Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_34P-188-2019.pdf
PDF · 155.66 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/188/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého P. X., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S., pracovisko G., dieťa rodičov: matky, Y. W., rodenej W., štátnej občianky X. republiky, trvale bytom F. XXX/XX, G. - O., právne zastúpenej U.. X. X., advokátkou so sídlom D. 2, S. a otca, P. X., štátneho občana X. republiky, trvale bytom Q. XXXX/XX, S., právne zastúpeného P.. F. T., advokátom so sídlom U. XXX/X, S., o návrhoch rodičov na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
P. P. X., nar. XX.XX.XXXX, s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Právo zastupovať maloletého P. a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia.
Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého P. sumou vo výške 150,-Eur mesačne, s účinnosťou od 01.10.2019, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Dlh otca na zameškanom výživnom pre maloletého P. za obdobie od 01.10.2019 do 31.03.2021 vo výške 1.800,-Eur s a otcovi p o v o ľ u j e splácať v splátkach po 50,- Eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s a z a m i e t a .
Otec j e o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým P. počas bežného školského roka v každom párnom týždni v roku od piatku od 16:00 hod. do nedele do 16:00 hod.
Počas sviatkov a prázdnin platí nasledovná osobitná úprava styku nasledovného znenia:
Počas jarných prázdnin j e otec o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým P. v každom párnom roku od pondelka od 10:00 hod. do piatku do 17:00 hod.
Počas veľkonočných sviatkov j e otec o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým P. v každom nepárnom roku od Zeleného štvrtka od 16:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 16:00 hod.
Počas letných prázdnin j e otec o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým P. v každom nepárnom týždni v roku od pondelka od 10:00 hod. do nedele do 17:00 hod., pokiaľ sa rodičia nedohodnú inak.
Počas jesenných prázdnin j e otec o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým P. v každom párnom roku od prvého dňa jesenných prázdnin od 10:00 hod. do posledného dňa jesenných prázdnin do 17:00 hod.
Počas vianočných sviatkov j e otec o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým P. v každom nepárnom roku od 25.12. od 10:00 hod. do 28.12. do 17:00 hod. a v každom párnom roku od 29.12. od 10:00 hod. do 02.01. do 17:00 hod., pokiaľ sa rodičia nedohodnú inak.
Matka sa zaväzuje dieťa na styk s otcom riadne pripraviť. Otec si dieťa vyzdvihne a odovzdá matke v dohodnutom čase v mieste bydliska matky, pokiaľ sa rodičia nedohodnú inak.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania sa matka maloletého dieťaťa domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému P., ktorého navrhovala zveriť do svojej osobnej starostlivosti a žiadala upraviť vyživovaciu povinnosť otca k maloletému vo výške 200,- Eur mesačne so spätnou účinnosťou od 03.05.2017, teda odkedy rodičia dieťaťa spolu nežijú. Styk otca s maloletým matka pôvodne nežiadala upraviť a chcela to ponechať na mimosúdnej dohode rodičov, ale po návrhu a vyjadrení kolízneho opatrovníka potom matka na pojednávaní požiadala upraviť styk otca s maloletým P. tak, že by bol otec oprávnený stretávať sa s maloletým P. v párnom týždni od piatku od 16:00 hod. do nedele do 16:00 hod.. Matka poukázala na to, že ona otcovi ponúkla možnosť styku s maloletým aj počas pracovného týždňa v stredu alebo vo štvrtok, ale keďže otec o to nemá záujem, tak by to bolo zbytočné upravovať. Počas jarných prázdnin navrhla upraviť styk od pondelka od 10:00 hod. do piatku do 16:00 hod., počas letných prázdnin žiadala upraviť styk od 01.07. do 07.07. a od 01.08. do 08.08., cez vianočné prázdniny navrhla matka styk v každom nepárnom roku od 25.12. od 10:00 hod. do 27.12. do 16:00 hod. a v každom párnom roku od 28.12. od 10:00 hod. do 01.01. do 16:00 hod.. S úpravou styku otca s maloletým dieťaťom cez Veľkú noc a počas jesenných prázdnin matka súhlasila tak, ako navrhol otec. Matka uviedla, že maloletý P. pochádza z jej mimomanželského vzťahu s otcom dieťaťa. T. sa rodičia rozišli v máji XXXX, ale matka uviedla, že už 2 roky predtým bol ich vzťah veľmi rozvrátený. Otec dieťaťa sa podľa matky veľmi zmenil, keď chodieval na nejaké konferencie. Odchádzal na víkendy, niekedy aj na celý týždeň, pričom s matkou nekomunikoval, nepovedal jej, kam a kedy ide, iba že musí ísť na konferenciu. Keď prišiel, robil si čo chcel a tak to bolo 2 roky, len sa hádali. Matka poukázala aj na to, že v decembri 2016 mal otec dieťaťa matku napadnúť a aj jej dcéru. Dokonca mal otec matku udrieť, keď mala maloletého P. na rukách. Vtedy matka podala aj oznámenie na polícii, ale nebola vypovedať, mala otca rada a chcela mu dať ešte šancu. V máji 2017 napokon otec odišiel. Teda od mája 2017 už definitívne spolu rodičia nežijú a maloletý P. zostal bývať s matkou, pričom otec chodil za maloletým 3 roky nepravidelne. Pokiaľ ide o styk otca s maloletým, ďalej matka uviedla, že to bývalo podľa rozpisu otca, pričom sa často stávalo, že otec nedodržal ani svoj rozpis, povedal, že príde v piatok, ale prišiel až v sobotu, alebo neprišiel vôbec a následne nedvíhal matke telefón. Ďalej matka poukázala na to, že z 90 % vracal otec maloletého P. chorého, nedostatočne ho obliekol alebo ho vrátil, že si maloletý niečo oškrel, teda otec nevie predvídať, čo sa môže u malého dieťaťa stať. Jeden krát vrátil otec matke dieťa so zlomenou rukou. Otec si syna brával väčšinou len na víkendy a na celý týždeň si ho vzal len od 11.08. do 18.08. a počas zimných prázdnin cca 5-6 dní. Teda podľa matky maloletý je zvyknutý u otca prespať max jednu - dve noci, cez prázdniny to bolo dlhšie. Aktuálne sa rodičia na styku otca s maloletým po prvom pojednávaní dohodli, maloletý sa s otcom stretáva pravidelne každý druhý víkend od piatku do nedele. Matka ponúkla otcovi aj možnosť styku s maloletým počas pracovného týždňa v stredu alebo vo štvrtok, avšak otec takúto možnosť nevyužil. Matka ďalej poukázala na to, že otec dobrovoľne výživné neplatil a neboli schopní sa na výživnom dohodnúť. Bezprostredne po odsťahovaní otec v období cca 4 -5 týždňov nosil nepravidelne maloletému kozie mlieko z farmy, avšak maloletý toto piť nechcel, nechutilo mu to a tvrdil, že ho z toho bolí bruško. Neskôr bola maloletému diagnostikovaná laktózová intolerancia. Ak aj otec zakúpil nejaký odev, obuv alebo hračky, ponechal si tieto vo svojej domácnosti a matke tieto nikdy neodovzdal. Podľa matky otec zaplatil prvý krát výživné až pred prvým pojednávaním, ktoré bolo 10.06.2020, vtedy dňa 03.06.2020 zaplatil 90,- Eur a odvtedy takto otec platí výživné po 90,- Eur mesačne a celkovo otec zaplatil 10-krát po 90,- Eur. K svojim pomerom matka uviedla, že ona býva v spoločnej domácnosti s maloletým P., s jej plnoletou dcérou X. a s jej súčasným priateľom. Bývajú v rodinnom dome, ktorý je v
