Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-210-2013.pdf
PDF · 174.5 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/210/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobkyne: E. H., W.. XX.X.XXXX, F. Č. XX, XXX XX T., právne zastúpená JUDr. Františkom Komkom, advokátom, so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Y.. Y. V., T.., W.. XX.XX.XXXX, F. Č. XX, XXX XX T., právne zastúpený JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaných na LV XXXX, kat. úz. Prešov, parc. Z. V. XXXX/X - záhrady o výmere 171 m2, parc. Z. V. XXXX/X - orná pôda o výmere 256 m2, parc. Z. V. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 200 m2, v prírode rodinný dom súp. č. XXXX, stojaci na parcele 7455/2, ploty, prípojka vody, kanalizačná prípojka, plynová prípojka, vodomerná šachta a toto vyporiadava tak, že ich prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne.
II. Žalobkyňa je p o v i n n á za účelom úplného vyporiadania podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalovanému náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 46.083,- Eur v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Nárok na náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .
IV. P r i z n á v a štátu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, z toho od žalobkyne v rozsahu 50% a od žalovaného v rozsahu 50%.
V. Priznáva nárok na náhradu trov konania INŠTITÚTU ZNALCOV SÚDNEHO INŽINIERSTVA, družstvo, evid. č. XXXXXX, so sídlom Hroncová 3, Košice - Staré mesto 040 01, za podané odborné vyjadrenie č. 15/2017, odborné vyjadrenie č. 21/2017 a doplnok č. 1 k znaleckému posudku č. 1/2016 v rozsahu 100 %, z toho v rozsahu 50% od žalobkyne a v rozsahu 50% od žalovaného.
odôvodnenie:
1. Žalobou došlou súdu 2.8.2013 sa žalobkyňa domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva účastníkov k nehnuteľnostiam zapísaných na LV XXXX, kat. úz. Prešov, parc. C KN 7454/2 - záhrady o výmere 171 m2, parc. Z. V. XXXX/X - orná pôda o výmere 256 m2, parc. Z. V. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 200 m2, v prírode rodinný dom súp. č. XXXX, stojaci na parcele XXXX/ X, ploty, prípojka vody, kanalizačná prípojka, plynová prípojka, vodomerná šachta a toto vyporiadava tak, že nehnuteľnosti zapísané na N. XXXX, kat. úz. Prešov, parc. Z. V. XXXX/X - záhrady o výmere 171 m2, parc. Z. V. XXXX/X - orná pôda o výmere 256 m2, parc. Z. V. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 200 m2, v prírode rodinný dom súp. č. 4616, stojaci na parcele XXXX/X, ploty, prípojka vody, kanalizačná prípojka, plynová prípojka, vodomerná šachta prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyni s tým, že táto je povinná na spoluvlastnícky podiel 7/24-in k nehnuteľnostiam vyplatiť
žalovanému finančnú náhradu v sume 17.861,- Eur do 180 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalovaný je povinný žalobkyni nahradiť trovy konania. V odôvodnení žaloby žalobkyňa uviedla, že so žalovaným sú spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti v rozdielnych podieloch. Podiel žalobkyne predstavuje 17/24- in k celku a podiel žalovaného 7/24-in k celku. Žalovaný žije a pracuje mimo miesta bydliska a svoj spoluvlastnícky podiel užíva len minimálne. Žalobkyňa sa so žalovaným v predsúdnom štádiu pokúsila o dohodu a ponúkla mu vyrovnací podiel na základe znaleckého posudku znalca Jozef Majtnera č. 108/2005. Žalovaný s takýmto spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva nesúhlasil.
2. Žalovaný v písomnom stanovisku súdu doručenom 20.12.2013 uviedol, že predovšetkým nie je pravdivým tvrdenie, že má zabezpečené vlastné bývanie. Býva na ubytovni Akadémie policajného zboru v Bratislave. Nesúhlasí so žalobkyňou navrhovanou cenou, nakoľko podielové spoluvlastníctvo je potrebné vyporiadať primeranou náhradou s prihliadnutím na ceny súladné v danom mieste a čase s ponukou a dopytom predávaných nehnuteľností v obdobnej kvalite. Žalovaný tiež žiadal, aby žalobkyňa preukázala svoju kredibilitu, teda schopnosť vyporiadavací podiel vyplatiť.
3. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, listinnými dôkazmi osvedčením o dedičstve 35D/682/2001, Dnot 147/2011, 26D/2210/2004, znaleckým posudkom Jozefa Majtnera č. 108/2005, znaleckým posudkom č. 213/2014 Ing. Martina Fedorjaka, znaleckým posudkom č. 81/2015 Ing. Jána Gregu, znaleckým posudkom č. 1/2016 INŠTITÚTU ZNALCOV SÚDNEHO INŽINIERSTVA družstvo so sídlom v Košiciach, odborným stanoviskom č. 22/2017 Ing. Evy Orgovánovej, odhadom trhovej ceny nehnuteľnosti spoločnosti Century reality office 21 s.r.o. so sídlom v Prešove, písomnými stanoviskami oboch sporových strán, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
4. Žalobkyňa je vedená ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. Prešov, v podiele 17/24-in, k parc. Z. V. XXXX/X - záhrady o výmere 171 m2, parc. Z. V. XXXX/ X - orná pôda o výmere 256 m2, parc. Z. V. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 200 m2, v prírode rodinný dom súp. č. XXXX, stojaci na parcele XXXX/X, ploty, prípojka vody, kanalizačná prípojka, plynová prípojka, vodomerná šachta, ktorá svoj spoluvlastnícky podiel nadobudla na základe osvedčenia o dedičstve vydaného súdnym komisárom JUDr. Evou Loumovou sp.zn. 35D/682/2011-30, Dnot 147/2011 zo dňa 16.3.2012, ktorým bolo prejednané dedičstvo po nebohom otcovi Jurajovi Kormošovi, zomrelom 28.6.2011 a na základe osvedčenia o dedičstve 26D/2210/2004, ktorým bolo prejednané dedičstvo po nebohej matke Márii Kormošovej, rod. Rybkovej, zomrelej dňa 26.9.2004, ako aj na základe darovacej zmluvy, vklad povolený pod č. U. XXXX/XXXX, ktorou darovala svoj spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam žalobkyni jej sestra Emília Kormošová. Žalovaný je podielovým spoluvlastníkom totožných nehnuteľností vo zvyšnom podiele 7/24-in.
5. Žalobkyňa v žalobe navrhla prikázať nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva a na vyrovnanie podielov pre žalovaného finančnú náhradu v sume 17.861,- Eur, pričom výšku vyrovnávacieho podielu stanovila na základe znaleckého posudku č. 108/2005 znalca Jozefa Majtnera, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti na sumu 2.005.287,34 Sk, teda 66.563,34 Eur.
6. Žalovaný s cenou navrhnutou žalobkyňou výslovne nesúhlasil.
7. V konaní vypočutá žalobkyňa uviedla, že dom budovali v čase, keď boli deti. Rodičia si priali, aby v dome bývali všetci traja. Žalobkyňa nesúhlasila s predajom nehnuteľnosti tak, ako to navrhol žalovaný. Na prácach na dome sa podieľali všetci, každý mal nejakú zásluhu. Vo vzťahu k vyplateniu vyrovnávacieho podielu žalobkyňa predložila doklad zo Sberbank, podľa ktorého mala predschválený úver vo výške 22.900,- Eur, pričom ako uviedla, výška vyrovnávacieho podielu bude závisieť od súdneho rozhodnutia.
8. Žalovaný vo výpovedi uviedol, že čo sa týka existencie rodinného domu, tak na tom sa najviac zaslúžil nebohý otec a on. Žalovaný nemá zabezpečené vlastné bývanie, už 25 rokov býva na ubytovniach. V jeho veku by si chcel zabezpečiť vlastné bývanie. Žalobkyňou predložený doklad z banky z jeho pohľadu nepostačuje a nepreukazuje schopnosť vyplatiť vyporiadavací podiel. So znaleckým posudkom z roku 2005 žalovaný striktne nesúhlasil, tento bol vypracovaný pre potreby dedičského konania a cena bola stanovená na najnižšej prípustnej hranici. Žalovaný za vhodné riešenie považuje predaj rodinného domu, nakoľko z toho by mali osoh všetci.
