Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_8Co-26-2021.pdf
PDF · 87.55 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/26/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore žalobcu: S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. č. XXXX/X, L.-J., právne zastúpený: JUDr. KLUČKOVÁ, advokátka, s.r.o., so sídlom Pluhová č. 29, Bratislava, IČO: 36 864 242, proti žalovanému: H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXX/XX, H., právne zastúpený: AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom Škultétyho č. 472/10, Martin, IČO: 36 868 108, o zaplatenie sumy vo výške 25.000 eur s príslušenstvom a o určenie vlastníctva, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 24C/45/2020-35 z 26. augusta 2020, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu mení tak, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým uznesením v prospech žalobcu zriadil záložné právo na parcele registra „C“ č. 1744/80, trvalý trávnatý porast vo výmere 1100 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Turčianske Teplice, katastrálnym odborom, pre okres V. V., obec P. Y., katastrálne územie P. Y. a na parcele registra „C“ č. 1744/76, trvalý trávnatý porast vo výmere 694 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Turčianske Teplice, katastrálnym odborom, pre okres V. V., obec P. Y., katastrálne územie P. Y., a to na zabezpečenie pohľadávky žalobcu na vrátenie kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy zo dňa 21.10.2019, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným vo výške 25.000 eur s príslušenstvom.
2. Konštatoval, že žalobou doručenou súdu dňa 29.07.2020 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 25.000 eur s prísl., z titulu odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 21.10.2019, na základe ktorej žalobca kúpil od žalovaného parcelu č. 1744/80 bližšie špecifikovanú v žalobe. Žalobca sa zároveň domáhal, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie a na označených nehnuteľnostiach zriadil záložné právo, nakoľko je podľa žalobcu obava, že exekúcia na vymoženie uplatnenej pohľadávky bude ohrozená. Súd mal osvedčenú existenciu pohľadávky, na základe ktorej si žalobca uplatňuje zaplatenie sumy vo výške 25.000 eur s prísl., ako aj existenciu obavy, že exekúcia na vymoženie uplatnenej pohľadávky bude ohrozená, keďže žalovaný naďalej ponúka označené nehnuteľnosti na predaj, čím môže dôjsť k zmenšeniu jeho majetku. Vo vzťahu k primeranosti zabezpečovacieho opatrenia mal súd osvedčené, že nehnuteľnosti nemajú vlastnosti tvrdené žalovaným (napr. zabezpečený príjazd cez vedľajšie parcely, privedené inžinierske siete), a preto je ich hodnota nižšia ako kúpna cena, za ktoré sú ponúkané.
3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný, ktorým žiadal napadnuté uznesenie o zabezpečovacom opatrení zrušiť. Namietal, že neboli splnené podmienky na to, aby mohlo byť nariadené zabezpečovacie opatrenie vo forme záložného práva, nakoľko nie je obava, že exekúcia bude ohrozená. Táto skutočnosť nebola zo strany žalobcu dostatočne preukázaná. Poukázal na to, že disponuje a v
čase vydania uznesenia aj disponoval finančnými prostriedkami v takej výške, aby mohol žalobcovi kúpnu cenu aj s úrokom z omeškania okamžite zaplatiť. Okrem toho, uviedol, že 14.09.2020 žalobcovi zaplatil celú kúpnu cenu, a to na číslo účtu uvedené v odstúpení od kúpnej zmluvy zo dňa 14.04.2020. Rovnako spochybnil tvrdenia žalobcu, že sa uvedené nehnuteľnosti snaží predať. Predaj realizoval cez realitnú kanceláriu Reality Alpia, s.r.o. a nie cez realitnú kanceláriu Reality holding+, s.r.o., na ktorej inzerát poukázal žalobca. V minulosti predával uvedené nehnuteľnosti cez Reality Holding +, s.r.o. avšak komunikácia s uvedenou realitnou kanceláriou skončila už v roku 2018. K obnove inzerátu dochádza automaticky, čo realitná kancelária potvrdila vo svojom vyjadrení. Aktívny predaj uvedených nehnuteľností nie je z jeho strany realizovaný, a teda nie je podložená dôvodná obava žalobcu o zmarenie exekučného konania. Navyše kúpna cena pozemkov uvedená v inzeráte realitnej kancelárie Reality Holding+, s.r.o. je v sume 51.996 eur, v prípade ich predaja by u neho nedošlo k zmenšeniu majetku, len k zmene hnuteľného majetku na finančné prostriedky. Na záver uviedol, že okrem predmetných nehnuteľností je vlastníkom ďalších nehnuteľností v katastrálnom území P. Y.. Konanie žalobcu označil ako špekulatívne, žalobca sa snaží získať predmetné nehnuteľnosti do svojho vlastníctva, nakoľko mu ich odmietol darovať.
4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že ku dňu vydania napadnutého uznesenia osvedčil rozhodujúce skutočnosti o tom, že jeho nárok vznikol a trvá a osvedčil aj dôvodnosť hrozby zmarenia prípadnej budúcej exekúcie. Z uvedeného dôvodu je argumentácia žalovaného o nedostatočne preukázanej hrozbe zmarenia prípadnej exekúcie úplne irelevantná. Existenciou inzercie bola dôvodne preukázaná obava z možného predaja týchto nehnuteľností a s tým súvisiaceho zbavovania sa majetku žalovaným. Žalovaný túto obavu ničím nevyvrátil, nakoľko tvrdenia o dlhodobo aktívnej inzercii, bez potreby jeho zásahu ešte nevyvracajú obavu, že žalovaný v prípade oslovenia zo strany záujemcu mohol nehnuteľnosti predať. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného, že disponoval dostatkom finančných prostriedkov uviedol, že kedykoľvek má (a mal) žalovaný možnosť tieto peňažné prostriedky použiť na iný účel, prípadne vybrať v hotovosti. Pri návrhu na zabezpečovacie opatrenie nie je možné aby zisťoval stav na účtoch žalovaného, práve z tohto dôvodu je predmetom zabezpečenia nehnuteľnosť, ktorej vlastníctvo je verejne prístupné. K platbe zo dňa 14.09.2020 žalobca uviedol, že bola uskutočnená na základe mimosúdnej komunikácie strán sporu a ich zástupcov, avšak žalovaný doposiaľ neuspokojil jeho nárok na príslušenstvo pohľadávky.
5. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že hoci je pravdou, že žalobca nemá možnosť oboznámiť sa pred začatím konania so stavom jeho finančných prostriedkov, avšak za predaj nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, obdržal od žalobcu kúpnu cenu. Žalobca tak mohol dôvodne očakávať, že minimálne finančné prostriedky vo výške kúpnej ceny sú v jeho dispozícii. Opätovne poukázal na to, že je vlastníkom ďalších nehnuteľností, pričom vlastníctvo týchto pozemkov nebolo pre žalobcu žiadnym problémom zistiť, nakoľko sa nachádzajú v rovnakom katastrálnom území, ako pozemky, na ktoré žiada žalobca zriadiť záložné právo. Navyše predaj predmetných nehnuteľností, ktorý mal byť realizovaný údajne cez realitnú kanceláriu Reality Holding+, s.r.o., mal byť realizovaný v čase, keď nebol ako vlastník pozemku zapísaný na liste vlastníctva, ale stále tam figurovala osoba žalobcu. Predaj dotknutého pozemku, aj v prípade prejavenia záujmu akejkoľvek osoby by tak nebol možný pred obnovením jeho vlastníckeho práva. Pred vydaním zabezpečovacieho opatrenia nevykonal žiadne úkony, ktoré by smerovali k obnoveniu jeho vlastníckeho práva. Nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu, podľa ktorých by mohol scudziť uvedené pozemky za neprimerane nízku cenu, čo vyvracia samotná inzercia predložená žalobcom. Žalobca chcel od neho získať susedný pozemok k pozemkom, na ktorých bolo súdom zriadené záložné právo, a to bezodplatne, čo však odmietol. V závere opäť uviedol, že disponoval v čase vydania napadnutého uznesenia finančnými prostriedkami, a preto obava o zmarenie exekúcie nebola dôvodná.
6. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach. Ohľadom bezodplatného prevodu vlastníckeho práva k susednej parcele žalovaného na jeho osobu uviedol, že to bol návrh žalovaného, pričom v záujme snahy o rýchlejšie usporiadanie sporných vzťahov s týmto riešením súhlasil. Opakovane zdôraznil, že nemá k dispozícii žiadne prostriedky, ktorými by mohol overiť aktuálnu sumu disponibilných peňažných prostriedkov žalovaného. Ak by aj takého prostriedky mal, nič by to nezmenilo na skutočnosti, že peňažné prostriedky predstavujú najlikvidnejšie aktívum, s ktorým možno prakticky okamžite disponovať a možno sa ich okamžite zbaviť. Žalovaný mu odmieta zaplatiť príslušenstvo k pohľadávke, hoci argumentuje, že má dostatok majetku na uspokojenie jeho nárokov . Konanie žalovaného nevyvracia obavu o možnom zmarení exekúcie.
7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 CSP) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 357 písm. d/ CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario ), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 CSP) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
8. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná (ako je tomu v prejednávanej veci), alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, v priebehu konania alebo aj po jeho skončení. Dôvodom na jeho nariadenie je zabezpečenie reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. V prípade zabezpečovacieho opatrenia slúžiaceho zamedzeniu obavy z ohrozenia exekúcie zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania dlžníka (resp. z rozhodnutia povinnej osoby) mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti veriteľa (ako osoby z rozhodnutia oprávnenej) úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu k uplatneniu takejto možnosti. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd nerozhoduje na základe dokazovania ako je tomu v konaní o veci samej, keď v tomto štádiu konania nie je na vykonávanie rozsiahleho dokazovania časový priestor (§ 328 ods. 2, v spojení s § 344 CSP). V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd rozhoduje na základe osvedčovania, t. j. prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní sú však strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl. CSP). Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby strana osvedčila potrebu nevyhnutnej ochrany jej práv a právom chránených záujmov a zároveň dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie, resp. výkonu súdneho rozhodnutia. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana, ale i osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Preskúmaním veci, miery osvedčenia dôvodnosti predpokladov na vydanie zabezpečovacieho opatrenia dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie nevenoval dôslednú pozornosť skúmaniu zákonných predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Predmetným návrhom sa žalobca domáhal predbežnej súdnej ochrany nároku na zaplatenie peňažnej pohľadávky vo výške 25.000 eur formou zriadenia záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu z obavy, že majetok žalovaného nebude postačovať na uspokojenie žalobcovej pohľadávky a exekúcia bude zmarená.
11. Odvolací súd sa stotožnil s odvolaním žalovaného, že žalobca dostatočne nepreukázal, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Hoci žalovaný tvrdil, že v čase vydania napadnutého uznesenia disponoval finančnými prostriedkami umožňujúcimi uhradenie pohľadávky žalobcu, podľa názoru odvolacieho súdu ide o najlikvidnejšie aktívum, s ktorým možno neobmedzene disponovať. Odvolací súd sa však stotožnil s tvrdeniami žalovaného, že v čase vydania napadnutého uznesenia bol okrem predmetných nehnuteľností vlastníkom aj ďalších nehnuteľností v katastrálnom území P. Y.. Uvedené skutočnosti týkajúce sa vlastníckych práv žalovaného si mohol v čase podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca i okresný súd v čase vydania napadnutého uznesenia overiť z verejne dostupného katastra nehnuteľností. V konaní nebola preukázaná obava, že prípadná exekúcia bude ohrozená, nakoľko tvrdenia žalobcu o ďalšom aktívnom predaji predmetných nehnuteľností žalovaným neboli preukázané. Realitná kancelária Reality Holding+, s.r.o. potvrdila ukončenie spolupráce z roku 2018.
12. Odvolací súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to dostatočne osvedčená existencia obavy o ohrozenie budúcej exekúcie, vyvolaná správaním žalovaného. Odvolací súd preto zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania (vo vzťahu k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia) odvolací súd nerozhodoval, nakoľko o nich rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej s poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP.
14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).