Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/38/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: H.. Q. Q., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX O. - K. Q. právne zastúpená: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o., IČO 36868434, so sídlom Konštantínova 3, 080 01 Prešov proti žalovanému: MP KANAL service s.r.o., IČO 45965838, so sídlom Košická 5C, 080 01 Prešov právne zastúpený: BENČÍK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o., IČO 36860441, so sídlom Františkánske námestie 4, 080 01 Prešov, o zaplatenie sumy 2.544,85 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -83 zo dňa 04.06.2020 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením č. k. -92 zo dňa 26.06.2020.

Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.544,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 08.08.2019 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov. Ďalším výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť Slovenskej republike, za ktorú koná Okresný súd Prešov, trovy konania vo výške 11,40, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaviazať žalovaného zaplatiť jej sumu 2.544,85 eur s príslušenstvom ako náhradu škody, ktorá jej vznikla v byte na prízemí apartmánového domu na ulici Z. vo B. W. po tom, čo došlo k zatopeniu podlahy kúpeľne a časti izby splaškovou vodou pri čistení upchatého kanalizačného potrubia žalovaným v dňoch 25.12.2017 a 28.12.2017. Vo veci bolo rozhodnuté platobným rozkazom č. k. -24 zo dňa 03.10.2019, proti ktorému žalovaný podal odpor, v ktorom odmietol tvrdenia uvádzané v žalobe a poprel akúkoľvek zodpovednosť za škodu uplatnenú žalobkyňou.

3. Po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. ; ; ; , ; ; nariadenia vlády č. dospel k záveru, že je dostatočne preukázané, že ku škode na zariadení bytu došlo výlučne prevádzkovou činnosťou žalovaného. Tvrdenia žalobkyne súd pokladal za logické a dôveryhodné. Predovšetkým prihliadal na to, že sami zamestnanci žalovaného pri prvom ani druhom zásahu si nevšimli poškodenia bytu, ktoré viedli k uplatneniu škody zo strany žalobkyne. To netvrdila ani žalobkyňa a táto uviedla, že tieto škody spozorovala až koncom januára 2018 keď sa do bytu vrátila. Z uvedeného vyplýva, že zariadenie bytu pred zásahom žalovaného

poškodené nebolo a zároveň, že škoda nevznikne za 4 dni (od prvého do druhého zásahu). Súd poznamenal, že aj bez odborných znalostí je zrejmé, že vytečené fekálie vrátane vody a rôzneho odpadu nespôsobia škodu bezprostredne ale je zrejmé, že voda si najprv hľadá miesto zatečenia (pod podlahu, dlažbu a pod.) a následne odparovaním spôsobuje škodu, čo trvá určitý čas. V tomto prípade to spozorovala žalobkyňa koncom januára 2018 a pritom zo strany žalovaného nebolo tvrdené, žeby nejakým spôsobom svojim konaním k vzniku škody prispela alebo ju mohla minimalizovať. Následne bol ďalej logický aj postup žalobkyne, že sa najprv pokúšala túto škodu riešiť ako poistnú udalosť cez svojho poisťovateľa a keď neuspela, tak následne cez poisťovateľa žalovaného a keď neuspela ani tam, dala si opravy vykonať na vlastné náklady, a teraz sa dožaduje ich refundácie žalovaným. Žalovaný uvádzal, že v konečnom dôsledku podľa jeho názoru ich činnosť prispela k vzniku škody až sekundárne, pretože problém bol v samotnej kanalizácii, ktorá sa upchávala z dôvodu určitej vady, a teda to viedlo k tomu, že bolo nutné ju čistiť a pri tomto čistení dochádza aj k spätnému vracaniu vody. Túto námietku žalovaného prvoinštančný súd pre posudzovanie veci vyhodnotil ako právne irelevantnú a chápal ju iba ako snahu vykreslenia situácie tak, že žalovaný vznik škody nezavinil alebo ho nezavinil výlučne. Súd ani netvrdil, že žalovaný spôsobil škodu úmyselne alebo z nedbanlivosti, v tomto prípade je škoda vedľajším následkom jeho prevádzkovej činnosti, avšak vzhľadom na objektívnu zodpovednosť to postačuje na to, aby bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené.