9. Z dôvodu namietanej výšky vyrovnávacieho podielu bolo na návrh strán nariadené znalecké dokazovanie. Súd pribral znalca Martina Fedorjaka na vypracovanie znaleckého posudku, ktorým mal znalec určiť všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania. Znalec predložil súdu znalecký posudok č. 213/2014, v ktorom stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti na sumu 135.000,- Eur. Pri vypracovaní znaleckého posudku použil znalec metódu polohovej diferenciácie ako vhodnú metódu na stanovenie všeobecnej hodnoty stavieb a všeobecnej hodnoty pozemkov.
10. Právny zástupca za žalobkyňu v písomnom vyjadrení súdu doručenom 13.11.2014 uviedol, že jedinou námietkou voči vypracovanému znaleckému posudku je tá skutočnosť, že znalec nezohľadnil investície žalobkyne vynaložené z vlastných finančných prostriedkov na výmenu plastových okien, parapetov, žalúzií a sietí proti hmyzu v cene 2.508,42 Eur a tiež investície na výmenu jednotky vodovodného systému v sume 442,30 Eur + zakúpenie termostatu za 12,- Eur.
11. Právny zástupca za žalovaného sa nestotožnil s vypracovaným znaleckým posudkom, namietal použitie priemerného koeficientu polohovej diferenciácie 0,5, zaradenie do III. triedy, ako aj ďalšie zaradenia z pohľadu žalovaného nesprávne vyhodnotené vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti. Na odstránenie rozporov súd vykonal výsluch znalca. Znalec uviedol, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti je výsledná objektivizovaná hodnota, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji keď kupujúci a predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Na položené otázky znalec odpovedal následovne: Na otázku, prečo nepoužil na ohodnotenie nehnuteľnosti inú, napr. kombinovanú metódu, keď disponoval podkladmi znalec uviedol, že na kombinovanú metódu je potrebné mať dostatok podkladov a tiež pre použitie kombinovanej metódy je potrebné, aby bola stavba schopná dosahovať výnos, tzn. bola by prenajímateľná alebo sa prenajímala. Táto metóda sa spravidla používala pri objektoch na podnikanie v rodinných domoch. Na otázku, ako znalec usúdil, že rodinný dom nemôže byť zhodnotený formou prenájmu znalec odpovedal, že to pri rodinných domoch všeobecne nie je predpokladom. K otázke, prečo znalec použil priemerný koeficient polohovej diferenciácie 0,5 znalec odpovedal, že v zmysle metodického usmernenia koeficient sa pohybuje v rozmedzí 0,5 do 0,6 s možnosťou navýšenia o 0,15 a je to na posúdení znalca, aký koeficient zvolí. Uvedený koeficient má veľmi výrazný vplyv na konečnú cenu nehnuteľnosti. Ak by použil koeficient 0,6, cena nehnuteľnosti by sa dostala na úroveň 185.000,- Eur, pričom znalec nepredpokladá reálnosť takejto predajnej ceny. Koeficient stanovil podľa parametrov, ako je typ nehnuteľnosti, prístup k nej, vek nehnuteľnosti, záujem o nehnuteľnosť a výsledná cena sa mu javí byť optimálna. Záujem o predajnosť nehnuteľnosti zisťoval prostredníctvom internetových portálov, teda ako sa obdobné nehnuteľnosti predávajú. Ďalšie otázky na znalca sa týkali predovšetkým použitého koeficientu polohovej diferenciácie a boli spravidla smerované na hypotetické situácie.
12. Zástupca za žalovanú stranu nepovažoval znalecký posudok a ani výsluch znalca na odstránenie rozporov za presvedčivý.
13. Žalovaný predložil súdu znalecký posudok č. 81/2015 Ing. Jána Gregu na stanovenie všeobecnej hodnoty spornej nehnuteľnosti, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti na 166.744,70 Eur za použitia ohodnocovacej metódy metódou polohovej diferenciácie a za použitia priemerného koeficientu polohovej diferenciácie 0,6.
14. Právny zástupca za žalobkyňu v podaní doručenom súdu 29.6.2015 uviedol, že posudok Ing. Jána Gregu sa mu javí byť neobjektívny, objednaný a vypracovaný „na zakázku“ a nezodpovedajúci cenám na trhu. Pre objektivizáciu predložil právny zástupca za žalobkyňu súdu 7 potvrdení rôznych realitných kancelárií, z ktorých je zrejmá hodnota nehnuteľnosti zodpovedajúca ponuke a dopytu v danom mieste a čase v tej istej lokalite mesta Prešov. V závere navrhol na znalecký posudok Ing. Gregu neprihliadať.
15. Právny zástupca za žalobkyňu navrhol nariadil kontrolné znalecké dokazovanie pre nesúhlas so stanovenou cenou nehnuteľnosti.
16. Súd ustanovil do konania znalca z odboru stavebníctva a pozemných stavieb, odvetvia odhadu hodnoty nehnuteľnosti znaleckú organizáciu INŠTITÚT ZNALCOV SÚDNEHO INŽINIERSTVA so sídlom v Košiciach. Úlohou znaleckého inštitútu bolo preskúmať znalecké posudky vypracované Ing. Fedorjakom a Ing. Gregom a tiež na základe vlastného odhadu určiť všeobecnú hodnotu spornej
nehnuteľnosti, vyjadriť sa k použitiu metódy a koeficientu polohovej diferenciácie, tiež k možnosti použitia inej, napr. kombinovanej metódy a tiež vyjadriť sa, či je spornú nehnuteľnosť možné používať aj na podnikateľské účely. INŠTITÚT ZNALCOV SÚDNEHO INŽINIERSTVA, družstvo, so sídlom v Košiciach, vypracoval pre potreby konania znalecký posudok č. 1/2016, v ktorom odpovedal na položené otázky následovne: 1., 2./ Preskúmaním znaleckým posudkov č. 213/2014 vypracovaného znalcom Ing. Martinom Fedorjakom a znaleckého posudku č. 81/2015 vypracovaného Ing. Jánom Gregom uviedol, že znalci pri vypracovaní znaleckého posudku dodržali predpisy upravujúce znaleckú činnosť, výber použitej metódy je riadne zdôvodnený, výber vhodnej metódy na stanovenie všeobecnej hodnoty je na výbere znalcov. Pri stanovení všeobecnej hodnoty zvolenou metódou polohovej diferenciácie sú rozdiely väčšie, spôsobené sú rozdielne zvolenými priemernými koeficientmi polohovej diferenciácie, tie stanovujú znalci na základe svojich odborných a regionálnych znalostí a ich voľba je na zodpovednosti znalca. Znalcami stanovené všeobecné hodnoty sú nepodložené napr. porovnaním kúpnych cien alebo ponúk na predaj obdobných stavieb a pozemkov v danom čase v dotknutej lokalite a sú založené len na subjektívnom hodnotení. Podľa hodnotiaceho úsudku znaleckej organizácie by v znaleckom posudku č. 81/2015 Ing. Gregu mohol byť znalcom objektívnejšie zohľadnený faktor umiestnenia stavby na samom okraji zastaveného územia obce, v svahovitom a geologicky nestabilnom území. 3./ Všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola stanovená na základe použitia metódy polohovej diferenciácie a porovnávacej metódy. Metóda polohovej diferenciácie stanovuje všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti zohľadnením polohy ostatných faktorov vplývajúcich na všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti v danom mieste a čase. Porovnávacia metóda stanovuje všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti porovnaním cenových ponúk realitných kancelárií na predaj obdobných nehnuteľností v danej lokalite a čase. Vzhľadom na lokalitu, jej atraktivitu a na to, že porovnávacia metóda sa svojim postupom najviac približuje definícii všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, je pre stanovenie ich všeobecnej hodnoty zvolená metóda porovnávacia. Zaokrúhlene bola všeobecná hodnota nehnuteľnosti stanovená na sumu 130.000,- Eur. Ako mimoriadne riziká bolo uvedené, že Čerešňová ulica je platným územným plánom určená pre funkciu bývania v rodinných domoch na geologicky nestabilnom (zosuvnom) území so sťaženým zakladaním, pre ktoré platí záväzný regulatív RLB.2. 