Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NR-15S/55/2023

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkýň: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., 2/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., proti žalovanému: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o preskúmanie postupu žalovaného, takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobkýň

1. Žalobou zo dňa 17.05.2023, doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 30.05.2023, sa žalobkyne domáhali preskúmania postupu žalovaného konštatujúc, že žalovaný ako ústredný orgán štátnej správy so zameraním na zákonnosť a dodržiavanie zákona pri svojich postupoch ignoroval zákon o konflikte záujmov. Žalobkyne namietali, že podnety na okresnú prokurátorku v Komárne sa žalovaný snažil riešiť podľa nesprávneho zákona, a to podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Konflikt záujmov alebo zainteresovanosť vlastných zamestnancov a ich prípadné zlyhanie nemala prokuratúra riešiť podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ani podľa , ale podľa o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Žalobkyne tiež namietali zlyhanie okresnej prokurátorky, zainteresovanosť do prípadu a tiež to, že táto osoba by nemala zastávať dve pozície, a to pozíciu žalobkyne v trestnej veci a pozíciu svedkyne. Napriek tomu, že dôkazy boli označené, žalovaný skutkové okolnosti vyhodnotil inak a oznámil, že neuplatní svoju kompetenciu v zmysle vyššie uvedených zákonov.

2. Žalobkyne konštatovali, že Etický kódex prokurátora patrí pod dohľad žalovaného a vyššie uvedených zákonov, a teda nie pod dohľad podľa a . Podľa žalobkýň žalovaný „vysoko kašle na ľudské práva“, na a ods. 2 a doslova ignoruje právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky prezentovaný v jeho rozhodnutí sp. zn. zo dňa 17.03.2015.

3. Žalovaný sa prostredníctvom Krajskej prokuratúry Nitra zbavoval svojej povinnosti, o čom mal svedčiť dôkaz označený ako „KP NR č. k: z 2.5.2023“. Krajská prokuratúra Nitra, podriadená žalovanému, dôkazy a ďalšie označené veci zámerne vyhodnocovala ako nejaké vyjadrenie, popritom však bol celý skutkový dej popísaný dôkazmi a označený tak, aby žalovaný mal povinnosť konať a zasiahnuť, lebo išlo o jasný konflikt záujmov a označená osoba mala byť odvolaná, keďže nebola

schopná sa k uvedeným veciam dobrovoľne priznať. Žalobkyne jasne a prehľadne popísali všetky dôležité skutočnosti, napriek tomu veci skončili tam, kde objektívne nemali čo hľadať, a to na Okresnom súde Komárno sp. zn. . Tieto veci žiadali žalobkyne vyžiadať ako dôkaz a taktiež aj ďalšie spisy, ktoré boli označené ako dôkaz.

4. Žalovaný rezignoval na svoju povinnosť prešetrovať zlyhania vlastných zamestnancov, riešiť otázky súvisiace so zneužívaním úradu na vlastné ciele, resp. na dosahovanie osobných cieľov, vykonávať dohľad nad dodržiavaním etického kódexu, zákonov a taktiež zákona o konflikte záujmov. Žalovaný od samého začiatku riešil veci šablónovo a rôznymi vzormi, ktoré slúžili len na elimináciu takých podaní, kde boli riešené podobné aktivity. Žalovaný ako nadriadený mal povinnosť riadiť. V zmysle a taktiež podľa daná a napadnutá agenda de facto nepatrila pod ani pod . V tomto smere mali právnu záväznosť a .

5. Zákon neplatil pre každého rovnako a žalovaný deformoval všetky podnety, ktoré pre neho boli neprijateľné. Žalobkyne poukázali na fakty a konkrétne zlyhania zamestnanca žalovaného, ktorý mal problém, pričom tento problém bol ujasnený a vysvetlený aj pre ústredný orgán, ktorý popieral existenciu takýchto aktivít, namiesto toho, aby konal. Žalovaný bol povinný dôkladne dodržiavať zákony aj proti podriadeným a mal zakročiť, ak vyšli najavo veci, ktoré už boli žalovanému viackrát vysvetlené a podložené dôkazmi.

