Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Ek-2137-2020.pdf
PDF · 102.23 KB
Case nature
Subarea
24Ek/2137/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Potraviny Kačka, a.s. „v konkurze", so sídlom Dukelských hrdinov 2, 984 01 Lučenec, IČO: 36 620 319, správca konkurznej podstaty: LawService Recovery, k.s., so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 47 817 003 v konaní zastúpený: JUDr. Juraj Rybár, advokát s.r.o., IČO: 47 252 952, so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, proti povinnému: H. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX/XX, XXX XX N., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 186,21 Eur s príslušenstvom, v exekúcii vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Mariánom Janecom, so sídlom exekútorského úradu Sad SNP 666/12, 010 01 Žilina, pod sp. zn. 70EX 599/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/2137/2020 zo dňa 25. marca 2021, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/2137/2020 zo dňa 25. marca 2021 z a m i e t a.
II. Súd povinnému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti n e p r i z n a l.
odôvodnenie:
1. Dňa 25.03.2021 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom Uznesenie pod sp. zn. 24Ek/2137/2020, ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 17.12.2020 domáhal od povinného vymoženia 186,21 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 2Cpr/3/2017, zo dňa 02.10.2019 (ďalej len „exekučný titul“). Dňa 22.12.2020 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý bol odvolaný z funkcie. Jeho nástupcom sa stal súdny exekútor Mgr. Marián Janec, so sídlom exekútorského úradu Sad SNP 666/12, 010 01 Žilina, ktorý v súčasnosti vedie exekúciu pod sp. zn. 70EX 599/20. V priebehu konania predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie. Preskúmaním návrhu bolo súdu preukázané, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote.
2.1. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie žiadal zastaviť exekúciu pre rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a únijnym právom. Súčasne povinný požadoval oslobodenie od súdnych trov. Následne tvrdil, že rozhodnutie nebolo povinnému nikdy do vlastných rúk doručené. Ďalej tvrdil, že súd nepreskúmal ex offo neprijateľné podmienky spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola podkladom pre vydanie platobného rozkazu a následne podkladom pre exekučný titul. Tieto nemožno považovať za zákonné a priečia sa dobrým mravom. Ďalej povinný tvrdil, že exekučný titul na podklade ktorého je vedená exekúcia nie je právoplatný a vykonateľný z dôvodu porušenia jeho ústavných práv. Súčasne namietal premlčanie a aj to, že oprávnený je v konkurze. Povinný namietal trovy a úroky v celom rozsahu. Povinnému bolo odňaté právo na spravodlivý súdny proces, aby sa vec prerokovala bez zbytočných prieťahov v jeho prítomnosti a verejne. Na základe uvedeného je exekučný titul nespôsobilý a neúčinný. Predmetná
zmluva oprávneného neobsahuje náležitosti, ktoré podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. a § 53c Občianskeho zákonníka obsahovať má, preto vydaný exekučný titul nebol spôsobilý na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko odporuje zákonu, obchádza ho a prieči sa dobrým mravom. Povinný sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie odvolával aj na ústavné ustanovenia článkov 46
- 48 a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a práva na spravodlivé súdne konanie. Vzhľadom na uvedené povinný navrhol, aby bola exekúcia zastavená v zmysle ustanovenia § 61k ods.1 písm. a) a d) Exekučného poriadku, pretože po vzniku exekučného titulu okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a ďalej sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vykonateľnosti exekučného titulu, a ďalej sú tu iné skutočnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
2.2. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.
