Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-20-2017.pdf
PDF · 177.48 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/20/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: Herb-Pharma Sk, s. r. o., IČO: 36 565 016,Veľké Ludince 654, zastúpený advokátkou JUDr. Jana Ondrášiková, so sídlom Bernolákova 12, proti žalovanému: M. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š., M.. G. XX, zastúpený JUDr. Ľudovít Didi, advokát so sídlom Šahy, Hontianska 4, o zaplatenie 6.000,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie č i a s t o č n e z a s t a v u j e, a to v časti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.000,- Eur od 14.12.2011 do 18.07.2016, a úroku z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 3.000,- Eur od 05.07.2013 do 18.07.2016.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.000,- Eur od 28.09.2017 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
IV. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
V. Súd svedkyni M.. L. Š., bytom U., O. XXXX/X nárok na náhradu svedočného proti žalovanému n e p r i z n á v a.
VI. Súd svedkyni O.. D. A., bytom N. - Z. O., N. XXX/X p r i z n á v a voči žalovanému nárok na svedočné v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia peňažnej sumy vo výške 6.000,- Eur, a to z titulu bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. V podanej žalobe žalobca uviedol, že so žalovaným na jeseň v roku 2011 predrokovali uzavretie kúpnej zmluvy týkajúcej sa kúpy rodinného domu so súpisným číslom XXX s príslušenstvom, nachádzajúci sa v obci S. U., a to za kúpnu cenu vo výške 17.000,- Eur. O takomto právnom úkone bol vyhotovený návrh kúpnej zmluvy s tým, že k podpisu zmluvy nedošlo, pričom žalobca žalovanému napriek tomu, že nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, uhradil prvú splátku z kúpnej ceny vo výške 3.000,- Eur dňa 13.12.2011, a dňa 04.07.2013 druhú splátku vo výške 3.000,- Eur. Následne dňa 10.08.2016 žalovaného oslovil s úmyslom doplatiť mu ďalšiu sumu vo výške 2.500,- Eur, čím by bola vyplatená polovica celkovej dohodnutej kúpnej ceny. Ozvala sa však právna zástupkyňa žalovaného, ktorá uviedla, že žalovaný nehnuteľnosť predal tretej osobe a nemieni vrátiť už doposiaľ uhradenú zálohu vo výške 6.000,- Eur. Až keď získali od právnej zástupkyne žalovaného takúto informáciu, dospeli k záveru, že žalovaný sa na ich úkor bezdôvodne obohatil, keďže nehnuteľnosť predal tretej osobe, po tom, čo už preukázateľne prijal vyššie uvedenú finančnú čiastku. Napriek tomu, že žalovaného vyzvali, aby vrátil sumu 6.000,- Eur, tak ten takúto sumu nezaplatil.
2. O podanej žalobe bolo rozhodnuté platobným rozkazom zo dňa 22.08.2017, proti ktorému podal žalovaný odpor, v dôsledku čoho súd platobný rozkaz uznesením zo dňa 18.10.2017 zrušil. Predmetné uznesenie o zrušení platobného rozkazu nadobudlo právoplatnosť 22.11.2017.
3. V podanom odpore žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru uplatnený nárok nie je dôvodný, čo do základu a výšky. Poukázal tiež na skutočnosť, že so žalobcom začiatkom novembra 2011 predrokoval uzavretie kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol rodinný dom, súpisné číslo XXX s príslušenstvom, nachádzajúci sa v obci S. U., a to za dohodnutú kúpnu cenu 17.000,- Eur. Následkom kontraktačného jednania bola uzavretá dohoda o spôsobe zaplatenia dohodnutej kúpnej ceny, a to tak, že prvá splátka kúpnej ceny vo výške 8.500,- Eur bude žalobcom zaplatená pred podpísaním kúpnej zmluvy, a zvyšok kúpnej ceny vo výške 8.500,- Eur žalobca zaplatí pri podpise tejto zmluvy. Bolo tiež dohodnuté, že k uzavretiu zmluvy dôjde do dvoch mesiacov od predrokovania uzavretej kúpnej zmluvy. Návrh kúpnej zmluvy, ktorý pre žalobcu vyhotovila O.. D. A. - V., mu žalobca e-mailom doručil dňa 04.11.2011 s tým, že takýto návrh nekorešpondoval s dohodou o spôsobe zaplatenia dohodnutej kúpnej ceny, pričom v návrhu kúpnej zmluvy nebola uvedená dohodnutá kúpna cena a chýbal aj dátum uzavretia kúpnej zmluvy. Preto tento návrh neakceptoval a žalobcu viackrát vyzval na prepracovanie návrhu kúpnej zmluvy a zaplatenie prvej splátky vo výške 8.500,- Eur pred podpísaním kúpnej ceny. Žalobca v rozpore s dohodou o spôsobe zaplatenia kúpnej ceny uhradil prvú splátku z kúpnej ceny vo výške 3.000,- Eur dňa 13.12.2011 a druhú splátku vo výške 3.000,- Eur dňa 04.07.2013. Úmysel žalobcu, ktorý prejavil v liste zo dňa 10.08.2016, doplatiť mu časť kúpnej ceny vo výške 2.500,- Eur po niekoľkých rokoch, považuje za účelový, a to z dôvodu, že žalobca takticky vyčkával, až trhová cena jeho domovej nehnuteľnosti klesne, aby mohol dojednať nižšiu kúpnu cenu. Žalovaný ďalej uviedol, že viackrát vyzval žalobcu na zaplatenie prvej splátky vo výške 8.500,- Eur s tým, že keď ju nezaplatí, domovú nehnuteľnosť predá tretej osobe. Domovú nehnuteľnosť predal v roku 2016 za kúpnu cenu vo výške 9.000,- Eur, pričom vinou žalobcu prišiel o sumu 8.000,- Eur z titulu škody, ktorú mu spôsobil . Žalobca namiesto toho, aby s ním komunikoval a vec riešil, podal voči jeho osobe trestné oznámenie pre trestný čin podvodu, ktoré polícia v Leviciach odmietla. Z dôvodu opatrnosti tiež vzniesol námietku premlčania, a to s poukazom na § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože nárok žalobcu ohľadom prvej splátky sa premlčal dňa 13.12.2014 a druhej splátky vo výške 3.000,- Eur sa premlčal dňa 04.07.2014, nakoľko žalobca podal žalobcu na súd až dňa 04.07.2017.
4. Súd podaný odpor doručil žalobcovi a v zmysle § 167 ods. 3 CSP ho vyzval, aby sa k nemu vyjadril. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 03.11.2017 uviedol, že podaná žaloba je dôvodná, a to s poukazom na skutočnosť, že žalovaný nespochybňuje, že mu bola vyplatená finančná čiastka vo výške 6.000,- Eur, ktorú aj prevzal s tým, že suma 8.500,- Eur mala byť vyplatená pred uzavretím kúpnej zmluvy a druhá časť kúpnej ceny mala byť vyplatená až po rozhodnutí príslušného katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva. Podľa názoru žalobcu žalovaný tým, že predal nehnuteľnosť, ktorá mala byť predmetom zmluvného vzťahu, tretej osobe v čase, keď už mu bola prvá časť kúpnej ceny vyplatená a druhá časť mu mala byť vyplatená neskôr, mal nekalý úmysel a jeho konanie je na hrane trestného zákona. Keďže orgány činné v trestnom konaní trestné oznámenie odložili s poukazom na zásadu ultima ratio, tak si uplatňuje svoje nároky formou podanej žaloby. Žalobca ďalej uviedol, že keďže prvými dvomi platbami uhradili len sumu 6.000,- Eur, tak prostredníctvom prípisu zo dňa 08.06.2017 sa domáhali oznámenia spôsobu, akým by mohli uhradiť ďalších 2.500,- Eur, čím by splnili pôvodnú dohodu, v zmysle ktorej mali uhradiť 8.500,- Eur z titulu kúpnej zmluvy. Žalovaný ich tiež nikdy nevyzýval na doplatenie sumy 2.500,- Eur, ale bol to jeho právny zástupca, ktorý sa pokúšal o zistenie spôsobu, ako sumu 2.500,- Eur uhradiť žalovanému. Okrem toho právna zástupkyňa žalovaného - pani Š., im bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia oznámila, že žalovaný rodinný dom predal tretej osobe a sumu 6.000,- Eur im nevráti. Pokiaľ ide o argumenty žalovaného, podľa ktorých čakali s doplatením sumy 2.500,- Eur z dôvodu, aby poklesla cena predmetnej nehnuteľnosti, tak tie považujú za nepravdivé, keďže ceny nehnuteľnosti aspoň doposiaľ z roka na rok stúpali. Pokiaľ ide o uplatnenie námietky premlčania zo strany žalovaného, tak podľa názoru žalobcu je premlčacia doba v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka v danej veci 10-ročná, pretože išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, o čom svedčia aj skutočnosti, že vedel, že má uzavrieť kúpnu zmluvu, vedel, že dohodnutá kúpna cena je 17.000,- Eur s tým, že už časť kúpnej ceny bola vyplatená. Okrem toho žalovaný vedel, že prostredníctvom právneho zástupcu chceli doplatiť sumu 2.500,- Eur pred uzavretím kúpnej zmluvy a mal tiež vedomosť o tom, že bolo voči nemu podané trestné oznámenie. Napriek uvedeným skutočnostiam však žalovaný predal rodinný dom tretej osobe, od ktorej prevzal kúpnu cenu vo výške 9.000,- Eur s tým, že im oznámil, že sumu vyplatená vo výške 6.000,- Eur im nevráti. Z uvedených dôvodov sa tak žalovaný úmyselne bezdôvodne obohatil.
