Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/229/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členov senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a Mgr. Mariána Degmu, v právnej veci žalobcu: MEDICOPHARM s. r. o., so sídlom Sliezska 9, Bratislava, IČO: 35 918 519, zastúpeného: Hronček & Partners, s. r. o., IČO: 47 248 327, so sídlom Kálov 1, Žilina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO: 42 499 500, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101594106/2020 zo dňa 16.10.2020, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu zo dňa 21.12.2020 na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie o výklad predpisov európskeho práva zamieta.

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalovaný rozhodnutím Číslo: 101594106/2020 zo dňa 16.10.2020 podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (daňový poriadok) na základe odvolania žalobcu potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Bratislava Číslo: 102861721/2019 zo dňa 12.12.2019, ktorým správca dane podľa ustanovenia daňového poriadku, vyrubil žalobcovi daň na dani z príjmov vyberanej zrážkou za zdaňovacie obdobie rok 2015 v sume XXX XXX,XX eura.

2. Včas podanou žalobou, doručenou súdu elektronicky so ZEP dňa 21.12.2020, sa žalobca domáhal zrušenia v záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo. 3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 4. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov ( ) napadnuté rozhodnutia, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase vydania rozhodnutia žalovaného ( ). 5. Správny súd verejne vyhlásil rozsudok vo veci dňa 24.05.2022. 6. Lustráciou žalobcu súdnych rozhodnutí správny súd zistil, že tunajší súd už právoplatne rozhodol vo veci rovnakých účastníkov konania, a to vo veci sp. zn. rozsudkom zo dňa 22.09.2021.

Skutkové a právne závery správneho súdu 7. Po preskúmaní žalobných námietok, stanoviska žalovaného a administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že správnu žalobu je potrebné zamietnuť.

8. Podľa , vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. 9. Správny súd je viazaný nielen rozsahom, ale aj žalobnými dôvodmi ( ). Pokiaľ o týchto žalobných dôvodoch bolo už vo vzťahu k žalobcovi rozhodnuté v inom prípade, tak žalobcovi je známy právny postoj správneho súdu k uvedenému problému. Opakované podávanie žalôb, ktoré sa líšia iba okruhom ďalších účastníkov, ale druhovo ide o ten istý problém, vedie k zneužívaniu zásady oficiality v súdnom konaní ( ), keď správny súd musí rozhodnúť už vo veci vyriešeného právneho problému opätovne rozsudkom. Vzhľadom na to, že v našom systéme neexistuje súdny precedens, zavádza sa aspoň možnosť skráteného odôvodnenia s odkazom na totožný rozsudok, v ktorom už bol právny problém vyriešený. Totožný predmet konania sa rozumie druhovo totožný (obdobný) predmet konania, ktorý ale nevytvára prekážku rei iudicatae alebo prekážku litispendencie. Ide o predmet konania, ktorý sa týka rovnakého právneho problému a formálne sa líši iba číslom konania (Komentár k , zdroj ASPI). 10. Vo vyššie uvedenej veci (odsek 6 tohto rozsudku) správny súd správnu žalobu podľa (ďalej len „“) zamietol, s tým že žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania. Predmetom uvedeného konania bolo preskúmanie zákonnosti žalovaného o odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu správcu dane, ktorým bola žalobcovi vyrubená daň z príjmov vyberaná zrážkou, avšak za iné zdaňovacieho obdobie, ako je predmetom tohto konania (za zdaňovacie obdobie roku 2016). 11. Totožnosť predmetu konania podľa vo vzťahu k vyššie špecifikovanému konaniu/ rozhodnutiu je daná tým, že v konaní, v ktorom bolo vydané vyššie špecifikované rozhodnutie, bolo predmetom prieskumu tunajšieho správneho súdu rozhodnutie žalovaného, ktorými žalovaný zamietol odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu správcu dane o vyrubení dani z príjmov vyberanej zrážkou za iné zdaňovacieho obdobie, ako je predmetom tohto konania a žalobné námietky, ktoré boli uplatnené v konaní sp. zn. sú takmer totožné, ako je tomu v tomto konaní. 12. V súlade s správny súd poukazuje na rozsudok tunajšieho súdu vo veci sp. zn. zo dňa 22.09.2021. V uvedenom konaní si podľa označeného rozsudku žalobca uplatnil nasledovné žalobné námietky: „7. Žalobca vo svojej žalobe namietal, že z relevantných peňažných plnení neodviedol daň zrážkou z dôvodu, že sa tento spôsob výberu dane na tieto plnenia neaplikuje. V predmetnom období, ani nikdy potom žiadne subjekty pri tomto druhu plnení takto príjmy nezdaňovali a rovnako odborná verejnosť k veci zastávala úplne iný názor, ako ex post začal uplatňovať žalovaný a správca dane. V prípadoch, kedy správca dane tvrdí, že daňový subjekt mal platiť daň zrážkou podľa ust. ZODP toto tvrdenie, závery a postup správcu dane považujeme za nesprávne, a toto ustanovenie sa na činnosť, ktorú vykonával žalobca nevzťahuje. Žalobca ako daňový subjekt nevykonal žiadny taký obchod, resp. neposkytol žiadne také plnenie, na ktoré by sa uvedené ustanovenia o povinnosti platiť daň zrážkou vzťahovali. Daňový subjekt vykonával vo vzťahu ku lekárňam výlučne obchodnú činnosť spočívajúcu v bežnom obchodnom styku (napr. podľa alebo ) týkajúceho sa predaja a kúpy liekov. Išlo o tzv. spätný predaj prebytočných liekov od lekární, ktoré sa týmto lekárňam nepodarilo vydať pacientom, ktorý bol vykonávaný v súlade s ZOL pričom práve táto činnosť je činnosťou, na ktorú sa zrážková daň neaplikuje ani nikdy neaplikovala a neaplikovali ju ani žiadne daňové subjekty. 