matkinom vlastníctve. Matka spláca hypotekárny úver vo výške 286,- Eur mesačne a náklady na bývanie predstavujú cca 110,- Eur mesačne. Matka má za to, že žiadosť otca o striedavú osobnú starostlivosť je len reakcia na jej podanie na súd ohľadom výživného, pretože otec si počas celého obdobia od roku 2017 nepožiadal o striedavú osobnú starostlivosť až do momentu, kedy mu bol doručený návrh matky. Okrem toho matka uviedla, že sa jej otec v minulosti vyhrážal, že ak podá návrh na stanovenie výživného, bude žiadať o zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Zastrašovanie zo strany otca bolo podľa matky jediným dôvodom, pre ktorý sa matka bála reakcií otca dieťaťa, a pre ktorý si nepodala návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu skôr. Z dôvodu strachu preto matka žiadala priznať výživné spätne od 03.05.2017, t.j. od odchodu otca zo spoločnej domácnosti. Okrem toho matka nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou aj z toho dôvodu, že medzi rodičmi je značne naštrbená komunikácia a nevhodné podmienky v domácnosti otca pre striedavú osobnú starostlivosť, pretože dieťa matke uviedlo, že nemá u otca vlastné lôžko. Matka je zamestnaná ako skladníčka s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 800,- až 900,- Eur. Okrem maloletého P. má matka vyživovaciu povinnosť k dcére X. W., nar. XXXX, ktorá je študentkou VŠ. Jej dcéra poberá výživné od otca vo výške 250,- Eur mesačne. Maloletý P. navštevuje MŠ a mal by v septembri nastúpiť do ZŠ, ale matka poukázala na to, že sa ešte bude posudzovať, či má maloletý nastúpiť alebo mu bude odporučený odklad školskej dochádzky. Matka mala podozrenie na autizmus, pretože P.asto nereaguje alebo sa stalo, že z ničoho nič vykríkol, je veľmi poriadkumilovný, niekedy sa vie veľmi nahnevať, čiže máva také prehnané reakcie, čo matka komunikovala aj so psychologičkou. Tá mala matke povedať, že to nemusí byť autizmus a bude posudzovaná celková osobnosť maloletého. Okrem toho býva maloletý P. často chorý z dôvodu diagnostikovanej oslabenej imunity dieťaťa, poruchy krvi, intolerancie na mliečne výrobky. Aj z tohto dôvodu nie je zrejmé, ako by chcel otec vykonávať striedavú osobnú starostlivosť, keďže ani v minulosti, ešte keď bývali v spoločnej domácnosti, sa otec nikdy o chorého P. sám nestaral, nikdy s ním nebol na tzv. OČR. Dieťa z dôvodu respiračných problémov 3-krát denne inhaluje cez prístroj inhalačné liečebné látky. Maloletý užíva lieky v hodnote 20,- až 30,- Eur mesačne, ktoré sú predpísané imunológom.
2. Právny zástupca matky právom záverečnej reči uviedol, že žiadajú súd, aby vyhovel návrhu matky v časti zverenia dieťaťa s odvolaním sa na závery detského psychológa UPSVaR. Mali za to, že striedavá osobná starostlivosť je v súčasnosti pre dieťa nevyhovujúca a to vzhľadom na veľkú naviazanosť dieťaťa na matku a nedostatočnú komunikáciu medzi rodičmi, ktorú konštatoval aj psychológ, nakoľko komunikácia medzi rodičmi je základom fungujúcej striedavej osobnej starostlivosti. Z výsluchu svedkyne X. W. vyplynulo, že otec sa o dieťa v minulosti nestaral v rozsahu ako deklaroval vo svojom vyjadrení zo dňa 28.05.2020. A to ani v čase, keď žil s dieťaťom v spoločnej domácnosti. Otec ani v súčasnosti ani v minulosti nevyužíval ponúknutý čas na trávenie so synom a aj z jeho verbálneho prejavu na súde je zrejmé, že nie je skutočným záujmom otca, aby bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti, ale je to len jeho reakcia na podaný návrh matky na tunajší súd. Z výsluchu svedka, sestry otca dieťaťa pani M. vyplynul rozpor medzi tým, čo tvrdil otec vo svojom vyjadrení pre súd a to, že dieťa v skutočnosti nemá v jeho domácnosti zriadenú vlastnú chlapčenskú izbu s vlastným šatníkom, je zrejmé, že toto nie je podmienkou v starostlivosti, ale poukazuje to na viaceré nepravdivé tvrdenia otca v jeho vyjadrení. Žiadali, aby súd otcovi určil výživné vo výške 200 € mesačne, mali za to, že táto suma je sumou 20 % čistého príjmu otca, ktorú dosahoval a dosahuje v rozhodnom období. Žiadali súd, aby vychádzal z príjmu otca v celom rozhodnom období vo výške 1000 €, aby neprihliadal na to, že od novembra 2019 do 01.01.2021 bol otec nezamestnaný, a to z toho dôvodu, že zo samotnej výpovede otca pred súdom vyplynulo, že tento sa vzdal výhodného zamestnania svojim vlastným rozhodnutím, nedostal výpoveď z práce, ale uzavrel dohodu o ukončení pracovného pomeru z dôvodu, ktorý sám súdu deklaroval, „že sa mu nepáčili nové podmienky“. Mali za to, že otec sa v rozhodnom období vzdal výhodného povolania a toto nemôže byť na úkor výživného pre maloletého. Poukázali tiež na to, aby súd prihliadol na vek maloletého a jeho zdravotné problémy, pričom obdobie styku 15 dní v priebehu letných prázdnin sa javí matke ako obdobie, ktoré by dieťa nezvládlo bez matky a nebolo by v záujme dieťaťa takto dlhý styk bez primárneho rodiča, ktorým v súčasnosti je matka dieťaťa. Záverom poukázali na to, že otec deklaroval súdu výdavky na bývanie paušálne v sume 200 €. Túto sumu súdu nijakým spôsobom nezdokladoval a taktiež nezdokladoval príjmy spolužijúcich osôb, ktoré by sa tiež mali podieľať na výdavkoch na rodinnom dome, ktorý otec s nimi obýva. Mali za to, že nimi navrhované výživné je vzhľadom na zdravotný stav a vek dieťaťa primeraný a je v majetkových a najmä príjmových schopnostiach otca dieťaťa.