2.3. Po preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie a ďalších podaní v spise mal súd preukázané, že tento bol podaný v zákonnej 15-dňovej lehote, čo spôsobilo, že návrh na zastavenie exekúcie má voči povinnému odkladný účinok. Následne exekučný súd pristúpil k preskúmaniu oprávnenosti a dôvodnosti začatia exekúcie ku dňu začatia exekučného konania, t.j. momentu podania návrhu na vykonanie exekúcie. Uviedol, že dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iného orgánu, prípadne verejná listina (notárska zápisnica), v ktorej uložená povinnosť nebola zo strany povinného dobrovoľne splnená. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Táto obrana má byť využitá v základnom konaní. Súd námietku týkajúcu sa doručovania exekučného titulu vyhodnotil ako nedôvodnú. Keďže sa jedná o námietku, na ktorú prihliada ex offo, zaslal žiadosť na Okresný súd Ružomberok aby exekučnému súdu poslal príslušnú doručenku preukazujúcu doručenie rozsudku povinnému. Exekučný súd mal preukázané, že rozsudok Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. 2Cpr/3/2017 zo dňa 02.10.2019 bol povinnému riadne doručený dňa 12.11.2019. Exekučný súd ďalej posúdil, či predložené rozhodnutie je vykonateľné. Preskúmaním doložky právoplatnosti a vykonateľnosti mal preukázané, že Rozsudok Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. 2Cpr/3/2017, zo dňa 02.10.2019 nadobudol právoplatnosť dňom 28.11.2019 a vykonateľnosť dňom 03.12.2019. Uvedeným rozhodnutím bol povinný - žalovaný v rade 9/ zaviazaný na zaplatenie pohľadávky vo výške 186,21 Eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 186,21 Eur od 08.08.2015 až do zaplatenia. Nakoľko uvedené rozhodnutie je spôsobilým exekučným titulom, exekučný súd je v tomto štádiu viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a jeho výrokom. Exekučný súd ďalej posudzoval vznesenú námietku premlčania. Dospel k záveru, že pohľadávka nie je premlčaná, pretože ešte neuplynulo 10 rokov odkedy bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ak však ich zročnosť nastala pred právoplatnosťou rozhodnutia, platí pre ne desaťročná premlčacia doba. Ustálil, že premlčacia doba začala plynúť právoplatnosťou a vykonateľnosťou predmetného exekučného titulu, t. j. 03.12.2019 uplynie za desať rokov od uvedeného dátumu. Z exekučného titulu vyplýva, že zročnosť úrokov z omeškania nastala pred právoplatnosťou rozhodnutia, preto sa na ne vzťahuje desaťročná premlčacia doba. Od právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu (03.12.2019) do podania návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie (dňa 17.12.2020), desaťročná premlčacia doba neuplynula. Preto právo na vymáhanie pohľadávky zo strany oprávneného nie je premlčané a premlčacia doba od začatia exekučného konania neplynie. Súd ďalej posudzoval aj aktívnu legitimáciu oprávneného z dôvodu, že je v konkurze. Dospel k záveru, že oprávnený môže byť v konkurze, ale počas konkurzu za neho koná správca konkurznej podstaty. V uvedenom konaní bol podaný návrh na vykonanie exekúcie správnou osobou, preto skutočnosť, že oprávnený je v konkurze nebráni vymáhaniu nároku priznaného vykonateľným rozhodnutím. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietal aj trovy exekúcie a príslušenstvo. Súd predovšetkým poukázal na to, že o trovách exekúcie súdneho exekútora je oprávnený rozhodovať len v prípade, ak sa exekúcia ako taká končí. K tejto situácii však nedošlo, keďže návrh na zastavenie exekúcie bol zamietnutý. Ďalšie argumenty povinného zhodnotil súd ako takého charakteru, ktoré mali byť uplatnené v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu v základnom konaní. V exekúcii totižto nemôžu byť zohľadnené. Pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie poukázal na skutočnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, tieto sú podľa záverov súdu pre exekučné konanie bez právneho významu. Súd v prejednávanom prípade nezistil dôvod zastavenia exekúcie, preto návrh povinného na zastavenie
exekúcie v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku zamietol. Súd o trovách exekučného konania nerozhodoval, pretože zo strany povinného neboli uplatnené. Vyšší súdny úradník napadnuté uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami § 61k ods. 1, ods. 2, ods. 5, § 61l ods. 3 prvej vety, ods. 4, § 45 ods1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ustanoveniami § 110 ods. 1, ods. 3, zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) a ustanoveniami § 40 ods. 2, § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“).
3. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť s tým, že exekúciu je potrebné zastaviť. Zároveň žiadal priznať náhradu trov exekúcie v celom rozsahu voči oprávnenému. Povinný opätovne v sťažnosti namieta nepreskúmanie skutočností, ktoré mu ako spotrebiteľovi prináležia. Exekučný titul považuje za nesprávny, nezákonný v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Opätovne namieta doručovanie exekučného titulu v tom, že mu nebol doručený na jeho adresu. Poukazuje na dôvody zastavenia exekúcie súdnym exekútorom a súdom. Opisuje proces konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Následne sa zameriava na vysvetlenie toho, že exekúcia môže byť nariadená len na podklade exekučného titulu, ktorý je vykonateľný. Pričom vykonateľnosť poznáme formálnu a materiálnu. Pokiaľ tomu tak nie je, exekučný súd musí exekúciu ex offo zastaviť. Povinný uvádza, že oprávnený od neho žiada uhradiť pohľadávku, ktorú nikdy neuznal, nikdy nič v jej súvislosti nepodpísal. Uvedený schodok na tržbách považuje za fiktívny a požadovaný bez právneho dôvodu. Pohľadávku definoval ako nárok vyplývajúci zo spotrebiteľského vzťahu. Poukazuje na to, že mu v základnom konaní bola odňatá možnosť konať pred súdom, ktorá bola zapríčinená postupom Okresného súdu Ružomberok. Svoje tvrdenia podložil poukázaním na ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, čl. 46 ods. 1, ods .2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv. V závere sa zaoberá tým, že exekučný súd musí posudzovať vykonateľnosť exekučných titulov a čo sa pod vykonateľnosťou exekučných titulov chápe.
