Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_24Sa-10-2020.pdf
PDF · 96.18 KB
Case nature
Subarea
24Sa/10/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: Z. S., bytom V. P. R. XX/X, XXX XX Z., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 16.04.2020 sa žalobca domáhal, aby súd prikázal Sociálnej poisťovni rozhodnúť o jeho žiadosti zo dňa 28.11.2019 v lehote 14 dní od nadobudnutia (zrejme právoplatnosti, poznámka správneho súdu) rozsudku. V odôvodnení žaloby uviedol, že písomnou žiadosťou zo dňa 28.11.2019 opakovane požiadal žalovanú o priznanie invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Nakoľko žalovaná o jeho žiadosti v zákonom stanovenej lehote nevydala písomné rozhodnutie, žalobca v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zák. č. 9/2010 Z. z. dňa 03.03.2020 podal sťažnosť pre porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov zo strany žalovanej. Na základe listu zo dňa 09.03.2020 na pobočke Sociálnej poisťovne v Martine požiadal o opätovné spísanie žiadosti o priznanie invalidného dôchodku na predpísanom tlačive. Napriek ustanoveniu § 184 ods. 7 zák. č. 461/2003 Z. z. bola táto požiadavka žalobcu odmietnutá. Žalovaná listom - Oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 31.03.2020 sťažnosť žalobcu zo dňa 03.03.2020 vyhodnotila ako neopodstatnenú, z dôvodu, že v zmysle § 184 ods. 1, ods. 5 a § 185 sa žiadosť o priznanie dávky podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Až na základe takto podanej žiadosti Sociálna poisťovňa, ústredie vydá rozhodnutie. Žalobca uviedol, že túto povinnosť si splnil dňom 08.08.2016, kedy na predpísanom tlačive podal žiadosť o priznanie a výplatu invalidného dôchodku. Ustanovenie § 184 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z. z. neurčuje, že opakovaná žiadosť o invalidný dôchodok sa opäť musí podať na predpísanom tlačive. Napriek tomu žalobca znovu požiadal o spísanie novej žiadosti o invalidný dôchodok na predpísanom tlačive, táto požiadavka bola odmietnutá. 2. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním zo dňa 01.10.2020. Uviedla, že žalobca žiadosťou o invalidný dôchodok, spísanou v žalovanej pobočke Martin dňa 24.05.2019, požiadal o invalidný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 29.11.2018. Žalovaná rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 26.06.2019, ktorým zamietla žiadosť žalobcu z dôvodu, že pred vznikom invalidity, pred 29.11.2018 nezískal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 72 ods. 1 písm. g) zák. č. 461/2003 Z. z.. Žalobca predmetné rozhodnutie prevzal dňa 11.07.2019, ktoré márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania nadobudlo právoplatnosť dňa 13.08.2019, čím bolo konanie o invalidnom dôchodku skončené. Podaním zo dňa 28.11.2019, doručeným žalovanej dňa 29.11.2019 označeným ako „opakovaná žiadosť“, žalobca požiadal o priznanie invalidného dôchodku a na účely splnenia podmienky potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok požiadal o zhodnotenie doby služby. Podľa § 184 ods. 1 a 5 zák. č. 461/2003 Z. z. dávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a jej výplatu
na tlačive určenou žalovanou. Pretože podanie žalobcu zo dňa 28.11.2019 nebolo podané v súlade s § 184 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z. z., bol žalobca listom zo dňa 22.01.2020 informovaný o dôvodoch nehodnotenia doby služby na nárok na invalidný dôchodok. Na podanie žalobcu zo dňa 13.02.2020, doručené žalovanej dňa 17.02.2020, ktorým sa vyjadril k listu žalovanej zo dňa 22.01.2020 a ktorým žiadal o vydanie rozhodnutia o invalidnom dôchodku, mu bola poskytnutá informácia listom zo dňa 09.03.2020 o zákonnom spôsobe podania žiadosti o invalidný dôchodok. Žalobca predmetný list prevzal dňa 25.03.2020. Sťažnosť žalobcu zo dňa 03.03.2020, doručená žalovanej dňa 10.03.2020, vo veci nevybavenia jeho žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 28.11.2019 v zákonnej lehote, bola vyhodnotená ako neopodstatnená, pretože postupom žalovanej pri vybavovaní neformálnej žiadosti žalobcu nebolo zistené porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov, čo bolo žalobcovi oznámené listom žalovanej zo dňa 31.03.2020. Žalovaná preto žiadala žalobu žalobcu podľa § 249 Správneho súdneho poriadku zamietnuť.