4. V ďalšom súd prvej inštancie uviedol, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil inému prevádzkovou činnosťou. Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu alebo vecou použitou pri činnosti, fyzickými, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením práv, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti. Zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného ( ).

5. Na podporu svojho názoru poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. , a to vo vzťahu k pojmu prevádzkovej činnosti, vzhľadom na totožnú právnu úpravu v bývalom v Českej republike.

6. Uviedol, že v prejednávanej veci išlo o prerazenie upchatého potrubia vodným prúdom cez záchod v byte žalobkyne. Išlo teda nepochybne o prevádzkovú činnosť žalovaného vykonávanú pre neho bežným spôsobom. Charakteristickým znakom tejto činnosti je použitie vodného prúdu, u ktorého môže dôjsť k jeho spätnému vráteniu a vytečeniu z miesta vstupu do potrubia. Nie je podstatné, či sa činnosť vykonáva v exteriéri alebo interiéri. Podstatné nie je ani sporné poučenie (z hľadiska jeho preukázania) žalobkyne o možnosti vzniku škody spätným vytečením vody a ňou prinesenými splaškami. Sami zamestnanci žalovaného uviedli, že čistenie nebolo možné vykonať inak ako z bytu žalobkyne aj keď ako vyplynulo z jej výpovede, táto následne zistila, že existoval akýsi špeciálny vstup na vykonanie čistenia bez rizika vzniku škody. Uvedenú možnosť však mal ako prvú skúmať práve žalovaný ako profesionál vo vykonávanej činnosti. Tvrdené sporné poučenie zamestnancov žalobkyne o možnom spätnom výtoku však zodpovednosť žalovaného žiadnym spôsobom neobmedzuje. O spoluzavinení žalobkyne ( ) by bolo možné uvažovať iba v prípade, ak by žalovaný žalobkyni uviedol potrebu urobenia konkrétnych úkonov z jej strany, ktoré by preukázateľne vznik škody mohli obmedziť a táto napriek tomu, žeby ich vykonanie bolo v jej silách, to nerešpektovala. Uvedené však zo strany žalovaného nebolo ani len tvrdené. Zdôraznil, že v prejednávanej veci na vznik škody sa vyžadovala po a) prevádzková činnosť, b) škoda a po c) príčinná súvislosť medzi a) a b). Pritom vznik zodpovednosti žalovaného pri objektívnej zodpovednosti, ako zodpovednosti za výsledok, nebol viazaný na jeho zavinenie. Aj keď súd sa touto otázkou nemusel zaoberať, vyslovil presvedčenie o zodpovednosti žalovaného, aj keby bola vybudovaná na princípe zavinenia. Poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. . Tiež bol presvedčený, že skutočnosti, ktoré spôsobili škodu boli pre žalovaného predvídateľné, čo potvrdili aj jeho zamestnanci. V dnešnej dobe je oprávnene sa domnievať, že žalovaný by mal byť na vzniknutú situáciu pripravený a mal mať prostriedky na zabránenie alebo aspoň minimalizovanie možných škôd z jeho činnosti. Podľa svedka Q., žalovaný nemal ani vedrá na vylievanie vody.

7. S poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. vo vzťahu k príčinnej súvislosti uviedol, že otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Zisťuje ju súd, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi

akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne), prípadne inou skutočnosťou (ak bola tvrdená a preukázaná), sa zisťuje príčinná súvislosť. Pritom protiprávny úkon nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody (kumulatívna kauzalita), stačí, že je jednou z príčin, a to príčinou dôležitou, podstatnou a značnou.

8. Prvoinštančný súd konštatoval, že nezistil ani dôvody možné zbavenia sa zodpovednosti podľa s poukazom na rozhodnutie NS ČR sp. zn. . Konštatoval tiež, že výška škody žalovaným namietaná nebola.

9. Prvoinštančný súd z faktúry č. XXXXXXXX zistil, že žalovaný fakturoval za zásah na kanalizácii zo dňa 25.12.2017 sumu 439,20 eur a faktúrou č. XXXXXXXX za zásah na kanalizácii zo dňa 29.11.2017 sumu 229,28 eur, a to na adrese Z. XXX.

10. Rozsah spôsobenej škody žalobkyňa preukázala faktúrou od dodávateľa K. zo dňa 08.04.2019 s tým, že bola vykonaná výmena keramickej dlažby, laminátovej podlahy, obložkovej zárubne drevenej bielej, skrinky pod umývadlom s dvoma zásuvkami, odstránenie starej dlažby a položenie novej dlažby, demontáž starej plávajúcej podlahy a montáž novej podlahy, osadenie zárubne, spotrebný materiál, čistenia a dezinfekcia interiéru po fekáliách a dopravné celkom vo výške 2.544,85 eur. Príjmovým dokladom zo dňa 08.04.2019 žalobkyňa preukázala, že túto sumu v plnom rozsahu uhradila.

11. Bolo zistené, že následky škodovej udalosti odmietli realizovať tak S. poisťovňa, ako poisťovňa žalovaného a tiež E. poisťovňa, s ktorou má zmluvu žalobkyňa.

12. K priznanej sume ako náhrady škody súd prvej inštancie priznal aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa 08.08.2019, kedy sa žalovaný dostal do omeškania, keďže na základe výzvy mal plniť 07.08.2019, na čo nereagoval.

13. Výrok o trovách konania bol súdom prvej inštancie odôvodnený ust. ; a tak, že žalovaný v konaní bol neúspešný, je preto povinný nahradiť úspešnej žalobkyni trovy konania.

14. Keďže štát predávkoval trovy konania vo forme svedočného a náhrada trov štátu už priamo predmetom úpravy nie je, poukázal na a postupoval spôsobom pôvodne upraveným v veta práva , podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Preto priznal štátu právo na refundáciu zaplatených trov od neúspešného žalovaného.

15. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Odvolanie podal z dôvodov podľa a namietajúc, že vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že od začiatku konania namieta príčinnú súvislosť (kauzálny nexus) medzi vznikom škody a konaním žalobcu (správne má byť žalovaného, poznámka odvolacieho súdu). Poukázal na to, že vo veci vypovedali traja zamestnanci žalovaného ako svedkovia, ktorí zhodne uviedli, že pri čistení kanalizácie v dňoch 25.12. a 29.12.2017 vyšla len zostatková voda v malom množstve. To je v rozpore so svedeckými výpoveďami manžela žalobkyne B. Q. a brata žalobkyne X. I.. Súd sa nevysporiadal s tým, prečo akceptoval svedecké výpovede svedkov žalobkyne a nepovažoval za vierohodné výpovede troch svedkov zamestnancov žalovanej spoločnosti. Keďže išlo o príbuzných žalobkyne, ide o potencionálne zaujatých svedkov. Poukázal na to, že žalobkyňa podpísala zamestnancom žalovaného dňa 25.12., ako aj 29.12.2017 pracovný list o prevzatí prác na odstraňovaní poruchy, a to bez výhrad ohľadom vzniku nároku na náhradu škody. V ďalšom uviedol, že žalobkyňa nahlásila poistnú udalosť E. poisťovni, a.s. až dňa 29.01.2018 a poisťovni žalovaného, S. poisťovni, a.s. až koncom marca 2018. Svedok F., ohliadač poistných udalostí S. poisťovne, a.s. na pojednávaní uviedol, že pri ohliadke bytu zistil poškodenie interiéru, ktoré javilo znaky poškodenia vytečenou vodou, ale či sa to stalo v decembri alebo pri nejakej inej udalosti, už bolo ťažko v marci 2018 uvádzať. Za tak dlhé časové obdobie mohlo dôjsť (aj opakovane) k ďalším škodám interiéru bytu, či už v dôsledku nefunkčnej kanalizácie, resp. zatopenia bytu susedmi. K výške škody uviedol, že táto

