Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5S-229-2020.pdf
PDF · 82.08 KB
Case nature
Subarea
5S/229/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: MEDICOPHARM s.r.o., so sídlom Sliezska 9, 831 03 Bratislava, IČO: 46 138 331, právne zastúpený: Hronček & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101594106/2020 zo dňa 16.10.2020, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave priznáva správnej žalobe zo dňa 21.12.2020 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101594106/2020 zo dňa 16.10.2020 odkladný účinok a odkladá vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného č. 101594106/2020 zo dňa 16.10.2020 až do právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veci vedenej pod sp. zn. 5S/229/2020.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na Krajskom súde v Bratislave ako správnom súde (ďalej len „správny súd“) dňa 21.12.2020 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101594106/2020 zo dňa 16.10.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 1028611721/2019 zo dňa 12.12.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil daň na dani z príjmov vyberanej zrážkou za zdaňovacie obdobie roka 2015 v sume 321.649,63 eur žalobcovi ako daňovému subjektu.
2. Žalobca žiada napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť Daňovému úradu Bratislava na ďalšie konanie.
3. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol, aby súd uznesením priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tak, že výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí na strane žalobcu vznik závažnej ujmy, ktorú vidí v ujme na svojich právach, majetku a v zaradení žalobcu medzi daňových dlžníkov, čo žalobcu automaticky vylučuje napr. z možnosti uchádzať sa a realizovať verejné zákazky a uchádzať sa o čerpanie štátnej pomoci alebo čerpania európskych štrukturálnych fondov. Na začatie núteného výkonu napadnutého rozhodnutia je žalovaný oprávnený už nadobudnutím vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, t.j. uplynutím 15.-teho dňa od doručenia (oznámenia) napadnutého rozhodnutia. Účinky legislatívnych opatrení, prijatých na zmiernenie následkov šírenia pandémie ochorenia COVID-19, a to ust. § 3 až § 13 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, už netrvajú a ochranu pred začatím daňovej exekúcie do rozhodnutia správneho súdu zabezpečí žalobcovi len priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca poukázal na dôsledky, ktoré mu hrozia okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia, a to že žalobca nemá možnosť dorubenú daň zaplatiť bez toho, aby tým neohrozil vlastnú existenciu a ďalšie
fungovanie, čo vyplýva aj z ekonomických výkazov žalobcu a správy o ekonomickom stave žalobcu a analýze dopadov pohľadávky správcu dane voči žalobcovi, ktorú žalobca nechal vypracovať pre účely tohto konania. Ďalej argumentoval tým, že sa jedná o daň, ktorú žalobca a jeho dodávatelia, uvedení v protokole z daňovej kontroly a v prvostupňovom rozhodnutí už priznal, odviedol a zaplatil, spôsobom a postupom cez tvorbu základu dane v daňovom priznaní za rok 2015. Žalobca v návrhu odkázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline vo veci vedenej pod sp. zn. 31S/141/2017, kde súd v obdobnej veci rozhodol o zrušení napadnutého rozhodnutia a vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie, pričom však tento rozsudok bol zrušený a vrátený krajskému súdu Najvyšším súdom SR na opätovné konanie vo veci. Uviedol, že krajský súd v tejto veci priznal správnej žalobe odkladný účinok až do rozhodnutia vo veci samej. Žalobca odkázal aj na ďalšie rozhodnutia správnych súdov o priznaní odkladného účinku správnym žalobám v obdobných veciach. Žalobca ďalej v návrhu uviedol, že správca dane vykonal voči žalobcovi súbežne daňovú kontrolu tej istej dane aj za zdaňovacie obdobie roka 2016, v ktorom aplikoval úplne totožnú právnu argumentáciu a dospel k úplne rovnakým záverom na základe ktorých dorubil žalobcovi na dani vyberanej zrážkou za zdaňovacie obdobie roka 2016 daň vo výške 281.667,03 EUR. Žalobcovi bola teda vyrubená daň za roky 2015 a 2016 spolu vo výške 603.313,66 EUR. Z mimoriadnej účtovnej závierky vypracovanej žalobcom ku dňu 31.10.2020 vyplýva, že žalobca dosiahol záporný hospodársky výsledok, majetok spoločnosti predstavuje sumu 339.003,- eur, záväzky spoločnosti sú vo výške 23.186,- eur, pohľadávky spoločnosti sú vo výške 330.058,- eur a stav finančných účtov v banke je vo výške 1.112,- eur a peniaze v pokladni má vo výške 103,- eur. K majetku spoločnosti uviedol, že podstatná časť účtovne evidovaného majetku (za rok 2015-2016 v sume 314.961,00 EUR, za august až október 2020, spolu v sume 372,00 EUR) predstavuje pohľadávky žalobcu voči daňovému úradu na vrátenie nadmerných odpočtov na DPH, pričom o týchto pohľadávkach žalobcu stále prebieha správne súdne konanie. Nejde tak o reálne finančné prostriedky, ktorými by žalobca disponoval a ktoré by mohol použiť na úhradu dorubenej zrážkovej dane. Navyše ani celá táto suma evidovaného majetku nepokrýva celkovú sumu dorubenej zrážkovej dane. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca v súčasnosti nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami, aby mohol uspokojiť vyrubenú daň. Žalobca ďalej uviedol, že od 01.04.2019 ukončil svoju činnosť veľkodistribúcie humánnych liekov a utlmil svoju podnikateľskú činnosť, až dokým nebude s konečnou platnosťou v predmetnej veci rozhodnuté, pretože sa odmieta vystavovať riziku, že nebude schopný plniť záväzky voči svojim obchodným partnerom. Žalobca má za to, že vzhľadom na jeho finančnú situáciu by výkon napadnutého rozhodnutia znamenal úpadok spoločnosti - žalobcu a takmer okamžité ukončenie obchodnej činnosti žalobcu. Žalobca je toho názoru, že ak by správnej žalobe odkladný účinok nebol priznaný a žalobca by bol v tomto konaní, vo veci samej úspešný, nebude to mať pre neho už žiadny reálny význam, pretože spoločnosť bude pred zánikom, riadená určeným správcom konkurznej podstaty, a obnova podnikateľskej činnosti bude logicky nemožná. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe na návrh žalobcu na strane štátu nevzniká podľa žalobcu žiadna vážna hrozba. Žalobca má všetky svoje záväzky voči štátu vysporiadané, svoje daňové povinnosti si plní riadne a z hľadiska platobnej disciplíny voči štátu sa teda jedná o subjekt, ktorý svoje záväzky dôsledne plnil. Vyrubenie zrážkovej dane žalovaným v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu vo výške 321.649,63 EUR považuje za nezákonné a nesprávne, a preto sa domáha jeho zrušenia.