3. Predtým, ako sa správny súd zaoberal meritórnymi námietkami uvedenými v žalobe, skúmal, či sú splnené procesné podmienky na vedenie konania v zmysle § 244 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP). Zistil, že žalobca listom zo dňa 03.03.2020 podal sťažnosť v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zák. č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach, pre porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov zo strany žalovanej, v ktorej namietal nevybavenie žiadosti zo dňa 28.11.2019 v zákonnej lehote. Žalovaná v podaní zo dňa 31.03.2020, č. ES20200085/SPú, konštatovala, že sťažnosť žalobcu zo dňa 03.03.2020 je neopodstatnená. Z uvedeného vyplýva, že podmienka stanovená v § 244 ods. 1 SSP bola splnená.
4. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.
5. Podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy.
6. Podľa § 135 ods. 2 písm. a) SSP pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k).
7. Podľa § 242 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.
8. Podľa § 242 ods. 2 SSP odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v porušení povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti sa žalobou môže domáhať len prokurátor.
9. Podľa § 244 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.
10. Podľa § 249 SSP ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu zamietne.
11. Správny súd preskúmal procesný postup žalovanej v konaní špecifikovanom v žalobe týkajúcom sa žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 28.11.2019 vo vzťahu k tvrdenej nečinnosti žalovanej podľa § 242 a nasl. SSP. Zistil, že nedošlo k nečinnosti žalovanej, preto žalobu podľa § 249 SSP zamietol z nasledovných dôvodov:
12. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca písomným podaním zo dňa 28.11.2019 požiadal o invalidný dôchodok v zmysle § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. (ďalej zákon o sociálnom poistení), a to žiadosťou, ktorá nebola podaná na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Toto podanie bolo vyhotovené samotným žalobcom a podané listinne na poštovú prepravu dňa 28.11.2019, pričom žalovanej bolo doručené dňa 29.11.2019. Žalovaná na tento list oznámila žalobcovi podaním zo dňa 22.01.2020 rozhodujúce skutočnosti pre nárok na invalidný dôchodok, a to najmä vo vzťahu k potrebnému počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia. Konštatovala, že rozhodnutím zo dňa 26.06.2019 bola žalobcovi zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok pre nesplnenie podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia
pre nárok na invalidný dôchodok. Pre výpočet sumy výsluhového dôchodku mu bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 21 rokov a 308 dní. Pretože žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, doba služby nie je obdobím dôchodkového poistenia a z uvedeného dôvodu ju pre nárok na invalidný dôchodok žalovaná nehodnotila. Vzhľadom k tomu, že žalobca proti rozhodnutiu zo dňa 26.06.2019 nepodal v lehote 30 dní od jeho doručenia odvolanie, nadobudlo dňom 13.08.2019 právoplatnosť a zostáva vzhľadom na uvedené skutočnosti naďalej v platnosti nezmenené. Na oznámenie žalovanej zo dňa 22.01.2020 žalobca reagoval podaním zo dňa 13.02.2020, v ktorom uviedol, že o jeho žiadosti zo dňa 28.11.2019 sa v zmysle § 219 ods. 1 zákona o sociálnom poistení musí rozhodnúť písomným rozhodnutím. Z uvedeného dôvodu zaslaný list zo dňa 22.01.2020 považuje len za informačný a až po uplynutí lehoty na vydanie písomného rozhodnutia sa rozhodne pre právne kroky v danej veci. Žalovaná, reagujúc na list žalobcu zo dňa 13.02.2020, listom zo dňa 09.03.2020 žalobcovi oznámila, že vo veci žiadosti o invalidný dôchodok bolo rozhodnuté rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 26.06.2019, proti ktorému žalobca nepodal odvolanie, preto dňom 13.08.2019 nadobudlo právoplatnosť a zostáva, vzhľadom na nezmenené skutočnosti, naďalej v platnosti. Ak žalobca naďalej trvá na priznaní invalidného dôchodku, je potrebné požiadať o invalidný dôchodok podľa § 184 ods. 5 zákona o sociálnom poistení na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, na pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta jeho trvalého pobytu. Sťažnosťou zo dňa 03.03.2020, doručenou žalovanej dňa 10.03.2020, sa žalobca domáhal nápravy v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach. V sťažnosti uviedol, že v zákonom stanovenej lehote ani po jej márnom uplynutí nebolo o jeho žiadosti o priznanie invalidného dôchodku vydané písomné rozhodnutie. Z Oznámenia výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 31.03.2020 vyplýva, že o žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 24.05.2019, podanej spôsobom podľa § 184 ods. 1 a 5 zákona o sociálnom poistení, bolo právoplatne rozhodnuté. Nakoľko opakovaná neformálna žiadosť žalobcu zo dňa 28.11.2019 nebola podaná spôsobom podľa § 184 ods. 1 v spojení s § 184 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, t.j. nebola podaná na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, žalovaná nemohla o nej rozhodnúť rozhodnutím podľa § 209 zákona o sociálnom poistení a na jej vybavenie sa nevzťahovala lehota podľa § 210 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Preto bola neformálna žiadosť žalobcu vybavená listom zo dňa 22.01.2020. Dňa 17.02.2020 bolo žalovanej doručené podanie žalobcu zo dňa 13.02.2020, ktoré žalovaná vybavila listom zo dňa 09.03.2020, v ktorom bol žalobca poučený o zákonnom spôsobe podania žiadosti o invalidný dôchodok. Sťažnosť žalobcu zo dňa 03.03.2020 bola vyhodnotená ako neopodstatnená. Žalobca listom zo dňa 08.09.2020, doručeným žalovanej dňa 14.09.2020, opakovane požiadal o priznanie invalidného dôchodku v zmysle § 70 zákona o sociálnom poistení. Na žiadosť žalobcu reagovala žalovaná podaním zo dňa 21.09.2020, v ktorom žalobcovi oznámila, že jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola zamietnutá rozhodnutím zo dňa 26.06.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.08.2019, čím konanie o invalidnom dôchodku bolo skončené. Preto je potrebné si nárok na invalidný dôchodok opätovne uplatniť spísaním žiadosti o tento dôchodok na pobočke Sociálnej poisťovne v Martine (§ 184 ods. 1 a 5 zákona o sociálnom poistení). Predmetná informácia bola žalobcovi poskytnutá aj listom zo dňa 09.03.2020.
13. Podľa § 184 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky.
14. Podľa § 184 ods. 5 citovaného zákona žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Písomné oznámenie o zaradení poistenca do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa považuje za žiadosť o dávku v nezamestnanosti.
15. Podľa § 184 ods. 9 citovaného zákona žiadosť o začatie dávkového konania a nedávkového konania sa podáva v miestne príslušnej pobočke, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Podľa § 185 ods. 1 citovaného zákona za deň začatia konania sa považuje deň, keď bola žiadosť doručená príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne. Za deň začatia konania o dôchodkových dávkach a úrazových dávkach sa považuje aj deň spísania žiadosti o dávku pobočkou.
17. Žalobca v žalobe tvrdil, že Sociálna poisťovňa v zákonom stanovenej lehote nevydala písomné rozhodnutie o jeho žiadosti zo dňa 28.11.2019, hoci povinnosť v zmysle § 184 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. splnil dňom 08.08.2016, kedy na predpísanom tlačive podal žiadosť o priznanie a výplatu invalidného dôchodku, čo považuje za nečinnosť. Z takto vymedzeného tvrdenia žalobcu vychádzal správny súd pri posudzovaní typu správnej žaloby proti nečinnosti. Žalobu subsumoval pod § 242 ods. 1 SSP, t.j. či v konaní o žiadosti žalobcu zo dňa 28.11.2019 existuje žalobcom tvrdená protiprávna nečinnosť. Nebol dôvod na postup podľa § 242 ods. 2 SSP, pretože žalobca netvrdil, že nečinnosť má spočívať v porušení povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti.
18. Nečinnosť orgánu verejnej správy ako nezákonný negatívny jav nastáva vtedy, keď tento orgán vo veci nekoná, aj keď podľa zákona má povinnosť konať. Predpokladom nečinnosti nie vždy je protiprávnosť. Protiprávnosť znamená, že pasivita orgánu verejnej správy je v rozpore s normatívne ustanovenou povinnosťou konať. Takáto povinnosť vyplýva z konkrétneho zákonného ustanovenia. (Baricová J., Fečík M., Števček M., Filová A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, 1195, 1197 s).