8. Z ustanovenia vtedy platného ZODP prvostupňový orgán a žalovaný vyvodili záver, že žalobca ako daňový subjekt, ktorý mal údajne v zmysle v tom čase platného ustanovenia ZODP podľa názoru žalovaného postavenie držiteľa, mal odviesť a zaplatiť daň postupom podľa ZODP, t.j. zrážkou za rok 2016 vo výške XXX.XXX,XX €. Túto daň mal podľa názoru žalovaného žalobca zaplatiť z peňažných plnení - peňažných úhrad ako protiplnenie za prijatý tovar (lieky), ktoré poskytol lekárňam (tie žalovaný považuje za poskytovateľov zdravotnej starostlivosti), pričom tieto boli poskytované pri bežnom obchodnom styku. Žalovaný svoje rozhodnutie opiera o ust. v spojení s ZODP, ktoré upravuje prípady, kedy subjekt v postavení „držiteľa“ má povinnosť platiť daň zrážkou postupom podľa ZODP. Zásadný význam v tejto veci má preto správne posúdenie toho, ktoré peňažné a nepeňažné plnenia, poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa majú podliehať postupu podľa ZODP. Zo znenia zákonného ustanovenia je zrejmé, že nie všetky plnenia poskytnuté medzi držiteľmi a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti podliehajú tomuto osobitnému spôsobu zdaňovania. Zo ZODP možno výkladom dotknutých ustanovení vyvodiť niekoľko

hmotnoprávnych podmienok, ktoré musia byť splnené, aby sa na konkrétny príjem (v tomto prípade peňažné plnenie) zrážková daň aplikovala. Ak tieto hmotnoprávne podmienky naplnené nie sú, zrážková daň sa aplikovať nemôže. V opačnom prípade by sa jednalo o výber daní v rozpore so zákonom a SR, ktorá v čl. 59 ods. 2 ustanovuje, že „Dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona.“ 9. Zrážková daň nie je samostatným druhom dane. Ide len o osobitný spôsob výberu dane z príjmov, ktorý sa uplatní len v určitých špecifických situáciách a za naplnenia podmienok, ktoré všetky stanovuje ZODP ako všeobecne záväzná právna norma. Iný všeobecne záväzný právny predpis, spôsob výberu dane z príjmov zrážkou (na účely tejto žaloby označovaný ako „zrážková daň“) neupravuje. Žalovaný aj prvostupňový orgán opakovane svoje závery opierajú aj o „Metodický pokyn k zdaňovaniu príjmov plynúcich poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa podľa o dani z príjmov v znení neskorších predpisov“ (ďalej len „“). Zároveň žalovaný nesprávne uvádzal, že zverejnením tohto metodického pokynu bol pre daňové subjekty dostupný výklad legislatívy. Metodický pokyn bol zverejnený až v apríli 2015, čiže s výrazným omeškaním, navyše výklad v ňom prezentovaný nie je správny (odôvodňujeme rovnako ako odôvodňujeme túto žalobu v časti nesprávneho právneho posúdenia) a nijako z neho nevyplýva, že by sa zrážková daň mala aplikovať aj na plnenia poskytované v rámci bežného obchodného styku, pri výkone tzv. spätného predaja podľa o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Navyše sa jedná len o nezáväzný právny dokument a obsah tohto dokumentu je vždy potrebné podrobiť predovšetkým posúdeniu z hľadiska všeobecne záväzných právnych noriem. V minulosti pri iných Metodických pokynoch už nastala situácia, kedy v Metodickom pokyne finančná správa pochybila a prezentovala nesprávny výklad zákona a nesprávne závery, ktoré následne finančná správa opravovala. V tejto súvislosti si dovoľujeme poukázať na prípad iného metodického usmernenia FRSR, tiež vydaného Odborom daňovej metodiky FR SR, ktoré sa týkalo výkladu aplikácie ustanovení o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Jedno takéto usmernenie vydalo FRSR v 11/2018 a v tomto uviedlo, že za predmet tejto „novej dane“, ktorý je vymedzený v zákona sa má považovať aj pripoistenie vybraných produktov z odvetvia neživotného poistenia (napr. poistenie úrazu, poistenie choroby), ktoré je uzatvorené v prípade uzavretia poistnej zmluvy v odvetví životného poistenia s takýmto pripoistením. Ani v tomto prípade takýto výklad nevyplýval z príslušnej právnej normy, jedine FR SR takýto výklad „dotvorilo“. Následne po tlaku poisťovní došlo k novému vydaniu rovnakého metodického usmernenia FRSR, rovnakým Odborom daňovej metodiky FR SR z apríla 2019, podľa ktorého už predmetom dane podľa príslušného zákona nebolo uvedené pripoistenie z odvetvia neživotného poistenia. K tejto zmene „právneho názoru FR SR“ došlo jedine na základe tlaku subjektov dotknutých takýmto výkladom a to bez toho, že by došlo k akejkoľvek úprave/zmene právnej normy. Finančné riaditeľstvo ani daňové úrady nie sú kompetentné podávať právne záväzné výklady práva. 10. Z výslovného znenia ZODP vyplýva, že tento postup výberu dane zrážkou sa nevzťahuje na plnenia, ak sú vyplácané za klinické skúšanie. Avšak súčasne ďalšou podmienkou formulovanou v tomto ustanovení, pre aplikáciu postupu podľa je, že daň sa vyberá zrážkou „ak ide o peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa“. Je tak kľúčové posúdiť, ktoré plnenia sa považujú na účely dotknutého ustanovenia za peňažné a nepeňažné plnenia. Je evidentné, že nie všetky plnenia sa automaticky majú považovať za „peňažné a nepeňažné plnenie“. Je pravdou, že ZODP v roku 2016 exaktne nedefinoval pojem peňažné a nepeňažné plnenie, preto je podstatné poukázať na odvolávku (odkaz) „37ab“, ktorá je umiestnená na konci ustanovenia ZODP, a to za interpunkčným znamienkom ukončujúcim významovú vetu právnej normy. Odkaz za citovaným ustanovením „37ab)“ odkazuje na celé znenie o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov a teda nie len na niektoré z jeho ustanovení. Aby sa dotknuté ustanovenie vykladalo a aplikovalo správne je nevyhnutné správne posúdiť, vyhodnotiť a použiť odvolávku „37ab“. 11. Používanie odvolávok v právnom poriadku Slovenskej republiky má svoj systém a význam, ktorého účelom je správny výklad a správna aplikácia jednotlivých právnych noriem. Ako sa aj v právnom stanovisku advokátskej kancelárie uvádza, jedným z druhov výkladu právnych noriem je systematický výklad, čo znamená, že právna norma sa musí vykladať z hľadiska jej miesta v právnom systéme a jeho štruktúre. Právna norma sa nemôže vykladať a aplikovať izolovane od ostatných právnych noriem, pretože takýto výklad by bol nesprávny. Odvolávka „37ab“ je v ZDP umiestnená za interpunkčným znamienkom ukončujúcim samostatnú významovú vetu, a teda nevzťahuje sa len na určitý konkrétny pojem uvedený v tejto vete, t.j. len k pojmu „klinické skúšanie“, ale na celú významovú

