Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39Cb-114-2018.pdf
PDF · 135.73 KB
Case nature
Area
Subarea
39Cb/114/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou Mgr. Janou Brídzikovou v spore žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpený: JUDr. Tomáš Zboja, advokát, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 152,88 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 152,88 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 152,88 EUR od 25.12.2016 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 29.03.2018 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 152,88 EUR s príslušenstvom.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného došlo na škode na motorovom vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru. Oznámením o poistnom plnení žalovaný oznámil poškodenému ukončenie šetrenia poistnej udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Žalobca uviedol, že následne s poškodeným uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému. Žalobca uviedol, že svoj nárok opiera o ustanovenie § 4 ods. 1, ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o PZP“), o ustanovenie § 11 ods. 7 zákona o PZP a § 15 ods. 1 zákona o PZP a o ustanovenie § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
3. Okresný súdu Banská Bystrica vydal dňa 10.04.2018 v spore platobný rozkaz sp. zn. 26Up/239/2018, proti ktorému podal žalovaný odpor.
4. Žalovaný v odpore doručenom súdu dňa 30.04.2018 namietol, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej ako „CSP“). Žalovaný tiež namietol, že zo strany žalobcu nebola predložená nájomná zmluva, na základe ktorej mal poškodený používať náhradné motorové vozidlo a tiež zmluva o postúpení pohľadávky, na základe ktorej mal na žalobcu prejsť nárok na náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla. Žalovaný ďalej uviedol, že nie je zrejmý počet najazdených kilometrov prenajatého náhradného vozidla, pričom tento údaj bol len ručne dopísaný na faktúre č. 160100032 zo dňa 09.09.2016. Žalovaný poukázal na to, že žalobca nemá ako predmet podnikania v obchodnom registri zapísané činnosti ako faktoring, forfaiting, či nadobúdanie pohľadávok, ani obchodnú činnosť súvisiacu s nadobúdaním pohľadávok. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany tiež argumentoval, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, nakoľko zo žalobcom uvedeného skutkového stavu vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre, a teda poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil, a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla, ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzkov poškodeného. Žalovaný mal za to, že uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok žalobcu, čo je v rozpore s § 524 Občianskeho zákonníka. Žalovaný tiež považoval zmluvu o postúpení pohľadávok za absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Ďalej mal za to, že samotný predmet zmluvy o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný a nejasný, pričom rozporuplnosť týkajúca sa predmetu postúpenia zakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko poškodený postupuje pohľadávku, ktorá zároveň predstavuje záväzok poškodeného. K samotnému údajnému nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla žalovaný uviedol, že tento nárok zákon o PZP vyslovene neuvádza a takisto nevyplýva ani z Občianskeho zákonníka. Žalovaný mal za to, že žalobca nepreukázal, že poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb. Žalovaný poukázal na Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 07.12.2016, v zmysle ktorého boli priznané náklady na prenájom vozidla v trvaní 13 dní, čo žalovaný považoval za primerané náklady na zapožičanie náhradného vozidla počas doby nutnej na opravu poškodeného vozidla aj s odkazom na vyhlášku MSSR č. 492/2004 Z. z., a teda ak by aj bola Zmluva o nájme a na ňu nadväzujúce dokumenty riadne uzavreté, vzhľadom na počet maximálne priznaných dní nájmu, by sa nárok žalobcu na poistné plnenie rovnal sume poskytnutého plnenia zo strany žalovaného, t. j. sume 492,12 EUR. Žalovaný považoval už poskytnuté plnenie žalobcovi za maximálne možné a objektívne preukázané plnenie a akékoľvek ďalšie nároky žalobcu považoval za nepreukázané, neoprávnené a neodôvodnené.
5. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 07.06.2018. Uviedol, že dňa 24.08.2016 došlo k škodovej udalosti spôsobenej poškodenému p. Petrovi Žukovi na motorovo vozidle Dacia Lodgy, EČV: RK XXXBV. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Iveco Eurocargo, EČV: TS XXXBH, poistného u žalovaného. Žalobca uviedol, že poškodený bol v dôsledku škodovej udalosti nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to náhradné vozidlo Dacia Logan, EČV: BL XXXMT v zmysle Zmluvy o nájme č. 403 zo dňa 26.08.2016. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 160100032 zo dňa 09.09.2016 na sumu 645,00 EUR. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 09.12.2016 žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú dobu prenájmu a poistné plnenie neoprávnene krátil aj o prevádzkové náklady poškodeného vozidla počas doby nájmu a priznal náklady vo výške 492,12 EUR. Žalobca uviedol, že náhrada škody má plniť reparačnú funkciu a má zaistiť kompenzáciu spôsobenej ujmy. Žalobca poukázal na to, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, čo je možné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Poukázal na to, že pokiaľ by nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla. Žalobca považoval za neopodstatnené tvrdenie žalovaného, že mu nie je známy počet najazdených kilometrov prenajatého vozidla, nakoľko tento údaj vyplýva z faktúry č. 160100032 a zároveň poukázal na to, že vozidlo je zapožičiavané na dni. Vo vzťahu k námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobca uviedol, že poškodený uzavrel so žalobcom dňa 09.09.2016 Zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 24.08.2016 spôsobenej poškodenému na vozidle Dacia Lodgy, EČV: RK XXXBV z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré poškodenému poskytol žalobca. Žalobca poukázal na to, že
z bodu 5 zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že k úhrade predmetnej faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným nespôsobuje zánik pohľadávky, nakoľko došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Žalobca mal za to, že zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostal zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Žalobca zdôraznil, že poškodený má nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla od žalovaného a nie od žalobcu. Dlžníkom je v takom prípade žalovaný a nie poškodený. Postúpenie pohľadávky tak podľa žalobcu neodporuje zákonu, nakoľko nárok aj výška plnenia zostáva zachovaná v zmysle ustanovení zákona o PZP a Občianskeho zákonníka, avšak tento nárok podľa platne uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávky je oprávnený uplatniť žalobca namiesto poškodeného. Žalobca poukázal na to, že v danom prípade ide o štandardné postúpenie pohľadávky, keď poškodený so žalobcom uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávky, a teda uvedené nemožno považovať za neoprávnené podnikanie. Tvrdenie žalovaného, že doba prenájmu náhradného vozidla mala trvať 13 dní, pričom v skutočnosti trvala 15 dní, považoval žalobca vzhľadom na faktickú nemožnosť poškodeného používať vlastné motorové vozidlo počas opravy za irelevantné. Poukázal na to, že poškodený nedokáže sám posúdiť náročnosť opravy ani ovplyvniť dobu jej trvania. Krátenie plnenia žalovaným o tzv. prevádzkové náklady poškodeného vozidla počas doby nájmu o 66,88 EUR žalobca považoval za účelové, bez reálneho základu. Mal za to, že v danom prípade sa jedná o ničím nepodloženú úvahu žalovaného, ktorá nemá reálny základ ani právny rámec oprávnenosti.
6. Dňa 13.06.2018 bol spor postúpený na Okresný súd Dolný Kubín.
7. Žalovaný sa k podaniu žalobcu vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 30.07.2018. Žalovaný vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Dolný Kubín s poukazom na § 13 CSP s tým, že všeobecným súdom žalovaného je Okresný súd Bratislava I. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca od uplatňovaného nároku neodpočítal náklady, ktoré by poškodený inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla, ak by k jeho poškodeniu nedošlo. Žalovaný zotrval na svojej argumentácii, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Žalovaný uviedol, že uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil, a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Uvedeným postúpením pohľadávky teda podľa žalovaného došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s § 524 Občianskeho zákonníka. K úhrade uvedenej faktúry nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu údajne realizovaného v žalobcom predloženej zmluve o postúpení pohľadávky, nakoľko prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda nebol poškodený majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne nemohla žalobcovi vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Z uvedeného podľa žalovaného vyplynulo, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. Žalovaný uviedol, že s poukazom na ním uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzavretia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky malo byť postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ evidoval voči poškodenému dlžníkovi, t. j. neexistujúci predmet postúpenia, žalovaný považoval takýto právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný.
