Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sa/19/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Ondrejom Hviščom, PhD., v právnej veci žalobcu C.. E. Z., bytom X. M., Y. Z. Č.. XXX/X, právne zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom kancelárie v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho č. 8, 041 02 Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.: KRPZ- KE-KDI2-55/2017-P zo dňa 23.06.2017, takto

rozhodol:

I./ Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Krajského dopravného inšpektorátu, Oddelenia BCP a DE, č. KRPZ-KE-KDI2-55/2017-P zo dňa 23.06.2017, ako aj rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Okresného dopravného inšpektorátu, Oddelenie bezpečnosti cestnej premávky č. ORPZ-KE-ODI1-118/2017-P zo dňa 23.3.2017 a vec v r a c i a správnu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

II./ Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Administratívne konanie

1. Správnou žalobou vo veciach správneho trestania (§-198) v platnom znení (ďalej len „“) z 21.8.2017, podanou v zákonom stanovenej lehote ( ) sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Krajského dopravného inšpektorátu č. KRPZ-KE-KDI2-55/2017-P zo dňa 23.06.2017 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým žalovaný ako správny orgán druhého stupňa podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rozhodol o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Okresného dopravného inšpektorátu, Oddelenie bezpečnosti cestnej premávky č. ORPZ-KE-ODI1-118/2017-P zo dňa 23.3.2017 vydaného v priestupkovej veci žalobcu tak, že podľa Správneho poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie žalobcu zamietol.

2. Rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa z 23.03.2017 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa ustanovenia o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a uložil žalobcovi C.. E. Z. pokutu vo výške 30 eur. Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, ako príslušný prvostupňový správny orgán vychádzal zo skutkového stavu veci, že žalobca dňa 09.06.2016 v čase okolo 09:45 hod. v Košiciach na ulici Y. Z. s motorovým vozidlom továrenskej značky Kia ev. č. M., nerešpektoval zvislé dopravné značenie IP 17a (parkovisko - parkovacie miesta s plateným státím).

Následne dňa 7.2.2017 v čase o 10,15 hod. v M., na ul. Y. Z., s motorovým vozidlom továrenskej značky Kia, evidenčného čísla M. XXXGP, nerešpektoval zvislé dopravné značenie IP 17a (parkovisko

- parkovacie miesta s plateným státím).

3. Prvostupňový správny orgán kvalifikoval konanie obvineného C.. E. Z., ako porušenie ustanovenia , o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čím bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa ustanovenia písm. 1) . Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný správny orgán rozhodol rozhodnutím, ktoré je predmetom preskúmania v tomto súdnom konaní.