3. Otec dieťaťa žiadal zveriť maloletého P. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v týždenných intervaloch tak, že počas nepárneho týždňa v roku bude maloleté dieťa v
osobnej starostlivosti otca a počas párneho týždňa v roku bude maloleté dieťa v osobnej starostlivosti matky, pričom striedavá starostlivosť sa bude vykonávať vždy od nedele 18.00 hod., kedy si rodič vyzdvihne dieťa z miesta bydliska druhého rodiča. Výživné na maloletého P. počas striedavej osobnej starostlivosti otec žiadal neurčiť a zároveň žiadal, aby maloletého P. zastupovali a spravovali jeho majetok obaja rodičia. Na pojednávaní otec uviedol, že v zásade trvá na striedavej osobnej starostlivosti, ale v prípade, že by súd jeho návrhu nevyhovel, otec nesúhlasil s výškou výživného 200,- Eur mesačne a uviedol, že vzhľadom na vek a potreby dieťaťa by súhlasil so sumou 100,- až 110,- Eur mesačne a žiadal by aj o úpravu styku s maloletým P., kedy by bol otec oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny víkend od piatku od 12:00 hod. do nedele do 16:00 hod., cez jarné prázdniny v každom párnom roku od pondelka od 10:00 hod. do piatku do 18:00 hod., počas veľkonočných sviatkov v každom nepárnom roku od Zeleného štvrtka od 16:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 16:00 hod., cez letné prázdniny od 01.07. od 10:00 hod. do 15.07. do 10:00 hod. a od 01.08. od 10:00 hod. do 15.08. do 10:00 hod., cez jesenné prázdniny v každom párnom roku od prvého dňa prázdnin od 10:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18:00 hod. a cez vianočné sviatky v každom nepárnom roku od 23.12. od 10:00 hod. do 28.12. do 18:00 hod. a v každom párnom roku od 28.12. od 10:00 hod. do 02.01.2 do 18:00 hod. Otec uviedol, že sa s matkou dieťaťa rozišli v máji 2017, ale situácia v domácnosti sa hrotila už predtým 2 roky, keď začali bývať v dome u jej rodičov. Otec vtedy chodil v súvislosti s prácou na školenia, aby vedel dobre komunikovať s ľuďmi. Tieto školenia otcovi platil zamestnávateľ a niektoré si platil on, ale neboli to dlhé školenia, ale väčšinou X-dňové. Podľa otca si matka nedala nič vysvetliť, reagovala emotívne. Od prerušenia spolužitia sa otec stretával so synom, chodil za ním. Trávil so synom čas podľa dohody s matkou. Syna si brával väčšinou na víkendy, keď mu to matka najčastejšie umožňovala. Išlo o typický víkendový styk. Takto si brával syna zvyčajne 4 až 8 dní v mesiaci. Niekoľkokrát však syn u neho aj prespal. V dome, kde otec býva, má podľa jeho vyjadrenia maloletý vlastnú chlapčenskú izbu, má v nej vlastný šatník, pričom otec uviedol, že oblečenie kupuje nielen k sebe domov, ale aj k matke. Podľa otca majú so synom pekný a pevný vzťah, už počas spolužitia otec podľa jeho vyjadrenia syna prebaľoval, dával mu papať, kúpali sa spolu, hrali sa. Uviedol, že on dokáže synovi zabezpečiť všetku potrebnú starostlivosť. Otca trápilo, že matka často pri OČR uprednostňuje starostlivosť jej rodičov pred jeho. Namiesto toho, aby bol syn u otca, bol u starých rodičov. Otec verí, že sa to do budúcna zlepší, pretože sa chce o syna plnohodnotne starať, a to aj počas chorôb maloletého. Poukázal na to, že matka odmieta striedavú osobnú starostlivosť a tým vytvára komunikačnú prekážku, pričom aj zo stanoviska III. US ČR 1206/09 vyplýva, že iba jednostranný nesúhlas jedného rodiča nemôže byť prekážkou pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti. Preto navrhol znalecký posudok a názor znalca by rešpektovali. Avšak psychologické sedenia, ktoré rodičia absolvovali, nepovažoval otec za kvalitatívnu úroveň znaleckého posudku. Pokiaľ ide o výživné, otec uviedol, že uhrádzal poplatok za škôlku a stravu vo výške 50,- Eur mesačne, zabezpečoval maloletému mlieko a inú zdravú stravu priamo z farmy, mesačne približne vo výške 35,- Eur, synovi kupoval oblečenie, hračky a iné drobnosti. Od mája 2020 posiela otec výživné vo výške 90,- Eur mesačne. Otec býva v spoločnej domácnosti s jeho rodičmi v ich rodinnom dome. Na bývanie im prispieva 200,- Eur mesačne. Stravu vo výške 200,- až 250,- Eur mesačne si zabezpečuje otec sám. Otec je od 01.01.2021 zamestnaný u zamestnávateľa Q. energetika, a.s. s čistým mesačným príjmom aj s odmenami niečo cez 1.000,- Eur. Predtým bol otec od novembra 2019 nezamestnaný, bol evidovaný na ÚPSVaR a poberal dávky v nezamestnanosti vo výške 877,- Eur mesačne. Predtým bol zamestnaný u toho istého zamestnávateľa Q. energetika, a.s., kde dosahoval príjem v priemere 1.014,- Eur mesačne netto. Pracovný pomer vtedy ukončil dohodou, pretože firma začala fungovať s inou spoločnosťou a otcovi sa nepáčili nové podmienky. Teraz od 1.1.2021 tam opäť pracuje. Okrem maloletého P. otec nemá iné vyživovacie povinnosti. Vlastní len auto značky Q. Jetta, r.v. XXXX. Iný majetok väčšej hodnoty nevlastní.
