Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-8Csp/39/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci žalobcu Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou so sídlom Majerníkova 3479/3A, 841 05 Bratislava, IČO: 42 185 190, proti žalovanému S. Z., J.. XX.XX.XXXX, S.. V.. Š. XXXX/XX, XXX XX Č., zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., 17. novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, v konaní o zaplatenie 790,- € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Konanie v časti o zaplatenie odplaty vo výške 224,- €, zmluvnej pokuty vo výške 33,- €, poplatkov za upomienky vo výške 180,- € a zmluvného úroku vo výške 68,50 % ročne zo sumy 800,- € od 30.6.2015 do 1.8.2016 a zo sumy 790,- € od 2.8.2016 do zaplatenia, z a s t a v u j e .

II. Žalobu v zostávajúcej časti z a m i e t a .

III. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 1.7.2019 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny úveru vo výške 790,- €, odplaty vo výške 224,- €, zmluvnej pokuty vo výške 33,- €, poplatkov za upomienky vo výške 180,- €, zmluvného úroku vo výške 68,50 % ročne zo sumy 800,- € od 30.6.2015 do 1.8.2016, zo sumy 790,- € od 2.8.2016 do zaplatenia a zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.024,- € od 1.7.2016 do 1.8.2016 a zo sumy 1.014,- € od 2.8.2016 do zaplatenia, ako i náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30.6.2015 žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 800,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje 772,- €, celkovo sa zaviazal teda zaplatiť 1.572,- €, a to do 30.6.2016. V zmysle všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa žalobca a žalovaný dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, žalovaný sa zaväzuje žalobcovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- €. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušil dojednania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a stratil i výhodu splátok, žalobca vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku. V zmysle vyššie uvedených podmienok sa žalovaný tiež zaviazal uhradiť žalobcovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30,- €. Zaslaných upomienok bolo v danom prípade 6, čo predstavuje 180,- €. Žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi sumu 10,- €, dňa 1.8.2016. V replike, doručenej súdu dňa 26.8.2020 čl. 63 spisu, poukázal na to, že pokiaľ žalovaný po podpise zmluvy nadobudol pocit, že podpísal zmluvu nevýhodnú alebo že odplata, úrok, či ročná percentuálna miera

nákladov je vysoká, mal právo od zmluvy odstúpiť bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Toto právo nevyužil. Možno preto vyvodiť, že súhlasil s obsahom zmluvy a so všetkými podmienkami poskytnutia úveru. Zmluvu podpísal, bol si svojich záväzkov z nej vyplývajúcich vedomý. Nedostatok opatrnosti spotrebiteľa nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Žalobca vzal v replike žalobu späť v časti o zaplatenie odplaty vo výške 224,- €, zmluvnej pokuty vo výške 33,- €, poplatkov za upomienky vo výške 180,- € a zmluvného úroku vo výške 68,50 % ročne zo sumy 800,- € od 30.6.2015 do 1.8.2016 a zo sumy 790,- € od 2.8.2016 do zaplatenia. Svoj procesný úkon neodôvodnil. Vo zvyšku na žalobe zotrval.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 6.8.2020 na čl. 56 spisu, vzniesol námietku premlčania, odkazujúc na to, že rovnopis žaloby bol na súd doručený dňa 1.7.2019, zatiaľ čo celková splatnosť úveru mala nastať dňa 30.6.2016. Dôvodil zároveň neplatnosťou zmluvy podľa , keďže bola vo vzťahu k žalovanému ako fyzickej osobe, nepodnikateľovi, zneužitá jeho finančná závislosť a neschopnosť plniť si finančné záväzky, pretože predmetný úver bral za účelom vyriešenia svojej nepriaznivej finančnej situácie. Poukázal na hrubý nepomer medzi poskytnutým úverom vo výške 800,- € a protiplnením 772,- €, ktoré malo pozostávať z odplaty za poskytnutie úveru vo výške 224,- € a úroku vo výške 68,50 % predstavujúcom 548,- €. Poukázal tiež na duplicitné uplatnenie, kumuláciu dvoch typov úrokov, zmluvného i sankčného zákonného, keďže žalobca si uplatnil zmluvný úrok vo výške 68,50 % zo sumy 790,- €, zatiaľ čo zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % si uplatňuje už z celej sumy 1 014 € (790,- € + 224,- €). Dôvod neplatnosti videl i v tom, že osoba, ktorá za žalobcu zmluvu so žalovaným uzatvárala, L. O., tak mala činiť na základe mandátnej zmluvy, ktorá však nebola prílohou zmluvy o úvere, nie je preto preukázané, či mala oprávnenie zmluvy za žalobcu uzatvárať. Uvedené namietol s odkazom na ustanovenie . Zmluva podľa žalobcu neobsahuje ani základné náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľskom úvere a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Ide bez pochýb o zmluvu formulárovú, do ktorej žalovaný nemohol zasiahnuť. V duplike zo dňa 16.9.2020 na čl. 72 spisu na svojich tvrdeniach zotrval. Uviedol, že samotný procesný postup žalobcu, spočívajúci v čiastočnom späťvzatí žaloby, potvrdil pravdivosť tvrdení žalovaného. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