6. Žalobkyne vyzvali žalovaného, aby všetky veci stiahol zo spisu „OS KN sp. zn. “, kde boli tieto veci účelovo schované s vedomím, že Okresný súd Komárno nebol oprávnený v týchto veciach konať.

7. Žalovaný nepostupoval podľa zákona a nepostupoval správne pri vyhodnotení skutočností. Jeho doposiaľ vykonaný postup bol formalistický v snahe deformovať podnet a neriešiť vec. Bolo vysvetlené a dôkazmi potvrdené (napr. „podnet schovaný do spisu OS KN č. k. “), prečo bolo potrebné zakročiť a spis od F. G. H. odňať a nedávať na jej subjektívny názor. Žalovaný v tomto smere vykladal zákon v neprospech účastníkov konania úplne lakonicky a ľahostajne.

8. Vzhľadom na uvedené žalobkyne navrhli, aby súd rozhodol tak, že žalovaný porušil zákon, keďže nepostupoval v zmysle , a zákona o konflikte záujmov. Žalovaný mal v plnom rozsahu tvrdenia účastníkov konania preveriť a následne konať. Žalovaný zvolil nesprávny zákonný postup.

II.

Konanie na správnom súde a posúdenie veci správnym súdom

9. Podľa a o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety podľa Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 účinného od 01.06.2023 náhodným výberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) a je vedená pod sp. zn. .

10. Podľa v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

11. Podľa v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „“), podanie vo veci samej je najmä žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, sťažnosť, kasačná sťažnosť, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na priznanie odkladného účinku.

12. Podľa , ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa .

13. Podľa , v uznesení podľa odseku 1 správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho doplniť alebo opraviť, a poučí o možnosti podanie odmietnuť.

14. Podľa , ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

15. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

16. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

17. Podľa , v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, ďalších účastníkov podľa a osôb zúčastnených na konaní podľa , označenie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia a deň jeho vydania, prípadne označenie výrokov, ktoré žalobca napáda, ak sú tieto samostatné a oddeliteľné a žaloba nesmeruje voči celému rozhodnutiu alebo opatreniu, d) deň oznámenia napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia žalobcovi podľa alebo deň právoplatnosti rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora podľa alebo deň právoplatnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia podľa alebo uvedenie, že žalobca sa považuje za opomenutého účastníka, dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“), f) označenie dôkazov, ak ich žalobca navrhuje vykonať, g) vyjadrenie, či žalobca žiada nariadenie pojednávania; na neskoršiu žiadosť žalobcu o nariadenie pojednávania správny súd neprihliada, h) návrh výroku rozhodnutia (ďalej len „žalobný návrh“).

18. Podľa , k správnej žalobe musí byť pripojené a) splnomocnenie udelené advokátom, ak nejde o výnimky uvedené v a , potvrdenie o požadovanom vzdelaní žalobcu, jeho zamestnanca alebo člena podľa , jedno vyhotovenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ak nejde o opomenutého účastníka podľa , alebo jedno vyhotovenie rozhodnutia orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora vydané v poslednom stupni, ak ide o správnu žalobu podanú prokurátorom.

19. Podľa , žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

20. Podľa , v žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie alebo opis, prípadne číslo iného zásahu orgánu verejnej správy, voči ktorému sa žalobca domáha ochrany, d) žalobné body, e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, f) žalobný návrh.

21. Žaloba fyzickej osoby alebo právnickej osoby v kontexte správneho súdnictva je procesný úkon, ktorým táto osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom chráneného záujmu v oblasti verejnej správy. Tento procesný úkon môže mať podobu správnej žaloby (napr. všeobecnej správnej žaloby) alebo inej žaloby iniciujúcej začatie správneho súdneho konania (napr. žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy).