19. V konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy správny súd neposudzuje, či žalobca v zmysle zákona o sociálnom poistení naplnil materiálne predpoklady pre úspech v konaní o priznaní invalidného dôchodku, ale sústredí sa na otázku, či žalovaná mala v danom prípade zákonnú povinnosť konať a prípadne vo veci meritórne rozhodnúť. Aj v zmysle predchádzajúcej judikatúry Najvyššieho súdu SR (ktorá sa týkala ešte predchádzajúcej právnej úpravy, ale je aplikovateľná aj na Správny súdny poriadok), predmetom konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy nie je skúmanie a posudzovanie otázky, či bol navrhovateľ ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy na svojich právach a právom chránených záujmoch, ale tvrdená bezdôvodná nečinnosť tohto orgánu (rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Sžnč/5/2005). Predpokladom úspešnosti takejto žaloby je, že správny orgán je nečinný, teda nekoná v rozpore s konkrétnym ustanovením právnej normy, ktorá ho oprávňuje a súčasne aj zaväzuje konať a rozhodnúť.
20. V prejednávanej veci však vydanie rozhodnutia s náležitosťami podľa § 209 zákona o sociálnom poistení, ktorého sa dožaduje žalobca, žalovanej príslušné procesné normy neprikazujú. Dávkové konanie podľa zákona o sociálnom poistení sa v zmysle § 184 začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. Teda jedná sa výsostne o návrhové konanie, na rozdiel od všeobecnej úpravy začatia správneho konania podľa § 18 ods. 1 Správneho poriadku, ktorý rozlišuje dva spôsoby začatia konania, a to na návrh účastníka alebo na podnet správneho orgánu. Správny poriadok sa však v konaní podľa zákona o sociálnom poistení neaplikuje - § 172 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Dávkovým konaním je konanie o dávkových veciach sociálneho poistenia (§ 172 ods. 3 písm. a) citovaného zákona). Nepochybne takýmto konaním je konanie o dôchodkovej dávke - invalidnom dôchodku (§ 70 a nasl. citovaného zákona). Dávkové konanie sa teda začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby. Žiadosť je právny úkon, pre ktorý je zákonom predpísaná osobitná forma ako esenciálna náležitosť prejavu vôle fyzickej osoby, ktorá ho robí. Ustanovenie § 184 ods. 5 prvá veta ustanovuje túto osobitnú náležitosť tejto žiadosti tak, že sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Je potrebné konštatovať, že vzhľadom na to, že táto forma žiadosti je expressis verbis stanovená v zákone, je potrebné v plnom rozsahu trvať na splnení tejto formy žiadosti o priznanie dávky. Od tejto formy žiadosti sa potom odvíjajú aj ďalšie právne skutočnosti, napríklad, že za deň začatia konania o dôchodkových a úrazových dávkach sa považuje deň spísania žiadosti o dávku pobočkou.
21. Teda v prípade dávkového konania zákon o sociálnom poistení stanovuje špeciálnu právnu úpravu pri začatí konania, ktorá sa týka formy žiadosti fyzickej osoby na uplatnenie týchto dávok, ako aj dňa začatia konania o dôchodkových a úrazových dávkach, a to na rozdiel od konania v nedávkových veciach. Žiadateľ o dávku dôchodkového poistenia, a to aj invalidného dôchodku, je povinný, pokiaľ má v úmysle, aby začalo konanie o tejto dávke, v súlade s § 184 ods. 5 veta prvá citovaného zákona podať žiadosť o priznanie dávky na tlačive určenom Sociálnom poisťovňou. V prejednávanej veci však toto žalobca neučinil, túto žiadosť na predpísanom tlačive nepodal. Preto nie je možné konštatovať, že začalo konanie o priznanie tejto dávky. V tom prípade preto žalovaná nemala povinnosť (ani právo) vo
veci vydať akékoľvek rozhodnutie. Správne postupovala, keď neformálnym listom zo dňa 22.01.2020 informovala žalobcu, že ak trvá na priznaní invalidného dôchodku, je potrebné požiadať o invalidný dôchodok spísaním žiadosti na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne na predpísanom tlačive. Túto informáciu žalovaná žalobcovi zduplikovala a bližšie ozrejmila aj v Oznámení výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 31.03.2020, kde výslovne uviedla, že neformálna žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 28.11.2019 nebola podaná spôsobom podľa § 184 ods. 1 v spojení s § 184 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, t. j. nebola podaná na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, a preto žalovaná nemohla o nej rozhodnúť rozhodnutím podľa § 209 zákona o sociálnom poistení. Žalobca mal teda vedomosť o tom, že opätovnú žiadosť o priznanie invalidného dôchodku je možné podať len predpísaným spôsobom, a to na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, avšak toto neučinil.
