Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27CoP-33-2021.pdf
PDF · 117.23 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoP/33/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej vo veci starostlivosti súdu o maloletého P., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S., pracovisko G., dieťa rodičov: matky Y. a otca P., o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 24. marca 2021, č. k. 34P/188/2019-164, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í v časti úpravy styku tak, že počas letných prázdnin je otec oprávnený stýkať sa s maloletým P. v každom roku od 01.07. od 10:00 hod. do 15.07. do 10:00 hod. a od 01.08. od 10:00 hod. do 15.08. do 10:00 hod., počas vianočných sviatkov je otec oprávnený stýkať sa s maloletým P. v každom nepárnom kalendárnom roku od 24.12. od 10:00 hod. do 28.12. do 17:00 hod. a v každom párnom kalendárnom roku od 29.12. od 10:00 hod. do 02.01. do 17:00 hod.
Matke s a u k l a d á dieťa na styk s otcom riadne pripraviť, otec si dieťa vyzdvihne a odovzdá matke v dohodnutom čase v mieste bydliska matky.
V zostávajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom zo dňa 24. marca 2021, č. k. 34P/188/2019-164 súd prvej inštancie zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky a určil, že právo zastupovať maloletého P. a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia. Otcovi uložil prispievať na výživu maloletého P. sumou vo výške 150,- EUR mesačne, s účinnosťou od 01.10.2019, k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Dlh otca na zameškanom výživnom za obdobie od 01.10.2019 do 31.03.2021 vo výške 1.800,- EUR otcovi určil splácať v splátkach po 50,- EUR mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zamietol. Styk upravil tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým P. počas bežného školského roka v každom párnom týždni v roku od piatku od 16:00 hod. do nedele do 16:00 hod. Počas sviatkov a prázdnin osobitne upravil styk nasledovne: F. jarných prázdnin je otec oprávnený stýkať sa s maloletým P. v každom párnom roku od pondelka od 10:00 hod. do piatku do 17:00 hod. Počas veľkonočných sviatkov je otec oprávnený stýkať sa s maloletým P. v každom nepárnom roku od Zeleného štvrtka od 16:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 16:00 hod. Počas letných prázdnin je otec oprávnený stýkať sa s maloletým P. v každom nepárnom týždni v roku od pondelka od 10:00 hod. do nedele do 17:00 hod., pokiaľ sa rodičia nedohodnú inak. Počas jesenných prázdnin je otec oprávnený stýkať sa s maloletým P. v každom párnom roku od prvého dňa jesenných prázdnin od 10:00 hod. do posledného dňa jesenných
prázdnin do 17:00 hod. Počas vianočných sviatkov je otec oprávnený stýkať sa s maloletým P. v každom nepárnom roku od 25.12. od 10:00 hod. do 28.12. do 17:00 hod. a v každom párnom roku od 29.12. od 10:00 hod. do 02.01. do 17:00 hod., pokiaľ sa rodičia nedohodnú inak. Matke uložil dieťa na styk s otcom riadne pripraviť. Otec si dieťa vyzdvihne a odovzdá matke v dohodnutom čase v mieste bydliska matky, pokiaľ sa rodičia nedohodnú inak. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového zistenia, že rodičia spolu nežijú, preto je dôvodná súdna úprava rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Súd prvej inštancie rozhodol o zverení maloletého P. do osobnej starostlivosti matky, nakoľko podľa neho je táto forma starostlivosti v najlepšom záujme dieťaťa, a to vzhľadom na vek maloletého, ktorý má ešte len X rokov, a na doterajší skutkový stav, kedy rodičia od veku 2 rokov dieťaťa nežijú spolu a starostlivosť o maloletého vykonáva matka a vykonávala ju v prevažnej miere ona aj v čase spolužitia rodičov. Preto je prirodzené, že maloletý je na ňu podstatne viac citovo naviazaný a odlučovanie od matky na dlhšiu dobu, ako by tomu bolo pri otcom navrhovanej