8. Listom zo dňa 19.09.2018 Okresný súd Dolný Kubín postúpil predmetnú vec Okresnému súdu Bratislava I postupom podľa § 43 CSP v spojení s § 41 CSP ako súdu miestne príslušnému podľa § 13 CSP. Keďže Okresný súd Bratislava I je v zmysle § 13 a § 15 ods. 1 CSP všeobecným súdom žalovaného, nakoľko žalovaný má sídlo v obvode Okresného súdu Bratislava I, nepostupoval súd po postúpení veci v zmysle § 43 ods. 2 CSP.
9. Žalobca sa k veci samej vyjadril aj podaním doručeným súdu dňa 10.03.2021. Vo vzťahu k spornej otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2017, sp. zn. 3Cob/220/2017. Žalobca považoval akékoľvek tvrdenia žalovaného o neexistencii pohľadávky, aktívnej vecnej legitimácie, či rozporu s § 524 Občianskeho zákonníka za neopodstatnené, nakoľko takéto postúpenie pohľadávky podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu a zmluva o postúpení pohľadávky je v obdobných prípadoch považovaná za platne uzavretú. Žalobca poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Martin zo dňa 03.05.2018, sp. zn. 18Cb/32/2018. Žalobca poukázal na to, že spolupracuje so servismi vykonávajúcimi opravu poškodeného vozidla a pri tejto spolupráci je cieľom čo najrýchlejšie vykonanie opravy a bezproblémové prevzatie a odovzdanie náhradného vozidla tak, aby žalobca vedel zabezpečiť prenájom náhradného vozidla ďalším zákazníkom kontinuálne. Uviedol, že nie je cieľom ani servisu ani žalobcu predlžovať opravu, nakoľko servis potrebuje zaplatenie opravy čo najskôr a žalobca potrebuje prenajať vozidlo ďalšiemu zákazníkovi. Poukázal na skutočnosť, že práve v dôsledku škodovej udalosti poškodený nemohol svoje vozidlo reálne používať až do skončenia opravy a následného odovzdania opraveného vozidla späť poškodenému, pretože vtedy pominie faktické obmedzenie poškodeného spôsobené dopravnou nehodou.
10. Súd vo veci určil pojednávanie na 26.03.2021. Žalobcovi bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 09.02.2021. Podaním doručeným súdu dňa 18.03.2021 žalobca (cestou právneho zástupcu) z dôvodu pretrvávajúceho núdzového stavu vyslovil súhlas s vykonaním pojednávania vytýčeného na 26.03.2021 v neprítomnosti žalobcu. Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 08.02.2021. Podaním doručeným súdu dňa 19.03.2021 žalovaný (cestou právneho zástupcu) z dôvodu pretrvávajúcej mimoriadnej situácie a núdzového stavu v súvislosti s ohrozením verejného zdravia z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeného koronavírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky vyslovil súhlas s vykonaním pojednávania vytýčeného na 26.03.2021 v neprítomnosti žalovaného.
11. Súd sa oboznámil so žalobou a s vyjadreniami strán sporu a vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu, a to najmä faktúrou č. 160100032 na sumu 645,00 EUR (č.l. 5), listom žalovaného - Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 09.12.2016 (č.l. 6-7), Oznámením o postúpení pohľadávky (č.l. 8), Záznamom o dopravnej nehode zo dňa 24.08.2016 (č.l. 52), Zmluvou o nájme č. 406 zo dňa 26.08.2016 (č.l. 56), Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 09.09.2016 (č.l. 57-58), vyhlásením p. M. H. zo dňa 09.09.2016 (č.l. 59), faktúrou č. 20161097 na sumu 3.078,60 EUR (č.l. 60-61), Čestným prehlásením p. M. H. zo dňa 08.06.2018 (č.l. 89), ako aj ostanými listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
12. Faktúrou č. 160100032 vystavenou dňa 09.09.2016, splatnou dňa 23.09.2016, žalobca fakturoval M. H. sumu 645,00 EUR bez DPH, a to za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. 403, za 15 dní prenájmu od 26.08.2016 do 09.09.2016, výška nájmu za jeden deň v sume 43,00 EUR bez DPH.