3. Súd na prejednanie uvedeného sporu nariadil pojednávanie. Vykonal ho v neprítomnosti strán, ktoré na výzvu súdu realizovanú v nadväznosti na vyhlášky MS SR č. v spojení s vyhláškou č. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu, účinnej do 30.4.2021, udelili súhlas a prejednaním veci v ich neprítomnosti. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, z ktorých, v spojení so skutkovými tvrdeniami strán, zistil nasledovný skutkový stav a vyvodil nasledovné právne závery:

4. Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 30.6.2015 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej sa veriteľ (žalobca) na žiadosť spotrebiteľa (žalovaného) zaviazal bez zbytočného odkladu po podpise zmluvy dohodnutým spôsobom poskytnúť spotrebiteľovi bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 800,- € a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu a úrok spojený so spotrebiteľským úverom. Podľa bodu 2 zmluvy odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov mala byť vo výške 224,- €, čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 28 %. Podľa bodu 3 zmluvy úrok bol určený vo výške 68,50 % ročne z poskytnutého úveru až do jeho úplného uhradenia, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 548,- €. Žalovaný sa teda zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 1.572,- € do 30.6.2016. Zo záveru zmluvy vyplýva, že vzal na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver, platnej ku dňu podpísania zmluvy, je 25,88 %. Z potvrdenia o spôsobe poskytnutia úveru, ktoré je súčasťou zmluvy, vyplýva, že úver bol žalovanému poskytnutý zmenkou, ktorej prevzatie potvrdil svojim podpisom žalovaný dňa 30.6.2015. Žalobca pripojil k zmluve i všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru platné od 13.3.2015. žalovaný na daný úver uhradil 10 €.

5. Podľa ust. z. č. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 2 písm. a), b) a d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1064 Zb. (ďalej len ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa , Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská

zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. (4) Na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, 2a) naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

Podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.

Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa (ďalej len ) žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

6. Žalobca učinil predmetom sporu nárok vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzavrel so žalovaným dňa 30.6.2015. Medzi stranami a ani z pohľadu súdu nebolo sporným, že žalobca vystupoval pri uzavretí zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa, s poukazom na predmet jeho podnikania a žalovaný v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a žalobca opak tohto postavenia žalovaného ani len netvrdil a ani žiadnymi dôkazmi nepreukázal. Vzhľadom k uvedenému bolo možné vyhodnotiť zmluvu medzi stranami uzavretú za spotrebiteľskú v zmysle ustanovení a nasl. , nakoľko žalovaný ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť jej obsah, keďže zmluva bola vopred pripravenou, formulárovou. Uvedenú zmluvu bolo možné zároveň kvalifikovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom bolo poskytnutie úveru, ktorý sa žalovaný zaviazal žalobcovi vrátiť, teda malo ísť o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov. V nadväznosti na uvedené na právny vzťah uvedenou zmluvou medzi stranami založený je potrebné aplikovať ustanovenia , ako i právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru ( o spotrebiteľských úveroch).