4./ K otázke, akým spôsobom určuje znalec pri použití metódy polohovej diferenciácie koeficient polohovej diferenciácie a či pri určení tohto koeficientu vstupuje do tohto procesu subjektívny názor znalca znalecký inštitút uviedol, že metóda polohovej diferenciácie vychádza z hodnotenia hlavných vplyvov na všeobecnú hodnotu stavieb a je použiteľná hlavne pri stavbách, ktoré nie sú schopné dosahovať výnos formou prenájmu. Pri určení koeficientu polohovej diferenciácie sa zohľadňujú predovšetkým faktory, ako je trh s nehnuteľnosťami, kúpna sila obyvateľstva, poloha nehnuteľnosti, technický stav nehnuteľnosti, prevládajúca zástavba, príslušenstvo nehnuteľnosti, typ nehnuteľnosti, pracovné možnosti obyvateľstva, skladba obyvateľstva v mieste stavby, orientácia nehnuteľnosti k svetovým stranám, konfigurácia terénu, inžinierske siete v blízkosti, doprava, občianska vybavenosť, prírodná lokalita v okolí, kvalita životného prostredia, možnosť zmeny v zástavbe, možnosť rozšírenia, dosahovanie výnosu, názor znalca, iné faktory. Doporučené priemerné koeficienty pre krajské mestá mimo Bratislavy sú v intervale od 0,50 do 0,60. V prípade, ak ide o samostatnú obec, ktorá tvorí obytnú časť mesta alebo oblasť, so zvýšeným záujmom o kúpu nehnuteľnosti, je možné priemerný koeficient zvýšiť maximálne o hodnotu 0,15 oproti pôvodnému koeficientu. Priemerný koeficient stanoví znalec na základe svojich odborných a regionálnych znalostí a jeho voľba je na zodpovednosti znalca. 5./ K otázke použiteľnosti porovnávacej alebo kombinovanej metódy znalecký inštitút uviedol, že výber metódy vykoná znalec. Výber vhodnej metódy v tomto znaleckom posudku bol znaleckým inštitútom zdôvodnený. 6./ k otázke komerčného využitia nehnuteľnosti znalecký inštitút uviedol, že hodnotené stavby a pozemky je možné využívať komerčne (prenájom podnikateľským subjektom) len na obmedzené formy podnikania
- poskytujúce služby. Podnikanie je podmienené súhlasom stavebného úradu na zmenu účelu využitia. Stavba na podnikanie podľa druhu a účelu musí byť kapacitne vyhovujúco pripojená na pozemné komunikácie, ktoré musia svojimi rozmermi vyhovovať požiadavkám bezpečného užívania, plynulého prevádzkovania, ako aj požiadavkám na dopravnú obsluhu, parkovanie alebo prístup, alebo použitie záchranných zložiek. Stavba musí mať zabezpečený prístup vozidiel na zásobovanie a priestor na státie vozidiel, musí byť vybavená odstavnými a parkovacími stojiskami. V dotknutej lokalite prístupová komunikácia svojimi parametrami nevyhovuje pre dopravnú obsluhu, je veľmi úzka, ohraničená z oboch strán oplotením stavajúcich rodinných domov bez možnosti parkovania a bez prístupových chodníkov. Táto skutočnosť ovplyvňuje možnosť podnikania.
17. Právny zástupca za žalobkyňu uviedol, že s ustálenou všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti znaleckým inštitútom žalobkyňa súhlasí a žalovanému je ochotná a schopná vyplatiť jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 37.916,69 Eur v lehote 180 dní od právoplatnosti rozsudku.
18. Právny zástupca za žalovaného následne predložil súdu v rámci dôkazov odhad trhovej ceny nehnuteľnosti vyhotovený obchodnou spoločnosťou Reality Office 21, s.r.o. a odborné stanovisko č. 22/2017 zo dňa 21.2.2017 vyhotovené Ing. Evou Orgovánovou, súdnou znalkyňou z odboru stavebníctvo, odvetvia odhad hodnoty nehnuteľnosti.
19. Z odborného stanoviska č. 22/2017 Ing. Evy Orgovánovej vyplýva, že všeobecná hodnota rodinného domu s prísl. je stanovená na 145.000,- Eur. Z pohľadu súdu je odborné vyjadrenie absolútne nevýpovedné.
20. Prešovská realitná kancelária stanovila trhovú hodnotu nehnuteľnosti na sumu 148.000,- Eur bez akéhokoľvek zdôvodnenia.
21. Pre opätovné spochybňovanie záverov znaleckého posudku a odborného vyjadrenia INŠTITÚTU ZNALCOV SÚDNEHO INŽINIERSTVA, družstvo so sídlom v Košiciach súd opätovne žiadal o podanie odborného vyjadrenia, ktoré znalecká organizácia súdu doručila pod č. 21/2017. K námietkam, že všeobecnú hodnotu rodinného domu je možné stanoviť aj kombinovanou metódou, nakoľko stavba je schopná dosahovať výnos formou prenájmu znalecká organizácia uviedla, že kombinovaná metóda je jednou z prípustných metód stanovenia všeobecnej hodnoty stavieb podľa Vyhl. č. 492/2014 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a jej použitie je determinované schopnosťou stavby dosahovať primeraný výnos formou prenájmu tak, aby bolo možné vykonať kombináciu. Kombinácia je založená na stanovení objektívneho pomeru medzi technickou a ekonomickou zložkou všeobecnej hodnoty. Následne sa v odbornou vyjadrení znalecká organizácia zaoberá výpočtom výnosov a kapitalizáciou budúcich výnosov. Tvrdenie žalovaného, že všeobecnú hodnotu rodinného domu bolo možné stanoviť kombinovanou metódou je konštatované len na základe jeho názoru, že stavba je schopná dosahovať výnos formou prenájmu. Tvrdenie nebolo a nie je podložené. Z predpokladaného výpočtu stanovenia všeobecnej hodnoty kombinovanou metódou je zrejmé, že hrubý výnos prenájmu je len časť vstupných údajov, ktoré vstupujú do konečného výpočtu. Vzhľadom na to, že hodnotený dom sa nachádza v obytnej zóne a rodinné domy sa obtiažne prenajímajú, výška nájmu nie je podložená. V dotknutej lokalite v čase vyhotovenia ZP neboli žiadne ponuky na prenájom rodinných domov. K výhradám týkajúcim sa polohy rodinného domu znalecký inštitút uvádza, že dom sa nachádza v zástavbe rodinných domov na konci slepej, Čerešňovej ulice, posledný dom na ulici, za ktorým sa nachádza zarastené územie náletovými krovinami a drevinami. Za rodinným domom sa nachádzajú rozparcelované pozemky podľa platného územného plánu Mesta Prešov. Mesto Prešov podmieňuje výstavbu požiadavkami, ktoré sú v ZP uvedené na str. 7, č.l. spisu 462, okrem iného sa tam spomína, že sa jedná o územie so sťaženým zakladaním, pre ktoré platí záväzne regulatív RLB.2. Skutočnosti v znaleckom posudku popísané vychádzajú z územného plánu Mesta Prešov, kde je zmapované geologicky nestabilné územie v znaleckom posudku príloha č. 8, str. 48-50 a zo stanoviska Mesta Prešov v dokumentácii pre územné rozhodnutie, kde je uvedené, že sa jedná o geologicky nestabilné územie a príjazdová komunikácia svojimi parametrami nevyhovuje pre dopravnú obsluhu daného územia, čo je v znaleckom posudku príloha č. 9, str. 51-52. K spochybňovaniu použitia porovnávacej metódy žalovaným znalecký inštitút uvádza, že na porovnanie v danom okolí je niekoľko ulíc s postavenými typovo a architektonicky podobnými objektmi individuálnej výstavby. Všetky použité domy sú rovnakého architektonického stvárnenia ponúkané na predaj v rovnakom čase a polohové hľadisko je upravené koeficientmi. Hlavnými faktormi porovnávania sú ekonomické faktory (dátum prevodu, forma prevodu, spôsob platby), polohové (miesto, lokalita, atraktivita a pod.), konštrukčné a fyzické (štandard, nadštandard, podštandard, príslušenstvo a pod.).
