Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Csp-6-2020.pdf
PDF · 81.83 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/6/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu Dopravný podnik mesta Žiliny, s.r.o., so sídlom Kvačalova 2, Žilina, IČO: 36007099, zastúpeným spoločnosťou HADBÁBNY & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Prielohy 1012/1C, Žilina, IČO: 47249722 proti žalovanému N. G., nar. X. XX. XXXX, s trvalým pobytom D. XXX/X, M. T., o zaplatenie 65,65 eur, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 65,65 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na tunajší súd 30. 1. 2020 sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 65,65 eur. Tento návrh odôvodnil tým, že ako poskytovateľ služby mestskej hromadnej dopravy na území mesta Žiliny uzatvoril so žalovaným zmluvu o preprave osôb konkludentným spôsobom tým, že žalovaný použil žalobcov dopravný prostriedok. Súčasťou tejto zmluvy boli aj Prepravný poriadok mestskej hromadnej dopravy v Žiline (účinný od 1. 12. 2015) a Tarifa mestskej hromadnej dopravy v Žiline (účinná od 1. 1. 2018.) Žalovaný 21. 2. 2019 porušil zmluvné podmienky, keď na linke č. 16 v čase o 15.00 hod. sa oprávnenej osobe žalobcu nepreukázal platným cestovným dokladom v súlade s Prepravným poriadkom a Tarifou. Podľa § 14 ods. 2 v spojení s § 17 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z.z. a čl. VIII. ods. 5 písm. c) Prepravného poriadku bol tak žalovaný povinný zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu vo výške 65,65 eur. Napriek výzve žalobcu však žalovaný svoj dlh neuhradil. 2. Žalovaný sa k žalobe napriek výzve súdu písomne nijako nevyjadril. 3. Nakoľko hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur, pričom išlo iba otázku jednoduchého právneho posúdenia, a nakoľko pre absenciu vyjadrenia žalovaného možno povedať, že skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) na prejednanie tohto sporu nenariadil pojednávanie. Dňa 18. 1. 2021 súd podľa § 219 ods. 3 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený 25. 3. 2021.
4. Súd na zistenie skutkového stavu vykonal nasledovné žalobcom navrhnuté dôkazy.
5. Z Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok žalobcu (014698 *) z 21. 2. 2019 súd zistil, že uvedeného dňa o 15.00 hod. sa žalovaný pri kontrole oprávnenou osobou na linke č. 16, č. voza
274 cestoval bez cestovného lístka, za čo mu bol uložený postih zaplatiť sumu 65 eur a cestovné vo výške 0,65 eur.
6. Za nesporné skutkové tvrdenie (pre nepopretie žalovaným podľa § 151 CSP v spojení s § 300 CSP) súd považoval tvrdenie žalobcu o výške cestovného (v sume 0,65 eur), ktoré mal žalovaný povinnosť zaplatiť za použitie dopravného prostriedku podľa Tarify mestskej hromadnej dopravy v Žiline. Vo vzťahu k nesporným skutkovým tvrdeniam sa dokazovanie nevykonáva (z. hospodárnosti konania - čl. 17 Základných princípov CSP.)
7. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné vysvetliť, že vychádzajúc z únijného práva, v zmysle ktorého je vnútroštátny súd povinný ex offo (aj bez návrhu) skúmať nekalú povahu dojednaní v spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľa nezaťažuje (inak obvyklé) bremeno tvrdenia a bremeno popretia tvrdení protistrany, avšak (len) vo vzťahu k nekalým (neprijateľným) podmienkam v spotrebiteľských zmluvách (k obsahu spotrebiteľskej zmluvy.) Vo vzťahu ku všetkým ostatným skutkovým okolnostiam, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie súdu v spotrebiteľskom spore, únijné právo bremeno tvrdenia a bremeno popretia tvrdení protistrany (vo vzťahu k spotrebiteľovi) nijako neupravuje, a preto možno mať za to, že v zmysle vnútroštátneho práva (§ 150 ods. 1 v spojení s § 300 CSP) bremeno tvrdenia a bremeno popretia tvrdení strany spotrebiteľa zaťažuje (tak ako každú inú stranu v civilnom spore.) Prípadný argument poukazujúci na ust. § 295 CSP vôbec neobstojí, pretože toto ustanovenie sa týka výlučne dokazovania a dokazovanie prichádza do úvahy až v prípade, ak nemožno skonštatovať nespornosť skutkových tvrdení (viď aj komentár k CSP, C.H.BECK, 2016, Števček a kol., str. 1030 až 1031, ale tiež aj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. 10. 2018, sp.zn.: 17Co 364/2017).
8. Zistený skutkový stav súd právne posúdil podľa nasledovných ustanovení.
9. Podľa § 760 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o preprave, ďalej „OZ“) zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo aby ho dopravca prepravil na miesto určenia riadne a včas.
10. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z.z. - o cestnej doprave (účinného v čase uzavretia zmluvy o preprave, ďalej len „zákon o cestnej doprave“) ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu, platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify.
14. Podľa § 17 ods. 2 zákona o cestnej doprave sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatku.
15. Podľa čl. VIII. ods. 5. písm. c), prvej vety Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Žiline (účinného do 1. 12. 2015, ďalej len „Prepravný poriadok“, ktorý dokument je verejne dostupný na internetovej stránke žalobcu ako súčasť zmluvy o preprave a obstaraný bol súdom ex offo podľa § 295 CSP) cestujúci, ktorý sa na vyzvanie oprávnenej osoby podľa ods. 3 tohto článku nemôže preukázať platným cestovným lístkom, nepreukáže nárok na zľavnené cestovné alebo bezplatnú prepravu, je povinný zaplatiť dopravcovi základné cestovné a sankčnú úhradu vo výške do stonásobku základného cestovného.
16. Dňa 21. 2. 2019 uzatvoril žalovaný so žalobcom konkludentne, tým, že nastúpil do dopravného prostriedku žalobcu zmluvu o preprave podľa § 760 OZ. Táto zmluva súčasne napĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 OZ, pretože bola uzatvorená medzi nakoľko bola uzavretá
medzi žalobcom ako dodávateľom podľa § 52 ods. 3 OZ, teda ako osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a žalovaným ako spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 OZ, teda ako fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Žalovaný sa 21. 2. 2019 v čase o 15.00 hod. pri kontrole na to oprávnenou osobou nepreukázal platným cestovným lístkom, preto mal žalobca voči nemu (okrem nároku na zaplatenie cestovného vo výške 0,65 eur podľa § 760 OZ v spojení s § 14 ods. 1 zákona o cestnej doprave a Tarifou mestskej hromadnej dopravy v Žiline) aj nárok na zaplatenie sankčnej úhrady vo výške stonásobku základného cestovného (65 eur) podľa § 14 ods. 2 v spojení s § 17 ods. 2 zákona o cestnej doprave a čl. VIII. ods. 5 písm. c), prvej vety Prepravného poriadku, a preto súd podľa uvedených právnych ustanovení priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 65,65 eur.
18. Porovnaním žalobného petitu a výroku rozsudku súd dospel k záveru, že plne úspešnou stranou sporu bol žalobca, a preto má podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP súd súčasne vyslovil, že o výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.