13. Listom zo dňa 09.12.2016 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 06.12.2016 ukončil šetrenie poistnej udalosti a predkladá výpočet poistného plnenia vo výške 492,12 EUR. Z listu vyplynulo, že žalobcovi boli priznané v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z. z. náklady na prenájom vozidla v trvaní 13 dní, a teda zo sumy 645,00 EUR fakturovanej faktúrou č. 160100032 boli žalovaným odpočítané a nepriznané neprimerané náklady na náhradné vozidlo v sume 86,00 EUR a odpočítané prevádzkové náklady poškodeného vozidla počas doby nájmu v sume 66,88 EUR.
14. Z listu postupcu M. H. vyplynulo oznámenie postupcu žalovanému v zmysle § 526 Občianskeho zákonníka, že dňa 09.09.2016 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému spočívajúcu v nároku na poistné plnenie (náhradu škody) vyplývajúcu z poistnej udalosti č. 8012920062 zo dňa 24.08.2016 z titulu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 645,00 EUR spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými na žalobcu.
15. Zo Záznamu o dopravnej nehode vyplynulo, že dňa 24.08.2016 o 21:50 hodine došlo v Dolnom Kubíne na križovatke I/70 s ulicou Zochova k dopravnej nehode, pri ktorej motorové vozidlo značky Iveco Eurocargo, EČV: TS XXXBH narazilo do zadnej časti vozidla značky Dacia Lodgy, EČV: RK XXXBV idúceho pred ním v tom istom pruhu. Zo Záznamu o dopravnej nehode vyplynulo, že dopravnú nehodu zavinil vodič motorového vozidla značky Iveco Eurocargo. Záznam o dopravnej nehode bol podpísaný obomi účastníkmi dopravnej nehody.
16. Dňa 26.08.2016 uzavreli žalobca ako prenajímateľ a Peter Žuk ako nájomca Zmluvu o nájme č. 403, predmetom ktorej bol nájom osobného automobilu značky Dacia Logan, EČV: BL XXXMT, a to od 26.08.2016 do 09.09.2016, denné nájomné bolo dojednané v sume 46,00 EUR, zmluvné nájomné bolo dojednané v sume 43,00 EUR.
17. Dňa 09.09.2016 žalobca a Peter Žuk ako postupca uzavreli Zmluvu o postúpení pohľadávky.
18. Z vyhlásenia M. H. zo dňa 09.09.2016 vyplynulo, že tento náhradné vozidlo mal zapožičané z dôvodu opravy svojho nabúraného vozidla v servise GAPAcar a využíval ho na bežné životné potreby.
19. Faktúrou č. 20161097 vystavenou dňa 16.09.2016 spoločnosť GAPAcar, s.r.o. fakturovala M. H. sumu 3.078,60 EUR, a to za dodané práce a materiál špecifikované vo faktúre na motorovom vozidle značky Dacia Lodgy EČV: RK XXXBV z poistnej udalosti č. 8012920062.
20. Z vyhlásenia pána M. H. zo dňa 08.06.2018 vyplynulo, že tento čestne prehlásil, že o poskytnutie náhradného vozidla požiadal žalobcu z dôvodu škodovej udalosti zo dňa 24.08.2016 v Dolnom Kubíne, ktorú spôsobilo vozidlo značky Iveco Eurocargo poistené u žalovaného. Uviedol, že náhradné vozidlo značky Dacia Logan, EČV: BL XXXMT mal zapožičané od 26.08.2016 do 09.09.2016 po dobu opravy svojho poškodeného vozidla v servise GAPAcar. Vyhlásil, že ho využíval denne a účelovo na zabezpečenie chodu domácnosti, do práce - Banská Bystrica, Poprad, Námestovo, Liptovský Mikuláš, na voľnočasové aktivity a potreby rodiny s dvoma deťmi.
21. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil aj s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými v konaní, ako napríklad so upomienkou č. 20180002 zo dňa 06.01.2018 (č.l. 9), fotokópiou podacieho lístku zo dňa 18.01.2018 (č.l. 10), Všeobecnými obchodnými podmienkami pre prenájom osobných automobilov žalobcu zo dňa 08.11.2017 (č.l. 50-51), Osvedčením o evidencii vozidla ( č.l. 53-54), fotokópiou vodičského preukazu č. 569298 (č.l. 55), fotokópiou poštového podacieho lístka zo dňa 26.09.2016 (č.l. 62-63).
22. Podľa § 420 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (Občiansky zákonník), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
23. Podľa § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
24. Podľa § 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s ním, ak takéto použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil.
25. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
26. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
27. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
28. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
29. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
30. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov („zákon o PZP“) na účely tohto zákona sa rozumie poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.
31. Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
32. Podľa § 4 ods. 2 zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a. škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b. škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c. účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d. ušlého zisku.
33. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
34. Podľa § 5 ods. 1 písm. h) zákona o PZP ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou.
35. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
36. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
37. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
38. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
39. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
40. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
41. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
42. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.
43. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.
44. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
45. Podľa § 581 ods. 3 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.
46. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
47. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
48. Po vykonanom dokazovaní a zhodnotení výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu.
49. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 24.08.2016 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo p. M. H. značky Dacia Lodgy, EČV: RK XXXBV, a to v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla značky Iveco Eurocargo, EČV: TS XXXBH, ktorého prevádzateľ mal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Nebolo sporným, že poškodený v postavení nájomcu dňa 26.08.2016 uzavrel so žalobcom v postavení prenajímateľa Zmluvu o nájme č. 403, predmetom ktorej bol nájom náhradného motorového vozidla značky Dacia Logan, EČV: BL XXXMT. Nebolo sporné, že poškodený mal náhradné vozidlo prenajaté v období od 26.08.2016 do 09.09.2016. Za prenájom náhradného motorového vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 160100032 na sumu 645,00 EUR bez DPH. Dňa 09.09.2016 žalobca a Peter H. v postavení postupcu uzavreli Zmluvu o postúpení pohľadávky. Nebolo sporné, že postupca listom oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky. Nebolo sporné, že žalovaný po prešetrení škodovej udalosti priznal žalobcovi plnenie v sume 492,12 EUR, pričom od sumy fakturovanej faktúrou č. 160100032 odpočítal neprimerané náklady za náhradné vozidlo v sume 86,00 EUR a prevádzkové náklady poškodeného vozidla počas doby nájmu v sume 66,88 EUR.
50. Žalobca sa v spore domáhal doplatenia náhrady škody vo výške 152,88 EUR, a to na základe ustanovení § 4 ods. 1 a 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 zákona o PZP a ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda nároku na náhradu nákladov vynaložených poškodeným za prenájom náhradného motorového vozidla za obdobie, počas ktorého bolo opravované motorové vozidlo poškodeného, ktoré bolo poškodené v priamej príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, ktorého prevádzateľ mal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného.
51. Žalovaný v konaní v rámci svojej procesnej obrany namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, tiež namietal, že žalobca nemá ako predmet svojho podnikania v obchodnom registri zapísané činnosti súvisiace s nadobudnutím, správou a vymáhaním pohľadávok. Žalovaný ďalej sporoval unesenie dôkazného bremena na strane žalobcu v súvislosti s preukázaním okolnosti, či bol poškodený nútený používať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb.
