Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-258-2020.pdf
PDF · 96.63 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/258/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Miroslav J u r i č k o, právnej veci mal. V. Z., J.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov: matka L. Q., J.. XX.XX.XXXX, G. N. J. I., Y. X. S. X, a otec Z. Z., J.. XX.XX.XXXX, V. XX, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Mení sa rozsudok Okresného súdu Rožňava č.k. 7P/88/2012-28 zo dňa 15.3.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice č.k. 7CoP/147/2012-49 zo dňa 29.11.2012 a to tak, že sa zvyšuje výživné zo strany otca na mal. V. Z., J.. XX.X.XXXX zo sumy 70,- Eur mesačne na sumu 130,- Eur mesačne počnúc od 1.9.2020, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.
II. Zaostalé výživné zo strany otca za obdobie od 1.9.2020 do 31.3.2021 na mal. V. v celkovej výške 420,- Eur je otec p o v i n n ý uhrádzať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 20,- Eur, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich.
III. Súd návrh matky v prevyšujúcej časti zamieta.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka - matka sa návrhom doručeným na Okresný súd Rožňava domáhala zvýšenia výživného zo strany otca na mal. V. zo sumy 70,- Eur mesačne na sumu 150,- Eur mesačne počnúc od 1.9.2020 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Okresný súd Rožňava postúpil vec na konanie a rozhodnutie miestne príslušnému súdu, ktorým je Okresný súd Spišská Nová Ves.
2. Matka podaný návrh zdôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 25.3.2013 č.k. 7P/88/2012-28, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.12.2012 súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou zaviazal otca platiť na výživu mal. V. sumou 70,- Eur mesačne vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, k rukám matky. Od poslednej úpravy výživného sa podstatne zmenili pomery na strane maloletého dieťaťa, ktoré spočíva najmä v podstatnom zvýšení jeho mesačných výdavkov. Z dôvodu jeho fyzického rasu sa zvýšili náklady na ošatenie a hygienické potreby. Od 1.9.2020 bude syn navštevovať denné štúdium na Hotelovej akadémií v N. J. I., čím sa podstatne zvýšia jeho náklady na štúdium, nakoľko ide o 5-ročné štúdium, kde bude potrebné zakúpiť učebnice, pracovné zošity a pod. Nakoľko teda od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane dieťaťa, žiada matka, aby súd zvýšil výživné zo strany otca na sumu 150,- Eur mesačne počnúc od 1.9.2020 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s tým, že dlžné výživné bude otec platiť popri bežnom výživným.
3. Otec sa k podanému návrhu písomne v súdom určenej lehote nevyjadril.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca ako aj matky a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav.
5. Z priloženého rodného listu mal. V. Z., J.. XX.X.XXXX, mal súd za preukázané, že matkou maloletého je L. Q., J.. XX.XX.XXXX M. Q. Z. Z. Z., J.. XX.XX.XXXX.
6. Z rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 15.3.2012, č.k. 7P/88/2012-28 je zrejmé, že týmto rozsudkom Okresný súd Rožňava zmenil rozsudok Okresného súdu Rožňava č.k. 5P/48/2009-26 zo dňa 07.12.2009 vo výroku o výživnom tak, že zvýšil výživné na mal. V. zo strany otca na sumu 70,- Eur mesačne počnúc od 01.03.2012 vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky. Krajský súd v Košiciach č.k. 7CoP/147/2012-49 zo dňa 29.11.2012 rozsudok napadnutý odvolaním otca potvrdil.
7. Pokiaľ ide o pomery mal. V. a jeho rodičov, tento toho času žije s matkou v 3-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve matky. Matka pracuje v spoločnosti Amazon v Seredi. Počas pracovného týždňa matka býva u priateľa v Trnave, pracuje na zmeny. Cez víkendy dochádza do Spišskej Novej Vsi k maloletému synovi, na ktorého za čas neprítomnosti matky dohliada starší plnoletý syn a stará matka.
