Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34Sa/1/2022

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcu: A. B., bytom C. B. D. XX/X, XXX XX A., zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Ladislav Sedlák, bytom Gándhího 12/33, 036 01 Martin, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29 augusta 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 20.12.2022 domáhal ochrany pred nečinnosťou orgánu verejnej správy – žalovanej, a to z dôvodu porušenia jeho už vzniknutého práva na invalidný dôchodok. V žalobe citoval ustanovenia a (ďalej len „“) a v nadväznosti na to sa domáhal súdnej ochrany práva, a to práva na invalidný dôchodok, ktoré mu nebolo priznané rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.10.2021. Mal za to, že zákonný nárok na invalidný dôchodok mu vznikol dňom 24.5.2019. Poukázal na to, že nečinnosť Sociálnej poisťovne spočíva v danej veci v tom, že Sociálna poisťovňa protiprávne nepokračuje v už začatom administratívnom konaní o jeho vzniknutom nároku na invalidný dôchodok, t.j. v zákonnej lehote 60 dní od podania žiadosti zo dňa 18.5.2022 nerozhodla písomným rozhodnutím, tak ako je to taxatívne dané ust. v spojení s ust. o sociálnom poistení (ďalej len ,í“). Poukazujúc na ust. zákona o sociálnom poistení mal za to, že Sociálna poisťovňa nerozhodla v zákonom danej lehote do 17.7.2022 a nerozhodla ani po márnom uplynutí zákonom stanoveného termínu. Zdôraznil, že zatiaľ neexistuje žiadne právoplatné rozhodnutie Sociálnej poisťovne a ani príslušného správneho súdu, ktorým by bolo v súlade s príslušnými zákonmi rozhodnuté, že mu dňom 24.5.2019, kedy bol uznaný za invalidného, nevznikol zákonný nárok na invalidný dôchodok. Tým, že Sociálna poisťovňa nevydala v danej veci písomné rozhodnutie, vedome porušila a porušuje jeho ďalšie práva dané mu zákonom o sociálnom poistení, ako i . Taktiež citoval ust. zákona o sociálnom poistení a opätovne uviedol, že Sociálna poisťovňa nerozhodla v zákonom danej lehote a ani po márnom uplynutí lehoty o jeho sťažnosti zo dňa 24.8.2022. Na základe uvedeného, navrhol správnemu súdu vyzvať Sociálnu poisťovňu, aby v lehote 14 dní od doručenia výzvy písomne rozhodla o žiadosti zo dňa 18.5.2022. V opačnom prípade navrhol správnemu súdu začať konanie o tejto správnej žalobe v zmysle príslušných ustanovení . Žalobca k žalobe doložil aj sťažnosť zo dňa 24.8.2022 podanú v zmysle a , ako aj žiadosť o priznanie a vyplácanie invalidného dôchodku zo dňa 18.5.2022.

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že s námietkami žalobcu nesúhlasí a považuje ich za nedôvodné. Poukázala na obsah administratívneho spisu, z ktorého vyplýva, že žalobca žiadosťou o invalidný dôchodok, spísanou u žalovanej, pobočke Martin dňa 24.5.2019 požiadal o invalidný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 29.11.2018. Žalovaná, ústredie, rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.6.2019, ktorým podľa zákona o sociálnom poistení zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 24.5.2019, v zákonnej lehote 60 dní podľa zákona o sociálnom poistení, v znení z dôvodu, že pred vznikom invalidity, pred 29.11.2018, nezískal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení. Žalobca predmetné rozhodnutie prevzal dňa 11.7.2019, ktoré márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania nadobudlo právoplatnosť dňa 13.8.2019, čím bolo konanie o invalidnom dôchodku skončené.