22. Správna žaloba ako aj iná žaloba iniciujúca začatie správneho súdneho konania (ďalej spolu len „žaloba“) musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa obsahovať tiež osobitné náležitosti, a to v závislosti od konkrétneho druhu žaloby (ďalej len „podstatné náležitosti žaloby“). Ak v žalobe, prípadne v jej prílohách, tieto náležitosti absentujú, správny súd nevie preskúmať, či sú splnené procesné podmienky pre konanie o žalobe, ani ustáliť druh žaloby a predmet správneho súdneho konania.

23. Jednou z podstatných náležitostí žaloby je žalobný návrh, ktorý musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z toho dôvodu, že správny súd musí celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodovať (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23.03.2017, ods. 20).

24. Žalobný návrh má pri ustálení predmetu správneho súdneho prieskumu zo strany správneho súdu nepochybne zásadné miesto. Správny súd je však pri tejto činnosti (t. j. pri ustálení predmetu správneho súdneho prieskumu) povinný prihliadať aj na ostatné časti žaloby, a teda predmet správneho súdneho prieskumu ustáliť vychádzajúc z celkového obsahu žaloby. Správny súd je zároveň povinný preskúmať, či medzi žalobným návrhom a ostatnými časťami žaloby nie sú rozpory, v dôsledku ktorých by bola žaloba nezrozumiteľná. Ak správny súd zistí, že medzi žalobným návrhom a ostatnými časťami žaloby sú rozpory, je povinný vyzvať žalobcu, aby tieto rozpory odstránil, a to opravou, vyjasnením, či doplnením žaloby (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.09.2021, publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod publikačným číslom 38/2022).

25. Správny súd je tiež povinný preskúmať, či žalobca pripojil k žalobe splnomocnenie udelené advokátovi, ak nejde o výnimky uvedené v a , alebo potvrdenie o požadovanom vzdelaní, t. j. o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa, ktoré získal žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje.

26. Z hľadiska uvedených východísk bolo potrebné posúdiť aj predmetnú žalobu.

27. Po oboznámení sa s obsahom žaloby správny súd zistil, že je označená ako „Žaloba - Všeobecná správna žaloba“, pričom pod týmto textom je ešte uvedené „Nesprávny úradný postup“. Predmetná žaloba teda podľa svojho označenia má byť všeobecnou správnou žalobou.

28. Po zistení, že predmetná žaloba podľa svojho označenia má byť všeobecnou správnou žalobou, správny súd skúmal, či označeniu žaloby zodpovedá žalobkyňami formulovaný žalobný návrh, resp. či je žalobný návrh určitý do tej miery, aby bolo zrejmé, čo má byť predmetom správneho súdneho konania. Správny súd pritom prihliadal na celkový obsah žaloby.

29. Skúmajúc žalobný návrh správny súd zistil, že žalobkyne sa ním nedomáhali zrušenia konkrétneho rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného, a že v ňom absentuje označenie konkrétneho rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného (uvedením jeho čísla a dátumu jeho vydania), ktoré by malo byť predmetom správneho súdneho prieskumu. Žalobkyne pritom neoznačili žiadne konkrétne rozhodnutie ani opatrenie žalovaného (uvedením jeho čísla a dátumu jeho vydania) nielen v žalobnom návrhu, ale ani v iných častiach žaloby a k žalobe ani nepripojili žiadne rozhodnutie, resp. opatrenie žalovaného. Žalobkyne v žalobe označili „iba“ bližšie nešpecifikovaný akt Krajskej prokuratúry Nitra č. k. zo dňa 02.05.2023 (v žalobe uvádzaný slovami „Dôkaz: KP NR č. k.: z 2.5.2023“), a teda akt subjektu odlišného od žalovaného. Správnemu súdu preto nezostalo iné, ako konštatovať, že zo žaloby nebolo zrejmé, aké konkrétne rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného by malo byť predmetom správneho súdneho prieskumu v konaní o všeobecnej správnej žalobe.