7. Po čiastočnom späťvzatí žaloby v replike žalobcu, ktoré sa týkalo odplaty vo výške 224,- €, zmluvnej pokuty vo výške 33,- €, poplatkov za upomienky vo výške 180,- € a zmluvného úroku vo výške 68,50 % ročne zo sumy 800,- € od 30.6.2015 do 1.8.2016 a zo sumy 790,- € od 2.8.2016 do zaplatenia, predmetom sporu zostalo zaplatenie istiny úveru vo výške 790,- € spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.024,- € od 1.7.2016 do 1.8.2016 a zo sumy 1.014,- € od 2.8.2016 do zaplatenia. K procesnému úkonu žalobcu, čiastočnému späťvzatiu žaloby, ktorému zodpovedá I. výrok tohto rozsudku, súd v krátkosti poukazuje na to, že podmienky pre zastavenie konania v späťvzatej časti boli splnené. K späťvzatiu došlo ešte pred otvorením pojednávania, preto súhlas žalovaného potrebný nebol.

8. Nakoľko žalobou uplatnený nárok bol žalobcom uplatnený bez pochýb ako nárok zmluvný, súd sa najskôr zaoberal platnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to v nadväznosti na vyjadrenie žalovaného k žalobe. V danom prípade bolo možné dospieť k záveru o absolútnej neplatnosti zmluvy v zmysle upravujúceho tzv. úžeru, teda požičiavanie peňazí za vysoké úroky, ktoré v danom prípade bez pochýb mnohonásobne presahovali v čase uzavretia zmluvy úroky obvyklé. Nesporným v danom prípade bolo, že žalovaný vstupoval do právneho vzťahu so žalobcom ako fyzická osoba, nepodnikateľ. Tvrdil, že k uzavretiu zmluvy ho viedli okolnosti ako jeho finančná závislosť, či neschopnosť plniť svoje finančné záväzky, úver si bral za účelom vyriešenia jeho nepriaznivej finančnej situácie. Tieto tvrdenia žalovaného žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil, nevyvrátil, neprodukoval skutkové tvrdenia k opaku, nepredložil listinné dôkazy, z ktorých by vyplývalo okrem iného i to, že v súlade s zákona o spotrebiteľských úveroch zisťoval bonitu žalovaného. Z tohto dôvodu potom jeho tvrdenie o nedostatku opatrnosti spotrebiteľa nemohlo byť právne relevantným. V danom prípade bolo možné obranu žalovaného vyhodnotiť ako účinnú, nakoľko medzi výškou úveru a odplatou zaň, ktorá v zmysle Nariadenia vlády č. nesmie prevyšovať 2-násobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, je zjavný hrubý nepomer. V nadväznosti na ustanovenie uvedeného nariadenia odplatu tvorí úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo náklady dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo ktoré sú pri poskytnutí peňažných prostriedkov vyžadované. V danom prípade len samotný úrok, ako časť odplaty popri poplatkoch a prípadných iných nákladoch, predstavuje 68,50 % ročne, čo predstavuje zhruba 10-násobok priemernej úrokovej miery z úverov ( a Nariadenia vlády č. ). Podľa priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové obchody), zverejnených Národnou bankou Slovenska, vyplýva, v mesiaci jún 2015 predstavovala priemerná úroková miera zo spotrebiteľských úverov do 1 roka 6,79 %, za druhý štvrťrok (mesiace apríl - jún 2015) 6,95 %, za predchádzajúci - prvý štvrťrok 7,19 %. V nadväznosti na uvedené skutočnosti súd vyhodnotil zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi stranami dňa 30.6.2015 za absolútne neplatný právny úkon v zmysle , účinného ku dňu jej uzavretia, nakoľko objektívnu i subjektívnu stránku úžery, ktorú uvedené zákonné ustanovenie kumuluje, v danom prípade považoval za naplnenú. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné poukázať i na to, že k subjektívnym predpokladom (pričom na účely postihnutia úžery stačí, ak je zo subjektívnych predpokladov naplnený jeden) patrí i neskúsenosť osoby, ktorá zmluvu uzatvára (v danom prípade žalovaný). Posúdiť, či je niekto skúsený alebo nie, nie je jednoduché. Pretože určité zmluvy môže uzatvárať fyzická osoba raz za život, takže skúsenosti v tejto oblasti objektívne ani nevie nadobudnúť. V danom prípade ide predovšetkým o neskúsenosť pri vybavovaní majetkových záležitostí v širšom zmysle, teda o neskúsenosť v určitej oblasti ľudskej činnosti, ktorá má dopad na majetkovú sféru človeka. V danom prípade bolo zneužitie neschopnosti žalovaného plniť svoje záväzky pri súčasnom zanedbaní posudzovania bonity zo strany žalobcu zrejmé. Pretože zanedbanie posúdenia bonity a jeho zneužitie dodávateľom veľmi úzko súvisí s finančnou závislosťou. Nebolo povinnosťou žalovaného preukazovať, že v čase uzavretia zmluvy bol finančne závislým, resp. neschopným plniť svoje záväzky. Povinnosť spotrebiteľa v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch je až sekundárnou. Teda spotrebiteľ je povinným poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie jeho schopnosti splácať spotrebiteľský úver logicky až v rámci plnenia povinnosti veriteľom v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je povinný s odbornou starostlivosťou posudzovať schopnosť spotrebiteľa už pred uzavretím zmluvy. V danom prípade súd ustálil, že žalobca žalovanému poskytol úver bez náležitého zváženia jeho bonity a vo formulárovej zmluve vopred stanovil úžerné úroky. Postupoval preto zároveň v rozpore so zákonom. Zmluvu bolo teda možné považovať za neplatnú i podľa pre rozpor s ustanovením ZoSÚ.

