Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Pc-20-2020.pdf
PDF · 84.43 KB
Case nature
Area
Subarea
11Pc/20/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci navrhovateľa: M. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/X, C., a osoby oprávnenej na výživné: M. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXX/X, C., o zrušenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Vyživovacia povinnosť navrhovateľa k osobe oprávnenej na výživné určená naposledy rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 3P/196/2008-188 zo dňa 28.04.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoP/45/2009-217 zo dňa 09.09.2009 sa s účinnosťou od 31.05.2017 z r u š u j e .
II. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .
III. Týmto sa r u š í rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. 3P/196/2008-188 zo dňa 28.04.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoP/45/2009-217 zo dňa 09.09.2009 v časti určenia bežného výživného na v tom čase maloletú osobu oprávnenú na výživné.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 04.12.2020 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť k osobe oprávnenej na výživné určenú rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 3P/196/2008 zo dňa 28.04.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoP/45/2009 zo dňa 09.09.2009, a to s účinnosťou od 01.01.2017.
2. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že rozsudkom bol zaviazaný platiť výživné pre vtedy maloletého syna vo výške 99,58 eura mesačne. Syn ukončil štúdium na B. v C. v roku 2016. Následne sa zamestnal, ale navrhovateľ nevie kde a kedy. Momentálne by mal pracovať vo S. N., navrhovateľ však nie je s ním v žiadnom kontakte, preto nevie, kde presne je zamestnaný, túto informáciu má od exekútora, ktorý vymáha bežné výživné napriek tomu, že navrhovateľova vyživovacia povinnosť už dávno zanikla. Navrhovateľ ďalej uviedol, že si svoju vyživovaciu povinnosť riadne splnil. Nakoľko je syn plnoletý, ukončil štúdium na strednej škole a zamestnal sa, podáva navrhovateľ návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. K návrhu navrhovateľ priložil Exekučný príkaz zo dňa 03.11.2020.
3. Osoba oprávnená na výživné sa k návrhu vyjadrila v tom zmysle, že žije a pracuje vo S. N. a súhlasí so zrušením vyživovacej povinnosti s účinnosťou od XX.XX.XXXX.
4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to Exekučným príkazom zo dňa 03.11.2020, výsledkami lustrácie účastníkov v Registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni, oznámením Sociálnej poisťovne zo dňa 17.12.2020, správou ÚPSVaR A. zo dňa 17.12.2020, odpoveďou B. L. G. v C. č.l.
22, odpoveďou L. D. zo dňa 05.01.2021, potvrdením o mzde č.l. 27, obsahom pripojeného spisu OS A. sp.zn. 9P/103/2012 (z neho rozsudok OS č.l. 97 a rozsudok KS č.l. 129) a pripojeného spisu OS A. sp.zn. 3P/196/2008 (z neho rozsudok OS č.l. 188 a rozsudok KS č.l. 217), keď pojednával v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý bol na pojednávanie riadne predvolaný (na č.l. 51), na pojednávanie sa nedostavil, o odročenie pojednávania nežiadal a v neprítomnosti osoby oprávnenej na výživné, ktorá bola na pojednávanie riadne predvolaná (na č.l. 45 a 56), svoju neprítomnosť ospravedlnila (č.l. 54), pričom súd zistil nasledovný skutkový stav:
5. Z rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 3P/196/2008-188 zo dňa 28.04.2009 vyplýva, že ním bolo zvýšené výživné navrhovateľa na v tom čase maloletú osobu oprávnenú na výživné na sumu 99,58 eura mesačne, pričom uvedený rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoP/45/2009-217 zo dňa 09.09.2009 a nadobudol právoplatnosť dňom 16.10.2009.
6. Z odpovede B. L. G. v C. (č.l. 22) vyplýva, že osoba oprávnená na výživné ukončila štúdium na ich škole dňa 30.05.2017 maturitnou skúškou. Z výsledku lustrácie v Sociálnej poisťovni (rub č.l. 6) vyplýva, že osoba oprávnená na výživné bola od 03.10.2016 do 31.03.2018 zamestnaná u zamestnávateľa L. D. s.r.o., pričom od uvedeného dátumu nie je vedená ako zamestnanec na území SR. Z odpovede L. D. s.r.o. zo dňa 05.01.2021 (č.l. 25) vyplýva, že osoba oprávnená na výživné vykonávala prácu ako zamestnanec dočasne pridelený ku klientovi T. V. Z., s.r.o. v C. na pozícii zmenový operátor.
7. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
8. Podľa § 65 ods. 3 ZR, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
9. Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
10. Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
11. Podľa § 157 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
12. Podľa § 231 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
13. Zánik vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť je schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť.
14. Medzi účastníkmi nebolo sporným, že osoba oprávnená na výživné je schopná sama sa živiť, t.j. že by malo dôjsť k zrušeniu vyživovacej povinnosti navrhovateľa k plnoletému synovi, avšak sporným zostal dátum, od ktorého by k zrušeniu vyživovacej povinnosti malo dôjsť, keď navrhovateľ žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť od 01.01.2017 a osoba oprávnená na výživné od 01.07.2017.
