Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/66/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobkyne: F. Ž., I.. XX.XX.XXXX, Z. K. XXX/XX, M. V., zastúpenej: Kolíková & Partners, s.r.o., so sídlom Radvanská 21, Bratislava, IČO: 47 239 441, proti žalovaným: X/ R.. N. O., I.. XX.XX.XXXX, Z. K. XXX/XX F., M. V., X/ W.. F. O., I.. XX.XX.XXXX, Z. K.V. XXX/XX F., M. V., obom zastúpeným advokátom: JUDr. Roman Klimek, so sídlom Radničné námestie 5, Pezinok a súčasne: Advokátska kancelária - Dr. Robert Vlček, s.r.o., so sídlom Brnianska 19, Bratislava, o určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 16. decembra 2019, č.k. - 275, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa má proti žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel podanej žalobe a určil, že darovacia zmluva uzatvorená medzi F. O., L.. F., I.. XX.XX.XXXX, E.. XX.XX.XXXX F. Ž. X/ R.. N. O., I.. XX.XX.XXXX, na základe ktorej bolo darovaním prevedené vlastnícke právo k nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Pezinok, správa katastra na liste vlastníctva č. XXXX, pre T. B., T.: M. V., N. Ú.: M. V., F. G. N. X. M. M. Č. XXX, B. na B. Č.. XXXX/X v podiele o veľkosti 2/3, a tiež Darovacia zmluva uzatvorená medzi F. O., L.. F., I.. XX.XX.XXXX, E.. XX.XX.XXXX F. Ž. X/ W.. F. O., L.. W., I.. XX.XX.XXXX, na základe ktorej bolo darovaním prevedené vlastnícke právo k nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Pezinok, správa katastra na liste vlastníctva č. XXX, pre T. B., T.: M. V., N. Ú.: M. V., F. G. N. I.I. T. F. E. B. F. I. M. B. Č.. XXXX/X, T. O.W. XXX W., a to v podiele o veľkosti 2/4, sú neplatné. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal prvoinštančný súd ustálené, že dňa 08.07.2014 bola darkyňou F. O., L.. F., I.. XX.XX.XXXX, E.. XX.XX.XXXX podpísaná darovacia zmluva, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Pezinok, správa katastra na liste vlastníctva č. XXXX, pre T. B., T.: M. V., N. Ú.: M. V., F. G. N. X. M. M. Č. XXX, B. na B. Č.. XXXX/X O. B. o veľkosti 2/3 na žalovaného 1/ darovaním a zároveň darovacia zmluva, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Pezinok, správa katastra na liste vlastníctva č. XXX, pre T. B., T.: M.G. V., N. Ú.: M. V., F. G. N. I. T. F. E. B. F. I. M. B. Č.. XXXX/X, o výmere 392 m2, a to v podiele o veľkosti 2/4 na žalovanú 2/. Za nespornú považoval existenciu závetu darkyne, keďže obe sporové strany potvrdili jeho existenciu a jeho existencia bola tiež potvrdená výsluchom svedkov. Za nespornú považoval tiež následnú stratu závetu darkyne. Poukázal na to, že z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výpovedí strán sporu a z výpovede svedkyne K. B. je zrejmé, že dlhodobým zámerom darkyne bolo prostredníctvom

závetu odovzdať nehnuteľnosti po svojej smrti žalobkyni za to, že ju doopatruje. O zmene tohto zámeru informovali výlučne žalovaní, pričom svedectvom ošetrovateľky I. V. uvedené nebolo potvrdené, keďže darkyňa pred ňou niečo spomínala, ale neuvádzala darovanie. Konkrétne si nespomenula. Žiadna iná z vypočutých osôb, okrem žalovaných, nemala vedomosť o existencii zmlúv, o ich príprave alebo o úmysle darkyne darovať nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaných. Nepovažoval pritom za potrebné zaoberať sa rodinnými vzťahmi medzi sporovými stranami a darkyňou, keďže predmetom konania je určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu podľa , pre ktoré sú rodinné vzťahy medzi darkyňou a stranami sporu právne irelevantné a zo zákona je podstatné skúmanie duševného zdravia darkyne v čase podpisu zmlúv a to, či ju prípadná duševná porucha spravila na taký úkon neschopnou. Mal preukázané, že darkyňa bola z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu v dlhodobej starostlivosti sporových strán, predovšetkým však žalobkyne, s ktorou bývala v jednom rodinnom dome. Posledné mesiace života bola prítomná aj ošetrovateľka, ktorá sa o darkyňu starala približne dve hodiny denne. Z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu bola dňa 04.07.2014 darkyňa hospitalizovaná v Národnom onkologickom ústave, na oddelení paliatívnej medicíny. Ošetrujúca lekárka uviedla ako diagnózu ťažký metabolický rozvrat, so zlyhávaním obličiek, spôsobeným terminálnou fázou pokročilého onkologického ochorenia. K podpisu darovacích zmlúv došlo v nemocnici dňa 08.07.2014 za prítomnosti pracovníčky notárskeho úradu, žalovanej 2/ a tretej osoby, ktorá ležala s darkyňou na izbe. Darkyňa dňa 14.07.2014 zomrela. Poukázal na to, že do konania boli predložené dva znalecké posudky znalcov MUDr. Viera Horváthová a MUDr. Ivan André, PhD., MPH, MHA. Oba znalecké posudky sa zhodli v zásadnej otázke, ktorou bol zlý zdravotný stav darkyne, predovšetkým jej zlý psychický stav v čase podpisu zmlúv. Znalci sa rozchádzali v názore, či uvedený stav mohol mať nepochybne vplyv na schopnosť darkyne posúdiť svoje konanie. Zo MUDr. Viery Horváthovej č. 10/2017 vyplýva jednoznačný záver, že darkyňa nebola dňa 08.07.2014 spôsobilá zrealizovať právne úkony a neuvedomovala si ich vážnosť a dôsledky vzhľadom na jej celkový zdravotný stav a predovšetkým psychický stav. Darkyňa v uvedenom čase nemala dostatok psychických rezerv na to, aby bola schopná posúdiť podstatu, význam a následky právnych úkonov, nebola psychicky spôsobilá na zrealizovanie platných právnych úkonov a neuvedomovala si v plnej miere vážnosť uvedeného úkonu. Pacient v stave a v situácii, v akej bola darkyňa dňa 08.07.2014, sa môže správať podrobivo a vyhovieť inštrukcii, napriek nepochopeniu situácie. Schopnosť posúdenia právneho úkonu, ktorý darkyňa vykonala 08.07.2014, sa rovná nule. Znalec MUDr. Ivan André, PhD., MPH, MHA v č. 64/2018 nespochybnil skôr vypracovaný 10/2017, ktorý mal pri vypracovaní svojho znaleckého posudku k dispozícii. V posudku zároveň uviedol, že je možné s určitosťou tvrdiť, že darkyňa trpela nešpecifikovanou psychickou poruchou zapríčinenou poškodením a dysfunkciou mozgu a somatickou chorobou. Jej vtedajší chorobný stav mal dva komponenty, prvý vyplýval z vaskulárnej demencie, ktorej hĺbka presnejšie stanovená nebola. Druhý vyplýval z nepriaznivého telesného stavu, účinku liekov, ktoré ovplyvňovali stav vedomia darkyne. Uvedeným potvrdil závery uvedené v 10/2017, avšak zároveň uviedol, že nie je možné s určitosťou tvrdiť, že darkyňa nebola schopná primerane vyhodnotiť závažnosť a následky situácie, kedy darkyňa podpísala zmluvy. Tento záver podložil predovšetkým tvrdeniami žalovaných, že príprava zmlúv nebola jednorazovou záležitosťou, bola s darkyňou vzájomne diskutovaná a darkyňa tak nebola vystavená novej či nečakanej životnej situácii. Ako však bolo uvedené vyššie, dlhodobý zámer darkyne previesť nehnuteľnosti na žalovaných nebol v konaní preukázaný, pričom zostal len v rovine tvrdenia žalovaných, čím sa záver znalca v 64/2018 stáva v danej časti nepodloženým. Argumentácia žalovaných, že 10/2017 je preukázateľne tendenčný, subjektívne orientovaný a medicínsky nepodložený, nie je relevantná, keďže tento bol vypracovaný kvalitne a nestranne. Práve naopak, 64/2018 považoval za neobjektívny, keďže znalec v závere posudku okrem medicínskych záverov argumentuje aj nepodloženými tvrdeniami žalovaných o príprave zmlúv, ich vzájomných rodinných vzťahov a o prirodzenej životnej kontinuite pri podpise zmlúv, čo vzhľadom na položenú otázku, znalcovi z odvetvia psychiatria neprináleží. Zároveň poukázal na to, že z čestného vyhlásenia primárky oddelenia W.. F. Š. F. T.H. Y. W.. Y. X. vyplýva, že darkyňa minimálne reagovala na základné podnety (jedenie, pitie), pričom si neuvedomovala svoje konanie. Na otázky odpovedala sporadicky, nesúvisle a bezo zmyslu, mala časté stavy zmätenosti. Uvedené zodpovedá aj vyjadreniam žalobkyne a svedka R.. W. N.Y.. Svedkyňa K. B. na pojednávaní uviedla, že jej žalovaná 2/ volala, že darkyňa je v nemocnici, informovala sa od nej, na ktorom oddelení a že by ju išla navštíviť. Na to jej žalovaná 2/ povedala, že tam nemá chodiť, pretože ona už nikoho nevníma a že by ju ani nepoznala. Toto svedectvo nebolo žalovanými rozporované. Z čestného vyhlásenia ošetrujúcich lekárok mal preukázané, že darkyňa dňa 08.07.2014 užila lieky, ktoré podľa vyjadrení znalcov a lekárok môžu na pacienta pôsobiť utlmujúco, prípadne pôsobia na krátkodobú pamäť pacienta, okrem iných aj náplasť Fentanyl 75ug/h, pričom táto náplasť nebola podaná na noc, ako je to uvedené pri iných liekoch. Znalkyňa v 10/2017 a