striedavej forme starostlivosti, by pre maloletého predstavovalo citové strádanie od matky. Poukázal tiež na to, že podľa psychologickej správy RPPS bol maloletý pri konzultáciách v sprievode matky o niečo komunikatívnejší a v prítomnosti otca mĺkvejší a prial si rýchlo z kancelárie odísť, čo by mohlo naznačovať, že v prítomnosti matky sa maloletý cíti uvoľnenejšie, bezprostrednejšie, s väčšou dôverou a pod. Ďalej prihliadol, že maloletý by mal onedlho nastúpiť na povinnú školskú dochádzku, čo bude znamenať pomerne veľkú zmenu v jeho živote a ďalšia zmena aj v spôsobe starostlivosti o neho by mohli predstavovať pre maloletého veľa záťaží. Tiež je medzi bydliskami rodičov pomerne veľká vzdialenosť, keďže otec býva v S. a matka v G. - O., čo pri SOS a dochádzke dieťaťa do MŠ alebo do ZŠ a vytváraní sociálnych vzťahov s kamarátmi zo školy by nemuselo byť najvhodnejšie. Poukázal na problematickosť komunikácie medzi rodičmi. Otec síce uvádzal, že matka vytvára komunikačnú prekážku, ale súd sa s jeho tvrdením nestotožnil, pretože tú komunikačnú prekážku vytvára aj sám otec, ktorý nerešpektuje odporučenia matky ohľadom liečebného režimu dieťaťa, a tiež ktorý (čo je pre súd nepochopiteľne) ani neinformuje matku o úraze dieťaťa (dieťa sa od otca vrátilo k matke so zlomenou rukou ) a pod. V danej veci súd nevyhovel požiadavke otca o nariadenie znaleckého dokazovania, nakoľko vykonané psychologické konzultácie v súbehu s ostatnými výsledkami dokazovania sú dostatočným podkladom pre rozhodnutie vo veci. Vo veci výživného súd uložil otcovi prispievať na výživu maloletého sumou 150,- EUR mesačne, ktorú sumu považoval za zodpovedajúcu zistenému skutkovému stavu a zákonným kritériám. Vychádzal zo zistenia, že matka zarába v priemere 830,- EUR mesačne netto a okrem maloletého P. má ešte jednu vyživovaciu povinnosť. Otec má stabilný príjem, zarába niečo cez 1.000,- EUR mesačne netto a okrem maloletého P. nemá iné vyživovacie povinnosti. Uvedenú sumu výživného súd určil od začatia súdneho konania, neberúc do úvahy nezamestnanosť otca dieťaťa od 01.11.2019, nakoľko otec ukončil predchádzajúci pracovný pomerov dohodou, čím sa vzdal príjmu zo zamestnania, preto súd na jeho vtedajšiu stratu zárobku neprihliadal. V danej veci súd nezistil žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa pre spätné určovanie výživného, pretože matke nič nebránilo podať si návrh skôr. Predmetom konania bola aj úprava styku otca s maloletým. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že rodičia dospeli len k čiastočnej dohode, a to aj v rámci bežnej úpravy styku aj v rámci osobitnej úpravy styku počas prázdnin a sviatkov, preto úpravu styku urobil súd. Pokiaľ ide o bežnú úpravu styku otca s maloletým, súd vzal do úvahy režim dieťaťa v MŠ, mimoškolské ako aj možné budúce školské aktivity maloletého P., v súlade s ktorými by nebol začiatok úpravy bežného styku od piatka od 12:00 hod. možný a v záujme dieťaťa. Styk počas pracovného týždňa súd neupravoval (hoci to RPPS odporúčal), nakoľko otec o to nemal záujem. Pokiaľ ide o osobitnú úpravu styku počas sviatkov a prázdnin, rodičia sa dohodli na úprave styku otca s maloletým P. počas jarných prázdnin od pondelka od 10:00 hod do piatka do 17:00 hod., počas jesenných prázdnin v každom párnom roku od prvého dňa prázdnin od 10:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 17:00 hod., počas veľkonočných sviatkov súd styk upravil tak, ako sa rodičia dohodli. Rodičia sa však nezhodli na úprave styku otca s maloletým počas letných prázdnin. Úpravu styku otca s maloletým P. počas letných prázdnin súd prvej inštancie odôvodnil tým, aby maloletý strávil počas letných prázdnin s oboma rodičmi rovnaký čas, avšak vzal do úvahy skutočnosť, že maloletý nie je zvyknutý byť bez matky dva týždne nepretržite, preto rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým P. každý druhý týždeň, t.j. v každom nepárnom týždni v roku od pondelka od 10:00 hod. do nedele do 17:00 hod., pokiaľ sa rodičia nedohodnú inak, čím podľa jeho odôvodnenia ponechal rodičom priestor na dohodu ad hoc pre prípadnú realizáciu dovolenky a pod. Rodičia sa nedohodli na úprave styku ani počas vianočných sviatkov, kedy otec žiadal upraviť styk počas Vianoc aj na Štedrý deň v každom nepárnom roku. Vzhľadom na nezhodu rodičov rozhodol súd prvej inštancie tak, že Štedrý deň 24.12. bude maloletý vždy tráviť s matkou, ktorú úpravu považoval pri prerušenom spolužití rodičov za najvhodnejšiu pre maloleté dieťa. Pre súd je rozhodujúci záujem
maloletého dieťaťa a jeho citové potreby a nie záujem otca, ktorý žiada každý druhý rok tráviť Štedrý deň s maloletým synom, čo on považuje za spravodlivé rozdelenie. Súd nespochybňuje, že dieťa má rado oboch rodičov, čo je prirodzené, ale pri prerušenom spolužití rodičov má dieťa citovo najbližší vzťah s rodičom, s ktorým býva, ktorý sa o neho osobne stará, ktorý zabezpečuje jeho potreby, poskytuje mu pocit bezpečia a domova. A týmto rodičom je v danej veci matka. Okrem toho súd prihliadol aj na to, že s maloletým P. býva v spoločnej domácnosti aj jeho nevlastná sestra.
2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne zmenil tak, že maloletý sa zveruje do osobnej starostlivosti matky a jeho návrh na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov sa zamieta, no on je povinný prispievať na výživu maloletého P. sumou vo výške 110,- EUR mesačne, s účinnosťou od 01.10.2019, k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred s tým, že dlh na zameškanom výživnom pre maloletého P. za obdobie od 01.10.2019 do 31.03.2021 vo výške 1.080,- EUR sa mu určí splácať v splátkach po 50, - EUR mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo výroku o úprave styku navrhoval zmeniť rozhodnutie o úpravu styku počas letných prázdnin tak, že je oprávnený stýkať sa s maloletým P. v každom roku od 01.07.10:00 hod. do 15.07.10:00 hod. a od 01.08.10:00 hod. do 15.08.10:00 hod. a počas vianočných sviatkov v každom nepárnom roku od 23.12. od 10:00 hod. do 28.12. do 17:00 hod. a v každom párnom roku od 28.12. od 10:00 hod. do 02.01. do 17:00 hod. Ďalej navrhol rozhodnúť, že matka sa zaväzuje dieťa na styk s otcom riadne pripraviť. Otec si dieťa vyzdvihne a odovzdá matke v dohodnutom čase v mieste bydliska matky. Namietal, že súd v rozpore so súdnou praxou rozhodol o nevykonaní navrhnutého dôkazu - znaleckého dokazovania za účelom posúdenia vhodnosti SOS. Vychádzať z faktického stavu starostlivosti o maloletého označil za postup nie v súlade s jeho záujmami. Za nesprávny označil aj argument súdu o vzdialenosti bydlísk. Bydliská sú síce od seba približne 25 km vzdialené, avšak časovo sa jedná najviac o 20 minút. Komunikačná prekážka podľa neho vznikla najmä z dôvodu prístupu matky. Matka mu svojím prístupom de facto bránila v rozširovaní styku. Takýto postup matky a následne aj rozhodnutie súdu založené na tomto dôvode nie je možné považovať za súladné s najlepším záujmom dieťaťa. Namietal kvalitatívny rozdiel medzi znaleckým dokazovaním z odboru klinická psychológia detí a poradenská psychológia, ktorý dôkaz súd prvej inštancie odmietol vykonať, a sedeniami na RPPS, z ktorých súd vychádzal, pretože boli sústredené na vzťah medzi rodičmi a prekonanie komunikačnej prekážky. Z rozhodnutia podľa neho nevyplýva, v akej výške súd ustálil odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, bolo povinnosťou súdu zisťovať výšku výdavkov, ich dôvodnosť a následne v rámci právneho posudzovania veci tieto skutočnosti premietnuť do rozhodnutia o výške výživného. Mnohé tvrdené výdavky podľa neho zjavne nie sú odôvodnené, neboli preukázané, ani vysvetlené, a preto na ne súd nemal prihliadnuť, napr. výdavok na mobily a internet