovaný v odvolaní uviedol, že sa priznal ku spáchaniu skutku, svoje konanie oľutoval, nie sú splnené podmienky na uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody a účel trestu možno dosiahnuť aj uložením podmienečného trestu odňatia slobody s dohľadom probačného a mediačného úradníka. K svojej trestnej minulosti uviedol, že odsúdenia sú spred 26 a viac rokov a ide o zahladené odsúdenia. Upriamil pozornosť na list poškodenej zo dňa 13.02.2024, kde sa uvádza, že sa obžalovaného nebojí a chce mu dať poslednú šancu. Rovnako na hlavnom pojednávaní uviedla, že je úplne iný človek a chcú to skúsiť bez alkoholu. Poškodená podala návrh na zrušenie neodkladného opatrenia vo veci vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. a tým je podľa neho vyvrátené, že by sa poškodená bála obžalovaného. S poškodenou sú manželia 15 rokov, svoju chybu si uvedomil, nie je závislý na alkohole, avšak je ochotný sa dobrovoľne podrobiť protialkoholickému liečeniu ambulantnou formou. Na záver uviedol, že nepodmienečný trest odňatia slobody by mal byť tou poslednou možnosťou riešenia boja s kriminalitou. Jeho realizácia je pre spoločnosť nákladná, zároveň je to i veľký zásah do života jednotlivca, ako aj jeho najbližšej rodiny. Uložený trest tak považuje za prísny a preto navrhol, aby krajský súd podľa zrušil výrok o treste a podľa mu uložil primeraný podmienečný trest odňatia slobody s dohľadom probačného a mediačného úradníka a aby odvolanie prokuratúry ako nedôvodné zamietol.

Prokurátor v odôvodnení odvolania uviedol, že uložený trest považuje za nezákonný s poukazom na použitie ustanovenia , vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery páchateľa i v rozpore s ustanoveniami , , . Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne a bez pochýb preukázané, že obžalovaný sa dopustil žalovanej trestnej činnosti napriek tomu, že v minulosti bol opakovane viackrát priestupkovo postihnutý za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu (priestupky zo dňa 14.12.2023, 11.05.2023, 08.08.2019 ) a za priestupok proti verejnému poriadku (priestupok zo dňa 09.08.2023). Spoločným menovateľom všetkých týchto protiprávnych konaní, ktoré sú priestupkovou recidívou je osoba poškodenej B. B., pričom v každom jednom prípade obžalovaný konal pod vplyvom alkoholu. Jednalo sa či už o slovné vyhrážky alebo fyzické násilie. Aj napriek viacerým postihnutiam normami nižšej právnej sily ako je trestné konanie, teda v priestupkovom konaní, obžalovaný sa dopustil aktuálne žalovanej trestnej činnosti, ktorá má znaky domáceho násilia. Obžalovaný svojim konaním sa nielen verbálne vyhrážal zabitím ale tiež násilným spôsobom vnikol do obydlia opätovne vo vzťahu k poškodenej B. B. a to po požití a pod vplyvom alkoholu. Podľa názoru prokurátora zo zadovážených dôkazov jednoznačne vyplýva aj tá skutočnosť, že poškodená B. B. má z manžela strach, bojí sa ho, nežije svoj život ale jeho, ako uviedla pri výsluchu v prípravnom konaní „bol to teror“. Zo správania poškodenej je zrejmý strach a obava zo správania obžalovaného, ktorý mal náznaky aj iného fyzického násilia prípadne vynútenia si sexuálneho styku, avšak k takémuto konaniu nedošlo. V konaní na súde svedkyňa - poškodená už vypovedala v zmysle, že strach z manžela nemá. V tomto prípade sa jedná o typický prejav obete trestných činov domáceho násilia, pričom možno podľa prokurátora konštatovať, že v prípade pokračovania v užívaní alkoholu obžalovaným a nezasiahnutím orgánov činných v trestnom konaní použitím inštitútov Trestného konania, mohlo dôjsť aj k závažnejším následkom. Aj z listinných dôkazov nachádzajúcich sa vo vyšetrovacom spise vyplýva, že obžalovaný A. B. má s užívaním alkoholu problémy už dlhšiu dobu. Prokurátor tiež argumentoval, že obžalovaný sa dopustil trestného činu s kvalifikovanou skutkovou