pri konfrontácii uviedla, že podané lieky ako Fentanyl a lieky na potlačenie bolesti môžu ovplyvňovať vedomie pacienta. Uvedené potvrdili aj výpovede žalobkyne a ošetrovateľky I. V., ktorá navyše uviedla, že po podaní náplasti darkyňa nekomunikovala, pretože celé dni prespala, zhruba jeden až jeden a pol dňa. Žalovanými namietaná skutočnosť, že darkyňa až do nočných hodín neužívala lieky, ktoré mali vplyv na schopnosť posudzovať právne úkony, preto úplne neobstojí, keďže v konaní bolo preukázané, že také lieky boli podávané darkyni aj počas dňa. Vo vzťahu k výpovedi notárskej koncipientky W.. X. W. F. O. I.L. V.. V. N. konštatoval, že výpoveď notárky v konaní nebola relevantná, nakoľko sa sama nezúčastnila podpisu zmlúv a ani ich osvedčovania. Výpoveď notárskej pracovníčky bola ovplyvnená výrazným časovým odstupom od vykonaného úkonu osvedčovania podpisov darkyne, keďže si nevedela spomenúť na presné okolnosti a ani si nevedela spomenúť na presné rozhovory, ktoré pri osvedčovaní viedli. Potvrdila, že osvedčovala podpisy darkyne, avšak nespomenula si na osobu darkyne ani na to, či darkyni čítala zmluvy, pričom si nespomenula ani na to, či si zmluvy čítala sama darkyňa. Opísala síce štandardný spôsob vykonávania osvedčovania podpisov mimo notárskeho úradu, avšak vzhľadom na to, že si nevedela spomenúť na priebeh osvedčovania podpisov darkyne, ani na spôsob akým zistila schopnosť darkyne posudzovať právne úkony, jej výpoveď nepovažoval za takú podstatnú, že by svojím obsahom znížila relevanciu ostatných vyššie uvedených dôkazov, ktorými sa preukazovala neschopnosť darkyne posudzovať právne úkony. Na základe vyššie uvedeného konštatoval, že darkyňa bola v čase podpísania zmlúv v takom zdravotnom a psychickom stave, ktorý ju robil nespôsobilou na uzatvorenie právneho úkonu, ktorým bolo darovanie nehnuteľností žalovaným. Toto mal za nepochybné na základe vykonaného dokazovania, predovšetkým, nie však výlučne, zo 10/2017, z čestných vyjadrení ošetrujúcich lekárok a výpovedí svedkov.

3. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil podľa , ,, , a dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. V prvom rade posudzoval splnenie procesných podmienok pre konanie a následné rozhodnutie vo veci, predovšetkým namietanú prekážku právoplatne rozhodnutej veci podľa v spojení s , pričom zistil, že neexistuje prekážka, pre ktorú by nemohol konať a rozhodnúť vo veci. V konaní vedenom pred Okresným súdom Pezinok sp. zn. bolo rozsudkom zo dňa 03.06.2016 rozhodnuté o zamietnutí návrhu o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, keďže žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem. Rozhodnutím zo dňa 24.05.2016 bolo konanie zastavené v časti určenia neplatnosti právnych úkonov pre späťvzatie žaloby v tejto časti. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že v konaní sp. zn. nedošlo k prejednaniu veci a k záväznému posúdeniu existencie, resp. neexistencie právneho vzťahu medzi zmluvnými stranami a zároveň nedošlo k vydaniu rozhodnutia vo veci samej, preto toto konanie netrpí procesnou prekážkou. Zároveň posudzoval existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti právnych úkonov a dospel k záveru, že žalobkyňa existenciu naliehavého právneho záujmu preukázala. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právnych úkonov spočíva v tom, že právne postavenie žalobkyne ako dedičky predmetných nehnuteľností po darkyni by bolo zmarené a výrok o neplatnosti právneho úkonu, ktorý je predmetom tohto sporu je potrebný v konaní pred iným orgánom, ktorým je príslušný okresný úrad - katastrálny odbor. Žalobkyňa zároveň nemá inú možnosť ako dosiahnuť ochranu svojich práv a nárokov vyplývajúcich z jej práva na dedenie. V takom prípade len súdne rozhodnutie môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností, vzhľadom na to, že žalovaní podali návrh na vklad do katastra nehnuteľností ako vlastníci nehnuteľností a nehnuteľnosti sa považujú za súčasť majetkovej sféry, ktorá spadá do dedičstva po darkyni - poručiteľke, z čoho pramení objektívny stav právnej neistoty. Vo vzťahu k dôvodnosti podanej žaloby v prvom rade poukázal na to, že neplatnosť právneho úkonu podľa ustanovenia prichádza do úvahy vtedy, keď je účastník právneho úkonu rozhodnutím súdu pozbavený alebo obmedzený v spôsobilosti na právne úkony. Neplatnosť právneho úkonu podľa ustanovenia vyžaduje nepochybné zistenie, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť." (Z IV, s. 456, obdobne aj R 4/1971). Vzhľadom na skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním, teda vzhľadom na skutočnosť, že darkyňa bola v čase podpísania zmlúv v takom zdravotnom a psychickom stave, ktorý ju robil nespôsobilou na uzatvorenie právneho úkonu, ktorým bolo darovanie nehnuteľností žalovaným, určil, že sporné darovacie zmluvy sú neplatné. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa v spojení s a žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná v plnom rozsahu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní 1/ a 2/, ktorí žiadali napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Odvolanie odôvodnili tým, že súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázali na to, že súd prvej inštancie síce vykonal pomerne rozsiahle dokazovanie vo veci, ale do odôvodnenia implementoval skutočnosti, ktoré v dokazovaní nikdy neboli preukázané, čo malo za následok to, že súd dospel k nesprávnym zisteniam a potom z takýchto nesprávnych zistení aj vychádzal pri vynesení rozsudku. V konaní sa totiž nepreukázalo, že žalobkyňa bývala a žila v spoločnej domácnosti s neb. F.. O. a z tohto titulu sa o nebohú aj každodenne starala a opatrovala ju v kritickom období 2011 až 2014. Z dokazovania vyplýva, že žalobkyňa aj podľa výpovede svedka N., aj podľa výpovede ostatných svedkov a strán sporu bývala v domácnosti partnera p. N. O. Z. - N. O. F. X. M.. V., kde má aj trvalý pobyt chodila prakticky len na víkendy. To, že sa o neb. O. v čase, keď to najviac potrebovala starala opatrovateľka B.. V. z opatrovateľskej služby, potvrdila aj samotná žalobkyňa vo svojej výpovedi. Rovnako súd ustálil, že o neb. O.F. sa starala výlučne žalobkyňa, ale počas dokazovania sa preukázal opak, že sa o ňu starali rovnakým dielom aj žalovaní 1/, 2/ ako aj deti strán sporu. Taktiež súd konštatoval, že existoval závet spísaný neb. F.. O.. Nakoľko však žalobkyňa a nikto zo svedkov v konaní závet nepredložil, súd nemôže takéto tvrdenie a dôkaz brať v úvahu pri hodnotení dôkazov. Sama žalobkyňa vo výpovedi potvrdila, že keď sa stratil závet, tak nepodnikla nijaké kroky, aby bola táto listina získaná späť, alebo bol závet spísaný znova. Pokiaľ mala žalobkyňa zo závetu v budúcnosti profitovať, tak by určite vo veci podnikla náležité úkony a nenechala by to len tak. Nesprávne tiež súd prvej inštancie ustálil, že v konaní nebola zistená skutočnosť, že neb. O.F. mala zámer dlhodobo pred smrťou vyriešiť majetkové vzťahy k nehnuteľnostiam v jej vlastníctve, t. j. jej úmysel ako darkyne darovať nehnuteľnosti uvedené v darovacích zmluvách na žalovaných 1/ a 2/. Opak totiž preukazuje to, že realizácia zámeru neb. O. darovať nehnuteľnosti žalovaným 1/ a 2/ sa udiala vo viacerých štádiách, keď mala darkyňa podpísať zmluvy v sídle notárskeho úradu, ale nakoniec sa tak stalo až v nemocnici, kde bola hospitalizovaná (darkyňa a obdarovaní mali viac termínov u notára na podpis). Zdôraznili, že žalobkyňa a ani svedkovia neposkytli súdu ani jeden relevantný dôkaz o to, že neb. F.. O. ako darkyňa bola tesne pred vykonaným úkonu/o, a ani v čase vykonania úkonov, psychicky chorá (naposledy bola vyšetrovaná na psychický stav v r. 2012 podľa zdravotnej dokumentácie) a aj z tohto dôvodu je zistenie súdu záver súdu mylné a nesprávne, čo sa potom prejavilo aj na hodnotení takéhoto dôkazu. Skutočnosti uvedené svedkyňou o existencii závetu, o pomeroch v rodine a o zdravotnom stave neb. F.. O.. Svedkyňa bola sestrou neb. F.. O. a posledné roky života nebohej ju táto odmietala. Ako sestra neb. O. na ňu celý život žiarlila, závidela jej majetok. Taktiež nemala dobrý vzťah k žalovanej 2/, a preto vo svojej výpovedi uviedla, že táto si so svokru (I.. O.) nerozumela atď. Poukázali na to, že v zmysle je absolútne neplatným právny úkon vykonaný osobou, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony. Najčastejšie pôjde o osoby, ktoré boli právoplatným súdnym rozhodnutím pozbavené spôsobilosti na právne úkony, alebo bola rozhodnutím súdu ich spôsobilosť obmedzená (v tomto prípade pôjde o tie právne úkony, ktoré by "zasiahli do obmedzenia"). Ďalej ide o prípady, ak vykonali právny úkon osoby, ktoré ešte nedosiahli spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, pretože podľa maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. Neplatným je aj právny úkon uskutočnený osobou konajúcou v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou ( ). Nedostatok spôsobilosti na právne úkony v jednotlivom prípade môže byť aj dôsledkom duševnej poruchy, pre ktorú je určitá osnova nespôsobilá len na práve urobený právny úkon. V tomto prípade sa nevyžaduje súdne rozhodnutie o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony. Stačí dôkaz o tom, že osoba konala v duševnej poruche. Duševná porucha sa musí zistiť v súlade s poznatkami príslušných vedných disciplín (z odboru zdravotníctva, psychiatrie, apod.) a musí sa viazať na okamih urobenia právneho úkonu. Je vecou konkrétneho posúdenia, či osoba konala v prechodnej alebo trvalej duševnej poruche. Pre konečné rozhodnutie súdu vo veci určenia neplatnosti právneho úkonu musí mať podľa ustálenej súdnej praxe konajúci súd nad akúkoľvek pochybnosť preukázané, že osoba, ktorá napadnutý úkon/y vykonala trpela vážnou psychickou poruchou a v tejto duševnej poruche vykonala aj právne úkony v rozhodnom čase. Dôležité je aj zistenie psychického stavu osoby vykonávajúcej právny úkon v období pred vykonaním právneho úkonu. Súd prvej inštancie na návrh strán sporu pripustil do konania založenie dvoch odborných znaleckých posudkov MUDr. Horváthová a MUDr. Ivan André, PhD., MPH, MHA za účelom posúdenia zdravotného stavu - duševného stavu v čase kedy neb. F.. O. v postavení darkyne vykonala podpísanie oboch napadnutých právnych úkonov. Úlohou znalcov bolo posúdiť, či neb. F.. O. bola v potrebnej miere schopná primerane vyhodnotiť závažnosť aj následky situácie, kedy podpísala predmetné darovacie zmluvy. Znalci s poukazom na to, že posudky robili po smrti neb. F.. O. a vychádzali z totožnej zdravotnej dokumentácie a súdneho spisového materiálu, dospeli k