8. Podľa jej účastníckej výpovede všetky náklady spojené s bývaním uhrádza matka sama. V súvislosti s nástupom syna do školy mala náklady minimálne 150,- Eur v súvislosti s nákupom oblečenia a obuvi. U syna bola zistená silná alergia a bude musieť podstúpiť liečbu, náklady uviesť nevedela, u staršieho syna však tieto náklady boli vo výške cca 300,- Eur. Taktiež má náklady na zubára pre syna, vo výške cca 60,- Eur na polrok. Mal. V. má zdravotné problémy so srdcom, chodia na pravidelné lekárske kontroly. Jej priemerný čistý mesačný príjem je cca 1000,- Eur, do konca roka 2020 pracovala na dobu určitú, v súčasnej dobe, od 01.01.2021, pracuje na trvalý pracovný pomer. Otec si vyživovaciu povinnosť plní pravidelne, riadne a včas, dlh na výživnom nemá. Nad rámec výživného však neuhrádza nič. So synom sa nestýka, vzájomne sa nekontaktujú. Výživné žiada v požadovanej výške z dôvodu, aby mohla synovi tvoriť úspory.
9. Mal. V. je študentom prvého ročníka Hotelovej akadémie v Spišskej Novej Vsi. Vyučovanie prebieha v súčasnej dobe dištančnou formou. V súvislosti s nástupom do školy matka mala jednorazové výdavky na nákup oblečenia cca 150,- Eur.
10. Otec mal. V. je toho času zamestnaný na správe ciest Košického samosprávneho kraja, s čistým príjmom cca 700-750,- Eur. Iný príjem nemá. Výška príjmu otca je závislá od služieb a pohotovostí.
11. Výživné uhrádza v judikovanej výške 70,- Eur mesačne vždy riadne a včas, dlh na výživnom nemá. Nad rámec tejto sumy finančne neprispieva. So synom sa nestýka už dlhú dobu, naposledy ho videl zhruba 5-6 rokov dozadu. Taktiež okrem mal. V. má ešte syna z iného vzťahu, ku ktorému má taktiež stále vyživovaciu povinnosť, uhrádza 50,- Eur mesačne.
12. K pomerom otca súd ďalej zistil, že tento býva v rodinnom dome svojej priateľky a jej dvoma maloletými deťmi. Všetky výdavky spojené s bývaním platí on, nakoľko jeho priateľka je invalidná dôchodkyňa, je poberateľkou invalidného dôchodku cca 170,- Eur, nemá ruku, preto je sa jej ťažko zamestnať, a taktiež otec jej syna hradí výživne 50,- Eur. Mesačne uhrádza na zálohové platby cca 190,- Eur, z toho len na elektrinu 100,- Eur, za internet uhrádza 19,90 Eur mesačne. Na cestovné do práce mesačne minie cca 160-200,- Eur, do práce dochádza autom, ktoré má požičané od brata, on vlastné auto nemá. Autobusom pre chýbajúce spoje dochádzať nie je možné. V práci dostáva stravné lístky, za ktoré nakupuje potraviny do spoločnej domácnosti. Uviedol tiež, že po zdravotnej stránke sa dá konštatovať, že je v poriadku. Má cukrovku, preto má trošku obmedzené možnosti sa zamestnať, a taktiež nemôže pracovať vo výške. Vyučený je strojný mechanik. K možnostiam zamestnať sa uviedol, že vo veku 45 rokov má na Slovensku sťažené možnosti sa zamestnať na lepšie platenú prácu, zvlášť v regióne kde žije, kde je nedostatok pracovných príležitosti. Taktiež neovláda žiaden cudzí jazyk, aby išiel pracovať do zahraničia. Je rád aspoň za takú prácu ako má. Fajčí asi pol krabičky denne, má slabú vôľu, aby s tým skoncoval, v minulosti sa už viackrát snažil.