22. Právny zástupca za žalobkyňu v záverečnom prednese navrhol žalobe vyhovieť, prikázať nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva jeho klientky s poukázaním na to, že k dohode strán nedošlo a na vyrovnanie podielov postupovať podľa VŠH stanovenej INŠTITÚTOM ZNALCOV SÚDNEHO INŽINIERSTVA, pričom vyrovnávací podiel žalobkyňa uhradí v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
23. Právny zástupca za žalovanú stranu v písomnom záverečnom prednese uviedol, že jeho klient súhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, avšak žiadal úhradu trhovej ceny
titulom vyrovnávacieho podielu. Poukázal na vypracované znalecké posudky a na relevantne vznesené námietky, predovšetkým voči posudku INŠTITÚTU ZNALCOV SÚDNEHO INŽINIERSTVA. Poukázal na to, že inštitút nie je znaleckým ústavom, len právnickou osobou zapísanou v zozname znalcov. Znalecký posudok je preto porovnateľný s predchádzajúcimi znaleckými posudkami Ing. Fedorjaka a Ing. Gregu. Za najrelevantnejší považuje žalovaná strana znalecký posudok Ing. Gregu, ktorý určil hodnotu nehnuteľnosti vo výške 167.000,- Eur. V prípade, ak by súd čisto matematicky zobral do úvahy jednotlivé hodnoty nehnuteľnosti na podklade súdom vykonaných dôkazov, vychádzal by z priemernej hodnoty spoločných nehnuteľností vo výške 145.000,- Eur. V závere navrhol zrušiť podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti, prikázať nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobkyne a na vyrovnací podiel uhradiť sumu vo výške 48.708,- Eur a tiež priznať im náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vyrovnávací podiel navrhol vyplatiť v lehote 3 dní, čo považuje za lehotu primeranú.
24. Súd I. inštancie rozsudkom zo dňa 12.03.2018 výrokom I. zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam strán sporu a tieto prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne; výrokom II. uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť spolu náhradu za spoluvlastnícky podiel žalovaného vo výške 37.916,67 Eur; výrokom III. nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznal; výrokom IV. priznal štátu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, z toho od žalobkyne v rozsahu 50% a žalovaného v rozsahu 50% a výrokom V. priznal nárok na náhradu trov konania Inštitútu znalcov súdneho inžinierstva za podané odborné vyjadrenie č. 15 a 21 v rozsahu 100 %, z toho v rozsahu 50% od žalobkyne a 50 % od žalovaného.
25. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 16.05.2019 pod sp. zn. 9Co/119/2018 rozsudok súdu I. inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
26. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že súd I. inštancie mal pri svojom rozhodnutí k dispozícii dva znalecké posudky s rozdielnymi závermi o tej istej otázke. Jeho povinnosťou potom bolo ich zhodnotiť a to v tom zmysle, ktorý z nich a z akých dôvodov vezme za podklad svojho rozhodnutia a z akých dôvodov nevychádzal zo záverov druhého znaleckého posudku, no pre túto úvahu bolo jeho povinnosťou vypočuť obidvoch znalcov, čo však neurobil. Ak by ani tak to nebolo možné odstrániť rozpory v záveroch znaleckých posudkov, bolo potrebné dať tieto závery preskúmať znaleckým ústavom. Predchádzajúca právna úprava výslovne umožňovala preskúmať správnosť záverov predloženého znaleckého posudku iným znalcom, vedeckým ústavom alebo inou inštitúciou - súčasná právna úprava však podobné ustanovenie neobsahuje. Preto na vypracovanie tzv. kontrolného znaleckého posudku po novom mal súd I. inštancie uplatniť predovšetkým ust. § 207 ods. 3 CSP.
27. Podľa § 127 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môže tiež uložiť, aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko znalcov, môžu podať spoločný posudok. Namiesto výsluchu znalca môže sa súd v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným posudkom znalca.
Podľa § 127 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb., znalecký posudok možno dať preskúmať aj inému znalcovi, vedeckému ústavu alebo inej inštitúcii.
Podľa § 127 ods. 3 zák. č. 99/1963 Zb., účastníkovi, prípadne i niekomu inému môže súd uložiť, aby sa ustanovil k znalcovi, predložil mu potrebné predmety, podal mu potrebné vysvetlenia, podrobil sa lekárskemu vyšetreniu, prípadne krvnej skúške, alebo aby niečo vykonal alebo znášal, ak je to na podanie znaleckého posudku potrebné.
Podľa § 127 ods. 4 zák. č. 99/1963 Zb., namiesto posudku znalca možno použiť potvrdenie alebo odborné vyjadrenie príslušného orgánu, o správnosti ktorých nemá súd pochybnosti.
28. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Podľa § 470 ods. 3 CSP, na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
Podľa § 470 ods. 4 CSP, konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.
29. V danom prípade sa súd I. inštancie nestotožňuje s tvrdením odvolacieho súdu, že v predmetnom konaní pri nariadení kontrolného znaleckého dokazovania mal súd I. inštancie postupovať v súlade s ust. § 207 CSP. V danom prípade kontrolné znalecké dokazovanie znalcom - Inštitút znalcov súdneho inžinierstva, družstvo bolo nariadené za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku uznesením zo dňa 17.09.2015 a aj za účinnosti uvedeného zákona bol kontrolný znalecký posudok č. 1/2016 súdu I. inštancie predložený, a to dňa 20.01.2016. Z uvedeného teda vyplýva, že súd I. inštancie pri nariadení kontrolného znaleckého dokazovania nemohol postupovať podľa Civilného sporového poriadku, ktorý účinnosť nadobudol až 01.07.2016.
30. Pokiaľ ust. § 470 ods. 2 CSP uvádza, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované, potom musia zostať zachované aj účinky znaleckého posudku č. 1/2016 ako kontrolného znaleckého dokazovania v zmysle ust. § 127 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
31. Občiansky súdny poriadok totiž to umožňoval znalecký posudok dať preskúmať nielen vedeckému ústavu alebo aj inému znalcovi alebo inej inštitúcii.
32. Avšak vzhľadom na viazanosť rozhodnutím odvolacieho súdu v zmysle ust. § 391 ods. 2 CSP, súd I. inštancie doplnil dokazovanie výsluchom znalca Ing. Jána Gregu k znaleckému posudku č. 81/2015, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti v predmete konania vo výške 166.744,70 Eur.
33. Znalec v rámci svojej výpovede zotrval na správnosti záverov uvedeného znaleckého posudku. Napriek tomu, že išlo o znalecký posudok predložený žalovaným, správnosť jeho záverov spochybnil samotný žalovaný predložením odborného stanoviska č. 22/2017 Ing. Evy Orgovánovej, z ktorého vyplýva, že všeobecná hodnota rodinného domu s príslušenstvom je stanovená na 145.000,- Eur a stanovisko Prešovské realitnej kancelárie, ktorá určila trhovú hodnotu nehnuteľnosti na sumu 148 .000,- Eur. Z uvedených odborných vyjadrení tak vyplýva, že všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností je cca o 20.000,- Eur nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom Ing. Jána Gregu č. 81/2015.