3. Ďalej žalovaná poukázala na to, že žalobca žiadosťou o invalidný dôchodok, spísanou u žalovanej, pobočke Martin dňa 29.9.2021 opätovne požiadal o invalidný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 29.11.2018. O predmetnej žiadosti žalovaná, ústredie rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.10.2021, ktorým žalobcovi podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení opätovne zamietla žiadosť o invalidný dôchodok z dôvodu, že pred vznikom invalidity, pred 29.11.2018, nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 72 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa 11.11.2021, o ktorom rozhodol generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.1.2022, ktorým zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil napadnuté rozhodnutie žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.10.2021. Rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.1.2022 žalobca prevzal dňa 20.1.2022, čo potvrdil svojim podpisom na doručenke. Týmto dňom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.

4. Žalovaná taktiež uviedla, že žalobca proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.1.2022 nepodal správnu žalobu, avšak podal správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.10.2021, ktorú Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. zo dňa 24.6.2022 odmietol. Následne podal žalobca kasačnú sťažnosť, ktorú Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. zo dňa 19.12.2022 zamietol.

5. Napokon žalovaná uviedla, že podaním zo dňa 18.5.2022, doručeným žalovanej, ústredie dňa 23.5.2022, označeným ako ,,žiadosť o priznanie a vyplácanie invalidného dôchodku“, žalobca opakovane požiadal o priznanie invalidného dôchodku. Žalovaná v tejto súvislosti poukázala na znenie ust. § 184 ods. 1 a 5 zákona o sociálnom poistení a uviedla, že podanie žalobcu zo dňa 18.5.2022 nebolo podané v súlade s § 184 ods. 5 zákona o sociálnom poistení. Bola mu poskytnutá informácia listom zo dňa 30.5.2022 o zákonnom spôsobe podania žiadosti o invalidný dôchodok a zároveň sa žalovaná aj vyjadrila k nehodnoteniu doby služby na účely nároku na invalidný dôchodok v ostatnom dávkovom konaní. Uvedené konštatoval aj Krajský súd v Žiline v konaní o žalobe žalobcu proti nečinnosti orgánu verejnej správy v uznesení sp. zn. zo dňa 25.3.2021. Sťažnosť žalobcu zo dňa 24.8.2022, doručená žalovanej, ústredie dňa 31.8.2022, vo veci nevybavenia jeho žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 18.5.2022 v zákonnej lehote, bola vyhodnotená ako neopodstatnená, pretože postupom žalovanej pri vybavovaní neformálnej žiadosti žalobcu nebolo zistené porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov, čo bolo žalobcovi oznámené listom žalovanej zo dňa 20.9.2022. Žalovaná mala za to, že jej postup bol správny a v súlade s platnými právnymi predpismi. Vzhľadom na uvedené žiadala, aby krajský súd podľa žalobu zamietol.