odlišnému záveru v posúdení rozhodujúcej otázky, či neb. F.. O. bola v potrebnej miere schopná v primerane vyhodnotiť závažnosť aj následky situácie, kedy podpísala predmetné darovacie zmluvy. Z tohto dôvodu súd pripustil, aby boli súdni znalci vo svojich záveroch konfrontovaní. Napriek tomu, že znalec MUDr. Ivan André, PhD., MPH, MHA vyriekol záver, že cit.: "Nie je možné s určitosťou tvrdiť, že nebohá nebola v potrebnej miere schopná primerane vyhodnotiť závažnosť aj následky situácie, kedy podpísala predmetné darovacie zmluvy" a tento záver potvrdila pri konfrontácii oboch znalcov na pojednávaní dňa 18.02.2019 aj W.. K.. Súd napriek tomu vyniesol rozhodnutie, že určil napadnuté úkony za neplatné. Na základe akých poznatkov súd prvého stupňa dospel k takémuto záveru, keď v danej veci je úplne odkázaný na posúdenie stavu na základe odborných znalostí, resp. na poznatky príslušných vedných disciplín (z odboru zdravotníctva, psychiatrie, apod.) ( a nasl. ). V danej veci však súd posudzoval, resp. vyhodnotil medicínske (forenzné) zistenia bez patričných vedomostí, a teda nesprávne. Ani jeden zo znalcov nedospel vo svojom posudku k jednoznačnému záveru, že s určitosťou možno tvrdiť, že nebohá nebola v potrebnej miere schopná primerane vyhodnotiť závažnosť aj následky situácie, kedy podpísala predmetné darovacie zmluvy. Súd prvej inštancie pritom pri hodnotení dôkazov vôbec neprihliadol na výpoveď notárky V.. N. F. V. B. W.. W. (nie koncipientky ako ju pomenoval súd). Obe tieto osoby sú profesionálne pracovníčky s dlhoročnými skúsenosťami pri uzatváraní a aj overovaní zmlúv pri osobách chorých, osôb v staršom veku, prípadne u osôb hospitalizovaných v nemocničnom zariadení v dôsledku zlého zdravotného stavu, nie však psychického. Súd nedostatočne vyhodnotil a nevzal do úvahy pri vyrieknutí rozhodnutia najmä výpoveď svedka W.. W., pracovníčky notárskeho úradu, ktorá bezprostredne realizovala dňa 8.7.2014 podpis a overenie darovacích listín, ktorých platnosť žalobkyňa napadla. Súd doslovne dehonestoval jej odborné znalosti a vôbec neprihliadol na jej výpoveď a dlhoročné skúsenosti (20 ročná prax) v obdobných veciach. Táto svedkyňa doslovne viackrát pred súdom uviedla, že cit.: "keby som pozorovala na darkyni čo i len náznak zmätenosti, tak by som jej podpis neoverila". Súd prvej inštancie vychádzal tiež z tvrdení W.. F.. Š. F. W.. Y.. X., a to jednak z ich výpovedí na pojednávaní ako aj z čestných prehlásení doložených žalobkyňou do súdneho spisu. Na rozdiel od súdu prvej inštancie považujeme ich výpovede a obsah čestných prehlásení za tendenčné, nepravdivé a rozporuplné, t.j. bez závažnej výpovednej hodnoty, nakoľko žalobkyňa sa s dotyčnými osobami osobne pozná z profesionálneho i osobných kontaktov, preto aj vypovedali tendenčne, obe svedkyne podpísali na pokyn žalobkyne čestné prehlásenia s totožným obsahom, čo žalovaní napadli v konaní na súde prvej inštancie. Obe prehlásenia nevychádzajú zo skutočného stavu a nezodpovedajú denným dekurzom pacienta neb. F.. O., ani jedna z týchto svedkýň napriek medicínskemu vzdelaniu nemajú príslušnú atestáciu na posudzovanie psychickej spôsobilosti neb. F.. O., a preto ich závery v tomto smere sú neodborné a irelevantné, čo samé priznali v konaní pred súdom. Súd prvej inštancie nevzal v úvahu pri vyslovení svojho právneho záveru skutočnosť, že neb. F.. O. nebola od r. 2012 vyšetrená na psychický stav, nikdy nebola liečená na žiadnu psychickú chorobu a aj v čase hospitalizácie a vykonania právnych úkonov (8.7.2014) nebola liečená na akúkoľvek psychickú chorobu (diagnózu). Na základe akých skutočností potom mohli žalobkyňa, svedkyne (lekárky) a nakoniec aj súd prvej inštancie dospieť k záveru, že neb. F.. O. ako darkyňa konala v takej duševnej poruche, aby nemohla zodpovedne a primerane posúdiť následky svojho konania v čase podpisu oboch darovacích zmlúv. Na základe uvedeného konštatovali, že žalobkyňa neuniesla pred súdom dôkazné bremeno, pretože si nesplnila povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť, nakoľko z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že nebohá pani F. O. nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, jej spôsobilosť na právne úkony v čase právnych úkonov nebola ani nijako obmedzená a znalecké posudky nepreukázali skutočnosť, že v okamihu právneho úkonu bola nebohá nespôsobilá na právne úkony, resp. že by konala v duševnej poruche. Vytkli tiež súdu prvej inštancie, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie ako celok nespĺňa parametre zákonného odôvodnenia vykazuje znaky ľubovôle a náhodnosti, pričom súd nevysvetľuje, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil a ako vec právne posúdil, čím by naplnil a splnil zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení S poukazom na uvedené žiadali odvolaniu vyhovieť.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdiť. Plne sa stotožnila s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý správne a dostatočne zistil skutkový stav veci, dokazovanie nie je zaťažené procesnými vadami, súd správne prihliadol na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, skutkové zistenia sú súladné s obsahom súdneho spisu, nevykazujú žiaden neprimeraný nesúlad medzi súdom vyhodnotenými dôkazmi a právne posúdenie veci súdom prvej inštancie je logickým vyústením zisteného skutkového stavu. Poukázala na to, že žalovaní v odvolaní namietajú