30. Skúmajúc žalobný návrh správny súd dospel k záveru, že predmetná žaloba (v rozpore s jej označením) by eventuálne mohla byť žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Žalobkyne sa totiž žalobným návrhom domáhali, aby správny súd rozhodol nasledovne: „GP SR – porušil a v zmysle a zákona o konflikte záujmov. Mal v plnom rozsahu tvrdenie účastníkov preveriť a následne konať. GP SR – zvolil nesprávny zákonný postup.“ Takto formulovaný žalobný návrh by eventuálne mohol nasvedčovať žalobe podľa , t. j. žalobe, ktorou sa žalobca domáha určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy. Žalobným návrhom sa totiž žalobkyne domáhali určenia nezákonnosti postupu žalovaného, resp. určenia nesprávneho úradného postupu žalovaného v minulosti, ako tomu nasvedčuje minulý čas použitý v jeho textácii.

31. Ani z hľadiska posúdenia žaloby ako žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy však predmet správneho súdneho konania nebol zrejmý. Žalobkyne neuviedli žiadny konkrétny podnet adresovaný žalovanému (uvedením autora alebo autorov podnetu, dátumu, z ktorého bol podnet a dátumu, kedy mal byť podnet doručený žalovanému a tiež špecifikovania veci, ktorej sa podnet mal týkať), ktorý by bol žalovaný povinný vybaviť v rámci výkonu svojej pôsobnosti v oblasti verejnej správy a pri vybavovaní ktorého by mohol zasiahnuť do ich práv, právom chránených záujmov alebo povinností v oblasti verejnej správy v podobe tzv. iného zásahu orgánu verejnej správy. Vyjadrenia žalobkýň boli iba všeobecného charakteru bez bližšieho identifikovania (individualizovania) konkrétnych úkonov, postupov, resp. opomenutí žalovaného pri plnení jeho úloh v oblasti verejnej správy, ktorými by mohli byť ich práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti v oblasti verejnej správy priamo dotknuté.

32. Vo vzťahu k žalovanému žalobkyne uviedli v konkrétnejších súvislostiach, že ho vyzývajú, aby všetky veci stiahol zo spisu Okresného súdu Komárno, kde boli tieto veci účelovo schované s vedomím, že okresný súd nie je v týchto veciach povinný konať a rovnako tieto veci mali byť účelovo podsúvané ako vyjadrenie alebo iný nesprávny akt. Takáto výzva, obsiahnutá v samotnej žalobe, adresovaná žalovanému je z hľadiska správneho súdneho prieskumu bez relevancie, pretože predstavuje výzvu žalovanému, aby konal určitým spôsobom (do budúcnosti), a nie námietku porušenia práv a právom chránených záujmov žalobkýň v oblasti verejnej správy. Inými slovami táto výzva nebola relevantná vo vzťahu k vymedzeniu predmetu žaloby, pokiaľ by aj mala byť posudzovaná ako žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy.

33. Pri zisťovaní predmetu správneho súdneho konania musel správny súd prihliadať na skutočnosť, že žalovaný pri plnení svojich úloh zverených mu všeobecne záväznými právnymi predpismi v oblasti trestného konania nemá postavenie orgánu verejnej správy, a preto postup žalovaného v týchto prípadoch ani nepodlieha prieskumu v rámci správneho súdnictva. Eventuálny postup žalovaného v konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. , t. j. v trestnej veci (do súdneho registra „T“ sa zapisuje trestnoprávna agenda), preto nemôže predstavovať iný zásah žalovaného v oblasti verejnej správy. Správny súd pripomína, že iný zásah orgánu verejnej správy predstavuje jeho faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby priamo dotknuté [ ].

