Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/131/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Lenky Halmešovej, spore žalobcu: Herb-Pharma Sk, s. r. o., IČO: 36 565 016,Veľké Ludince 654, zastúpený advokátkou JUDr. Jana Ondrášiková, so sídlom Bernolákova 12, proti žalovanému: M., zastúpený JUDr. Ľudovít Didi, advokát so sídlom Šahy, Hontianska 4, o zaplatenie 6.000,- euro s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice č.k. -182 zo dňa 26. novembra 2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku (II.), ako aj vo výroku o trovách konania strán sporu (IV.) a výroku o priznaní nároku na svedočné svedkyni O. (VI.) p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie čiastočne zastavil, a to v časti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.000,- eur od 14.12.2011 do 18.07.2016, a úroku z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 3.000,- eur od 05.07.2013 do 18.07.2016. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 6.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.000,- eur od 28.09.2017 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. Svedkyni M.. L. S., bytom U., O. XXXX/X nárok na náhradu svedočného proti žalovanému nepriznal a svedkyni O.. D. A., bytom N. - Z. O., N. XXX/X , priznal voči žalovanému nárok na svedočné v rozsahu 100%. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na obsah podanej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia peňažnej sumy vo výške 6.000,- eur, titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle , . V podanej žalobe žalobca uviedol, že so žalovaným na jeseň v roku 2011 predrokovali uzavretie kúpnej zmluvy týkajúcej sa kúpy rodinného domu so súpisným číslom XXX s príslušenstvom, nachádzajúci sa v obci S., a to za kúpnu cenu vo výške 17.000,- eur. O takomto právnom úkone bol vyhotovený návrh kúpnej zmluvy s tým, že k podpisu zmluvy nedošlo, pričom žalobca žalovanému napriek tomu, že nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, uhradil prvú splátku z kúpnej ceny vo výške 3.000,- eur dňa 13.12.2011, a dňa 04.07.2013 druhú splátku vo výške 3.000,- eur. Následne dňa 10.08.2016 žalovaného oslovil s úmyslom doplatiť mu ďalšiu sumu vo výške 2.500,- eur, čím by bola vyplatená polovica celkovej dohodnutej kúpnej ceny. Žalovaný nehnuteľnosť predal tretej osobe a odmietol žalobcovi vrátiť doposiaľ uhradenú zálohu vo výške 6.000,- eur, ktorú skutočnosť zistil od právnej zástupkyne žalovaného. Na základe týchto skutočností dospel k záveru, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, keďže nehnuteľnosť predal tretej osobe, po tom, čo už preukázateľne prijal vyššie uvedenú finančnú čiastku.

Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. SR, ,, , , , ,, , a ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že žalobca plnil žalovanému peňažnú sumu v celkovej výške 6.000,- eur s tým, že táto suma bola zaplatená žalovanému dňa 13.12.2011 vo výške 3.000,- eur a dňa 04.07.2013 vo výške 3.000,- eur. Uvedené peňažné plnenie bolo poskytnuté ako preddavok kúpnej ceny nehnuteľnosti , pretože žalobca mal záujem o uzavretie kúpnej zmluvy, pričom k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo. Za nespornú považoval skutočnosť, že žalovaný tieto nehnuteľnosti previedol na tretiu osobu, a to kúpnou zmluvou zo dňa 18.07.2016. Právne nárok žalobcu posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý vznikol z titulu plnenia bez právneho dôvodu, pretože žalobca plnil preddavok na kúpnu zmluvu, ktorú pôvodne chceli strany sporu uzavrieť, pričom tá následne nebola platným spôsobom uzavretá. Vo vzťahu k námietke premlčania vznesenou žalovaným uviedol, že v prípade, ak je poskytnuté finančné plnenie v súvislosti so zamýšľanou kúpnou zmluvou, je potrebné takéto finančné plnenie považovať za preddavok kúpnej ceny a to až do okamihu keď je zrejmé, že nedôjde k uzavretiu zamýšľanej kúpnej zmluvy. Od tohto okamihu tak začína podľa názoru súdu prvej inštancie plynúť premlčacia doba pre vydanie bezdôvodného obohatenia podľa , . Na základe vykonaného dokazovania považoval za preukázané , že najskôr od 18.07.2016 kedy žalovaný previedol predmetné nehnuteľnosti na tretiu osobu nemohlo dôjsť k uzavretiu zamýšlanej kúpnej zmluvy so žalobcom, pretože žalovaný už nebol ich vlastníkom v dôsledku čoho nemohol previesť vlastnícke právo. Až od