Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_pre_uznanie_16Csp-114-2019.pdf
PDF · 89.58 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/114/2019
Rozsudok pre uznanie
Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Borisom Šiškom, PhD., v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený : JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanej: K. S., narodená XX.XX.XXXX, bytom S. E. XXX, v konaní o zaplatenie sumy 3.729,55 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 1143,40 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania sa zastavuje.
II. V zastavujúcej časti sa žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2536,15 eura, spolu s úrokom z omeškania :
- vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 3586,15 eura od 30.01.2017 do 16.07.2019
- vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 3536,15 eura od 17.07.2019 do 15.08.2019
- vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 3486,15 eura od 16.08.2019 do 18.09.2019
- vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 3436,15 eura od 19.09.2019 do 17.10.2019
- vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 3386,15 eura od 18.10.2019 do 19.11.2019
- vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 3336,15 eura od 20.11.2019 do 18.12.2019
- vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 3286,15 eura od 19.12.2019 do 17.01.2020
- vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 3236,15 eura od 18.01.2020 do 28.02.2020
- vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 3186,15 eura od 29.02.2020 do 17.03.2020
- vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 3136,15 eura od 18.03.2020 do 21.04.2020
- vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 3086,15 eura od 22.04.2020 do 26.05.2020
- vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 3036,15 eura od 27.05.2020 do 17.06.2020
- vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 2986,15 eura od 18.06.2020 do 20.07.2020
- vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 2936,15 eura od 21.07.2020 do 18.08.2020
- vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 2886,15 eura od 19.08.2020 do 16.09.2020
- vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 2836,15 eura od 17.09.2020 do 13.10.2020
- vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 2786,15 eura od 14.10.2020 do 18.11.2020
- vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 2736,15 eura od 19.11.2020 do 18.12.2020
- vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 2686,15 eura od 19.12.2020 do 19.01.2021
- vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 2636,15 eura od 20.01.2021 do 22.02.2021
- vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 2586,15 eura od 23.02.2021 do 17.03.2021
- vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 2536,15 eura od 18.03.2021 do zaplatenia, ktorú sumu súd povoľuje splácať žalovanej v mesačných splátkach vo výške 50 eur splatných vždy k 23. dňu v kalendárnom mesiaci, nasledujúcom po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku a to pod následkom straty výhody splátok, v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas až do úplného zaplatenia dlhu.
IV. V časti o zaplatenie sumy 50 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania sa žaloba zamieta.
V. Vo vyhovujúcej časti sa žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., skrátený názov: VÚB a.s., žalobou v konaní začatom 03.09.2019 požadoval, aby súd rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť mu sumu 3.729,55 eura s úrokom z omeškania 5 % ročne od 30.01.2017 do zaplatenia.
2. Súd vo veci nariadil pojednávanie, pričom právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť, ako aj neúčasť žalobcu, pričom dali súhlas, aby súd vo veci rozhodol v ich neprítomnosti, súčasne nežiadali pojednávanie odročiť. Zároveň navrhli, aby pre prípad uznania nároku zo strany žalovanej rozhodol súd rozsudkom pre uznanie nároku podľa § 282 CSP.
3. Žalovaná na pojednávaní uznala dlh, čo do dôvodu a výšky, a prejavila záujem svoj dlh naďalej platiť. Uviedla, že jej finančná situácia je veľmi nepriaznivá, pretože platí tri úvery po 50 euro z toho 100 euro na dve prebiehajúce konania v senátoch 16Csp (poznámka súdu, v konaní 16Csp/112/2019 a v tomto konaní) a jedno konanie už má skončené. Okrem toho platí spoločnosti Intrum, s.r.o. sumu vo výške 200 eur čo predstavuje splátku na ďalší uver čo má. Jej čistá mzda sa pohybuje okolo 700 - 720 eur mesačne. Jej mesačné náklady sú 80 eur plyn, 60 eur elektrika, 107 eur hypotéka, na stravu minie, čo najmenej, pretože jej zostane nie viac, ako 50- 60 eur mesačne. Čo sa týka hypotéky 107 eur túto hradí manžel z jeho dôchodku. Pokiaľ sa dá pracuje aj nad rámec dohodnutého pracovného času, pretože jej finančná situácia nie je veľmi priaznivá. Čo sa týka jej zdravotného stavu tento je teraz celkom dobrý, mesačne minie asi 20 eur na lieky. Zároveň na pojednávaní predložila doklady (výplatnú pásku za 2/2021, dohodu o splácaní v splátkach na sumu 200 eur, potvrdenie o zrealizovaní úhrady 50 eur zo dňa 17.03.2021, platový výmer od zamestnávateľa).
4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
6. Podľa §146 ods.1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
8. Podľa § 257 CSP, Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
9. Žalobca vzal čiastočne žalobu späť a to v priebehu konania viacerými podaniami celkom v sume 1143,40 eura s prislúchajúcim úrokom z omeškania. V časti 1000 eur vzal žalobu späť z dôvodu pravidelných mesačných úhrad zo strany žalovanej a to od 16.07.2019 v celkovej výške 1000 eur a v časti zaplatenia zmluvnej pokút a poplatkov 143,40 eura bez uvedenia dôvodu. Pretože žalobca využil svoje dispozičné oprávnenie a vzal žalobu späť a žalovaná vyjadrila súhlas so všetkými čiastočnými späťvzatiami, súd akceptoval čiastočné späťvzatie žaloby a konanie v časti o zaplatenie sumy 1143,40 eura s prislúchajúcim úrokom z omeškania zastavil.
10. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania vždy skúmať procesné zavinenie na zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 CSP, sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu(teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (uznesenie Ústavného súdu
ČR, II. ÚS 563/01 alebo I. ÚS 469/04). Judikatúra konštatovala, že ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. 2 M Cdo 17/2009. Ustanovenie § 257 CSP je teda zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje určitú formu výnimky zo všeobecne platnej zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie vždy dopadá na tú stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je teda existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane sporu a existencia výnimočnosti daného prípadu.
11. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie § 257 CSP nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v konaní, pričom je potrebné prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávnenej strany. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán, a to nielen toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech.
12. Súd za účelom rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania v zastavujúcej časti zisťoval zavinenie na zastavení konania niektorej zo strán konania. V uvedenom prípade možno konštatovať, že procesné zavinenie na zastavení konania možno pričítať prevažne žalovanej (v časti 1000 eur), keďže táto hradila počas konania (aj pred podaním žaloby od 16.07.2019), preto by nárok mal na náhradu trov konania patriť žalobcovi. Vychádzajúc z ustanovenie § 257 CSP súd však vzhliadol existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré predstavujú predovšetkým postoj žalovanej, ktorá na základe dohody s postupným splácaním pravidelne spláca žalovanú sumu, čo realizovala už pred podaním samotnej žaloby. Súd mal za to, že by bolo nespravodlivé priznať žalobcovi vo vzťahu k žalovanej nárok na náhradu trov konania, keďže účel tohto súdneho konania sa strácal tým, že žalovaná dlh voči žalobcovi nepopierala a dlžnú sumu pravidelne mesačne splácala už pred podaním žaloby. V tomto kontexte súd nevyhnutne poznamenáva, že žalobca viedol konanie len vo vidine získať ďalšie finančné prostriedky a to vo forme náhrady trov konanie. Výkon takýchto práv podľa názoru súdu hraničí s dobrými mravmi, pretože žalobcovi nič nebránilo, aby uzavrel so žalovanou aj mimosúdnu dohodu o uznaní dlhu, čo do dôvodu a výšky, avšak toto neučinil. Napriek tomu trval na podanej žalobe, čo však súd nepovažuje za spravodlivé, preto vzhliadol v prejednávanej veci okolnosti hodné osobitného zreteľa. Za ďalšie okolnosti hodné osobitného zreteľa na strane žalovanej možno považovať jej sociálnu a finančnú situáciu, pretože žalovaná preukázala, že minimálne spláca najmenej 300 eur (po 50 eur v konaniach 16Csp/112/2019 a 16Csp/114/2019 a 200 eur na základe dohody o postupnom splácaní iného úveru). Okrem toho poukázala na splácanie už judikovanej pohľadávky Okresným súdom Nitra, avšak nevedela uviesť v ktorom konaní. Súd vzhľadom na komplexné zhodnotenie okolností prípadu, ako aj okolností na strane žalovanej dospel k záveru aj s poukazom na princíp spravodlivého usporiadania pomerov strán, že v danej veci nie je možné priznať nárok na náhradu trov konania žalobcovi a to pre vyššie uvádzané dôvody.
13. Podľa § 282 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
14. Podľa § 285 CSP, odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.
15. Súd v súvislosti s vydaním rozsudku pre uznanie nároku poznamenáva, že rozsudok pre uznanie je procesný rozsudok. Neopiera sa o zistený skutkový stav, ale opiera sa o uznávací prejav žalovaného. Toto jeho uznanie plne stačí nato, aby súd nárok v zmysle uznania tiež priznal. Rozsudok sa teda opiera nie o zistenie a posúdenie skutkového stavu veci, ale o procesný úkon - uznanie žalovaného. Ak sú splnené podmienky pre jeho vydanie, nie sú potrebné ani prednesy účastníkov a ich skutkové tvrdenia, nevykonáva sa dokazovanie a dokonca by súd zrušil aj dôkaz, ktorý už bol nariadený. Súd nemá v zmysle Civilného sporového poriadku v prípade uznania nároku právo skúmať skutkový stav, pretože sa musí uspokojiť s uznávacím prejavom žalovaného. Vyplýva to z direktívneho „rozhodne" namiesto „môže rozhodnúť", kde by bola súdu daná možnosť posúdiť vec aj inak, než znie uznávací prejav. Podobne súd nemá právo rozhodnúť sa, či rozsudok pre uznanie vydá alebo nevydá. Splnenie zákonných podmienok stačí na to, aby bol rozsudok pre uznanie vydaný. V prípade rozsudku pre uznanie súd nemá ani možnosť zistiť, či je uznanie ako právny úkon v rozpore s právnymi predpismi, keďže v časti, v ktorej žalovaný uzná nárok žalobcu, nie je oprávnený skúmať skutkový stav. Rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku je tak obligatórne, t. j. súd je povinný rozhodnúť na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku, ak žalovaný, či už v písomnom vyjadrení k žalobe alebo na pojednávaní nárok uplatnený žalobou uzná, t. j. ak z jeho podania alebo vyjadrenia je zrejmé, že nárok nepopiera a je ochotný ho uspokojiť.
16. Na základe vyššie uvedených skutočností, súd rozhodol na pojednávaní rozsudkom pre uznanie nároku, keďže žalovaná uznala nárok žalobcu a žalobca navrhol súdu rozhodnúť rozsudkom pre uznanie. Zároveň súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie 50 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania, pretože žalovaná zaplatila sumu 50 eur dňa 17.03.2021, čo aj preukázala potvrdením o zrealizovaní platby, pričom číslo účtu príjemcu, ako aj variabilný symbol sa zhodujú s údajmi na listine „súhlas s postupným splácaním žalovanej pohľadávky“ (č. l. 101). Vzhľadom na úhradu zo strany žalovanej, súd pristúpil aj k úprave v časti dlžnej istiny, ktorú znížil o uhradenú sumu 50 eur, ako aj v časti príslušenstva, tak, aby uznanie nároku korešpondovalo so stavom ku dňu konania pojednávania, t. j. aby prišlo k uznaniu aktuálneho dlhu žalovanej, ktorý jej povolil súd splácať tak, ako navrhol žalobca, teda v mesačných splátkach, ktoré sú splatné vždy k 23. dňu v mesiaci nasledujúcom po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku a to pod následkom straty výhody splátok, v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas až do úplného zaplatenia dlhu.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. Týmto rozhodnutím sa konanie končí a preto súd podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Keďže žalobca bol v konaní úspešný, mal by mu patriť nárok na náhradu trov konania. Súd však opätovnej aj v tejto časti vzhliadol výnimočné okolnosti hodné osobitného zreteľa (vychádzajúc z § 257 CSP), v podstate rovnakého charakteru ako v časti rozhodovania o nároku na náhradu trov konania v zastavujúcej časti, na ktoré súd v podrobnostiach súčasne v tejto časti odôvodnenia aj odkazuje. Nad rámec uvedeného, súd nemôže opomenúť ani nedostatok súčinnosti zo strany žalobcu, ktorý napriek tomu, že mu súd uložil povinnosť, aby vyčíslil dlh až ku dňu pojednávania (29.03.2021) si túto povinnosť preukázateľne nesplnil, hoci bol zo strany súdu starostlivo poučený. Vzhľadom na uvedené, súd s poukazom na § 257 CSP nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti výroku I. a II. tohto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP) V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení. Proti výroku III. IV. a V. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky na vydanie takého rozhodnutia (§ 356 písm. a) CSP).