podstavou (vlámaním a voči blízkej osobe). Okolnosti prípadu neumožňujú z toho dôvodu aplikovať ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu. Tieto okolnosti prípadu (prvá alternatíva použitia ) nie sú mimoriadnymi, nie sú ničím osobitnými. Sú to všetko bežné skutočnosti, bez mimoriadneho pozitívneho významu. Skutočnosť, že na hlavnom pojednávaní bola prítomná aj svedkyňa - poškodená, ktorá využila právo záverečnej reči, ešte nedáva záruku toho, že mimoriadne zníženie trestu postačí obžalovanému na jeho nápravu a že po prípadnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody povedie riadny život. Počas hlavného pojednávania sa nijakým osobitným spôsobom neodstraňovali rozpory (minimálne ohľadne pracovných pomerov, majetkových pomerov) a tak nezisťovali a neobjasňovali osobné a rodinné pomery obžalovaného (zdravotný stav, starostlivosť o rodinu a iné ), pričom po oboznámení posudkov, hodnotení a odpisu registra trestov, neboli zistené žiadne osobitné okolnosti pre použitie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody. Pokiaľ súd vzhliadol 1 poľahčujúcu okolnosť ( ) a 1 priťažujúcu okolnosť ( ), za použitia , s poukazom na pomery páchateľa, tieto zistenia neodôvodňujú postup podľa , pretože u obžalovaného nešlo ani o viac významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností v spojení s ďalšími okolnosťami súvisiacimi s pomermi páchateľa. Prokurátor zároveň uviedol, že existencia takých okolností prípadu či okolností páchateľov, ktoré by boli v určitom zmysle výnimočné neboli v tomto konaní vzhliadnuté, súdu nič nebránilo rozhodnúť a uložiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby postupom podľa , , kde sa nevyžaduje existencia okolností prípadu či pomerov páchateľa predpokladaná v , ale postačí existencia eventualít uvedených pod písmenami a) až e) v a v odseku 4 uvedeného paragrafu a prokurátor týmto apriori nevylučuje ukladanie takéhoto (nepodmienečného pod dolnú hranicu trestnej sadzby) trestu, aj s poukazom na súčasnú súdnu prax v obvode Krajského súdu Trnava.

Z uvedených dôvodov prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Trnave v zmysle ustanovenia , , , zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Galanta vo výroku o treste a podľa vrátil vec Okresnému súdu Galanta, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, prípadne aby Krajský súd v Trnave v zmysle ustanovenia sám vo veci rozhodol a obžalovanému A. B. uložil primeraný a zákonný trest, pričom jediný primeraný a zákonný trest možno v danom prípade považovať trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a podľa obžalovaného zaradil pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia pri zachovaní uloženého ochranného opatrenia.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavila prokurátorka krajskej prokuratúry, obžalovaný a jeho obhajca. Pokiaľ ide o dokazovanie, krajský súd ho na verejnom zasadnutí nedopĺňal, nakoľko žiadne návrhy v tomto smere neboli. Obhajca súdu predložil uznesenie Okresného súdu Galanta sp. zn. a čestné vyhlásenie B. B., z ktorých vyplynulo, že okresný súd zrušil neodkladné opatrenie, ktorým bola obžalovanému uložená povinnosť nepribližovať sa k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov a skutočnosť, že poškodená chce dať manželstvu s obžalovaným poslednú šancu a verí, že mu bude uložený podmienečný trest odňatia slobody.

Prokurátorka krajskej prokuratúry v konečnom návrhu poukázala a zotrvala na argumentoch a konečnom návrhu z odvolania okresnej prokuratúry a navyše navrhla, aby krajský súd odvolanie obžalovaného zamietol ako nedôvodné. Obhajca obžalovaného v konečnom návrhu sa v plnom rozsahu pridržiaval podaného odvolania zo dňa 24.04.2024 a zároveň poukázal na čestné vyhlásenie poškodenej zo dňa 16.07.2024. Obžalovaný uviedol, že ho mrzí čo sa stalo, s manželkou chcú naďalej spolu žiť, chce viesť riadny život, chodiť do práce, podstúpiť ambulantné protialkoholické liečenie s tým, že žiadal, aby mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody. Podľa o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa , : 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie , e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa ak bolo odvolanie obmedzené podľa alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle , ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa . Odvolanie podal prokuratúr a obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a na podklade takéhoto prieskumu zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné čo do nesprávnej aplikácie a odvolanie obžalovaného je dôvodné čo do druhu trestu. Zo zápisnice z hlavného pojednávania vyplýva, že okresný súd potom, čo prijal vyhlásenie obžalovaného o jeho vine, vykonal dokazovanie (aj) ohľadom napadnutého výroku o treste (aj výroku o ochrannom opatrení, ktorý napadnutý nebol), pričom toto dokazovanie vykonal procesne správne a v rozsahu dostatočnom na spravodlivé, stavu veci a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie. Skôr ako sa krajský súd bude venovať odvolacím námietkam prokurátora a obžalovaného, je potrebné, pokiaľ ide o primeranosť a zákonnosť výroku o treste, pripomenúť, že pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. , , podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň

vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu , čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu je tak možné považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí súd v súlade s ust. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pokiaľ ide o druh trestu, okresný súd nesprávne obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody, keď iný druh trestu s poukazom na osobu obžalovaného a závažnosť spáchanej trestnej činnosti podľa názoru okresného súdu neprichádzal do úvahy. S takouto úvahou okresného súdu sa krajský súd nestotožnil, keď mal za to, že posledné odsúdenie obžalovaného v odpise registra trestov je z roku 1998, obžalovaný urobil vyhlásenie o vine a svoje konanie úprimne oľutoval a zároveň prejavil snahu podstúpiť protialkoholické liečenie. Rovnako nesprávne postupoval okresný súd pri aplikácii ustanovenia , keď mal za to, že obžalovaný je pijan alkoholu ale bez rozvinutej závislosti, od času prípravného konania sa k trestnej činnosti doznáva, hľadí sa, napriek odsúdeniam z takmer z pred 30 rokov, na neho akoby nebol

odsúdený, jeho priestupková činnosť nie je tiež nijak bohatá a poukázal na záverečnú reč poškodenej. V tomto smere treba súhlasiť s odvolacími námietkami prokuratúry. Podľa ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú. Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu, a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody sa zhodnotí podobne ako význam okolností prípadu. Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. V podstate sa hodnotia rodinné a osobné pomery, ktoré existujú až v čase rozhodovania o treste (napr. majetkové pomery páchateľa, jeho zdravotný stav a zdravotný stav jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu, tehotenstvo páchateľky a pod.). Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu len za predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. Preskúmaním trestného spisu krajský súd tiež zistil, že okresný súd dospel správne k právnemu záveru o existencii jednej priťažujúcej okolnosti a existencii jednej poľahčujúcej okolnosti. Nesprávne však vyhodnotil možnú aplikáciu ustanovenia , .

Odvolací súd vyhodnotil, že v predmetnej trestnej veci je možné postupovať v zmysle stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 44/2017) a tak ukladať obžalovanému B. trest podľa , per analogiam.

K vyhláseniu obžalovaného o vine treba uviesť, že takéto vyhlásenie je z hľadiska ďalšieho postupu súdu veľmi významné, keďže v rozsahu priznania obžalovaného sa nevykonalo kontradiktórne hlavné pojednávanie. Odvolací súd zastáva ten právny názor, že vyhlásením o vine obžalovaným, ktoré je neodvolateľné, zakladá možný zákonný postup pre mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby odňatia slobody v súlade s ustanovením , . Odvolací súd z uvedeného dôvodu po zrušení napadnutého rozsudku vo výroku o treste a pri posudzovaní výmery a druhu trestu a posudzovaní spravodlivosti ukladaného trestu uložil obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanoveného trestu odňatia slobody a to podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky (so skúšobnou dobou 4 roky).

S poukazom na skutočnosť, že obžalovaný má posledný záznam v odpise registra trestov z roku 1998, zohľadnenie jeho vyhlásenia o vine umožňuje aplikovať mimoriadne zníženie trestu, keď trest uložený v nezníženej výmere by bol pre obžalovaného neprimerane prísny a trest kratšieho trvania postačí na zabezpečenie ochrany spoločnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu od obžalovaného B. možno tiež dôvodne očakávať, že i výkon trestu kratšieho trvania, aj keď trestu s podmienečným odkladom jeho výkonu, splní u neho účel tzv. individuálnej prevencie. Takýto trest podľa názoru krajského súdu naplní zákonom predpokladaný účel vymedzený v ust. , ktorým je nielen zabrániť páchateľovi v páchaní ďalšej trestnej činnosti, či vytvoriť mu podmienky preto, aby v budúcnosti viedol riadny život, ale aj zabezpečiť generálnu prevenciu, t. j. odradiť iných od páchania trestnej činnosti. A v neposlednom rade chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestnej činnosti. Pokiaľ ide o samotnú výmeru trestu, krajský súd obžalovanému uložil úhrnný podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so skúšobnou dobou 4 roky, teda na dolnej hranici modifikovanej trestnej sadzby podľa , per analogiam s poukazom na to, že sa k trestnej činnosti priznal, jej spáchanie úprimne oľutoval a na hlavnom pojednávaní realizoval vyhlásenie o vine, ktoré bolo súdom prijaté. Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd odvolaniam prokurátora (z časti) a obžalovaného vyhovel a postupom , , zrušil rozsudok okresného

súdu vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a sám podľa vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keďže to procesná situácia dovoľovala. Takto vymeraný trest obžalovanému vo svojom súhrne považuje krajský súd za zákonný, primeraný a spravodlivý, ktorý splní svoju funkciu nielen z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie a tiež morálne odsúdi konanie obžalovaného.

Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.