4. V odôvodení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný správny orgán uviedol: „Odvolací správny orgán dáva taktiež do pozornosti zápisnicu z prejednania priestupku zo dňa 23.03.2017, v ktorej je uvedené, cit.: „ Správny orgán pre riadne a objektívne zistenie a objasnenie veci, dopočul E. Z., ktorý nepopiera, že na uvedenom mieste zastavil a stál, taktiež mal vedomosť o príslušných dopravných značkách a predpisoch, avšak ako uviedol, nie je si vedomý priestupku, pretože spoločnosť, ktorá poplatky vyberá ich nemôže vyberať a taktiež namieta neplatnosť a nezákonnosť zmluvy uzatvorenej medzi Mestom Košice a spol. EEI. Správny orgán následne stále v rámci objasňovania, pred začatím konania, vykonal ďalšie dokazovanie, vyžiadal si od Krajského dopravného inšpektorátu a taktiež od Magistrátu mesta Košice, stanovisko o správnosti a zákonnosti osadenia príslušných dopravných značiek IP 17a. Z ich odpovedi vyplýva, že príslušné dopravné značky boli riadne schválené a osadené zákonným spôsobom. Ďalej sa správny orgán účelom preverenia skutočnosti, ktoré vo svojom vyjadrení namietal obvinený E. Z. spojil s Okresnou prokuratúrou Košice I, II a následne Krajskou prokuratúrou Košice. Správny orgán požiadal Okresnú prokuratúru o zaujatie stanoviska k neplatnosti vyššie uvedenej zmluvy za účelom ďalšieho postupu a preveril, či sa v danej veci /neplatnosť vyberania parkovného z dôvodu neplatnosti zmluvy medzi Mestom Košice a spol. EEI/ nevedie na prokuratúre konanie. Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II uviedol, že u nich sa nevedie žiadne takéto konanie a vzhľadom na rozsah predmetu konania - teda vzhľadom k tomu, že by sa jednalo o parkovné v celom meste Košice, takýto podnet sa môže preverovať len na Krajskej prokuratúre Košice. Správny orgán sa preto spojil s Krajskou prokuratúrou Košice, kde prokurátor Krajskej prokuratúry JUDr. Hendrichovský po oboznámení veci uviedol, že u nich nie je vedený ani preskúmavaný žiaden podnet v tejto veci. Ďalej uviedol, že platnosť a zákonnosť zmluvy medzi mestom Košice a spol. EEI, Krajská prokuratúra ani nie je kompetentná preskúmavať, na to je oprávnený len príslušný súd. Taktiež uviedol, že Policajný zbor pri rozhodovaní sa riadil platnými právnymi predpismi a pokiaľ je skutok riadne zadokumentovaný, vodič zistený, správny orgán vo veci rozhodne. V prípade, že vodič má námietky voči zmluve a neoprávnenému vyberaniu parkovného, v tom čase, keď zaparkuje na takom mieste, je povinný rešpektovať dopravnú značku plateného parkoviska, parkovací lístok si riadne zakúpiť a následne si môže zaplatené parkovné vymáhať prostredníctvom príslušného súdu. ... Čo s týka námietky voči rozsudku Najvyššieho súdu SR, na ktorý poukazuje menovaný vo svojom odvolaní, odvolací správny orgán dáva do pozornosti, že uvedený rozsudok bol vydaný v roku 2012, C.. E. Z. sa priestupkov dopustil v roku 2016 a v roku 2017, teda v čase kedy už bola platná novelizácia o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a taktiež platné VZN č. 147 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel na vymedzenom území mesta Košice. Vzhľadom na uvedené odvolací správny orgán konštatuje, že C.. E. Z. spáchal priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.“

II. Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného a replika

5. Včas podanou žalobou žalobca žiadal prostredníctvom právnej zástupkyne preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného, ako aj predchádzajúceho rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutie vo veci správneho trestania je nezákonné z dôvodu uvedeného v ustanovení , pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že v priebehu správneho konania bolo podstatou obrany žalobcu tvrdenie, že nemohol spáchať priestupok, pretože úhradu za parkovné, ktorú (a to bolo v konaní nesporné) mal zaplatiť právnickej osobe odlišnej od Mesta Košice, ktorá vyberá úhradu na základe nájomnej

zmluvy uzatvorenej medzi mestom Košice a spoločnosťou EEI, s.r.o. dňa 30.07.2012, ktorá bola uzatvorená v čase, keď výslovne stanovoval, že výnos z úhrad za dočasné parkovanie motorových vozidiel je príjmom obce. Žalobca neuznával spôsob, akým žalovaný sa s touto námietkou vysporiadal v preskúmavanom rozhodnutí a v tej súvislosti poukazoval na obsah rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 11.09.2013, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 28.02.2013, ktorým bolo rozhodnutie správneho orgánu o uložení pokuty žalobcovi za priestupok spočívajúci v nerešpektovaní zvislého dopravného značenia označujúceho parkovacie miesta s plateným státím zrušené a vrátené správnemu orgánu na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vyššie uvedenom rozsudku z 11.09.2013, okrem iného uviedol nasledovnú právnu argumentáciu: „V právnom štáte musí mať každý postup vyberania parkovného na platenom parkovisku svoju oporu v právnych predpisoch a nemôže byt' svojvoľné. Ak dôjde k zriadeniu plateného parkoviska a vyberaniu parkovného za jeho použitie na verejnom priestranstve v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, alebo predpismi, nemôže sa vodič, ktorý ho použije, dopustiť priestupku podľa , so zreteľom na ZCP, pretože nie je preukázaná subjektívna stránka priestupku uvedená v ustanovení a ... K tomu, aby bolo možné postihnúť vodiča za parkovanie na platenom parkovisku bez zaplatenia poplatku za parkovanie, je nevyhnutné v priestupkovom konaní nielen zistiť, či vodič stál na mieste, ktoré je označené za platené parkovisko dopravnou značkou, ale či je také miesto označené právne dovoleným spôsobom v súlade s platnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi, a to najmä, ak obvinený z priestupku poukazuje na protiprávnosť vyberania poplatku za parkovanie na verejnom priestranstve, a teda i zriadenie plateného parkoviska a označenia miesta dopravnou značkou IP - 17 platené parkovisko".

