Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoP-134-2020.pdf
PDF · 72.84 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/134/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Mariany Muránskej, vo veci starostlivosti o mal. C. Ď., nar. XX.XX.XXXX, zast. Úradom práce, soc. vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov J. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. X. M. XXX/XX, XXX XX P. a B. Ď., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX Z. Ď., o zapretie otcovstva s prísl., o odvolaní J. M. proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 15Pc/15/2019-47 zo dňa 28.2.2020, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Predmet konania.
1. Predmetom konania je návrh otca na zapretie otcovstva k dieťaťu. Obsah napadnutého rozhodnutia 2. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol cit.: „I. Súd návrh z a m i e t a. II. Trovy konania súd účastníkom n e p r i z n á v a .“ 3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že navrhovateľ nie je otcom dieťaťa, ku ktorému žiadal zaprieť otcovstvo. Ako vyplynulo z jeho vyjadrení, hlavným dôvodom, prečo až teraz žiada otcovstvo zaprieť, je to, aby nemusel platiť výživné na cudzie dieťa, ktoré bolo v minulosti nízke, naviac C. so súrodencami boli v detskom domove, potom u pestúnov, ale v súčasnosti, keď už má C. 16 rokov, je výživné podstatne vyššie. Samozrejme nie je v poriadku, aby navrhovateľ mal vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, ktorého biologickým otcom je niekto iný, ale súd má za to, že mal otázku zapretia otcovstva riešiť po jeho narodení, keďže mal už vtedy vedomosť, že nie je C. otcom, alebo najneskôr vtedy, keď táto skutočnosť bola v rámci trestného konania, ktoré bolo voči nemu vedené pre prečin zanedbania povinnej výživy, potvrdená a otcovstvo bolo jednoznačne vylúčené. Navrhovateľ však jednoznačne zanedbal svoje právo podať návrh na súd na zapretie otcovstva. Tu súd poukazuje napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011, podľa ktorého: "Najvyšší súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. 4. Prijal právny názor, že je potrebné žalobu zamietnuť, pretože v danom prípade nebolo možné aplikovať nález Ústavného súdu SR z 20. apríla 2011, č. k. PL. ÚS 1/2010-57 aj s poukazom na čas, kedy sa navrhovateľ dozvedel, resp. kedy uňho vznikli pochybnosti o jeho otcovstve k maloletému C. M.. Ako sám uviedol, vedel to už od jeho narodenia, resp. so sto percentnou istotou o tom musel vedieť a
vedel, čo ani nepopieral, po vypracovaní znaleckého posudku a analýzy DNA v rámci trestného konania. Návrh na zapretie otcovstva podal až o cca 11 a pol roka po získaní tejto istoty. 5. Poukázal na ust. § 85, ods. 1, § 86, ods. 1, § 88, ods.1 Zákona o rodine. 6. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu účastníkovi náhradu trov nepriznal. Obsah odvolania 7. Proti rozsudku podal odvolanie otec. Navrhol, aby súd rozhodol, že nie je otcom mal. C. M.. Táto skutočnosť bola v konaní preukázaná DNA testami. Nie je spravodlivé, aby za týchto okolností platil výživné. Nesúhlasí s tým, že na zapretie otcovstva je stanovená lehota 3 roky. 8. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že je v najlepšom záujme mal. C., aby v jeho rodnom liste bol uvedený biologický otec, avšak s poukazom na dobu, ktorá od jeho narodenia prešla, pričom zo strany matky ani otca nedošlo k žiadnym krokom na zapretie otcovstva, s poukazom na zákonné ustanovenia navrhujú, aby v rodnom liste bol do prípadnej zmeny v budúcnosti zapísaný navrhovateľ. Hodnotenie odvolacieho súdu 9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozsudok súdu v napadnutých častiach prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 zákona č. 160/ 2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) . 10. Podľa ustanovenia § 86, ods. 1 Zákona o rodine, zapretie otcovstva sa viaže na splnenie dvoch podmienok a to, že sa manžel dozvie o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, a časové obmedzenie jeho oprávnenia zaprieť otcovstvo do uplynutia trojročnej lehoty od momentu, keď sa o týchto skutočnostiach dozvie. 11. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o zamietnutí návrhu na zapretie otcovstva správne skúmal, či v danom prípade boli splnené obe hmotnoprávne podmienky. Ako to vyplýva zo zisteného skutočného stavu, otec uviedol, že o skutočnostiach, že nie je biologickým otcom syna vedel už od jeho narodenia. Návrh na zapretie otcovstva podal až po uplynutí 11 a pol roka. Správny je teda záver súdu prvej inštancie o tom, že nebola splnená podmienka časového obmedzenia oprávnenia otca na zapretie otcovstva. Z uvedeného dôvodu je potrebné konštatovať vecnú správnosť záveru súdu o nesplnení zákonných podmienok na zapretie otcovstva. Zamietnutím návrhu otca na zapretie otcovstva v dôsledku márneho uplynutia trojročnej lehoty nie je vylúčená možnosť zaprieť otcovstvo na návrh dieťaťa. 12. Ani ďalšie odvolacie námietky otca nespochybnili vecnú správnosť rozsudku. Odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa §387 ods. 1 CSP potvrdil. 13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).