6. Žalobca vo svojom podaní, doručenom Krajskému súdu v Žiline dňa 24.4.2023 k vyjadreniu žalovanej uviedol, že správnou žalobou pre nečinnosť požiadal v zmysle , príslušný správny súd o súdnu ochranu pred zásahom do jeho už vzniknutého práva, a to práva na starobný dôchodok. Písomnou žiadosťou zo dňa 18.5.2022 požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku, na ktorý mu vznikol zákonný nárok podľa zákona o sociálnom poistení dňom 24.5.2019. K uvedenému dňu bol dôchodkovo poistený viac ako 35 rokov. Podanie žaloby pre nečinnosť podal z titulu toho, že Sociálna poisťovňa o jeho písomnej žiadosti zo dňa 18.5.2022 nerozhodla písomným rozhodnutím v zákonom stanovenej lehote. Poukazoval na ust. a zákona o sociálnom poistení. K uvedeným dôvodom sa žalovaná zámerne a účelovo vo svojom vyjadrení nevyjadrila. Žalovaná sa vo svojom vyjadrení opakovane vyjadruje len k jeho predchádzajúcim žiadostiam, ako aj správnym žalobám, o ktorých už súd rozhodol. Žalovaná svoju nečinnosť, teda nerozhodnutie písomnou formou vo vyjadrení, zdôvodňovala jedine tým, že jeho písomná žiadosť zo dňa 18.5.2022 nebola podaná na predpísanom tlačive Sociálnou poisťovňou. Hoci v podanej žiadosti, ako aj správnej žalobe zdôvodnil zákona o sociálnom poistení. V zmysle tohto ustanovenia za deň uplatnenia nároku na dôchodkové dávky a úrazové dávky okrem úrazového príplatku, rehabilitačného a rekvalifikačného a nároku na ich výplatu sa považuje deň, keď fyzická osoba prvýkrát požiadala príslušnú organizačnú zložku Sociálnej poisťovne o spísanie žiadosti o priznanie dávky. Žalobca mal za to, že túto zákonom danú povinnosť splnil dňom 24.5.2019, kedy na predpísanom tlačive Sociálnej poisťovne požiadal o priznanie a vyplácanie invalidného dôchodku, na ktorý mu vznikol zákonný nárok dňom 23.5.2019. K tejto závažnej a rozhodujúcej skutočnosti sa Sociálna poisťovňa vedome a zámerne vo svojom vyjadrení nevyjadruje. K jednotlivým tvrdeniam Sociálnej poisťovne, odvolávajúc sa na rozhodnutia správneho súdu poukázal na č. 2 ods. 2 a 3 SR. Nakoľko nevydaním písomného rozhodnutia o jeho žiadosti zo dňa 18.5.2022 došlo k porušeniu jeho zákonného a ústavného práva - možnosť podania odvolania voči vydanému písomnému rozhodnutiu, ako aj zákonnú možnosť požiadať príslušný správny súd o preskúmanie jeho zákonnosti. Správnemu súdu preto navrhol, aby v zmysle ust. uložil Sociálnej poisťovni uznesením, aby v súdom určenej lehote (žalobca navrhol 30 dní od doručenia uznesenia) písomným rozhodnutím rozhodla o jeho písomnej žiadosti zo dňa 18.5.2022.

7. Podľa o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.

8. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd“) po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dňa 27.10.2023, keď žalobca žiadal vec verejne prejednať ( ), dospel k záveru, že nečinnosť žalovanej nezistil, a preto je žalobu podľa potrebné zamietnuť.

9. Podľa , je nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.

10. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy.

11. Podľa , žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.

12. Podľa § 135 ods. 2 písm. a) S.s.p., pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k).

13. Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.

14. Podľa , ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu zamietne.

15. Správny súd z obsahu súdneho ako i administratívneho spisu zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 18.5.2022 požiadal Sociálnu poisťovňu, ústredie – žalovanú o priznanie o vyplácanie invalidného dôchodku, a to s poukazom na § 70 a § 72 zákona o sociálnom poistení, na ktorý mu podľa jeho tvrdení vznikol nárok dňom 24.5.2019 a to v zmysle posudku posudkového lekára. Uvedenú žiadosť podal žalobca písomne, avšak táto nebola podaná na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Predmetná žiadosť tak bola spísaná samotným žalobcom a v listinnej forme bola doručená žalovanej dňa 23.5.2022.

16. Z obsahu administratívneho spisu ďalej správny súd zistil, že na vyššie uvedenú žiadosť žalobcu zo dňa 18.5.2022 reagovala žalovaná listom zo dňa 30.5.2022, v ktorom okrem iného uviedla, že konanie o invalidnom dôchodku začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dôchodkovú dávku a jej výplatu, pričom žiadosť sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, na pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa adresy trvalého pobytu, čo bolo žalobcovi oznámené napr. v listoch zo dňa 21.9.2020 a 9.7.2021. Uvedené konštatoval aj Krajský súd v Žiline v rozhodnutí vydanom v konaní o žalobe žalobcu proti nečinnosti orgánu verejnej správy sp. zn. .