6. V nadväznosti na právne názory vyplývajúce z vyššie citovaného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalobca ďalej v žalobe uviedol nasledovné námietky: „Z citovaného rozsudku najvyššieho súdu je zrejmé, že právny názor žalovaného spočívajúci v tom, že pre naplnenie skutkovej podstaty priestupku, z ktorého bol žalobca uznaný vinným, postačuje samotná existencia zvislého dopravného značenia označujúceho platené parkovisko a nezaplatenie parkovného zo strany žalobcu nie je správny. Pokiaľ žalobca namieta, že subjekt, ktorému by mal platiť parkovné, nie je oprávnený takéto platby za užívanie verejného priestranstva vyberať, keďže v čase uzatvorenia zmluvy s mestom Košice, z ktorej vyvodzuje svoje právo vyberať parkovné, právna úprava zverenie oprávnenia obce vyberať parkovné inému subjektu neumožňovala a pokiaľ pravdivosť tohto jeho tvrdenia vyplýva nesporne z ustanovení právnych predpisov, potom konanie žalobcu nie je priestupkom a bolo povinnosťou orgánu verejnej správy takéto konanie o priestupku zastaviť. (...) Je nesporné, že žalobca bol uznaný vinným zo spáchania priestupku, pričom spáchanie tohto priestupku má spočívať v tom, že nezaplatil úhradu spoločnosti EEI, s. r. o., ktorej právo prijímať úhrady za parkovanie vyplýva zo zmluvy uzatvorenej v čase, kedy zákon uzavretie takejto zmluvy neumožňoval. Žalobca bol teda uznaný vinným zo spáchania priestupku za to, že nezaplatil úhradu za parkovné, ktoré v rozpore s právnymi predpismi obec zverila vyberať právnickej osobe. Žalobca je presvedčený o tom, že je v rozpore s princípmi právneho štátu ( ), ako aj v rozpore s , podľa ktorého: „Každý môže konať čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.“ Napadnuté rozhodnutie žalovaného je rovnako v rozpore s , podľa ktorého povinnosti možno ukladať zákonom, alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných ľudských práv a slobôd.“

7. Listom zo dňa 24.10.2017 sa vyjadril k správnej žalobe žalovaný správny orgán, a to tak, že zopakoval priebeh konania a zotrval na svojej argumentácii v preskúmavanom rozhodnutí, pričom žiadne nové skutočnosti neuviedol.

8. K vyjadreniu žalovaného sa formou repliky vyjadril listom dňa 13.11.2017 žalobca, ktorý trval na podanej žalobe v celom rozsahu a vzhľadom na skutočnosť, že vyjadrenie žalovaného obsahuje iba opakovanie obsahu odôvodnenia správneho rozhodnutia, uviedol, že nemá dôvod dopĺňať akékoľvek ďalšie argumenty.

III. Konanie na správnom súde a právny názor správneho súdu

9. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania ( - ) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v právnych medziach žaloby ( ), ako aj podľa právnych kritérií obsiahnutých v ustanovení , pri ktorých správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov a dospel k záveru o potrebe zrušenia rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a správneho orgánu prvého stupňa a to z dôvodov uvedených v (nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov rozhodnutia).

