Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/30/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková v právnej veci navrhovateľky: D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. T., D. XX, proti protistrane: C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. T., D. XX, prechodne bytom P., T. X, zastúpený: JUDr. Barbora Petrovič, advokát so sídlom Hlavná 44, 917 01 Trnava, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní protistrany proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. -15 zo dňa 18. decembra 2020, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti vo výroku I. p o t v r d z u j e .

II. Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti vo výroku II. m e n í tak, že navrhovateľke sa ukladá povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia žalobu vo veci samej, v ktorej sa bude v postavení žalobkyne domáhať proti protistrane ako žalovanému obmedzenia užívacieho práva žalovaného k bytu alebo vylúčenia žalovaného z užívania bytu uvedeného vo výroku I. uznesenia.

III. Výrok III. napadnutého uznesenia (o náhrade trov konania) sa r u š í .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. uložil dočasne n e v s t u p o v a ť do bytu č. X, nachádzajúcom sa na X. podlaží, vo vchode č. XX, na ulici D. v J. T., v bytovom dome E. objekt XXX, súpisné číslo XXXX, postavenom na parcele číslo 1100/96, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, pre katastrálne územie J. T., obec J. T., okres Trnava, a to do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Výrokom II. povinnosť podať proti žalovanému v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k bytu č. X, nachádzajúcom sa na X. podlaží, vo vchode č. XX, na ulici D. v J. T., v bytovom dome E. objekt XXX, súpisné číslo XXXX, postavenom na parcele číslo 1100/96, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, pre katastrálne územie J. T., obec J. T., okres Trnava a výrokom III. žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie uznesenie po citovaní , a , , a , , (ďalej len vecne odôvodnil tým, že zmyslom neodkladného opatrenia je neodkladná úprava pomerov medzi účastníkmi a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia. Z neodkladného charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pri vydaní neodkladného opatrenia účastníci nemusia byť vypočutí. Účelom neodkladného opatrenia podľa je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Neodkladným opatrením možno osobe, proti ktorej návrh

smeruje, uložiť, aby dočasne nevstupovala do domu alebo bytu, v ktorom chránená osoba býva. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na žalobcovi.

3. Povinná osoba je vykonateľným uznesením o neodkladnom opatrení viazaná a jeho nerešpektovanie môže naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa . Tento inštitút nadväzuje na oprávnenie policajta vykázať osobu zo spoločného obydlia a zakázať mu doň vstup. Lehota na vykázanie je zároveň lehotou na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a predlžuje sa do vykonateľnosti rozhodnutia súdu o takomto návrhu. Právo musí chrániť slabšiu stranu a aj za cenu zásahu do vlastníckeho práva alebo iného subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu a dať možnosť, aby sa riešili práve situácie takým spôsobom, aby ten z manželov, ktorý zasahuje do práva druhého na pokojný a zdravý život, bol obmedzený aj v takých právach, ako je právo spoluvlastníka na užívanie, resp. spoluužívanie domu či bytu. Ide o pomerne veľký zásah do práv spoluvlastníka.

4. Aplikácia neodkladného opatrenia v danom prípade je veľmi aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a pri jeho aplikácii sa ohrozenej osobe poskytuje rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby, nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania. Po oboznámení sa s návrhom žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj so žalobkyňou predloženými dôkazmi dospel súd k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia s poukazom na ustanovenie § 325 ods. 2 písm. e) je dôvodný.

5. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti každý v 1. Z potvrdenia Obvodného oddelenia PZ v Trnave o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 11.12.2020 mal súd preukázané, že podľa o Policajnom zboru v znení neskorších predpisov bol dňa 11.12.2020 v čase o 16.30 hod. žalovaný vykázaný zo spoločného obydlia žalobkyne ako ohrozenej osoby. Z potvrdenia Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, odboru kriminálnej polície, ČVS: ORPZ-TT-OKP-2020/001525-353 zo dňa 11.12.2020, mal súd za preukázané, že žalobkyňa dňa 11.12.2020 podala trestné oznámenie pre podozrenie zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa .

6. Súd sa vecne stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj s názorom o osvedčení práva majúceho sa chrániť za pomoci neodkladného opatrenia, keďže žalovaný je vo vzťahu k žalobkyni bývajúcej v predmetnej nehnuteľnosti - byte, podozrivý z násilia. Z posledných udalostí popísaných žalobkyňou v podanom návrhu vyplýva, že žalovaný sa vo vzťahu k žalobkyni aj za prítomnosti ich maloletých detí dopúšťal psychického týrania, keď požíval alkohol kombinovane s drogami, urážal ju a vyhrážal sa jej zabitím, dokonca ju fyzicky napadol, pričom nátlaku sa mal dopúšťať aj na ich maloletých deťoch. Aj s ohľadom na tieto okolnosti, žalobkyňou opísané konanie žalovaného, dôvodne v nej vzbudzuje obavu o svoj život a zdravie, ako aj život a zdravie maloletých detí pochádzajúcich z partnerského vzťahu žalobkyne a žalovaného. Súdu boli predložené dostatočné dôkazy a súd má tak za osvedčené, že je dôvodná obava, že by žalobkyňa mohla byť ako chránená osoba ohrozená na svojom živote a zdraví. Súd uložil žalovanému dočasne nevstupovať do predmetnej nehnuteľnosti, keď účelom daného neodkladného opatrenia je okrem zabezpečenia priamej ochrany života a zdravia ohrozenej osoby, zabezpečiť jej aj pocit bezpečia a možnosť života bez strachu a neustálych obáv o svoj život a zdravie.

7. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v plnom rozsahu. Nariadením tohto neodkladného opatrenia nedochádza ku konečnej úprave pomerov, preto súd dobu trvania neodkladného opatrenia obmedzil do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej, v zmysle návrhu žalobkyne.

8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie voči, podala odvolanie protistrana. Odvolanie odôvodnila tým, že zásadne s napadnutým uznesením nesúhlasí a popiera skutkové tvrdenia proti jeho osobe zo strany žalobkyne v celom rozsahu. Popiera konkrétne, že by konzumoval akékoľvek drogy (nie je zrejmé, ani o aké sa má jednať) a že by v období dvoch mesiacov pred podaním návrhu mal žalobkyňu psychicky týrať:

tiež popiera, že by sa nonstop žalobkyni vyhrážal, že by nemal dať žalobkyni dýchať, že by sa vyhrážal žalobkyni, že ju zbije alebo dopichá nožom. Nerobil žiaden nátlak ich deťom. Keď sa hádali, jednalo sa o obojstrannú výmenu názorov, obojstranný spor. Žiadne vyhrážky pred deťmi nehovoril. Vzájomne si však so žalobkyňou nadávali a to aj vulgárne, vzájomne. t.j. aj žalobkyňa jemu a to opakovane. Nikdy žalobkyňu nezbil a ani sa o toto nepokúsil. Pri incidente na začiatku decembra 2020, na ktorý sa žalobkyňa odvoláva, žalobkyňu iba odsunul z dverí, keďže ho nechcela pustiť prejsť, nespôsobil jej žiadne zranenie a ani sa nejednalo o žiaden útok. Žalobkyňu ani raz nehádzal o stenu. Má za to, že podanie trestného oznámenia žalobkyňou je iba účelovým krokom, ako sa ho „zbaviť". Zároveň je to modernou záležitosťou otca detí sa snažiť kriminalizovať. Trestné oznámenie je podané bezdôvodne. Pri výsluchu na polícii dňa 11.12.2020 riadne vysvetlil situáciu, ktorá u nich doma nastala.

9. Neverí, že by ich synovia reagovali pozitívne na jeho absenciu v ich živote. Bol na rodičovskej dovolenke s mladším synom P. do novembra 2020, deťom zabezpečoval denný ako aj nočný režim v neprítomnosti ich matky. O deti sa vie riadne a plnohodnotne postarať. Žalobkyňa sa snaží vykresliť seba ako obeť. Ku konzumácii alkoholu uvádza, že je to matka, ktorá ešte vo svojej maloletosti - cca. okolo 15 -16 roku svojho veku bola pre nadmernú konzumáciu alkoholu na protialkoholickom ústavnom liečení. Je to žalobkyňa, kto chodieval po baroch a pohostinstvách a žiaľ už v tak skorom veku dospela k závislosti. Po liečení žalobkyňa abstinovala, keď sa narodil syn E. začala už sem - tam piť / konzumovať alkohol, po narodení syna P. to však začalo byt' častejšie a eskalovalo až tak, že v súčasnosti si dovolí tvrdiť, že žalobkyňa pravidelne popíja. Keď pil s kamarátmi pivo, vždy sa pridala aj žalobkyňa buď vínom alebo pivom. Pravidelne žalobkyňa min raz až dvakrát týždenne opúšťala spoločnú domácnosť a vracala sa často potužená alkoholom alebo aj opitá a často až okolo siedmej hodiny ráno. Synovia žiaľ často videli žalobkyňu v takomto stave spať ráno na gauči. Ku konzumácii alkoholu sa žalobkyňa priznáva v priloženom screenshote (komunikácie žalobkyňa a kamaráta) ako aj k tomu, že mala zámer mu byť neverná, tiež po jeho vykázaní políciou, navrhovala, aby prišiel, že by aj synov pozrel. Aj z tohto vyplýva že sa ho nebojí ani žalobkyňa a nemajú z neho strach ani deti. O povahe a morálke žalobkyne svedčí aj to, že sama udáva, že sa s niekým stretáva, na čom nevidí nič zlé, t.j. v jej živote je nadbytočný a bolo by fajn, keby „nezavadzal“. Žalobkyni klamanie nie je cudzie, oklamala opakovane aj jeho rodičov, začiatkom decembra 2020 napr. tak, že im dala varovať ich synov s tým, že ide za ním, aby si vydiskutovali ich vzťah, pričom za ním nikam nešla, čo mu neváhala dokonca sama oznámiť. Nielen ju, ale aj jeho rodičov žalobkyňa opakovane klamala a zavádzala.

10. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam ako aj priložených listinným dôkazom má za to, že vec je potrebné vnímať aj v týchto širších súvislostiach, je neprimerane a zároveň nezákonne obmedzený na jeho vlastníckom - užívacom práve k spoločnému bytu a v neposlednom rade krivo účelovo obvinený. Podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia splnené nie sú a preto s poukazom na uvedené navrhuje, aby Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 18. 12. 2020 č. k. z dôvodov podľa s. 1 písm. f) a h) podľa a zrušil a konanie o nariadenie neodkladného opatrenia zastavil a zároveň mi priznal náhradu trov konania.

11. Svoje odvolanie doplnil tak, že toho času je pred Okresným súdom Trnava č. k. vedené konanie vo veci úpravy práv a povinností k maloletým deťom, ktoré doposiaľ nebolo rozhodnuté. Uvedený návrh bol spísaný dňa 20.11.2020 a predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 18.12.2020, pričom k vykázaniu žalovaného hliadkou PZ malo dôjsť dňa 11.12.2020, t.j. s odstupom 21 dní. Žalobkyňa tvrdí, že týranie malo začať pred dvoma mesiacmi pred podaním návrhu na neodkladné opatrenia, t.j. asi od 18.10.2020. Návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ktorý bol spísaný v období, kedy mala byť žalobkyňa údajné týraná (20.11.2020), sa však žiadna zmienka o akomkoľvek násilí (psychickom alebo fyzickom) žalovaného na žalobkyni neuvádza. Dokonca žalobkyňa ako matka uvádza, že sa na styku žalovaného ako otca s maloletými deťmi dohodnúť vedia a teda znovu sa neudáva ani žiaden narušený kontakt žalovaného ako otca s maloletými deťmi, resp. strach alebo obava maloletých detí zo žalovaného. Žalobkyňa v uvedenom podaní zároveň potvrdzuje, že na rodičovskej dovolenke s mal. P. bol žalovaný. Aj s poukazom na uvedené sú dôvody uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia málo pravdepodobné, resp. nepravdepodobné ako aj to, že by situácia vyeskalovala v priebehu niekoľko dní až do potreby nariadenia neodkladného opatrenia.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že protistrana použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie protistrany nie je dôvodné.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosť osvedčenú obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty účastníkov konania použité v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci neodkladné opatrenie, ktorým sa dočasne, do rozhodnutia vo veci samej, ukladá povinnosť dočasne nevstupovať do bytu bližšie špecifikovanému v rozhodnutí súdu prvej inštancie.

14. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.

17. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.

18. Navrhovateľka sa návrhom domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd protistrane, uložil povinnosť nevstupovať do bytu, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve strán (bližšie popísaný v návrhu). Navrhovateľka v návrhu všeobecne, bez opísania konkrétnych situácií (uvedením kedy sa stali, za akých okolností sa stali, ako agresívne a nevhodne sa protistrana správala) tvrdila, že v ich domácnosti dochádza k psychickému týraniu cca asi 2 mesiace pod vplyvom alkoholu a drog protistrany, posledný týždeň ju nonstop urážal a vyhrážal sa jej, že ju zabije (v noci ju dopichá s nožom a pod.). Začal robiť nátlak aj ich deťom, keď im stále hovoril, že žalobkyňa je špinavá k*rva, nech sa ich nechytá, lebo jej vypáli takú, že ju vypne, stále im hovoril, že im našla nového tatinka, že ho ľúbi viac ako ich a že ich zoberie preč a podobne. Posledné dni sa navrhovateľka bála aj zaspať, bála sa, že jeho slovám dá skutočnú hodnotu a naplní ich. Fyzicky ju doposiaľ napadol dvakrát, a to tak, že ju hádzal o stenu. Uvedené incidenty a agresívne správanie vyvrcholilo až do toho momentu, kedy bola bez východiska nútená podať na žalovaného trestné oznámenie pre podozrenie zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby. Na základe tohto oznámenia bol žalovaný následne s účinnosťou od 11.2.2020 o 16.30 hod. vykázaný zo spoločného obydlia bytu č. X na ul. D. XX v J. T., a to na obdobie 10 kalendárnych dní s tým, že mu bol uložený zákaz vstupu do spoločného obydlia a zároveň povinnosť nepribližovať sa k žalovanej na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Vzhľadom k agresívnemu správaniu žalovaného, ktorého sa dopúšťa voči navrhovateľke za prítomnosti maloletých detí, psychického nátlaku a násilia, ktoré by mohlo vyústiť i do závažnejšieho fyzického násilia ako doposiaľ, je ich spolužitie v dotknutom byte neprijateľné a priamo ohrozujúce i zdravý vývin detí.