34. Súd I. inštancie zároveň na pojednávaní konanom dňa 18.11.2019 (po zrušení rozsudku odvolacím súdom) konštatoval, že vzhľadom na dĺžku konania už pre účely súdneho konania nie sú použiteľné znalecké posudky v predmete určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností znaleckým posudkom č. 213/2014 vypracovaného Ing. Martinom Fedorjakom; znaleckým posudok č. 81/2015 vypracovaného Ing. Jánom Gregom ako aj znaleckým posudok č. 1/2016 vypracovaného znaleckou organizáciou.
35. Vychádzal totižto za záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.11.2018 pod sp. zn. 4Cdo/148/2017, z ktorých vyplýva, že pre určenie výšky primeranej náhrady spoluvlastníkovi, ktorý je zo spoluvlastníctva vylučovaný, je rozhodujúca cena spoločnej veci v čase vyporiadania, pričom platí, že ak v čase rozhodovania od podania znaleckého posudku uplynula dlhšia doba, je potrebné cenu aktualizovať.
36. Na základe uvedeného, preto žalobkyňa navrhla aktualizovať všeobecnú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti doplnkom znaleckého posudku znaleckej organizácie č. 1/2016.
37. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola stanovená na základe použitia metódy polohovej diferenciácie a porovnávacej metódy. Metóda polohovej diferenciácie stanovuje všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti zohľadnením polohy ostatných faktorov vplývajúcich na všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti
v danom mieste a čase. Porovnávacia metóda stanovuje všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti porovnaním cenových ponúk realitných kancelárií na predaj obdobnej nehnuteľnosti v danej lokalite a čase.
38. Znalecká organizácia v znaleckom posudku uviedla, že v časovom intervale od roku 2016 do súčasnosti, ceny nehnuteľností na bývanie rástli. Podľa štatistiky Národnej banky Slovenska ceny nehnuteľností na bývanie v okrese Prešov narástli cca o 30%.
39. Pri analýze polohy nehnuteľnosti uviedol, že hodnotené nehnuteľnosti sú lokalizované na juhozápadnom okraji zastavaného územia krajského mesta v blízkosti sídliska II. s dobrou dostupnosťou do centra mesta. Nachádzajú sa na úplnom okraji obytnej zástavby s murovanými rodinnými domami na svahovitom území. V danej lokalite je možnosť napojenia na všetky rozvody inžinierskych sietí. Je prístupný po verejnej miestnej asfaltovej komunikácii, ktorá svojimi parametrami nevyhovuje pre dopravnú obsluhu dotknutého územia (komunikácia veľmi úzka, ohraničená z oboch strán oplotením rodinných domov bez možnosti parkovania a bez prístupových chodníkov pre peších). Vzdialenosť do centra mesta je do dvoch kilometrov, zastávka mestskej hromadnej dopravy do 300 metrov a miera nezamestnanosti v okrese Prešov je na úrovni 5,44%.
40. Pri analýze využitia nehnuteľnosti uviedol, že hodnotený rodinný dom je samostatne stojaci objekt osadený vo svahovitom teréne. Riešený je ako dvojpodlažný objekt s čiastočným podpivničením, zastrešený pultovou strechou. Vstup do rodinného domu je z Čerešňovej ulice na úroveň 2. nadzemného podlažia. 1. nadzemné podlažie a suterén sú osadené pod úrovňou prístupovej komunikácie. Dom je určený na bývanie a svojou veľkosťou, dispozíciou a umiestnením je predurčený na individuálnu bytovú výstavbu. Vzhľadom na nevyhovujúce dopravné podmienky v dotknutej lokalite možno iné využitie stavby vylúčiť.
41. Pri analýze prípadných rizík spojených s využívaním nehnuteľnosti uviedol, že Čerešňová ulica je platným územným plánom určená pre funkciu bývania v rodinných domoch na geologicky nestabilnom území so sťaženým zakladaním, pre ktoré platí záväzný regulatív RLB.2 územného plánu mesta Prešov. V zmysle regulatívu predĺženie a zaslepenie existujúcej Čerešňovej ulici je neprípustné z dôvodu, že táto má v súčasnej dobe nevyhovujúce šírkové usporiadanie, ktoré je v priamom rozpore STN736110/ Z2 a neumožňuje ďalšie dopravné napojenie bez negatívneho vplyvu na širšie dopravné vzťahy.
42. Znalecká organizácia metódou polohovej diferenciácie určila všeobecnú hodnotu stavieb v sume 128.668,23 Eur a použitím porovnávacej metódy v sume 123.574,88 Eur.
43. Pri stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti porovnávacou metódou boli vybrané rodinné domy na predaj z realitných portálov, ktoré so svojimi parametrami sa v čo najväčšej miere zhodujú s hodnoteným rodinným domom.
44. Pri určení všeobecnej hodnoty pozemkov v predmete konania použil metódu polohovej diferenciácie s uvedením, že ide o pozemky umiestnené v okrajovej časti zastavaného územia s počtom obyvateľov 90.349, v lokalite, ktorá je územným plánom určená a v súčasnosti aj využívaná na nízkopodlažnú individuálnu bytovú zástavbu. Nachádzajú sa na samom okraji obytnej zóny, na severnej a severovýchodnej strane je územie zastavané rodinnými domami. Na južnej strane sa nachádza neudržiavaná, prevažne nízka náletová zeleň krovín a trávneho porastu, v čase obhliadky bez trvalého účelového využitia. Charakter pozemkov je svahovitý v pozdĺžnom smere so sklonom západ a východ s tým, že výškový profil pozemku bol nameraný na www.geoportál.sk so zistením, že z nameraných hodnôt je výškové prevýšenie pozemku na dĺžke 33 m cca 9 m, čo predstavuje viac ako 15 stupňov = 27%. V čase obhliadky bolo zistené, že oplotenie osadené na východnej hranici pozemku je prepadnuté a vybočené, čo poukazuje na zosuv svahu v jeho východnej časti. Prístup k pozemkom je po verejnej spevnenej komunikácii s veľmi dobrou dostupnosťou na centrum mesta, aj mestskou hromadnou dopravou. Prístupová komunikácia na Čerešňovej ulici svojimi parametrami nevyhovuje pre dopravnú obsluhu dotknutého územia. Pozemky sú s dobrou vybavenosťou, sú zrealizované hlavné obecné inžinierske siete v rozsahu rozvoj verejného vodovodu, rozvodu kanalizácie, zemného plynu, ako aj elektrickej energie. Hodnotené pozemky sú tvaru pravidelného obdĺžnikového tvaru a svahovitosť terénu v geologicky nestabilnom území a nevyhovujúcou prístupovou komunikáciou je zohľadnená v redukujúcom faktore vo výške 0,5. Na základe uvedeného potom znalecká organizácia určila všeobecnú
hodnotu predmetných nehnuteľností, a to stavby použitím porovnávacej metódy a pozemkov použitím metódy polohovej diferenciácie v celkovej výške 153.000,- Eur.
45. Žalovaný namietal správnosť doplnku znaleckej organizácie k znaleckému posudku č. 1/2016 s tým, že znalecká organizácia odkazuje na inzeráty 3 nehnuteľností, ktoré použila ako podklad pre porovnávaciu metódu, avšak z inzerátov nevyplýva, kedy boli uverejnené. Tento údaj sa uvádza len v posudkovej časti, pričom sa ani náhodou nejedná o porovnateľné objekty. Pre použitie porovnávacej metódy vo vzťahu ku stavbe musí mať znalec k dispozícii tri porovnateľné objekty a hodnoverné doklady, ktorými sú už uzavreté kúpne zmluvy, nie inzeráty obsahujúce len predávajúcim žiadanú kúpnu cenu a províziu pre realitnú kanceláriu. Toto znalecká organizácia v doplnení nezabezpečila.