vetu, resp. významovú časť vety. Žalovaný ako i prvostupňový orgán vychádzali pri rozhodovaní z toho, že odkaz sa vzťahuje len k pojmu „klinické skúšanie“, čo však nie je správny výklad a záver. Používanie odkazov je upravené najmä v dokumentoch Legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky a Legislatívne pravidlá tvorby Z týchto vyplýva, že v prípade, ak sa odkaz (odvolávka) vzťahuje len na konkrétny pojem (slovo, slovné spojenie) umiestni sa odkaz vždy nad toto konkrétne slovo, resp. slovné spojenie, čo mimochodom konštatuje aj samotný žalovaný, resp. i prvostupňový orgán. 12. Žalovaný však absolútne opomenul skutočnosť, že odkaz na ZOL je umiestnený za bodkou, resp. iným interpunkčným znamienkom oddeľujúcim celú významovú časť vety, t.j. nie je umiestnené priamo nad konkrétnym pojmom - v tomto prípade „klinické skúšanie“. Celé konanie pritom žalovaný vyvodzuje závery tak, ako keby bola odvolávka použitá len ku konkrétnemu pojmu „klinické skúšanie“ a toto je jediný a nosný argument žalovaného a prvostupňového orgánu. Ak by však chcel zákonodarca odkaz použiť len v nadväznosti na vysvetlenie pojmu klinické skúšanie ako žalovaný tvrdí, bol by tento odkaz použitý iným spôsobom, tak ako vyplýva z Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a Legislatívnych pravidiel vlády SR. Žalovaný ako odvolací orgán uviedol (viď str. 8 rozhodnutia žalovaného) k umiestneniu odkazu „37ab“ v ust. ZDP, že odkaz sa podľa bodu 22.1 Prílohy č. 1 k legislatívnym pravidlám vlády SR sa odkaz na iné právne predpisy umiestňuje vždy nad konkrétne slovo alebo slovné spojenie a ak by sa mal odkaz použiť aj na slová „peňažné a nepeňažné plnenie“, musel by byť odkaz umiestnený aj nad týmito slovami. Tento nosný názor žalovaného, z ktorého pri odôvodnení svojho výkladu a aplikácie právnych noriem vychádza, je nesprávny a nemá oporu v príslušných legislatívnych pravidlách, ktoré žalovaný nesprávne vykladá a tvrdí, že obsahujú úprav, ktorú v skutočnosti neobsahujú a to, že „ To, že sa odkaz umiestňuje až za interpunkčné znamienko vyplýva z pokynov Legislatívnej rady vlády SR k predkladaným návrhom zákonov.“. Žalovaný vychádza z nesprávneho zistenia. 13. Za daného skutkového a právneho stavu je však potrebné odkaz použitý zákonodarcom v prvom rade neopomínať a aplikovať ho v súlade s tým, ako bol zákonodarcom použitý a teda vo vzťahu k celej vete. Iný postup by znamenal svojvoľný výklad právnej normy, čo je v právnom štáte neprijateľný postup. Zároveň výklad tohto ustanovenia v rozpore s pravidlami pre tvorbu zákonov by znamenal hrubé porušenie princípu právnej istoty a doktríny legitímneho očakávania žalobcu a všetkých adresátov príslušnej právnej normy, na ktorých sa právna norma vzťahuje, resp. museli vyhodnocovať, či sa na nich právna norma vzťahuje alebo nie. Ak je raz stanovené ako sa legislatívne odkazy (odvolávky) používajú, potom sa musia v rovnakom zmysle aj vykladať a samozrejme, aj samotné právne normy sa musia vykladať systematicky, v kontexte použitých formulácií a legislatívnych odkazov (odvolávok), ktorých používanie a správny výklad zachováva systematiku právnych predpisov ako jednotného, uceleného a logického systému. Žalobca od 01.01.2015, vrátane roku 2016 dotknutú právnu normu - ust. ZODP od začiatku vykladal v dobrej viere v správnu a logickú formuláciu zákonov, a teda že peňažné a nepeňažné plnenie nie je plnenie poskytované držiteľom voči PZS, v rámci bežného obchodného styku pri predaji a kúpe liekov - pretože tieto plnenia nie sú peňažnými a nepeňažnými plneniami v zmysle ZOL (a to ani v znení platnom v roku 2016). Nemôže obstáť ani argument, že ide len o formálne nesprávne umiestnenie odkazu zákonodarcom. Tento záver by navyše odporoval zmyslu zákonov, ktoré sú týmto odkazom dotknuté, ktorý vyplýva zo znenia ZOL, dôvodových správ k dotknutým zákonom. 14. Ustanovenie ZDP, rovnako aj ust. boli do ZODP vôbec prvýkrát zavedené a doplnené práve o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (konkrétne Článkom VI. ZOL). T.j. samotný ZOL novelizoval dovtedajšie znenie ZDP a zaviedol do ZDP pojem peňažné a nepeňažné plnenie poskytnuté držiteľom voči PZS. Účinnosť tohto doplnenia ZDP nastala spoločne s účinnosťou ZOL ku dňu 01.12.2011. Časti znenia ZDP, upravujúce pojem peňažné a nepeňažné plnenia medzi držiteľmi a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti sú zároveň súčasťou znenia ZOL, negatívne vymedzenie pojmu „peňažné a nepeňažné plnenie“ bolo doplnené do ZOL od 1.1.2016 v ust. ZOL platí len na účely ZOL. Dovtedy ZODP absolútne nijako osobitne neriešil zdaňovanie príjmov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti z plnení prijatých od držiteľov, a ani osobitne „nepoznal“ a nijako neupravoval peňažné a nepeňažné plnenia poskytnuté poskytovateľom zdravotnej starostlivosti od držiteľov, a to aj napriek tomu, že tzv. predaj liekov smerom od lekárne ku držiteľovi povolenia na distribúciu liekov bol vykonávaný aj pred prijatím ZOL, a aj predtým lekárne ako poskytovatelia zdravotnej starostlivosti za splnenia iných zákonných povinností (spravidla pri prebytkoch a potrebe lepšieho prerozdelenia tovaru a pod.) predávali lieky alebo zdravotnícke pomôcky späť veľkodistribútorom (t.j. ako držiteľom) a z tohto spätného predaja prijímali od veľkodistribútorov ako kompenzáciu kúpnu cenu liekov.