10. Správny súd rozhodol vo veci verejným vyhlásením rozsudku bez nariadenia pojednávania v zmysle , keďže nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by bolo v predmetnej veci nevyhnutné nariadiť pojednávanie v zmysle až e) . Správny súd postupoval v súlade s . Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 24.03.2021 bolo zverejnené na úradnej tabuli dňa 10.03.2021.

11. Podstatou namietaných skutočností voči rozhodnutiam správnych orgánov v preskúmavanej právnej veci je poukázanie žalobcu na znenie v znení platnom do 29.11.2013, ktoré neumožňovalo obci (mestu) postup zvolený Mestom Košice v súvislosti s uzatvorením nájomnej zmluvy medzi ním a spoločnosťou EEI, s.r.o. dňa 30.07.2012. Žalobca namietal, že vyberanie parkovného spoločnosťou EEI, s.r.o. na základe takéhoto skutkového a právneho stavu nemá svoje právne opodstatnenie, a preto aj rozhodnutie o vyvodení priestupkovej zodpovednosti voči nemu nemožno považovať za zákonné. V tejto súvislosti žalobca v žalobe citoval zásadné časti odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. z 11.09.2013, obsahom ktorého je právna argumentácia súladná s obsahom zásadnej žalobnej námietky žalobcu. Takto formulovanú právnu námietku žalobca uvádzal už v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa, ako aj v riadnom opravnom prostriedku

- odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa o uložení pokuty za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v zmysle .

12. Podľa o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení platnom do 29.11.2013, na účely organizovania dopravy na území obce môže obec ustanoviť všeobecne záväzným nariadením úseky miestnych komunikácií na dočasné parkovanie motorových vozidiel, ak sa tým neohrozí bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo iný verejný záujem. Takto vymedzené úseky miestnych komunikácií musia byť označené zvislými a vodorovnými dopravnými značkami. Vo všeobecne záväznom nariadení obec ustanoví aj výšku úhrady za dočasné parkovanie motorových vozidiel podľa osobitného predpisu, 2r) spôsob jej platenia a spôsob preukázania jej zaplatenia. Podľa ods. 2 označeného ustanovenia zákona výnos úhrad za dočasné parkovanie motorových vozidiel je príjmom obce.

13. Podľa o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení platnom od 30.11.2013 do 31.03.2019, na účely organizovania dopravy na území obce môže obec ustanoviť všeobecne záväzným nariadením úseky miestnych komunikácií na dočasné parkovanie motorových vozidiel (ďalej len „“), ak sa tým neohrozí bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo iný verejný záujem. musia byť označené zvislými a vodorovnými dopravnými značkami. Vo všeobecne záväznom nariadení obec ustanoví spôsob zabezpečenia prevádzky parkovacích miest, výšku úhrady za dočasné parkovanie motorových vozidiel podľa osobitného predpisu, spôsob jej platenia a spôsob preukázania jej zaplatenia. Podľa ods. 2 označeného ustanovenia zákona, prevádzkou parkovacích miest podľa odseku 1 môže obec poveriť aj inú právnickú osobu ako v . Na úpravu vzťahov medzi obcou a poverenou právnickou osobou sa vzťahuje osobitný predpis. Ak prevádzku parkovacích miest zabezpečuje právnická osoba poverená obcou, tak všeobecne záväzné nariadenie obce podľa odseku 1 ustanoví aj podmienky a rozsah prevádzky parkovacích miest a spôsob určenia odplaty poverenej právnickej osoby za prevádzku parkovacích miest. Podľa ods. 3 označeného ustanovenia zákona, výnos úhrad za dočasné parkovanie motorových vozidiel je príjmom obce; to neplatí, ak je prevádzka parkovacích miest zabezpečovaná podľa odseku 2, keď predmetný výnos úhrad za dočasné parkovanie je príjmom na prevádzku parkovacích miest poverenej právnickej osoby.

14. Podľa o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej

premávky ustanovené v tomto zákone. Podľa ods. 2, písm. b/ označeného ustanovenia zákona, účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.