46. Poukázal na to, že na školeniach znalcov organizovaných Ústavom súdneho inžinierstva sa neodporúča použitie porovnávacej metódy u rodinných domov práve pre nedostatok referenčných podkladov. Prvá ponuka, na Rúrkach, ide o inú lokalitu s inými podmienkami s uvedením, že ide o jednogeneračný dvojdom so štyroma izbami bez garáže, na rozdiel od dvojgeneračného samostatne stojaceho rodinného domu strán sporu s dvoma bytovými jednotkami a vlastnou garážou. Druhá ponuka, na Šidlovci, opätovne ide o úplne inú lokalitu s inými podmienkami s uvedením úžitkovej plochy len 160 m2, na rozdiel od spoločného rodinného domu 361 m2; s tým, že ide o dom, ktorý má päť malých izieb, je bez garáže na rozdiel od dvojgeneračného domu strán sporu s dvomi samostatnými bytovými jednotkami a vlastnou garážou. Tretia ponuka, na Sídlisku II., opätovne ide o rodinný dom iba s úžitkovou plochou len 144 m2 a ide o jednogeneračný dom, pri ktorom nie je uvedený ani rok dokončenia výstavby.
47. Pokiaľ ide o výpočet všeobecnej hodnoty metódou polohovej diferenciácie, znalkyňa vychádzala z koeficientu cenovej úrovne 4.kvartál roku 2019, pričom znalec s nimi predloženého znaleckého posudku 2. kvartál roku 2020, pokiaľ ide o koeficienty polohovej diferenciácie, znalci sa rozchádzali v štyroch položkách, a to 3 (subjektívny názor znalca, aký druh opravy rodinného domu potrebuje), 4, 7 a 10. Pri ostatných koeficientoch sú len drobné rozdiely. Žalovaný nesúhlasil s hodnotením znalkyne ohľadne regulatívu RLB2 ako mimoriadneho rizika, ktorý sa týka iba zriaďovania nových stavieb a neznamená nemožnosť, len prísnejšie podmienky na ich zakladanie.
48. Žalovaný súdu predložil súkromný znalecký posudok Ing. Milana Vinklera č. 234/2020, ktorý pri určení všeobecnej hodnoty rodinného domu s príslušenstvom vychádzal z metódy polohovej diferenciácie s uvedením, že v súčasnosti má trh s nehnuteľnosťami výrazne zvýšený dopyt oproti ponuke v danej lokalite pre oceňovaný objekt, kde sa ohodnocované nehnuteľnosti nachádzajú. Tieto informácie podporuje skutočnosť, že na dostupných internetových portáloch nie sú zverejnené žiadne ponuky na predaj rodinných domov v danej lokalite. Ide o prevažne vilovú štvrť v širšom jadre mesta. Nehnuteľnosť je z roku 1980, počas celej životnosti nebola pravidelne vykonávaná údržba. Porovnateľné rodinné domy v krajskom meste v tichej vilovej časti sa predávajú za kúpne ceny v rozmedzí 160 až 180.000,- Eur, v závislosti od polohy a vnútorného vybavenia. Priemerný koeficient polohovej diferenciácie bol stanovený s ohľadom na typ nehnuteľnosti a sídlo. Výpočet koeficientu polohovej diferenciácie bol vykonaný podľa metodiky stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností.
49. Metódou polohovej diferenciácie určil všeobecnú hodnotu stavieb vo výške 132.956,58 Eur. Pri pozemkoch určil taktiež všeobecnú hodnotu metódou polohovej diferenciácie s uvedením, že metódu porovnania nie je možné použiť, pretože nie je k dispozícii súbor objektov vhodných pre porovnávanie a metóda výnosová neprichádza do úvahy, pretože pozemok nie je prenajateľný a neprináša výnos. Predmetom hodnotenia je pozemok umiestnený v zastavanom území Mesta Prešov, v tichej vilovej časti mesta a je vytvorený tromi parcelami. Má možnosť napojenia na inžinierske siete, ako aj obecný rozvod vodovodu, kanalizácie, plynu a elektriny. Pozemky sú vedené ako zastavané plochy a nádvoria, záhrada, v lokalite sú zastúpené rodinné domy so štandardným vybavením, negatívne účinky okolia na pozemok zistené neboli. V obci vzhľadom na jej polohu v rámci osídlenia je evidentný záujem o kúpu pozemku a preto uvažuje o povyšujúcich faktoroch. Na základe uvedeného, potom metódou polohovej diferenciácie určil hodnotu pozemkov 33.569,48 Eur, teda v celkovej výške bola určená všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností na sumu 167.000,- Eur.
50. Žalobkyňa k znaleckému posudku predloženého žalovaným poukazuje na jeho vecnú nesprávnosť. Znalec popisuje predmet ocenenia, že dom má vonkajšie nové omietky, ktoré sú však pôvodné a preto nekonštatuje reálny stav, ale iba svoj subjektívny názor. Ďalej uvádza, že v obytných miestnostiach sú
podlahy na báze PVC, pričom nešpecifikuje vedľajšie miestnosti, v ktorých konštatuje, že sú podlahy z keramickej dlažby, to znamená, že za vedľajšiu miestnosť on považuje aj garáž, pričom v garáži podlaha keramická nie je. Ďalej uvádza, že v rodinnom dome na prízemí je nová kúpeľňa s novou vaňou, sprchovacím kútom a WC s umývadlom. Opätovne ide iba o jeho subjektívny názor, keďže kúpeľňa a vaňa sú pôvodné, pričom vykazujú značné známky opotrebenia a v rodinnom dome nie je žiaden sprchovací kút a žiadne WC s umývadlom, ale samostatné WC. V rodinnom dome je síce na každom podlaží kúpeľňa a samostatné WC, avšak nie obidve sú tak ako popisuje znalec, kompletne osadené keramickým obkladom. Tomuto záveru zodpovedá iba jedna kúpeľňa, pričom druhá má iba obklad čiastočný. Znalec ďalej uviedol koeficient vyjadrujúci vývoj cien vo výške 2,629 a vyjadrujúci územný vplyv 1,1. Dané koeficienty znalec navýšil oproti posudku Inštitútu znalcov, takže je možné konštatovať, že pri výpočte východiskovej a technickej hodnoty došlo z jeho strany k navýšeniu oproti hodnote, ktorú uvádza inštitút. Keďže z vyjadrenia znalca pri obhliadke vyplynulo, že on okrem metódy polohovej diferenciácie iné metódy nepoužíva, tak posudok nezohľadňuje metódu porovnávaciu tak, ako to použil Inštitút znalcov. V rozpore s tvrdením znalec v bode 3.1.1 stroho konštatuje ničím nepodložené skutočnosti, že v danej lokalite pre oceňovaný objekt je výrazne zvýšený dopyt oproti ponuke, na základe informácií z realitných kancelárií. Ďalej uvádza, že na internetových portáloch nie sú zverejnené žiadne ponuky na predaj rodinných domov v danej lokalite, avšak konštatuje zvýšený dopyt, pričom pojem zvýšený dopyt ničím nepodkladá.
51. Znalec použil zatriedenie do triedy II. s použitím koeficientu 1,2, pričom predchádzajúci posudok Inštitút znalcov použil triedu IV. s koeficientom 0,330. V danom prípade došlo zo strany Ing. Vinklera k neprimeranému použitiu koeficientu, založeného na subjektívnom názore, pretože nepoužil pri ohliadke žiaden merací prístroj k zmeraniu sklonu. Ďalej znalec použil triedu II. s koeficientom 1,2, pričom predchádzajúci posudok Inštitútu znalcov použil triedu V. s koeficientom 0,06. Inštitút znalcov konštatuje, že nehnuteľnosť je bez výnosu, pričom znalec konštatuje zvýšený záujem o prenájom nehnuteľností, čo znova nie je ničím podložené.
52. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.