15. Účelom týchto transakcií bolo zabezpečenie ďalšieho prerozdelenia liekov alebo zdravotníckych pomôcok, prípadne iného tovaru, ktorý sa lekárni nepodarilo vydať. Ak by lekárne takto nepostupovali, tak by lieky nevydané pacientom preexspirovali a museli by sa už len zlikvidovať. Tieto príjmy vždy zdaňovali ako príjmy z podnikateľskej činnosti podľa ZDP cez tvorbu základu dane v daňovom priznaní, po uplatnení oprávnených daňových výdavkov. Tieto príjmy z bežného obchodného styku, ktoré prijal poskytovateľ zdravotnej starostlivosti (napr. lekáreň) od držiteľa (napr. veľkodistribútora) boli aj pred 01.12.2011 zdaňované podľa ZODP, a to aj bez potreby akejkoľvek osobitnej úpravy o zdaňovaní peňažných a nepeňažných plnení v ZODP. Je tomu tak z dôvodu, že príjmy z obchodnej činnosti podľa Obchodného alebo nespadajú pod pojmy peňažné a nepeňažné plnenie ale ide o príjmy spadajúce pod všeobecné vymedzenie príjmov (výnosov) z podnikateľskej činnosti. Je teda evidentné, že zavedenie novej osobitnej úpravy zdaňovania „peňažných a nepeňažných plnení“ do ZODP v znení ZOL, ku ktorej došlo od 01.12.2011, malo celkom iný význam (t.j. iný než upraviť zdaňovanie príjmov z podnikania, ktoré boli v ZDP už dávno riešené) a týmito plneniami sa rozumeli práve tie peňažné a nepeňažné plnenia, ktorých poskytovanie upravil ZOL v znení od 01.12.2011, t.j. plnenia na marketing, propagáciu alebo iné nepeňažné plnenia, ktoré boli neskôr bližšie špecifikované keď možno hovoriť o finančnej alebo inej materiálnej podpore organizovania a účasti na odborných, vzdelávacích alebo iných podujatiach. Uvedené vyplýva aj z obsahu správ, ktoré držitelia povinne každoročne predkladali Ministerstvu zdravotníctva SR, zverejňované na jeho webovom sídle (z týchto mimochodom podľa Dôvodovej správy k vychádzal zákonodarca pri výpočte predpokladaných príjmov zo zrážkovej dane do štátneho rozpočtu). Peňažnými a nepeňažnými plneniami sa v zmysle ZOL a ani v zmysle ZDP nikdy nedefinovali plnenia poskytované pri bežnom obchodnom styku s liekmi a zdravotníckymi pomôckami, ale predstavovali práve „nové“ druhy peňažných a nepeňažných plnení, ktorých poskytovanie sa právne upravilo až v ZOL od jeho účinnosti (napr. a , , , všetko v ZOL, účinnom v čase vyhlásenia v Zbierke zákonov) a súčasne týmto istým zákonom sa doplnilo aj v ZODP. 16. Umiestnenie odkazu až za interpunkčné znamienko má svoj význam, ktorý musí zostať zachovaný, aby sa právna norma aplikovala správne. Na základe uvedeného je teda zrejmé, že odkaz na celý ZOL v súvislosti s ust. ZODP znamená, že celé toto ustanovenie, resp. celá významová časť vety tohto ustanovenia sa musí vykladať v súlade s celým znením ZOL. Z toho analogicky vyplýva aj skutočnosť, že ustanovenie ZDP sa nesmie dostať do rozporu so žiadnym ustanovením ZOL, a teda ako také sa musí vykladať v súlade s celým znením ZOL - to platí pre výklad pojmov peňažné a nepeňažné plnenie. Pojem interpretácia je v užšom zmysle možné definovať ako priradenie významu určitým znakom, t.j. odhalenie, čo ktorý znak znamená, t.j. odhalenie zmyslu a významu interpretovaného javu. Určitý text je možné interpretovať z rôznych hľadísk a metód výkladu a určovania ich významu a to aj čo sa týka právnych textov. Každý text a teda aj text právnej normy je možné na účely objasnenia jeho významu analyzovať a vykladať z hľadiska metód jazyka a logiky. Jedná sa o oblasť odborného posúdenia významu určitého textu využitím metód jazykovo-logického výkladu, kedy sa pomocou logických metód analyzujú jednotlivé výrazy a vety ako aj vzťahy ich jednotlivých častí (výrokov). Pri logickom výklade sa používajú rozmanité logické operácie, pomocou ktorých je možné objasniť význam a zmysel jednotlivých tvrdení v ich vzájomnom prepojení. 17. Žalobca nechal dotknuté ustanovenia ZODP vo vzťahu k odkazu na ďalšie osobitné zákony - v tomto prípade ZOL, ktorých výklad je pre rozhodnutie tohto prípadu podstatný posúdiť z jazykového a logického hľadiska nezávislému odborníkovi z oblasti filozofických vied, v odbore systematická filozofia so zameraním na logiku prirodzeného jazyka v špecializácii na sémantiku a pragmatiku indexických výrazov. Žalobca predložil v prílohe tohto vyjadrenia vo veci samej dve odborné stanoviská, obe vypracované PhDr. H. M., PhD. Tieto stanoviská majú podporný avšak zásadný charakter vo vzťahu k posudzovaniu skutočného významu dotknutých ustanovení, tak ako sú zákonodarcom umiestnené a naformulované v texte právneho predpisu. Využitím rôznych metód výkladu textu dotknutých ustanovení ZODP v spojení so ZOL je možné dospieť k objasneniu významu týchto ustanovení. Jedná sa o odborné stanoviská vypracované odborníkom z oblasti logickej sémantiky a pragmatiky indexických výrazov. Takéto posúdenie je spôsobilá vykonať len osoba s odbornou spôsobilosťou, a máme za to, že k predloženým stanoviskám je potrebné pristupovať ako k odbornému vyjadreniu a teda dôkaznému prostriedku v zmysle . V predmetnom prípade žalobca zabezpečil ako dôkaz v predmetnom konaní odborné vyjadrenie, nie znalecký posudok z dôvodu, že odbor/ odvetvie, ktorého sa potrebné odborné posúdenie týka: jazykovo-logická analýza textu nie je zapísané ako odbor/ odvetvie znaleckej činnosti v zmysle platnej Inštrukcie Ministerstva spravodlivosti SR č. 7/2009 z 25.03.2009 o organizácii a riadení znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti a ani takýto postup odborného posúdenia nie je možné subsumovať pod iný odbor/ odvetvie v tomto zozname zapísané.