34. Pokiaľ žalobkyne uvádzali, že určitý spis mal byť odňatý od F. G. H., možno sa len domnievať, že F. G. H. je prokurátorka, a že žalobkyne mali na mysli odňatie spisu vedeného na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. . Keďže však postup pri vylúčení prokurátora v trestnom konaní v zmysle ustanovuje , skutkové okolnosti týkajúce sa odňatia, resp. neodňatia vyššie uvedeného spisu vo veci trestnoprávnej agendy od F. G. H. nemohli predstavovať iný zásah orgánu verejnej správy. Z rovnakého dôvodu nemohli predstavovať iný zásah orgánu verejnej správy skutkové okolnosti týkajúce sa námietky žalobkýň, že určitá osoba by nemala zastávať pozíciu žalobkyne v trestnej veci a svedkyne. Správny súd nemá právomoc posudzovať otázku, či určitá osoba môže byť žalobkyňou v trestnej veci a zároveň aj svedkyňou. Túto otázku môžu súdy posudzovať len v rámci trestného konania.

35. Keďže označenie žaloby ako všeobecnej správnej žaloby nezodpovedalo žalobnému návrhu, keď žalobkyne sa ním ani nedomáhali zrušenia konkrétneho rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného, a keďže predmet správneho súdneho konania nebol zrejmý ani pri eventuálnom posúdení žaloby ako žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy, správny súd uznesením č. k. -16 zo

dňa 08.01.2024 (ďalej len „uznesenie zo dňa 08.01.2024“) vyzval žalobkyne, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia doplnili a opravili žalobu. Toto uznesenie bolo žalobkyniam doručené dňa 15.01.2024.

36. Vzhľadom na to, že spolu s uznesením zo dňa 08.01.2024 nebolo žalobkyniam doručované poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, správny súd uznesením č. k. -22 zo dňa 26.02.2024 (ďalej len „uznesenie zo dňa 26.02.2024“) opätovne vyzval žalobkyne, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia odstránili vady svojho podania zo dňa 17.05.2023 (t. j. vady žaloby) a tieto opravili alebo doplnili označením napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia a dňa jeho vydania, prípadne označením výrokov, ktoré napádajú, ak sú tieto samostatné a oddeliteľné a žaloba nesmeruje voči celému rozhodnutiu alebo opatreniu, resp. označím, opísaním, prípadne uvedením čísla iného zásahu žalovaného, voči ktorému sa domáhali ochrany, a uvedením dňa oznámenia napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia žalobkyniam, prípadne dňa, kedy sa o inom zásahu orgánu verejnej správy dozvedeli. Správny súd žalobkyne tiež vyzval, aby v tej istej lehote uviedli dôvody žaloby, z ktorých by bolo zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považovali napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné, resp. v čom spočíval iný zásah žalovaného. Správny súd žalobkyne ďalej vyzval, aby uviedli žalobný návrh, t. j. návrh výroku rozhodnutia súdu tak, aby zodpovedal druhu podanej žaloby. Správny súd žalobkyne vyzval aj na predloženie plnej moci udelenej advokátovi na zastupovanie v tomto konaní, pokiaľ nemajú vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ktoré bolo potrebné preukázať predložením diplomu. Správny súd v uznesení zo dňa 26.02.2024 zároveň poučil žalobkyne ako majú odstrániť vady podania zo dňa 17.05.2023 (t. j. vady žaloby), s tým, že ak sa v určenej lehote podanie nedoplní alebo neopraví, odmietne ho uznesením, ibaže by v konaní bolo možné pokračovať aj napriek uvedeným nedostatkom.

37. Uznesenie správneho súdu zo dňa 26.02.2024 bolo žalobkyni v 2. rade doručené dňa 05.03.2024. Žalobkyňa v 1. rade uznesenie správneho súdu zo dňa 26.02.2024 v odbernej lehote neprevzala, informácia o doručovaní bola súdu oznámená dňa 19.03.2024. Uznesenie správneho súdu zo dňa 26.02.2024 sa teda považuje za doručené žalobkyni v 1. rade dňa 19.03.2024, a to v zmysle v znení neskorších predpisov v spojitosti s .