13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
15. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
16. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 174/2020 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2020 suma alebo úhrn súm 98,08 Eur mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
17. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od 1.7.2020 predstavuje čiastku 29,42 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
18. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
19. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
21. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
24. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
25. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
26. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
27. Podľa § 157 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
28. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
29. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
30. Súd pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného prihliadal na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu rozhodnutia o výživnom. Súd zistil, že od poslednej úpravy výživného na mal. V. uplynula doba vyše osem rokov, teda došlo k zmene pomerov na strane mal. V.. Je možné vo všeobecnosti konštatovať, že zmena pomerov u mal. V. nastala jednak z hľadiska biologického, kedy rastie, a zmenilu sa nepochybne aj jeho stravovacie potreby, zmenili sa pomery tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích, či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené náklady. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Pri rozhodovaní súd ako ďalšiu okolnosť posudzuje, ktorý z rodičov sa v akej miere osobne stará o maloleté deti, a zo strany povinného rodiča či dochádza k styku a v akom rozsahu. Styk otca s maloletým dieťaťom možno v súčasnej dobe vyhodnotiť ako takmer žiaden, dieťa sa s otcom nekontaktuje. Tu súd poukazuje na skutočnosť, že matka je tá, ktorá znáša jednak celodennú starostlivosť o syna ako aj všetky náklady, a otec len na tieto výdavky prispieva, nakoľko sú nepochybne vyššie. Na základe týchto všetkých skutočnosti, zohľadňujúc bežné príjmy a výdavky u rodičov v kontexte odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, má súd za to, že boli splnené podmienky pre zvýšenie výživného a preto súd zvýšil výživné na mal. V. zo sumy 70,- Eur na sumu 130,- Eur mesačne. Súd má z vykonaného dokazovania za to, že takéto výživné je v majetkových schopnostiach a možnostiach otca.
31. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol, pretože má zato, že síce sú to odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, avšak majetkové pomery otca, predovšetkým s ohľadom na jeho príjmové a výdavkové pomery, či už v súvislosti s bývaním prípadne dochádzaním do práce, neodôvodňujú zvýšenie vyživovacej povinnosti v matkou požadovanom rozsahu. Nie je v zámere súdu otca zaviazať vyživovacou povinnosťou, ktorá v konečnom dôsledku bude pre neho likvidačná, vzhľadom na jeho osobné a bytové pomery.
32. Matka v podanom návrhu žiadala priznať výživné počnúc od 1.9.2020, teda dňom, kedy mal. V. nastúpil na strednú školu. Súd má zato, že to pomery dieťaťa odôvodňujú, nakoľko týmto dňom už sú zvýšené výdavky dieťa predovšetkým s nástupom do školy, súd v tomto smere návrhu matky vyhovel a priznal zvýšenie výživného od 1.9.2020.
33. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zvýšení výživného na mal. V. za obdobie od 1.9.2020 do budúcna zo sumu 70,- Eur mesačne na sumu 130,- Eur mesačne, vznikol otcovi do dňa priznania nároku na zvýšené výživné nedoplatok na výživnom od 01.09.2020 do 31.03.2021, vo výške 420,- Eur, ktorý súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- Eur, popri bežnom výživnom, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich, berúc do úvahy jeho schopnosti, možnosti a súčasne majetkové pomery. Tento nedoplatok súd vyčíslil za obdobie od 01.09.2020 do 31.03.2021 ako súčin sumy novourčeného zvýšeného výživného 130,- Eur a doposiaľ judikovaného už zaplateného
výživného 70,- Eur mesačne, teda nedoplatok za dané obdobie predstavuje sumu výživného 60,- Eur za mesiace september 2020 až marec 2021.
34. Platobné miesto súd ponechal ruky matky a deň zročnosti 15. deň v mesiaci vopred.
35. Podľa § 52 CMP), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak
36. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé
37. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
38. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. O trovách konania rozhodol súd tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal ich náhradu, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovanie o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.