53. Podstatou podielového spoluvlastníctva je, že každý zo spoluvlastníkov vecí sa podieľa na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k veci v tom rozsahu, ktorý zodpovedá veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu, z čoho vyplýva, že Občiansky zákonník vychádza z vymedzenia podielového spoluvlastníctva ako spoluvlastníctva ideálneho, pretože výška spoluvlastníckeho podielu neodráža konkrétnu reálnu časť veci, ale iba mieru, ktorou sa jednotliví spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Jedná sa vždy o podiel ideálny. Pokiaľ sa spoluvlastníci nedohodnú na zrušení spoluvlastníctva, rozhodne o ňom na návrh niektorého zo spoluvlastníkov súd. Súd zároveň rozhodne aj o spôsobe vyporiadania spoluvlastníctva. Vzťah medzi likvidáciou spoluvlastníctva dohodou spoluvlastníkov a rozhodnutím súdu vychádza z uprednostnenia dohody spoluvlastníkov. Pokiaľ k nej nedôjde, nastupuje spôsob vyporiadania založený na ingerencii súdu, pričom význam spočíva tiež v tom, že garantuje likvidáciu spoluvlastníctva tam, kde jeho ďalšie fungovanie objektívne nie je možné, alebo síce možné je, ale spoluvlastníci nehodlajú naďalej zotrvať v spoluvlastníkom vzťahu. Konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva je bezvýhradne návrhové a osobou oprávnenou podať žalobu je výhradne spoluvlastník. Zmyslom zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva je nové konštituovanie hmotnoprávnych vzťahov odvíjajúcich sa od spoločnej veci a vyporiadanie vzťahov doterajších. V danom prípade sa žalobkyňa domáha zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva so žalovaným s návrhom na prikázanie nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva za náhradu ustupujúcemu spoluvlastníkovi. Žalovaný v zásade uviedol, že najlepšie by bolo dom predať, avšak voči zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva nenamietal. V priebehu celého súdneho konania bola spornou predovšetkým všeobecná hodnota nehnuteľnosti, o čom svedčí aj rozsiahle dokazovanie.
54. Vzhľadom na dĺžku súdneho konania s poukazom na závery v uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.11.2018, sp. zn. 4Cdo/148/2017 bolo potrebné aktualizovať všeobecnú hodnotu nehnuteľností pôvodne určenú znaleckými posudkami č. 213/2014, č. 81/2015, ako aj č. 1/2016.
55. Z ustanovenia § 185 CSP nesporne vyplýva, že súd vykonáva dokazovanie iba na návrh strán sporu s tým, že bez návrhu môže vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento neustanovuje inak.
56. Keďže znalecké posudky vypracované v rámci súdneho konania do rozhodnutia odvolacieho súdu už neobsahovali aktuálnu všeobecnú hodnotu nehnuteľností, potom neprichádzal do úvahy postup navrhovaný žalovaným podľa § 207 ods. 3 CSP, teda nariadiť znalecké dokazovanie znaleckým ústavom, ak sú závery znalcov v zrejmom rozpore. Keďže predmetom znaleckého dokazovania bolo určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností, nebola splnená ani podmienka nariadenia znaleckého dokazovania znaleckým ústavom z dôvodu, že ide o obzvlášť závažný prípad, ktorý si vyžaduje osobitné vedecké posúdenie.
57. Vzhľadom na právny názor prezentovaný odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení, ktorým je súd I. inštancie podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný, znalecký posudok vypracovaný znaleckou organizáciou č. 1/2016 nespĺňa charakter kontrolného znaleckého dokazovania a preto aj doplnok k uvedenému znaleckému posudku je znaleckým dokazovaním v zmysle ust. § 207 ods. 1 CSP.
58. Na základe uvedeného, tak aby súd I. inštancie obom sporovým stranám v súlade s princípom rovnosti v zmysle čl. 6 Civilného sporového poriadku umožnil v rovnakej miere uplatňovať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, akceptoval návrh žalovaného na predloženie súkromného znaleckého posudku v zmysle ust. § 209 CSP v predmete určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností pre konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
59. Keďže žiadna zo sporových strán nenavrhla doplnenie dokazovania na odstránenie rozporov záverov doplnku znaleckého posudku, vypracovaného znaleckou organizáciou a znaleckého posudku č. 234/2020 znalcom Ing. Milanom Vinklerom výsluchom znalcov, prípadne nariadením znaleckého dokazovania znaleckým ústavom v zmysle ust. § 207 Civilného sporového poriadku, pričom nešlo o dôkazy, ktoré by mohol súd vykonať aj bez návrhu v zmysle ust. § 185 ods. 2 CSP, potom súd vychádzal zo záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 4Cz/13/82, z ktorého vyplýva, že v prípade, ak má súd k dispozícii dva znalecké posudky s rozdielnymi závermi o tej istej otázke, musí ich zhodnotiť v tom zmysle, ktorý z nich a z akých dôvodov vezme za podklad svojho rozhodnutia a z akých dôvodov nevychádza zo záverov druhého znaleckého posudku.
60. V danom prípade súd I. inštancie vychádzal zo záverov doplnku k znaleckému posudku č. 1/2016, vypracovaného znaleckou organizáciou, ktoré považoval za vecne správnejšie ako znalecký posudok predložený žalovaným č. 234/2020, vypracovaný Ing. Milanom Vinklerom. Vychádzal však zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností určenej metódou polohovej diferenciácie, ako pri stavbách, tak aj pozemkoch z dôvodu pochybnosti o správnosti aplikácie porovnávacej metódy pri určení všeobecnej hodnoty stavieb. Stotožnil sa s námietkami žalovaného, že znalec vychádzal z ceny referenčných objektov uvedených v inzeráte a nie z ceny, za ktoré boli aj reálne odpredané konkrétnymi kúpnymi zmluvami. Rozdiely referenčných objektov a predmetu konania sú aj v ich architektonickom riešení, a to jednak v úžitkovej ploche, boli jednogeneračné, na rozdiel od predmetného rodinného domu s dvomi samostatnými bytovými jednotkami a taktiež nemali samostatnú garáž. Keďže žiadna zo strán sporu nenavrhla, aby súd doplnil dokazovanie za účelom vyporiadania sa znalca s uvedenými námietkami, súd I. inštancie aj vzhľadom na skutočnosť, že žiaden zo znalcov, ktorý v súdnom konaní znalecký posudok vypracoval, nedospel k záveru o vhodnosti použitia porovnávacej metódy s výnimkou znaleckej
organizácie, dospel k záveru, že najvhodnejšou metódou určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti je metóda polohovej diferenciácie.
61. Pri výpočte koeficientu polohovej diferenciácie znalec vychádza z viacerých faktorov.
62. V danom prípade sa súd stotožňuje so závermi znaleckej organizácie, že ide o nehnuteľnosť, ktorá si vyžaduje rozsiahlu opravu a rekonštrukciu. Je nepochybné, že výstavba uvedeného rodinného domu začala v roku 1973 a bola daná do užívania v roku 1980, pričom okrem bežnej údržby neboli vykonávané žiadne stavebné úpravy, a teda došlo k morálnemu ako aj fyzickému opotrebeniu rodinného domu, ktorý si vyžaduje rozsiahle stavebné úpravy. Okrem iného, v roku 2019 v dôsledku prudkých lejakov došlo k zatečeniu izby na 1. nadzemnom podlaží, ktorej západná stena je zasadená do terénu, čím došlo k poškodeniu omietky a podlahy, čo je základným predpokladom porušenia zvislej hydroizolácie.
63. Uvedený záver je v zrejmom rozpore s popisom technického stavu v znaleckom posudku č. 234/2020, v ktorom znalec uvádza, že je potrebná na nehnuteľnosti iba oprava napriek tomu, že v popisnej časti konštatuje, že ide o 40 ročný dom, pri ktorom počas celej doby jeho životnosti nebola vykonávaná bežná údržba a v dôsledku nefunkčnej izolácie dochádza pri väčších prívalových dažďoch k premáčaniu stien podzemného podlažia západnej strany.