4. K žalobe sa žalovaný vyjadril písomným podaním zo dňa 02.03.2021 a predložil správnemu súdu administratívny spis. Vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu. K návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa nevyjadril. Žalovaný považuje napadnuté rozhodnutie za zákonné a žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť.
5. Žalobca sa podaním zo dňa 19.03.2021 vyjadril k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe, pričom v súvislosti s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že žalovaný sa k nemu vôbec nevyjadril, nerozporoval ho a nevyjadril ani svoj nesúhlas. Mal za to, že žalovaný nemá proti priznaniu odkladného účinku správnej žalobe námietky ani výhrady. Žalobca aj na základe uvedeného žiadal súd, aby vyhovel návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca ďalej považoval vyjadrenie žalovaného k žalobe za všeobecné a vágne a žalovaný podľa neho nereagoval na právne odôvodnenú argumentáciu žalobcu, na základe ktorej považuje vyrubenú zrážkovú daň za obdobie roku 2015 za nezákonnú a nesprávnu.
6. Podaním zo dňa 21.03.2021 žalobca doručil správnemu súdu uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/102/2020 zo dňa 23.02.2021, ktorým bol v obdobnej právnej veci priznaný odkladný účinok. Podaním zo dňa 07.04.2021 poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k.
2S/287/2020-335 zo dňa 26.03.2021, ktorým Krajský súd v Bratislave v rovnakej právnej veci rovnakých strán konania priznal správnej žalobe odkladný účinok do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.
7. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom.
10. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
11. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.
12. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
13. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v ust. § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Žalobca návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadal priznať odkladný účinok správnej žalobe z dôvodu, že mu podľa jeho tvrdenia hrozí závažná ujma spočívajúca vo vzniku platobnej neschopnosti, nemožnosti uchádzať sa o verejné zákazky a v ohrození jeho podnikateľskej činnosti a existencie ako podnikateľského subjektu. Správny súd mal z návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a z priložených dôkazov za preukázané, že žalobcovi hrozí okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia závažná ujma, nakoľko z finančnej a majetkovej situácie žalobcu vyplýva, že žalovaným vyrubená daň vo výške 321.649,63 eur je pre žalobcu likvidačná a žalobca nemôže túto okamžite uhradiť bez toho, aby ohrozil svoju ďalšiu existenciu. Napadnutým rozhodnutím dorubená daň niekoľkonásobne prevyšuje hospodársky výsledok žalobcu, ako aj jeho celkový majetok. Správny súd mal so žalobcom
uvedených tvrdení a predložených dôkazov za dostatočne preukázané, že majetok žalobcu a jeho pohľadávky, v prevažnej miere voči správcovi dane, nemôže žalobca použiť na úhradu dorubenej dane. Začatím daňového exekučného konania a zablokovaním účtov a majetku žalobcu by došlo podľa názoru správneho súdu k bezprostrednému ukončeniu podnikateľskej činnosti žalobcu, čím by vznikla na jeho strane závažná ujma, ktorú by nebolo možné zhojiť ani následným rozhodnutím správneho súdu vo veci samej, ak by došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Správne súdne konanie by tým pre žalobcu prakticky stratilo zmysel a nebola by poskytnutá ochrana právam a oprávneným záujmom žalobcu.
14. Pri posudzovaní priznania odkladného účinku správnej žalobe s verejným záujmom správny súd dospel k záveru, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe v tomto prípade je v súlade s verejným záujmom, nakoľko má správny súd za to, že žalobca má záujem na riadnom plnení svojich záväzkov a na riadnom pokračovaní vo svojej podnikateľskej činnosti, a to aj vzhľadom na riadne plnenie si svojich daňových záväzkov v minulosti. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe relevantným spôsobom nevyjadril, tvrdenia žalobcu uvedené v návrhu na priznanie odkladného účinku žiadnym spôsobom nevyvrátil a vo svojich vyjadreniach neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré by považoval zaplatenie dane za ohrozené. Správny súd, vychádzajúc zo všetkých mu známych skutočností a dôkazov, nepovažuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe v danom prípade za rozporné s verejným záujmom.
15. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe osvedčil hrozbu závažnej ujmy a rovnako aj skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom, osvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP. Správny súd preto v súlade s ust. § 185 písm. a) SSP priznal správnej žalobe zo dňa 21.12.2020 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101594106/2020 zo dňa 16.10.2020 odkladný účinok, a to až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
16. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).