Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Ek/2137/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Potraviny Kačka, a.s. „v konkurze", so sídlom Dukelských hrdinov 2, 984 01 Lučenec, IČO: 47 817 003, správca konkurznej podstaty: LawService Recovery, k.s., so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen v konaní zast.: JUDr. Juraj Rybár, advokát s.r.o., IČO: 47 252 952, so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, proti povinnému: H. P., A.. XX.XX.XXXX, S. W. S. XXX, XXX XX S., na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 186,21 eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Marián Janec, Exekútorský úrad Žilina, so sídlom Sad SNP 666/12, 010 01 Žilina, pod sp. zn. XXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 17.12.2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 186,21 eur s prísl., na základe exekučného titulu - rozsudok Okresného súdu Ružomberok sp. zn. XCpr/X/XXXX, zo dňa 02.10.2019 (ďalej len ako „exekučný titul“).

2. Poverením zo dňa 22.12.2020 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Marián Janec, Exekútorský úrad Žilina, so sídlom Exekútorského úradu Sad SNP 666/12, 010 01 Žilina. JUDr. Marián Janec bol rozhodnutím ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky odvolaný z funkcie súdneho exekútora so sídlom exekútorského úradu v Žiline. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 31.12.2020, čím došlo k zániku výkonu funkcie menovaného exekútora v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Jeho nástupcom sa stal súdny exekútor: Mgr. Marián Janec, so sídlom exekútorského úradu Sad SNP 666/12, 010 01 Žilina, ktorý ju vykonáva pod sp. zn. XXEX XXX/XX.

3. Súdny exekútor vydal Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo doručené povinnému dňa 04.01.2021. Povinný dňa 08.01.2021 podal na poštovú prepravu návrh na zastavenie exekúcie a dňa 11.01.2021 bol doručený súdnemu exekútorovi. Súd z predložených listinných dôkazov a to fotokópie doručenky preukazujúcej doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému dňa 04.01.2021 zistil, že návrh na zastavenie exekúcie povinný podal v zákonnej 15-dňovej lehote.

4. Povinný návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 08.01.2021 odôvodnil tým, že žiada, súd, aby zastavil exekúciu pre rozpor s a únijnym právom. Súčasne povinný požaduje oslobodenie od súdnych trov. Následne tvrdí, že rozhodnutie nebolo povinnému nikdy do vlastných rúk doručené. Ďalej tvrdí, že súd nepreskúmal ex offo neprijateľné podmienky spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola podkladom pre vydanie platobného rozkazu a následne podkladom pre exekučný titul, ktoré nemožno považovať za zákonné a priečia sa dobrým mravom. Ďalej povinný tvrdí, že exekučný titul na podklade ktorého je vedená exekúcie nie je právoplatný a vykonateľný, z dôvodu porušenia jeho ústavných práv. Súčasne namieta premlčanie a aj, že oprávnený je t. č. v konkurze. Povinný namieta

trovy a úroky v celom rozsahu. Povinnému bolo odňaté právo na spravodlivý súdny proces, aby sa vec prerokovala bez zbytočných prieťahov v jeho prítomnosti a verejne na základe uvedeného je exekučný titul nespôsobilý a neúčinný. Predmetná zmluva oprávneného neobsahuje náležitosti, ktoré podľa a obsahovať má, preto vydaný exekučný titul nebol spôsobilý na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko odporuje zákonu, obchádza ho a prieči sa dobrým mravom. Povinný sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie odvoláva aj na ústavné ustanovenia článkov 46 - 48 a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a práva na spravodlivé súdne konanie. Vzhľadom na uvedené povinný navrhuje, aby bola exekúcia zastavená v zmysle ustanovenia a Exekučného poriadku, pretože po vzniku exekučného titulu okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a ďalej sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vykonateľnosti exekučného titulu, a ďalej sú tu iné skutočnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná.

5. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie do dnešného dňa nevyjadril.

6. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

11. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

12. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.

13. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako

aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania.

14. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Opravný prostriedok proti súdnemu rozhodnutiu je ako účinnú obranu povinného potrebné využiť v základnom konaní. Návrh na zastavenie je procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie, nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.

15. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení. Súd má za preukázané, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej lehote. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie žiada zastaviť exekúciu nakoľko má za to, že exekučný titul mu nebol nikdy doručený. Na preukázanie skutočností tvrdených povinným v návrhu na zastavenie exekúcie súd požiadal o súčinnosť Okresný súd Ružomberok, ktorý predmetný exekučný titul vydal, žiadosťou zo dňa 05.03.2021 o zaslanie doručenky preukazujúcej doručenie predmetného rozsudku povinnému. Dňa 11.03.2021 bola predmetná doručenka doručená z Okresného súdu Ružomberok. Súd má na základe predloženej doručenky za preukázané, že rozsudok Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. XCpr/X/XXXX zo dňa 02.10.2019 bol povinnému riadne doručený dňa 12.11.2019. Ďalej exekučný súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie je vždy povinný skúmať, či exekučný titul obsahuje aj jednu z podstatných náležitostí exekučného titulu, ktorým je vykonateľnosť exekučného titulu. Rozsudok Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. XCpr/X/XXXX, zo dňa 02.10.2019 nadobudol právoplatnosť dňom 28.11.2019 a vykonateľnosť dňom 03.12.2019, ktorým súd zaviazal povinného v rade 9/ H. P., nar. XX.XX. XXXX, S. W. Š. XXX/X, Č. o vymoženie pohľadávky vo výške 186,21 eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 186,21 eur od 08.08.2015 až do zaplatenia. Nakoľko uvedené rozhodnutie je spôsobilým exekučným titulom, exekučný súd je v tomto štádiu viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a jeho výrokom. Súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -18, v ktorom sa uvádza, že súdna exekúcia môže byť nariadená a vedená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom; materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného, hlavne určitý výrok.

16. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

17. Podľa , úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.

18. K námietke premlčania, ktorú v návrhu na zastavenie exekúcie vzniesol povinný súd uvádza, že podľa , ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ak však ich zročnosť nastala pred právoplatnosťou rozhodnutia, platí pre ne desaťročná premlčacia doba. Premlčacia doba podľa , ktorá začala plynúť právoplatnosťou a vykonateľnosťou predmetného exekučného titulu, t. j. 03.12.2019 uplynie za desať rokov od uvedeného dátumu. Z exekučného titulu vyplýva, že zročnosť úrokov z omeškania nastala pred

právoplatnosťou rozhodnutia, preto sa na ne vzťahuje desaťročná premlčacia doba. Od právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu (03.12.2019) do podania návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie (dňa 17.12.2020), desaťročná premlčacia doba neuplynula, pričom premlčacia doba bola doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie dňa 17.12.2020 prerušená. Právo na vymáhanie pohľadávky zo strany oprávneného preto nie je premlčané a premlčacia doba od začatia exekučného konania neplynie.

19. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“), správca počas konkurzu vykonáva správu majetku podliehajúceho konkurzu, speňažuje majetok podliehajúci konkurzu a z výťažku zo speňaženia tohto majetku v súlade s týmto zákonom uspokojuje veriteľov úpadcu a vykonáva aj ďalšie práva a povinnosti v priebehu konkurzu v súlade s týmto zákonom.

20. Podľa , oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

21. K námietke, že oprávnený je v konkurze súd uvádza, že je to irelevantné a pre priebeh exekúcie nepodstatné, keďže návrh podal oprávnený subjekt - správca a teda všetky úkony za neho vykonáva správca konkurznej podstaty, ktorý musí vymôcť všetky aktíva úpadcu, aby mohol uhradiť jeho dlhy. Oprávnený môže byť v konkurze, nebráni mu to vymáhať svoj nárok priznaný vykonateľným rozhodnutím. Konanie o rozhodnutí návrhu na zastavenie exekúcie sa rieši spor medzi povinným a oprávneným a chráni sa tým a smeruje sa k záujmu oprávneného vymôcť svoju pohľadávku.

22. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietal aj trovy exekúcie a príslušenstvo. Súd predovšetkým poukazuje na to, že o trovách exekúcie súdneho exekútora je oprávnený rozhodovať len v prípade, ak sa exekúcia ako taká končí. V zmysle § 197 Exekučného poriadku patrí exekútorovi za výkon exekučnej činnosti odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, pričom určenie ich výšky je upravené v ustanovení a Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. Vyhláška pritom rozlišuje, či sa vymáhaný nárok splnil do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok. V prípade ak sa vymáhaný nárok nesplní do požadovanej lehoty má súdny exekútor nárok na 20 % z výšky vymáhaného plnenia (istina spolu s príslušenstvom) a nárok na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60 eur a ak je súdny exekútor platcom DPH zvyšuje sa suma trov o 20% DPH. V prípade ak sa splní vymáhaná povinnosť do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie (15 dní) platí povinný len polovicu z takto vyčíslených trov, čiže patrí exekútorovi odmena vo výške 10 % zo základu na jej určenie a náhrada paušálnych výdavkov v rozsahu 30 eur. Ďalej, čo sa týka žiadosti povinného o oslobodenie od súdnych trov, exekučný súd nespoplatňuje podávanie návrhov na zastavenie exekúcie povinnými.

23. Súd mal za to, že povinného uvádzané skutočnosti týkajúce sa pôvodného konania mali byť uplatnené v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu súdu, o ktorých bol povinný riadne poučený, teda v základnom konaní a nie v exekučnom konaní. V tejto súvislosti možno konštatovať, že povinný mohol využiť aj iné zákonné prostriedky. Bolo teda v plnej kompetencii povinného zvážiť, či svoje právo na podanie opravných prostriedkov využije alebo nie. Exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Exekučný súd je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu viazaný a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie všeobecného súdu vecne posudzovať. V tejto súvislosti súd poukazuje napr. na uznesenie Ústavného súdu SR pod sp. zn. zo 07. 09. 2016. Exekučné konanie je vedené na vymoženie plnenia z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozhodnutia súdu, ktoré nebolo právoplatne zrušené resp. ani nebolo napadnuté návrhom na obnovu konania. Povinný sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie.

24. Súd poukazuje na zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda

tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. 11. 2011, sp. zn. ).

25. Pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie poukázal na skutočnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, tieto sú podľa záverov súdu pre exekučné konanie bez právneho významu. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu. Exekučný súd nedisponuje právomocou meniť, či rušiť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Súd preto dospel k záveru, že exekúcia je vedená dôvodne.

26. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu a súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že tu nie je dôvod zastavenia exekúcie, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

28. Povinný si neuplatnil trovy v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, súd preto o trovách exekučného konania ani nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.