4. Právny zástupca otca právom záverečnej reči uviedol, že sa nestotožnili s vysloveným právnym záverom, že vyjadrenie ÚPSVaR kvalitatívne postačuje na zhodnotenie odbornej otázky. A preto podľa ich názoru, súd pre zistenie skutočného stavu veci mal dôkaz znaleckého posudku vykonať. Zároveň nesúhlasili a namietali matkou požadované výživné z dôvodu, že takáto výška výživného nemá podľa ich názoru základ v odôvodnených potrebách dieťaťa a v zásadách splnenia výživného zo strany oboch rodičov. Nimi uvádzané podozrenie, resp. zdravotné problémy dieťaťa doteraz neboli preukázané. Vo vzťahu k úprave styku navrhli styk upraviť v zmysle ich návrhu aj vo vzťahu k letným prázdninám, jednak ide o štandardnú úpravu, ktorú súdy používajú, dieťa už nemá 2-3 roky a aj v minulosti bol s otcom obdobný počet dní.
5. Kolízny opatrovník poukázal na to, že pre striedavú osobnú starostlivosť je nevyhnutné, aby rodičia vedeli spolu komunikovať o maloletom dieťati, pričom v danej veci je zrejmé, že rodičia nevedia spolu dostatočne komunikovať. Poukázal na to, že sa rodičia a dieťa aj zúčastnili konzultácií na RPPS, kde boli vyšetrení psychológom. Kolízny opatrovník súhlasil so závermi psychologickej správy a odporučil zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky, otcovi určiť výživné v sume 120 € mesačne a otcovi upraviť styk nielen cez víkendy, ale aj počas sviatkov a prázdnin.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov : X. W. (dcéry matky maloletého a sestry maloletého) a P. M. (sestry otca maloletého), oboznámil návrh z čl. 1, oznámenie o narodení, lustrácie v RO, lustrácie v SP, správa UPSVaR o dávkach vyplácaných matke, mzdové listy otca, potvrdenie o príjme matky, mzdové listy, vyjadrenie otca a návrh otca z č.l. 32, oznámenie o evidencií otca, rozhodnutie SP o dávkach v nezamestnanosti, rozpis nákladov otca, potvrdenie o príjme otca, mzdový list, vyjadrenie matky z č.l. 48, potvrdenie o pobyte, rozpis nákladov, RL, potvrdenie o príjme matky, transakcie, LV z č.l. 73, oznámenie o výške úveru, trvalé príkazy, RL z č.l. 93, potvrdenie o štúdiu, potvrdenie o príjme, rozsudok z č.l. 96, potvrdenie MŠ, rozhodnutie o prijatí do MŠ, doklady o výdavkoch, poštové poukazy, lekárske správy, zápisnica z č.l. 113, správa z RPPS, lustrácie v SP, pracovný posudok matky, potvrdenie o príjme matky, potvrdenie SP o ošetrovnom, lustrácie v SP, potvrdenie o príjme otca, pracovná zmluva otca a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav :
7. Maloletý P. pochádza z mimomanželského vzťahu jeho rodičov, ktorí spolu žili v spoločnej domácnosti do mája XXXX, kedy otec opustil spoločnú domácnosť. Maloletý odvtedy býva s matkou, ktorá zabezpečuje starostlivosť o neho. Po odchode otca zo spoločnej domácnosti sa otec s maloletým P. stretával nepravidelne, väčšinou počas niektorých víkendov, kedy maloletý P. u otca jednu - dve noci aj prespal. Počas posledných letných prázdnin maloletý zostal u otca počas jedného týždňa a počas zimných prázdnin X alebo X dní. Po prvom pojednávaní v tejto veci, ktoré sa konalo dňa 10.06.2020, sa začal otec s maloletým stretávať pravidelne na základe dohody rodičov každý druhý víkend od piatka do nedele. Matka umožnila otcovi styk s maloletým aj počas pracovného týždňa v stredu alebo štvrtok poobede, čo otec dieťaťa to ani raz nevyužil, nakoľko také stretnutie nepovažuje za plnohodnotné. Maloletý sa zo styku s otcom často vracia so zhoršeným zdravotným stavom, nakoľko ho otec podľa matky nedostatočne obliekal, keď bolo chladno, ale ho spoteného neprezliekol a pod. Často ho vracia so zraneniami. Matka poukázala aj na to, že otec nedodržiaval predpísanú liečbu maloletého a pod. Pokiaľ ide o výživné, otec po rozchode rodičov výživné na maloletého neplatil, prispieval len naturálne a začal pravidelne prispievať na výživu maloletého P. až od 03.06.2020 sumou 90,- Eur mesačne; teda otec zaplatil celkom 10-krát po 90,- Eur.
8. V súčasnosti má maloletý P. 6 rokov a navštevuje MŠ v G. - O. s poplatkom 20,- Eur mesačne a s poplatkom za stravu vo výške 25,- Eur mesačne. Od septembra 2021 by mal maloletý nastúpiť do ZŠ v G., ale maloletý bude ešte posudzovaný za účelom odporučenia na odklad školskej dochádzky z dôvodu jeho zdravotných problémov. Maloletý má zníženú imunitu, býva častejšie chorý, je vedený v imunologickej a alergologickej ambulancii, užíva lieky v hodnote 20, -až 30,- Eur mesačne, 2 až 3x denne aj inhaluje. Záujmové krúžky aktuálne maloletý nenavštevuje.