správnosť iba vybraných skutkových zistení, pričom tieto námietky často nekorešpondujú so zisteniami súdu uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a žalovaní tak argumentujú proti skutkovým zisteniam, ktoré súd prvej inštancie nekonštatuje. Nestotožňuje sa s tvrdeniami a skutočnosťami, ktoré žalovaní v odvolaní uviedli a zistený skutkový stav a jeho hodnotenie podľa jej názoru podstatne prispieva k tomu, aký právny záver súd prvej inštancie na jeho základe urobil. Žalovaní v odvolaní neodkazujú na konkrétne body odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré by mali obsahovať, podľa ich názoru, nepreukázané skutočnosti. Pokiaľ žalovaní v odvolaní uvádzajú, že v konaní nebolo preukázané, že žalobkyňa žila a bývala v jednej domácnosti s F. O., z tohto titulu sa o ňu každodenne starala a opatrovala ju v období - 2014 a že nebolo preukázané, že sa o F. O. starala výlučne žalobkyňa, súd prvej inštancie v bode 40. odôvodnenia uvádza: "Darkyňa bola z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu v dlhodobej starostlivosti sporových strán, predovšetkým žalobkyne, s ktorou bývala v jednom rodinnom dome". Z citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd nehovorí ani o výlučnej starostlivosti žalobkyňou, a ani o každodennej starostlivosti, ako to nesprávne tvrdia žalovaní. Ide preto o nesprávnu argumentáciu žalovaných, ktorí tým vytvorili "chybu" skutkových zistení súdu. Pokiaľ ide o mieru prítomnosti žalobkyne v spoločnej domácnosti, v tejto súvislosti sú kľúčové: výpoveď žalobkyne (zápisnica z pojednávania zo dňa 19.10.2017, str. 2): "Posledné tri roky pred smrťou darkyne zhruba v rokoch 2011- 2014 začala byť slabšia... Starala som sa o ňu spolu s dcérou, v tom čase študentkou medicíny.", výpoveď žalovaného 1/ (zápisnica z pojednávania zo dňa 19.10.2017, str. 5- 6): "O mamu sme sa starali tak, že sestra sa o ňu starala cez týždeň, na víkendy odchádzala, vtedy sme sa o mamu starali my, ja s manželkou.", výpoveď svedkyne I. V. (zápisnica z pojednávania zo dňa 05.11.2018): "Jedlo pripravovala žalobkyňa, bývali v jednej domácnosti." a "Mala navarené...žalobkyňa uviedla, že jej potom, keď príde domov z práce, dá večeru, cca 16:00- 17:00.", výpoveď svedka R.. N. (zápisnica z pojednávania zo dňa 07.12.2017, str. 7- 8): "Na otázku PZ žalobcu, trávili ste niekedy čas i s nebohou F. O., áno, zo začiatku som navštevoval nebohú sporadicky, posledné tri roky pred smrťou to bolo trvale." A výpoveď svedkyne K. B. (zápisnica z pojednávania zo dňa 07.12.2017, str. 5; písomné svedectvo zo dňa 06.08.2014): "Na otázku, kto sa staral viac o nebohú F. O. v období posledných mesiacov uvádza, žalobkyňa.", ktoré preukazujú, že od roku 2004 až do matkinej smrti sa zdržiavala prevažne v spoločnej domácnosti s matkou, mala tam trvalý pobyt a bola jej tam doručovaná pošta. Jej dcéra tam bývala po celý čas s ňou a aj v súčasnosti sporné nehnuteľnosti užíva na bývanie. V ostatnom čase pred smrťou F. O. bola jej stála prítomnosť nevyhnutná aj z dôvodu osobnej starostlivosti o matku. O matku sa starala nepretržite okrem času, kedy si plnila pracovné povinnosti. Aj v posledné dni pred hospitalizáciu v júli 2014 sa o matku celodenne osobne starala, poberala vtedy aj ošetrovné z dôvodu osobnej a celodennej starostlivosti o matku. Deti žalovaných sa o starú matku osobne nestarali, naposledy pred smrťou ju boli navštíviť v marci 2014 pri príležitosti jej narodenín. Žalovaní poskytovali starostlivosť iba na požiadanie žalobkyne (výpovede účastníkov konania, zápisnica z pojednávania 19.10.2017, str. 2 a 6). Len zo skutočnosti, že žalovaní bývali v bezprostrednej blízkosti F. O. nemožno vyvodiť, že z tohto dôvodu F. O. aj poskytovali osobnú starostlivosť. S ohľadom na priznaný stupeň odkázanosti na sociálnu službu pani V.Á. poskytovala sociálnu službu F. O. iba v rozsahu cca 2 hodín počas pracovných dní posledné 3 mesiace pred smrťou, na čo poukazuje aj súd prvej inštancie v bode 40 odôvodnenia. Pokiaľ svedkyňa uviedla, že v čase, keď poskytovala sociálnu službu, vídala najmä žalovanú 2/, bolo to dané tým, že žalobkyňa bola v čase poskytovania sociálnej služby v práci, zatiaľ čo žalovaná 2/ bola v tom čase nezamestnaná a zdržiavala sa doma. Žalovaná 2/ sa, napriek tomu, že bola v čase pred smrťou F. O. nezamestnaná, žiadnym spôsobom nepodieľala na osobnej starostlivosti o F. O.. Nie je preto možno na základe vykonaných dôkazov ustáliť, ako je uvedené v odvolaní, že sa celý deň o F. O. starali opatrovateľka a žalovaní. Pokiaľ ide o závet, ako uvádza súd prvej inštancie v bode 37 odôvodnenia, existenciu závetu bola zhodne potvrdená oboma sporovými stranami, a preto podľa ustanovenia je toto skutkové tvrdenie považované za nesporné. V tomto kontexte sa javí ako značne neobvyklé, ak žalovaní poukazujú na to, že žalobkyňa mala "podniknúť náležité úkony", aby bol závet spísaný znova alebo získaný späť, ak takýto závet jednak, podľa ich nového tvrdenia v odvolaní, neexistoval a jednak spísanie závetu nie je vecou tretej osoby, ale je vo výlučnej kompetencii poručiteľa. K námietke dlhodobého zámeru vyriešiť majetkové vzťahy darovaním zdôraznila, že jedinými osobami, ktoré v konaní tvrdili zámer zomrelej F. O. U.zavrieť s nimi darovacie zmluvy, boli samotní žalovaní, pričom túto skutočnosť nepreukázali žiadnymi dôkazmi, čím neuniesli dôkazné bremeno ohľadom tohto tvrdenia. V tomto smere aj súd prvej inštancie opodstatnene na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že žiadna iná z vypočutých osôb, okrem žalovaných, nemala vedomosť o existencii zmlúv, o ich príprave alebo o úmysle darkyne darovať nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaných. Žalovaní toto skutkové zistenie v odvolaní nespochybnili, keďže neuviedli žiaden konkrétny dôkaz (napr. vypočutého svedka), ktorý by podporil ich

tvrdenia o dlhodobom zámere F. O. darovať im nehnuteľnosti. Ide teda o správne skutkové zistenie súdu. Opakovane zdôraznila, že argumentácia v odvolaní proti skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie v bode 4 písm. a), b) a e) časti II. je argumentáciou proti skutkovým zisteniam, ktoré súd netvrdí a takúto argumentáciu je potrebné odmietnuť ako chybnú a nesprávnu. Pokiaľ žalovaní namietajú, že neposkytla ani jeden relevantný dôkaz o psychickej chorobe O., "psychická choroba" nie je podmienkou vyslovenia neplatnosti právneho úkonu, pričom v konaní bol preukázaný dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, obmedzené reakcie poručiteľky v rozhodnom čase aj na základné podnety (jedenie, pitie), pri ktorých si F. O. neuvedomovala svoje konanie, jej reakcie na otázky (sporadicky, nesúvisle, bezo zmyslu) v rozhodnom čase, potvrdené tak ošetrujúcimi lekárkami W.. Š. F. W.. X., ako aj svedkyňou K. B., ktorej žalovaná 2/ uviedla, že do nemocnice nemá chodiť, pretože "ona už nikoho nevníma a že by ma ani nepoznala" (nesporované svedectvo). Na silných utlmujúcich účinkoch podávaných liekov sa zhodli vo výpovediach ošetrujúci lekári a aj znalci. Pokiaľ žalovaní spochybňujú svedkyňu K. B., existencia žalovanými tvrdeného zlého vzťahu pani F. O. a žalovanej 2/ s K. B. nebola v konaní predmetom dokazovania. Pokiaľ boli žalovaní presvedčení, že preukázanie tejto skutočnosti má vplyv na rozhodnutie vo veci samej, mali možnosť v konaní pred súdom prvej inštancie navrhnúť dôkazy na preukázanie tohto tvrdenia. V odvolacom konaní je pritom možné novoty použiť len za zákonom vymedzených podmienok ( ), čo v tomto prípade nie je splnené. Pokiaľ by pritom existoval vzťah vzájomnej nedôvery medzi F. O. F. K. B., nie je pravdepodobné, že by si F. O. E. K. B. za svedkyňu pri spísaní závetu. Aj častý vzájomný kontakt oboch poukazuje na to, že vzťahy medzi nimi neboli narušené. K vzťahu svedkyne K. B. k žalovaným žalobkyňa uvádza, že skutočnosť, že svedkyňa vypovedala pravdu, ktorá nevyznieva v prospech žalovanej 2/, ešte neznamená, že k nej nemá dobrý vzťah. Samotná svedkyňa hodnotí svoj vzťah k žalovaným ako kladný, bola im dokonca svedkyňou na svadbe. V súvislosti s výpoveďami notárky V.. N. a jej zamestnankyne W.. W. poukázala na to, že súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil, z akých dôvodov nepovažoval výpovede uvedených svedkýň za presvedčivé a natoľko podstatné, aby znížili relevantnosť ostatných v konaní vykonaných dôkazov. Ako nenáležité v tejto súvislosti pôsobí tvrdenie žalovaných, že konajúca zamestnankyňa notárky V.. N. bola spôsobilejšia posúdiť duševný stav pani F. O. v deň podpisu darovacích zmlúv ako jej ošetrujúce lekárky, ktoré síce nemajú atestáciu v odbore psychiatria, na druhej strane majú dlhodobé skúsenosti s pacientmi v stave, v akom bola pani F. O. počas hospitalizácie bezprostredne pred svojou smrťou, ako s účinkami liekov, ktoré jej boli v tom čase, osobitne v deň podpisu zmlúv, podávané. Žalovaný 1/ pritom mal vedomosť, že F. O. bola v deň podpisu sporných darovacích zmlúv okrem podania iných liekov nalepená náplasť (Fentanyl), a to v čase pred podpisom, pričom poznal účinky tohto lieku na F. O., teda že po podaní tohto lieku bola, ako sám uviedol, zmätená (zápisnica zo dňa 19.10.2017, str. 6). Tieto účinky lieku popísala vo svojej výpovedi aj W.. O. K. (zápisnica zo dňa 18.02.2019, str. 2), ako aj svedkyňa I. V., ktorá vo výpovedi uviedla, že po podaní náplaste F. O. jeden až jeden a pol dňa vôbec nekomunikovala, ale celý ten čas prespala (zápisnica z pojednávania zo dňa 05.11.2018, str. 3). K ďalším tvrdeniam žalovaných v odvolaní uviedla, že ako vyplýva aj z výpovede oboch ošetrujúcich lekárok W.. F. Š. F. W.. Y. X. (zápisnica z pojednávania zo dňa 07.12.2017 , str. 2 a 4), lekárky sa osobne so žalobkyňou nepoznajú, nie sú v súkromnom kontakte, obe zhodne vo výpovedi uviedli, že strany sporu im nie sú známe, pripustili možnosť, že sa s nimi stretli pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti F. O., ale konkrétne si na nich nespomenuli. Nie je zrejmé, o aké vykonané dôkazy žalovaní opierajú tvrdenia, že sa s ošetrujúcimi lekárkami pozná "osobne z profesionálnych i osobných kontaktov" a že ošetrujúce lekárky podpísali na jej pokyn čestné prehlásenia predložené v konaní. Svedkyne uviedli, že formulácie v čestných prehláseniach sa im javia ako ich vlastné, zodpovedajú tomu že ich napísala osoba s medicínskym vzdelaním, obsah prehlásení zodpovedá zdravotnej dokumentácii F. O. a jej denným dekurzom a podpisy na prehláseniach sú ich vlastné. Žalovaní sa týmito dôkazmi nepodloženými tvrdeniami snažia spochybniť objektívnosť a dôveryhodnosť svedkýň, a to spôsobom, ktorý hraničí s neoprávneným zasahovaním do dobrého mena týchto svedkýň. Súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal s výsledkami vykonaného dokazovania a závery, ktoré z neho vyvodil, sú vecne správne. Nestotožnil sa ani s právnym názorom žalovaných ohľadne hodnotenia znaleckých posudkov. Zdôraznila, že hoci v znaleckom posudku MUDr. Ivana Andrého, PhD. je v závere v odpovedi na otázku č. 2 uvedené, že "Nie je možné s určitosťou tvrdiť, že pani F. O. nebola dňa 08. júla 2014 v potrebnej miere schopná primerane vyhodnotiť závažnosť a následky situácie, kedy podpísala predmetnú darovaciu zmluvu, avšak konkrétne na tento záver reagovala vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 18.02.2019 znalkyňa MUDr. Horváthová, ktorá na otázku súdu, či súhlasí s názorom znalca MUDr. Andrého v časti prvej vety odpovede na druhú otázku uviedla: "Usudzujem, že nebola schopná, ale neviem to povedať na 100%, podľa môjho názoru schopnosť posúdenia PÚ, ktorý F. O. vykonala 08.07.2014, sa rovná nule." Nie je teda pravdivé tvrdenie žalovaných, že záver znalca

MUDr. Ivana André, PhD. bol potvrdený v rámci konfrontácie znalcov na pojednávaní dňa 18.02.2019, naopak, znalkyňa MUDr. Horváthová zotrvala na svojich záveroch uvedených v ňou podanom znaleckom posudku. Okrem toho, v uvedenom type konania je potrebné, aby konajúci súd vychádzal nielen zo záverov znaleckého posudku resp. v tomto prípade dvoch znaleckých posudkov, ale aby prihliadal aj na ostatné dôkazy (najmä na výpovede v konaní vypočutých svedkov) a ku všetkému, čo v konaní vyšlo najavo. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď nefavorizoval len závery znaleckých posudkov, ale ich závery konfrontoval s ďalšími v konaní vykonanými dôkazmi, ktoré vytvorili logický obraz o skutkovom deji. Nepochybne boli v tomto kontexte dôležité svedecké výpovede K. B., R.. W. N.Y., T. Y. F. O., ale aj samotných žalovaných, ktorí svoje tvrdenia (napríklad o dlhodobej príprave darovacích zmlúv) v konaní nepreukázali. K požiadavke, aby skutkový záver bol urobený úplne jednoznačne a bez akéhokoľvek náznaku nepravdepodobnosti, je potrebné pristupovať s prihliadnutím na požiadavku spravodlivej rovnováhy medzi relevantnými protichodnými záujmami účastníkov konania. V konaní bolo preto preukázané, že F. O. urobila napadnuté právne úkony v stave duševnej poruchy, ktorá u nej vylučovala možnosť posúdiť následky svojho konania v miere potrebnej pre vykonanie platného právneho úkonu. Pokiaľ žalovaní opakovane tvrdia, že spôsobilosť na právne úkony F. O. nebola nikdy obmedzená právoplatným rozhodnutím súdu, táto skutočnosť v predmetnej veci nie je podstatnou pre posúdenie, či F. O. pri realizácii napadnutých právnych úkonov konala v duševnej poruche, ktorá ju robila na tento úkon neschopnou, keďže duševnou poruchou sa rozumie aj stav prechodnej duševnej poruchy vylučujúci u konajúcej osoby možnosť posúdiť následky svojho konania a/alebo konanie ovládnuť. Môže ísť aj o krátkodobú poruchu psychických funkcií, poruchu vedomia či inú ťažkú duševnú odchýlku, ktorá má za následok stratu alebo podstatné zmenšenie rozpoznávacích alebo ovládajúcich schopností. Súd prvej inštancie preto správne vyložil aplikovanú právnu normu a zároveň ju správne aplikoval na riadne a dostatočne zistený skutkový stav. Na základe uvedeného podané odvolanie označila ako nedôvodné a uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

6. Žalovaní v reakcii na vyjadrenie žalobkyne k ich odvolaniu vyjadrili obavy z toho, aby vec bola prejednaná a rozhodnutá odborne, spravodlivo a nestranne, a to vzhľadom na skutočnosť, že zastúpenie žalobkyne prevzala advokátska kancelária Kolíková & Partners, s.r.o., teda advokátska kancelária, v ktorej je spoločníčkou a tiež konateľkou Mgr. Mária Kolíková súčasná ministerka spravodlivosti SR, nakoľko žalobkyňa, hoci bola v plnom rozsahu úspešná na súde prvej inštancie, ukončila zastupovanie v danej veci doterajšiemu právnemu zástupcovi a nakoľko negatívne vnímajú každodenné informácie o nekalých praktikách v súdnom systéme SR, ktoré poukazujú na doslova šokujúce a protizákonné konanie niektorých sudcov a žalobkyňa sa viackrát vyjadriť v tom smere, že na odvolacom súde potrebuje právnikov, ktorí vedia veci zariadiť úspech aj na vyššom stupni, t.j. na Krajskom súde, pričom hoci Mgr. Kolíková (voči ktorej nič nemajú) má v súčasnosti pozastavenú advokátsku činnosť z titulu výkonu štátnej funkcie, tak už len názov kancelárie a to, že pani ministerka je stále spoločníkom a konateľom spoločnosti, ktorá bola ďalej splnomocnená žalobkyňou na zastupovanie v predmetnej veci vzbudzuje obavu žalovaných v tom, že vec bude spravodlivo prejednaná a spravodlivo a odborne rozhodnutá, nakoľko senát odvolacieho súdu môže byť vystavený nepriamemu tlaku, nakoľko Mgr. Kolíková je v podstate najvyššou nadriadenou všetkých sudcov na území SR s rozsiahlymi právomocami, ktoré o.i. môžu "znepríjemniť" každodenný život sudcu. Uviedli tiež, že naďalej trvajú na všetkých skutočnostiach uvedených v podanom odvolaní. V nadväznosti na tvrdenia žalobkyne v jej vyjadrení k odvolaniu poukázali na to, že k otázke vedenia spoločnej domácnosti s darkyňou a starostlivosti o darkyňu sa dostatočne vyjadrili vo všetkých predchádzajúcich podaniach a na týchto tvrdeniach naďalej trvajú. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že sa každodenne starala o neb. O., tak je to len opätovne účelové a nepravdivé z jej strany, čo vyplýva z už vykonaných dôkazov. Za účelové a nepravdivé tvrdenia vo vyjadrení žalobkyne k odvolaniu, ktoré nemajú oporu v skutkovom stave zistenom na súde prvej inštancie, označili tiež tvrdenia týkajúce sa vzťahu svedkyne B. k darkyni a tiež tvrdenia ohľadne dlhodobého záujmu darkyne darovať nehnuteľnosti žalovaným, ktorý je viditeľný vo viacnásobnom pokuse o dojednanie termínu podpisu darovacích zmlúv v sídle notárskeho úradu, pričom z dôvodu hospitalizácie darkyne k tomu došlo až v priestoroch nemocnice. Nevedomosť iných osôb o zámeroch darkyne, ako je tomu aj v prípade darovania predmetných nehnuteľností, pritom samo osebe neznamená neexistenciu takéhoto zámeru. Opätovne tiež zdôraznili námietku hodnovernosti výpovedí svedka N. a svedkýň W.. X. F. W.. M., ktorí boli vypočutí na návrh žalobkyne s tým, že je potrebné, aby ich odvolací súd zobral do úvahy v kontexte s ich prezentovanou procesnou obranou a nespochybniteľné tvrdenia či už svedkov p. V. - opatrovateľka neb. O., V.. N. - I., W.. W.N., pracovník notára), alebo oboch znalcov (napriek tomu, že znalkyňa MUDr. Horváthová bola navrhnutá zo strany žalobkyne). Napokon zopakovali, že v celom konaní nebola dostatočne preukázaná nespôsobilosť darkyne vykonať právny

úkon - podpísať darovacie zmluvy a tým nebol naplnený predpoklad na použitie .

7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu v medziach dôvodov podaného odvolania žalovaných 1/ a 2/ podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a podľa , a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je v celom rozsahu vecne správny.

8. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné poukázať na to, že v preskúmavanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti darovacích zmlúv zo dňa 08.07.2014 z dôvodu, že darkyňa bola v čase ich podpisu v takom zdravotnom a psychickom stave, ktorý ju robil nespôsobilou na ich uzatvorenie. V tomto smere sa správne prvoinštančný súd správne s odkazom na ustálenú judikatúru (Z IV, s. 456 a R 4/1971) sústredil najmä na zistenie skutočností, nevyhnutných na posúdenie otázky, či darkyňa dokázala ovládať svoje konania a posúdiť následky svojho konania, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že mal na pamäti, že neplatnosť právneho úkonu podľa ustanovenia vyžaduje nepochybné zistenie, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť.

9. V súvislosti s kvalitou ustálenia skutkového stavu veci súdom prvej inštancie odvolací súd, a to aj v nadväznosti sa obsah odvolacích námietok žalovaných smerujúcich de facto iba k správnosti skutkových zistení, po podrobnom preskúmaní rozsahu a kvality vykonania dokazovania, avšak tiež vyhodnotenia vykonaných dôkazov prvoinštančným súdom dospel k záveru, že v tomto smere niet súdu prvej inštancie čo vytknúť. Okrem toho, že súd prvej inštancie vykonal všetky navrhnuté a predložené dôkazy, ani žalovaní nenamietajú, že by v procese vykonávania dôkazov došlo k akémukoľvek pochybeniu. Z hľadiska správnosti hodnotenia dôkazov možno konštatovať, že pre účely posúdenia významu jednotlivých dôkazov pre rozhodnutie v spore a tiež z hľadiska ich hodnovernosti (najmä výpovedí svedkov, sporových strán, listinných dôkazov, i znaleckého dokazovania) súd prvej inštancie náležite okrem obsahu dôkazov prihliadol aj na všetky relevantné skutočnosti, ktoré v spore vyšli najavo. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov bez ďalšieho spĺňa všetky kritériá správneho hodnotenia dôkazov, keď ho treba považovať za súladné s obsahom vykonaných dôkazov, a tiež s tým, čo v priebehu konania vyšlo najavo, pričom zároveň vychádza zo správneho logického vyhodnotenia jednotlivých čiastkových okolností veci (ich nadväznosti, vzájomného prepojenia, súladu, či rozporu a významu v konaní) ktoré tvoria základ pre jeho správne skutkové zistenia významné pre rozhodnutie v danom spore. Prvoinštančný súd preto skutkový stav pre účely rozhodnutia v spore ustálil správne a z jeho skutkových zistení v súlade s ust. vychádzal bez ďalšieho aj odvolací súd.

10. Námietky žalovaných v odvolaní, smerujúce proti správnosti ustálenia skutkového stavu prvoinštančným súdom, považuje odvolací súd za nedôvodné. Žalovaní totiž svoju podrobnú argumentáciu, v rámci ktorej namietajú nesprávne ustálenie skutkového stavu, sústredili na námietky, podľa ktorých súd nesprávne ustálil vzťahy v rodine (napr. medzi darkyňou a jej sestrou a tiež ďalších vzťahov), nesprávne ustálil, kto sa ako a kedy o darkyňu osobne staral, s kým bola kedy a ako často v kontakte. Tieto skutočnosti sú však z hľadiska posúdenia kľúčovej otázky, teda otázky, či bola darkyňa vzhľadom na svoj momentálny zdravotný a psychický stav v čase podpisu darovacích zmlúv spôsobilá ovládať svoje konania, no najmä posúdiť jeho následky, celkom bez významu. Správne v tomto smere aj súd prvej inštancie základný skutkový záver o indispozícii darkyne v čase podpisu darovacích zmlúv oprel o závery znaleckého skúmania a ďalšie v konaní zistené skutočnosti, ktoré mu napomohli odstrániť akékoľvek pochybnosti, ktoré mohli v súvislosti so záverom o nespôsobilosti darkyne vzniknúť. Odhliadnuc od toho, že aj skutkové závery súdu prvej inštancie týkajúce sa vzťahov rodine, existencie závetu ktorý "sa stratil", ako aj otázky, kto sa o darkyňu kedy osobne staral, považuje odvolací súd za správne, ani pochybenie pri hodnotení dôkazov by v tomto smere nemalo zásadný význam pre rozhodnutie v spore, a preto sú tieto námietky žalovaných z hľadiska správnosti napadnutého rozsudku bez právneho významu.

11. Nedôvodne tiež žalovaní súdu prvej inštancie vytýkajú pochybenie pri ustálení skutkového stavu na základe znaleckých posudkov znalcov MUDr. Ivana André, PhD. a MUDr. Viery Horváthovej, keď tieto hodnotil bez dostatočnej odbornej kvalifikácie. Aj znalecký posudok je totiž súd povinný podrobiť riadnemu hodnoteniu (ako každý iný dôkaz), pričom v preskúmavanej veci súd dokonca

uskutočnil konfrontáciu znalcov na pojednávaní a po podrobnom vyhodnotení oboch posudkov dospel k správnemu záveru, že posudok MUDr. Viery Horváthovej preukazuje, že darkyňa v rozhodnom čase nemala dostatok psychických rezerv na to, aby bola schopná posúdiť podstatu, význam a následky právnych úkonov, nebola psychicky spôsobilá na zrealizovanie platných právnych úkonov a neuvedomovala si v plnej miere vážnosť uvedeného úkonu. Správne súd prvej inštancie v tejto súvislosti prihliadal aj na písomné svedectvo primárky oddelenia W.. F. Š.N. F. T. Y. X. W.. Y. X., ktoré uviedli, že darkyňa minimálne reagovala na základné podnety (jedenie, pitie), pričom si neuvedomovala svoje konanie, na otázky odpovedala sporadicky, nesúvisle a bezo zmyslu, mala časté stavy zmätenosti s tým, že uvedené zodpovedá aj vyjadreniam svedka R.. W. N. F. M. K. B.. Pokiaľ sa žalovaní snažia v podanom odvolaní spochybniť hodnovernosť primárky oddelenia W.. F. Š. a ošetrujúcej lekárky darkyne W.. Y. X. a ich schopnosť odborného posúdenia stavu darkyne a zároveň sa snažia navodiť dojem, že výsledok tohto konania závisí iba od znaleckého posudku, odvolací súd tieto ich námietky považuje za nedôvodné a zjavne účelové. Vyjadrenia primárky W.. F. Š.N. F. T. Y. W.. Y. X. totiž nie sú významné z odborného hľadiska v zmysle ich posúdenia v rámci odboru psychiatrie, avšak ako svedectvo o ich priamych poznatkov o stave darkyne hospitalizovanej na ich oddelení. Práve takéto poznatky sú pritom dôležitým prameňom relevantných informácii na základe ktorých možno vysloviť komplexný záver o tom, či určitá osoba v čase uskutočnenia právneho úkonu disponovala schopnosťou posúdiť následky svojho konania a je povinnosťou súdu, aby tieto skutočnosti náležite zohľadnil a vyhodnotil v rámci procesu hodnotenia dôkazov a okolností, ktoré v súdom konaní vyšli najavo. Práve v súlade s uvedeným v danom spore súd prvej inštancie zohľadnil vyjadrenia primárky a ošetrujúcej lekárky darkyne, o ktorých hodnovernosti niet dôvodu pochybovať, nakoľko nebol preukázaný žiadny ich vzťah k žalobkyni (o ktorom žalovaní špekulujú) a samotná skutočnosť, že vyhlásenia spísali na žiadosť žalobkyne, nemá za stavu, keď ich obsah je v súlade s ostatnými dôkazmi, z hľadiska ich hodnovernosti relevanciu. Rovnako nie je žiadny dôvod pochybovať o pravdivosti či hodnovernosti svedectiev R.. W. N. F. K. B.. V spore totiž neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by mohli viesť k takémuto záveru.

12. Pokiaľ žalovaní vytýkajú súdu prvej inštancie, že vôbec neprihliadol na výpoveď notárky V.. N. F. V. B. W.. W., v tomto smere sa odvolací stotožňuje s hodnotením súdu prvej inštancie, ktorý celkom správne výpoveď notárky nepovažoval za relevantnú, nakoľko sa sama nezúčastnila podpisu zmlúv a ani ich osvedčovania a výpoveď jej zamestnankyne nepovažoval za významnú z dôvodu, že bola ovplyvnená výrazným časovým odstupom od vykonaného úkonu osvedčovania podpisov darkyne, nevedela spomenúť na presné okolnosti a ani si nevedela spomenúť na presné rozhovory, ktoré pri osvedčovaní viedli, nespomenula si na osobu darkyne ani na to, či darkyni čítala zmluvy, ani na to, či si zmluvy čítala sama darkyňa. V tejto súvislosti však treba poukázať aj na to, že súd prvej inštancie ich výpovede zohľadnil, avšak nepovažoval ich za také podstatné, aby svojím obsahom znížila relevanciu ostatných vyššie uvedených dôkazov, ktorými sa preukazovala neschopnosť darkyne posudzovať právne úkony. Nedôvodne tiež žalovaní v tejto súvislosti účelovo zdôrazňujú, že zamestnankyňa notárky pred súdom uviedla, že keby pozorovala na darkyni čo i len náznak zmätenosti, tak by jej podpis neoverila. Za stavu, keď si svedkyňa na presné okolnosti tohto konkrétneho podpisu nevedela spomenúť, ide totiž o čisto hypotetické vyhlásenie, ktoré nemá schopnosť priniesť žiadne konkrétne (priame ani nepriame) svedectvo o zdravotnom a duševnom stave darkyne v čase podpisu darovacích zmlúv. Námietky žalovaných preto ani v tomto smere nemôžu obstáť.

13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keď v spore bolo i podľa odvolacieho súdu nepochybne preukázané, že darkyňa v okamihu podpisu sporných darovacích zmlúv, ktoré sú predmetom tohto sporu, nebola vzhľadom na svoj zdravotný stav schopná posúdiť následky svojho konania, je správny i právny záver súdu prvej inštancie, že obe sporné darovacie zmluvy sú s poukazom na ust. absolútne neplatnými právnymi úkonmi, a to v celom rozsahu.

14. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým podanej žalobe vyhovel a určil, že obe sporné darovacie zmluvy sú neplatné, ako vecne správny potvrdil (, ).

15. Pre úplnosť odvolací súd v nadväznosti na žalovanými naznačené obavy o nestrannosť a objektivitu rozhodovania odvolacieho súdu konajúci senát poznamenáva, že v tomto smere na obavy o možnosť a schopnosť odvolacieho súdu rozhodnúť v tomto spore nestranne a bez obáv o vyvodenie akýchkoľvek konzekvencii zo strany aktuálnej ministerky spravodlivosti Mgr. Márie Kolíkovej, bez ohľadu spôsob rozhodnutia, nie je žiadny dôvod. Napriek hrozivým medializovaným informáciám z prostredia justície,

ktoré môžu v laickej verejnosti vyvolať mylnú predstavu o bežnom fungovaní všeobecných súdov na Slovensku, by totiž čo i len náznak snahy o akékoľvek priame či nepriame zasahovanie do rozhodovacej činnosti, prípadne náznak akejkoľvek hrozby postihu zo strany ministerky spravodlivosti, ktorá má naviac prerušený výkon advokátskej činnosti, boli odvolacím súdom kategoricky odmietnuté a nepochybne aj signalizované orgánom príslušným zaoberať sa prípadnými trestnoprávnymi následkami pokusu o zasahovanie do nezávislosti súdu. Odvolací súd nepochybuje o tom, že vyššie uvedeného si je vedomý aj právny zástupca žalovaných, a preto zostáva nejasný dôvod, pre ktorý sa žalovaní o týchto svojich podozreniach vlastne zmieňujú, keď v konaní riadnu námietku zaujatosti v zmysle ust. , o ktorej by bolo možné rozhodnúť, nevzniesli.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s a , a nakoľko žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, priznal jej proti žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).