17. Okrem uvedeného z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že žalobca sťažnosťou zo dňa 24.8.2022, doručenou žalovanej dňa 31.8.2022 namietal, že nedošlo k vydaniu rozhodnutia o jeho žiadosti o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 18.5.2022 v zákonnej lehote. Na uvedenú sťažnosť žalovaná reagovala listom označeným ako ,,Oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti“ zo dňa 20.9.2022, v ktorom žalobcovi oznámila, že nemohla vydať rozhodnutie o jeho podaní – žiadosti zo dňa 18.5.2022, keďže uvedená žiadosť nebola podaná tak, ako to vyžaduje § 184 ods. 1 a 5 zákona o sociálnom poistení. Mala za to, že prešetrením postupu Sociálnej poisťovne, ústredie pri vybavovaní jeho podania zo dňa 18.5.2022 nebolo zistené porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov a preto sťažnosť žalobcu vyhodnotila ako neopodstatnenú, o čom bol žalobca upovedomený.

18. Správny súd ešte predtým, než pristúpil k vecnému prejednaniu žaloby, sa zaoberal otázkou, či sú na meritórne prejednanie žaloby splnené procesné podmienky konania, t.j. tak ako to vyplýva z ust. . Správny súd musel konštatovať, že žalobca podal v súvislosti s ním tvrdeným nekonaním žalovanej, sťažnosť zo dňa 24.8.2022, a to podľa o sťažnostiach, keď mal za to, že žalovaná bola povinná o jeho žiadosti zo dňa 18.5.2022 vydať písomné rozhodnutie, a to v zákonom stanovenej lehote. Žalovaná túto sťažnosť nevyhodnotila ako opodstatnenú, a to v podaní zo dňa 20.9.2022. Správny súd preto zastáva názor, že v predmetnej veci bola splnená podmienka neúspešného vyčerpania sťažnosti podľa osobitného predpisu v zmysle , ktorej splnenie je predpokladom vecného prejednania tejto žaloby. Žalobca po výzve správneho súdu realizovanej uznesením č.k. -30 zo dňa 4.7.2023, predložil správnemu súdu i podanie označené ako ,,Oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti“ zo dňa 20.9.2022, čím bola splnená aj podmienka v zmysle .

19. Podľa § 184 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, dávkové konanie sa začína, ak tento zákon nestanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky.

20. Podľa § 184 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou.

21. Podľa § 184 ods. 9 zákona o sociálnom poistení, žiadosť o začatie dávkového konania a nedávkového konania sa podáva na miestne príslušnej pobočke, ak tento zákon nestanovuje inak.

22. Podľa § 185 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, za deň začatia konania sa považuje deň, keď bola žiadosť doručená príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne. Za deň začatia konania o dôchodkových dávkach a úrazových dávkach sa považuje aj deň spísania žiadosti o dávku pobočkou.

23. V predmetnej veci žalobca vo svojej žalobe, resp. i vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej opakovane uvádzal, že na základe jeho žiadosti zo dňa 18.5.2022 o priznanie a vyplácanie invalidného dôchodku sa riadne začalo administratívne konanie, v ktorom však nedošlo k vydaniu rozhodnutia o tejto žiadosti, v čom vzhliadol protiprávnu nečinnosť žalovanej ako orgánu verejnej správy. Správny súd vychádzajúc z obsahu žaloby a napokon i formulácie jej žalobného návrhu preto posudzoval uvedenú žalobu ako žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy v zmysle ustanovení a nasl. . Keďže žalobca nenamietal, že by nečinnosť žalovanej mala spočívať v porušení povinnosti začať administratívne konanie, správny súd žalobu neposudzoval podľa Postupoval preto v zmysle ust. , keď svoju pozornosť zameral na posúdenie toho, či sa žalovaná dopustila nečinnosti odporujúcej príslušnej právnej úprave, a to v súvislosti so žalobcom tvrdeným nevydaním rozhodnutia o jeho žiadosti zo dňa 18.5.2022.