9. Matka maloletého je rozvedená, býva v spoločnej domácnosti s maloletým P., s plnoletou dcérou X. a s jej súčasným priateľom. Bývajú v rodinnom dome v G. - O., ktorý je vo vlastníctve matky. Ich náklady na bývanie predstavujú cca 110,-Eur mesačne. Pre nepriaznivý zdravotný stav maloletého má matka nárok na rodičovský príspevok do 31.3.2021, ktorý v roku 2019 poberala vo výške 220,70 Eur mesačne a v roku 2020 vo výške 370,-Eur mesačne. Od 07/2017 je matka maloletého zamestnaná ako skladníčka s priemerným čistým mesačným príjmom podľa jej udania vo výške 800,- až 900,-Eur; podľa potvrdenia jej zamestnávateľa jej priemerný čistý mesačný príjem predstavuje 830,-Eur, prácu môže vykonávať ako home office. Matka poberá prídavky na dve deti aktuálne spolu vo výške 51,-Eur mesačne. Okrem maloletého P. má matka ešte vyživovaciu povinnosť k jej plnoletej dcére X. W., nar. v r.XXXX, ktorá je študentkou VŠ. Matka vlastní rodinný dom, v ktorom býva. Spláca hypotekárny úver vo výške po 286,- Eur mesačne.
10. Otec maloletého je slobodný. Býva v spoločnej domácnosti s jeho rodičmi v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jeho rodičov a prispieva im na náklady bývania sumou 200,- Eur mesačne. Od 01.09.2017 do 31.10.2019 bol otec maloletého zamestnaný u zamestnávateľa Q. B., a.s. s priemerným čistým priemerným mesačným príjmom podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa vo výške X.XXX,XX Eur a
pracovný pomer ukončil otec dieťaťa dohodou. Potom od 1.11.2019 bol nezamestnaný, evidovaný na úrade práce a poberal dávky v nezamestnanosti vo výške 877,-Eur mesačne. Od 1.1.2021 je otec dieťaťa opäť zamestnaný u zamestnávateľa Q. B., a.s. s čistým mesačným príjmom vrátane odmien podľa jeho vlastného udania vo výške cez 1.000,- Eur. Okrem maloletého P. nemá otec iné vyživovacie povinnosti. Otec vlastní auto zn. Q. U., r. v. XXXX.
11. Zo Správy z poradensko-psychologických konzultácii Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny S., Referát poradensko-psychologických služieb zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že s rodinou bolo uskutočnených celkovo 9 konzultácii, z toho 3 dyadické, 2 individuálne s otcom i matkou a 2 konzultácie s maloletým P. za prítomnosti rodiča. Matka mala záujem o zverenie maloletého do svojej osobnej starostlivosti a úpravy styku otca s maloletým (každý druhý víkend od piatka 16:00 hod. do nedele do 16:00 hod. a zároveň 1-2 dni v týždni po škôlke na pár hodín). Otec mal záujem o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti v týždenných intervaloch striedania. Komunikáciu s matkou hodnotil negatívne, avšak má za to, že po zverení P. do SOS sa komunikácia a spolupráca medzi rodičmi zlepší. Maloletý P. sa zúčastnil 2 konzultácii. Jeho správanie bolo primerané veku a vývinovému obdobiu. Obe konzultácie sa však uskutočnili za prítomnosti jedného z rodičov. Počas oboch konzultácii P. neprejavoval záujem o žiadnu aktivitu. V sprievode matky bol o niečo komunikatívnejší. Pozitívne hovoril o trávení času s mamou i otcom, ako i o spoločných aktivitách. Uviedol, že teraz „chodí hore, dole k mame a k otcovi“. V prítomnosti otca bol P. mĺkvejší a prial si rýchlo z kancelárie odísť. Otec sa ho snažil motivovať k hre s plastelínou, avšak P. sa nezapojil. Je otázne ako by sa maloletý správal, keby rodičia počas stretnutia neboli prítomní. Aktuálne styk otca s P. prebieha na základe mimosúdnej dohody, ktorú rodičia uzavreli v spolupráci so svojimi právnymi zástupcami - každý 2. víkend od piatku od 16.00 hod. do nedele 16.00 hod. Obaja rodičia uviedli, že od súdneho pojednávania danú dohodu dodržiavajú a v prípade potreby sa dokázali dohodnúť i na drobných zmenách (napr. čas prevzatia). Taktiež sa počas letných prázdnin dohodli na týždňovom pobyte u otca. Zo záveru správy vyplynulo, že môžu konštatovať, že rodičia majú rozdielny pohľad na to, aká forma starostlivosti je pre ich syna najlepšia. Zo strany otca je to striedavá osobná starostlivosť so striedaním v týždenných intervaloch a podľa matky je to zverenie do jej osobnej starostlivosti s upraveným stykom otca s maloletým (každý druhý víkend od piatka 16:00 hod. do nedele do 16:00 hod. a zároveň 1-2 dni v týždni po škôlke na pár hodín). Vzhľadom na nízky vek i konzultácie v prítomnosti rodičov im názor maloletého v danej veci nie je známy. V prípade zverenia maloletého P. do striedavej osobnej starostlivosti je potrebné zvážiť, nakoľko sú rodičia schopní zachovať životný rytmus a zvyklosti dieťaťa, ako aj vzájomnú informovanosť o tom, čo sa so synom dialo počas pobytu u jedného z nich. Uvedené je nevyhnutné i vzhľadom na dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav maloletého P. popisovaný matkou. Práve pri tomto type starostlivosti je rodičovská spolupráca a primeraná komunikácia nesmierne dôležitá. Komunikácia rodičov maloletého P. však je však značne problematická. Problém v komunikácii priznávali obaja rodičia. Otec vyjadril presvedčenie, že komunikácia sa zlepší práve po zverení syna do striedavej osobnej starostlivosti. Taktiež je potrebné zvážiť závažnosť zmeny, ktorú by striedavá osobná starostlivosť priniesla, nakoľko maloletý P. doposiaľ žil primárne v starostlivosti matky. Vzhľadom ku skutočnosti, že rodičia sú aktuálne schopní fungovať na základe dohody o styku, je možné uvažovať o ponechaní danej úpravy rozšírenej o stretnutie počas pracovného týždňa a do budúcnosti zvážiť možnosť postupného rozširovania styku maloletého s otcom.