38. Na uznesenie správneho súdu zo dňa 26.02.2024 ako ani na uznesenie správneho súdu zo dňa 08.01.2024 žalobkyne nijako nereagovali, a teda v súdom určenej lehote, a ani po uplynutí tejto lehoty, žalobu nedoplnili ani neopravili, t. j. neodstránili jej vady. Žalobkyne v súdom určenej lehote, a ani po uplynutí tejto lehoty, nedoručili správnemu súdu ani žiadne podanie, z ktorého by vyplývalo, že z uznesenia správneho súdu zo dňa 26.02.2024 a zo dňa 08.01.2024 im nebolo zrejmé, čo vlastne majú v konaní urobiť.

39. Vzhľadom na to, že žalobkyne neodstránili vady žaloby zo dňa 17.05.2023 v súdom určenej lehote, a to napriek poučeniu o právnych následkoch spojených s neodstránením vád žaloby v podobe jej odmietnutia, správny súd rozhodol tak, že žalobu podľa odmietol, pretože pre uvedené vady nebolo možné v konaní pokračovať. K záveru o nemožnosti pokračovať v konaní správny súd dospel vzhľadom na to, že žalobkyne nevymedzili predmet správneho súdneho konania tak, ako to vyžaduje . Žalobkyne totiž napriek výzve správneho súdu neoznačili konkrétne rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného uvedením jeho čísla a dátumu jeho vydania, ani nekonkretizovali prípadný iný zásah žalovaného a (ako to už bolo uvedené) ani zo žaloby nebolo zrejmé, aké konkrétne rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného by malo byť predmetom správneho súdneho prieskumu v konaní o všeobecnej správnej žalobe, resp. voči akému konkrétnemu inému zásahu žalovaného sa žalobkyne svojou žalobou domáhajú ochrany svojich práv a právom chránených záujmov.

40. Keďže žaloba mala byť všeobecnou správnou žalobou, prípadne žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy, bolo potrebné, aby žalobkyne boli pri jej podaní zastúpené podľa , ibaže by mali vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Žalobkyne však zastúpenie podľa nepreukázali a nepredložili ani potvrdenie, z ktorého by vyplývalo, že majú vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, a to napriek výzve obsiahnutej v uznesení správneho súdu zo dňa 26.02.2024 a v uznesení správneho súdu zo dňa 08.01.2024. Žalobu žalobkýň by preto, aj v prípade jej doplnenia o podstatné náležitosti všeobecnej správnej žaloby, prípadne žaloby proti inému zásahu, bolo potrebné odmietnuť aj podľa .

41. Správny súd napokon uvádza, že žalobkyne síce v žalobe označili ako žalovaného „Generálneho prokurátora Slovenskej republiky“, avšak správny súd ustálil, že pokiaľ mala byť žaloba všeobecnou správnou žalobou, žalovaným bola Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Pokiaľ by totiž žalobkyne aj označili rozhodnutie alebo opatrenie podpísané generálnym prokurátorom podliehajúce prieskumu v rámci správneho súdnictva v konaní o všeobecnej správnej žalobe, žalovaným by nebol generálny prokurátor, ale Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Je potrebné zdôrazniť, že generálny prokurátor by v takom prípade nebol sám osebe orgánom verejnej správy, ale osobou stojacou na čele Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky ako orgánu verejnej správy. Správny súd napokon pripomína, že v konaní o všeobecnej správnej žalobe nie je viazaný označením žalovaného, ale v súlade so zásadou iura novit curia je povinný sám žalovaného určiť, a to v závislosti od predmetu prieskumu označeného žalobcom. Pokiaľ teda žalobca vo všeobecnej správnej žalobe nesprávne označí žalovaného, správny súd sám určí žalovaného (keďže táto skutočnosť vyplýva priamo z ) a s takto určeným žalovaným aj koná. Tieto závery by podľa správneho súdu bolo potrebné uplatniť aj vtedy, ak by bola žaloba žalobkýň žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy, pretože aj v tomto prípade by orgánom verejnej správy bola Generálna prokuratúra Slovenskej republiky.

42. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže žaloba bola odmietnutá a nebol zistený žiadny dôvod pre aplikáciu .

43. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave ( v spojení s a ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.