64. Ďalej znalecká organizácia pri faktore 10 - konfigurácia terénu uviedla, že južný svah je o sklone väčšom ako 25 % s predložením výpočtu výškového profilu pozemku, nameraného na www.geoportal.sk, tak ako je uvedené na strane 37 a 38 doplnku, z ktorého vyplýva, že z nameraných hodnôt je výškové prevýšenie pozemku na dĺžke 33 m cca 9 m, čo predstavuje viac ako 15 stupňov, teda 27%. Znalec v znaleckom posudku č. 234/2020 iba uvádza, že južný svah je o sklone 5% až 25%, avšak bez bližšieho odôvodnenia. Aj z výsluchu znalca Ing. Jána Gregu, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 81/2015, predložený žalovaným v rámci súdneho konania vyplýva, že tento pri faktore 10 označeného ako konfigurácia terénu, pri ktorom hodnotil južný svah v sklone 5 až 25%, nerealizoval meranie, ale išlo iba o jeho odborný odhad.
65. Zároveň znalec v znaleckom posudku č. 234/2020 konštatuje zvýšený záujem o prenájom nehnuteľností, opätovne bez predloženia akýchkoľvek listín preukazujúcich uvedený záver. Na strane 20 iba uvádza zvýšený dopyt oproti ponuke na základe informácií z realitných kancelárií, čo však znalec žiadnym spôsobom neverifikoval, za súčasného tvrdenia, že v danej lokalite na dostupných internetových portáloch nie sú zverejnené žiadne ponuky na predaj rodinných domov.
66. Ako nedôvodnú posúdil námietku žalovaného, že znalecká organizácia pri vypracovaní doplnku vychádzala z koeficientu cenovej úrovne za 4. kvartál roku 2019, pričom znalec Ing. Vinkler za 2.kvartál roku 2020, čo nesporne vyplýva z dátumu vypracovania znaleckých posudkov. Pokiaľ Ing. Vinkler pri vypracovaní znaleckého posudku 18.10.2020, disponoval údajmi o cenovej úrovni iba za obdobie 2. štvrťroka roku 2020, potom aj znalecká organizácia pri vypracovaní doplnku k znaleckého posudku v máji roku 2020, mohla disponovať iba údajmi o cenovej úrovni za obdobie posledného štvrťroka 2019.
67. Zároveň Ing. Vinkler pri vypracovaní znaleckého posudku nezohľadnil prípadné riziká spojené s využívaním nehnuteľnosti teda, že Čerešňová ulica je platným územným plánom určená pre funkciu bývania v rodinných domoch na geologický nestabilnom (zosuvnom) území so sťaženým zakladaním, pre ktoré platí záväzný regulatív RLB2 územného plánu Mesta Prešov. V zmysle regulatívu predĺženie a zaslepenie existujúcej Čerešňovej ulice je neprípustné z dôvodu, že táto má v súčasnej dobe nevyhovujúce šírkové usporiadanie a neumožňuje ďalšie dopravné napojenie bez negatívneho vplyvu na širšie dopravné vzťahy. Skutočnosť, že sa predmetná nehnuteľnosť nachádza v zosuvnom teréne vyplýva aj zo strany 39 doplnku k znaleckému posudku znaleckej organizácie, ktorá pri ohliadke zistila, že oplotenie osadené na východnej hranici pozemku je prepadnuté a vybočené, čo poukazuje na zosuv svahu v jeho východnej časti (na susednom pozemku bol z uvedeného dôvodu osadený nový oporný múr mimo jeho hranice, teda časť pozemku je nevyužiteľná).
68. Okrem iného, v znaleckom posudku č. 234/2020 sú aj ďalšie vecné nesprávnosti uvedené v námietkach žalobkyne, a to konkrétne v stavebno-technickom popise oceňovanej nehnuteľnosti pre výpočet ceny technickej hodnoty.
69. Na základe vyššie uvedených skutočností, preto súd I. inštancie vychádzal zo záverov doplnku znaleckého posudku č. 1/2016, vypracovaného znaleckou organizáciou metódou polohovej diferenciácie vo výške 157.873,89 Eur, zaokrúhlene 158.000,- Eur (cena stavieb 128.668,23 Eur a cena pozemkov 29.205,66 Eur), teda vyrovnávací podiel pre žalovaného v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu (7/24) predstavuje sumu 46.083,- Eur.
70. Keďže žalobkyňa nedisponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie spoluvlastníckeho podielu žalovaného, požiadala, aby súd určil lehotu na zaplatenie náhrady v rozsahu 90 dní za účelom vybavenia úverových prostriedkov. Súd sa stotožnil s tvrdením právneho zástupcu žalobkyne, že lehota 3 dní nie je adekvátna na zabezpečenie vyplatenia náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného úverovými prostriedkami, ale ani lehota 90 dní podľa názoru súdu nie je primeraná. V danom prípade súd vychádzal z pôvodnej argumentácie právneho zástupcu žalobkyne, teda, že je v jej schopnostiach a možnostiach zabezpečiť vybavenie a čerpanie úveru v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
71. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
72. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že nárok na náhradu trov konania súd stranám nepriznal. Medzi stranami sporu nebola sporná otázka spôsobu zrušenia a vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, ale iba otázka výšky náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného. Keďže súd I. inštancie pri určení výšky náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného nevychádzal z návrhu žalobkyne o všeobecnej hodnote nehnuteľností podľa doplnku k znaleckému posudku č. 1/2016 vo výške 153.000,- Eur a ani z návrhu žalovaného podľa znaleckého posudku č. 234/2020 vo výške 167 .000,- Eur, potom je vzhľadom na čiastočnú úspešnosť strán sporu v konaní dôvodná aplikácia ust. § 255 ods. 2 CSP.
73. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Podľa § 470 ods. 3 CSP, na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
Podľa § 470 ods. 4 CSP, konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.
74. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
75. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
76. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.
77. Keďže nová procesná úprava nenachádza svoj ekvivalent ust. § 148 CSP (náhrada trov štátu), možno tu použiť len všeobecné ust. § 251 CSP, ktoré v sebe zahŕňa všetky trovy súdneho konania, teda aj trovy štátu a tiež ust. § 259 CSP, z ktorého vyplýva, že ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok. Rozhodovanie súdu o náhrade trov štátu vyplýva aj z čl. 1 ods. 1 CSP, ktorý umožňuje v prípade
absencie výslovnej právnej úpravy aplikovať ust. CSP, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
78. Skutočnosť, že nebol zložený preddavok na trovy znaleckého dokazovania, automaticky neznamená, že trovy znaleckého dokazovania znáša štát. Civilný sporový poriadok na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 už neobsahuje ustanovenie obdobné ustanoveniu podľa § 141 ods. 4 OSP, podľa ktorého platilo, že trovy dôkazov, ktoré neboli kryté preddavkom hradil štát. Strany musia v súvislosti so znaleckým dokazovaním zohľadniť, že štát vo všeobecnosti neznáša trovy dôkazu vrátane trov znaleckého dokazovania. To platí aj v prípade, ak trovy znaleckého dokazovania nemôžu byť podľa § 253 ods. 2 CSP preddavkované. Pokiaľ nedošlo k vyporiadaniu preddavku pred rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, musí byť oprávnenej osobe riadne priznaný nárok na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP proti konkrétnej sporovej strane (uznesenie Ústavného súdu SR z 12.09.2019 pod sp. zn. II.ÚS/236/2019).
79. Vzhľadom na čiastočnú úspešnosť strán sporu v konaní, preto mal súd I. inštancie za to, že každá zo sporových strán sa má na odmene znalca, ktorá nebola krytá preddavkom, resp. bola uhradená zo štátnych prostriedkov, podieľať v rozsahu 50% (zo štátnych prostriedkov bola vyplatená odmena znalca na č. l. 325 vo výške 138,31 Eur; preddavkom nebola krytá odmena znalca za odborné vyjadrenia 15 a 21/2017 a za doplnok k znaleckému posudku v rozsahu 146,82 Eur.).
80. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.