12. Z výsluchu svedkyne X. W., dcéry matky maloletého a nevlastnej sestry maloletého P., vyplynulo, že ešte počas spolužitia rodičov maloletého sa o maloletého P. starala najmä matka dieťaťa, ktorá s ním bola na rodičovskej dovolenke a otec bol s maloletým nejaký čas po práci, kedy sa s ním pohral a pod. X. uviedla, že po rozchode rodičov dieťaťa sa otec so synom stretával nepravidelne, stávalo sa, že povedal, že príde za maloletým a neprišiel, ale teraz od súdnych pojednávaní sa s ním stretáva viac menej pravidelne každý druhý víkend, cez prázdniny dlhšie, v bežnom pracovnom týždni za ním nepríde. Svedkyňa uviedla, že z tých 90 % stretnutí sa maloletý od neho vráti chorý alebo s nejakým úrazom, preto si svedkyňa myslí, že tá jeho starostlivosť nie je úplná, pričom o tých úrazoch matku ani neinformoval, slabo ho oblieka a pod. Svedkyňa uviedla, že často býva maloletý po návrate od neho zamĺknutý a zadumaný. K ich spolužitiu svedkyňa uviedla, že keď ešte žil otec dieťaťa s nimi, ona s ním nevedela vydržať, lebo jej robil rôzne schválnosti a radšej išla bývať na internát. Podľa svedkyne má maloletý vytvorený vzťah s oboma rodičmi, ale podľa jej názoru je maloletý viac naviazaný na matku, tá sa o neho viac stará. Na otázku svedkyňa uviedla, že maloletý sa na otca pýta len vtedy, keď má ísť na víkend k nemu, ak otec ešte neprišiel, tak sa pýta, že kde toľko je, inak sa na otca nepýta. Niekedy maloletý aj nechce ísť k otcovi, podľa toho, ak sa chce s niekým stretnúť, inokedy ide k nemu bez problémov, ale nie že by sa nejako pýtal k otcovi. Tiež svedkyňa uviedla, že sa stalo, keď sa maloletý vrátil po dlhšej
dobe u otca, maloletý hovoril neprimerane, mal zlosť, hovoril, že sa odsťahuje a oni nevedeli, čo sa deje; že si myslel, že ho doma nemajú radi a pod.
13. Z výsluchu svedkyne P. M., sestry otca maloletého, vyplynulo, že maloletý P. chodieva na víkendy k otcovi. V tom rodinnom dome (kde býva otec dieťaťa s jeho rodičmi) má svedkyňa bývalú izbu, ktorá je zariadená a tú maloletý môže využívať, lebo ona tam nebýva a k rodičom chodí cez víkendy na návštevu na otočku s dcérami a len občas tam ona prespí. Uviedla, že maloletý P. väčšinou spí v izbe s otcom, ale myslí si, že spal aj v jej izbe, lebo tam mal hračky. Podľa svedkyne je otec dieťaťa veľmi dobrý k synovi, vie sa postarať, vie ho zabaviť, aj ho učí, čítajú a pod. Ďalej uviedla, že so starými rodičmi má maloletý veľmi pekný vzťah, aj s ňou, hoci sa niekedy hanbí, aj s jej dcérami má veľmi dobrý vzťah.
14. Podľa 36 ods.1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
15. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
16. Podľa § 25 ods. l, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
17. Podľa § 28 ods.1, 2 a 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
18. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v
prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
22. Podľa § 217 ods. 2 z.č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
23. Podľa § 232 ods.4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
24. V danej veci bolo preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, preto súdna úprava rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je dôvodná. Matka navrhla zveriť maloletého P. do jej osobnej starostlivosti a otec zase žiadal zveriť maloletého Marka do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s týždenným intervalom striedania. Otec žiadal vo veci vykonať znalecké dokazovanie, nakoľko psychologické sedenia, ktoré absolvovali, podľa jeho názoru nedosahujú kvalitatívnu úroveň znaleckého posudku a rešpektoval by vyjadrenie znalca, teda odborníka, ktorý je tomu hodný. Kolízny opatrovník odporučil zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky, pričom poukázal i na záver psychologickej správy Referátu poradensko-psychologických služieb, kedy psychológ odporúčal ponechať doterajšiu úpravu ( doposiaľ žil maloletý primárne v starostlivosti matky a s otcom sa stretával každý druhý víkend) s rozšírením o stretnutie počas pracovného týždňa.
25. V danej veci súd nevyhovel požiadavke otca o nariadenie znaleckého dokazovania, nakoľko mal za to, že vykonané psychologické konzultácie v súbehu s ostatnými výsledkami dokazovania sú dostatočným podkladom pre rozhodnutie vo veci, pričom znalecké dokazovanie sa súdu javí ako nadbytočné, nehospodárne a zbytočne by predlžovalo súdne konanie a tým aj stav neistoty pre dieťa, čo by podľa názoru súdu nebolo v záujme dieťaťa. Súd nemá pochybnosti o skúsenosti a odbornosti psychológov Referátu PPS a ich odborných záverov.
26. Súd v danej veci rozhodol o zverení maloletého P. do osobnej starostlivosti matky, nakoľko mal za to, že za zisteného skutkového stavu je táto forma starostlivosti v najlepšom záujme dieťaťa, a to vzhľadom na vek maloletého dieťaťa, ktoré má ešte len X rokov a na doterajší skutkový stav, kedy rodičia od veku 2 rokov dieťaťa nežijú spolu a starostlivosť o maloletého vykonáva matka a vykonávala ju v prevažnej miere ona aj v čase spolužitia rodičov. Preto je prirodzené, že maloletý P., ktorý je ešte pomerne v útlom veku, je na ňu podstatne viac citovo naviazaný, nakoľko matka pre neho predstavuje bezpečie, istotu a stabilitu a odlučovanie od matky na dlhšiu dobu, ako by tomu bolo pri otcom navrhovanej striedavej forme starostlivosti, by pre maloletého predstavovalo citové strádanie od matky. Maloletý je ešte v pomerne útlom veku, kedy prítomnosť matky je všeobecne pre napĺňanie citových potrieb dieťaťa ešte veľmi dôležitá a nenahraditeľná. Tiež nemohol súd nepostrehnúť, že podľa psychologickej správy RPPS bol maloletý pri konzultáciách v sprievode matky o niečo komunikatívnejší a v prítomnosti otca mĺkvejší a prial si rýchlo z kancelárie odísť, čo by podľa názoru súdu mohlo naznačovať, že v prítomnosti matky sa maloletý cíti uvoľnenejšie, bezprostrednejšie, s väčšou dôverou a pod. Tiež nemožno opomenúť, že maloletý by mal onedlho, či už v septembri tohto roka alebo budúceho roka, nastúpiť na povinnú školskú dochádzku, čo bude znamenať pomerne veľkú zmenu v jeho živote a ďalšia zmena aj v spôsobe starostlivosti o neho (ktorú navrhuje otec v podobe SOS), oproti stavu, na ktorý je maloletý zvyknutý (starostlivosť matky), by mohli predstavovať pre maloletého veľa záťaží. Tiež je medzi bydliskami rodičov pomerne veľká vzdialenosť, keďže otec býva v S. a matka v G. -
O., čo pri X. a dochádzke dieťaťa do MŠ alebo do ZŠ a vytváraní sociálnych vzťahov s kamarátmi zo školy, by nemuselo byť najvhodnejšie. Súd ale poukazuje predovšetkým na to, že pre riadne fungovanie striedavej formy starostlivosti o maloleté dieťa je nevyhnutná komunikácia medzi rodičmi, informovanie sa o dieťati a jednotný výchovný postup, čo v danej veci splnené nie je. Poukázal na to psychológ RPPS a problematickosť komunikácie priznali i obaja rodičia. Otec dieťaťa síce uvádzal, že matka vytvára komunikačnú prekážku a to by nemalo byť prekážkou pre nariadenie SOS, ale súd sa s jeho tvrdením nestotožnil, pretože má za to, že tú komunikačnú prekážku vytvára aj sám otec dieťaťa, ktorý nerešpektuje odporučenia matky ohľadom liečebného režimu dieťaťa, a tiež ktorý (čo je pre súd nepochopiteľne) ani neinformuje matku o úraze dieťaťa (dieťa sa od otca vrátilo k matke so zlomenou rukou ) a pod. Zdravotný stav maloletého je dlhodobo nepriaznivý a ako na to poukázal psychológ RPPS, rodičovská spolupráca by mala byť o to dôležitejšia, ale tá medzi rodičmi nie. Preto s prihliadnutím na všetky uvedené dôvody, názor kolízneho opatrovníka i odborný názor psychológa Referátu poradensko- psychologických služieb, súd rozhodol o zverení maloletého P. do osobnej starostlivosti matky a návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti zamietol.