4. Súd vyzval právneho zástupcu oprávneného, aby sa k podanej sťažnosti vyjadril v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Oprávnený uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za vecne správne, vychádzajúce z obsahu exekučného spisu a dôkladne odôvodňujúce jednotlivé „námietky“ povinného podané prostredníctvom návrhu na zastavenie exekúcie. Oprávnený je toho názoru, že povinný sťažnosťou iba oddiaľuje výkon exekúcie, ktorá je vedená dôvodne na podklade predloženého exekučného titulu.
5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
8. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 z.z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej aj ako „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
10. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
12. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
13. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
14. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
15. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
16. Preskúmaním podanej sťažnosti súd zistil, že táto bola povinným podaná listinne poštou dňa 09.04.2021 a smeruje voči napadnutému uznesenia vyššieho súdneho úradníka. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo povinnému doručené dňa 30.03.2021, bola sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote (§ 242 CSP).
17. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná.
18. V úvode odôvodnenia tohto rozhodnutia súd k argumentom povinného o namietanom procese konania o návrhu na zastavenie exekúcie objasňuje, že návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej a neprípustnej exekúcii a v prípade jeho uplatnenia vzniká povinnosť súdu preskúmať oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie s prihliadnutím na všetky skutočnosti uvádzané povinným, a s ktorými zákon spája zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie náležite odôvodnený. Dôkazné bremeno spadá na ťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili. Z hľadiska času podania návrhu na zastavenie exekúcie rozlišujeme návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom a bez odkladného účinku. Len odôvodnený návrh na zastavenie exekúcie podaný do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie má odkladný účinok. Argumentum a contrario neodôvodnený návrh, hoci podaný v lehote 15 dní, nemá odkladný účinok. Povinný musí uplatniť všetky skutočnosti, ktoré sú mu známe. Neskôr podané návrhy môžu obsahovať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty. Ďalšie podané návrhy musia obsahovať opäť len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Výnimku predstavujú skutočnosti, ktoré nemohli povinní bez vlastnej viny uplatniť skôr. Neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie už nemá odkladný účinok. Súd uvádza, že v danom prípade povinný podal návrh v zákonnej 15-dňovej lehote. Vzhľadom na uvedené súd pri posudzovaní návrhu nepoužil koncentračnú zásadu a riadne posudzoval všetky namietané argumenty povinného. Súd je toho názoru, že vyšší súdny úradník posúdil pre toto konanie všetky vznesené argumenty strán, náležite sa s nimi vysporiadal a dostatočným spôsobom ich odôvodnil. Sudca navyše poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998) Z tohto dôvodu sudca nevzhliadol pochybenia, ktoré by sa mali týkať priebehu konania o návrhu na zastavenie exekúcie.
19. V súvislosti s jednotlivými argumentmi v podanej sťažnosti, ktoré sa týkajú jeho postavenia ako spotrebiteľa súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že v danom prípade sa vymáha nárok z pracovno-právneho vzťahu. Z exekučného titulu vyplýva, že pohľadávka veriteľa vznikla zo spoločnej hmotnej zodpovednosti, pretože bol zistený schodok na zverených hodnotách určených na obeh alebo obrat. Čiže v danom prípade si oprávnený uplatňoval nárok zo zodpovednosti zamestnanca za príslušný schodok. Vzhľadom na uvedené súd nemôže akceptovať argumentáciu povinného o tom, že je spotrebiteľom, že zmluva z ktorej táto škoda vznikla obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky a zároveň neobsahuje náležitosti, ktoré podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. a § 53c Občianskeho zákonníka. V danom prípade sa tieto ustanovenia na prejednávaný prípad neaplikujú. Povinnosť povinného vznikla totižto z pracovnoprávneho vzťahu, na základe pracovnej zmluvy a dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Na tieto zmluvné dojednania sa neaplikujú ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Navyše pokiaľ mal potrebu povinný použiť takúto obranu voči oprávnenému, súd zdôrazňuje, že povinný sa mal brániť v základnom konaní (právo podať odvolanie proti exekučnému titulu), čo však neurobil. Námietky uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie, resp. v sťažnosti nie sú a ani nemôžu byť opravným prostriedkom proti vydanému exekučnému titulu. Povinný nemôže v exekučnom konaní uplatňovať ani hmotnoprávne, ani formálnoprávne námietky, ktoré mali v zmysle vyššie uvedeného uplatniť v pôvodnom konaní, a to z dôvodu, že vo vykonávacom konaní je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia. V tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní. Oprávnený predložil exekučný titul, ktorým bola povinnému uložená povinnosť a exekučný súd musí takýto exekučný titul vyznačujúci sa právoplatnosťou (formálnou, ktorá znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok a materiálnou, ktorá vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom) rešpektovať a vychádzať z neho, takže spochybňovanie samotného exekučného titulu a z neho vyplývajúce spochybňovanie nároku oprávneného nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie. Exekučné konanie je teda vedené na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a keďže povinný povinnosť uloženú v exekučnom titule dobrovoľne v určenej lehote nesplnil. Oprávnený mal teda dôvod podať návrh na vykonanie exekúcie a exekúcia je dôvodná.