15. Za ukončenie strednej školy sa považuje deň zloženia maturitnej skúšky. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že osoba oprávnená na výživné ukončila štúdium na gymnáziu vykonaním maturitnej skúšky dňa 30.05.2017, pričom nepokračovala v ďalšom štúdiu v rámci prípravy na budúce povolanie, ale sa zamestnala a dosahovala primeraný čistý príjem (priemerne 680,- eur mesačne), z ktorého bola schopná sama sa živiť, pričom zamestnaná je aj v súčasnosti. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že osoba oprávnená na výživné je po ukončení stredoškolského štúdia schopná sama sa živiť. Keďže súd dospel k záveru, že bola splnená podmienka schopnosti osoby oprávnenej na
výživné živiť sa sama, táto voči návrhu nenamietala, uznal súd návrh navrhovateľa (rodiča) na zrušenie vyživovacej povinnosti k tejto osobe (plnoletému synovi) za dôvodný, a preto vo výroku I. súd zrušil uvedenú vyživovaciu povinnosť.
16. Súdne rozhodnutia o výživnom na plnoleté dieťa možno zmeniť alebo zrušiť len na návrh (§ 78 ods. 1 ZR) a súčasne len vtedy, ak sa zmenili pomery, t.j. okolnosti rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie vyživovacej povinnosti. Hoci je možné súdne rozhodnutie o výživnom na plnoleté dieťa zmeniť prípadne zrušiť len na návrh, neznamená to, že by k zmene pomerov odôvodňujúcich zníženie alebo zrušenie vyživovacej povinnosti nemohlo dôjsť od okamihu, kedy nastala zmena pomerov, a teda i pred podaním návrhu. Z ustanovenia § 78 ods. 1 ZR, § 157 CMP a § 231 CSP vyplýva, že k zmene súdneho rozhodnutia o výživnom (zníženie alebo zrušenie vyživovacej povinnosti) je treba pristúpiť (na rozdiel od určenia výživného, ktoré možno priznať len odo dňa začatia konania, ak nejde o výživné na maloleté dieťa) vždy od okamihu, kedy sa zmenili pomery. Rozhodujúca pre zrušenie vyživovacej povinnosti u plnoletého dieťaťa je teda iba zmena pomerov, a nie deň podania návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti. Ústavný súd SR v uznesení sp.zn. IV.ÚS 473/2012 zo dňa 18.09.2012 uviedol, že „ust. § 163 ods. 1 OSP (teraz § 231 CSP) vymedzuje okamih, od ktorého pri absencii osobitnej právnej úpravy možno zmeniť rozhodnutie súdu v dôsledku zmeny pomerov. Výklad § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine pripúšťa aj takú interpretačnú alternatívu, že § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine neobsahujú osobitnú úpravu doby, na ktorú možno uplatniť zmenu pôvodného rozhodnutia v prípade, ak sa navrhuje zrušenie, prípadne zníženie vyživovacej povinnosti. Z uvedeného potom vyplýva, že právna úprava, ktorá danú situáciu upravuje, je obsiahnutá v § 163 ods. 1 OSP (teraz § 231 CSP).“ Rovnaký záver vyplýva tiež z uznesenia Ústavního soudu České republiky sp.zn. II. ÚS 1146/07 zo dňa 07.06.2007. Súd tiež poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 13Co/863/2014 zo dňa 02.12.2014, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17CoP/51/2017 zo dňa 20.12.2017.
17. S poukazom na vyššie uvedené zrušil súd vyživovaciu povinnosť navrhovateľa spätne pred podaním návrhu, a to odo dňa 31.05.2017. Zrušenie výživného práve od 31.05.2017, a nie od 01.01.2017 (ako navrhoval navrhovateľ), ani od 01.07.2017 (ako žiadala osoba oprávnená na výživné), bolo dané tým, že podľa potvrdenia z gymnázia ukončila osoba oprávnená na výživné prípravu na budúce povolanie dňa 30.05.2017. Keďže v čase skončenia štúdia bola osoba oprávnená na výživné zamestnaná, už nasledujúci deň po vykonaní maturitnej skúšky bolo potrebné ju považovať za schopnú živiť sa. Hoci osoba oprávnená na výživné bola zamestnaná ešte pred vykonaním maturitnej skúšky, takéto zamestnanie sa nebolo jej povinnosťou, ale je potrebné akceptovať jej právo na ukončenie stredoškolského štúdia, ktoré je spravidla predpokladom pre riadne zamestnanie sa. Súd poukazuje na to, že navrhovateľ v návrhu mylne uvádzal, že plnoletý syn ukončil štúdium na B. a z uvedeného dôvodu žiadal navrhovateľ zrušiť výživné od 01.01.2017. V konaní však bol preukázaný iný dátum vykonania maturitnej skúšky, z ktorého bolo potrebné vychádzať. Súd dodáva, že hoci po ukončení strednej školy študent nestráca štatút študenta hneď, ale zostáva mu až do konca školského roka, t.j. do 31.08. daného roka (na účely prídavku na dieťa a nemá tiež povinnosť platiť poistné do zdravotnej poisťovne, ktoré platí za neho štát), uvedené platí iba za predpokladu, že sa študent nezamestná, ale využije svoje posledné prázdniny. V tu prejednávanej veci bola ale osoba oprávnená na výživné zamestnaná ihneď po ukončení štúdia na gymnáziu, a preto štatút študenta stratila dňa 31.05.2017.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené zrušil súd vyživovaciu povinnosť navrhovateľa odo dňa 31.05.2017 a vo zvyšnej časti obdobia návrh vo výroku II. rozsudku zamietol.
19. Týmto rozsudkom súd vo výroku III. rozsudku zrušil rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. 3P/196/2008-188 zo dňa 28.04.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoP/45/2009-217 zo dňa 09.09.2009 v časti určenia bežného výživného na v tom čase maloletú osobu oprávnenú na výživné.
20. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd potom podľa § 52 CMP, keď vo výroku IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.