24. Pokiaľ sa týka nečinnosti orgánu verejnej správy, jej legálna definícia je obsiahnutá v , keď ide aj o situáciu, ak orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní. Z uvedeného vyplýva, že musí ísť o protiprávne, t.j. konkrétnej právnej úprave odporujúce nekonanie orgánu verejnej správy, ktoré spočíva tak vo vykonaní jednotlivých úkonov orgánu verejnej správy, ale i vydaní samotného rozhodnutia vo veci. Inými slovami ide o nezákonný jav, ku ktorému dochádza vtedy, ak orgán verejnej správy nekoná, i keď podľa zákona má povinnosť konať. Zároveň však platí, že nie každá nečinnosť bez ďalšieho odôvodňuje záver aj o jej protiprávnosti. Je preto nutné skúmať, či ide o takú nečinnosť – pasivitu orgánu verejnej správy, ktorá je v rozpore s konkrétnou, normatívne ustanovenou povinnosťou konať.

25. Ďalej správny súd poukazuje na to, že v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy v zmysle a nasl. posudzuje iba to, či pre orgán verejnej správy vyplývala zo zákona povinnosť konať, resp. i vydať rozhodnutie vo veci. Nezaoberá sa tým, či účastník konania, v danom prípade žalobca splnil, resp. nesplnil zákonom stanovené podmienky na priznanie dôchodkovej dávky. Predmetom tzv. nečinnostnej žaloby je tak iba posúdenie toho, či ide o prípad bezdôvodnej, resp. právnej úprave odporujúcej nečinnosti orgánu verejnej správy a nie toho, či žalobca bol na svojich právach ukrátený jeho rozhodnutím, alebo opatrením.

26. Po oboznámení sa s obsahom žaloby, vyjadrení žalobcu a žalovanej, vrátane pripojeného administratívneho spisu však správny súd musel konštatovať, že orgánu verejnej správy – žalovanej v danej veci nevyplývala vo veci písomnej žiadosti žalobcu o priznanie a vyplácanie invalidného dôchodku zo dňa 18.5.2022 povinnosť vydať rozhodnutie, t.j. tak, ako to predpokladá ust. § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. V tejto spojitosti je potrebné uviesť, že začatie dávkového konania je v zmysle § 184 zákona o sociálnom poistení spojené s podaním písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. Ide tak o konanie, ktoré je svojou povahou konaním návrhovým, čím sa odlišuje od začatia administratívneho konania podľa o správnom konaní, ktoré predpokladá jeho začatie nielen na návrh účastníka, ale i z podnetu orgánu verejnej správy. Aplikácia o správnom konaní je však v zmysle zákona o sociálnom poistení vylúčená. Podľa zákona o sociálnom poistení je dávkovým konaním i konanie o dávkových veciach sociálneho poistenia. Pod uvedené je tak možné podriadiť i konanie o dôchodkovej dávke a teda aj o invalidnom dôchodku.

27. V nadväznosti na vyššie uvedené poukazuje správny súd na to, že začatie dávkového konania je podmienené podaním písomnej žiadosti fyzickej osoby. Táto žiadosť predstavuje právny úkon, pre ktorý právna úprava – zákon o sociálnom poistení stanovuje osobitnú formu, ako nevyhnutnú/podstatnú náležitosť prejavu vôle žiadateľa – fyzickej osoby, ktorá takýto právny úkon robí. Zákon o sociálnom poistení konkrétne v ust. § 184 ods. 5 veta prvá, upravuje túto osobitnú formu vyslovene tak, že žiadosť sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Právna úprava – zákon o sociálnom poistení tak jednoznačne požaduje, aby žiadosť o priznanie dávky bola urobená v uvedenej forme. Od takto vymedzenej, resp. zákonodarcom požadovanej formy vykonania právneho úkonu – podania žiadosti sa následne odvíjajú aj ďalšie právne skutočností a to napr., že za deň začatia konania o dôchodkových a úrazových dávkach sa považuje deň spísania žiadosti o dávku pobočkou.