vo výške takmer 100,- EUR mesačne, výdavky na stravu vo výške takmer 800,- EUR pre trojčlennú rodinu, pričom stravu na mal. P. matka uviedla v priemere 80,- EUR. Vo vzťahu k úprave styku počas letných prázdnin namietal tvrdenie matky, že syn nie je zvyknutý byť bez nej viac než 7 dní, nakoľko aj počas týchto vianočných sviatkov bol syn s ním viac než 14 dní (od 24.12. do 08.01.). Nejde o dieťa vo veku 2-3 rokov, kde môže byť dlhodobejší pobyt u nepreferenčného rodiča problémom. Namietal, že takto upravenými letnými prázdninami súd spôsobil, že nebude možné so synom plánovať letné dovolenky v bežnej dĺžke 8-10 dní (ide o štandardnú dĺžku pobytu pri mori, ktoré ponúkajú cestovné kancelárie). Súd mu de facto zabránil v tom, aby Štedrý deň a večer mohol stráviť so synom. Namietal, že nie je viac v záujme dieťaťa stráviť Štedrý deň iba s jedným rodičom ako to, aby mohol tento deň rok čo rok stráviť s jedným z rodičov. Obaja rodičia sú rovnocenní v právach a povinnostiach, z toho vyplýva možnosť oboch rodičov (najmä rodiča, ktorý nemá dieťa zverené do osobnej starostlivosti) stráviť rovnaký rozsah voľného času a sviatkov s dieťaťom. Ďalej poukázal na nevykonateľnosť výrokov napadnutého autoritatívneho súdneho rozhodnutia, ktorými súd upravil styk so synom a uviedol dodatok „pokiaľ sa rodičia nedohodnú inak“.
3. Matka k odvolaniu otca navrhla napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecné správne. Poukazovala, že otec v skutočnosti v odvolaní napáda len výrok o výške výživného a len časť výrokov o osobitnej úprave styku počas letných prázdnin a vianočných sviatkov. Označila za zmätočný postoj otca v odvolaní, ktorý na jednej strane žiada rozhodnutie súdu prvej inštancie ako celok zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie najmä za účelom znaleckého dokazovania a na strane druhej otec súhlasí s výrokom o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti matke a úpravou styku všeobecnej a v časti aj osobitnej úprave styku. Vyjadrila názor, že znalecké dokazovanie by bolo nehospodárne, nadbytočné, nežiadúce, zbytočne psychicky aj finančne zaťažujúce rodinu a najmä mal. dieťa. Označila
za účelové tvrdenia otca, že sa údajne snažil s dieťaťom tráviť najviac času, v čom mu mala brániť. Matka poukazuje na základné bariéry pre SOS najmä neexistencia skutočného záujmu otca o SOS, zdravotné problémy dieťaťa, nepravidelnosť osobného kontaktu otca s dieťaťom a jeho dôvody, značne naštrbená komunikácia medzi rodičmi, direktívny postoj otca dieťaťa voči nej, nevhodné podmienky v domácnosti otca pre SOS a dlhodobá nevôľa otca prispievať riadne na výživu maloletého a z toho prameniaca žiadosť otca pre rozhodnutie súdu o SOS. Otec v odvolaní prezentuje nesprávne, že mal. P. mal byť na sedení pred psychológom ÚPSVaR len raz. V skutočnosti zo záverečnej správy z poradensko-psychologických konzultácii zo dňa 10.06.2021 vyplýva, že uskutočnených sedení bolo celkovo 9, z toho 3 dyadické, 2 individuálne s otcom i matkou a 2 konzultácie s mal. P. za prítomnosti rodičov. Psychológ na dvoch po sebe nasledujúcich stretnutiach, kde boli prítomní obaja rodičia aj dieťa, skúmal správanie, nonverbálnu komunikáciu, verbálnu komunikáciu rodiny navzájom a dieťaťa voči obom rodičov a naopak rodičov voči dieťaťu. Určené výživné matka považuje za spravodlivé na spodnej hranici výživného stanovovaného súdmi v rámci ustálenej súdnej praxe. Otec v rámci odvolania nezdôvodnil, z akého dôvodu by malo byť výživné ustálené v sume 110,- EUR ako žiada. Otec v odvolaní nezohľadnil priemerný výdavok matky na stravu, ale len jeden konkrétny mesiac, kde boli výdavky jednorazovo vyššie. Záverom ohľadom návrhu otca na zmenu styku počas letných prázdnin a zimných prázdnin v rámci osobitnej úpravy styku poukazuje na útly vek dieťaťa. Mal. P. nikdy doposiaľ netrávil u otca obdobie 14 dní.
