Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/37/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: C. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. č. XXX/XX, XXX XX T., právne zastúpený JUDr. Tomášom Tauberom, advokátom, AK so sídlom Stará cesta 3139/6, 052 01 Spišská Nová Ves proti žalovanému: D. Q., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom D. Y. č. XXX, XXX XX P., právne zastúpený JUDr. Miroslavom Bachyncom, advokátom, AK so sídlom Podbiel č. 177, 027 42, o určenie neplatnosti právneho úkonu a návrhu na nariadení neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok, č. k. -58 zo dňa 25.04.2019 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť uhradiť v prospech žalovaného trovy konania vo výške 100 % s tým, že o nich bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom tunajšieho súdu po právoplatnosti rozsudku v merite veci. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že darovacia zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 31.08.2011 je absolútne neplatná. Ďalším výrokom žiadal určiť, že žalobca je výlučným vlastníkom bytu č. XX, nachádzajúcom sa na prízemí na ulici P. XXX/XX v T., zapísanom na LV č. XXXX a tiež žiadal náhradu trov konania. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu zlej aktívnej legitimácie.

2. Súd prvej inštancie citujúc ust. (nesprávne uvedený , pozn. odvolacieho súdu) ods. 1 po vykonanom dokazovaní zistil, že v žalobe žalobca uvádzal, že v priebehu roka 2011 sa dostal do finančnej tiesne a preto dňa 31.08.2011 uzavrel so žalovaným Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej si od žalovaného zapožičal finančnú hotovosť. Spolu so Zmluvou o pôžičke uzavrel žalobca so žalovaným aj Darovaciu zmluvu na byt č. XX, nachádzajúci sa na prízemí na ul. P. č. XXX/XX v T., zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. T..

3. Dňa 31.08.2011 31.08.2011 došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzavretiu Zmluvy o pôžičke a následne na žiadosť žalovaného p. Q., prostredníctvom p. Y., ktorý bol sprostredkovateľom uvedenej pôžičky, k uzatvoreniu Darovacej zmluvy, predmetom ktorej mal byť prevod bytu č. XX, nachádzajúci sa na ul. P. č. XXX/XX v T.. Podľa žalobcu táto Darovacia zmluva mala podľa dohody medzi účastníkmi slúžiť len ako zábezpeka k uvedenej pôžičke a bola jednou z podmienok žalobcu k pôžičke. Žalobca nemal záujem uzavrieť so žalovaným Darovaciu zmluvu, ktorá je simulovaným právnym úkonom. V skutočnosti však išlo o zastretý právny úkony, ktorým bola zmluva o pôžičke. Podľa žalobcu mal záujem

o finančnú pôžičku a so žalovaným uzatvoril také zmluvy, ktoré ten zneužil a v ich dôsledku žalobca stratil vlastnícke právo k svoju bytu, čím prišiel o svoje obydlie. Žalovaný uvádza, že mu nebola odovzdaná žiadna zo zmlúv, preto si musel v KN T. vyžiadať kópiu za poplatok. Žalovaný údajne zneužil finančnú situáciu žalobcu, pretože ten mal záujem splatiť svoj záväzok z titulu Zmluvy o pôžičke. Žalobca nikdy nemal vážny úmysel previesť na žalovaného vlastnícke právo.

4. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhoval žalobu zamietnuť z dôvodu zlej aktívnej legitimácie. Z obsahu Darovacej zmluvy a Rozhodnutia správy katastra v T. č. E je zrejmé, že okruh účastníkov je daný touto Darovacou zmluvou a že žalobkyňou mala byť aj C. N., rodená M., ktorá bola účastníčkou Darovacej zmluvy.

5. Súd prvej inštancie z Darovacej zmluvy zistil, že táto bola uzavretá medzi darcami C. N. a manželkou C. N. a obdarovaným D. Q.. Teda účastníčkou Darovacej zmluvy bola aj manželka žalobcu. Uvedené súd zistil aj z rozhodnutia správy katastra v T. č. E zo dňa 03.11.2011. Skonštatoval tak, že okruh strán sporu na strane žalobcu nie je úplný, preto žalobu pre zlú aktívnu legitimáciu zamietol.