28. Zákon o sociálnom poistení tak v prípade dávkového konania zakotvuje osobitnú právnu úpravu pri začatí konania, ktorá spočíva vo výslovnom stanovení formy žiadosti fyzickej osoby, ktorou si uplatňuje dávky, ako aj dňa začatia konania o dôchodkových a úrazových dávkach (na rozdiel do konania vo veciach nedávkových). Pokiaľ teda žiadateľ o dávku dôchodkového poistenia (tu patrí nesporne aj invalidný dôchodok) mieni, aby na základe jeho žiadosti sa začalo konanie o tejto dávke, je povinný rešpektujúc ust. § 184 ods. 5 veta prvá zákona o sociálnom poistení, svoju žiadosť o priznanie dávky podať v zákonom predpísanej forme, t.j. na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou.

29. Správny súd mal za to, že žalobca hore uvedeným spôsobom nepostupoval, keď žiadosť o priznanie a vyplácanie invalidného dôchodku zo dňa 18.5.2022 na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou nepodal. Nemožno sa preto stotožniť s argumentáciou žalobcu o tom, že na základe ním podanej žiadosti sa administratívne konanie, resp. konanie o jeho žiadosti sa začalo. Za tohto stavu preto ani žalovaná nemohla, resp. jej z právnej úpravy nevyplývala povinnosť vo veci vydať rozhodnutie. Pokiaľ teda žalovaná žalobcovi listom zo dňa 30.5.2022 oznámila, že konanie o invalidnom dôchodku začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dôchodkovú dávku a jej výplatu, pričom žiadosť sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou na pobočke Sociálnej poisťovne, príslušnej podľa adresy trvalého pobytu, postupovala správne. Uvedené pritom žalovaná dala do pozornosti žalobcovi i v Oznámení výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 20.9.2022, v ktorom uviedla, že nemohla vydať rozhodnutie o podaní žalobcu – žiadosti zo dňa 18.5.2022, keďže uvedená žiadosť nebola podaná tak, ako to vyžaduje § 184 ods. 1 a 5 zákona o sociálnom poistení. Mala za to, že prešetrením postupu Sociálnej poisťovne, ústredie pri vybavovaní jeho podania zo dňa 18.5.2022 nebolo zistené porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov a preto sťažnosť žalobcu vyhodnotila ako neopodstatnenú.

30. V oznámení výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 20.9.2022 bolo žalovanou taktiež uvedené, že v liste zo dňa 30.5.2022, ktorým žalovaná reagovala na žiadosť žalobcu zo dňa 18.5.2022 bolo žalobcovi oznámené jednak to, že je potrebné podať žiadosť o dôchodok na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou a zároveň sa žalovaná vyjadrila i k nehodnoteniu doby služby na účely nároku na invalidný dôchodok v ostatnom dávkovom konaní. Uvedený list žalovanej pritom neobsahoval informáciu o skončení konania o nároku na invalidný dôchodok dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia zo dňa 26.6.2019, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok, ako to žalobca uvádzal v sťažnosti. Žalovaná taktiež poznamenala, že skôr podaná žiadosť žalobcu, spísaná dňa 24.5.2019 bola riadne podaná na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou a rovnako aj o jeho ďalšej žiadosti o invalidný dôchodok spísanej dňa 29.9.2021 na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou bolo rozhodnuté rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 18.10.2021, s tým, že proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom odvolaní bolo rozhodnuté dňa 14.1.2022.