18. Všade, kde ZOL (a to aj v znení účinnom v roku 2015 aj v roku 2016 - zostalo bez zmeny) ustanovuje držiteľom povinnosti týkajúce sa poskytovania peňažných a nepeňažných plnení poskytovateľom zdravotnej starostlivosti (t.j. ust. , , , , ) je opäť použitý legislatívny odkaz (odvolávka) „18b“, ku ktorej je vo vysvetlivkách uvedené smerovanie odkazu priamo na: „ o dani z príjmov v znení “ ZDP ustanovuje, že „Ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa až 7, sú najmä: - peňažné a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, 37aa) jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa registrácie lieku, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľa povolenia na výrobu liekov, farmaceutickej spoločnosti, 37ab) výrobcu zdravotníckej pomôcky, výrobcu dietetickej potraviny37ac) alebo prostredníctvom tretej osoby (ďalej len "držiteľ"),“ Prepojenie týchto dvoch zákonov (ZODP a ZOL) v súvislosti s úpravou práv a povinností držiteľov a PZS pri poskytovaní peňažných a nepeňažných plnení je absolútne nespochybniteľné. Oba zákony sú v tomto smere priamo prepojené vzájomnými odkazmi a tým, že priamo jedným z nich (ZOL) sa v tomto smere novelizovalo znenie druhého zákona (ZODP). ZOL týmto vytvoril aplikačný rámec chápania peňažného a nepeňažného plnenia (príjmu) v ZODP. Priamo ZOL zaviedol tieto „peňažné a nepeňažné plnenia“ ako pojem do ZODP, aby sa súčasne legislatívne upravil spôsob zdanenia týchto „peňažných a nepeňažných plnení“ v ZODP. Je absolútne evidentné, že tieto zákony upravujú tie isté „peňažné a nepeňažné plnenia“ v tom istom zmysle a tom istom význame a teda aj s tým istým obsahom, s tým, že ZODP rieši len zdaňovanie týchto peňažných a nepeňažných plnení. Z tohto prepojenia ustanovení ZOL a ust. ZODP je zjavné, že toto sú tie peňažné a nepeňažné príjmy (plnenia), ktorých zdaňovanie rieši ZODP osobitnou úpravou. 19. Nemôže obstáť argumentácia žalovaného, daňových úradov a iných finančných orgánov, že pozitívne a negatívne vymedzenie pojmov „peňažné a nepeňažné plnenie“, ktoré upravuje ZOL platí len pre účely ZOL, nakoľko previazanie príslušných ustanovení oboch uvedených zákonov je zrejmé a bolo takto nadefinované priamo zákonodarcom a toto prepojenie bolo dané už v roku 2015 aj v nasledujúcich rokoch, t.j. aj v roku 2016. Slovné spojenie „na účely tohto zákona“, ktoré používa ZOL, napr. aj v ust. ZOL (v znení účinnom od 1.1.2016) nemožno vykladať v zmysle, že „LEN na účely tohto zákona“. Takýto výklad právnej normy by bol opäť v rozpore s chápaním právneho poriadku ako systému vzájomne prepojených právnych noriem. Správnosť tohto názoru vyvracia napr. aj použitie odvolávky „37ab“ v ust. ZODP v znení účinnom od 1.1.2016, ktoré odkazuje na znenie celého ZOL. Tu je odvolávka umiestnená nad konkrétnym pojmom „odborné podujatie“, ku ktorému sa vzťahuje, pričom odborné podujatie je v ZOL zadefinované v ust. nasledovne (cit.) „Odborné podujatie na účely tohto zákona je podujatie, ktoré je určené výhradne na odborný, vedecký alebo vzdelávací účel pre zdravotníckych pracovníkov. Súčasťou takéhoto podujatia môžu byť v primeranej miere sprievodné aktivity, ktorých časový rozsah neprekročí 20 % z celkového časového rozsahu podujatia a ktoré nesmú byť v rozpore s osobitným predpisom.2a) Do celkového časového rozsahu podujatia sa nezapočítava čas potrebný na cestovanie a nocľah.“. Čiže, ak by bola v tomto smere argumentácia žalovaného správna, potom by sa definícia pojmu „odborné podujatie“ mohla použiť „LEN na účely“ ZOL, nikdy nie na účely iného zákona. Ďalší argument, ktorým žalobca sa snažil vyvrátiť správnosť právneho názoru a výkladu finančných orgánov ku slovnému spojeniu použitému „na účely tohto zákona“ mal byť zrejmý z ust. , , všetky v ZOL, kde sú menované subjekty definované „na účely tohto zákona“ za pôvodcu odpadu. To však nemožno v žiadnom prípade vykladať tak, žeby sa tieto subjekty nepovažovali za pôvodcu odpadu podľa príslušného osobitného predpis (zákona o odpadoch). 20. Práve správne vymedzenie obsahu tohto pojmu je pre správnu aplikáciu dane vyberanej zrážkou kľúčové. Finančné orgány v tomto postupovali nesprávne, preto celé ich zistenia, závery a dorubenie zrážkovej dane, je nesprávne. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že aj samotný pojem „peňažné a nepeňažné plnenie“ použitý v ust. ZODP je potrebné vykladať v súlade so ZOL. ZOL v ust. v znení účinnom od 01.01.2016 negatívne vymedzuje, ktoré príjmy sa nepovažujú za peňažné a nepeňažné plnenie nasledovne: „Za peňažné alebo nepeňažné plnenie sa na účely tohto zákona nepovažujú plnenia poskytované držiteľom povolenia na výrobu liekov, držiteľom povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľom povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, držiteľom registrácie humánneho lieku alebo farmaceutickou spoločnosťou v rámci bežného obchodného styku2b) týkajúceho sa predaja alebo kúpy liekov. Ak sa nepreukáže, že podmienky poskytnutých plnení zodpovedajú podmienkam obvyklým v bežnom obchodnom styku a že sa týkajú predaja alebo kúpy liekov, nepovažujú sa takéto plnenia za plnenia poskytnuté v rámci bežného obchodného styku.“ Už znenie ZOL účinné pred 1.1.2016 obsahovalo pozitívne vymedzenie týchto pojmov obsahovalo napr. ustanovenie tretia veta ZOL, v zmysle ktorého „Držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov alebo tretia osoba, prostredníctvom ktorej držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov financuje,