5. Súd takéto vyjadrenie doručil právnemu zástupcovi žalovaného a v zmysle § 167 ods. 4 CSP ho vyzval, aby sa k nemu vyjadril. Právny zástupca žalovaného uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 12.12.2017, že iniciátorom kúpy jeho rodinného domu bol žalobca, pretože potreboval mať prístupovú cestu k svojej firme. On s tým súhlasil a keďže sa pozná s L.. P. O., ktorý je konateľ žalobcu, dohodli sa na tom, že uzavrú kúpnu zmluvu, pričom výška kúpnej ceny bola dohodnutá 17.000,- Eur. Polovicu kúpnej ceny vo výške 8.500,- Eur mal žalobca zaplatiť pred podpisom kúpnej zmluvy a druhú polovicu vo výške 8.500,- Eur mal zaplatiť pri podpise kúpnej zmluvy. K uzavretiu kúpnej zmluvy malo dôjsť do dvoch mesiacov od jej predrokovania s tým, že žalobca mal dať vyhotoviť kúpnu zmluvu. Návrh kúpnej zmluvy vyhotovila O.. D. A. - V., pričom žalobca mu doručil takýto návrh, avšak ten nekorešpondoval s dohodou o spôsobe zaplatenia kúpnej ceny a v tomto návrhu nebola ani dohodnutá kúpna cena vo výške 17.000,- Eur. Preto takýto návrh on neakceptoval a to pre porušenie zmluvných podmienok. On ako vlastník domovej nehnuteľnosti mal záujem, aby k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo čo najskôr, a to najneskôr do dvoch mesiacov od predrokovania takejto zmluvy. Počítal s tým, že do konca januára 2012 bude uzavretý obchod, na ktorom sa so žalobcom dohodol. Žalobca okrem toho v rozpore s dohodou o spôsobe zaplatenia kúpnej ceny mu uhradil prvú splátku kúpnej ceny vo výške 3.000,- Eur dňa 13.12.2011 a druhú splátku vo výške 3.000,- Eur dňa 04.07.2013, a to po pol druha roku po tom, čo ho telefonicky viackrát urgoval a navštevoval vo firme. Pri dojednaní základných podmienok kúpnej zmluvy, ho žalobca odkázal na jeho asistentku, pani O. O., ktorá mala všetko zariadiť, a s ktorou aj niekoľkokrát telefonicky aj osobne hovoril. Dotazoval sa tiež, kedy mu žalobca vyplatí polovicu kúpnej ceny vo výške 8.500,- Eur a v roku 2012, 2013, ako aj 2014 žiadal, aby mu L.. P. O. dala k telefónu, keďže nemal jeho mobilné číslo, resp. nikdy ho nezastihol doma. Aj osobne so svojou manželkou bol viackrát vo firme žalobcu, ako aj na adrese jeho bydliska, avšak nikto mu neotváral napriek tomu, že pred domom stálo jeho motorové vozidlo. Pri poslednom stretnutí so žalobcom mu žalobca za prítomnosti L. Š. priznal, že bol doma a že sa s ním nechcel rozprávať. Naposledy s pani O. O. sa stretol na miestnom cintoríne vo S. U. v roku 2013, resp. 2014, kedy mu tá povedala, aby už viackrát nevolal, pretože aj tak viac nedostane. Keď sa mu podarilo zistiť mobilný telefón žalobcu, ozval sa mu a sľuboval, že peniaze pošlú, ale keď zistil jeho telefónne číslo, už sa mu viackrát neozval napriek tomu, že mu volal. Už sama skutočnosť, že žalobca listom zo dňa 08.06.2017 prejavil snahu uhradiť mu sumu 2.500,- Eur, pričom čakal takmer 6 rokov na zaplatenie kúpnej ceny, potvrdzuje podľa jeho názoru úmysel žalobcu, nevyplatiť mu dojednanú kúpnu cenu. Pokaľ ide o vyjadrenie žalobcu, že ceny nehnuteľnosti z roka na rok stúpajú a nie opačne, považuje toto za účelovú obranu a to vzhľadom na skutočnosť, že na „predanej" nehnuteľnosti za tých 6 rokov sa nič nerobilo, neopravovalo a neinvestovalo. Zadná časť steny rodinného domu sa zrútila, škridle na streche sa poškodili a do domu zatieklo, čim došlo k znehodnoteniu domu. Nekalý úmysel, z ktorého ho žalobca obviňuje je tak vylúčený z dôvodu, že nehnuteľnosť bola predaná až po 6-ich rokoch, keď sa účastníci zmluvy dohodli na predaji, čiže predávajúci čakal na zaplatenie polovice kúpnej ceny 6 rokov a to ešte nebola splatená ani tá polovica z kúpnej ceny, pretože chýbalo doplatiť sumu 2.500,- Eur. Okrem toho žalobca, pokiaľ chcel uhradiť sumu 2.500,- Eur, tak ju mohol uhradiť na ten istý účet, na ktorý zaplatil prvé dve splátky. Išlo tak zo strany žalobcu len o formálne gesto, lebo už v tom čase vedel, že jeho domová nehnuteľnosť je predaná tretej osobe, nakoľko v obci býva, ako aj podniká. Žalobca sa tak nedozvedel od M.. L. Š., že došlo k predaju nehnuteľnosti, pretože tá mu iba potvrdila, že sumu 6.000,- Eur nie je ochotný vrátiť v celosti a to z dôvodu, že žalobca nebol ochotný uznať prieťahy v platení kúpnej ceny a nepriznal žiadnu mieru zavinenia v tejto veci. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že nemal v úmysle sa bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcu, keďže poctivo niekoľko rokov čakal na zaplatenie polovice kúpnej ceny zo strany žalobcu, avšak zbytočne. Tých 6.000,- Eur, ktoré požaduje žalobca od neho vrátiť, považuje on za majetkovú ujmu, ktorú mu spôsobil žalobca tým, že uvedenú nehnuteľnosť bol nútený predať pod pôvodne dohodnutú kúpnu cenu a to za 9.000,- Eur. Odmieta tiež tvrdenie žalobcu o tom, že išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie, v dôsledku čoho je premlčacia doba 10-ročná a trvá tiež na vznesenej námietke premlčania.
6. Na prejednanie nároku súd nariadil pojednávania, na ktorých právny zástupca žalobcu, resp. samotný žalobca uviedli, že trvajú na podanej žalobe, pričom sa pridržiavajú svojich vyjadrení, ktoré uviedli v predmetnej veci. Podstatou sporu podľa ich názoru je skutočnosť, že strany sporu zamýšľali uzavrieť kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľnosti, a to domu ako aj ďalších pozemkov, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. U.. O takejto kúpnej zmluve rokovali na sklonku jesene, a to v novembri v roku 2011, pričom sa dohadovali o výške kúpnej ceny, ako aj spôsobe jej zaplatenia s tým, že prvá splátka kúpnej ceny mala byť zaplatená pred uzavretím kúpnej zmluvy a druhá po uzavretí kúpnej zmluvy. Výška splátky bola dojednaná 8.500,- Eur. Pred uzavretím kúpnej zmluvy žalobca nepochybne zaplatil na účet žalovanému dvakrát po 3.000,- Eur a žalovaný túto skutočnosť nerozporuje. Okrem toho žalovaný sám potvrdil, že návrh kúpnej zmluvy mu bol doručený prostredníctvom právničky žalobcu na mail v novembri 2011. Tieto skutočnosti tak treba považovať za nesporné. Žalobca, resp. jeho právny zástupca tiež poukázali na skutočnosť, že zmluva nebola medzi stranami sporu uzavretá, pričom žalovaný previedol kúpnou zmluvou uzavretou dňa 18.07.2016 predmetné nehnuteľnosti tretej osobe, a to Ľ. N.. Platby, ktoré zaplatil žalovanému tak treba považovať v zmysle § v zmysle § 498 Občianskeho zákonníka za preddavok na kúpnu zmluvu, hoci kúpna zmluva nebola uzavretá, pretože všetko, čo budúci kupujúci na kúpnu zmluvu poskytne, je preddavkom. Pokiaľ ide o premlčanie, tak v danej veci nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy a pokiaľ nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy má ten, kto preddavok poskytol právo na jeho vrátenie, inak by sa druhá strana obohatila s tým, že pre vydanie bezdôvodného obohatenia platí úprava v zmysle § 107 Občianskeho zákonníka. Začiatok subjektívnej premlčacej doby týkajúci sa vydania bezdôvodného obohatenia sa neviaže k dátumu splatnosti, ale na vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a na vedomosť o tom, kto sa obohatil. Podľa názoru žalobcu na strane žalovaného došlo úmyselným konaním k bezdôvodnému obohateniu, pretože žalovaný mal vedomosť o tom, že sa mala dohodnúť kúpna zmluva, mal vedomosť o dohodnutej kúpnej cene ak aj o prijatých zálohách a vedel aj o tom, že bude podaná žaloba, pričom žalobca chcel doplatiť prvú časť zálohy a napriek týmto skutočnostiam previedol predmetnú nehnuteľnosť na tretiu osobu. Podľa názoru žalobcu premlčacia doba začala plynúť, tak subjektívna ako aj objektívna naraz a začala plynúť odo dňa nasledujúceho po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorou bola prevedená predmetná nehnuteľnosť tretej osobe, a to od 19.07.2016. Žalobca sa o tejto skutočnosti dozvedel až neskôr, a preto bolo vyvolané spomínané rokovanie a chcel doplatiť prvú splátku, pričom podal aj trestné oznámenie na žalovaného, ktoré sa skončilo odložením, pretože ide o vec, ktorá sa má riešiť v občianskom konaní. K uzavretiu kúpnej zmluvy tak nedošlo a záloha, ktorá bola zaplatená na kúpnu cenu sa stalao bezdôvodným obohatením vo chvíli, kedy odpadol dôvod, na základe ktorého budúci kupujúci plnil budúcemu predávajúcemu. Žalobca tiež na pojednávaní zo dňa 17.05.2018 zobral svoju žalobu čiastočne späť, a to v časti úroku z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 3.000,- Eur od 14.12.2011 do 18.07.2016, ako aj v časti úroku z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 3.000,- Eur od 05.07.2013 do 18.07.2016. Tiež žiadal pripustiť zmenu žaloby v časti úroku tak, že si uplatňuje úrok z omeškania zo sumy 6.000,- Eur vo výške 5,00 % ročne od 19.07.2016 až do zaplatenia. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného, že návrh zmluvy nekorešpondoval s dohodou strán sporu ohľadom podmienok kúpnej zmluvy a že urgoval žalobcu na uzavretie zmluvy, len podporujú skutočnosť, že preddavok na kúpnu cenu bol dôvodný po celý čas. Žalobca tak podal žalobu pred uplynutím subjektívnej ako aj objektívnej trojročnej lehoty na premlčanie, resp. ide úmyselné obohatenie a vtedy je premlčacia doba 10-ročná. Konateľ žalobcu pri svojom výsluchu tiež uviedol, že jeho firma má výrobné priestory vo S. U. a v roku 2009 odkúpili pozemky od obce, pretože chceli vybudovať ďalšie skladové priestory. Keďže do týchto výrobných priestorov vedie úzka prístupová cesta, ktorou sa nemôže dostať k nim kamión, tak chceli odkúpiť od žalovaného neobývaný dom, spolu s pozemkami, ktoré vlastní, aby si zabezpečili prístupovú cestu k našim pozemkom. Obec im tiež prisľúbila výmenu pozemkov. Preto začali rokovania so žalovaným, a to v roku 2011 a dohodli sa na tom, že odkúpia od neho nehnuteľnosti za kúpnu cenu 17.000,- Eur. Žalobca ďalej uviedol, že neboli v časovej tiesni a poslali návrh kúpnej zmluvy žalovanému, ktorý vypracovala právnička pani A.. Oni sa zaviazali zaplatiť kúpnu cenu v dvoch splátkach, a to takým spôsobom, že jedna splátka sa zaplatí pri podpise zmluvy a druhá splátka do 7 dní po zápise zmluvy do katastra nehnuteľností. Takýto návrh zmluvy zaslali žalovanému tak e-mailom , ako aj poštou. Očakávali, že žalovaný im vráti podpísanú zmluvu, aby mohli zaplatiť prvú splátku, avšak žalovaný návrh kúpnej zmluvy nepodpísal. Napriek tejto skutočnosti mu však vyplatili zálohu vo výške 3.000,- Eur. Pokiaľ žalovaný s niečím nesúhlasil v predmetnej zmluve, tak mal im poslať list, avšak žiadny takýto list neposlal. Oni však boli naďalej pokojní, pretože ich netlačil čas, a preto v roku 2013 uhradili ďalšiu časť zálohy žalovanému. V tej dobe ešte nepotrebovali predmetné nehnuteľnosti. V roku 2016 chceli vyriešiť vzniknutú situáciu a poslali žalovanému list, ktorý si neprevzal. Následne mu zaslali ďalší list, ktorý si prevzal a vtedy sa ozvala ako právna zástupkyňa žalovaného, pani M.. Š., pričom zistili, že predmetné nehnuteľnosti boli predané niekomu inému. V septembri 2016 rokovali so žalovaným v ich firme. Žalovaný, ako aj jeho právnička tvrdili, že mali právo previesť predmetné nehnuteľnosti, pričom žalovaný im nevrátil finančné prostriedky, ktoré mu zaplatili. On chcel vyriešiť vzniknutú situáciu a dohodnúť sa so žalovaným tak, že ten sa pokúsi spätne odkúpiť predmetné nehnuteľnosti od nového majiteľa a následne im tieto nehnuteľnosti odpredá. Po takomto rokovaní sa už však žalovaný neozval a začal podnikať voči nemu právne kroky. Pokiaľ ide o stretnutie žalovaného s jeho sestrou na cintoríne, tak jeho sestra nemá oprávnenie konať za jeho firmu, pretože konateľom je on. Okrem toho podal trestné oznámenie na žalovaného. On je menšinovým majiteľom firmy, kde väčšinový podiel vlastní švajčiarsky investor. V roku 2016 vyzvali žalovaného, aby im oznámil, na aký účet majú zaplatiť cenu, pričom žalovaný im mal oznámiť, že nechce uzavrieť takúto zmluvu, alebo že od nej odstupuje. Žalobca ďalej uviedol, že nebolo dohodnuté medzi stranami sporu dvojmesačná lehota na uzavretie kúpnej zmluvy tak ako to tvrdil žalovaný, pretože keby bola zmluva podpísaná, tak by postupovali tak, že by zaplatili dohodnutú kúpnu cenu. Pokiaľ išlo o skutočnosť, že v čl. 3 bod 1 v návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy nebola uvedená kúpna cena a bol tam len vybodkovaný voľný priestor, tak žalobca uviedol, že takúto formu podpisovania bežne používajú pri jeho podnikateľskej činnosti, s tým, že sa tam dopíše konkrétna suma ako aj dátum. Žalovaný, resp. jeho právny zástupca pri rokovaniach z roku 2016, a to v septembri, pokiaľ išlo o vrátenie finančných prostriedkov sa vyjadrovali zvláštne a nepovedali, že by z ich viny vznikla škoda na ich nehnuteľnosti a preto ide z ich strany o účelové tvrdenie. Tiež im nepovedali, že vrátia finančné prostriedky, a preto sa dohodli na kompromisnom riešení, a to, že sa pokúsia odkúpiť späť predmetné nehnuteľnosti, ktoré im mali následne predať. Návrh kúpnej zmluvy jednoznačne hovoril, že prvá splátka mala byť uhradená pri podpise zmluvy a druhá do 7 dní po zápise vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pokiaľ ide o sestru konateľa, pani O.F. O., tak tá je administratívnou pracovníčkou u žalobcu a má 10 % -nú spoluúčasť ako spolumajiteľka firmy. Pani O. nebola pri jednaniach ohľadom predmetnej zmluvy, pretože zmluva bola vypracovaná u pani A., hoci pani O. o tom vedela. On je konateľom firmy a má právo zastupovať ju, pričom pani O. nemá takéto právo zastupovať žalobcu. On nikdy nenapísal žalovanému, že tú nehnuteľnosť nechce a chcel zaplatiť tých 2.500,- Eur ako kúpnu cenu až v roku 2016 z dôvodu, že v tom čase chceli tento pozemok využívať, pretože dovtedy ho nepotrebovali. Žiadali žalovaného, aby im oznámil číslo účtu, na ktoré majú poukázať finančné prostriedky, a to z dôvodu, či náhodou nezmenil banku, pretože od posledných úhrad, kedy plnili na jeho účet sumu 3.000,- Eur mohlo dôjsť k zmene banky. Keď žalovaný nereagoval na návrh uzavretia kúpnej zmluvy, tak inicioval stretnutie s ním v roku 2016, pretože dovtedy tento pozemok nepotrebovali. Zaplatili mu zálohu a boli v dobrej viere, že táto dohoda platí. Keby protistrana chcela jednať, mohla iniciovať napr. nejakým listom takéto jednanie. Žalobca sa stretol so žalovaným v roku 2011 ohľadom odpredaja predmetnej nehnuteľnosti, bolo to jeden alebo dvakrát. Tiež sa stretli v roku 2016, keď tam bola M.. Š.. O predaji predmetných nehnuteľností sa dozvedeli asi od M.. Š., ktorá im koncom leta, alebo na jeseň roku 2016 oznámila, že došlo k prevodu nehnuteľností, čo ich dosť zarazilo, pretože žalovaný túto skutočnosť neoznámil. Táto skutočnosť im bola M.. Š. oznámená telefonicky. Nepamätá si, že by sa stretol so žalovaným v auguste 2014 v kostole, keď bola zádušná omša. Keby žalovaný podpísal návrh kúpnej zmluvy, tak by mu boli vyplatené dohodnuté peniaze a mal by ich na svojom účte. Podľa názoru žalobcu kúpna cena mala byť dopísaná pri podpise kúpnej zmluvy spolu s dátumom a podpisom, nebolo však sporné, že výška tejto sumy mala byť 17.000,- Eur. Spôsob platby mal byť bankovým prevodom, pričom toto všetko bolo dohodnuté so žalovaným. Z tohto dôvodu dostali od neho aj číslo bankového účtu, na ktorý mu zaplatili sumu 3.000,- Eur. Pri rokovaní o kúpnej zmluve bola prítomná aj manželka žalovaného a nevylučuje ani, že tam bola prítomná jeho sestra. On neposkytuje svoje telefónne číslo cudzím ľuďom, pretože by bol obťažovaný. Okrem toho 20 - 25 rokov má rovnaké telefónne číslo a žalovaný ho mohol zistiť na internete. Podľa jeho názoru, ak chcel žalovaný niečo riešiť, mal ich kontaktovať písomnou formou. So žalovaným sa konateľ žalobcu pozná, avšak nie sú v priateľskom vzťahu.
7. Žalovaný resp. jeho právny zástupca na pojednávaní uviedol, že sa dohodol so žalobcom, že do dvoch mesiacov sa uskutoční kúpa predmetných nehnuteľností, pričom suma 8.500,- Eur mala byť zaplatená ihneď po tom, ako sa ústne dohodli. Následne sa mala vyhotoviť kúpna zmluva. Žalovaný ďalej uviedol, že im telefonoval žalobcovi ako aj jeho sestre, aby zaplatili aj zvyšnú časť kúpnej ceny. Oni však len sľubovali a nič neposlali. Celé to trvalo niekoľko rokov, pričom bol vo firme žalobcu, resp. doma u konateľa, avšak ten nemal záujem sa s ním stretnúť. Neotvoril mu dvere, hoci bol doma, pretože tam mal svoje auto. Adresoval mu odkaz do firmy, že keď nepošle peniaze, tak predá dom. Bolo to viackrát. Ďalej uviedol, že sa stretol s pani O., a to so sestrou konateľa žalobcu, na cintoríne, ktorá mu povedala, aby už nevolal, lebo už mu nedajú žiadne peniaze. Bola veľmi arogantná. Chcel si zistiť číslo na konateľa žalobcu, to sa mu aj podarilo a ten mu raz zdvihol telefón avšak potom už nie, hoci vedel, že volám on. S konateľom žalobcu sa stretol aj pri kostole a povedal mu, že ak nezaplatí, že predá dom a zruší zmluvu.
Bolo to v auguste 2014. Keby vedel, že sa dom bude predávať 6 rokov, tak by nešiel do toho, pretože boli dohodnutí, že predaj sa zrealizuje do 2 mesiacov. Zadná časť domu sa zrútila, preto predal ten dom. Nepodarilo sa mu stretnúť s konateľom. On svoje výhrady voči návrhu na kúpnu zmluvu, ktorá mu bola doručená e-mailom neurobil z toho dôvodu, že nevie robiť na počítači a preto išiel za konateľom žalobcu, aby sa s ním dohodol. Nepodarilo sa mu však s ním stretnúť a keby podpísal tento návrh zmluvy, tak by na tie peniaze čakal doteraz. On si myslel, že žalobca doplatí kúpnu cenu a preto mu nevrátil zálohu vo výške 3.000,- Eur, ktorá bola vyplatená dňa 03.12.2011. On nesúhlasil len s niektorými podmienkami návrhu, preto sa snažil stretnúť s konateľom žalobcu, aby si to vydiskutovali. Zároveň nevrátil žalobcovi ani celkovú sumu 6.000,- Eur, ktorá mu bola doplatená dňa 04.07.2013, pretože sa na niečom dohodli a on si myslel, že to splnia a doplatia. Stretol sa s pani O. až po tom, keď bola doplatená druhá časť splátky, pričom sa neradil s právnikom alebo iným odborníkom ohľadom predaja takýchto nehnuteľností tretej osobe. Tak dlho čakal s predajom nehnuteľností a to až do roku 2016, pretože si myslel, že žalobca doplatí zvyšok ceny. Preto povedal aj konateľovi žalobcu, že odstúpi od zmluvy. Žalovaný ďalej uviedol, že prerobil 2.000,- Eur, pretože musel túto nehnuteľnosť predať za sumu len 9.000,- Eur, nakoľko zadná časť sa zbúrala, a keby žalobca splnil to, čo sľúbil, tak by sa neviedlo toto súdne konanie. Pokiaľ ide o sumu 6.000,- Eur, ktorú mu vyplatil žalobca, v súčasnej dobe ňou nedisponuje, pretože ju minul. On povedal žalobcovi pri kostole, že zruší zmluvu, lebo nesplnil čo sa dohodli, a preto mu písomne neoznamoval, že chce predať túto nehnuteľnosť tretej osobe. Pokiaľ ide o listy zo dňa 10.08.2016, tak takýto list mu bol doručený, pričom prvý list si neprevzal lebo bol v kúpeľoch, a druhý list si už prevzal. Podľa jeho názoru to bol smiešne, pretože už dvakrát predtým mu žalobca poslal peniaze na účet a teda vedel číslo účtu. Takýto list bol účelový, pretože žalobca už vedel, že predal nehnuteľnosť. Kontaktoval M.. Š., aby dohodla stretnutie so žalobcom, pretože on nerozumie právnickým veciam a žiadal ju, aby mu poradila. Na tomto stretnutí oznámil, že predal tento dom a že nemieni vrátiť peniaze, lebo 2.000,- Eur prerobil a chcel sa dohodnúť. Na tomto stretnutí sa tiež jednalo o tom, že odkúpi spätne nehnuteľnosť od pána N. a následne ju predá žalobcovi, ale vedeli, že po tom prepise to už p. N. nevráti. Pri tomto jednaní bol prítomný on, konateľ žalobcu, pani Š. a M. A.. Žalobca mu neoznámil písomne, ústne alebo nejakým odkazom, že nechce kúpiť nehnuteľnosť, ale v tom návrhu je jasne napísané, že to nesplnil žalobca svoju povinnosť a on ešte nevidel, aby sa nehnuteľnosť predávala 6 rokov. On nepodpísal návrh kúpnej zmluvy preto, lebo bol to len návrh zmluvy, a preto by skončil znova na súde. On sa stretol s pani O. na cintoríne na jar 2014 a s konateľom žalobcu sa stretol v auguste 2014, a to na zádušnej omši. Potom sa už s ním 6 rokov nestretol. Potom ako sa stretol s konateľom žalobcu na zádušnej omši, tak začal hľadať kupca na dom. Pri rokovaní s pánom O. a pani O. bola prítomná aj jeho manželka.
8. Svedok M. A. uviedol, že je v pracovnoprávnom vzťahu so žalobcom, pretože pracuje u neho ako výkonný riaditeľ. Svedok ďalej uviedol, že v septembri 2016 sa uskutočnilo rokovanie u žalobcu so žalovaným, pri ktorom bol prítomný aj on, konateľ žalobcu, žalovaný a jeho právny zástupca. Predmetom rokovania bolo nedodržanie dohody zo strany žalovaného o predaji pozemku, ktorý mal slúžiť ako prístupová cesta pre ich spoločnosť. Toto rokovanie bolo uzavreté s tým záverom, že asi do 1 mesiaca žalovaný oznámi a pokúsi sa dohodnúť s osobou, ktorej predal takéto pozemky, že ich odkúpi späť a predá ich spoločnosti. On pracuje u žalobcu od septembra 2016. Pokiaľ ide o to, čo uvádzala M.. Š., tak on si to už nepamätá, pričom si robil poznámky, avšak tie nevie nájsť. Konateľ žalobcu mal pri tomto rokovaní dosť priateľský prístup, chcel sa dohodnúť, nájsť nejaké riešenie, pričom oznámil, že došlo podľa jeho názoru k spáchaniu trestného činu podvodu. Podľa jeho názoru sa konateľ žalobcu dopočul o tom, že nehnuteľnosti sú už predané, ale nie je si istý, či sa to dozvedel už predtým, alebo pri rokovaní. Toto stretnutie mal zorganizovať konateľ žalobcu, ktorý listom vyzval žalovaného na stretnutie. Podľa jeho názoru žalovaný sa mal pokúsiť odkúpiť pozemky naspäť z dôvodu, že sa viac - menej zhodli, že sa stala vec, ktorá nebola správna, pričom žalovaný prijal zálohu, a okrem toho žalobca bol ochotný mu zaplatiť vyššiu kúpnu cenu ako tá, ktorá bola dojednaná pri odpredaji tretej osobe. Toto jednanie sa uskutočnilo v septembri 2016. Hlavným dôvodom tohto stretnutia bola skutočnosť, že žalobca mal záujem na odkúpení tohto pozemku, aby získal prístupovú cestu k svojmu pozemku. Nevie o tom, prečo žalobca čakal až do roku 2016, aby riešil vzniknutú situáciu, pretože on začal pracovať pre neho až v septembri 2016. Nevie či žalovaný konal s úmyslom bezdôvodne sa obohatiť, pretože ho nepozná. Skôr to vyplynulo z nejakej situácie. Podľa jeho názoru právna zástupkyňa žalovaného na tomto jednaní uviedla, že žalovaný nie je ochotný nič vracať. Konateľ žalobcu sa tiež nepriznal pred žalovaným, že došlo z jeho strany k zatajovaniu.
9. Svedkyňa R. Š. na pojednávaní uviedla, že je manželkou žalovaného a konateľa žalobcu pozná. Svedkyňa ďalej uviedla, že prvýkrát, keď sa stretla so žalobcom, tak to bolo priateľské stretnutie s tým, že sa dohodli na kúpnej cene, pričom do dvoch mesiacov mala byť zaplatená prvá splátka a potom po prepise domu druhá splátka. Chceli podpísať zmluvu, ale konateľ žalobcu povedal, že sú z jednej dediny a že sa neoklamú. Jej manžel sa pokúšal dovolať konateľovi žalobcu do firmy, ale sa mu nedovolal, lebo ten tam buď nebol alebo bol odcestovaný. Stretli sa tiež na cintoríne s pani O., ktorá im povedala, že už žiadne peniaze od nich nedostanú. Tiež sa stretli s konateľom žalobcu pred kostolom, kde mu bolo oznámené, že predmetný dom predajú inej osobe, ak nebudú zaplatené peniaze. Boli u neho doma aj vo firme, pričom tam bol jeden pán, ktorého nepozná a ten povedal, že je doma, potom počuli, ako konateľ žalobcu mu povedal, aby im oznámil, že je u lekára. V roku 2014 sa dohodli, že sa pokúsia nájsť kupca alebo dajú nehnuteľnosti do nájmu a v roku 2016 tieto nehnuteľnosti predali. Oni sa stretli s pani O. na cintoríne v máji alebo apríli 2014 a s konateľom žalobcu v auguste 2014, keď rodičia mali zádušnú omšu. Ona bola prítomná, keď jej manžel hovoril konateľovi žalobcu, že sa nehnuteľnosť predá a že sa odstupuje od zmluvy. Bola tam ich rodina. Jej manžel sa viackrát pokúšal navštíviť žalobcu, resp. jeho firmu, a to v roku 2011 - 2012. Chodili k nemu aj do rodinného domu asi 1-krát do mesiaca a tiež išli do firmy, alebo tam cez týždeň volal jej manžel. Nemali telefonický kontakt na konateľa žalobcu. Pokiaľ ide o návrh kúpnej zmluvy vypracovanej žalobcom, tak ten bol odoslaný na jej mail, pričom ho posielala pani O. a vypracovala ho nejaká advokátka. Tento návrh bol napísaný tak, aby si to preštudovali a potom sa mali stretnúť, aby sa ostatné veci dohodli, ale potom sa už nestretli. Má vedomosť o tom, že na účet jej manžela prišla suma 3.000,- Eur v decembri 2011, ako aj suma 3.000,- Eur v júli 2013. Jej manžel chcel predať túto nehnuteľnosť z dôvodu, že dom začal chátrať. Oni nevrátili peniaze žalobcovi a nepredali túto nehnuteľnosť skôr, pretože si mysleli, že žalobca je korektný a že to, na čom sa dohodli, aj dodržia. V roku 2014 nepredali nehnuteľnosť po tom, ako im pani O. oznámila, že už im nezaplatia, lebo hľadali kupca, pričom odpojili v dome na žiadosť žalobcu plynu aj elektriku a potom už bolo ťažké nájsť kupca. Nepamätá si rok, kedy odpojili elektriku a plyn, ale žalobca ich o to požiadal v roku 2012 - 2013. Tento dom sa neužíval od roku 2010, keď zomrela svokra a chodili tam len kosiť trávu. Svokra bývala aj u syna a rok bývala aj u nich v Š., lebo bola veľmi chorá. Svokra bývala v tejto nehnuteľnosti len do roku 2009. Ona bola prítomná, keď povedal jej manžel konateľovi žalobcu, že vypovedá zmluvu, pričom ten mu povedal, že by potreboval pozemok.
10. Svedkyňa M.. L. Š. na pojednávaní uviedla, že zastupovala žalovaného dočasne, hoci nie je advokátka, pričom má právnické vzdelanie. Nie je v žiadnom vzťahu ku konateľovi žalobcu a žalovanému. Svedkyňa ďalej uviedla, že žalovaný ju požiadal aby ho zastupovala, pretože mal navštíviť konateľa žalobcu, nakoľko chcel vyporiadať svoje vzťahy k nehnuteľnostiam v U.. Žalovaný odstal od pána O. výzvu aby oznámil číslo účtu, na ktorý majú byť prevedené finančné prostriedky. Nevedel však, o čo sa jedná a čo bude predmetom rokovania, tak ju požiadal, aby ho zastupovala. Predmetom rokovania bola skutočnosť, že pán O. už mal informáciu, že predmetná nehnuteľnosť bola prevedená na inú osobu a žiadal vrátiť peniaze, ktoré zaplatil žalovanému. Predmetom a jednou z alternatív rokovania bola skutočnosť, že žalovaný požiada pána N. o vrátenie nehnuteľnosti, a ten ich následne prevedie na žalobcu. Tiež na tomto rokovaní navrhla, aby v rámci mimosúdneho riešenia sporu bol vyriešený tento spor tak, že žalovaný vrátil žalobcovi sumu 3.000,- Eur a sumu 3.000,- Eur by si nechal ako majetkovú ujmu, a to vzhľadom na skutočnosť, že nehnuteľnosť chátrala počas obdobia kedy sa mala uzavrieť kúpna zmluva a podľa jej názoru to bola legitímna požiadavka. Bola tiež svedkom toho, ako sa konateľ žalobcu ospravedlnil žalovanému, že sa pred ním zatajoval. Podľa jej názoru žalovaný nekonal s úmyslom bezdôvodne sa obohatiť. Žalovaný sa k požiadavke vrátenia sumy 6.000,- Eur nevyjadril nijak jasne, pretože to bola preňho nová informácia a ona bola toho názoru, že každý si mal priznať mieru svojej viny, ale akým spôsobom sa mali strany vyporiadať, to bola vec ich dohody. Presne si už nepamätá, kedy bolo toto rokovanie, mohlo to byť v auguste 2016, pričom prítomný bol konateľ žalobcu, žalovaný, ona a svedok pán A.. Následne oznámila žalobcovi, že žalovaný nie je ochotný podieľať sa na finančnom vysporiadaní. Ona nepoznala listinnú dokumentáciu pri toto rokovaní, napr. návrh zmluvy. Neposkytovala tiež žalovanému poradenstvo pri uzatváraní kúpnej zmluvy s pánom N. a meno N. počuje prvýkrát. Strany sa podľa jej názoru mali dohodnúť na miere zodpovednosti, ktorú mali finančne vyjadriť, to sa však nepodarilo a preto túto skutočnosť oznámila žalobcovi, pričom ten oznámil, že podá na žalovaného trestné oznámenie. To bol aj dôvod, prečo žalovaný na toto nepristúpil ohľadom finančnej kompenzácie. Svedkyňa ďalej uviedla, že normálnym spôsobom sa skontaktovala s konateľom žalobcu, nevie však či ten reagoval na prvé zvonenie, alebo tam volala viackrát, ale sa s ním telefonicky spojila. Telefónne číslo mala na hlavičke listu, ktorý bol zasielaný žalovanému.
11. Na pojednávaní bola vypočutá ako svedkyňa O. O., ktorá uviedla, že konateľ žalobcu je jej brat a tiež uviedla, že je spoločníkom žalobcu. Pri svojom výsluchu uviedla, že veľa o predmete sporu nevie, pretože bola sprostredkovateľom stretnutia ohľadom kúpy nehnuteľnosti od žalovaného. Ona bola prítomná pri predrokovaní predmetnej zmluvy v novembri 2011, pričom strany sa dohodli zhruba na podmienkach a na cene pozemku. Išlo predovšetkým o cenu konkrétneho pozemku, bola tam však len ako prísediaca, pretože nemá kompetenciu na to, aby to riešila. Bola tam prítomná tiež aj manželka žalovaného. Pán O. ako konateľ žalobcu a pracovníci jeho firmy vybavovali túto záležitosť. Nemá vedomosť o tom, kto zasielal návrh kúpnej zmluvy žalovanému. Nevie o tom, že by žalovaný spolu s manželkou chodili k žalobcovi, kde hľadali jej brata, aby uzavreli túto záležitosť. Môže byť, že žalovaný telefonicky alebo vo firme kontaktoval jej brata, ale nepamätá si to. Svedkyňa poprela skutočnosť, že niekedy v apríli
- máji 2014 mala na miestnom cintoríne v U. povedať žalovanému, že pán O. už nemieni zaplatiť nič, a aby žalovaný už nič nečakal, pretože ona im to nikdy nepovedala. Odohral sa tam rozhovor, ktorý sa niesol v priateľskom duchu. Nevie o tom, kto dával príkazy na úhradu zálohových platieb na kúpnu cenu dvakrát po 3.000,- Eur. Žalobca mal záujem o kúpu týchto nehnuteľností, pretože chcel tam vybudovať prístupovú cestu k ich firme. Podľa jej názoru bol návrh kúpnej zmluvy posielaný z kancelárie firmy, ale kto ho konkrétne posielal, to si nepamätá. Jej sa netýkalo vybavovanie a riešenie uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy, nebola to jej úloha. Nebola oprávnená poskytovať telefónne číslo konateľa žalobcu a mohol sa ho žalovaný zistiť sám. Nebola tiež poverená na vykonanie akýchkoľvek vecí ohľadne tohto projektu, pretože nemá žiadne právo sa vyjadrovať k týmto veciam nakoľko pán O. je konateľom firmy. Nepamätá si, koľkokrát sa telefonicky rozprávali so žalovaným ohľadom zaslania finančných prostriedkov. Vie že tam bol nejaký problém so zmluvou, pretože tá nebola podpísaná. Nevie sa vyjadriť, či to bola zmluva, alebo len návrh zmluvy. Pani A. jej mohla náhodne poslať návrh kúpnej zmluvy na jej e-mailovú adresu, pretože ide o pracovný e-mail a ona s tým nič nemá spoločné. Pamätá len jedno stretnutie so žalovaným na cintoríne, a to bolo priateľské. Nikdy nepovedala žalovanému vetu, aby viackrát nevolal, pretože už nedostane ani halier. Podľa jej vedomostí žalobcu v právnych veciach zastupoval pán O. ako konateľ spoločnosti. Nemá vedomosť s kým tieto záležitosti riešil konateľ spoločnosti, pretože ona mala vedomosť len o tých záležitostiach v ktorých ju poveril. Nebola v tejto veci v telefonickom alebo e-mailovom kontakte s pani A. a nikdy netvrdila, že žalovaný s jeho manželkou neboli u žalobcu, ale ona sa s nimi v tejto firme nikdy nestretla. Podľa jej názoru mali kolegyne - administratívne pracovníčky dať odkaz ohľadom tejto záležitosti konateľovi žalobcu. K odkúpeniu pozemkov ich netlačil čas, pretože to bol plán do budúcnosti. Malo ísť o vybudovanie prístupovej cesty k firemným skladom, ktoré sa tam mali postaviť. Ona len sprostredkovala prvé stretnutie ohľadom predaja nehnuteľnosti medzi konateľom a žalovaným. Konateľ žalobcu dal podnet na kúpu takýchto pozemkov, pričom vedel o tom, že sa predávajú. Nedala zákaz, aby žalovaný kontaktoval konateľa, nemá však oprávnenie dávať jeho telefónne číslo, pričom konateľ nemá utajené telefónne číslo.
12. Svedkyňa O.. D. A. na pojednávaní uviedla, že k žalovanému nie je v žiadnom príbuzenskom resp. inom právnom vzťahu a pokiaľ ide o žalobcu, tak v minulosti bola jeho právnou zástupkyňou, avšak už asi 5 rokov ho nezastupuje. Keďže ju však žalobca zbavil mlčanlivosti, tak bola ochotná vypovedať. Svedkyňa uviedla, že na ten návrh kúpnej zmluvy si už vôbec nepamätá, pričom keď jej prišlo predvolanie, začala zisťovať, o akú vec môže ísť, nakoľko žalobcu zastupovala vo všetkých právnych veciach niekoľko rokov. Vo svojom archíve hľadala predmetnú zmluvu, aj ju našla v elektronickom archíve za rok 2011. Zmluvu pre svojho klienta pripravila, ale nepamätá sa, či mu to posielala mailom alebo iným spôsobom a tiež nevie sa rozpamätať ani ako formou mal klient jej zadať túto úlohu. Nepamätá sa, kto ju poveril vypracovaním návrhu takejto kúpnej zmluvy, išlo však o niekoho z firmy žalobcu. Komunikovala so strany žalobcu s viacerými ľuďmi, či už s pánom O. alebo pani O., prípadne aj s konkrétnymi zamestnancami, s ktorými riešila konkrétnu vec. Nevie však, kto jej túto vec zadal a nevie uviesť, aká kúpna cena mala byť dohodnutá, aké splátky mali byť dojednané a v akom časovom horizonte a to z dôvodu, že v elektronickom archíve, v ktorom našla tento návrh kúpnej zmluvy, nie je uvedená cena. Tú zrejme mal doplniť sám klient dodatočne. Kúpna cena mala byť uhradená v dvoch splátkach. Pri vypracovávaní zmlúv pre klienta sa často stávalo, že v čase zadania ešte klient nedisponoval so všetkými konkrétnymi údajmi, napr. z dôvodu, že ešte prebiehali rokovania s druhou stranou a nevie povedať, kvôli čomu v tomto konkrétnom prípade nebola uvedená kúpna cena v tejto verzii zmluvy, ktorú vypracovala a ktorú zrejme zaslala elektronicky svojmu klientovi. Nepamätá sa, či pri vypracovaní a zaslaní tejto zmluvy konala aj so žalovaným ohľadom podmienok. Nepamätá si tiež, či v tejto veci jednala aj s pani O.. Nevie si tiež vybaviť, či jej pán O. uviedol konkrétnu výšku kúpnej ceny, ktorú dohodli v predzmluvných podmienkach. Nepamätá si v tejto veci konkrétne podrobnosti, avšak vzhľadom na to, že v jej elektronickom archíve nie je ani návrh na vklad, ktorý by vypracovala tak ju asi žalobca požiadal iba o vypracovanie samotnej kúpnej zmluvy. Niekedy sa stávalo, že prišla požiadavka na vypracovanie samotnej kúpnej zmluvy a neskôr klient požiadal aj o prípravu návrhu na vklad, ako aj kompletné vybavenie zápisu do katastra nehnuteľností. V jej elektronickom archíve sa nachádzala iba samotná kúpna zmluva. Podľa jej názoru je štandardné, že sa neuviedla v tomto návrhu kúpna cena a ostatné podstatné náležitosti, pretože klienti zadávajú vypracovanie zmluvy v rôznych štádiách nejakej veci a niekedy klient požiada čisto len o vzor a neskôr sa doplnia konkrétne údaje. Ona osobne pokiaľ sama riešila podpisovanie zmluvy a to keď klienti u nej podpisovali zmluvy alebo zabezpečovala spolu so zmluvnými stranami podpis zmluvy u notára a následne vybavovali zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, tak dbala, aby všetky podstatné náležitosti, ako aj všetky ďalšie požiadavky zmluvných strán boli zakotvené v zmluve. Často sa však stávalo, že klienti, s ktorými priebežne a dlhodobo spolupracovala, zadali nejakú čiastkovú úlohu, či už návrh zmluvy, návrh na vyjadrenie a vtedy pripravila pre klienta takýto čiastkový výstup. Niekedy sa klient neskôr ozval a požiadal o kompletné vybavenie danej veci. Stávalo sa však aj to, že nejaká vec sa nakoniec nerealizovala a tiež, že si klient istú časť právnej veci vybavil sám vo vlastnej réžii. Aký bol ďalší osud tejto konkrétnej zmluvy nevedela a v podstate ani nevie, nakoľko sa nechcela informovať o podrobnostiach, aby ju to neovplyvnilo pri tejto svedeckej výpovedi. Nepamätá si, či jej konateľ žalobcu povedal, že bola dojednaná kúpna cena ústnou formou vo výške 17.000,- Eur a že to má zakomponovať do kúpnej zmluvy. Nevedela tiež uviesť, prečo neprišlo k riadnemu uzavretiu zmluvy a prečo bol vypracovaný len návrh zmluvy.
13. Okresný súd po tom, čo sa oboznámil s obsahom spisového materiálu a prečítal listinné dôkazy, a to žalobu, kúpnu zmluvu z čl. 3-4, výpis z OR žalobcu z čl. 5, výpis z X. N. z čl. 6, výpis z S., V.. Z.. z čl. 7, pokus o zmier zo dňa 08.06.2017, odpor PZ žalovaného, vyjadrenie PZ žalobcu zo dňa 03.11.2017, vyjadrenie PZ žalovaného zo dňa 12.12.2017, výpis z LV č. XXXX, kat. územie S. U., kúpnu zmluvu medzi predávajúcim - žalovaným a kupujúcim Ľ. N., listinný doklad z čl. 82, podací lístok z čl. 83, podací lístok z čl. 84, obálku adresovanú žalovanému od žalobcu z čl. 85-86, listinný doklad z čl. 87, výpis z LV č. XXXX, kat. územie S. U., e-mail z čl. 113, preklad takéhoto e-mailu, uznesenie zo dňa 27.08.2018, elektronické podanie svedkyne O.. D. A. z čl. 134 a list od žalobcu, ktorým zbavuje mlčanlivosti svedkyňu, zistil nasledovný skutkový stav veci:
14. O.. D. A., V., pripravila návrh kúpnej zmluvy, kde zmluvnou stranou ako predávajúci mal byť žalovaný a ako kupujúci žalobca. Predmetom tejto kúpnej zmluvy mali byť nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie S. U. s tým, že kúpna cena za prevádzaný pozemok mala byť dohodnutá určitou sumou, ktorej výška nebola v návrhu zmluvy uvedená. Kúpna cena podľa tvrdení strán sporu bola dojednaná vo výške 17.000 Eur. Kúpna cena mala byť uhradená v dvoch rovnakých splátkach, pričom prvá splátka pri podpise zmluvy a druhá splátka do siedmych dní odo dňa zápisu vlastníckeho práva kupujúceho do katastra nehnuteľností. Z výpisu z Obchodného registra žalobcu vyplýva, že spoločníkom je L.. P. O. a O. O., a konateľom je L.. P. O.. Z výpisu z banky UniCredit súd zistil, že žalobca uhradil dňa 04.07.2013 v prospech žalovaného sumu 3.000,- Eur a z výpisu Všeobecnej úverovej banky zároveň vyplýva, že dňa 13.12.2011 uhradil žalobca žalovanému sumu 3.000,- Eur. Následne pokusom o zmier zo dňa 08.06.2017 bývalý právny zástupca žalobcu, JUDr. Tibor Sojka vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 6.000,- Eur v lehote 10 dní z dôvodu bezdôvodného obohatenia. Takýto pokus o zmier mal byť podaný na poštovú prepravu, čo vyplýva aj z podacieho lístka. Z kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel žalovaný ako predávajúci a kupujúci Ľ. N., predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX vyplýva, že žalovaný odpredal takéto nehnuteľnosti za kúpnu cenu 9.000,- Eur. Z výpisu LV č. XXXX pre k. ú. S. U. súd zistil, že nehnuteľnosti boli prevedené na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.07.2016 na nového vlastníka Ľ. N.. Listom žalobcu zo dňa 10.08.2016 bol žalovaný vyzvaný, aby oznámil číslo účtu, na ktoré mu môže byť poukázaná zvyšná suma prvej polovičky záväzku, pričom druhá časť mala byť uhradená po zápise do katastra nehnuteľnosti s tým, že išlo o kúpu nehnuteľnosti, ktoré boli zapísané na LV č. XXXX. Takýto list bol podaný na poštovú prepravu dňa 10.08.2016 (podací lístok z čl. 83). Listinná zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote 31.08.2016 žalobcovi. Z kópie katastrálnej mapy / čl. 87/ vyplýva umiestnenie jednotlivých nehnuteľností, ktoré patria žalobcovi, pričom tie sú vyznačené oranžovou farbou, a tie, ktoré patrili pôvodne žalovanému sú vyznačené zelenou farbou. Z výpisu LV č. XXXX pre k. ú. S. U. súd zistil, že C KN parcela č. XXXX/XX je vo vlastníctve žalobcu. Z prekladu /čl. 123/, ktorý vyhotovila súdna prekladateľka PaedDr. Adriena Kolevová vyplýva, že bol preložený e-mail zo dňa 04.11.2011, ktorý bol odosielaný z adresy a@b.c <mailto:.>, pričom bol adresovaný na emailovú adresu zoraXX@centrum.sk <mailto:zoraXX@centrum.sk> s tým, že prílohou emailu mala byť kúpna zmluva. Tento e-mail bol adresovaný manželke žalovaného a mali si prezrieť návrh kúpno-predajnej zmluvy s tým, že sa mali potom dohodnúť na ďalšom kroku. E-mail odosielala sestra konateľa žalobcu. Svedkyňa O.. D. A. listom zo dňa 20.09.2018 oznámila, že nemôže vypovedať o skutočnostiach, ktoré sú predmetom tohto konania, nakoľko nebola zbavená mlčanlivosti v zmysle § 23 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii s tým, že bola viazaná mlčanlivosťou vo vzťahu k žalobcovi. Žalobca následne zbavil O.. D. A. ako svedkyňu mlčanlivosti a súhlasil s tým, aby bola vypočúvaná ohľadom prípravy a vyhotovenia kúpnej zmluvy a odkomunikovania služby s pani O. O. (čl. 168).
15. Podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.
16. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
17. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
18. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
19. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
20. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
21. Podľa § 498 Občianskeho zákonníka, na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok.
22. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu súkromného práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, pričom ak k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. Predpokladom pre vznik bezdôvodného obohatenia je skutočnosť, že jeden z účastníkov dostal majetkovú hodnotu čím došlo k zvýšeniu jeho majetku na úkor toho, koho majetkový stav sa tým znížil. Vznik bezdôvodného obohatenia je spätý so vznikom záväzku, na základe ktorého je ten, kto sa obohatil povinný vydať takéto obohatenie. Jedným z prípadov bezdôvodného obohatenia je aj získanie plnenia bez právneho dôvodu.
23. Súd považoval na základe vykonaného dokazovania za nesporné, že žalobca plnil žalovanému peňažnú sumu v celkovej výške 6.000,- Eur s tým, že táto suma bola zaplatená žalovanému dňa 13.12.2011 vo výške 3.000,- Eur a dňa 04.07.2013 vo výške 3.000,- Eur. Uvedené peňažné plnenie bolo poskytnutý žalobcom z titulu jeho záujmu o uzavretie kúpnej zmluvy, predmetom ktorej mali byť vyššie uvedené nehnuteľnosti, pričom k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo. Takéto plnenie je potrebné podľa názoru súdu považovať za preddavok v zmysle § 498 Občianskeho zákonníka. Nespornou bola tiež skutočnosť, že žalovaný tieto nehnuteľnosti previedol na tretiu osobu, a to kúpnou zmluvou zo dňa 18.07.2016. Súd právne posúdil nárok žalobcu ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý vznikol z titulu plnenia bez právneho dôvodu, pretože žalobca plnil preddavok na kúpnu zmluvu, ktorú pôvodne chceli strany sporu uzavrieť, pričom tá následne nebola platným spôsobom uzavretá. Spornou otázkou medzi stranami sporu bolo, či žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože táto suma bola vyplatená v súvislosti so zamýšľanou kúpou vyššie uvedených nehnuteľností, o ktoré mal záujem žalobca, a o ktorých rokoval so žalovaným. Súd sa pri preskúmaní nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia najskôr skúmal, či námietka premlčania, ktorú vzniesol žalovaný je dôvodná, pričom dospel k názoru, že v prípade, ak je poskytnuté finančné plnenie v súvislosti so zamýšľanou kúpnou zmluvou, je potrebné takéto finančné plnenie považovať za preddavok kúpnej ceny a to až do okamihu keď je zrejmé, že nedôjde k uzavretiu zamýšľanej kúpnej zmluvy. Od tohto okamihu tak začína podľa názoru súdu plynúť premlčacia doba pre vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pričom z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že najskôr od 18.07.2016 /kúpna zmluva, ktorou bola prevedená nehnuteľnosť na tretiu osobu bola uzavretá dňa 18.07.2016/ kedy previedol predmetné nehnuteľnosti žalovaný na tretiu osobu nemohlo dôjsť k uzavretiu zamýšlanej kúpnej zmluvy so žalobcom, pretože žalovaný už nebol ich vlastníkom v dôsledku čoho nemohol previesť vlastnícke právo. Až od tohto okamihu - júla 2016 tak začala plynúť žalobcovi tak subjektívna, ako aj objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Keďže žaloba bola podaná na súd dňa 04.07.2017, tak žalobca si uplatnil svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia pred uplynutím premlčacej doby, pretože subjektívna premlčacia doba by uplynula najskôr v júli 2018 a objektívna premlčacia doba v júli 2019. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného resp. svedkyne R. Š., že v auguste 2014 pri stretnutí s konateľom žalobcu na zádušnej omši mu malo byť oznámené, že ak nezaplatí kúpnu cenu tak sa zruší zmluva a predá sa dom inej osobe tak to nepreukazuje skutočnosť, že už od tohto okamihu mal žalobca vedomosť o tom, že nedôjde k uzavretiu zamýšľanej kúpnej zmluvy, pretože tieto tvrdenia konateľ žalobcu poprel s tým, že pokiaľ ide o výpoveď svedkyne R. Š. tak o jej dôveryhodnosti možno mať pochybnosti, pretože ide o manželku žalovaného a jej výpoveď nebola potvrdená žiadnym ďalším dôkazom. Okrem toho tak žalovaný ako aj svedkyňa uvádzali, že k uzavretiu zmluvy nedôjde, ak žalobca nezaplatí zvyšok kúpnej ceny, pričom nebolo preukázané dokedy mal žalobca uhradiť kúpnu cenu zamýšľanej kúpnej zmluvy resp. nebolo preukázané od ktorého okamihu už nemal žalovaný záujem uzavrieť kúpnu zmluvu. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, tak táto skutočnosť v konaní nebola preukázaná, pričom úmysel je povinný preukazovať žalobca a ten neuniesol o takto tvrdenej skutočnosti dôkazné bremeno. Keďže nárok žalobcu nebol premlčaný, tak súd skúmal ďalej, či žalovaný ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti bol oprávnený urobiť kompenzačnú námietku vo výške 6.000,- Eur z titulu majetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť tým, že predal predmetnú nehnuteľnosť za nižšiu cenu, ako mu pôvodne navrhoval žalobca, a to z dôvodu, že nedošlo k uzavretiu tejto kúpnej zmluvy a žalobca robil obštrukcie a naťahoval čas, v dôsledku čoho sa nehnuteľnosť znehodnotila. Táto kompenzačná námietka bola urobená zo strany žalovaného písomným podaním zo dňa 12.12.2017, pričom žiadal započítať voči žalobcovi svoju pohľadávku z titulu náhrady škody vo výške 6.000 Eur, pretože bol nútený predať predmetné nehnuteľnosti pod pôvodne dojednanú cenu 17.000 Eur nakoľko ich predal len za cenu 9.000 Eur. Podľa Ústavy SR ako aj Občianskeho zákonníka, každý vlastník je povinný sa okrem iného starať o nehnuteľnosť, ktorej je vlastníkom. Žalovaný si podľa názoru súdu uplatňoval nárok na náhradu škody v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to z dôvodu porušenia povinností na strane žalobcu. Žalovaný však v konaní nepreukázal vznik takejto škody, pretože samotná skutočnosť, že došlo k znehodnoteniu tejto nehnuteľnosti v dôsledku toho, že ju neužíval, nezapríčinil žalobca, ale samotný žalovaný. Bolo na samotnom žalovanom, aby sa staral o túto nehnuteľnosť riadnym spôsobom tak, aby nedošlo k jej znehodnoteniu, pričom žalovaný v súdnom konaní nepreukázal základné predpoklady pre uplatnenie nároku na náhradu škody podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to porušenie povinnosti zo strany žalobcu, vznik samotnej škody ako aj príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti na strane žalobcu a vznikom škody. Okrem toho žalobca neuzavrel so žalovaným kúpnu zmluvu, pretože žalovaný sám neakceptoval návrh na uzavretie kúpnej zmluvy, ktorý mu bol zaslaný, pričom ani neurobil taký písomný prejav vôle, ktorý by bolo možné považovať za nový návrh na uzavretie zmluvy napríklad tým, že by doplnil do zaslaného návrhu, ktorý vypracoval žalobca kúpnu cenu, podpísal ho a odoslal naspäť žalobcovi. Podľa názoru súdu tak žalovaný zavinil svojim správaním, že došlo k prípadnému znehodnoteniu takejto nehnuteľnosti, pretože bol povinný sa o ňu riadne starať, pričom v tomto smere neprodukoval a nepredložil žalovaný žiadne dôkazy o existencii takejto pohľadávky. Tiež je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalovaný ako vlastník mohol takúto nehnuteľnosť predať skôr, pretože nebola platne uzavretá kúpna zmluva so žalobcom a jeho zmluvná sloboda ohľadom predmetných nehnuteľností nebola žiadnym spôsobom limitovaná. Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalovaný predal túto nehnuteľnosť s odstupom dlhšieho časového obdobia tretej osobe za nižšiu cenu ako pôvodne mala byť dojednaná so žalobcom, tak túto skutočnosť nemožno považovať za majetkovú ujmu, pretože žalovaný sám vstupoval do zmluvných vzťahov a predal takúto nehnuteľnosť za cenu, ktorú sám akceptoval. Z týchto dôvodov tak neobstojí kompenzačná námietka žalovaného, ktorú súd vzhľadom na skutočnosť, že si žalovaný uplatňoval započítanie pohľadávky v rovnakej výške v akej si žalobca uplatňoval svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia považoval len za prostriedok procesnej obrany podľa § 147 ods. 2 CSP, pretože ten nepreukázal jej vznik. Súd preto priznal žalobcovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 6.000,- Eur, pretože ten preukázal, že plnil žalovanému bez právneho dôvodu v dôsledku čoho vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré je ten povinný vydať.
24. Pokiaľ ide o návrhy na vykonanie dokazovania zo strany žalovaného, a to zabezpečenie si výpisov z telefónnych čísiel, resp. výsluch administratívnych pracovníčok u žalobcu, tak súd tieto dôkazy nevykonal a zamietol ich, pretože nebolo potrebné ich vykonať vzhľadom na zistený skutkový stav veci, pretože išlo o dôkazy, ktoré by podstatným spôsobom neozrejmili skutočnosti dôležité pre rozhodnutie súdu. Okrem toho pokiaľ ide o navrhnutý výsluch administratívnych pracovníčok žalobcu tak tie neboli ani identifikované, nebolo z návrhu na vykonanie dokazovania dostatočne zrejmé, k čomu majú byť vypočuté, resp. či majú vôbec vedomosť o skutočnostiach dôležitých pre konanie. Pokiaľ išlo o výpisy z telefonických hovorov, tak nebolo potrebné vykonať takýto dôkaz, pretože ten nebol podstatný pre rozhodnutie súdu a právny zástupca žalovaného tiež bližším spôsobom nešpecifikoval, čo chce takýmto navrhnutým dôkazom preukazovať. Pokiaľ išlo o obranu žalovaného, že už v roku 2014 stretol pri omši žalobcu a povedal mu, že odstupuje od zmluvy, čo mala potvrdiť aj jeho manželka ako svedkyňa, tak je potrebné uviesť, že platným spôsobom nebola uzavretá zmluva o prevode nehnuteľností, a to kúpna zmluva, pretože takýto dôkaz nebol v konaní predložený. Zároveň je potrebné uviesť, že toto tvrdenie bolo potvrdené len samotným žalovaným, resp. jeho manželkou, ktorá je v príbuzenskom vzťahu k žalovanému, a teda možno mať dôvodné pochybnosti o dôveryhodnosti takejto svedeckej výpovede a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že jej výpoveď nebola potvrdená ďalším dôkazom. Zároveň pokiaľ ide o svedeckú výpoveď sestry konateľa žalobcu O. O. tak tá bližším spôsobom neozrejmili skutočnosti podstatné pre konanie, pričom ide o svedeckú výpoveď sestry žalobcu, ktorá je v príbuzenskom vzťahu ku konateľovi žalobcu a okrem toho je aj spoločníkom u žalobcu, a preto jej výpoveď nie je dôveryhodná z hľadiska existencie pomeru k strane sporu, a preto súd na takúto svedeckú výpoveď neprihliadal. Svedkyňa M.. L. Š. sa zúčastnila len riešenia situácie, ktorá vznikla v súvislosti s vyplatením finančných prostriedkov a prevodom nehnuteľnosti a teda nebola priamym svedkom skutočností dôležitých pre konanie, pričom jej výpoveď ich neozrejmila. Svedkyňa D. A. vyhotovila len návrh kúpnej zmluvy, pričom sa nezúčastňovala rokovaní medzi žalobcom a žalovaným, ktoré prebiehali v súvislosti s predajom nehnuteľností ,a preto jej svedecká výpoveď neobjasnila podstatné skutočnosti pre konanie. Svedok M. A. ako zamestnanec žalobcu má pomer k strane sporu a to k žalobcovi, pričom u neho začal pracovať až od septembra 2016 a preto jeho svedecká výpoveď neozrejmila skutočnosti podsatné pre konanie.
25. Súd priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania, pretože žalovaný sa dostal do omeškania s peňažným plnením v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to od 28.09.2017, t. j. dňom nasledujúcim po doručení takejto žaloby žalovanému. Takýto moment je potrebné považovať za skutočnosť, kedy sa žalovaný dozvedel o tom, že je povinný vydať bezdôvodné obohatenie a dňom nasledujúcim po jej doručení sa žalovaný dostal do omeškania. Pokiaľ išlo o výzvu, ktorú mal predchádzajúci právny zástupca žalobcu adresovať žalovanému /zo dňa 08.06.2017/, tak bol predložený len podací lístok, z ktorého nevyplýva, že takáto výzva by bola účinným spôsobom doručená žalovanému. Z tohto dôvodu tak súd neprihliadol na takúto výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože nebolo preukázané jej doručenie žalovanému. Výška úrokovej sadzby úrokov z omeškania bola určená v súlade s právnymi predpismi k prvému dňu omeškania.
26. Súd žalobu zamietol v časti úroku z omeškania za obdobie od 19.07.2016 do 27.09.2017, pretože po zmene žaloby, ktorá bola urobená na pojednávaní zo dňa 17.05.2018 a o ktorej súd rozhodol na pojednávaní zo dňa 27.08.2018 na ktorom pripustil takúto zmenu žaloby, a to za prítomnosti strán sporu, resp. ich právnych zástupcov si žalobca uplatňoval úrok z omeškania od 19.07.2016 do zaplatenia. Súd však žalobu zamietol v časti úroku z omeškania, pretože v tejto časti nebola žaloba vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti /článok 24 odôvodnenia/ dôvodná.
27. Súd v zmysle § 145 ods. 2 CSP konanie čiastočne zastavil a to v časti úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3.000 Eur od 14.12.2011 do 18.07.2016 ako aj úroku z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy 3.000 Eur od 05.07.2013 do 18.07.2016, pretože žalobca, ktorý je oprávnený disponovať s predmetom konania zobral svoju žalobu späť a žalovaný s takýmto späťvzatím žaloby súhlasil.
28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pretože aj keď bol žalobca neúspešný čiastočne, a to v časti úroku z omeškania v ktorej súd žalobu čiastočne zamietol, resp. zavinil čiastočné zastavenie konania v časti úrokov z omeškania podľa § 256 ods. 1 CSP, tak súd má za to, že ide o nepatrný neúspech v konaní, a z tohto dôvodu mu priznal voči žalovanému, ktorý nebol úspešný v, nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
29. Súd zároveň nepriznal svedkyni M.. L. Š. nárok na náhradu svedočného proti žalovanému a to podľa § 258 ods. 1, 2, 3 CSP, pretože tá, aj keď si uplatnila pri svojej výpovedi nárok na náhradu svedočného, tak ho mala vyčísliť v lehote 5 dní čo však neurobila, pričom zo spisového materiálu jej nevyplývajú žiadne vynaložené výdavky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej výsluchom. Z uvedených dôvodov tak súd nepriznal nárok svedkyni na náhradu svedočného.
30. Súd priznal nárok na náhradu svedočného O.. D. A. a to podľa § 258 ods. 1, 2, 3 CSP a to v rozsahu 100 %, pretože tá pri svojej výpovedi na pojednávaní zo dňa 26.11.2018, si uplatnila nárok na náhradu svedočného, ktoré vyčísli v lehote 3 dní. Z uvedených dôvodov jej tak súd priznal nárok na náhradu svedočného v rozsahu 100 % proti žalovanému.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom Okresného súdu Levice ku Krajskému súdu v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný poriadok).