9. V nadväznosti na vyššie prijatý záver o neplatnosti zmluvy súd na okraj poukazuje na to, že tvrdenie žalobcu v replike, že žalovaný mohol od zmluvy odstúpiť, bolo potom bez právneho významu, pretože ak bola zmluva od počiatku absolútne neplatnou, nebolo možné od nej platne zo strany žalovaného odstúpiť (platne odstúpiť možno len od platnej zmluvy). Súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že žalovaný nebol dostatočne opatrný pri vstupe do zmluvného vzťahu s ním, práve naopak, treba poukázať na to, že žalovaný mal od počiatku postavenie spotrebiteľa, to žalobca v postavení dodávateľa mal konať s odbornou starostlivosťou, túto povinnosť mu ukladá priamo zákon.

10. Vo vzťahu k zostávajúcemu predmetu konania, opäť v nadväznosti na prijatý záver o absolútnej neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd žalobou uplatnený nárok kvalifikoval ako nárok z bezdôvodného obohatenia, ktoré v danom prípade zaradil pod skutkovú podstatu plnenia z neplatného právneho úkonu. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe nepoprel, že mu boli peňažné prostriedky vo výške 800 € na základe neplatnej zmluvy poskytnuté. Rovnako nevyvrátil tvrdenia žalobcu o tom, že z týchto poskytnutých peňažných prostriedkov vrátil len 10,- €. Preto bezdôvodné obohatenie na jeho strane malo predstavovať 790 €.

11. Avšak ešte pred posudzovaním výšky zostávajúcej časti žalobného nároku sa súd musel vysporiadať s námietkou premlčania vznesenou žalovaným, aplikujúc zároveň i ustanovenie . Žalovaný vzniesol námietku premlčania len s poukazom na to, že rovnopis žaloby bol na súd doručený dňa 1.7.2019 a celková splatnosť úveru však mala nastať dňa 30.6.2016. Bolo možné domnievať sa, že žalovaný námietku podal hodnotiac žalobou uplatnený nárok ako zmluvný, ktorý sa premlčuje v 3 -ročnej premlčacej dobe. Vo vzťahu k ním uvedenému dôvodu súd poukazuje na to, že z obsahu spisového materiálu, konkrétne z potvrdenia o prijatí elektronického podania, žaloby, na čl. 15 a 16 spisu vyplýva, že žaloba bola súdu elektronicky doručená už dňa 28.6.2019. Dátum na prezenčnej pečiatke súdu na čl. 1 spisu 1.7.2019 je v tomto smere bez významu. Podstatným je dátum prijatia podania žalobcu, nie dátum jeho faktického spracovania v listinnej podobe a opatrenia prezenčnou pečiatkou súdu. Hoci námietke žalovaného chýbali bližšie skutkové tvrdenia, súd posudzoval premlčanie nároku, ktorý kvalifikoval ako bezdôvodné obohatenie, v súlade s ďalej. Pri bezdôvodnom obohatení začína plynúť 2-ročná subjektívna premlčacia doba od okamihu, keď sa oprávnený (v danom prípade žalobca) dozvie, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Pri posudzovaní začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby vychádzal súd zo samotného dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy i zo samotného postavenia žalobcu pri jej uzatvorení. Žalobca mal postavenie dodávateľa, ktorý konal v rámci predmetu svojho podnikania, predmetom ktorého bolo okrem iného i poskytovanie úverov - čo je skutočnosť všeobecne známa. Vyplýva napokon aj z výpisu z Obchodného registra, ktorý žalobca k žalobe pripojil. Od žalobcu sa v nadväznosti na jeho postavenie očakáva konanie s odbornou starostlivosťou, v súlade s právnymi predpismi. Mal byť znalý právnych predpisov, v rámci nich i samotného vyššie citovaného Nariadenia vlády č. o najvyššej prípustnej výške odplaty a pod., ako mal mať vedomosť i o tom, aké náležitosti má zmluva o úvere obsahovať a pod. Žalobca si v danom prípade musel byť dobre vedomý rozsahu svojich zmluvných povinností, rozsahu plnenia zo zmluvy a rozsahu zmluvných povinností žalovaného. Tieto vzájomné zmluvné povinnosti boli od počiatku v zjavnom hrubom nepomere. Vzhľadom k uvedenému súd ustálil, že subjektívna premlčacia doba v danom prípade začala plynúť okamihom poskytnutia úveru žalovanému. V tomto smere súd vychádzal z potvrdenia o spôsobe poskytnutia úveru, ktoré je súčasťou zmluvy, z ktorého vyplýva, že úver bol žalovanému poskytnutý zmenkou, ktorej prevzatie potvrdil svojim podpisom žalovaný dňa 30.6.2015. Preto od tohto dátumu bolo možné subjektívnu premlčaciu dobu počítať. K jej uplynutiu teda došlo dňa 30.6.2017. K rovnakému názoru súd dospel aj pri posudzovaní 3 ročnej objektívnej premlčacej doby. Žalovaný sa v danom prípade bezdôvodne obohatil okamihom prijatia plnenia - žalobcom poskytnutého úveru. Objektívna premlčacia doba v danom prípade preto uplynula najneskôr dňa 30.6.2018. Žaloba bola súdom prijatá dňa 28.6.2019, teda po uplynutí premlčacej doby. V týchto súvislostiach súd pre odstránenie akýchkoľvek pochybností poukazuje súčasne na to, že pokiaľ by aj nebolo možné bez pochýb za okamih plnenia považovať deň uzavretia zmluvy a prevzatia zmenky, vychádzajúc z textu v zmluve mal byť úver žalovanému poskytnutý „bez zbytočného odkladu“. Z časového hľadiska ide o veľmi krátku lehotu, ktorou je mienené bezodkladné, nemeškajúce, bezprostredné či okamžité konanie smerujúce k splneniu povinnosti či k urobeniu právneho úkonu alebo iného prejavu vôle. Pojmom „bez zbytočného odkladu“ sa zaoberal aj Najvyšší súd SR vo viacerých rozhodnutiach. Napríklad v zmysle uznesenia NS SR z 29. apríla 2008 pod pojmom „bez zbytočného odkladu“ je potrebné rozumieť rozhodne kratší časový úsek, čo vyplýva aj z gramatického výkladu tohto slovného spojenia, pričom lehotu 31 dní nesporne nemožno vykladať za lehotu bez