sponzoruje alebo inak priamo alebo nepriamo finančne alebo materiálne podporuje odborné podujatie alebo účasť zdravotníckeho pracovníka na odbornom podujatí, je povinný vystaviť zdravotníckemu pracovníkovi potvrdenie o výške peňažného alebo nepeňažného príjmu a účele jeho poskytnutia.18b)“ a tiež vo všetkých ostatných ustanoveniach vtedy platného a účinného znenia ZOL, kde sa spomína pojem „peňažný a nepeňažný príjem (plnenie)“ sa tento pojem uvádza výlučne len vo vzťahu k odborným podujatiam pre zdravotníckych pracovníkov. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že za peňažné alebo nepeňažné plnenie (príjem) sa v zmysle ZOL považuje také plnenie, ktorého účelom je financovanie, sponzorovanie alebo iná priama alebo nepriama finančná alebo materiálna podpora odborného podujatia alebo účasti zdravotníckeho pracovníka na odbornom podujatí. 21. Len plnenie, ktoré sa považuje za „peňažné alebo nepeňažné plnenie“ v zmysle ZOL je možné považovať za „peňažné a nepeňažné plnenie“ pre účely dotknutých ust. § 8 ods. 1 písm. l) a ods. 13 ZODP, § 17 ods. 31 ZDP a § 43 ods. písm. o) ZDP. Za peňažné a nepeňažné plnenie sa na účely § 17 ods. 31 ZDP a § 43 ods. 3 písm. o) ZDP nepovažujú plnenia poskytované držiteľom povolenia na výrobu liekov, držiteľom povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľom povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, držiteľom registrácie humánneho lieku alebo farmaceutickou spoločnosťou v rámci bežného obchodného styku2b) týkajúceho sa predaja alebo kúpy liekov. Ak má byť na účely ZDP peňažné a nepeňažné plnenie definované inak, než vyplýva zo ZOL, zákonodarca by ho jednak samostatne zadefinoval, a tiež by nepoužil odkaz na celý ZOL tak ako ho použil, ale len odkaz na konkrétne ustanovenia, kde sa pojem klinické skúšanie definuje. Rovnako z uvedeného vyplýva, že ak by mal odkaz „37ab“ slúžiť len pre účely výkladu pojmu „klinické skúšanie“ odkaz by musel byť umiestnený priamo nad konkrétne slovo alebo slovné spojenie, t.j. nie až za interpunkčné znamienko. Podporne k tomuto záveru prisvedčuje aj znenie dôvodovej správy k , ktorým sa do ZODP doplnilo predmetné ustanovenie . Dôvodová správa teda v súvislosti s dopĺňaným ustanovením ZDP vôbec neuvádza, že by sa predmetné ustanovenie malo akokoľvek vzťahovať na plnenia poskytované držiteľom alebo farmaceutickou spoločnosťou v rámci bežného obchodného styku týkajúceho sa predaja alebo kúpy liekov. Naopak dôvodová správa používa pojmy peňažné a nepeňažné plnenie len v súlade s ich pozitívnym vymedzením v zmysle ZOL, a teda len v súvislosti s organizáciou a uskutočňovaním organizovaných akcií a odborných podujatí, z čoho je tiež možné logicky vykladať zámery zákonodarcu k obsahovému vymedzeniu pojmov peňažné a nepeňažné plnenie. 22. Žalobca nikdy netvrdil, že cieľom ZODP, , a bolo osobitné zadefinovanie peňažných a nepeňažných plnení. Z peňažných a nepeňažných plnení podliehajúcich zrážkovej dani sú vylúčené plnenia vyplácané za klinické skúšanie. Žalobca však od začiatku tvrdil (čo zrejme finančné orgány nepochopili), že zrážkovej dani podliehajú len tie plnenia (príjmy), ktoré spadajú pod obsahové vymedzenie pojmu „peňažných a nepeňažných plnení“, o ktorých hovorí ZOL (vzhľadom na uvedené vyššie je zrejmé, že nejde univerzálne o všetky plnenia, ale sú plnenia, ktoré sú spod obsahové vymedzenie tohto pojmu výslovne vylúčené), a to okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické skúšanie. Pojem peňažné a nepeňažné plnenie v ZODP je priamo a vzájomne (t.j. aj spätne) prepojený s jeho výskytom a vymedzením v ZOL a práve ZOL v roku 2011 vo svojom vlastnom znení pojem peňažné a nepeňažné plnenie medzi držiteľom a PZS zaviedol do znenia ZODP. Tvrdenie žalovaného a prvostupňového orgánu, že by v tomto prípade zrážkovej dani nepodliehalo „len“ plnenie za vykonanie klinického skúšania je nesprávne, zavádzajúce a je zjavne dôsledkom nesprávneho, nekoncepčného, nesystematického a nelogického výkladu a aplikácie právnych noriem. Jediný účel zavedenia zrážkovej dane v ZDP vzťahujúcej sa na zdaňovanie plnení medzi držiteľom a PZS, ktorý kedy , ktorým sa novelizoval ZDP. 23. Príslušné štátne orgány nikdy nezbierali od farmaceutických spoločností údaje o