27. V súlade s § 28 Zákona o rodine súd rozhodol, že právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia, nakoľko obaja rodičia sú nositeľmi rodičovských práv a povinností.
28. Keďže súd rozhodol o zverení maloletého P. do osobnej starostlivosti matky a medzi rodičmi nedošlo k dohode o výške vyživovacej povinnosti otca k maloletému, túto úpravu urobil súd. Matka žiadala otca zaviazať výživným v sume 200,-Eur mesačne. Otec s navrhovanou sumou nesúhlasil a vzhľadom na vek a potreby by súhlasil s výživným vo výške 100,- až 110,-Eur mesačne. Kolízny opatrovník odporučil otcovi určiť výživné 120,-Eur mesačne. V danej veci súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a zaviazal otca prispievať na výživu maloletého sumou 150,-Eur mesačne, ktorú sumu považoval za zodpovedajúcu veku a odôvodneným potrebám dieťaťa, schopnostiam a možnostiam oboch rodičov a právu dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Matka dieťaťa zarába v priemere 830,-Eur mesačne netto a okrem maloletého P. má ešte jednu vyživovaciu povinnosť. Otec dieťaťa má stabilný príjem, zarába niečo cez 1.000,-Eur mesačne netto a okrem maloletého P. nemá iné vyživovacie povinnosti, preto súdom učené výživné je v jeho schopnostiach a možnostiach a v sume umožňujúcej maloletému dieťaťu primeranú životnú úroveň zodpovedajúcu jeho veku a potrebám. Matka dieťaťa navrhovala výživné v sume 200,-Eur mesačne, ale súd mal za to, že navrhovaná suma by prekračovala spotrebný charakter výživného pre X-ročné dieťa, ku ktorému majú vyživovaciu povinnosť obaja jeho rodičia a nezodpovedala by schopnostiam a možnostiam otca s prihliadnutím aj na to, že maloletý je ešte len v predškolskom veku a stúpajúcim vekom budú potreby dieťaťa rásť, čo by mohlo byť do budúcnosti dôvodom pre zmenu úpravy výšky výživného. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 150,-Eur mesačne, ktorú sumu považoval za zodpovedajúcu zistenému skutkovému stavu a zákonným kritériám. Uvedenú sumu výživného súd určil od začatia súdneho konania, neberúc do úvahy nezamestnanosť otca dieťaťa od 1.11.2019, nakoľko otec dieťaťa ukončil jeho predchádzajúci pracovný pomerov dohodou, čím sa vzdal príjmu zo zamestnania, preto súd na jeho vtedajšiu stratu zárobku neprihliadal.
29. Hoci matka dieťaťa najprv žiadala priznať výživné spätne s účinnosťou od 3.5.2017, súd vyživovaciu povinnosť otca k maloletému P. určil s účinnosťou od XX.XX.XXXX, t. j. odo dňa začatia súdneho konania, pretože v zmysle § 77 Zákona o rodine sa výživné v zásade určuje od začatia súdneho konania. Výživné spätne najviac tri roky možno priznať len u maloletých detí a aj to len z dôvodov hodných osobitného zreteľa, pričom v danej veci súd nezistil žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa pre spätné určovanie výživného, pretože matka dieťaťa nič nebránilo podať si návrh skôr. To, že otec dieťaťa sa jej mal vyhrážať, že ak ona bude žiadať výživné, že on bude žiadať SOS, nepovažoval súd za dôvod hodný osobitného zreteľa.
30. V súvislosti s určením vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu v zmysle rozsudku, s prihliadnutím na výživné uhradené otcom dieťaťa v posudzovanom období od začatia súdneho konania v sume 10 x 90,-Eur, na ktorom skutkovom tvrdení sa rodičia zhodli, a preto bolo pre súd nesporné, vznikol otcovi dlh na zameškanom výživnom pre maloletého P. za obdobie od 01.10.2019 do 31.03.2021 vo výške 1.800,-Eur / 18 mesiacov á 150,-Eur = 2700,-Eur - 900,-Eur (10x90,-Eur) /, ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v splátkach po 50,- Eur mesačne tak, aby dlh bol vyrovnaný v priebehu 36 mesiacov, pod následkom straty výhody splátok. Súd má za to, že nižšie splátky by už predstavovali neúmerne dlhé
splácanie dlhu a okrem toho si za výšku dlhu zodpovedá otec sám, ktorý začal dobrovoľne platiť výživné až v 06/2020 a aj to v nedostatočnej sume.
31. Predmetom konania bola aj úprava styku otca s maloletým. V danej veci však rodičia dospeli len k čiastočnej dohode, a to aj v rámci bežnej úpravy styku aj v rámci osobitnej úpravy styku počas prázdnin a sviatkov. Preto úpravu styku urobil súd, pričom prihliadol na čiastočnú dohodu rodičov o úprave styku otca s maloletým. Pokiaľ ide o bežnú úpravu styku otca s maloletým, napriek tomu, že otec požadoval upraviť bežný styk s maloletým P. od piatka od 12:00 hod. do nedele do 16:00 hod., súd upravil bežný styk otca s maloletým od piatka od 16:00 hod. do nedele do 16:00 hod. tak, ako požadovala matka, pretože maloletý P. navštevuje MŠ, príp. od septembra XXXX možno začne maloletý navštevovať ZŠ. Teda súd vzal do úvahy režim dieťaťa v MŠ, mimoškolské ako aj možné budúce školské aktivity maloletého P., v súlade s ktorými by nebol začiatok úpravy bežného styku od piatka od 12:00 hod. možný a v záujme dieťaťa. Styk počas pracovného týždňa súd neupravoval, (hoci to RPPS odporúčal), nakoľko to rodičia nežiadali a hlavne preto, že otec dieťaťa o to nemal záujem; otec aj doposiaľ mal možnosť sa so synom stretávať v stredu alebo vo štvrtok poobede, čo on nikdy nevyužil, nakoľko to nepovažuje za plnohodnotné. Pokiaľ ide o osobitnú úpravu styku počas sviatkov a prázdnin, rodičia sa dohodli na úprave styku otca s maloletým P. počas jarných prázdnin od pondelka do piatku. Otec požadoval upraviť stretávanie počas jarných prázdnin od pondelka od 10:00 hod., s čím matka súhlasila, až do piatka do 18:00 hod., s čím však matka už nesúhlasila, ona požadovala ukončiť stretávanie počas jarných prázdnin v piatok o 16:00 hod. Súd v tomto smere urobil kompromis v požiadavkách rodičov a upravil stretávanie otca s maloletým P. od pondelka od 10:00 hod do piatka do 17:00 hod.. Takýmto spôsobom súd upravil aj stretávanie otca s maloletým P. počas jesenných prázdnin, kedy otec požadoval styk v každom párnom roku od prvého dňa prázdnin od 10:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18:00 hod., zatiaľ čo matka požadovala ukončiť styk počas jesenných prázdnin v posledný deň prázdnin o 16:00 hod.. Súd opätovne kompromisným spôsobom upravil stretávanie otca s maloletým P. počas jesenných prázdnin v každom párnom roku od prvého dňa prázdnin od 10:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 17:00 hod.. Styk počas veľkonočných sviatkov súd upravil tak, ako sa rodičia dohodli, teda v každom nepárnom roku od Zeleného štvrtka od 16:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 16:00 hod.. Rodičia sa však nezhodli na úprave styku otca s maloletým počas letných prázdnin. Otec požadoval úpravu styku počas letných prázdnin od 01.07. od 10:00 hod. do 15.07. do 10:00 hod. a od 01.08. od 10:00 hod. do 15.08. do 10:00 hod. S takto navrhnutou úpravou styku matka nesúhlasila, pretože maloletý nie je zvyknutý byť tak dlho bez matky, preto žiadala upraviť styk počas letných prázdnin od 01.07. do 07.07. a od 01.08. do 08.08. Úpravu styku otca s maloletým P. počas letných prázdnin súd upravil tak, aby maloletý strávil počas letných prázdnin s oboma rodičmi rovnaký čas, avšak vzal do úvahy skutočnosť, že maloletý nie je zvyknutý byť bez matky dva týždne nepretržite, preto súd upravil stretávanie otca s maloletým P. počas letných prázdnin tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým Markom každý druhý týždeň, t.j. v každom nepárnom týždni v roku od pondelka od 10:00 hod. do nedele do 17:00 hod., pokiaľ sa rodičia nedohodnú inak, čím súd ponechal rodičom priestor na dohodu ad hoc pre prípadnú realizáciu dovolenky a pod.. Rodičia sa nedohodli na úprave styku ani počas vianočných sviatkov, kedy otec žiadal upraviť styk počas Q. v každom nepárnom roku od 23.12. od 10:00 hod. do 28.12. do 18:00 hod. a v každom párnom roku od 28.12. od 10:00 hod. do 02.01. do 16:00 hod.. Matka s takto navrhnutou úpravou styku nesúhlasila, ona žiadala úpravu styku otca s maloletým v každom nepárnom roku od 25.12. od 10:00 hod. do 27.12. do 16:00 hod. a v každom párnom roku od 28.12. od 10:00 hod. do 01.01. do 16:00 hod., teda aby maloletý trávil Štedrý deň vždy u matky a následné vianočné dni a X. si rozdelili. Vzhľadom na nezhodu rodičov rozhodol súd tak, že upravil styk otca s maloletým P. počas vianočných sviatkov v každom nepárnom roku od 25.12. od 10:00 hod. do 28.12. do 17:00 hod. a v každom párnom roku od 29.12. od 10:00 hod. do 02.01. do 17:00 hod., teda Štedrý deň 24.12. bude maloletý vždy tráviť s matkou, ktorú úpravu súd považoval pri prerušenom spolužití rodičov za najvhodnejšiu pre maloleté dieťa. Pre súd je rozhodujúci záujem maloletého dieťaťa a jeho citové potreby a nie záujem otca, ktorý žiada každý druhý rok tráviť Štedrý deň s maloletým synom, čo on považuje za spravodlivé rozdelenie. Súd nespochybňuje, že dieťa má rado oboch rodičov, čo je prirodzené, ale súd má za to, že pri prerušenom spolužití rodičov má dieťa citovo najbližší vzťah s rodičom, s ktorým býva, ktorý sa o neho osobne stará, ktorý zabezpečuje jeho potreby, poskytuje mu pocit bezpečia a domova. A týmto rodičom je v danej veci matka dieťaťa. Okrem toho súd prihliadol aj na to, že s maloletým P. býva v spoločnej domácnosti aj jeho nevlastná sestra. Preto má súd za to, že je v záujme maloletého dieťa a napĺňania jeho citových potrieb, aby uvedený významný Štedrý deň, sviatok pokoja a pohody, trávil s osobou, s ktorou si je citovo najbližšie, teda s matkou. Ostatné dni vianočných a silvestrovských sviatkov upravil tak, aby maloletý trávil tieto sviatky striedavo s oboma rodičmi.
32. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
33. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods.1 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.