22. Žalobca žiadosť kvalifikovanou formou (na predpísanom tlačive) podal len jedenkrát, ako vyplýva z administratívneho spisu a z podanej žaloby - jedná sa o žiadosť zo dňa 24.05.2019, na základe ktorej administratívne konanie o priznanie invalidného dôchodku začalo a v ktorom konaní bolo vydané prvostupňové rozhodnutie zo dňa 26.06.2019. Proti uvedenému rozhodnutiu žalobca odvolanie v zákonom stanovenej lehote nepodal, preto dňom 13.08.2019 nadobudlo právoplatnosť. Správny súd konštatuje, že čo sa týka žiadosti zo dňa 24.05.2019, žiadnu nečinnosť žalovanej v tomto administratívnom konaní nezistil, keďže ku dňu vydania tohto uznesenia správneho súdu bolo o tejto žiadosti právoplatne rozhodnuté.
23. Čo sa týka žiadosti žalobcu zo dňa 28.11.2019, ako už bolo vyššie uvedené, keďže táto žiadosť neobsahovala formálne náležitosti tak, ako to striktne vyžaduje § 184 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, na základe nej nedošlo k začatiu administratívneho konania o priznanie dávky, a preto ani nemohlo byť vydané meritórne rozhodnutie o tejto žiadosti. Správne potom postupovala žalovaná, keď žalobcovi na toto jeho podanie odpovedala len neformálnym listom zo dňa 22.01.2020. Keďže na základe tohto podania žalobcu administratívne konanie začaté nebolo, nie je možné hovoriť o nečinnosti orgánu verejnej správy. V danom prípade teda nebola splnená podmienka stanovená v § 3 ods. 1 písm. d) SSP, a to, že orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, keďže v danom prípade administratívne konanie nezačalo.
24. Na žalobnú námietku, že ust. § 184 ods. 5 zákona o sociálnom poistení neurčuje, že opakovaná žiadosť o invalidný dôchodok sa opäť musí podať na predpísanom tlačive, správny súd konštatuje, že citovaný zákon nerozlišuje medzi prvou žiadosťou, ktorou sa uplatňuje nárok na dávku a opakovanou žiadosťou o dávku. Zákon uvádza termín „žiadosť“. Pokiaľ bolo o v poradí prvej žiadosti (ktorá bola podaná formálne správne) právoplatne rozhodnuté a žalobca podal ďalšiu (opakovanú) žiadosť, jedná sa o novú žiadosť, na ktorú sa vzťahujú rovnaké kvalitatívne požiadavky (aj čo sa týka jej formy), ako na akúkoľvek inú žiadosť. Teda aj požiadavka, aby bola žiadosť o priznanie dávky podaná na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Túto podmienku však žalobca pri podávaní žiadosti zo dňa 28.11.2019 jednoznačne nesplnil. Preto na základe takéhoto podania nie je možné v konaní pred Sociálnou poisťovňou o priznanie invalidného dôchodku vydávať rozhodnutia, ako sa mylne domnieval žalobca.
25. Na záver správny súd konštatuje, že nič nebráni žalobcovi, aby, pokiaľ má za to, že sa zmenili skutkové okolnosti v danej veci, opätovne podal žiadosť o priznanie invalidného dôchodku spôsobom, ktorý vyžaduje zákon, teda na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že Sociálna poisťovňa je povinná spísať žiadosť o dávku aj vtedy, ak sa domnieva, že fyzická osoba nespĺňa podmienky nároku na dávku (§ 184 ods. 7 citovaného zákona).
26. Na vyhovenie žaloby teda nebola splnená podmienka stanovená v § 249 SSP, a to zistenie nečinnosti žalovanej, preto správny súd uznesením žalobu zamietol.
27. Len na okraj správny súd poznamenáva, že podľa § 242 ods. 2 SSP odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v porušení povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti sa žalobou môže domáhať len prokurátor.
28. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobca v konaní nebol úspešný a nemá právo na náhradu trov konania. Súd preto žalobcovi náhradu trov nepriznal. Rovnako nepriznal náhradu trov ani žalovanej podľa § 168 SSP a contrario, keďže neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.