plneniach poskytnutých v rámci bežného obchodného styku poskytovateľom zdravotnej starostlivosti - ak áno, nech žalovaný zdokladuje opak a plnohodnotne a vierohodne odôvodní svoje tvrdenia. Z uvedeného je evidentný zámer zákonodarcu, ktorý menil spôsob zdaňovania „peňažných a nepeňažných plnení“ a sledovaný cieľ, a to zdaniť zrážkovou daňou tie peňažné a nepeňažné plnenia (okrem plnení v súvislosti s vykonávaním klinického skúšania), ktoré vymedzoval ZOL, ktoré držitelia museli od účinnosti ZOL nahlasovať príslušnému orgánu. Ako uvádzal aj zákonodarca, cieľom zvedenia právnej úpravy zrážkovej dane (a ešte predtým aj cieľom zavedenia povinnosti podávať oznámenia o poskytnutých peňažných a nepeňažných plneniach podľa ZOL) bolo zvýšiť transparentnosť zdaňovania týchto plnení - išlo o to, že lekári, zdravotnícki pracovníci a iní PZS prijímali zo strany výrobcov liekov, farmaceutických spoločností atď. rôzne finančné granty, preplácali sa im celé účasti na národných aj medzinárodných kongresoch, kde dochádzalo k prezentácií určených produktov, poskytovali sa im hodnotné vecné/peňažné dary,

atď., samozrejme za účelom získať lekára, resp. PZS, aby tento pri svojej činnosti presadzoval produkty daného výrobcu, farmaceutickej spoločnosti a pod. Vo všeobecnosti, cieľom zavedenia zákonnej úpravy „peňažných a nepeňažných plnení“ bolo zvýšiť transparentnosť v tomto smere, a s účinnosťou od 01.01.2015 zjednodušiť a sprehľadniť systém zdaňovania týchto plnení. 24. Správca dane interpretuje právne normy a k nim prislúchajúce dokumenty (napr. dôvodové správy) účelovo, extenzívne a svojvoľným spôsobom, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym zisteniam záverom. Dôvodová správa používa pojmy peňažné a nepeňažné plnenie len v súlade s ich pozitívnym vymedzením v zmysle ZOL, a teda v súvislosti s organizáciou a uskutočňovaním organizovaných akcií a odborných podujatí a plneniami poskytnutými poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v súvislosti s účasťou na nich. To znamená, že z obsahu a významu dôvodovej správy k nijako nevyplýva že by sa za peňažné a nepeňažné plnenie, ktoré má byť predmetom zrážkovej dane podľa ZODP, malo považovať aj iné plnenie, než ho vymedzuje ZOL, a ZOL nikdy pod pojem peňažné a nepeňažné plnenie nepodraďoval plnenia v rámci bežného obchodného styku, práve naopak od 01.01.2016 došlo k exaktnému upresneniu obsahu tohto pojmu, nie však k zmene jeho vymedzenia. Cieľom novelizovanej právnej úpravy ZODP účinnej od 01.01.2015 - možno aj v kontexte s dôvodovou správou k tvrdiť, že jej predmetom bolo zaviesť zdaňovanie zrážkovou daňou pre peňažné a nepeňažné plnenia, ktoré sa za peňažné a nepeňažné plnenia považujú v zmysle ZODP a ZOL, ktoré v súlade so ZOL poskytne držiteľ voči PZS okrem týchto plnení ak sú vyplácané za klinické skúšanie. T.j. pri výklade pojmu peňažné a nepeňažné plnenie je potrebné zobrať do úvahy najskôr čo sa považuje za peňažné alebo nepeňažné plnenie podľa ZODP a podľa ZOL - z týchto plnení ešte vyňať plnenia za klinické skúšanie a príjmy oslobodené od dane podľa ZDP - a až týmto postupom je možné správne a legálne určiť základ pre stanovenie výšky povinnosti odvedenia zrážkovej dane. 25. Daňový subjekt v rámci peňažných plnení poskytnutých lekárňam neposkytol žiadne také plnenie, ktoré by sa v zmysle ZODP pre účely ust. ZDP alebo ZODP alebo ZODP považovali za peňažné alebo nepeňažné plnenie podliehajúce dani vyberanej zrážkou. Vo všetkých prípadoch išlo výlučne o plnenia poskytované v rámci bežného obchodného styku pri predaji a kúpe liekov, o plnenia poskytované pri reklamáciách a/alebo vrátení prebytočného tovaru na účely jeho ďalšieho prerozdelenia v rámci trhu, prípadne preexspirovaného tovaru. Preto daňový subjekt nebol povinný platiť daň zrážkou podľa tohto ani podľa iného ustanovenia ZODP, a teda ani podať oznámenie o výške poskytnutého plnenia. výklad použitia odkazu na ZOL v ust. ZODP zo strany zákonodarcu by bol narušením právnej istoty subjektov práva, ktorým sú právne normy adresované. V náleze zo dňa 02.02.2000 Ústavný súd Českej republiky vyslovil právny názor, že v prípade ak zákonodarca formuloval znenie právneho predpisu neurčito a nejasne dôsledkom čoho vznikli pochybností o výklade zákona, musí ísť toto pochybenie na ťarchu zákonodarcu a záväzné je len to, čo výslovne ustanovuje právny predpis. 