Podľa o cestnej premávke, vodič nesmie zastaviť a stáť na platenom parkovisku, ak vozidlo nemá zaplatený poplatok za parkovanie.

15. Podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

Podľa , na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

Podľa , priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a/ vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo b/ nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

16. Správny súd po podrobnom preskúmaní rozhodnutí tak správneho orgánu prvého stupňa, ako aj rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že správne orgány sa vyššie označenou podstatnou námietkou žalobcu v administratívnom konaní dôsledne nevysporiadali. Správny orgán prvého stupňa stručne poukázal na označenie miesta, kde parkoval žalobca zvislým dopravným značením IP 17a (parkovisko - s plateným státím), ako aj obsah právnej úpravy v znení platnom od 30.11.2013 (t.j. o pozemných komunikáciách - cestný zákon) a v nadväznosti na to aj právny stav daný VZN č. 147 Mesta Košice o dočasnom parkovaní.

17. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. z 11.09.2013, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky formuloval zásadné stanovisko k preskúmavanej právnej problematike, je podľa názoru správneho súdu v preskúmavanej právnej veci takýto rozsah odôvodnenia stanoviska správnych orgánov k danej námietke nedostatočný, a to bez ohľadu na skutočnosť, že správne orgány obidvoch stupňov k predmetnej argumentácii žalobcu zaujali svoj stručne odôvodnený právny postoj.

18. Správny súd ďalej k veci poznamenáva, že v súvislosti s požiadavkou na presvedčivé a obsahovo vyčerpávajúce odôvodnenie administratívneho rozhodnutia považuje za nevyhnutné zohľadniť aj obsah rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - rozsudku č.k. z 11.09.2013.

19. Podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku (predbežné otázky), ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.

20. Správny súd v danej právnej veci napriek právnej úprave obsiahnutej v , dotýkajúcej sa prejudiciality ( , otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa , si môže správny súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť), poukazuje aj na existenciu právnej hranice medzi rozhodovacou činnosťou orgánov verejnej správy a preskúmavacím súdnym konaním vykonávaným správnym súdom. Všetky zásadné právne otázky dôležité pre rozhodnutie vo veci samej je povinný vyriešiť správny orgán v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia a správny súd nie je oprávnený vstupovať do rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy, okrem zákonom vymedzených prípadov. Napriek tomu, že správny súd v danom právnom režime konania o žalobe vo veciach správneho trestania, má oprávnenie v režime tzv. plnej jurisdikcie využívať svoje procesné oprávnenia, v danej veci právny záber plnej jurisdikcie správneho súdu v nadväznosti na vznesenú žalobnú námietku nie je daný, keďže sa dotýka predovšetkým možnosti sankčnej moderácie podľa podmienok uvedených v .

21. K obsahu súdneho preskúmavacieho konania ďalej považuje za nevyhnutné správny súd uviesť, že judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k danej právnej problematike nie je jednotná. Vyplýva to vo vzťahu k žalobkyňou uvádzanému rozsudku, aj z obsahu rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. z 28.10.2015, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky okrem iného uviedol: „Pokiaľ žalobkyňa vidí porušenie zákona v tom, že krajský súd či správne orgány ex offo neskúmali zákonnosť osadenia dopravnej značky IP 27a, odvolací súd dospel k záveru, že toto tvrdenie nie je dôvodné. Krajský súd ani správne orgány nemali dôvod na uvedený postup, keďže z obsahu administratívneho spisu vyplýva vyjadrenie dopravného inšpektorátu, ktorý vydal súhlasné stanovisko k osadeniu dopravného označenia na skúmanom mieste a preto túto skutočnosť nemali dôvod v relevantnom čase spochybniť.