19. Súd prvej inštancie návrhu navrhovateľky vyhovel a uložil protistrane povinnosť nevstupovať do bytu do rozhodnutia vo veci samej a zároveň navrhovateľke uložil povinnosť podať návrh vo veci samej.

20. Protistrana v odvolaní namieta, že tvrdenia navrhovateľky považovala za nepravdivé, pokiaľ ide o vyhrážky, fyzické útoky a psychické týranie. Rovnako tak poprela užívanie drog a uviedla, že na požívaní alkoholu sa zúčastňovala i navrhovateľka. K nedorozumeniam, hádkam, vulgárnym pomenovaniam a incidentom dochádzalo, ale s tým rozdielom, že obaja účastníci mali podiel na takejto situácii a nebola to výlučne protistrana, ktorá by bola zodpovedná za vzniknutú situáciu. Protistrana v odvolaní poprela akékoľvek násilie voči navrhovateľke, išlo len o verbálne hádky, pričom tieto boli vzájomné. Skutočnosť, že protistrana nevystupovala násilnícky potvrdzuje fakt, že navrhovateľka si podala návrh o úpravu práv a povinností k maloletým, pričom vyššie uvádzané fakty v podanom návrhu neuvádza.

21. Z potvrdenia OO PZ v Trnave, č. ORPZ-TT-OKP-2020/001525-353 zo dňa 11.12.2020, o vykázaní zo spoločného obydlia, je zrejmé, že dňa 11.12.2020 v čase o 16.30 hod. bol vykázaný žalovaný zo spoločného obydlia (bytu, domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia) ohrozenej osoby - D. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. T., D. XXXX/ XX, pričom vykázanie zo spoločného obydlia sa vzťahuje na priestor - D. XX, J. T., byt č. X + nebytové priestory. Súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu zakázanej osobe do priestoru konkretizovaného spoločného obydlia počas 10 dní od vykázania a zákazu nepribližovať sa k ohrozenej osobe na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov.

22. Na to, aby bolo možné dlhodobo (nie neodkladným opatrením) obmedziť, či vylúčiť druhého partnera z užívania domu, či bytu, musia byť splnené nasledovné podmienky: fyzické alebo psychické násilie alebo hrozba takéhoto násilia a neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia v spoločnom dome či byte. Násilie nemusí vykazovať znaky trestného činu, postačí ak pôjde o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Pri neznesiteľnosti ďalšieho spolužitia ide o prípady, keď ďalšie spolužitie strán nemožno zniesť, strpieť a vydržať. Medzi násilím a neznesiteľnosťou ďalšieho spolužitia musí byť daná príčinná súvislosť.

23. Pri zohľadnení všetkých relevantných okolností prípadu v danom štádiu súd zhodnotil situáciu ako dôvod na dočasné obmedzenie protistrany vo vstupe do bytu, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve strán, čím sa poskytuje navrhovateľke dočasná ochrana pred prípadným ďalším násilím zo strany protistrany a umožňuje sa jej pokojné bývanie spolu s maloletými deťmi v predmetnom byte. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne uzavrel, že boli predložené dostatočné dôkazy, a má za osvedčené, že je dôvodná obava, že by navrhovateľka mohla byť ako chránená osoba ohrozená na svojom živote a zdraví. nekvantifikuje násilie (jeho intenzitu alebo frekvenciu), ktoré sa vyžaduje pre vydanie neodkladného opatrenia, t.j. nemožno vylúčiť, že by bol súd oprávnený vyhovieť návrhu na neodkladné opatrenie aj keď by išlo o jediný preukázaný (osvedčený) fyzický útok s použitím násilia. Na jednej strane je potrebné zohľadniť fakt, že pri útokoch medzi partnermi zvyčajne nebývajú svedkovia a je ich ťažké preukazovať, ale na druhej strane je potrebné zachovať istú dávku opatrnosti pri rozhodovaní, pretože môže ísť o vykonštruované obvinenia smerujúcim k istému cieľu (napr. obmedzeniu rodičovských práv). Keďže zmyslom neodkladného opatrenia podľa je nepochybne zabrániť stupňovaniu sa násilia, ktoré by mohlo mať fatálne následky, bol nevyhnutný okamžitý, zásah súdu vydaním neodkladného opatrenia, dočasne do rozhodnutia vo veci samej.

24. Protistrana síce nesúhlasí s obmedzením, ktoré jej vyplýva z vydaného neodkladného opatrenia, na druhej strane v odvolaní sama konštatuje, že medzi nimi boli konflikty, napäté situácie riešili hádkami, vulgarizmami. Nepoprela, že svedkami týchto boli i maloleté deti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na ich zdravie a ďalší vývoj. Aj keď uvedené tvrdenia protistrany nepotvrdzujú fyzické násilie v rodine účastníkov konania a situáciu v decembri 2020 (ohľadom fyzického násilia) popisujú rôzne, je možné považovať konflikt medzi nimi za vážny, eskaláciu napätia s možným použitím násilia pri útokoch za možnú a aj preto bol nevyhnutný okamžitý zásah súdu, s cieľom predísť fatálnym následkom fyzických útokov. I keď protistrana argumentuje tým, že matka v návrhu o úpravu práv a povinností neuvádzala žiadne fakty, ktoré by svedčili o jeho násilnickej povahe, nadmernom požívaním alkoholu a užívaní drog, návrh bol podaný asi tri týždne pred samotným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, keď navyše uvedené ešte nepreukazuje tvrdenia protistrany. Rovnako skutočnosť, že navrhovateľka sa chce protistrany „zbaviť“ týmto spôsobom nie je osvedčená.

25. Odvolací súd nepovažoval ďalšie tvrdenia protistrany vyjadrené v odvolaní za relevantné. Pokiaľ protistrana argumentuje jeho dobrým vzťahom s maloletými deťmi, je potrebné konštatovať, že v tomto konaní súdy neposudzujú práva a povinnosti protistrany ako otca. Vzájomné vzťahy otca a detí sú predmetom konania úpravy práv rodičov v konaní, ktoré toho času už prebieha. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že mu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že aj keď vzťahy medzi partnermi (manželmi) navzájom sú komplikované, vzťahy medzi otcom a deťmi môžu byť ideálne, pretože deti majú radi rovnako oboch rodičov a zvyčajne nedávajú rodičovi podnety pre nevhodné správanie. Bolo by rozumné, v záujme zachovania dobrých vzťahov s deťmi neprejavovať negatívne pocity, emócie voči druhému z rodičov maloletých, pretože je všeobecne známe, že účasť detí pri konfliktoch medzi rodičmi negatívne ovplyvňuje ich zdravotný stav a duševný rozvoj.

26. S prihliadnutím k vyššie uvedenej argumentácii odvolací súd napadnuté uznesenie s použitím ako vecne správne v tejto napadnutej časti (výrok I.) potvrdil.

27. Pokiaľ ide o výrok II. napadnutého uznesenia, to je povinnosť podať žalobu, ktorá by mala upraviť vzťahy medzi stranami s ohľadom na vyššie uvedenú situáciu, žaloba určená súdom prvej inštancie sa odvolaciemu súdu nejaví ako najhodnejším prostriedkom. Keďže právny poriadok SR výslovne neupravuje možnosť podať žalobu o vylúčenie alebo obmedzenie užívacieho práva k nehnuteľnosti v prípade podielových spoluvlastníkov, tak ako je tomu napr. podľa ust. a , v danom prípade s prihliadnutím na ust. a na ust. , týkajúce sa právnych úkonov spoločnej veci, je možné podať obdobný druh žaloby i v prípade vyššie uvedených sporov týkajúcich sa podielových spoluvlastníkov. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie v tejto časti (výrok II.) zmenil podľa ust. , tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

28. Výrok III. odvolací súd zrušil podľa ust. , keď o náhrade trov tohto konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej (ak navrhovateľka podá žalobu vo veci samej) alebo v uznesení, ktorým sa uznesenie o neodkladnom opatrení zruší (ak navrhovateľka žalobu v lehote nepodá).

29. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).