nebol žalovaným v konaní verifikovaná. Ak žalobkyňa výšku škody vyčíslila faktúrou spoločnosti K., s.r.o. k tomu uviedol, že táto spoločnosť sídliaca v O. realizovala stavebné práce s vyše trojmesačným časovým odstupom, lebo príjmový pokladničný doklad je zo dňa 08.04.2019, odhliadnuc od toho, že fakturovaná suma mala byť zaplatená prevodným príkazom na bankový účet, prípadne blokovaním tržby cez elektronickú registračnú pokladnicu a nie na základe príjmového pokladničného dokladu. Žalovaný tiež namietal aktívnu legitimáciu žalobkyne, pretože zistil, že byt č. XX je na LV č. XXXX, vedený Okresným úradom V., katastrálnym odborom ako vlastníctvo spoločnosti E., s.r.o. so sídlom K., V. v podiele 1/1. Žalobkyňa k žalobe pripojila zmluvu o nájme bytu zo dňa 01.12.2011, na základe ktorej byt prenajala od spoločnosti W.-I. s.r.o., J.. Uvedené nekorešponduje s listom vlastníctva. Ak žalobkyňa prenajala byt na obdobie 20 rokov, od 01.12.2011 do 01.12.2031, poškodený interiér bytu je pevne spojený s bytom ako nehnuteľnosťou, preto jeho vlastníctvo patrí vlastníkovi bytu (prenajímateľovi). Žalobu preto mohol podať vlastník bytu, a to spoločnosť E. s.r.o., V..

16. Odvolateľ vo vzťahu k uviedol, že si uvedomuje, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou je objektívna, ale musí existovať príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody. Táto príčinná súvislosť vzhľadom na časový odstup vyše mesiaca, resp. troch mesiacov medzi vznikom škody a nahlásením škody preukázaná nebola. Zodpovednosť podnikateľa za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou nemôže byť absolútna. Prvoinštančný súd neozrejmil, aký časový interval medzi vznikom škody a uplatnením nároku na náhradu škody považuje za relevantný a hodnoverný. Keďže žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že v čase vianočných sviatkov sa v byte zdržiavali aj ďalšie osoby, nie je vylúčené, že mohla škoda vzniknúť aj inak, ako to tvrdí žalobkyňa. Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

17. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa tak, že napadnutý rozsudok považuje za správny, vyčerpávajúci a navrhla odvolanie žalovaného zamietnuť. Odvolanie považuje za nedôvodné. K tvrdeniu odvolateľa ohľadom nedôveryhodnosti jej svedkov uviedla, že rovnako aj svedkovia žalovaného môžu byť považovaní za nedôveryhodní, keďže ide o zamestnancov existenčne závislých od neho. Prvoinštančný súd už počas pojednávania konštatoval, že výpovede svedkov žalovaného o minimálnom spätnom vrátení vody nekorešpondujú s fotografiami predloženými žalobkyňou. Situácia na fotkách žalovaným popretá nebola a žalovaným nebolo preukázané, aby predložené dôkazy neboli pravdivé. Žalobkyňa podpísala pracovné listy preto, lebo v čase skončenia výkonu prác žalovaným žiadne známky škody spôsobenej ich činnosťou byt nevykazoval. Škody nevzniknú ihneď pri vytečení vody, ale k procesu vzniku škody je potrebný určitý čas. K tvrdeniu odvolateľa, že likvidátorom S. poisťovne, a.s. až v marci 2018 bolo uvedené, že ťažko konštatovať, či k poškodeniu interiéru došlo už v decembri 2017 uviedla, že predložila zápis o ohliadke vykonaný poisťovňou dňa 29.01.2018. Tvrdenie žalovaného, že interval od decembra 2017 do marca 2018 je dlhý a mohlo dôjsť aj k nejakej ďalšej havarijnej situácii je len jeho fabulácia. Žalobkyňa uviedla, že si nevie predstaviť, akým spôsobom môže toto tvrdenie vyvrátiť, ale ak to chcel vyvrátiť žalovaný, mal a mohol aktívne navrhnúť vykonanie dôkazu napr. susedmi, členmi spoločenstva o tom, či v predmetnom období majú vedomosť, že by u žalobkyni došlo k havarijnej udalosti inej ako tie, ktoré sa odohrali v decembri 2017. K v odvolaní namietanej výške škody odvolateľom s tým, že táto v konaní nebola žiadnym spôsobom verifikovaná uviedla, že prvoinštančný súd ju ustálil podľa predloženej faktúry. Jej výšku v konaní nepoprel, stala sa nespornou a o nesporných skutočnostiach dokazovanie sa nevykonáva. K tvrdenému nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne uviedla, že ide o novú námietku a s poukazom na sa touto novotou v rámci odvolacieho konania nemôže súd zaoberať. Poukázala na to, že v samotnej nájomnej zmluve zo dňa 01.12.2011 v článku 3 ods. 1, 2 a čl. 5 ods. 6 a 11 sa uvádza, že byt sa dáva do nájmu ako holobyt, t.j. bez vnútorného vybavenia, vyžadujúci si ďalšie investície, čo sa nájomca zaväzuje dokončiť na vlastné náklady. Pod dokončením bytu sa rozumie aj montáž a dodávka plávajúcich podláh, interiérových dverí, kuchynskej linky, zriaďovacích predmetov v kúpeľni, WC a všetky sociálne zariadenia. Nájomca sa zaviazal, že závady a poškodenia, ktoré vzniknú v bytu, počas doby užívania bytu nájomcom, uhradí v plnej výške. Prenajímateľ dal nájomcovi výslovný a neodvolateľný súhlas na vykonanie zmien a stavebných úprav bytu. Z uvedeného vyplýva, že škoda vzniknutá na zariadení bytu financovala žalobkyňa, ide teda o jej škodu, čím preukázala svoju vecnú aktívnu legitimáciu. K otázke, či poškodené zariadenie sa stalo alebo nestalo súčasťou bytu by bolo nutné dokazovať, pričom by išlo o tzv. novotu v odvolacom konaní, ktorá je s poukazom na neprípustná. Navrhla preto napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania.