52. Súd sa primárne zaoberal otázkou vecnej legitimácie. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. novembra 2018, sp. zn. 8Cdo/100/2017, vecne legitimovaný je ten, o právach alebo povinnostiach ktorého v spore ide. Je to stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého strana je subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom sporu. V dvojstranných právnych vzťahoch, v ktorých sporové strany stoja svojimi návrhmi proti sebe, ide o vecnú aktívnu legitimáciu na strane
žalobcu alebo vecnú pasívnu legitimáciu na strane žalovaného. Žalovaný namietol platnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 09.09.2016 s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka s tým, že uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, nakoľko poškodený žalobcovi uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou nezaplatil, a teda mu ako pohľadávka nevznikla. Vychádzajúc zo žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky žalovaný tvrdil, že prejav vôle zmluvných strán smeroval najskôr k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok žalobcu a poškodeného. Z predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 09.09.2016 uzavretej medzi žalobcom a M. H. ako postupcom mal súd preukázanú špecifikáciu pohľadávky postupcu v zmysle bodu 1 zmluvy, v rámci ktorého bolo konštatované, že postupca má peňažnú pohľadávku voči žalovanému ako likvidačný zástupca, ktorý rieši škodu spôsobenú vozidlom Iveco Eurocargo, EČV: TS XXXBH vo výške 645,00 EUR z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona o PZP, pričom ide o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla a v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 24.08.2016 na vozidle Dacia Lodgy, EČV: RK XXXBV. V zmysle bodu 2 zmluvy si zmluvné strany dojednali, že poškodený ako postupca uvedenou zmluvou v zmysle § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka postupuje žalobcovi pohľadávku uvedenú v bode 1 zmluvy a žalobca sa zaviazal uhradiť za postúpenie pohľadávky odplatu podľa bodu 4 a 5 zmluvy. V zmysle bodu 4 zmluvy si zmluvné strany dohodli, že postúpenie pohľadávky je odplatné, odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 645,00 EUR, ktorá zodpovedá faktúre č. 160100032 vystavenej žalobcom ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi náhradného motorového vozidla značky Dacia Logan, EČV: BL XXXMT a v zmysle bodu 5 zmluvy si zmluvné strany dojednali, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom zmluvy započítavajú, pričom žalobca bude pohľadávku podľa bodu 1 zmluvy vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.
53. Započítanie predstavuje jeden zo spôsobov zániku dlhu, pričom právnym následkom započítania je zánik vzájomných pohľadávok, pokiaľ sa tieto vzájomne kryjú. Občiansky zákonník upravuje dva prípady zániku záväzku započítaním, a to započítanie jednostranným úkonom a započítanie dohodou. V danom prípade mal súd preukázané, že Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 09.09.2016 uzavretou medzi žalobcom a poškodeným Petrom H. boli upravené navzájom prepojené vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán. V konaní nebola spochybnená vôľa zmluvných strán tieto vzájomné práva a povinnosti upraviť v rámci jednej zmluvy. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 09.09.2016 je platným právnym úkonom a na jej základe došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného za prenájom náhradného motorového vozidla s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a zároveň predmetnou zmluvou došlo k postúpeniu pohľadávky. Súd konštatuje, že v zmysle znenia bodu 5 zmluvy, predmetom zápočtu nebol samotný nárok na náhradu škody. Predmetnou zmluvou teda došlo k úprave vzájomných práv a povinností zmluvných strán v rámci jednej zmluvy, čo nie je v rozpore s tým, že na ich úpravu resp. usporiadanie bolo možné uzavrieť aj viacero samostatných právnych úkonov. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že „najskôr“ prejav vôle zmluvných strán smeroval k cedovaniu pohľadávky a až následne došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu a poškodeného, nakoľko v rámci jednej zmluvy došlo k úprave vzájomných práv a povinností žalobcu a poškodeného. Zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky poškodeného na náhradu škody voči žalovanému a súčasne aj k vysporiadaniu záväzkov medzi žalobcom ako prenajímateľom a poškodeným ako nájomcom, pričom úhradu nájomného supluje v danom prípade samotné postúpenie. Súd dospel v zmysle uvedeného k záveru, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 09.09.2016 nie je s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom, nakoľko nebolo nijakým spôsobom preukázané, že by právny úkon žalobcu a poškodeného smeroval k tomu, aby zákon nebol dodržaný. Z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom jednoznačne vyplynulo, čo bolo predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky, z čoho pozostávala postupovaná pohľadávka, a teda, aká suma, v akej výške bola postúpená a z čoho táto pohľadávka vznikla, ako aj aké pohľadávky žalobcu a postupcu budú vzájomne započítané. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že žalobca nemá v predmete podnikania zapísané činnosti súvisiace s nadobúdaním a správou pohľadávok súd považoval za potrebné prisvedčiť argumentácii žalobcu, že v danom prípade sa jednalo o zmluvné postúpenie pohľadávky v zmysle ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným bolo výsledkom zmluvnej autonómie strán zmluvy a na postúpenie pohľadávky a jej následné uplatnenie v konaní žalobcom nie je potrebné udelenie oprávnenia na podnikanie. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že námietka nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vznesená žalovaným nie je preukázaná a dôvodná.
