Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/147/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletého O. I. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave dieťaťa rodičov X. M. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v O. na R. č. XX a I. I. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v O.Ž. na T. ul. č. XX v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 15.3.2012 č.k. -28 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. O. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo 7.11.2009 č.k. -26 na 70 € mesačne od 1.3.2012, ktoré je otec povinný platiť matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zvýši výživné maximálne na 50 € mesačne od 1.3.2012, pretože jeho možnosti a schopnosti mu nedovoľujú prispievať viac. Uviedol, že tvrdenia matky v konaní nie sú pravdivé, pretože zistil, že býva u svojho kamaráta, kvôli ktorému ho opustila a podnájom, kde bývajú, si zobral pán P., ktorý ho aj platí, dokonca dopredu na niekoľko mesiacov je vyplatený. Matka s bývaním teda nemá nijaké výdavky. Domnieva sa, že pracovný pomer matka skončila z vypočítavosti, nakoľko zo zamestnania chcela odísť, aj keď s ním žila v spoločnej domácnosti, pretože takto si uplatní dávku v hmotnej núdzi, príspevok na zdravotnú starostlivosť, dotáciu na stravu, na školské potreby, s čím on nesúhlasil. Uviedol, že jeho príjem mimo zimného obdobia je približne o 80 až 120 € nižší (nočné, sviatky, 12-hodinová pracovná doba, pohotovosť v letnom období odpadnú). Lepší plat mal iba dva mesiace, ktoré boli v konaní akurát vykázané. Nezhody medzi ním a matkou maloletého boli z dôvodu, že ho podvádzala. Nehanbila sa podať aj na políciu podnet, že neplatí výživné, pričom jej dával celý svoj príjem, nakoľko mali spoločnú kasu. Dokonca mu zakázala, aby jej výživné platil šekom. Tvrdila, že by nebola nikdy taká podlá, aby žiadala výživné počas ich spolužitia, keď jej dáva svoju výplatu. Teraz na to doplatil, lebo má vyplatiť vyše 200 €. Ďalej uviedol, že má 12-ročného syna I. z manželstva, ktorý býva s matkou v T. Q.. Súdom mal určenú vyživovaciu povinnosť pri rozvode 35 €. Od mája 2011 po ústnej dohode s matkou dieťaťa platí výživné 60 €. Zo svojho platu okrem toho platí hypotekárny úver na bývanie 125 €, ak ho prestane platiť, banka byt zoberie, čo by si mala uvedomiť aj jeho bývalá družka, lebo aj ona by prišla o polovicu bytu, ktorý jej daroval. Na návštevu syna aspoň raz mesačne do T. Q. potrebuje len na cestu približne 30 €. Zostáva mu 135 €, z čoho má uhradiť 227 € na bývanie a najnutnejšie výdavky. Podotkol, že nemá nijaký majetok, ktorý by speňažil v prospech svojich synov. Rád by súhlasil so zvýšením výživného, keby na to mal. Poukázal na to, že keby nechcel prispievať na

výživu svojich detí, nesnažil by sa zamestnať za každých podmienok, aj keď na svoju potrebu nemá ani životné minimum.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že všetky skutočnosti, ktoré tvrdila na súde sú pravdivé. S pánom P. sa pozná, ale v spoločnej domácnosti nežijú a nájomná zmluva je len na jej meno. Takisto nie je pravda, že má vyplatený nájom dopredu, pretože si to nemôže dovoliť. Dúfa, že s bývalým druhom sa majetkovo čím skôr vyrovnajú a bude sa môcť vrátiť do bytu, ktorý spoločne nadobudli. Všetky doklady ohľadom majetkového vysporiadania má jej právnička pani N.. Zaráža ju tvrdenie otca maloletého, že jej daroval byt, pričom ona investovala pri kúpe bytu 300.000 Sk a on si zobral úver, čím založil byt. Z uvedeného dôvodu sa dostala do situácie, že viac ako dva roky sa nevedeli majetkovo vysporiadať. Pokiaľ ide o rozviazanie jej pracovného pomeru dohodou, uviedla, že zamestnávateľ jej skrátil pracovný čas a tým aj platobné podmienky, s čím nemohla súhlasiť, pretože ostala sama živiteľkou rodiny a preto sa snaží nájsť si vhodné zamestnanie, prípadne nejaké brigády. K spolužitiu s bývalým druhom, teda otcom maloletého uviedla, že ju fyzicky aj psychicky týral, napádal slovne jej syna z prvého vzťahu, čo riešila cez políciu. Pomoc hľadala aj na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave, ktorý požiadala o stanovisko, ktoré vyvracia tvrdenia otca maloletého. Rovnako ostala prekvapená, že otec maloletého údajne chodí za synom z prvého manželstva a že potrebuje na cestu 30 €. Pokiaľ žili v spoločnej domácnosti zhruba 8 rokov, nenavštívil syna ani raz a taktiež platenie výživného, ako tvrdí, sa nezakladá na pravde. Odkedy s deťmi opustila byt, otec maloletého neplatí nájomné a vždy ju finančne vydieral, peniaze jej dával podľa vlastného uváženia, preto už v roku 2010 požiadala súd o vyživovaciu povinnosť na ich syna. Otec maloletého ju stále obviňuje, že mu nedáva syna, pritom opak je pravdou. Otec môže mať syna kedykoľvek, nebráni mu v tom, aj keď by chcel dieťa mať celý víkend. Rozhodla sa požiadať o pomoc aj klinického psychológa PhDr. E. Y., aby vypočula syna a aby dohovorila aj otcovi maloletého, že syn ho potrebuje a cestu k nemu si musí hľadať sám. K vyjadreniu doložila potvrdenie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z 2.5.2012, z ktorého vyplýva, že sa zúčastňovala konzultácií individuálne i v dyáde s partnerom I. I.. Predložila sumárnu analýzu platieb za obdobie od 1.6.2011 do 31.3.2012 správcovi bytu SPRAVBYT Rožňava s.r.o. a zmluvu o nájme bytu na R. ul. v O. č. XX z 20.2.2012.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s ust. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje. Odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov v zmysle ust. Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. , , a a ust. Zákona o rodine. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s hodnotením súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o existenciu podstatných a trvalých zmien pomerov u účastníkov konania a vo vzťahu k odvolacím námietkam otca dodáva, že ich podstatná časť tvorila jeho obranu už v konaní na súde prvého stupňa a ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť a na ods. 5

citovaného ustanovenia, z ktorého vyplýva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa preto nemohol prihliadnuť na splátky úveru otca, nakoľko výživné je prednostnou pohľadávkou. Vo vzťahu k námietkam otca týkajúcim sa pomerov matky (spolužitie s priateľom, úhrada nájomného, vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania) odvolací súd zdôrazňuje, že matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť spontánne a uspokojuje potreby dieťaťa tak, ako postupne vznikajú a to nielen finančne, ale aj osobnou starostlivosťou, preto jej podiel na výživnom je porovnateľný s podielom otca a z uvedeného dôvodu sú námietky otca v tomto smere nedôvodné. Pretože súd prvého stupňa správne určil rozsah zvýšeného výživného, ako aj počiatok plnenia takto určeného výživného, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.