18. K replike žalobkyne k odvolaniu žalovaného sa už tento nevyjadril.

19. Prvoinštančný súd opravným uznesením č. k. -92 zo dňa 26.06.2020 opravil záhlavie rozsudku č. k. -83 zo dňa 04.06.2020 v časti označenia žalobcu tak, že toto správne znie: H. Q. Q., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX O..

20. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie boli podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajskému súdu v Prešove dňa 11.03.2021 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

21. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

22. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, i to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní ( vid rozhodnutie ÚS SR , sp. zn. ).

23. Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; a ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil ( , , v znení zmien a doplnkov, ďalej len ).

24. Žalovaný v odvolaní tvrdí, že na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tu odvolací súd uvádza, že vykonané dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie dôkazov súdom, prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Podľa odvolacieho súdu uvedené tvrdenia odvolateľa neboli v prejednávanej veci dôvodné.

25. Odvolateľ tiež tvrdí, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery ( vid rozhodnutie NS SR, sp. zn. ). Ani toto tvrdenie nebolo odvolacím súdom zistené v prejednávanom spore.

26. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore vyhodnotením stranami sporu navrhnutých a vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na starne jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Naproti tomu v priebehu odvolacieho konania

žalovaný nepredostrel relevantný argument majúci súvis s prejedávaným sporom, ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie.

27. Možno teda napriek tvrdeniam odvolateľa uzavrieť, že aj podľa právneho názoru odvolacieho súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné argumenty strán sporu, pričom tak učinil v snahe garantovať stranám sporu ich právo na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalovaného, teda že súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu totiž postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo strán sporu na súdnu ochranu, túto stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite.

28. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie v zmysle ust. na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného uvádza nasledovne.

29. Nie je možné prisvedčiť odvolacím námietkam žalovaného, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou vzniknutou žalobkyni a konaním žalovaného prostredníctvom jeho zamestnancov v dňoch 25.12. a 29.12.2017. Žalobkyňa preukázala, že vznik škody súvisí bezprostredne s odstraňovaním poruchy realizovanej zamestnancami žalovaného. Žalovaný týmto smerom nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie, ktoré by tvrdenia žalobkyne o vzniku jej škody poprelo. Ani to, že žalovaný poukázal na značne časový interval od dní vzniku škody po čas, keď ohliadku bytu mal realizovať pracovník S. poisťovne, a.s. koncom marca 2018 s tvrdením, že mohlo dôjsť aj k inej udalosti, dôsledkom ktorej mohla vzniknúť žalobkyni škoda uplatnená v predmetnom konaní, odvolací súd nemohol vyhodnotiť inak, ako nedôvodné tvrdenie. Ani v konaní pred súdom prvej inštancie žalovaný nenavrhol vykonať žiaden dôkaz, ktorý by podporil jeho toto tvrdenie. Je treba súhlasiť s názorom, že škoda spôsobená vodou sa prejaví až po značnom odstupe času. Žalovaný ak sa chcel brániť v spore, mal svoje tvrdenia preukazovať dôkazmi v konaní pred súdom prvej inštancie.