54. Pasívna vecná legitimácia žalovaného v spore bola daná podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, pričom v konaní nebolo sporným, že motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda na motorovom vozidle poškodeného bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného.
55. V ďalšom sa súd zaoberal procesnou obranou žalovaného týkajúcou sa možnosti uplatňovať nárok na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla v zmysle ustanovení zákona o PZP ako nárok na náhradu škody, ako aj námietkami vo vzťahu k preukázaniu nutnosti a účelnosti užívania náhradného motorového vozidla poškodeným. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že samotnú cenu za jeden deň prenájmu náhradného motorového vozidla žalovaný nesporoval. Z ustanovenia § 4 zákona o PZP vyplýva, že z poistenia zodpovednosti sa poškodenému uhrádzajú uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením a stratou veci. V tejto súvislosti za skutočnú škodu, ktorá poškodenému vznikla v priamej príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla škodcu je aj nájomné za prenajaté náhradné motorové vozidlo. V konaní nebolo sporným, že škodová udalosť, teda poistná udalosť zo dňa 24.08.2016, skutočne spôsobila škodu na motorovom vozidle poškodeného Petra H., a teda aj škodu, náhrady ktorej sa žalobca v konaní domáhal. Poškodený v dôsledku poistnej udalosti prišiel bez vlastnej viny o možnosť užívať svoje motorové vozidlo, a teda v konečnom dôsledku bol z dôvodu poistnej udalosti poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť užívať vlastné poškodené motorové vozidlo riešil prenajatím náhradného motorového vozidla. Žalobca ako právny nástupca poškodeného si tak v konaní na základe platnej zmluvy o postúpení pohľadávky uplatnil žalovaným nevyplatenú sumu, ktorá zodpovedá výdavkom, ktoré poškodenému vznikli, a ktoré by nenastali, ak by mohol používať vlastné motorové vozidlo a nebol by povinný platiť nájom za prenajaté motorové vozidlo. Škoda, ktorá poškodenému vznikla teda spočíva v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie motorového vozidla v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla, ak by nedošlo k dopravnej nehode. Jedná sa teda o skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov.
56. Žalovaný tiež sporoval účelnosť a nutnosť nákladov vynaložených poškodeným na prenájom náhradného vozidla. Zo žalobcom predloženej faktúry č. 160100032 ako aj zo Zmluvy o nájme č. 403 zo dňa 26.08.2016 mal súd preukázané, že poškodený užíval náhradné motorové vozidlo od 26.08.2016 do 09.09.2016. Z faktúry č. 20161097 vystavenej servisom - spoločnosťou GAPAcar, s.r.o. poškodenému mal súd preukázané, že oprava motorového vozidla značky Dacia Lodgy, EČV: RK XXXBV prebiehala od 26.08.2016 (zadanie zákazky) do 16.09.2016 (dodanie služby). Vzhľadom na uvedené listinné dôkazy, a to pri ich posúdení jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, mal súd bez pochybností preukázané, že poškodený mal prenajaté a užíval náhradné motorové vozidlo len počas nevyhnutnej doby opravy poškodeného motorového vozidla, resp. ešte po kratší čas, než trvala oprava poškodeného motorového vozidla. Poškodený má nárok na náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla počas doby opravy až do prevzatia si opraveného motorového vozidla, kedy jeho obmedzenie v užívaní vlastného motorového vozidla pominulo. Zároveň z uvedených listinných dôkazov vyplynulo, že nájom náhradného motorového vozidla trval kratšiu dobu, než trvala oprava poškodeného motorového vozidla, a teda nájom nepochybne trval len nevyhnutnú dobu. Nutnosť prenájmu náhradného motorového vozidla poškodeným počas doby opravy jeho vlastného poškodeného motorového vozidla mal súd preukázanú vyhláseniami poškodeného Petra H. zo dňa 09.09.2016 a zo dňa 08.06.2018, keď poškodený vyhlásil, že mal náhradné vozidlo zapožičané z dôvodu opravy jeho poškodeného motorového vozidla a náhradné vozidlo využíval na bežné životné potreby, na zabezpečenie chodu domácnosti, na cestu do práce, na voľnočasové aktivity a potreby rodiny s dvoma deťmi, pričom žalovaný tieto listinné dôkazy nespochybnil žiadnymi relevantnými skutočnosťami. Vzhľadom na uvedené súd dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že žalobca v konaní preukázal účelnosť a nutnosť nákladov vynaložených na prenájom náhradného motorového vozidla počas doby opravy poškodeného motorového vozidla a do jeho prevzatia poškodeným, pričom tieto náklady poškodenému vznikli v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 24.08.2016, a to nesporovaným zavinením poisteného u žalovaného.
57. Sumarizujúc uvedené súd dospel k záveru, že žalobca bol v konaní aktívne vecne legitimovaným subjektom, keďže si uplatňoval pohľadávku - nárok na náhradu škody, postúpenú platnou zmluvou o postúpení pohľadávky pôvodným poškodeným. Žalobca v konaní preukázal, že žalobou uplatnený nárok predstavuje náklady účelne vynaložené za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 24.08.2016 na vozidle Dacia Lodgy, EČV: RK XXXBV, z ktorých časť žalovaný neuhradil.
V zmysle uvedeného súd vyhodnotil procesnú obranu žalovaného ako nepreukázanú a nároku žalobcu uplatneného žalobou vo výške 152,88 EUR vyhovel.
58. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa s platením poistného plnenia, resp. náhrady škody vo vzťahu k žalobcovi dostal do omeškania, vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v konaní nesporoval dôvodnosť ani výšku žalobcom uplatnených úrokov z omeškania a nebol sporný ani deň vzniku omeškania žalovaného. Súd pri posudzovaní žalobcom uplatnených úrokov z omeškania vychádzal z ustanovenia § 11 ods. 7 zákona o PZP, v zmysle ktorého je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehote na poskytnutie poistného plnenia. Z predložených listinných dôkazov, a to z oznámenia o poistnom plnení žalovaného vyplynulo, že žalovaný skončil prešetrovanie poistnej udalosti dňa 06.12.2016. V súlade s citovaným ustanovením zákona o PZP sa tak žalovaný dostal do omeškania s plnením voči poškodenému, resp. žalobcovi, dňa 22.12.2016, a teda súd posúdil, že žalobcom uplatnené úroky z omeškania odo dňa 25.12.2016 žalobcovi možno priznať, tak ako si ich uplatnil v žalobe. Sadzbu uplatnených úrokov z omeškania súd posúdil ako uplatnenú v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. V zmysle uvedeného súd žalobcovi priznal úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 152,88 EUR odo dňa 25.12.2016 do zaplatenia, keďže nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania súd posúdil ako dôvodný a vyplývajúci z listinných dôkazov.
59. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
60. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
61. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
62. Žalobca bol v predmetnom konaní úspešný v celom rozsahu, keďže súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi celý žalobou uplatnený nárok. S poukazom na plný úspech žalobcu v konaní dospel súd k záveru, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 CSP ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).