20. K opätovnej námietke povinného, ktorá sa týkala samotného exekučného titulu a jeho nedoručenia, súd uvádza, že túto skutočnosť opätovne preskúmal. Z obsahu potvrdenia o doručení (doručenky) vyplýva, že povinný nemá aktivovanú elektronickú schránku. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti Okresný súd Ružomberok zasielal rozhodnutie listinne prostredníctvom poštového podniku na adresu, ktorú má povinný evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky. Rozsudok bol zasielaný ako úradná zásielka so službou potvrdenia o doručení (s doručenkou). V danom prípade zásielka obsahovala listinný rovnopis elektronického úradného dokumentu, ktorý bol vyhotovený podľa § 31a ods. 1 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). Z predloženej doručenky vyplýva, že rozsudok Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. 2Cpr/3/2017 zo dňa 02.10.2019 bol povinnému listinne doručený dňa 12.11.2019. Zásielka bola doručovaná do vlastných rúk. V konaní nebolo zo strany povinného preukázané, že by nedošlo k doručeniu tejto zásielky. Totižto samotné tvrdenie o tom, že mu zásielka nebola doručená, bez preukázania relevantných dôkazov nepostačuje. Povinný teda neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdenej skutočnosti. Vzhľadom na uvedené súd argumentáciu povinného o nedoručení rozsudku neakceptoval. Rovnako z doložky právoplatnosti a vykonateľnosti vyplýva, že rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 28.11.2019 a stal sa vykonateľným dňa 03.12.2019. Uvedeným rozhodnutím bol povinný - žalovaný v rade 9/ zaviazaný na zaplatenie pohľadávky vo výške 186,21 Eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 186,21 Eur od 08.08.2015 až do zaplatenia. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok nadobudol vykonateľnosť, v dôsledku čoho sa stal exekučným titulom. Z tohto dôvodu je exekučný súd v tomto štádiu viazaný vykonateľným exekučným titulom a jeho výrokom.
21. Súd uvádza, že povinný v sťažnosti nepreukázal dôvody, pre ktoré by bolo nutné exekúciu zastaviť. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie oprávnene, nakoľko splnil zákonom požadované požiadavky pre začatie exekučného konania a svojho nároku sa domáha na základe spôsobilého exekučného titulu. V čase začatia exekúcie existoval nárok oprávneného voči povinnému vyplývajúci z
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a keďže povinný si povinnosť mu ním uloženú dobrovoľne nesplnil, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorého preskúmaním súd nezistil žiadne dôvody vedúce k jeho zamietnutiu a preto v predmetnej veci poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
22. Súd v tomto smere dodáva, že za skutkového stavu, keď oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, exekučný súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu vykonateľným exekučným titulom, ktoré nebolo povinným splnené dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo. Nekoná v rozpore s právom.
23. S poukazom na uvedené má súd za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej veci zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný nepreukázal dôvody na zastavenie exekúcie. Keďže neboli zistené žiadne skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom súd nezistil ani žiadny iný dôvod na zastavenie exekúcie, súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/2137/2020 zo dňa 25. marca 2021 ako nedôvodnú zamietol. (výrok I. tohto uznesenia)
24. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
25. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
26. Povinný žiadal v sťažnostnom konaní priznať náhradu trov konania voči oprávnenému. Súd tento návrh preskúmal a uvádza, že vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. V konaní o návrhu na zastavenie exekúcie je pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Keďže súd v sťažnostnom konaní sťažnosť povinného zamietol, povinnému teda ako neúspešnej strane sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. (výrok II. tohto uznesenia)
27. Oprávnený si náhradu trov, ktoré by mu vznikli v sťažnostnom konaní neuplatnil. Súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok si voči povinnému v ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže oprávnený nenavrhol v rámci sťažnostného konania, aby súd rozhodoval o ďalších trovách exekúcie, súd o nich nerozhodoval.
28. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).