tohto okamihu - júla 2016 tak začala plynúť žalobcovi tak subjektívna, ako aj objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle , . Keďže žaloba bola podaná na súd dňa 04.07.2017, tak žalobca uplatnil svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia pred uplynutím premlčacej doby, pretože subjektívna premlčacia doba by uplynula najskôr v júli 2018 a objektívna premlčacia doba v júli 2019. K argumentácii žalobcu, že ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, tak táto skutočnosť v konaní nebola preukázaná, pričom úmysel je povinný preukazovať žalobca a ten neuniesol podľa názoru súdu prvej inštancie o takto tvrdenej skutočnosti dôkazné bremeno. Súd prvej inštancie z vyššie uvedených dôvodov nárok žalobcu nepovažoval za premlčaný zaoberal sa tým, či žalovaný ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti bol oprávnený urobiť kompenzačnú námietku vo výške 6.000,- eur z titulu majetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť tým, že predal predmetnú nehnuteľnosť za nižšiu cenu, ako mu pôvodne navrhoval žalobca, a to z dôvodu, že nedošlo k uzavretiu tejto kúpnej zmluvy a žalobca robil obštrukcie a naťahoval čas, v dôsledku čoho sa nehnuteľnosť znehodnotila. Uviedol, že táto kompenzačná námietka bola urobená zo strany žalovaného písomným podaním zo dňa 12.12.2017, pričom žiadal započítať voči žalobcovi svoju pohľadávku z titulu náhrady škody vo výške 6.000 eur, s tým že bol nútený predať predmetné nehnuteľnosti len za 9000,- eur a teda pod pôvodne dojednanú cenu 17.000 eur . V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na Ústavu SR ako aj s tým, že každý vlastník je povinný sa okrem iného starať o nehnuteľnosť, ktorej je vlastníkom. Žalovaný uplatňoval nárok na náhradu škody v zmysle a to z dôvodu porušenia povinností na strane žalobcu. Žalovaný však v konaní nepreukázal vznik takejto škody, pretože samotná skutočnosť, že došlo k znehodnoteniu tejto nehnuteľnosti v dôsledku toho, že ju neužíval, nezapríčinil žalobca, ale samotný žalovaný. Podľa názoru súdu prvej inštancie bolo na samotnom žalovanom, aby sa staral o túto nehnuteľnosť riadnym spôsobom tak, aby nedošlo k jej znehodnoteniu, pričom žalovaný v súdnom konaní nepreukázal základné predpoklady pre uplatnenie nároku na náhradu škody podľa . Nepreukázal porušenie povinnosti zo strany žalobcu, vznik samotnej škody ako aj príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti na strane žalobcu a vznikom škody. Zohľadnil tiež, že žalobca neuzavrel so žalovaným kúpnu zmluvu, pretože žalovaný sám neakceptoval návrh na uzavretie kúpnej zmluvy, ktorý mu bol zaslaný, pričom ani neurobil taký písomný prejav vôle, ktorý by bolo možné považovať za nový návrh na uzavretie zmluvy napríklad tým, že by doplnil do zaslaného návrhu, ktorý vypracoval žalobca kúpnu cenu, podpísal ho a odoslal naspäť žalobcovi. Podľa názoru súdu prvej inštancie tak žalovaný zavinil svojim správaním, že došlo k prípadnému znehodnoteniu takejto nehnuteľnosti, pretože bol povinný sa o ňu riadne starať, pričom v tomto smere neprodukoval a nepredložil žalovaný žiadne dôkazy o existencii takejto pohľadávky. Uviedol tiež, že žalovaný ako vlastník mohol takúto nehnuteľnosť predať skôr, pretože nebola platne uzavretá kúpna zmluva so žalobcom a jeho zmluvná sloboda ohľadom predmetných nehnuteľností nebola žiadnym spôsobom limitovaná. Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalovaný predal túto nehnuteľnosť s odstupom dlhšieho časového obdobia tretej osobe za nižšiu cenu ako pôvodne mala byť dojednaná so žalobcom, súd prvej inštancie konštatoval, že túto skutočnosť nemožno považovať za majetkovú ujmu, pretože žalovaný sám vstupoval do zmluvných vzťahov a predal nehnuteľnosť za cenu, ktorú sám akceptoval. Z týchto dôvodov tak neobstojí kompenzačná námietka žalovaného,

ktorú súd vzhľadom na skutočnosť, že si žalovaný uplatňoval započítanie pohľadávky v rovnakej výške v akej si žalobca uplatňoval svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia považoval len za prostriedok procesnej obrany podľa . Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie priznal žalobcovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 6.000,- eur, pretože ten preukázal, že plnil žalovanému bez právneho dôvodu v dôsledku čoho vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré je ten povinný vydať.

Súd prvej inštancie zároveň priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania, pretože žalovaný sa dostal do omeškania s peňažným plnením v zmysle v spojení s nariadenia vlády SR č. , a to od 28.09.2017, t. j. dňom nasledujúcim po doručení takejto žaloby žalovanému. Žalobu zamietol v časti úroku z omeškania za obdobie od 19.07.2016 do 27.09.2017, pretože po zmene žaloby, ktorá bola urobená na pojednávaní zo dňa 17.05.2018, o ktorej súd rozhodol na pojednávaní zo dňa 27.08.2018, na ktorom pripustil takúto zmenu žaloby žalobca uplatňoval úrok z omeškania od 19.07.2016 do zaplatenia. Konanie čiastočne zastavil podľa a to v časti úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3.000 eur od 14.12.2011 do 18.07.2016 ako aj úroku z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy 3.000 eur od 05.07.2013 do 18.07.2016, pretože žalobca, ktorý je oprávnený disponovať s predmetom konania zobral svoju žalobu späť a žalovaný s takýmto späťvzatím žaloby súhlasil. O trovách konania súd rozhodol podľa a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pretože žalobca v konaní úspešný. Čiastočný neúspech žalobcu považoval za nepatrný neúspech v konaní, ktorý pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nebolo potrebné zohľadniť.

Súd prvej inštancie zároveň nepriznal svedkyni M.j nárok na náhradu svedočného proti žalovanému podľa , , , pretože aj keď si svedkyňa uplatnila pri svojej výpovedi nárok na náhradu svedočného, toto v lehote 5 dní nevyčíslila , pričom zo spisu vedeného v tejto veci jej nevyplývajú žiadne vynaložené výdavky. Napokon súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu svedočného Mgr. D. A. podľa , , a to v rozsahu 100 %, pretože pri výpovedi na pojednávaní zo dňa 26.11.2018 uplatnila nárok na náhradu svedočného, ktoré vyčíslila v lehote 3 dní.

2.Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil veci súdu prvej inštancie na ďalšie prejednanie a rozhodnutie, alternatívne ho zmenil tak, že návrh žalobcu v celom rozsahu zamietne a žalobcu zaviaže na náhradu trov celého konania . V dôvodoch odvolania žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal s prejaveným záujmom žalobcu o uzatvorenie kúpnej zmluvy so žalovaným, predmetom ktorej mali byť nehnuteľnosti vedené t.č. Správou katastra U. v k.ú. U. na LV č. XXXX ako parcela registra CKN č. 1277/3 zast. plochy a nádvoria o výmere 906 m2, parcela CKN č. 1277/10 zastavané plochy a nádvoria o výmere 202 m2, parcela CKN č. 1278/2 záhrady o výmere 409 m2, parcela CKN č. XXXX/X vinice o výmere XXX mX a stavby - rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parc. č. XXXX/X. Žalobca je vlastníkom nehnuteľností vedených t. č. Správou katastra Levice v k. ú. S. U. na LV č. XXXX ako parcela registra Y. č. XXXX/XX zast. plochy - stavba výrobné a prevádzkové priestory súp. č. XXX o výmere XXX mX a parcela Y. č. XXXX/XX zast. plochy - stavba výrobné a prevádzkové priestory súp. č. XXX o výmere XX m2. Žalobca pravdepodobne v rokoch 2009 resp. 2010 odkúpil od obce S. U. parcelu registra Y. č. XXXX/XX zast. plochy a nádvoria o výmere XXXXX m2. H. pozemok, ktorý odkúpil žalobca od obce, mal slúžiť ako prístupová cesta kamiónmi k jeho pozemkom parcele registra Y. č. XXXX/XX zast. plochy - stavba výrobné a prevádzkové priestory súp. č. XXX o výmere XXX m2 a parcele Y. č. XXXX/XX zast. plochy - stavba výrobné a prevádzkové priestory súp. č. XXX o výmere XX m2. Zdôraznil, že žalobca svoj zámer odkúpiť pozemky alebo ich časť od obce S. U. si v novembri 2011 poistil tým, že dal žalovanému ústny prísľub odkúpenia jeho pozemkov. Návrh kúpnej zmluvy, ktorý predložil žalobca nekorešpondoval s ústnou dohodou o spôsobe zaplatenia dohodnutej kúpnej ceny, pričom v návrhu tejto zmluvy nebola uvedená dohodnutá kúpna cena 17.000,- eur, výška splátok a tiež chýbal dátum uzatvorenia kúpnej zmluvy. Žalobca tým, že žalovanému dňa 13.12.2011 vyplatil zálohu kúpnej ceny vo výške 3.000,- eur a dňa 04.07.2013 ďalšiu zálohu vo výške 3.000,- eur vedome zavádzal žalovaného predstieraným prísľubom odkúpenia žalovaného domovej nehnuteľnosti, pričom predstieral záujem odkúpiť jeho domovú nehnuteľnosti, hoci už v tom období už musel mať vedomosť, že pozemky od obce S. sa mu nepodarí odkúpiť. Dodnes

žalobca žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo sa mu nepodarilo odkúpiť tieto pozemky od obce S. U. za účelom vybudovania prístupovej ceny k jeho firme. Namietal tiež, že v tomto konaní úspešne vzniesol námietku premlčania žalovanej sumy žalobcu v 3 ročnej premlčacej dobe podľa ust. , čo súd prvej inštancie nesprávne posúdil. V tejto súvislosti uviedol, že nárok žalobcu prvej splátky vo výške 3.000,- eur sa premlčal dňa 13.12.2014 a druhej splátky vo výške 3.000,- eur sa premlčal dňa 4.7.2016 a žalobca podal žalobu na Okresný súd Levice dňa 4.7.2017.

3.K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Zdôraznil, že žalovanému zaplatil ako preddavok na kúpnu cenu nehnuteľnosti celkove sumu 6.000 euro, čo predstavovalo 1/3 kúpnej ceny nehnuteľnosti a to ešte pred podpísaním zmluvy . Žalovaný plnenie prijal, pričom sám nič neplnil a keď odpredal nehnuteľnosti tretej osobe bolo jeho povinnosťou preddavok na kúpnu cenu vrátiť. Vo vzťahu k vzniku škody žalobca uviedol, že škodu vo výške 8000,- euro žalovaný nepreukázal a pokiaľ došlo k znehodnoteniu nehnuteľnosti, tak iba z dôvodu, že sa o tieto nehnuteľnosti nestaral a nechal odpojiť dodávku elektriny.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (, ), viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi ( a ), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 5. Odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie podal len žalovaný . Predmetom odvolacieho konania bol vyhovujúci výrok (II.), napadnutého rozsudku a s ním súvisiace výroky o trovách konania strán sporu (IV.) a výroku o priznaní nároku na svedočné svedkyni Mgr. D. A. (VI.), pretože odvolacie dôvody žalovaného smerovali len do výroku, ktorým súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 6.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.000,- eur od 28.09.2017 do zaplatenia. 6. Rovnako ako súd prvej inštancie aj odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že sumu v celkovej výške 6000 euro, ktorú žalobca žalovanému titulom preddavku na kúpnu cenu nehnuteľnosti zaplatil treba považovať za bezdôvodné obohatenie, ktoré žalované vzniklo na úkor žalobcu, pretože k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo. Ust. vymedzuje bezdôvodné obohatenie ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. V tejto veci zo skutkových zistení súdu prvej inštancie vyplýva, že sumy 2 x po 3000 euro žalobca zaplatil žalovanému titulom preddavku na kúpnu cenu nehnuteľností , o kúpu ktorých mal žalobca záujem. Iný dôvod plnenia v konaní preukázaný nebol. Keďže k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi stranami sporu nedošlo a žalovaný odpredal tieto nehnuteľnosti tretej osobe vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu, ktoré je žalovaný povinný vydať. Tento záver nemôže zvrátiť obrana žalovaného uvedená v podanom odvolaní v tom, že žalobca svoj zámer odkúpiť pozemky alebo ich časť od obce S. si v novembri 2011 poistil tým, že dal žalovanému ústny prísľub odkúpenia jeho pozemkov. Taktiež ako nedôvodnú posúdil odvolací súd obranu žalovaného v tom, že návrh kúpnej zmluvy, ktorý predložil žalobca nekorešpondoval s ústnou dohodou o spôsobe zaplatenia dohodnutej kúpnej ceny, pričom v návrhu tejto zmluvy nebola uvedená dohodnutá kúpna cena 17.000,- eur, výška splátok a tiež chýbal dátum uzatvorenia kúpnej zmluvy. Za nepreukázané považoval odvolací súd aj tvrdenie žalobcu v tom, že žalobca zaplatením zálohy na kúpnu cenu zavádzal žalovaného predstieraným prísľubom odkúpenia žalovaného domovej nehnuteľnosti. Uvedené tvrdenia žalovaného nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Navyše táto obrana žalovaného nemá podľa názoru odvolacieho súdu žiadny vplyv na skutočnosť, že k zaplateniu zálohy na kúpnu cenu žalobcom došlo a keďže strany sporu napokon kúpnu zmluvu neuzatvorili, je treba preddavok kúpnej ceny považovať za majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol v zmysle ust. . Súd prvej inštancie nesprávne v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že na strane žalovaného v danej veci ide o majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Pokiaľ sa strany sporu dohodli, že v budúcnosti uzatvoria kúpnu zmluvu a žalobca na základe tejto dohody zaplatil preddavok na kúpnu cenu, existoval v čase zaplatenia preddavku na kúpnu cenu právny dôvod. Okamihom uzatvorenia kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalobca predal nehnuteľnosti tretej osobe tento právny dôvod odpadol, pretože už k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi stranami sporu nemohlo dôjsť. 7. Z tohto záveru je potom treba vychádzať aj pri posudzovaní plynutia premlčacej doby, ktorej nesprávne právne posúdenia žalovaný namietal v podanom odvolaní. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne posúdil začiatok plynutia premlčacej doby, keď za rozhodujúci moment považoval

deň 18.07.2016, kedy žalovaný uzatvoril kúpnu zmluvu s H. ktorou previedol nehnuteľnosti na túto osobu. Momentom uzatvorenia kúpnej zmluvy odpadol právny dôvod plnenia, ktorým bol poskytnutie preddavku na kúpnu cenu nehnuteľnosti a týmto momentom vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie. Subjektívna aj objektívna doba v zmysle ust. mohla začať plynúť až vznikom bezdôvodného obohatenia teda potom, čo odpadol právny dôvod plnenia. Najskôr odo dňa 19.07.2016 nesledujúci deň po uzatvorení kúpnej zmluvy začala plynúť subjektívna aj objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia a to bez ohľadu na to, že preddavok vo výške 3000,- euro žalobca zaplatil žalovanému dňa 13.12.2011 a ďalší preddavok rovnako vo výške 3.000,- eur dňa 04.07.2013. Preto ak žalobca podal žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia na súd dňa 04.07.2017 urobil tak v rámci subjektívnej aj objektívnej premlčacej doby. Z uvedeného dôvodu aj odvolací súd považoval námietku premlčania vznesenú žalovaným za nedôvodnú. 8. Záverom odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne vec právne posúdil aj ohľadne kompenzačnej námietky žalovaného, ktorý sa bránil tým, že neuzatvorením kúpnej zmluvy medzi stranami sporu mu vznikla na nehnuteľnosti škoda, za ktorú zodpovedá žalobca. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že neboli splnené zákonné predpoklady pre vznik škody, pretože žalobca nepreukázal porušenie právnej povinnosti zo strany žalobcu ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody porušením právnej povinnosti. Aj ostatné závery uvedené súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí v tomto smere odvolací súd považuje za správne a stotožňuje sa s nimi, preto ich vo svojom rozhodnutí už neopakuje. 9. Odvolací súd považoval za správne rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v časti, v ktorej žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.000,- eur od 28.09.2017 do zaplatenia a tiež vo výroku o trovách konania, preto rozsudok súdu prvej inštancie aj v tejto časti potvrdil. 10. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol zmysle ustanovenia v spojení s tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na ich náhradu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).