4. Otec sa k vyjadreniu matky vyjadril a uviedol, že matka zväčša opakuje svoje výroky a tvrdenia zo súdneho konania, viaceré sú nepravdivé a prispôsobené jej potrebám. Naďalej je toho názoru, že v súdnom konaní malo byť vykonané znalecké dokazovanie. Je podľa neho potrebné zisťovať, ako vplýva výchovné prostredie u matky na dieťa. Dieťa sa mu čoraz častejšie sťažuje na správanie X. (dcéry matky maloletého). Na dlhšom pobyte bol u neho aj ostatné Vianoce, a matka ÚPSVaR a ani súdu neavizovala žiadny problém počas tohto dlhého styku. Synov zdravotný stav pozná veľmi dobre, nakoľko aj sám ako maloletý absolvoval desenzibilizačnú liečbu, úpravu stravy. Súdu zaslal fotografie, v akom stave mu matka odovzdala dieťa. Uviedol že mal veľký monokel, o ktorom vôbec nevedel, dieťa mu dáva v deravých ponožkách a teplákoch. Spochybňoval výpoveď X. W., ktorá je voči nemu zaujatá jednak z dôvodu, že ide o dcéru matky, ale tiež z dôvodu, že sama má negatívny vzťah k nemu, namietal, že pochádza z rozvrátenej rodiny. Zotrváva na názore, že výživné vo výške 150,- EUR mesačne nevychádza z odôvodnených potrieb syna. Namietal, že v prípade, ak domácnosť matky pozostáva zo 4, a nie z 3 členov, ako sama tvrdí, je potrebné prihliadnuť aj na to, že jej partner sa podieľa na príjme a nákladoch domácnosti.
5. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné sčasti ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP z nasledovných dôvodov a sčasti podľa § 388 CSP zmeniť:
6. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie vo veci výchovy maloletého, teda s rozhodnutím o zverení maloletého do výlučnej osobnej starostlivosti matky a s nevyhovením návrhu otca na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti. V podstate jediným argumentom otca ako odvolateľa v tomto smere bolo nevyhovenie jeho požiadavke na vykonanie dôkazu znalcom. Odvolací súd súhlasí s dôvodmi uvedenými súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku, teda že takýto dôkaz je nadbytočný, nehospodárny vzhľadom na ostatné výsledky dokazovania, ktoré sú dostatočným podkladom pre rozhodnutie vo veci. Týmito dôkazmi vytvárajúcimi dostatočný skutkový a právny podklad pre rozhodnutie vo veci sú všetky dôkazy a vykonané dôkazné prostriedky uvedené v ods. 6 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie uvedeným v ods. 26 napadnutého rozsudku a odkazuje na všetky tam uvedené dôvody rozhodnutia v prospech výlučnej starostlivosti matky, najmä skutočnosť, že doposiaľ sa osobne o dieťa starala matka, a to tak v čase spolužitia rodičov ako aj od času rozvratu ich vzťahu v máji roku 2017. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že otec doposiaľ (do podania vyjadrenia k vyjadreniu matky v odvolacom konaní) nesignalizoval žiadne nedostatky v starostlivosti matky o syna, ani neoznamoval a neriešil tvrdené kladenie mu prekážok matkou v prístupe k dieťaťu. O zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti požiadal až v máji 2020, a to v reakcii na podaný návrh matky o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu vrátane určenia vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu, ktorú si riadne neplnil. Ani z odvolania nevyplýva bezvýnimočný a celkom zrejmý záujem otca o zmenu doterajšieho
faktického východného prostredia a nariadenie striedavej osobnej starostlivosti o dieťa. Otec v odvolaní síce žiada rozhodnutie súdu prvej inštancie celkom zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie, no zároveň deklaruje, že súhlasí s rozhodnutím o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti matke a teda ponechaním súčasného stavu.
7. K jeho námietkam voči odbornému názoru psychológa ÚPSVaR založeným najmä na nedostatočne vykonaných pohovoroch odvolací súd poukazuje na záverečnú správu z poradensko- psychologických konzultácií, z ktorých vyplýva, že bolo uskutočnených celkovo 9 sedení, z toho 3 dyadické, 2 individuálne s otcom i matkou a 2 konzultácie s mal. P. za prítomnosti rodičov. Psychológ na dvoch po sebe nasledujúcich stretnutiach skúmal správanie, nonverbálnu komunikáciu, verbálnu komunikáciu rodiny navzájom a dieťaťa voči obom rodičov a naopak rodičov voči dieťaťu a záverom uprednostnil ponechanie doterajšej úpravy starostlivosti s rozšíreným stykom o možnosť postupného rozširovania styku maloletého s otcom. Svoj záver odôvodnil poukazom na zistené skutočnosti a to vek maloletého, jeho zdravotný stav, jeho naviazanosť na matku a možný nepriaznivý vplyv náhlej zmeny výchovného prostredia, a problematickú komunikáciu a spoluprácu rodičov maloletého. Všetky uvedené dôvody pre nevyhovenie návrh otca v otázke zverenia zistil súd prvej inštancie i z ostatných vykonaných dôkazov a doplnil vzdialenosť bydlísk, materskej školy, ktorú maloletý navštevuje a pod. Súd vykonal a správne prihliadol i na výpoveď svedkyne W., ktorá ako jediný súrodenec žijúci s maloletým v spoločnej domácnosti môže podať svedectvo o skutočnostiach týkajúcich sa každodenného života maloletého. O vierohodnosti svedeckej výpovede možno mať pochybnosti vtedy, ak svedok má vzťah k účastníkom konania a k prejednávanej veci, je dôležité hodnotiť v tejto súvislosti jeho rozumovú a duševnú úroveň, treba prihliadať k okolnostiam, ktoré sprevádzali jeho vnímanie skutočnosti, o ktorej vypovedá, spôsob reprodukcie týchto skutočností a správanie pri výpovedi (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky a podobne) a tiež je potrebné prihliadať k poznatkom získaným na základe hodnotenia iných dôkazov, teda či vykonané dôkazy v konaní nenasvedčujú opaku svedkom tvrdených skutočností (k tomu porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27.10.2010, sp. zn. 30 Cdo 3577/2008). V tomto prípade svedecká výpoveď nebola vnútorne rozporná a nepresvedčivá a podporovali ju aj ostatné dôkazy. Nakoniec je potrebné zdôrazniť, že namietaný vzťah svedkyne a otca nespôsobuje automaticky nevierohodnosť výpovede svedkyne. „Spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov konania iba na základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, kedy jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď účastníkov konania či svedkov majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno navrhovateľom a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov konania“ (nález Ústavného súdu SR zo dňa 9. júna 2015, sp. zn. III. ÚS 276/2014-29).
8. K tvrdeniu otca, že pri rozhodovaní o SOS je vždy potrebné nariadiť znalecké dokazovanie, ktoré tvrdenie oprel o článok v Bulletine slovenskej advokácie č. 11/2013, odvolací súd uvádza, že s týmto nesúhlasí, nepovažuje ho za správny, pretože rozhodovanie vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach. Každé jedno rozhodnutie týkajúce sa maloletého dieťaťa je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady. Rovnako nemôže byť pravidlom potreba vykonania znaleckého dokazovania v situácii, keď je zrejmé, že by jeho výsledok nič nové vo veci samej neprinesie, pretože je z iných dôkazov zabezpečený dostatočný skutkový podklad pre rozhodnutie o veci.
9. Uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o výchove potom nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti potvrdiť.
10. Rovnako tak odvolací súd nezistil žiadne dôvody spôsobilé privodiť iné rozhodnutie o výživnom otca pre maloletého. Odvolanie otca smerovalo do zisťovania výšky odôvodnených potrieb maloletého. Suma 150,- EUR mesačne určená súdom prvej inštancie zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého vzhľadom na jeho vek, návštevu predškolského zariadenia, zdravotný stav, a najmä príjmu otca a jeho životnej úrovni. Námietky otca spočívajúce v detailnom poukazovaní na rozpor medzi tvrdenými a preukázanými výdavkami matky sú neopodstatnené. Výživné, ktoré síce platí k rukám matky, je určené pre úhradu všetkých potrieb dieťaťa prospešných pre jeho všestranný vývoj, ktoré sú
preukázateľne oveľa vyššie, ako je suma určeného výživného, čo je všeobecne známe. Toto výživné nie je určené pre úhradu potrieb matky. Okrem toho matka časť svojej vyživovacej povinnosti plní osobnou starostlivosťou o dieťa.
11. Uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o výžive maloletého potom nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti potvrdiť.
12. Vo veci úpravu styku odvolací súd súhlasí s námietkami otca proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o styku počas letných prázdnin a počas Štedrého dňa, ako aj s námietkou proti v rozsudku použitému slovnému spojeniu „pokiaľ sa nedohodnú inak“.
13. Odvolací sú súhlasí s námietkou otca voči týždňovej úprave styku s maloletým počas letných prázdnin, pretože takto nebude možné s maloletým absolvovať letné dovolenky v bežnej dĺžke 8-10 dní, ktoré ponúkajú cestovné kancelárie (pobyt pri mori), ktorá forma trávenia času počas prázdnin je pre maloletého vzhľadom na jeho zdravotné problémy určite vhodná a v jeho záujme. Na rozdiel od súdu prvej inštancie je odvolací súd toho názoru, že vzhľadom na už realizovaný a bezproblémový styk maloletého s otcom počas vianočných sviatkov roku 2020 po dlhší čas v dobe od 24.12. do 08.01., (ktorý matka potvrdila s tým, že medzitým bol maloletý 4 dni s ňou po návštevách), nie je zistená prekážka, ktorá by bránila v styku otca s maloletým nepretržite po dlhší čas ako jeden týždeň. Preto zmenil rozhodnutie súd prvej inštancie v tejto časti a rozhodol v zmysle požiadavky otca tak, že počas letných prázdnin je otec oprávnený stýkať sa s maloletým P. v každom roku od 01.07. od 10:00 hod. do 15.07.10:00 hod. a od 01.08. od 10:00 hod. do 15.08.10:00 hod.
14. Rovnako odvolací súd súhlasil s argumentmi otca proti určenej úprave styku počas Štedrého dňa. Súd prvej inštancie náležite a riadne odôvodnil svoj názor na danú otázku, avšak odvolací súd sa s týmto názorom nestotožnil. Súhlasí s názorom otca, že nie je viac v záujme dieťaťa stráviť Štedrý deň iba s jedným rodičom ako to, aby mohol tento deň rok čo rok stráviť s jedným z rodičov. Ak nie je nerezidentný rodič zásadne diskvalifikovaný, pokiaľ ide o jeho predpoklady starať sa o dieťa, mala by byť úprava styku pre oboch rodičov v zásade rovnocenná. Starostlivosť rodiča o dieťa v rámci jeho styku nesmie byť len bežná a pohodlná, ale i náročná a v situáciách problémových. I to patrí k starostlivosti rodiča o jeho dieťa. Odvolací súd preto uzavrel, že je v záujme maloletého tráviť Štedrý deň 24.12.2021 i s otcom. Na rozdiel od návrhu otca i na rozdiel od rozhodnutia súdu prvej inštancie zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie o úprave styku a upravil stretávanie otca s dieťaťom počas vianočných sviatkov od 24.12. (nie od otcom požadovaného 23.12.) od 10.00 hod. obrok.
15. Odvolací súd súhlasí aj s argumentom otca o neodôvodnenosti slovného spojenia vo forme dodatku pri niektorých výrokoch o úprave styku, „pokiaľ sa rodičia nedohodnú inak“. Uvedený dodatok má význam v prípade, ak si rodičia vzájomné práva a povinnosti upravujú dohodou, nie však v prípade, ako je tento (osobitne v použitých výrokoch), kedy sa rodičia dohodnúť nedokážu, a práve preto žiadajú súd o autoritatívnu úpravu svojich práv a povinností súd. Preto odvolací súd zmenil rozhodnutie vo výrokoch, v ktorých súd prvej inštancie tento dodatok použil, a slovné spojenia odstránil.
16. Súd prvej inštancie rozhodol správne o náhrade trov konania.
17. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
18. Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
19. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd sčasti potvrdil a sčasti zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Civilný mimosporový poriadok v ustanovení § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V konaní nebola zistená žiadna okolnosť, ktorá by oprávňovala súd rozhodnúť o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 55 CMP.
21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.