31. Správny súd poukazuje na to, že o žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 24.5.2019 bolo riadne vydané rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.6.2019, ktorým bola žiadosť žalobcu zamietnutá. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania dňa 13.8.2019. Taktiež o ďalšej žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 29.9.2021 bolo rozhodnuté rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.10.2021 tak, že žiadosť bola opätovne zamietnutá. O odvolaní žalobcu proti tomuto rozhodnutiu bolo rozhodnuté odvolacím orgánom rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.1.2022 tak, že napadnuté rozhodnutie bolo potvrdené. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.1.2022. Uvedené skôr podané žiadosti tak boli urobené v predpísanej forme a preto o nich bolo riadne rozhodnuté.

32. V predmetnej veci však podmienka dodržania predpísanej formy na podanie žiadosti vo vzťahu k žiadosti žalobcu zo dňa 18.5.2022 nebola splnená. Vzhľadom na to, že žalobca svoju žiadosť zo dňa 18.5.2022 nepodal v zákonom predpísanej forme, t.j. na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, nemohlo dôjsť ani k vydaniu rozhodnutia, ktoré by obsahovalo náležitosti v zmysle § 209 zákona o sociálnom poistení a teda sa neuplatnilo ani ust. § 210 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktoré stanovuje lehotu na vydanie rozhodnutia.

33. Správny súd vo vzťahu k argumentácii žalobcu o tom, že zákon o sociálnom poistení nestanovuje, resp. nespája s opakovane podanou žiadosťou o invalidný dôchodok i predpísanú formu – na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou uvádza, že príslušná právna úprava – zákon o sociálnom poistení rozdiely v žalobcom naznačovanom smere nerobí, keď nerozlišuje medzi v poradí prvou žiadosťou, ktorou sa nárok na dávku uplatňuje a opakovanou žiadosťou o dávku. Zákon o sociálnom poistení používa termín žiadosť, pričom pokiaľ bolo o prvej žiadosti právoplatne rozhodnuté a žalobca podal ďalšiu žiadosť, ide o žiadosť novú, na ktorú (aj čo sa týka jej formy) zákon o sociálnom poistení kladie rovnaké požiadavky ako na žiadosť akúkoľvek inú. Keďže žalobca svoju žiadosť zo dňa 18.5.2022 nepodal na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, nemožno konštatovať, že na základe tohto podania žalobcu bolo začaté administratívne konanie a preto ani nie je možné uzavrieť, že išlo o nečinnosť žalovanej ako orgánu verejnej správy a teda nebola splnená podmienka vymedzená v ust. , t.j. že orgán verejnej správy protiprávne nepokračoval v začatom administratívnom konaní, nakoľko toto sa nezačalo.

34. Napriek vyššie uvedeným správnym súdom formulovaným záverom, je nutné poznamenať, že žalobcovi nič nebráni v tom, aby v prípade, ak má za to, že došlo k zmene skutkových okolností veci žiadosť o priznanie invalidného dôchodku opätovne podal a to spôsobom, resp. formou, ktorú zákon o sociálnom poistení pre podanie takejto žiadosti vyžaduje t.j. na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou.

35. S poukazom na uvedené skutočnosti správny súd žalobu žalobcu postupom podľa zamietol, keďže po preskúmaní nezistil nečinnosť žalovanej.

36. Správny súd o náhrade trov konania rozhodol vo vzťahu k žalobcovi s poukazom na a contrario tak, že žalobca v konaní úspešný nebol, a preto mu ani náhradu trov konania nepriznal.

Náhradu trov konania v zmysle nepriznal ani žalovanej, keď neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu, t.j. podmienka výnimočnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1, 2 S.s.p.). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon nestanovuje inak (§ 443 S.s.p.). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 S.s.p.). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 ods. 2 S.s.p.). Náležitosti kasačnej sťažnosti sú vymedzené v ust. § 445 S.s.p. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1 S.s.p. Dôvody kasačnej sťažnosti sa vymedzia spôsobom uvedeným v ust. § 440 ods. 2 S.s.p. Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Podľa § 449 ods. 1, 2 S.s.p. sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatila ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), a ak je žalovaným centrum právnej pomoci.