6. O trovách konania rozhodol tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu vo výške 100 % z uplatneného nároku s tým, že o ich výške rozhodne súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

7. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodňoval podľa , , a . Vytýkal súdu prvej inštancie, že tento neskúmal procesné podmienky k začatiu pojednávania. Právny zástupca žalobcu dal na vedomie okresnému súdu dňa 25.04.2019 o cca 8.00 hod., že v dôsledku prekážky sa dostaví neskôr na pojednávanie so žalobcom a žiadal, aby súd počkal, kým sa na súd dostavia, čo zo strany asistentky sudcu bolo aj prisľúbené. Po príchode žalobcu a jeho právneho zástupcu sudca už odôvodňoval výrok rozsudku o zamietnutí žaloby. Takéto konanie zo strany súdu prvej inštancie je zavádzajúce, neštandardné. Žalobca a jeho právny zástupca nemeškali viac ako pár minút, preto má za to, že verdikt a jeho odôvodnenie bol súdom rýchlo vyrieknutý, čo svedčí o tom, že súd nedostatočne sa zaoberal prejednávanou vecou. Ak by však súd prvej inštancie počkal na žalobcu a jeho právneho zástupcu, hneď na začiatku prednesu by bol predložený návrh na pripustenie ďalšieho účastníka na strane žalobcu, a to manželky žalobcu do konania ako žalobkyne v 2. rade podľa . Bol by predložený aj súhlas žalobkyne v 2. rade

- C. N. s vstupom do konania. Právny zástupca žalobcu tak bol oklieštený v možnostiach dostatočne hájiť práva žalobcu aj žalobkyne v 2. rade, čím im bola odňatá možnosť konať pred súdom a porušené právo na spravodlivý súdny proces garantované článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tak sa stranám sporu znemožnila realizácia ich procesných práv, priznaných im v súdnom konaní za účelom ochrany práv a právom chránených záujmov (poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. z 08.02.2016). Uviedol, že v civilnom sporovom konaní platí koncentračná zásada. Navrhol preto, aby rozsudok súdu prvej inštancie bol zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žiadal, aby súd o trovách konania rozhodol tak, že žalovaný v 1. rade má voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný tak, že zo spisu je preukázané, že žalobný návrh spojený s návrhom a na vydanie neodkladného opatrenia bol súdu doručený 14.11.2016 a dňa 11.01.2017 bolo rozhodnuté tak, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia bol zamietnutý z dôvodu nesprávneho označenia žalovanej strany. Právny zástupca žalobcu tak mal dostatok času, aby sa oboznámil so spisom a urobil potrebné kroky k správnemu označeniu účastníkov konania, hlavne na strane žalobcov. Nesprávne preto namieta, že súd prvej inštancie zvolil nesprávny procesný postup. Právny zástupca žalovaného sa zúčastnil na pojednávaní s tým, že toto sa začalo oneskorene a k rozhodnutiu došlo asi po hodine, čo je možné zistiť zo zápisnice a zo zvukového záznamu. Navrhol preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a žalobcu zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania žalovanému v rozsahu 100 %.

9. K replike žalovaného k odvolaniu žalobcu sa tento už nevyjadril.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie boli podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle

zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajskému súdu v Prešove dňa 11.02.2021 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejedná vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať, nemusí byť pritom daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. ).

12. Odvolací súd poukazuje na , podľa ktorého, ak má za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecného záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodnutí veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Tak vyzval strany, že na danú vec je nutné aplikovať ust. preto, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

13. Žalovaný sa k uvedenému vyjadril tak, že prvoinštančný súd postupoval správne, ak žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcov.

14. Žalobca sa k aplikácii nevyjadril. Nevyjadril sa ani k replike žalovaného k uvedenému.

15. Odvolací súd sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, v ktorom dôvodní, že pre nedostatok aktívnej legitimácie bolo nutné žalobu žalobcu o určenie, že darovacia zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 31.08.2011 je absolútne neplatná a že žalobca je výlučným vlastníkom bytu č. XX, nachádzajúcom sa na prízemí na ulici P. XXX/XX v T., zapísanom na LV č. XXXX. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že z Darovacej zmluvy zo dňa 31.08.2011, ako aj z rozhodnutia Správy katastra T. č. vkladu E zo dňa 03.11.2011 vyplýva, že účastníkmi uvedenej Darovacej zmluvy boli C. N. a jeho manželka C. N. ako darca a D. Q. ako obdarovaný. Správne preto ustálil, že v konaní o určenie jednak neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 31.08.2011, ako aj o určenie, že výlučným vlastníkom bytu č. XX, na ulici P. XXX/XX v T., zapísanom na LV č. XXXX musí byť stranou sporu aj ďalšia účastníčka Darovacej zmluvy, ktorou je jeho manželka C. N., rod. M..

16. Nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa ods. 1 ( z. č. , ďalej len ).

17. O nútené procesné spoločenstvo ide vtedy, keď priamo zo zákona alebo z povahy veci je z hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo spoločenstvo. Tu teda procesné spoločenstvo je vynútené hmotnoprávnou úpravou. V prípade žaloby o neplatnosť právneho úkonu sa preto vyžaduje, aby na strane žalovaných ako nútené procesné spoločenstvo vystupovali všetci účastníci dotknutého právneho úkonu. Ak preto žalobca namiesto nútiteľného procesného spoločenstva označí len jeden subjekt, prípade nie všetkých nútených spoločníkov, žaloba musí byť pre nedostatok vecnej legitimácie zamietnutá.