zbytočného odkladu. V uznesení zo dňa 30. 08. 2018 sp. zn. NS SR ustálil, že pod pojmom bez zbytočného odkladu (bezodkladne) treba rozumieť lehotu spravidla pár dní, max. 5 - 7 dní, určite však nie mesiac. Pri prijatí uvedeného výkladu bolo možné v danom prípade ustáliť, že aj keby nedošlo k samotnému plneniu v deň podpisu zmluvy, určite k nemu nemohlo dôjsť mesiac po jej uzavretí (30.7.2015 - subjektívna premlčacia doba by uplynula dňa 30.7.2017 a objektívna dňa 30.7.2018), resp. neskôr. <https://www.pravnenoviny.sk/urcovanie-lehot-slovnym-popisom>Vzhľadom k uvedenému súd žalobu v zostávajúcej časti predstavujúcej istinu úveru so sankčným úrokom (ktorý ako príslušenstvo zdieľa osud pohľadávky z úveru) pre premlčanie zamietol.

12. O trovách tohto sporového konania súd rozhodol vo vzťahu k späťvzatej časti žaloby v zmysle , keď na zastavení konania skúmal procesné zavinenie. V danom prípade žalobca vzal žalobu v časti späť bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, teda netvrdil a nepreukázal, že by tak učinil pre správanie sa žalovaného v intenciách žalobného nároku a pod. V nadväznosti na súdom prijaté závery o neplatnosti zmluvy bolo možné konštatovať, že žaloba bola v tejto časti podaná nedôvodne, nakoľko pri neplatnej zmluve žalobcovi nemohol vzniknúť na odplatu, zmluvnú pokutu, poplatky za upomienky, či zmluvný úrok nárok. Pri bezdôvodnom obohatení bol žalovaný povinný vrátiť len to plnenie, ktoré mu žalobca skutočne poskytol. Vychádzajúc i z výzvy súdu na zaplatenie súdneho poplatku, z ktorej vyplýva, že súdny poplatok súd počítal zo základu 1.227,- € (istina 790,- € + odplata 224,- € + zmluvná pokuta 33,- € + poplatky za upomienky 180,- €), bolo potom nevyhnutné procesné zavinenie žalobcu stanoviť na 35,62 %. Vo vzťahu k zamietnutej časti žaloby súd aplikoval ustanovenie , hodnotiac úspech strán v spore. Vo vzťahu k zostávajúcemu predmetu sporu, po čiastočnom späťvzatí žalobného nároku, súd žalobu zamietol. Žalobca bol teda vo vzťahu k tejto časti predstavujúcej 790,- € neúspešný. Jeho neúspech predstavoval 64,38 %. Spočítajúc procesné zavinenie a neúspech žalobcu bolo možné bez pochýb ustáliť, že právo na náhradu trov v tomto spore vzniklo žalovanému voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, v súlade s .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže odvolanie podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne, na Okresnom súde Čadca.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.