30. Ani ďalšia odvolacia námietka, ktorou odvolateľ namieta nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne neobstojí jednak z dôvodu, že táto námietka nebola vznesená v konaní pred súdom prvej inštancie, na vyhodnotenie čoho by bolo nutné vykonať ďalšie dokazovanie, pritom prvoinštančný súd na pojednávaní dňa 04.06.2020 vyhlásil uznesenie o tom, že dokazovanie považuje za skončené, a to potom čo ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania strany sporu nemali. Napriek uvedenému žalobkyňa tvrdila, že všetky poškodené veci patrili jej vlastníckym právam, aj keď byt má iba prenajatý, lebo bol jej prenajatý byt ako „holobyt“. K ďalšej odvolacej námietke týkajúcej sa tvrdenia, že zodpovednosť podnikateľa za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou nemôže byť absolútna je treba uviesť, že vzhľadom na zodpovednosť je daná na strane právnickej osoby v tých prípadoch, keď škodca je voči nej v takom právnom vzťahu, že je na mieste stanovenie tejto zodpovednosti nie voči samotnému škodcovi, ktorý spôsobil škodu pri jej činnosti, na ktorú bol použitý. Ide o akúkoľvek takú činnosť, ktorá spadá do pôsobnosti právnickej osoby z hľadiska vecného, miestneho a časového; môže teda ísť tak o činnosť zamestnancov alebo členov právnickej osoby, pričom nerozhoduje, aké majú títo pracovníci postavenie. Podstatné je, že ide o osoby, ktoré vykonávajú činnosť pre právnickú osobu. V danom prípade to boli teda osoby konajúce za žalovaného pri odstraňovaní poruchy v dňoch 25.12. a 29.12.2017. Pritom za protiprávne konanie ako predpokladu zodpovednosti za škodu je označované konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, teda konanie, ktoré porušuje hmotnoprávne predpisy. Za takéto konanie je potrebné považovať aj prípadné nesplnenie prevenčnej povinnosti (tzv. generálna prevencia), ktorá sa tiež považuje za protiprávne konanie. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj otázku namietanej výšky škody, ktorá bola jednoznačne preukázaná sumou 2.544,85 eur, ktorú žalobkyňa zaplatila za odstránenie následkov spôsobených splaškovou vodou v dňoch 25.12. a 29.12.2017. To, či táto suma bola alebo nebola uhradená v zmysle účtovných predpisov na veci nemôže nič zmeniť. Rovnako na veci nemôže nič zmeniť ani to, že žalobkyňa o odstránenie škody požiadala spoločnosť sídliacu mimo územia, na ktorom sa nachádza poškodený byt.

31. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom prípade náležite vyhodnotil existenciu všetkých predpokladov zodpovednosti za škodu žalovaného, a to existenciu protiprávneho úkonu, vzniku škody, príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. V prejednávanom prípade zodpovednosť žalovaného vyplýva zo zodpovednosti spôsobenej prevádzkovou činnosťou. Zodpovednosti za škodu sa mohol žalovaný zbaviť iba vtedy, ak by preukázal, že bola škoda spôsobená

neodvrátiteľnou udalosťou, nemajúcou pôvod v jeho prevádzke alebo prípadne konaním poškodeného. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že škoda žalobkyni vznikla v súvislosti s prevádzkovou činnosťou žalovaného. Nebolo preukázané, aby príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť ako konanie žalovaného, resp. jeho pracovníkov (viď rozhodnutie NS ČR sp. zn. ).

32. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd stotožňujúc sa s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie, tento ako vecne správny potvrdil postupom podľa , spolu aj so správnym výrokom o trovách konania, ako aj výrokom o povinnosti žalovaného zaplatiť štátu trovy konania.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle v spojení s tak, že v odvolacom konaní plne úspešnej žalobkyni priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( , v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ).