Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_10P-53-2023.pdf
PDF · 86.84 KB
No categories available
10P/53/2023
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves, v právnej veci mal. deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, deti rodičov: matka C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX a otec B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, toho času bytom F. XX, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom, takto
rozhodol:
I. N a r i a ď u j e s a toto neodkladné opatrenie:
· Otec B. B., nar. XX.XX.XXXX je oprávnený a povinný stýkať sa s maloletou dcérou A. B., nar. XX.XX.XXXX a to v párnom týždni so začiatkom v piatok o 13:00 hod. do nedele 18:00 hod. a v nepárnom týždni v stredu od 14:00 hod. do 18:00 hod. · Matka maloletej C. B., nar. XX.XX.XXXX je povinná maloletú A. B. syna na styk s otcom riadne pripraviť (t.j. s potrebnými liekmi, zdravotnými pomôckami a vhodným oblečením) a včas maloletú dcéru otcovi odovzdať v mieste svojho bydliska. Otec dieťaťa je povinný maloletú dcéru A. vyzdvihnúť v súdom určenom čase v mieste bydliska matky a po realizácii styku dcéry v súdom určenom čase matke v mieste jej bydliska odovzdať. · Toto neodkladné opatrenie sa nariaďuje počnúc vykonateľnosťou tohto uznesenia až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej Okresným súdom Spišská Nová Ves pod sp. zn.: 10P/53/2023, t.j. do právoplatného rozhodnutia súdu o návrhu matky na zvýšenie výživného zo dňa 20.09.2023, ktorý bol súdu doručený dňa 27.09.2023.
odôvodnenie:
1. Dňa 26.05.2023 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky maloletej A., ktorá sa návrhom vo veci samej domáha zvýšenia výživného zo strany otca na mal. A.. 2. Súd vo veci konal a nariadil pojednávanie na deň 20.11.2023, na ktorom vypočul rodičov mal. A. a pojednávanie na deň 12.02.2024, na ktorom zisťoval názor maloletej A. B. a A. B.. 3. Na pojednávaní dňa 20.11.2023 matka uviedla, že nesúhlasí s tým, že by mal. A. chodila k otcovi. Otec v rámci svojho výsluchu uviedol, že sa s mal. A. nestretáva, nakoľko matka tomuto styku bráni. Otec taktiež poukázal na to, že má v súčasnosti zákaz vstupu do okr. Gelnica a to z dôvodu obmedzení a zákazov vyplývajúcich z práve prebiehajúceho trestného konania voči jeho osobe na tunajšom súde pod sp. značkou 6T/91/2023 a preto mu matka aktívne bráni v styku so svojou dcérou. Dcéru naposledy videl v máji roku 2023, teda v čase, kedy malo dôjsť k údajnému skutku, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. Otec má za to, že dcéra A. ho má rada, avšak je pod značným vplyvom matky. 4. Na pojednávaní dňa 12.02.2024 súd vypočul mal. A., ktorá po prvotnom zosypaní pred pojednávacou miestnosťou (prišla v sprievode matky), bez akýchkoľvek problémov súdu ozrejmila svoj vzťah k otcovi, naviac uvidela, že z jej strany nie je problém v styku s otcom. 5. Vzhľadom k obsahu výpovede mal. A. na pojednávaní dňa 12.02.2024 súd požiadal oboch rodičov o neformálne naštartovanie styku otca s mal. A., pričom uložil otcovi povinnosť súd informovať o každom styku otca s mal. A..
6. Písomným podaním otca z 20.02.2024 otec oznámil súdu, že styk s mal. A. sa nerealizoval a to z dôvodu neochoty matky, ktorá požadovala na realizáciu styku „papier“ 7. Na základe dožiadania tunajšieho súdu vykonal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, prac. Gelnica telefonický kontakt s otcom mal. A., z ktorého vyplynulo, že otec sa s mal. A. nestretáva. Na úrad sa dostavila mal. A. v sprievode matky dňa 16.02.2024 a v rámci pohovoru mal. A. uviedla, že by sa s otcom chcela stretnúť. Matka doložila org. soc. kurately aj potvrdenie od pedopsychiatričky (ktoré matka zaslala aj súdu do súdneho spisu na č.l. 129). Mal. A. je v kontakte s otcom cez staršiu sestru A. B.. 8. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 9. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 10. Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. 11. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 12. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 13. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 15. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 16. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 17. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 (t.j. neodmietol návrh pre vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 18. Podľa § 328 ods. 2 prvá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. 19. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 20. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 21. Nariadiť neodkladné opatrenie v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy je možné len vtedy, ak navrhovateľ v podanom návrhu tvrdí a súdu zároveň svojim návrhom, či prípadne priloženými dôkazmi osvedčí, že právne vzťahy medzi účastníkmi si vyžadujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo všeobecného právneho predpisu, ktorým je v tomto prípade Civilný sporový poriadok, ktorý v § 325 ods. 2 uvádza demonštratívne niektoré príklady neodkladných opatrení, ktoré možno nariadiť a z Civilného mimosporového poriadku ako osobitného právneho predpisu, ktorý v § 360 a nasl. obsahuje len niektoré ustanovenia o neodkladných opatreniach (a to vo veciach ochrany maloletého, vo veciach výživného, vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého a o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých). 22. V súvislosti s týmto rozhodnutím súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že ich vykonávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletého dieťaťa. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v určitých špecifických situáciách rieši osobitne, čo nielen umožňuje čl. 51 ods. 1 ústavy, ale to aj predpokladá. Pritom zákon o rodine preferuje predovšetkým dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 35, § 36, § 25 ods.
1, § 24 ods. 2 zákona o rodine). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa (IV. ÚS 367/08). 23. „Právo styku rodiča s dieťaťom vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, keď v zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy SR starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Zásadne treba pri úprave styku vychádzať z toho, že rodič má právo na to, aby s dieťaťom strávil polovicu jeho voľného času. Tým sa myslí nielen tzv. bežný voľný čas počas pracovných dní školského roka, ale všetok voľný čas dieťaťa, vrátane víkendov, sviatkov a prázdnin. Pri úprave, a to aj pri predbežnej úprave, by mala byť zachovaná proporcionalita rozloženia pri rešpektovaní rovnakých práv každého z rodičov. Úprava stretávania pod tento rozsah v prípade, ak rodič má záujem o stretávania v normálnom rozsahu polovice voľného času dieťaťa, by bolo obmedzením stretávania a súd by musel v rozhodnutí odôvodniť, aký záujem dieťaťa ho viedol k obmedzujúcemu rozhodnutiu“ (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: I. ÚS 138/2013-24 zo dňa 13.03.2013). 24. V tomto prípade súd po zistení skutkového stavu výsluchom rodičov, ako aj výsluchom mal. A., ako aj správ úradov práce sociálnych vecí a rodiny zo sociálnych šetrení v domácnostiach oboch rodičov má za preukázané, že po tom, čo bola otcovi uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 3Tp36/2023 z 19.07.2023 nahradená väzba monitorovacím zariadením, sa styk otca s mal. A. nerealizoval vôbec , hoci podľa názoru súdu na tento stav neboli vytvorené žiadne zákonné prekážky. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzájomný vzťah medzi rodičmi je vážne narušený, čo viedlo k obmedzeniu vzájomnej komunikácie a k strate schopnosti dospieť k dohode v elementárnych záležitostiach týkajúcich sa ich dcéry, ako je napríklad styk dcéry so otcom. Matka zastáva názor, že ona je iba tou osobou, s ktorou má ich maloleté dcéra právo žiť, pričom je dôvodné zo života dcéry absolútne otca eliminovať. Tento názor matky však nie je správny a je v rozpore z vyššie uvedenými rozhodnutiami súdov vyššej inštancie, ako aj Dohovorom o medzinárodnoprávnej ochrane dieťaťa. Matka, aj napriek prísľubu súdu, styk mal. A. s otcom neumožnila a preto, z dôvodu tohto neprípustného správania matky, je nutný do rodičovských práv a povinnosti zásah súdu. 25. Po posúdení vyjadrení oboch rodičov dospel súd k záveru, že matka si dostatočne neuvedomuje, že aj keď je mal. A. v jej osobnej starostlivosti (čo však súd spochybňuje, nakoľko prevažnú väčšinu času trávi mal. A. u starých rodičov z matkinej strany), otcovi zostávajú zachované všetky rodičovské práva a povinností a preto nemôže byť vylúčený zo sústavného výchovného pôsobenia na svojej dcéry, pričom jedným z prostriedkov k zabezpečeniu aspoň čiastočnej spoluúčasti otca na výchove dcéry je jeho osobný styk a nevyhnutná potreba, aby vzájomný vzťah otca a dcéry bol udržiavaný, ich citové puto upevňované. Pre súd je tak zarážajúca neschopnosť matky nájsť vzájomné riešenie vhodné pre maloletú dcéru, z jej strany sa súdu prostredníctvom jej vyjadrení dostávajú len negatívne stanoviská k osobe otca o jeho schopnostiam a možnostiach, pričom matka sama seba ako rodiča favorizuje, najmä ak o sebe tvrdí, že práve ona vie najlepšie vyhodnotiť a napĺňať potreby mal. A., hoci paradoxne, takmer všetky rodičovské povinnosti vykonávajú starí rodičia z matkinej strany. 26. Z ustanovenia § 28 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že rodičia majú nielen právo, ale aj povinnosť podieľať sa na výchove mal. dieťaťa. Súd preto považuje stav bez nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k stretávaniu sa otca so dcérou za nedostatočné pre realizáciu práva otca podieľať sa výchove dcéry. Argumenty otca pre úpravu styku preto považuje súd za pochopiteľné a rozumné. Od času kedy maloletý spolu s matkou odišiel z domácnosti otca sa jeho možnosti podieľať sa na úplnej a vyváženej výchove stali obmedzenými. Vychádzajúc z toho, že obaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti podieľať sa výchove svojho dieťaťa, že dieťa má právo byť s obidvoma rodičmi a to v rovnakom pomere, je tak nesprávne a neprípustné ak matka vytvára podmienky pre odcudzenie mal. A. od jej otca, ktorý ju nemá vo svojej osobnej starostlivosti. 27. Najmä v dôsledku plynutia času, kedy si maloletá upevňuje svoje sociálne väzby s najbližším okolím je dôležité, aby súd autoritatívne vstúpil do vzťahov v rodine a neodkladne upravil vzťahy účastníkov tak, aby nedochádzalo k odcudzeniu otca a dcéry, čo by mohlo mať do budúcna nenapraviteľné následky. 28. Súd tiež poukazuje na to, že úprava styku otca s dcérou mal. A. nijako nezasahuje do citových väzieb matky a mal. A.,. Matka má tak aj naďalej oveľa širší priestor ako otec na realizáciu svojich práv a povinností. Toho času taktiež nedochádza k žiadnemu dlhodobému odlúčeniu matky od jej dcéry. 29. Súd pri svojom rozhodovaní poukazuje tiež na to, že maloletý má vytvorené u oboch rodičoch vhodné podmienky, ktoré vyhovujú potrebám maloletého dieťaťa, pričom úrad práce v rámci sociálneho zisťovania dňa 13.11.2023 (správa z č.l. 120) nezistil u žiadneho z rodičov nedostatky v starostlivosti o maloletého. Z vykonaného dokazovania taktiež neboli osvedčené negatívne tvrdenia, ktoré matka uviedla na adresu otca. Matka svoje tvrdenia v zásade nepreukázala listinnými dôkazmi, ani inými dôkazmi, napr. výsluchmi svedkov. Otec bol rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 6T/91/2023 zo dňa 13.03.2024 neprávoplatné oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Spišská
Nová Ves za skutok, ktorý bol pôvodne vzatý do väzby. V tento deň mu bol Príkazom samosudcu ukončená kontrola monitorovacím zariadením v zmysle uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 3Tp/36/2023. 30. Súd má tak s ohľadom na všetky doposiaľ zistené skutočnosti za preukázané, že bola preukázaná potreba dočasnej ochrany práv maloletého dieťaťa a boli osvedčené skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre nariadenie neodkladného opatrenia. 31. Súd podotýka, že neodkladné opatrenie v tejto časti má iba dočasný charakter; platí do právoplatného rozhodnutia v konaní vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.