Odvolací súd poukazuje na svoje už skoršie vyslovené stanovisko, v zmysle ktorého zo žiadneho ustanovenia ZCP nevyplýva právomoc súdu, aby posudzoval vhodnosť a účelnosť osadenia príslušnej dopravnej značky. Týmto postupom by súd konajúci v správnom súdnictve zasiahol do právomoci príslušných správnych orgánov (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2010 sp.zn. ). Navyše, správny orgán ako bolo vyššie uvedené, vychádzal zo súhlasného stanoviska vydaného Okresným dopravným inšpektorátom OR PZ v Prievidzi dňa 14.12.2011, preto mu nemožno vytknúť, že by v danej veci konal svojvoľne.“

22. Predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - rozsudok č.k. z 28.10.2015 bolo aj predmetom konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky v konaní vedenom pod č.k. -14, v ktorom Ústavný súd SR v uznesení zo 07.04.2016, okrem iného uviedol nasledovnú argumentáciu: „Z citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku (predchádzajúci bod odôvodnenia tohto rozsudku - pozn. súdu) vyplýva, že najvyšší súd na podklade administratívneho a súdneho spisu podrobne preskúmal zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov a ústavne akceptovateľným spôsobom jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo sa nestotožnil s jednotlivými odvolacími námietkami sťažovateľky a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Napadnutý rozsudok podľa názoru ústavného súdu nemožno považovať za zjavne neodôvodnený a ani za arbitrárny, t.j. taký, ktorý by bol založený na právnych záveroch, ktoré nemajú oporu v dotknutých právnych predpisoch, resp. popierajú podstatu, zmysel a účel aplikovaných ustanovení , o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých o priestupkoch v znení neskorších predpisov.“

23. Za daného skutkového a právneho stavu vyplývajúceho z obsahu administratívneho konania, žalobných námietok, vyjadrenia žalovaného, ako aj z citovanej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky, správny súd uvádza, že bude povinnosťou žalovaného v ďalšom konaní sa podrobnejším spôsobom vysporiadať s námietkou žalobcu uvádzanou v priebehu administratívneho konania, ako aj v obsahu žaloby. Pokiaľ ide o žalobcom uvádzaný rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. z 11.09.2013, nemožno z neho podľa názoru správneho súdu aj s prihliadnutím na ďalšiu citovanú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a ÚS SR dotýkajúcu sa danej právnej problematiky vyvodzovať závery, ktoré by boli zovšeobecňujúcimi východiskovými právnymi pohľadmi na otázku možnosti nerešpektovania oficiálneho dopravného značenia osadeného orgánom verejnej správy.

24. Podľa , prvá veta právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

25. Požiadavka na doplnenie obsahu argumentácie správnych orgánov oboch stupňov v danej právnej veci (v novom rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu a prípadne aj žalovaného) smerujúca ku komplexnému obsahu argumentácie reagujúcemu na všetky námietky vznesené účastníkom v konaní súvisí aj s vyhrotenými právnymi a spoločenskými pomermi v meste Košice týkajúcimi sa parkovania v centrálnych zónach mesta. Iba presvedčivé rozhodnutie reagujúce na všetky prednesy a námietky účastníka priestupkového konania je podľa názoru správneho súdu rozhodnutím zodpovedajúcim základnej požiadavke uvedenej v článku 2 ods. 2 .

26. V závere správny súd poukazuje aj na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Košiciach, ktorá sa týka danej problematiky platenia (vyberania) parkovného pre súkromnú spoločnosť EEI, s.r.o. na základe nájomnej zmluvy uzavretej s mestom Košice dňa 30.07.2012, konkrétne rozsudky sp. zn.

zo dňa 21.12.2018, sp. zn. zo dňa 09.05.2018, ako aj zo dňa 30.01.2020 a zo dňa 15.10.2020, ktorými správny súd zrušil rozhodnutia žalovaného o uložení pokút za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa o priestupkoch, na základe rovnakej právnej argumentácie ako v tomto konaní (poznámka súdu - v označených veciach kasačné sťažnosti podané neboli). Správny súd preto na obsah týchto rozhodnutí v zmysle ust. poukazuje v celom rozsahu.

27. Vzhľadom na uvedenú skutkovú a právnu argumentáciu súd rozhodol v súlade s a zrušil rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov procesným postupom podľa , , prvá veta .

28. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia a nasl. tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške, ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci