Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9C-19-2021.pdf
PDF · 96.55 KB
Case nature
Subarea
9C/19/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobkyne: X.. U. O. Š., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom B. XX, XXX XX W., štátny občan SR, v zastúpení: JUDr. Pavol Pospecha, advokát so sídlom Lichnerova 23, Senec, proti žalovanému: O. V., nar. XX.XX.XXX8, s trvalým pobytom O. XXXX/XXA, XXX XX O., štátny občan SR, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 02.03.2021 domáha vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému nariadil trvalým spôsobom v celom rozsahu odstrániť zo sociálnej siete Facebook, zo svojho osobného blogu príspevok označeného ako „Malí ľudia s veľkou mocou UPSVaR a podobne“ status (príspevok) uverejnený na: https://www.facebook.com/Mali-ludia-s-velkou-mocou- UPSVaR-apodobne-08077074657980 dňa 26.02.2021 o 21:39 hod. a súčasne sa akoukoľvek formou a v akomkoľvek znení zdržať zverejňovania informácií o osobe žalobkyne.
2. Žalobkyňa je právny zástupca Q.. U. Š., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom S. XXX (ďalej v texte aj „matka“), v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: A. V., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom u matky (ďalej v texte aj „dieťa“).
3. Žalovaný je otcom dieťaťa.
4. Žalobkyňa svoje neodkladné opatrenie odôvodnila tým, že na Okresnom súde Bratislava III sa vedie konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu rodičov- matka: Q.. U. Š., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom S. XXX, otec: O. V., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom O. XXXX/XXA, O.. V predmetnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III žalobkyňa zastupuje matku dieťaťa, ktorá je bývalou partnerkou žalovaného. Dňa 18.02.2021 žalovaný vytvoril na sociálnej sieti Facebook osobný verejne prístupný blog označený ako „Malí ľudia s veľkou mocou UPSVaR a podobne“, pričom na tomto verejnom užívateľskom profile začal uverejňovať písomnosti a zvukové záznamy týkajúce sa prebiehajúcich konaní vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. a pripájať subjektívne komentáre, pričom sa s dešpektom vyjadroval a vyjadruje najmä o zamestnancoch UPSVaR Pezinok, ÚPSVaR Senec, psychologičke Tenenet, o.z., Senec, V.. F.. O uvedenom konaní žalovaného žalobkyňa ako právna zástupkyňa jej klientky informovala konajúci súd (Okresný súd Bratislava III) v podaní zo dňa 22.02.2021, ako aj podaním zo dňa 26.02.2021. Žalovaný, v rovnaký deň, t.j. 26.02.2021, uverejnil príspevok vo svojom osobnom blogu označenom ako „Malí ľudia s veľkou mocou UPSVaR a podobne“ na sociálnej sieti Facebook, v ktorom okrem iného uviedol, že:
- „pani B., vy sa cítite dotknuté za to, že poukazujem na reálne prešlapy a nekonanie inštitúcií, ktoré VÁM A VAŠEJ KLIENTKE IDÚ ZATIAĽ PO RUKE, a aj napriek ignorovaniu najlepšieho zaujmu dietata?!
vy sama ste si vedomá, preslapov a nezákonneho konania, ktorých sa konkrétni zamestnanci dopustili a na ktorých ukazujem prstom a aj nadalej ukazovat prstom budem“
- „či nejako vas tlačí, že sa zverejňujú prešlapy, na základe ktorých má byť ďalej dcére ublizované a vy to tak isto chcete podporit?!“
- „poviem vám, JE MI Z VÁŠHO KONANIA NA ZVRACANIE...“. Vyššie citované tri vyjadrenia žalovaného žalobca považuje za šírenie nepravdivých údajov o žalobkyni, ktoré navodzujú dojem, že žalobkyňa má podporovať údajné reálne prešľapy a údajné nekonanie inštitúcií ako je ÚPSVaR Senec, Tenenet, o.z., Senec, pričom tieto úrady „majú ísť žalobkyni ZATIAĽ PO RUKE“. Žalovaný vo svojom statuse/ príspevku ďalej kladie otázku, či žalobkyňu „tlačí“, že žalovaný zverejňuje prešľapy, na základe ktorých má byť maloletej ubližované a „či to žalobkyňa tak isto chce podporiť“, čím podľa tvrdenia žalobkyne žalovaný navodzuje podozrenie z nezákonného správania sa žalobkyne spočívajúceho v ovplyvňovaní týchto úradov, resp. inštitúcií zo strany žalobkyne v prospech jej klientky, ktoré žalobkyni, podľa žalovaným zverejneného tvrdenia, údajne „idú zatiaľ po ruke“. V súvislosti s nasledovnými tvrdeniami obsiahnutými v statuse/ príspevku zo dňa 26.02.2021:
- „poviem vám, JE MI Z VÁŠHO KONANIA NA ZVRACANIE...“.
- „...TAKZE SA MOZETE SPOLAHNUT ZE NA VAS pani b. TIEZ NENECHAM NITKU SUCHU...“
- PANI b., DUFAM ZE STE SI PRAVE UVEDOMILA, ZE TOTO JE IBA ZACIATOK“ žalobkyňa uvádza, že zjavným cieľom žalovaného je žalobkyňu zastrašiť, pričom uvedené je možno kvalifikovať aj ako vyhrážanie. Žalobkyňa ďalej uvádza, že žalovaný zverejňuje svoje subjektívne a ničím nepreukázané tvrdenia o údajnom správaní sa žalobkyne, lživé tvrdenia žalovaného a vyhrážky zverejnené v jeho statuse/ príspevku sú nepravdivé a závažným spôsobom zasahujú do práv žalobkyne na ochranu osobnosti, najmä do jej občianskej cti, ľudskej dôstojnosti a jej mena. Tvrdenia žalovaného sú len zlomyseľnou fabuláciou s cieľom poškodiť žalobkyňu. Z kontextu príspevku/ statusu žalovaného je zrejmé, že vo svojom konaní mieni naďalej pokračovať, čo žalobkyňa vníma ako neudržateľný stav, ktorý jej bráni v bežnom živote, zasahuje rodinu žalobkyne, ako aj výkon jej povolania. Žalobkyňa ďalej uvádza, že predmetné sporné tvrdenia nie je možné považovať len za hodnotiaci úsudok (názor) žalovaného, ale je nutné ich považovať za skutkové tvrdenia. Žalovaný svojim statusom útočí na právnu zástupkyňu jeho bývalej partnerky, jeho status obsahuje zveličenie a preháňanie, klamlivé informácie, vo svojom statuse žalovaný zvádza, fabuluje, zastrašuje a vyhráža sa žalobkyni. Žalobkyňa podotýka, že žalovaný nie je novinár, aby jeho status mohol obsahovať zveličenie a preháňanie, ktoré je novinárom dovolené, žalovaný navyše nepracoval ani s domnienkou „možno“, ale z kontextu jeho statusu/ príspevku vyplýva snaha očierniť žalobkyňu. Žalobkyňa svoj nárok odvodzuje od existencie vyššie opísaného difamačného statusu/ príspevku žalovaného, ktorým zasiahol do osobnostných práv žalobkyne. Ako dôvod nariadenia neodkladného opatrenia žalobkyňa považuje nevyhnutnú potrebu zakročiť proti šikanóznemu, protiprávnemu a nebezpečnému konaniu žalovaného, kedy sa žalovanému súdnou cestou obmedzí možnosť šíriť o žalobkyni informácie, ktorými dehonestuje a poškodzuje jej dobré meno. Bezprostredne hroziaca ujma ohrozujúca žalobkyňu spočíva podľa žalobkyne v tom, že bez takejto úpravy hrozí a bude ďalej umožnené žalovanému vážne poškodzovať osobnostné práva žalobkyne. Spoločenská diskreditácia žalobkyne na základe nepravdivých a difamujúcich informácií od žalovaného tak bude pokračovať a bude sa prehlbovať.
5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), „Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.“.
6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, „Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.“.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, „Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.“.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.“.
10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, „V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.“.
11. Podľa § 326 ods. 2 CSP, „K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.“.
12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, „Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.“.
13. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, „Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.“.
14. Podľa § 228 ods. 1 CSP, „Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.“.
15. Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že žalobcovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Žalobca musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca tak musí osvedčiť také konkrétne správanie sa žalovaného, ktorým mu spôsobuje nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP), sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby.
16. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane žalobcu a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovaného.
17. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len žalobca. Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t.j. naliehavosť situácie i po právnej stránke, a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.
18. Žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzení možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa domáha navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pokiaľ dospeje k záveru, že žalobca sa domáha niektorého zo zákonom predpokladaných neodkladných opatrení, skúma bez ďalšieho splnenie všeobecných podmienok jeho nariadenia. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení riadne
dokazovanie nevykonáva, a vychádza z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Žalobca je povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie ak žalobca neosvedčil svoj nárok.
19. Súd v prvom rade skúmal splnenie elementárnych náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to existenciu bezprostredne hroziacej ujmy. Žalobkyňa však žiadnym spôsobom nešpecifikovala aký konkrétny negatívny následok jej spôsobil predmetný príspevok žalovaného. Žalobkyňa rovnako vo svojom návrhu neuviedla ani konkrétnu ujmu, ktorá jej bola predmetným príspevkom žalovaného spôsobená. Na preukázanie predmetných skutočností, t.j. vznik negatívneho následku a/ alebo ujmy nie je postačujúce všeobecné tvrdenie o ich existencii, prípadne tvrdenie, že predmetný príspevok je šikanózny, protiprávny, nebezpečný a podobne. Žalobkyňa musí v rámci konania o neodkladnom opatrení súdu aspoň osvedčiť, že predmetný príspevok jej reálne spôsobil ujmu alebo je reálne spôsobilý jej ujmu spôsobiť. Žalobkyňa tak neurobila, preto súdu nesvedčila potrebu nariadenia neodkladného opatrenia.
20. Či už v súvislosti s ochranou osobnosti alebo v súvislosti s obmedzením právna na slobodu prejavu, by súd mohol využiť inštitút neodkladného opatrenia, avšak iba v prípadoch, ak by bolo namietané konanie žalovaného takej intenzity, ktorá by preukazovala existenciu bezprostredne hroziacej ujmy. Mohlo by ísť napríklad o publikovanie vulgarizmov, navádzanie alebo schvaľovanie činnosti, ktoré by boli v zjavnom rozpore s právom alebo morálkou, alebo by mohlo ísť o akékoľvek príspevky, ktoré by boli svojim charakterom, intenzitou alebo trvaním neakceptovateľné. V danom prípade žalobkyňa vo svojom návrhu výslovne namieta 5 výrokov žalovaného, konkrétne:
- „pani B., vy sa cítite dotknuté za to, že poukazujem na reálne prešlapy a nekonanie inštitúcií, ktoré VÁM A VAŠEJ KLIENTKE IDÚ ZATIAĽ PO RUKE, a aj napriek ignorovaniu najlepšieho zaujmu dietata?! vy sama ste si vedomá, preslapov a nezákonneho konania, ktorých sa konkrétni zamestnanci dopustili a na ktorých ukazujem prstom a aj nadalej ukazovat prstom budem“
- „či nejako vas tlačí, že sa zverejňujú prešlapy, na základe ktorých má byť ďalej dcére ublizované a vy to tak isto chcete podporit?!“
- „poviem vám, JE MI Z VÁŠHO KONANIA NA ZVRACANIE...“.
- „...TAKZE SA MOZETE SPOLAHNUT ZE NA VAS pani b. TIEZ NENECHAM NITKU SUCHU...“
- PANI b., DUFAM ZE STE SI PRAVE UVEDOMILA, ZE TOTO JE IBA ZACIATOK“ Súd má za to, že predmetné výroky nedosahujú takú intenzitu, aby bolo dôvodné vydanie neodkladného opatrenia, pretože neobsahujú ani vulgarizmy, nenavádzajú, neschvaľujú činnosti, ktoré by boli v zjavnom rozpore s právom alebo morálkou a svojim obsahom a charakterom nie sú neakceptovateľné. Súd pripúšťa, že v obsahu jednotlivých výrokov je vidieť ich expresívnosť, avšak táto nie je tak závažná, aby bola schopná s poukazom na samotný obsah celého blogu a článku, zasiahnuť do osobnostných práv žalobkyne bez toho, aby žalobkyňa takýto zásah súdu riadne preukázala (čo sa v danom prípade nestalo- viď bod 19. rozhodnutia). Predmetné vyjadrenia, resp. otázky, na ktoré poukázala žalobkyňa, nie je možné posudzovať izolovane od celého článku a celého blogu žalovaného. Aj keby boli vyjadrenia žalovaného prehnané, tvrdé, prípadne by sa javili ako nelogické alebo zaujaté, automaticky by to neznamenalo, že by boli samé o sebe nedovolenými z dôvodu, že vybočili z prejavu, ktorý je možné označiť za primeraný. Prejav by však bolo možné označiť za neprimeraný napríklad v prípade, že by išlo o kritiku, ktorej by absentoval vecný základ a pre ktorú nebolo možné nájsť ani žiadne zdôvodnenie. Pri tom je však potrebné vždy hodnotiť celý prejav uskutočňujúci sa vo forme literárneho, publicistického alebo iného útvaru. Nie je možné posudzovať iba jednotlivý vytrhnutý výrok alebo vetu (z nálezu Ústavného súd ČR sp.zn. I. ÚS 453/03). Žalovaný vo svojom príspevku okrem iných skutočností uvádza, že „tvrdite, ze som mal konkretnych pracovnikov urazit mojimi vyrokmi a to "ze klamu, a maju sa hanbit" tak ja si aj nadalej za tymto MNOU VYJADRENYM SUBJEKTIVNYM NAZOROM stojim...