18. V občianskom súdnom konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy musia byť účastníkmi všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli (prípadne ich právni nástupcovia), a to buď ako žalobcovia alebo ako žalovaní. V týchto veciach totiž účastníci kúpnej zmluvy vystupujú ako nerozluční spoločníci (ZSP3/2004, str. 66).

19. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne vo veci rozhodol, keď žalobu zamietol pre nedostatok vecnej legitimácie, keďže stranou sporu nebola ďalšia účastníčka Darovacej zmluvy zo dňa 31.08.2011, ktorej určenia neplatnosti sa žalobca domáhal.

20. Odvolací súd len dodáva, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku citoval ust. , aj keď ho nesprávne uviedol, že ide o . Na správnosti rozhodnutia vo veci samej však to nemalo žiaden vplyv.

21. K odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza, že tieto neboli spôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku. Nie je možné vytýkať súdu prvej inštancie, že neumožnil žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi realizovať mu patriace procesné práva v takej miere, že by malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zo spisu vyplýva, že žaloba bola súdu doručená 14.12.2016. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 11.01.2017, č. k. -15 tak, že tento návrh bol zamietnutý, a to aj z dôvodu, že označený žalovaný nie je v súčasnosti vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Rovnako nebola preukázaná potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Uvedené rozhodnutie bolo uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. -24 zo dňa 26.06.2017 ako vecne správne potvrdené. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že súd prvej inštancie pojednávanie vo veci samej určil na deň 19.02.2019, a to predvolaním zo dňa 30.01.2019. Podaním zo dňa doručenia súdu 18.02.2019 právny zástupca žalobcu požiadal o odročenie uvedeného pojednávania z dôvodu, že len 15.02.2019 prevzal právne zastúpenie žalobcu a nemal dostatok času na prípravu na pojednávanie. Súd z úradného záznamu na č. l. č. 46 zo dňa 19.02.2019 zistil, že právny zástupca žalobcu nazrel do predmetného spisu v uvedený deň od 10.00 hod. do 10.15 hod. Pojednávanie určené na deň 19.02.2019 súd prvej inštancie odročil na deň 25.04.2019. Pritom na uvedenom pojednávaní právny zástupca žalobcu bol prítomný a termín pojednávania vzal na vedomie s povinnosťou zabezpečiť účasť jeho klienta. Na pojednávanie určené na deň 25.04.2019 sa ani žalobca, ani jeho právny zástupca bez ospravedlnenia včas nedostali. Z obsahu zápisnice vyplýva, že pojednávanie malo začať o 10.00 hod. a malo skončiť o 08.26 hod. Bolo však zistené, že pojednávanie začalo o 08.00 hod. a skončilo o 08.26 hod., a to zo zvukového záznamu.

22. Odvolací súd zo spisu nezistil žiadne podanie, ani oznámenie žalobcu, ani jeho právneho zástupcu o požiadavke týkajúcej sa neskoršieho času začatia pojednávania dňa 25.04.2019.

23. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie procesne nepochybil tak, ako to uvádza odvolateľ. Žalobca a jeho právny zástupca mali dosť času realizovať procesné práva a povinnosti v danej veci, keďže ide o žalobu zo dňa 14.12.2016 a do rozhodnutia súdu prvej inštancie dňa 25.04.2019 uplynula dostatočná doba na to, aby podali prípadný návrh na vstup aj ďalšej žalobkyne, a to C. N., rod. M. do predmetného konania. To, že tak neučinili či už na predposlednom pojednávaní, ktoré bolo určené na deň 19.02.2019 a na ktorom sa právny zástupca žalobcu zúčastnil alebo po jeho nazretí do spisu v rovnaký deň, a to ani do ďalšieho pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, nie je možné klásť za vinu súdu prvej inštancie. Za daného stavu odvolací súd nezistil žiadne pochybenie súdu prvej inštancie, ktoré by malo za následok odňatie možnosti konať žalobcovi pred súdom, čím by malo dôjsť k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

24. Keďže v odvolaní sa namieta aj nesprávne právne posúdenie veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny, t.j. náležitý právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. O nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v predmetnom konaní však nejde. Súd prvej inštancie správne aplikoval príslušné právne predpisy na zistený skutkový stav.

25. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-111; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92 Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-1: uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. ).

26. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny spolu aj s výrokom o trovách konania potvrdil postupom podľa , .

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa v spojení s tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému bol priznaný proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. Aj o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. .

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( , v ďalšom texte už len „CSP“) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a ) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a ) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( ) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ).