Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8S-135-2019.pdf
PDF · 187.46 KB
Case nature
Area
Subarea
8S/135/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a JUDr. Diany Bičovej a v právnej veci žalobcu: DRYÁDA CORPORATION, s.r.o., IČO: 44 186 266, M. R. Štefánika 3504/14, Trebišov, právne zastúpený: Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s.r.o., Trhová 992/1, Zvolen, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100192086/2019 zo dňa 16.01.2019, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca správnou žalobou zo dňa 26.03.2019, ktorú doručil na súd 28.03.2019 prostredníctvom právneho zástupcu, žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. 100192086/2019 zo dňa 16.01.2019, v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa - rozhodnutie Daňového úradu Košice číslo 101824443/2018 zo dňa 17.09.2018, ktoré žalovaný na odvolanie žalobcu potvrdil.
I. Administratívne konanie
Daňový úrad Košice ako správca dane označeným rozhodnutím zo 17.09.2018 vyrubil žalobcovi rozdiel dane za zdaňovacie obdobie 10/2010 v sume 55.954,12 eur na dani z pridanej hodnoty, podľa § 65 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní /ďalej len daňový poriadok/. Správca dane vychádzal z výsledkov vykonanej daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty a označeným rozhodnutím rozhodol o rozdiele dane z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie.
Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Košice číslo 101824443/2018 zo dňa 17.09.2018 a zamietol odvolanie žalobcu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol: „Správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia september - december 2008; január - apríl, jún, júl, september, december 2009 a január - marec, máj - júl, september - december 2010. Rozhodnutím č. 9813401/5/328143/2013/MihP zo dňa 25.01.2013 správca dane daňovú kontrolu prerušil odo dňa 31.01.2013 z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Dňa 15.01.2016 pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená (oznámenie č. 64755/2016 zo dňa 21.01.2016). O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 136808/2016 zo dňa 09.02.2016, doručil ho s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole 16.02.2016 (osobné prevzatie a žalobca sa v stanovenej lehote vyjadril k uvedeným zisteniam, ktoré správca dane
s ním prerokoval a spísal Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102049006/2017 zo dňa 27.09.2017 a č. 102318822/2017 zo dňa 07.11.2017. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 102420241/2017 zo dňa 20.11.2017, ktorým daňovému subjektu vyrubil rozdiel dane za zdaňovacie obdobie jún 2010 v sume 98 148,19 eur. Daňový subjekt sa voči uvedenému rozhodnutiu odvolal.
Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie napadnutého rozhodnutia boli závery správcu dane o porušení ustanovení § 49 ods. 1 a ods. 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a), § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov“). Správca dane počas daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia rokov 2008, 2009 a 2010 overoval skutočnosti, ktoré sa týkali deklarovaných obchodov daňového subjektu s tuzemskými dodávateľmi a zahraničnými odberateľmi potravinárskeho tovaru a stavebnej ocele. Správca dane mal dôvodné podozrenie o zapojení daňového subjektu do obchodovania s komoditami olej, ryža, cukor, energetické nápoje, stavebná oceľ, ktoré vykazovalo znaky karuselových obchodov. Za účelom preverenia toku tovarov od prvého dodávateľa ku konečnému spotrebiteľovi, vrátane prepravy, správca dane komplexne za všetky zdaňovacie obdobia, za ktoré podľa protokolu č. 136808/2016 zo dňa 09.02.2016 vykonával u daňového subjektu daňovú kontrolu, zaslal dožiadania prepravcom, deklarovaným dodávateľom aj odberateľom, žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, vypočul svedka, zisťoval informácie zo spisov daňového subjektu i subjektov zúčastnených na deklarovaných obchodných transakciách. Preverením prepravy tovaru správca dane zistil, že tovar existoval, bol účelovo premiestňovaný a po splnení účelu - odčerpania DPH zo štátneho rozpočtu, bol prepravený ku konečným spotrebiteľom (napr. do siete TESCO - odpovede na dožiadania správcu dane č. 100329196/2017 zo dňa 20.02.2017, týkajúce sa prepravy prostredníctvom špeditéra M.G.M. EXPRESS s.r.o. a č. 100329409/2017 zo dňa 20.02.2017, týkajúce sa prepravy prostredníctvom špeditéra B.A.S.K. Logistics s.r.o.).“
Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania:
- nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane v celkovej sume 98 148,19 eura z faktúr za dodanie stolového oleja a potravinárskeho tovaru (podrobne uvedených v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia na str. 10,11,12,13,14,17,19 vystavených dodávateľmi:- REJA CORPORATION, s.r.o. - DPH v sume 55.954,12 eur, - a neuznal deklarované intrakomunitárne dodania českému odberateľovi DRYÁDA CORPORATION CZ. s.r.o., vo výške uvedenej v daňovom priznaní.
6. Žalovaný uviedol, že za účelom preverenia deklarovaných zdaniteľných obchodov správca dane využil ako dôkazy informácie zo spisu spoločnosti REJA CORPORATION, s.r.o. (Úradné záznamy č. 131215/2016, č. 131247/2016, č. 131291/2016). Z protokolov daňových kontrol vykonaných príslušným správcom dane v spoločnosti REJA CORPORATION, s.r.o.: č. 9800403/5/624756/2016 zo dňa 15.02.2013 za zdaňovacie obdobia september - december 2008; (Úradný záznam č. 131215/2016 zo dňa 08.02.2016); č. 9801403/5/304437/2015 zo dňa 09.02.2015 za vybrané zdaňovacie obdobia roka 2009; (Úradný záznam č. 131247/2016 zo dňa 08.02.2016), č. 9801403/5/2893620/2014 zo dňa 18.06.2014 za zdaňovacie obdobia február, marec, máj, jún a október 2010 (Úradný záznam č. 131291/2016 zo dňa 08.02.2016):
- „medzi dodávateľov spoločnosti REJA CORPORATION, s.r.o. patrila spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o., ktorá bola nekontaktná, nemala žiadneho štatutárneho zástupcu od 31.10.2010 (odpoveď Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty na dožiadanie č. 9900403/5/3493314/2012/ Ors zo dňa 26.11.2012);
- dňa 31.01.2013 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so svedkom JUDr. V. E. (bývalý konateľ Tatra Trade Corporation, s.r.o.). Svedok uviedol, že s konateľom spoločnosti REJA CORPORATION, s.r.o., sa zoznámil pravdepodobne prostredníctvom spoločného známeho, meno ktorého si nepamätal. Po určitom čase našli spoločný predmet jednania, obchod, komodity si tiež nepamätal. Spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o., nepredložila preukázateľné a nevyvrátiteľné dôkazy o uskutočnení zdaniteľných obchodov pre odberateľa REJA CORPORATION, s.r.o., svedok si nepamätal konkrétne údaje o priebehu obchodov.
- už dňa 03.06.2014 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so svedkom JUDr. V. E., ktorý uviedol nasledovné:
- spolupracuje s políciou na objasňovaní ekonomických deliktov, týkajúcich sa obchodovania medzi Tatra Trade Corporation, s.r.o., a REJA CORPORATION, s.r.o., (vyšetrovací spis č. ČVS: PPZ-186/NKA-FP- VY-2012);
- obchody s REJA CORPORATION, s.r.o. s ním dohodol V. X. z Trebišova, ktorý de facto riadil a vlastnil spoločnosti, v ktorých de jure figuroval Q. A.. Svedok uviedol, že s p. X. ho zoznámil M. F., ktorý bol jeho (V.. E.) tichým spoločníkom v Tatra Trade Corporation, s.r.o. Účelom Tatra Trade Corporation, s.r.o., bolo nakupovať tovar sprostredkovaný p. X. od zväčša zahraničných dodávateľov a predávať s DPH spoločnostiam p. X., ktoré ich následne predávali finálnym spotrebiteľom. Vzniknutú daňovú povinnosť DPH si Tatra Trade Corporation, s.r.o. ponižovala fiktívnymi faktúrami z fingovaných obchodov prostredníctvom spoločností napr. Q.N. A., V. S.. To bol skutočný dôvod, prečo p. X. presmeroval cez Tatra Trade Corporation, s.r.o. nákup tovaru;
- tovar sa zväčša reálne nakupoval, časť tovaru končila u konečných spotrebiteľov na Slovensku a časť sa využívala na ďalšie karuselové reťazce za účelom uplatnenia nadmerného odpočtu DPH vývozom do okolitých štátov;
- svedok uviedol, že on a p. F. komunikovali priamo s V. X., Q. A. P. P. B. M. K., ktorý figuroval ako obchodný manažér X. spoločností a vedel o právnom zmysle týchto obchodov. Tiež komunikovali s Q. W., administratívnou pracovníčkou X. spoločností, ktorá tiež vedela o fingovanosti týchto obchodov;
- obchodovalo sa troma spôsobmi za účelom získania financií, a to: 1. Tatra Trade Corporation, s.r.o. nakupovala zväčša tovar zo zahraničia a predávala ho v tuzemsku X. slovenským spoločnostiam, ktoré ho následne predali konečným spotrebiteľom na Slovensku aj s DPH, ktorú na Tatra Trade Corporation, s.r.o. neprevádzali, pričom daňovú povinnosť si Tatra Trade Corporation, s.r.o. ponižovala fiktívnymi faktúrami (napr. LABAŠ, Milk Agro, Tesco, Carrefour). 2. REJA CORPORATION, s.r.o. nakupovala tento tovar od Tatra Trade Corporation, s.r.o. a predávala vopred dohodnutým účelovým exportným spoločnostiam na Slovensku, ktoré si takto ponižovali daňovú povinnosť DPH z ich vlastných obchodov, zväčša za odplatu 4% zo základu dane (napr. HAMÉ, OPAL Fytos, Kláštorná, Mercedes Prešov). 3. X. spoločnosti nakupovali tovar od Tatra Trade Corporation, s.r.o., prostredníctvom účelových spoločností ho vyvážali zo Slovenska za účelom uplatnenia nadmerného odpočtu DPH. Robili to na základe rôznych dohôd a na základe vlastných kontaktov na daňových úradoch (napr. MVK Slovakia Topoľčany, SUGAR SK Topoľčany, DRYÁDA CORPORATION, s.r.o., Delta B, REJA CORPORATION, s.r.o., Pipta No.1).
- administratívu viedli zamestnanci jednotlivých spoločností, účtovnú dokumentáciu si vymieňali elektronickou a riadnou poštou;
- z administratívneho hľadiska bol obchod úplne zákonný - existoval tovar, sklady, zamestnanci, jednotlivé obchody samé o sebe neboli nezákonné. Nezákonnosť vyplýva z toho, že tieto obchody vznikli len za účelom ukrátenia štátu o financie a následne legalizácie z príjmu z trestnej činnosti na základe vopred dohodnutých podmienok medzi jednotlivými účastníkmi. 7. V zdaňovacom období október 2010 bol hlavným predmetom činnosti daňového subjektu nákup s najväčším tuzemským dodávateľom, ktorým bola spoločnosť REJA CORPORATION, s.r.o. Odberateľmi boli najmä Tesco Stores SR, a.s., Retail Value Stores, a.s., Labaš s.r.o. a iní. Nakúpený tovar bol následne predávaný aj do Českej republiky - odberateľ DRYÁDA CORPORATION CZ, s.r.o., ako dodanie s oslobodením od dane podľa §43 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z faktúr za dodanie potravinárskeho tovaru (olej, ryža) vystavených dodávateľom: REJA CORPORATION, s.r.o., Muškátová 4, Trebišov, IČO: 44322909, IČ DPH: SK2022652808 - faktúry sú podrobne uvedené v odôvodnení rozhodnutia na str. 6 - 7; DPH 55.954,12 eur, neuznal deklarované intrakomunitárne dodania českému odberateľovi DRYÁDA CORPORATION CZ, s.r.o. Bohumíra Četyny 3025/15, Ostrava-Bélský les, Česká republika IC DPH CZ28600711. Správca dane vzhľadom na podozrenie zapojenia daňového subjektu do karuselových podvodov preveroval tok tovaru od prvého ku konečnému odberateľovi, vrátane preverenia prepravy (zaslaných 38 dožiadaní prepravcom tovaru v priebehu daňovej kontroly). Správca dane vo vyrubovacom konaní doplnil dokazovanie v oblasti preverenia prepravy, týkajúce sa kontrolovaných zdaňovacích období podľa protokolu z daňovej kontroly. K zdaňovaciemu obdobiu október 2010 sa vzťahovali predovšetkým dožiadania:
- č. 9813401/5/3145159/2012/MihP - spoločnosť DANPA s.r.o., Poprad cez výsluch vodiča potvrdila prepravu stolového oleja na trasách Ličartovce - Prešov pre špeditéra MGM EXPRESS s.r.o., jednalo sa o olej na paletách zabalený vo fólii č. 9813401/5/2861385/2012/MihP - súkromný podnikateľ W. S., Blatné realizoval prepravy cez špeditéra B.A.S.K. LOGISTICS s.r.o., prepravovaný bol tovar pre TESCO č. 9813401/5/2846369/2012/MihP - súkromný podnikateľ J. E. - AUTODOPRAVA, Sabinov - z dôvodu výkonu trestu podnikateľa nebolo možné zistiť požadované skutočnosti č. 9813401/5/2978485/2012/MihP - súkromný podnikateľ V. V., Sabinov potvrdil uskutočnenie prepráv,
prepravy realizoval cez špeditéra J. E. - AUTODOPRAVA, nakládky v Ličartovciach, vykládka v skladoch TESCO Nižná Šebastová, uvedené boli aj prepravy pre spoločnosti OPAL FYTOS a.s. a LABAŠ č. 9813401/5/3221530/2012/MihP - súkromný podnikateľ A. V., Drienovská Nová Ves cez vodiča ako svedka potvrdila prepravu stolového oleja pre TESCO na trase Ličartovce - Nižná Šebastová, č. 9813401/5/3146927/2012/MihP - spoločnosť Polčin Transport s.r.o., Bánovce nad Bebravou potvrdila preverované prepravy, aj prepravované komodity č. 9813401/5/2899641/2012/MihP - súkromný podnikateľ V. B. - ADOS, Malacky vykonával prepravy cez špeditéra M.G.M. EXPRESS s.r.o., potvrdil trasy Ličartovce - Praha, ale aj mesto Vác v Maďarsku, prepravovaný bol stolový olej č. 9813401/5/3398273/2012/MihP - súkromný podnikateľ Q. Š.. Ružomberok vykonával prepravy pre špeditéra B.A.S.K. LOGISTICS s.r.o., na trasách Ličartovce - Žilina; vo výpovedi spomenuté aj miesto vykládky Libex Žilina. Vypočúvaní vodiči potvrdili prepravy tovaru potravinárskeho charakteru, predovšetkým stolového oleja; nakládky boli realizované prevažne v skladoch v meste Ličartovce; vykládky podľa prepravných dokumentov. Skutočnosti získané preverovaním prepráv zodpovedajú zisteniam správcu dane ohľadom umelo vytvorených schém obchodovania bez ekonomického efektu za účelom získania daňovej výhody. Tovar existoval, čo bolo šetrením potvrdené, bol účelovo premiestňovaný a po splnení účelu odčerpania DPH zo štátneho rozpočtu bol prepravený ku konečným spotrebiteľom napr. do siete TESCO, ako to vyplýva aj z odpovedí na dve doplňujúce dožiadania, ktoré boli realizované správcom dane z podnetu daňového subjektu. Za účelom preverenia deklarovaných zdaniteľných obchodov správca dane využil ako dôkazy informácie zo spisu spoločnosti REJA CORPORATION, s.r.o. (Úradné záznamy č. 131215/2016, č. 131247/2016, č. 131291/2016).Z protokolov z daňových kontrol vykonaných príslušným správcom dane v spoločnosti REJA CORPORATION, s.r.o.: č. 9800403/5/624756/2016/Vašk zo dňa 15.02.2013 za zdaňovacie obdobia september - december 2008 (Úradný záznam č. 131215/2016 zo dňa 08.02.2016), č. 9801403/5/304437/2015 zo dňa 09.02.2015 za vybrané zdaňovacie obdobia roka 2009 (Úradný záznam č. 131247/2016 zo dňa 08.02.2016), č. 9801403/5/2893620/2014 zo dňa 18.06.2014 za zdaňovacie obdobia február, marec, máj, jún a október 2010 (Úradný záznam č. 131291/2016 zo dňa 08.02.2016), správca dane zistil, že medzi dodávateľov spoločnosti REJA CORPORATION, s.r.o. patrila spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o., ktorá bola nekontaktná, nemala žiadneho štatutárneho zástupcu od 31.10.2010 (odpoveď Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty na dožiadanie č. 9900403/5/3493314/2012/Ors zo dňa 26.11.2012);dňa 31.01.2013 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so svedkom JUDr. V. E. (bývalý konateľ Tatra Trade Corporation, s.r.o.). Svedok uviedol, že s konateľom spoločnosti REJA CORPORATION, s.r.o. sa zoznámil pravdepodobne prostredníctvom spoločného známeho, meno ktorého si nepamätal. Po určitom čase našli spoločný predmet jednania - obchod, komodity si tiež nepamätal. Spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o., nepredložila preukázateľné a nevyvrátiteľné dôkazy o uskutočnení zdaniteľných obchodov pre odberateľa REJA CORPORATION, s.r.o., svedok si nepamätal konkrétne údaje o priebehu obchodov. Dňa 03.06.2014 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so svedkom JUDr. V. E., ktorý uviedol, že spolupracuje s políciou na objasňovaní ekonomických deliktov, týkajúcich sa obchodovania medzi Tatra Trade Corporation, s.r.o. a REJA CORPORATION sro (vyšetrovací spis č. ČVS: PPZ-186/NKA-FP-VY-2012), obchody s REJA CORPORATION, s.r.o., sním dohodol V. X. z Trebišova, ktorý de facto riadil a vlastnil spoločnosti, v ktorých de jure figuroval Q. A.. Svedok uviedol, že s p. X. ho zoznámil M. F., ktorý bol jeho (V.. E.) tichým spoločníkom v Tatra Trade Corporation, s.r.o. Účelom Tatra Trade Corporation, s.r.o., bolo nakupovať tovar sprostredkovaný p. X. od zväčša zahraničných dodávateľov a predávať s DPH spoločnostiam p. X., ktoré ich následne predávali finálnym spotrebiteľom. Vzniknutú daňovú povinnosť DPH si Tatra Trade Corporation, s.r.o. ponižovala fiktívnymi faktúrami z fingovaných obchodov prostredníctvom spoločností napr. Q. A., V. S.. To bol skutočný dôvod, prečo p. X. presmeroval cez Tatra Trade Corporation, s.r.o. nákup tovaru; tovar sa zväčša reálne nakupoval, časť tovaru končila u konečných spotrebiteľov na Slovensku a časť sa využívala na ďalšie karuselové reťazce za účelom uplatnenia nadmerného odpočtu DPH vývozom do okolitých štátov; svedok uviedol, že on a p. F. komunikovali priamo s V. X., Q. A. P. P. B. M. K., ktorý figuroval ako obchodný manažér X. spoločností a vedel o právnom zmysle týchto obchodov. Tiež komunikovali s Q. W.. administratívnou pracovníčkou X. spoločností, ktorá tiež vedela o fingovanosti týchto obchodov; obchodovalo sa troma spôsobmi za účelom získania financií, a to: Tatra Trade Corporation, s.r.o., nakupovala zväčša tovar zo zahraničia a predávala ho v tuzemsku X. slovenským spoločnostiam, ktoré ho následne predali konečným spotrebiteľom na Slovensku aj s DPH, ktorú na Tatra Trade Corporation, s.r.o. neprevádzali, pričom daňovú povinnosť si Tatra Trade Corporation, s.r.o) ponižovala fiktívnymi faktúrami (napr. LABAŠ, Milk Agro, Tesco, Carrefour), REJA CORPORATION, s.r.o. nakupovala tento tovar od Tatra Trade Corporation, s.r.o. a predávala
vopred dohodnutým účelovým exportným spoločnostiam na Slovensku, ktoré si takto ponižovali daňovú povinnosť DPH z ich vlastných obchodov, zväčša za odplatu 4% zo základu dane (napr. HAMÉ, OPAL Fytos, Kláštorná. Mercedes Prešov).X. spoločnosti nakupovali tovar od Tatra Trade Corporation, s.r.o., prostredníctvom účelových spoločností ho vyvážali zo Slovenska za účelom uplatnenia nadmerného odpočtu DPH. Robili to na základe rôznych dohôd a na základe vlastných kontaktov na daňových úradoch (napr. MVK Slovakia Topoľčany, SUGAR SK Topoľčany, DRYÁDA CORPORATION, s.r.o., Delta B, REJA CORPORATION, s.r.o., Pipta No.l). Administratívu viedli zamestnanci jednotlivých spoločností, účtovnú dokumentáciu si vymieňali elektronickou a riadnou poštou; z administratívneho hľadiska bol obchod úplne zákonný - existoval tovar, sklady, zamestnanci, jednotlivé obchody samé o sebe neboli nezákonné. Nezákonnosť vyplýva z toho, že tieto obchody vznikli len za účelom ukrátenia štátu o financie a následne legalizácie z príjmu z trestnej činnosti na základe vopred dohodnutých podmienok medzi jednotlivými účastníkmi. Ďalej správca dane využil informácie zo spisu daňového subjektu DRYÁDA CORPORATION, s.r.o. z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie november 2009 (Úradný záznam č. 104747/2016 zo dňa 01.02.2016), pričom zistil: spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o. bola od januára 2011 nekontaktná. Príslušný správca dane vykonal v spoločnosti daňové kontroly za zdaňovacie obdobia rokov 2008 a 2009 štandardným spôsobom, alebo určil daň podľa pomôcok. V spoločnosti Solid Press Slovakia, s.r.o. bola vykonaná daňová kontrola za zdaňovacie obdobia február až december 2009 (protokol č. 9701401 /5/366S130/2014/Miho). Obchodným partnerom spoločnosti Solid Press Slovakia, s.r.o. bol aj daňový subjekt DRYÁDA CORPORATION, s.r.o,. spoločnosť Solid Press Slovakia, s.r.o. ako súčasť zistených reťazcov deklarovala vo svojich účtovných dokladoch obchody s rôznymi komoditami - platinou, striebrom, zlatom, kryštálovým cukrom, dubovou podlahou, rastlinným olejom, ryžou, energetickými nápojmi, vínom a podobne. Obchody boli vykonávané bez zjavného ekonomického opodstatnenia, ich jediným cieľom bolo získanie daňovej výhody vo forme neoprávneného zníženia daňovej povinnosti. Správca dane využil aj informácie zo spisu daňového subjektu DRYÁDA CORPORATION, s.r.o. z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie august 2009 (Úradný záznam č. 109493/2016 zo dňa 02.02.2016), pričom zistil informácie z vyšetrovacieho spisu orgánov činných v trestnom konaní (č. ČVS: PPZ-203/BOK-VY-2011), z ktorého vyplynulo, že medzi osobami, obvinenými podľa ustanovení Trestného poriadku za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a zločin neodvedenia dane a poistného na podklade zistených skutočností, boli aj konatelia uvedených zúčastnených spoločností. Súčasťou spisu bola výpoveď svedka JUDr. Milana Chovanca, ktorý uviedol, že k predmetným obchodom so spoločnosťou DRYÁDA CORPORATION, s.r.o. a iných spoločností, sa podrobne vyjadroval pred vyšetrovateľom. Predmetné obchody nemali nikdy reálny komerčný základ a ich jediným pravým zmyslom bolo získať financie od štátu prostredníctvom DPH. Správca dane v priebehu vyrubovacieho konania vypočul svedka JUDr. V. E. (bývalý konateľ spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o.), ktorý bol v čase vykonania ústneho pojednávania vo výkone trestu odňatia slobody. Daňový subjekt bol o vypočutí svedka upovedomený. Svedok JUDr. E. do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101806702/2017 zo dňa 22.08.2017 uviedol: za spoločnosti REJA CORPORATION, s.r.o., a DRYÁDA CORPORATION, s.r.o., komunikoval s osobami V. X., C. V., M. F.. Q. A., V. A., M. K.C.; predmetom obchodovania boli potravinárske komodity a oceľ (september 2008);stavebná oceľ bola nakupovaná po dohode s p. X. a p. V. tak, aby Tatra Trade Corporation, s.r.o. tovar obstarala bez DPH zo zahraničia, potom tovar predala spoločnosti DRYÁDA CORPORATION, s.r.o., ktorá si následným exportom uplatnila nadmerný odpočet DPH a tento si potom delili. Pravým zmyslom obchodov bolo získať financie od štátu cez DPH. Žalovaný poukázal nato, že správca dane zistil, že v roku 2009 spoločnosť DRYÁDA CORPORATION, s.r.o. nakúpila tovar od spoločností REJA CORPORATION, s.r.o. a Tatra Trade Corporation, s.r.o.;
- v roku 2010 spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o. potravinárske komodity predávala spoločnostiam REJA CORPORATION, s.r.o. a DRYÁDA CORPORATION, s.r.o.. obchody riadili V. X. P. M. K.. Tovar od týchto spoločností sa reálne predával konečným spotrebiteľom s DPH; spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o. daňovú povinnosť vyriešila vystavovaním faktúr s fiktívnym tovarom;
- tovar existoval, bol reálne dodaný aj prepravovaný, išlo však o vopred dohodnutý scenár medzi E., F., X. P. V.. Išlo o obchodovanie s tovarom, ktorý sa dal na konci reálne predať. Základnou podmienkou bola dobre fungujúca administratíva, reálny tovar, preprava, skladovacie priestory a reálny konečný spotrebiteľ;
- ku kolobehu tovaru svedok uviedol, že išlo jednoznačne o karusel; u stavebnej ocele sa tovar reexportoval na Slovensko a následne sa predal konečným spotrebiteľom. V prípade potravín, spoločnosti REJA CORPORATION, s.r.o. a DRYÁDA CORPORATION, s.r.o. tovar predávali konečným spotrebiteľom. V prípade exportu, napr. cez spoločnosť HAMÉ SLOVAKIA sa tovar z Češka reexportoval
späť na Slovensko. Neskôr p. X., K. P. A. našli konečných spotrebiteľov aj v Česku, kde tovar opäť predávali s DPH, ale štátu ju neodvádzali;
- prepravy vykonávali najmä špedičné spoločnosti M.G.M. EXPRESS s.r.o., ktorú reálne riadil V. X. P. J. E. - AUTODOPRAVA, špedičná spoločnosť brata JUDr. V. E..
Správca dane konštatoval, že výpoveď svedka sa obsahovo stotožňuje s jeho predchádzajúcimi výpoveďami a že z uvedenej zápisnice vyplýva, že zistenia uvedené v tomto rozhodnutí korešpondujú so zisteniami iných orgánov, ktoré správca dane získal. Dôkazy o existencii obchodov realizovaných za účelom získania daňovej výhody v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach vrátane zdaňovacieho obdobia október 2010 si v tomto prípade získal správca dane sám. využitím inštitútu výsluchu svedka JUDr. E.. Vo vyrubovacom konaní po zrušenom a vrátenom rozhodnutí na ďalšie konanie správca dane opätovne využil inštitút získania informácií zo spisov daňových kontrol a vyrubovacích konaní na dani z pridanej hodnoty u daňového subjektu DRYÁDA CORPORATION s.r.o. za iné zdaňovacie obdobia, z ktorých spísal úradné záznamy:
- zdaňovacie obdobie august 2010 - úradný záznam č. 101622902/2018 zo dňa 20.08.2018 (získané informácie ohľadom výsluchov svedka JUDr. V. E., z výsluchu konateľa spoločnosti REJA CORPORATION s.r.o. Q. A. a tiež výpovede svedkyne p. S. F.P., zamestnankyne Tatra Trade Corporation s.r.o., získaná schéma pohybu tovaru rastlinný olej, informácie z vyhodnotenia zistených skutočností)
- zdaňovacie obdobie november 2009 - úradný záznam č. 101617379/2018 zo dňa 20.08.2018 (informácie sa týkali kontroly DPH v spoločnosti Solid Press Slovakia, s.r.o., výpovedí svedka JUDr. V. E., informácie z vyhodnotenia zistených skutočností) '
- zdaňovacie obdobie august 2009 - úradný záznam č. 101612003/2018 zo dňa 20.08.2018 (informácie z materiálov od orgánov činných v trestnom konaní - vyšetrovací spis č.: CVS:PPZ-203/BOK-VY-2011, informácie z výpovedí svedkov JUDr. V. E., S. F.; informácie z písomného vyjadrenia V. A.; informácie z vyhodnotenia zistených skutočností). Správca dane využil aj informácie zo spisu spoločnosti Solid Press Slovakia, s.r.o. (odpoveď Daňového úradu Prešov na dožiadanie správcu dane č. 9813401/5/2717288/2012 zo dňa 26.09.2012), ktorá bola obchodným partnerom daňového subjektu DRYÁDA CORPORATION, s.r.o..
8. Ďalej žalovaný uviedol, že správca dane využil informácie zo spisu daňového subjektu DRYÁDA CORPORATION, s.r.o., z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie október 2010 , pričom zistil:
- „spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o. bola od januára 2011 nekontaktná. Príslušný správca dane vykonal v spoločnosti daňové kontroly za zdaňovacie obdobia rokov 2008 a 2009 štandardným spôsobom, alebo určil daň podľa pomôcok.
- v spoločnosti Solid Press Slovakia, s.r.o. bola vykonaná daňová kontrola za zdaňovacie obdobia február až december 2009 (protokol č. 9701401/5/3665130/2014/Miho). Obchodným partnerom spoločnosti Solid Press Slovakia, s.r.o. bol aj daňový subjekt DRYÁDA CORPORATION, s.r.o., spoločnosť Solid Press Slovakia, s.r.o. ako súčasť zistených reťazcov deklarovala vo svojich účtovných dokladoch obchody s rôznymi komoditami - platinou, striebrom, zlatom, kryštálovým cukrom, dubovou podlahou, rastlinným olejom, ryžou, energetickými nápojmi, vínom a podobne. Obchody boli vykonávané bez zjavného ekonomického opodstatnenia, ich jediným cieľom bolo získanie daňovej výhody vo forme neoprávneného zníženia daňovej povinnosti.“
9. Žalovaný tiež uviedol, že správca dane aj v priebehu vyrubovacieho konania vypočul svedka JUDr. V. E. (bývalý konateľ spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o.), ktorý bol v čase vykonania ústneho pojednávania vo výkone trestu odňatia slobody. Daňový subjekt bol o vypočutí svedka upovedomený. Svedok JUDr. E. do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101806702/2017 zo dňa 22.08.2017 uviedol:
- „za spoločnosti REJA CORPORATION, s.r.o. a DRYÁDA CORPORATION, s.r.o. komunikoval s osobami V. X., C. V., M. F., Q. A., V. A., M. K.; - predmetom obchodovania boli potravinárske komodity a oceľ (september 2008);
- stavebná oceľ bola nakupovaná po dohode s p. X. a p. V. tak, aby Tatra Trade Corporation, s.r.o. tovar obstarala bez DPH zo zahraničia, potom tovar predala spoločnosti DRYÁDA CORPORATION, s.r.o., ktorá si následným exportom uplatnila nadmerný odpočet DPH a tento si potom delili. Pravým zmyslom obchodov bolo získať financie od štátu cez DPH;
- v roku 2009 spoločnosť DRYÁDA CORPORATION, s.r.o., nakúpila tovar od spoločností REJA CORPORATION, s.r.o. a Tatra Trade Corporation, s.r.o.;
- v roku 2010 spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o. potravinárske komodity predávala spoločnostiam REJA CORPORATION, s.r.o. a DRYÁDA CORPORATION, s.r.o., obchody riadili V. X. a M. K.. Tovar od týchto spoločností sa reálne predával konečným spotrebiteľom s DPH; spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o. daňovú povinnosť vyriešila vystavovaním faktúr s fiktívnym tovarom;
- tovar existoval, bol reálne dodaný aj prepravovaný, išlo však o vopred dohodnutý scenár medzi E., F., X. P. V.. Išlo o obchodovanie s tovarom, ktorý sa dal na konci reálne predať. Základnou podmienkou bola dobre fungujúca administratíva, reálny tovar, preprava, skladovacie priestory a reálny konečný spotrebiteľ;
- ku kolobehu tovaru svedok uviedol, že išlo jednoznačne o karusel; u stavebnej ocele sa tovar reexportoval na Slovensko a následne sa predal konečným spotrebiteľom. V prípade potravín, spoločnosti REJA CORPORATION, s.r.o. a DRYÁDA CORPORATION, s.r.o. tovar predávali konečným spotrebiteľom. V prípade exportu, napr. cez spoločnosť HAMÉ SLOVAKIA sa tovar z Česka reexportoval späť na Slovensko. Neskôr p. Gajdoš, Kundrát a Bačo našli konečných spotrebiteľov aj v Česku, kde tovar opäť predávali s DPH, ale štátu ju neodvádzali;
- prepravy vykonávali najmä špedičné spoločnosti M.G.M. EXPRESS s.r.o., ktorú reálne riadil V. X. P. J. E. - AUTODOPRAVA, špedičná spoločnosť brata JUDr. V. E..“.
10. Vo vyrubovacom konaní po zrušenom a vrátenom rozhodnutí na ďalšie konanie správca dane opätovne využil inštitút získania informácií zo spisov daňových kontrol a vyrubovacích konaní na dani z pridanej hodnoty u daňového subjektu DRYÁDA CORPORATION s.r.o., za iné zdaňovacie obdobia, z ktorých spísal úradné záznamy: -„zdaňovacie obdobie august 2010 - úradný záznam č. 101622902/2018 zo dňa 20.08.2018 (získané informácie ohľadom výsluchov svedka JUDr. V. E., z výsluchu konateľa spoločnosti REJA CORPORATION s.r.o. Q. A., a tiež výpovede svedkyne p. S. F., zamestnankyne Tatra Trade Corporation s.r.o., získaná schéma pohybu tovaru rastlinný olej, informácie z vyhodnotenia zistených skutočností)-zdaňovacie obdobie november 2009 - úradný záznam č. 101617379/2018 zo dňa 20.08.2018 (informácie sa týkali kontroly DPH v spoločnosti Solid Press Slovakia, s.r.o., výpovedí svedka JUDr. V. E., informácie z vyhodnotenia zistených skutočností),-zdaňovacie obdobie august 2009 - úradný záznam č. 101612003/2018 zo dňa 20.08.2018 (informácie z materiálov od orgánov činných v trestnom konaní - vyšetrovací spis č.: ČVS:PPZ-203/BOK-VY-2011, informácie z výpovedí svedkov JUDr. V. E., S. F.; informácie z písomného vyjadrenia V. A.; informácie z vyhodnotenia zistených skutočností). „Žalovaný konštatoval, že správca dane využil aj informácie z vykonanej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia rokov 2008 a 2009 v spoločnosti Solid Press Slovakia, obchodnom partnerovi žalobcu, ktorá bola 28.05.2015 zrušená vymazaním z obchodného registra ex offo a uzavrel, že táto bola vytvorená bez ekonomického opodstatnenia s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu. Obdobné konštatoval o firme Tatra Trade Corporation, s.r.o. že obchody žalobcu s touto za zdaňovacie obdobie boli uskutočnené len formálne, čisto s umelým charakterom zdaňovaných obchodov a odkázal na rozsudok vo veci Súdneho dvora EÚ C-255/02 „Halifax plc.“
11. Kontrolou dokladov vylúčil možnosť, aby si žalobca uplatnil podľa § 43 zákona o dani z pridanej hodnoty oslobodenie od dane za tzv. intrakomunitárny obchod „kontrolou predložených dokladov správca dane zistil, že daňový subjekt si v zdaňovacom období 10/2010 uplatnil oslobodenie oddane podľa §43 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov z deklarovaného dodania tovaru českej spoločnosti DRYÁDA CORPORATION CZ, s.r.o.. Z odpovede českej daňovej správy na žiadosť č. 9813401/5/3640390/12 zo dňa 04.03.2013, správca dane zistil, že spoločnosť DRYÁDA CORPORATION CZ, s.r.o. za preverované obdobia priznala nadobudnutie tovaru z EU v zníženej sadzbe (12/2009 - 20 788 862 Kč, 5/2010 - 5 714 289 Kč, 6/2010 - 9 412 560 Kč, 7/2010 - 7 242 748 Kč, 9/2010 - 2 106 777 Kč, 10/2010 - 3 981 391 Kč, 11/2010 - 5 532 650 Kč, 12/2010 - 7 617 615 Kč). Spoločnosť je nekontaktná, konateľ a spoločník v jednej osobe sa údajne zdržiava v zahraničí, od apríla 2011 neuskutočňuje žiadne zdaniteľné obchody, dňa 10.09.2013 bolo do dátovej schránky spoločnosti zaslané rozhodnutie o zrušení registrácie k DPH česká daňová správa nemá k dispozícii potrebné daňové doklady. Prílohou odpovede boli výsledky dožiadaní, ktoré boli vykonané u českých prepravcov podľa zaslaných CMR dokladov (Velkoobchod ŠAD, s.r.o., Dolní Kralovice; GM TRANS s.r.o., Lužice; F. M., Karlovy Vary; Q. X., Brno; Heinz logistic s.r.o., Luhačovice; W. W., Svitavy - prepravy potvrdené; Pospitrans s.r.o. Tuchlovice - preprava popretá; Q. K., Kyselka - nekontaktná osoba.“. V dôsledku týchto zistení uzavrel fakt o nepreukázaní obchodov žalobcu v súvislosti s uplatneným oslobodením od dane z pridanej hodnoty uplatnenej žalobcom podľa § 43 zákona o dani z pridanej hodnoty.
II. Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
12. Žalobca žiadal správnou žalobou zrušiť rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Košice zo dňa 14.9.2018 č. 101814400/2018 zo žalobných dôvodov podľa § 191 ods.1 písm. c, písm. d/, písm. e/, písm. f/, písm. g/ SSP . S poukazom na procesné pochybenia správcu dane i žalovaného žalobca v rámci tohto žalobného dôvodu namietal, že v priebehu vyrubovacieho konania vo vyjadrení k protokolu žalobca uviedol listinné dôkazy svedčia o jeho tvrdeniach a aj viacerých svedkov, avšak správca dane vypočul dvoch zamestnancov pána A. a pani A., rodenú B.. Spoločnosť REJA Corporation a jej predstaviteľ - konateľ Q. A. potvrdzovali vykonanie obchodov, záver správcu dane je však opačný a účelovosť a fiktívnosť správca dane nekonkretizuje. Títo svedkovia mali potvrdiť legitímnosť obchodov, ale rozhodnutia orgánov verejnej správy neuvádzajú všetky tvrdené skutočnosti žalobcom ani dôkazy predkladané ním a porušujú tak zásadu uvedenú v § 3 ods.3 Daňového poriadku.
13. Žalovaný vo vyjadrení zo 22.10.2020 žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania za zdaňovacie obdobie 10/2010 nepriznal právo na odpočítanie dane v celkovej sume 55.954,12 eur na dani z pridanej hodnoty, eur na dani z pridanej hodnoty eura z faktúr za dodanie stolového oleja a potravinárskeho tovaru vystavených dodávateľmi: REJA CORPORATION, s.r.o. a neuznal deklarované intrakomunitárne dodania českému odberateľovi DRYÁDA CORPORATION CZ, s.r.o., vo výške uvedenej v daňovom priznaní. Správca dane mal dôvodné podozrenie, že žalobca bol zapojený do obchodovania s komoditami olej, ryža, cukor, energetické nápoje, stavebná oceľ, ktoré vykazovalo znaky karuselových obchodov. Za účelom preverenia toku tovarov od prvého dodávateľa ku konečnému spotrebiteľovi, vrátane prepravy, správca dane komplexne za všetky zdaňovacie obdobia, za ktoré podľa protokolu č. 136808/2016 zo dňa 09.02.2016 vykonával u žalobcu daňovú kontrolu, zaslal dožiadania prepravcom, deklarovaným dodávateľom aj odberateľom, zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI“), vypočul svedka, zisťoval informácie zo spisov žalobcu i subjektov zúčastnených na deklarovaných obchodných transakciách. Dodávateľmi boli v prevažnej miere spoločnosti REJA CORPORATION, s.r.o., Muškátová 4, Trebišov, IČO 44322909, DIČ 2022652808 (ďalej len „REJA CORPORATION, s.r.o.“) a Solid Press Slovakia, s.r.o., Slovenská 39, Prešov, IČO 36482790 (ďalej len „Solid Press Slovakia, s.r.o.“). Nakúpený tovar bol následne predávaný aj do Českej republiky - odberateľ DRYÁDA CORPORATION CZ, s.r.o., Bohumíra Četyny 3025/15, Ostrava-Bélský les. Česká republika, IČ DPH CZ28600711 (ďalej len „DRYÁDA CORPORATION CZ, s.r.o.“) ako dodanie s oslobodením od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zopakoval, že skutkový stav a unesenie dôkazného bremena leží na pleciach žalobcu, ktorý uplatňuje vo vzťahu k štátu odpočet dane z pridanej hodnoty za reálne preukázané zdaniteľné plnenia. Svoje dôkazné bremeno má aj potom, čo správca dane spochybní jeho dôkazy, vykonaným dokazovaním správca dane nedospel k inému záveru ako prezentoval vo svojom rozhodnutí a využitím všetkých inštitútov daňovej kontroly za procesného postupu rešpektujúceho upravujúce postavenie žalobcu v daňovom konaní uzavrel prostredníctvom vyhodnoteného dokazovania skutkové závery v zmysle zásady hľadania objektívnej pravdy a po voľnom hodnotení dôkazov s rešpektom k ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku vyhodnotil dokazovanie. Konštatoval, že nevychádzal len z výpovede svedka a jeho závery boli z hľadiska zisťovania skutkového stavu vodítkom, avšak nie sú jediným na preukázanie faktických pochybností správcu dane o zvládnutí ekonomických obchodov, o zvládnutí faktickej stránky obchodných prípadov žalobcu. Mal za to, že výpoveďou svedka Milana Chovanca 22.8.2017 boli potvrdené skutočnosti o tom, že potravinárske komodity a ich nákup riadil V. X. a M. K., pričom nákup realizoval zväčša od zahraničných dodávateľov Tatra Trade Corporation bez DPH, ktoré boli predávané spoločnostiam REJA Corporation a DRYÁDA bez DPH ako konečným spotrebiteľom, ale Tatra Trade Corporation ju reálne neodvádzala a pri zisku došlo k nakladaniu s týmto deľbou medzi ostatných aktérov a predstaviteľov zainteresovaných spoločností. V prípade exportu tovaru REJA Corporation s.r.o. a DRYÁDA Corporation s.r.o. uplatňovali nadmerný odpočet, ktorý si rovnako delili. Tatra Trade Corporation sa s daňovou povinnosťou na DPH vysporiadala zaúčtovaním faktúr s fiktívnym tovarom. Žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu SR č. III.ÚS 401/2009-17 zo dňa 16.12.2009, ktorý konštatoval, že daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia preukázať. Dôkazy, ktoré možno akceptovať, sú dôkazy predovšetkým podľa zákona o účtovníctve č. 431/2002 Z. z. v platnom znení, ktoré správca dane zohľadnil, plniac si dôkaznú povinnosť podľa § 24 ods. 2 je opäť na daňovom subjekte predložiť dôkazy, ktoré vyvrátia spochybňované dôkazy správcom dane. Žalovaný poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2Sžf/28/2010 z 18.5.2011 a rozsudok 9Afs/60/2012-44 a 2Afs/24/2007-119, ktoré pojednáva o povinnosti daňových subjektov zvládnuť dôkaznú povinnosť a
uniesť dôkazné bremeno. Žalovaný poukázal i na rozsudok Najvyššieho súdu Správneho súdu Českej republiky 5Afs/61/2008 z 27.1.2008 o takzvaných umelo vytvorených transakciách. Tiež poukázal na Rozsudok NSS Českej republiky č. 5Afs/ó 1/2008 z 27.11.2008, podľa ktorého za dodanie tovaru nemožno považovať umelo vytvorené transakcie, ktoré fakticky dodanie tovaru len predstierajú a z takto vykázaných transakcií nie je možné ani úspešne uplatniť nárok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Právo nárokované platiteľom dane by malo byť odopreté, pokiaľ relevantná hospodárska činnosť nemá žiadne objektívne vysvetlenie než práve získanie nároku na odpočítanie dane. Plneniam, resp. konaniam, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených zákonom, nemožno považovať inak len za zneužitie objektívneho daňového práva. Smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty zákon č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov transponoval. Súdny dvor vo veci C-255/02 Halifax a i. uviedol, že v oblasti DPH si preukázanie zneužívajúceho konania vyžaduje na jednej strane, aby predmetné plnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach smernice a vo vnútroštátnej právnej úprave, ktorá ju preberá, viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami a na druhej strane, aby zo všetkých objektívnych faktorov vyplývalo, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu. Žalovaný uzavrel, že z dokazovania vyplynulo, že žalovaný vykonával povinnosť vo finančnej oblasti podľa článku 2 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky na základe zákonov a v ich rozsahu a zisťoval potrebné pre rozhodnutie v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty a daňového poriadku, pre správny výber daní, rešpektovanie práv a oprávnených požiadaviek daňových subjektov v záujme plnenia všetkých fiškálnych povinností štátu.
14. Žalobca sa k doručenému vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe nevyjadril.
III. Dôvody rozhodnutia správneho súdu
15. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a podrobnom oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach bolo vyvesené oznámenie 5 pracovných dní odo dňa 25.03.2021, kedy o 10:20 hod. bol v pojednávacej miestnosti č. 207 na II. posch., v prejednávanej veci verejne vyhlásený rozsudok, bez nariadenia pojednávania (za splnenia zákonných podmienok podľa § 107 ods. 2, § 182 ods. 1 písm. g/ a § 105 ods. 2 písm. a/ SSP). Správny súd v predchádzajúcom uznesením nevyhovel návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a tento zamietol.
Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovarov alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“) platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané.
Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku (zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov; ďalej len „Daňový poriadok“) správcu dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy dane, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Pri uplatňovaní daňových predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie alebo vybratie dane (§ 3 ods. 6, prvá veta Daňového poriadku účinného do 01.01.2018).
S účinnosťou od 01.01.2018 bol Daňový poriadok doplnený v ustanovení § 3 ods. 6 o nasledovný text: „Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.“ Predmetná dopĺňajúca časť ustanovenia § 3 ods. 6 Daňového poriadku bola síce včlenená do zákona po vydaní žalobou preskúmavaného rozhodnutia žalovaného z 10.06.2016, avšak jej právnym východiskovým podkladom bola tak rozhodovacia prax daňových správnych orgánov, ako aj judikatúra krajských súdov, Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, ako aj súdneho dvora Európskej únie, týkajúca sa boja proti daňovým podvodom.
Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočností, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočností, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočností, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Ako dôkaz možno v zmysle § 24 ods. 4, prvá veta Daňového poriadku použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Podľa § 165 ods. 4 Daňového poriadku daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov.
Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku je lehota na vykonanie daňovej kontroly najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61 Daňového poriadku.
Daňová kontrola začína podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole.
Podľa § 46 ods. 3 Daňového poriadku správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 1, ak to ustanovuje osobitný predpis, alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní.
Podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku je daňová kontrola ukončená dňom doručenia protokolu podľa ods. 8, v zmysle ktorého, ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak.
Dňom nasledujúcim po dni doručenia protokolu s výzvou začína vyrubovacie konanie (§ 68 ods. 1 Daňového poriadku).
Správca dane daňové konanie podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku
- písm. a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,
- písm. b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.
Správca dane musí, resp. môže rovnako ako daňové konanie prerušiť aj daňovú kontrolu, a to vzhľadom na ustanovenie § 46 ods. 10 Daňového poriadku, podľa ktorého na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61 Daňového poriadku.
Podľa § 61 ods. 3 Daňového poriadku je konanie prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania.
Podľa § 61 ods. 4 Daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v ods. 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.
Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
Podľa § 69 ods. 1 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.
Podľa § 69 ods. 2 Daňového poriadku, ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Podľa § 69 ods. 3 Daňového poriadku, za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov sa považuje doručenie a) protokolu z daňovej kontroly, b) protokolu o určení dane podľa pomôcok. 5 100684629/2020.
Podľa § 69 ods. 4 Daňového poriadku, ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní, za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo doručenie oznámenia o daňovej kontrole.
16. Podľa § 140 SSP, vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.
17. Krajský súd v Košiciach už v správnom súdnom konaní týkajúcom sa toho istého žalobcu (DRYÁDA CORPORATION, s.r.o., IČO: 44186266, so sídlom v Trebišove, M.R.Štefánika 3504/14) s totožným predmetom konania, ktorým bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty, iba za iné zdaňovacie obdobie - jún 2010, vydal rozsudok, ktorým podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. Konkrétne sa jedná o rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/38/2019 zo dňa 02.07.2020, ktorý sa týkal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a príslušného správcu dane o vyrubení rozdielu na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2010, a to z dôvodu porušenia povinnosti vyplývajúcej z ustanovení § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a § 43 zákona o DPH, na rovnakom skutkovom základe, t. j. že žalobca v daňovom priznaní za uvedené zdaňovacie obdobie uviedol výšku zdaniteľných plnení, ktorá nezodpovedala zisteniam správcu dane, kedy správca dane preukázal, že dodanie fakturovaného tovaru od dodávateľov žalobcu: REJA CORPORATION s.r.o., Tatra Trade Corporation, s.r.o. a Solid Press Slovakia, s.r.o. a odberateľa DRYÁDA CORPORATION CZ. s.r.o.., nebolo uskutočnené na reálnom komerčnom základe. Žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno a v priebehu celého konania, t.j. počas daňovej
kontroly ako aj vyrubovacieho konania relevantnými dokladmi nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že došlo k reálnemu uskutočneniu dodania tovaru od jeho dodávateľov Tatra Trade Corporation, s.r.o., Solid Press Slovakia, s.r.o. a REJA CORPORATION, s.r.o. „v konkurze“ Trebišov ako ich odberateľovi a z tohto dôvodu mu nevzniklo právo na odpočítanie dane z nákupu deklarovaného tovaru v zdaňovacom období jún 2010 v celkovej sume 98 148,19 eur. Neuznal ani deklarované intrakomunitárne dodania žalobcu českému odberateľovi DRYÁDA CORPORATION CZ. s.r.o. vo výške uvedenej v daňovom priznaní.
18. Dôvody, obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného č.100190086/2019 zo dňa 16.01.2019 t.j. v tejto posudzovanej veci, korešpondujú s dôvodmi jeho rozhodnutia, ktoré bolo predmetom správneho súdneho prieskumu vo veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 8S/38/2019, a to vzhľadom na zhodnosť odvolacích námietok žalobcu uvedených v daňovom konaní. Jednotlivé rozhodnutia správcu dane a v nadväznosti na ne aj rozhodnutia žalovaného sa týkajú vždy konkrétneho mesiaca počnúc septembrom 2008 a končiac decembrom 2010, ktoré boli zahrnuté do správcom dane kontrolovaného zdaňovacieho obdobia.
19. Zákonnosť týchto rozhodnutí napadol žalobca jednou správnou žalobou zo dňa 26.03.2019, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 28.03.2019, pričom preskúmanie zákonnosti jednotlivých rozhodnutí žalovaného týkajúcich sa vždy jedného mesiaca kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, bolo uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 07.11.2019 vylúčené na samostatné konania, ktoré sú vedené na Krajskom súde v Košiciach pod samostatnými spisovými značkami. Z uvedeného je preto zrejme, že žalobné dôvody obsiahnuté v správnej žalobe zo dňa 26.03.2019 sú totožné pre všetky správne súdne konania, ktoré z nej vzišli.
20. Na všetky žalobné námietky žalobcu dal v plnej miere odpoveď Krajský súd v Košiciach vo vyššie uvedenom rozsudku sp. zn. 8S/38/2019 zo dňa 02.07.2020, kde k žalobcom spochybňovanému dodržaniu procesných lehôt pre výkon daňovej kontroly správny súd konštatoval, že pri výkone daňovej kontroly u žalobcu nedošlo k porušeniu procesných lehôt upravujúcich dobu možnosti vyrubiť daň ani dobu trvania daňovej kontroly.
21. Krajský súd v Košiciach pritom vychádzal z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 726/2016 zo dňa 25.10.2016 (č. 52/2016 Zbierky nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky), z ktorého citoval: „Daňová kontrola trvajúca dlhšie, ako zákon dovoľuje, narúša súlad jej právne významného výsledku so zákonom nie kvôli jeho formálnemu nerešpektovaniu, ale z dôvodu intenzity daňovej kontroly ako materiálneho zásahu do individuálnej sféry kontrolovaného daňového subjektu tvorenej jeho základnými právami a slobodami. Počas prerušenia daňovej kontroly nemožno uvažovať o realizácii kontrolných úkonov správcu dane, ktoré svojou podstatou kontrolovaný daňový subjekt zaťažujú, a tým ho v jeho slobode a základných právach obmedzujú.“ Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. III. ÚS 726/2016 okrem iného konštatoval, a to k judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky založenej na právnom závere, ktorý nerešpektuje materiálnu stránku obmedzovania základných práv a slobôd verejno-mocenskými zásahmi (sp. zn. 5Sžf 68/2012, sp. zn. 8Sžf 117/2013) nasledovné: „Ústavný súd zdôrazňuje, že prerušená daňová kontrola (či už zákonne alebo nezákonne) nemôže spôsobovať obmedzovanie základných práv a slobôd daňového subjektu, lebo v období prerušenia správca dane nesmie realizovať žiadnu kontrolnú aktivitu. Inou otázkou je celkové predĺženie stavu právnej neistoty kontrolovaného daňového subjektu, keďže je zrejmé, že prerušenie daňovej kontroly raz skončí (rovnako ako samotná daňová kontrola) a následne bude môcť k meritórnemu daňovému rozhodnutiu. Takto ponímané ústavno-právne riziká prerušenia daňovej kontroly však nie sú spôsobilé vyvolať nezákonnosť (a tým aj nepoužiteľnosť) protokolu ako jej finálneho formálneho výsledku, a preto nie sú samy o sebe spôsobilé ani viesť k nezákonnosti rozhodnutia vydaného v daňovom konaní.“ Krajský súd k uvedenému konštatoval, že výhrady a námietky žalobcu nie sú takej intenzity, aby mali potenciál zmeniť skutkové závery správcu dane, ktoré boli východiskom pre právne posúdenie a záver premietnutý nielen do protokolu o výkone daňovej kontroly, ale aj samotného rozhodnutia správcu dane a žalovaného.
22. S námietkou žalobcu, podľa ktorej správca dane, ako aj žalovaný vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu z dôvodu jednostranného hodnotenia dôkazov sa správny súd vysporiadal konštatovaním, že „z rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane nesporne vyplýva, že ako jeden z rozhodujúcich dôkazov využil výpoveď svedka JUDr. V. E., ktorý bol konateľom spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. od 09.05.2002 do 31.10.2010. Tento svedok bol vypočutý aj k ekonomickej
činnosti spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o., za zdaňovacie obdobie august 2009 v súvislosti so zdaniteľnými obchodmi pre žalobcu. Svedok uviedol, že predmetné obchody nikdy nemali reálny komerčný základ a jediným pravým zmyslom bolo získať financie od štátu prostredníctvom DPH. Potvrdil, že spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o., v ktorej bol v tom čase konateľom, iba vyhotovovala faktúry na pokyn zamestnancov žalobcu (Q. A., V. X., C. V.) za odplatu s cieľom znížiť daňovú povinnosť žalobcu na DPH. Aj podľa názoru krajského súdu výsluch zamestnancov žalobcu, ktorých žalobca navrhoval, t.j. Q. A., V. X. P. C. V., vzhľadom na podrobný popis fungovania obchodných vzťahov medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s.r.o., ktorý podrobne uviedol a popísal svedok JUDr. V. E., už nebol potrebný. Aj v prípade, že by tieto osoby tvrdili, že sporné obchody sa reálne uskutočnili, ich reálnosť by nebolo možné preukázať výpoveďami týchto osôb, pretože konateľ spoločnosti dodávateľa ich reálnosť vylúčil a potvrdil, že obchodná spoločnosť, v ktorej bol konateľom Tatra Trade Corporation, s.r.o., iba vyhotovovala faktúry za odplatu za účelom zníženia daňovej povinnosti žalobcu na DPH. Samotný žalobca v priebehu daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania preukazoval nadobudnutie potravinárskeho tovaru od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. a Solid Press Slovakia, s.r.o. iba listinnými dôkazmi, ale reálny nákup od tejto spoločnosti a následný predaj tovaru už nepreukázal, preto závery žalovaného viedli k vyhodnoteniu, že výhrady a námietky žalobcu nie sú takej intenzity, aby mali potenciál zmeniť skutkové závery správcu dane, ktoré boli východiskom pre právne posúdenie opodstatnenosti práva na odpočet DPH a oslobodenie od povinnosti platiť DPH.“
23. V označenom rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/38/2019 zo dňa 02.07.2020 správny súd zároveň konštatoval neopodstatnenosť ďalšej žalobcovej námietky, podľa ktorej správca dane, ako aj žalovaný v danej veci procesne postupovali v rozpore so základnou ústavnou zásadou uvedenou v čl. 2 ods. 2 a čl. 3 Ústavy Slovenskej republiky. K jej obsahu správny súd uviedol, „že pri plnení svojich úloh daňové orgány sú povinné postupovať v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, na základe Ústavy Slovenskej republiky, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon. Preto daňový poriadok v súlade s týmto zmocnením osobitne upravuje inštitút zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňovému subjektu. Cieľom daňovej kontroly je zabezpečenie podkladov v súčinnosti s daňovým subjektom na zistenie, či si daňový subjekt svoje zákonom stanovené povinnosti splnil.“
24. Na podporu svojich skutkových a právnych záverov obsiahnutých v rozsudku sp. zn. 8S/38/2019 zo dňa 02.07.2020, správny súd poukázal aj na právne vety vyvodené z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf 44/2013 zo dňa 02.07.2014, týkajúce sa uplatnenia dane z pridanej hodnoty a ekonomického zmyslu konania daňového subjektu, kde správny súd citoval: „Ak konaniu daňového subjektu vzhľadom na skutkové okolnosti posudzovanej veci chýba akýkoľvek ekonomický zmysel, je potom potrebné, vzhľadom na všetky okolnosti posudzovanej daňovej veci vyvodiť logicky záver, že i napriek formálnemu deklarovaniu podmienok vyplývajúcich zo zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, bolo v danom prípade zo strany daňového subjektu sledovanie jediného účelu, a to iba získanie nadmerného odpočtu. Takémuto konaniu daňového subjektu nemožno prostredníctvom daňového práva poskytnúť pre daňové účely príslušnú ochranu v rámci súdneho prieskumu.“
25. Na doplnenie argumentácie správneho súdu vyslovenej v rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/38/2019 zo dňa 02.07.2020 správny súd uvádza, že všetky rozhodnutia žalovaného, ktoré žalobca napadol správnou žalobou zo dňa 26.03.2019 sa týkali rovnakého a obdobného predmetu obchodu (komodity ako stolový olej, cukor, ryža, energetické nápoje a iné), rovnakých obchodných partnerov (REJA CORPORATION, s.r.o. „v konkurze“ Trebišov, Tatra Trade Corporation, s.r.o., Solid Press Slovakia, s.r.o. a ďalší), a tiež rovnakého obdobia, kedy tieto obchody prebiehali (roky 2009, 2010 a čiastočne aj 2008).
26. Zo všetkých protokolov, ktoré mal správca dane k dispozícii a ktoré sa týkali daňových kontrol vykonaných u hore uvedených spoločností vyplynula informácia, že spoločnosti REJA CORPORATION, s.r.o. „v konkurze“ Trebišov, Tatra Trade Corporation s.r.o. a Solid Press Slovakia s.r.o., ktoré aj v mesiaci jún 2009 fakturovali žalobcovi tovarov sa správny súd dôsledne zaoberal aj v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 8S/38/2019, čo napokon vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku zo dňa 02.07.2020 vydanom v tomto konaní.
27. Správny súd vzhľadom na zistenia opísané v odôvodnení rozsudku sp.zn.: 8S/38/2019 je aj v tomto prípade nútený konštatovať, že obchodovanie s hore uvedenými fakturovanými komoditami prebiehalo medzi spomínanými spoločnosťami bez ekonomického opodstatnenia, výlučne za účelom uplatňovania odpočtov dane z pridanej hodnoty.
28. Z obsahu rozsiahleho administratívneho spisu vyplýva, že správca dane dôsledne preveroval skutočnosti vyplývajúce z predložených faktúr, ktoré žalobcovi vystavili jeho dodávatelia tovarov a služieb, ako aj informácie o obchodných vzťahoch medzi žalobcom a jeho obchodnými partnermi (dožiadania, výsluchy svedkov, poznatky získané v rámci medzinárodnej výmeny informácii). Naopak žalobca reagoval na zistenia správcu dane výlučne predložením faktúr a dodacích listov na začiatku daňovej kontroly, čím ale nesplnil hmotnoprávne podmienky vyplývajúce z § 49 ods. 2 zákona o DPH na priznanie uplatneného odpočtu dane z pridanej hodnoty a oslobodenia od dane.
29. Správny súd aj po preskúmaní obsahu žalobných námietok dospel k záveru, že žiadna zo vznesených žalobných námietok (žalobných bodov) nemá právny potenciál odôvodňujúci zrušenie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ktoré vychádzajúc zo záverov správcu dane obsiahnutých v odôvodnení rozhodnutia správcu dane, opierajúcich sa o dôkazný stav veci, obsahovo vyčerpávajúcim spôsobom, reagujúcim aj na odvolacie námietky žalobcu v administratívnom konaní, obsiahlo všetky právne významné skutočnosti a hodnotiace právne závery, týkajúce sa zisteného rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie 12/2010 a to tak ako sa týka odpočtu DPH, tak i oslobodenia pre tkz. intrakomunitárne dodania do Českej republiky.
30. Správny súd zastáva názor, že ani v tomto prípade nie je možné akceptovať argumentáciu žalobcu, obsiahnutú v predmetnej správnej žalobe a keďže neexistuje žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by sa mal odkloniť od právneho názoru správneho súdu, obsiahnutého v citovanom rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/38/2019 zo dňa 02.07.2020, ktorý je súčasťou súdneho spisu, stotožňujúc sa s jeho závermi a odkazujúc na jeho rozsiahle odôvodnenie, podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
31. Správny súd v konaní dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok uvedených v § 49 ods. 1, 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ a § 43 zákona o dani z pridanej hodnoty na odpočítanie dane z predmetného obchodu, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
32. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP, podľa ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
33. Senát rozhodol v predmetnej veci pomerom hlasov podľa § 139 ods. 4 Správneho súdneho poriadku 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).