“, z čoho vyplýva, že žalovaný vo svojom blogu prezentuje svoje subjektívne názory na konkrétne skutočnosti. Rovnaký záver vyplýva aj po zohľadnení skutočnosti, že tieto názory žalovaný prezentuje na svojom osobnom blogu, teda v internetovom priestore, založenom žalovaným za účelom prezentácie jeho osobných názorov a komentárov. V danom prípade je potrebné podotknúť aj to, že žalovaný nie je mediálne známou osobou a ani osobou, ktorá by sa aktívne zúčastňovala verejného života, alebo by vystupovala v mediálnom priestore (prípadne by reprezentovala nejakú mediálnu značku), čo potvrdzuje aj záver, že v danom prípade blog žalovaného nemá slúžiť na prezentovanie informácií (čo je jednou z činnosti médií) ale na prezentáciu jeho osobných názorov a postojov ku konkrétnej veci (čo je úlohou
blogu). Preto je súd toho názoru, že skutočnosti vyjadrené v blogu samotnom sú subjektívnymi názormi žalovaného na konkrétne témy, teda ide o hodnotiace úsudky žalovaného, ktoré sú (minimálne pre potreby vydania neodkladného opatrenia) v medziach práva. V neposlednom rade súd poukazuje aj na skutočnosť, že obsah predmetných vyjadrení sa týka výlučne profesnej sféry žalobkyne (iná situácia by mohla nastať, ak by kritika zasahovala aj súkromnú sféru žalobkyne). Sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti, jednu zo základných podmienok pokroku a rozvoja každého jednotlivca, pričom sa vzťahuje nie len na „informácie a myšlienky, ktoré sú pozitívne (alebo sú považované za neškodné a bezvýznamné), ale aj na tie, ktoré sú zraňujúce, šokujúce alebo znepokojujúce (rozsudok ESLP Handyside proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 07.12.1976, č. 5493/72). V tejto súvislosti Ústavný súd CR uviedol, že „základné právo na slobodný prejav je potrebné považovať za konštitutívny znak demokratickej pluralitnej spoločnosti, v ktorej je každému dovolené vyjadrovať sa k veciam verejným a vynášať o nich hodnotiace úsudky. Vecou verejnou sú všetky agendy štátnych inštitúcií, ako aj činnosť osôb pôsobiacich vo verejnom živote, t.j. napr. činnosť politikov, úradníkov, sudcov, advokátov, prípadne kandidátov alebo čakateľov na tieto funkcie“. Tieto verejné záležitosti, resp. verejná činnosť jednotlivých osôb, môžu byť verejne posudzované. Pri kritike verejnej záležitosti vykonávanej verejne pôsobiacimi osobami platí z ústavného hľadiska prezumpcia o tom, že ide o kritiku oprávnenú. Ide o výraz demokratického princípu, o výraz participácie občianskej spoločnosti na veciach verejných“ (nález IV. ÚS 23/05 zo dňa 17.07.2007 (N111/46 SbNU 41).
21. Tunajší súd má za to, že žalobkyňa súdu žiadnym spôsobom nepreukázala existenciu bezprostredne hroziacej ujmy, a to ani vo vzťahu k sebe (t.j. nepreukázala, že by jej bezprostredne hrozila ujma) a ani vo všeobecnosti (t.j. nepreukázala, že by vyjadrenia žalovaného dosahovali takú intenzitu, ktorá by preukazovala existenciu bezprostredne hroziacej ujmy vo všeobecnosti). Iba tvrdenia žalobkyne o bezprostredne hroziacej ujme, bez ich ďalšieho preukázania, nie sú pre potreby vydania neodkladného opatrenia postačujúce. Nakoľko súd v rámci konania o neodkladnom opatrení dokazovanie nevykonáva a vychádza iba z obsahu spisu a tvrdení žalobkyne, tak v rámci konania o neodkladnom opatrení nie je možné ďalej skúmať a odpovedať na ďalšie otázky týkajúce sa napríklad legitimity a/alebo motívu žalovaného. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že žalobkyňa súdu neosvedčila existenciu bezprostredne hroziacej ujmy a z uvedeného dôvodu súd jej návrhu nevyhovel.
22. Po dôkladnom preskúmaní obsahu súdneho spisu a na základe vyššie uvedených skutočností je možné ustáliť, že nie sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia a súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.