26. Výklad finančných orgánov okrem toho, že je v rozpore s gramatickým výkladom, systematickým výkladom právnej normy je v neposlednom rade aj absolútne nelogický vzhľadom na spoločenské, ekonomické vzťahy a základné princípy platné a to aj v procese zdaňovania. Finančné orgány svojím výkladom právnych noriem de facto povýšili daňové povinnosti a fiškálny záujem štátu nad zdravý rozum, právo pokojne užívať svoj majetok ( SR v spojení s čl. 1 Protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), právo na slobodu podnikania ( a 2 SR), zásady rovnosti v právach a povinnostiach ( a 2 SR), atď. Je potrebné vždy prihliadať na skutočný účel daní, ktorým je zabezpečenie financovania fungovania a potrieb štátu, avšak aj toto má svoje hranice. Účelom daní v podmienkach právneho štátu určite nemá byť likvidácia a ani diskriminácia určitých subjektov a ich činnosti, ktorú vykonávajú v súlade s legislatívou daného štátu. Dôkaz dovedením do absurdných, resp. nemožných dôsledkov je dôkaz, ktorý sa vykonáva tým, že sa určitá možnosť výkladu právneho predpisu vylúči preto, že je nezmyselná alebo nedáva rozumný zmysel, ale aj preto, že vedie k rozporu s inou normou alebo že vedie k nemožnému (tj. fakticky alebo právne nemožnému) záveru. Ak je zmyslom právnej interpretácie spoznať konkrétnu právnu normu, treba uviesť, že interpretácia právneho textu nie je mysliteľná bez zohľadnenia práva v jeho celistvosti a vzájomnej previazanosti. Je potrebné, aby interpretáciou nedochádzalo k narušeniu vnútornej konzistentnosti práva (t.j. požiadavka jednotnosti právneho poriadku). Argumentum ad absurdum je potom jedným z prostriedkov na dosiahnutie tohto cieľa, inými slovami k nájdeniu takéhoto výkladu, ktorý bude korešpondovať s účelom právnej normy a utvárať spoločne s ďalšími právnymi normami harmonický celok bez nelogických a nesystematických riešení. samotná prax v súvislosti s účtovaním a zdaňovaním plnení medzi držiteľom povolenia na veľkodistribúciu liekov a lekárňami, a to v oboch obchodných prípadoch, t.j. aj keď držiteľ poskytuje lekárni nepeňažné plnenie ako aj v prípadoch, kedy lekáreň poskytuje tovar držiteľovi a držiteľ za tento tovar poskytuje peňažné

protiplnenie je taká, že daňové subjekty v Slovenskej republike nepostupujú podľa § 43 ZODP a teda daň neplatia zrážkou. 27. Finančné orgány navyše nijako neskúmali obsah plnení, ktoré správca dane zahrnul pod celkový súčet plnení zaťažených zrážkovou daňou, t.j. neskúmali a ani neprejavili záujem skúmať, či tieto plnenia neboli lekárňam vyplatené v súvislosti s reklamáciami, vrátením prebytočných liekov a pod. Pritom všetky tieto peňažné plnenia boli poskytnuté za odkúpenie liekov, ktoré boli v lekárňach prebytočné, t.j. neboli vydané pacientovi. Už v rámci administratívneho konania žalobca tvrdil, že od lekární kupoval výlučne prebytočné lieky. Prebytočným liekom je každý liek, ktorý lekáreň nevie pred uplynutím exspirácie lieku vydať pacientovi, resp. vyhodnotí pravdepodobnosť, že lieky sa vydať nepodarí. To, že lekárňam na skladoch vznikajú takéto prebytky je pritom bežný stav, pretože lieky sa snažia v dostatočných množstvách naskladňovať lieky, ktorých výdaj je pre pacientov životne dôležitý. Ak je liek uložený na sklade lekárne a jeho exspirácia sa blíži, je absolútne bežné a logické, že takýto liek sa vracia späť do distribučnej siete, za účelom jeho redistribuovania. Aplikácia zrážkovej dane na obchodné transakcie by úplne „zablokovala“ lieky na skladoch lekární a znevýhodnila legálne možný a regulovaný spätný predaj, čo by viedlo k tomu, že buď by sa lekárne nezásobovali liekmi, pretože ich vrátenie by im automaticky prinieslo stratu minimálne vo výške zrážkovej dane (a pacienti by tak lieky dostávali až na základe individuálne objednávky na dodanie ktorej by museli čakať aj niekoľko dní), alebo by sa lekárňam lieky v skladoch preexpirovali a následne by sa likvidovali, čo by rovnako viedlo ku stratám a zbytočným škodám. Vyššie popísané praktické situácie, ktoré by v praxi nastávali, ak by boli správne závery finančných orgánov o aplikácii zrážkovej dane podľa § 43 ods. 3 písm. o) v ZODP na transakcie pri bežnom obchodnom styku, poukazujú na absolútnu nezmyselnosť tohto právneho názoru a tým aj celého dorubenia zrážkovej dane z kúpnych cien vyplatených žalobcom svojim dodávateľom tovaru

- lekárňam. Pri všetkých transakciách, ktoré boli prejednávané v administratívnom konaní (z ktorých správca dane nakoniec aj vykonal dorubenie dane) sa jednalo jedine o realizáciu osobitného oprávnenia lekární v intenciách ZOL, ktorého účelom vždy bolo práve efektívne prerozdeľovanie liekov v rámci trhu. Súčasne podotýkame, že ceny liekov sú regulované, čiže je značne obmedzená aj možnosť vôbec s nimi disponovať a určovať ceny (v prípade kategorizovaných liekov) a lekáreň ako taká, ak nedisponuje súčasne s povolením na distribúciu, nakladá s liekmi iba ako s prebytkom, ktorý nevydá pacientovi. 28. V prípade dane z príjmov fyzických osôb, ktorá j v ZODP systematicky upravená v Druhej časti, t.j. ust. § 3 až § 11 ZODP. Predmet dane z príjmov daňovníkov - fyzických osôb je rozdelený nasledovne (§ 3 ods. 1): príjmy zo závislej činnosti (§ 5), príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6), príjmy z kapitálového majetku (§ 7), ostatné príjmy (§ 8). U fyzických osôb sú osobitne upravené príjmy z podnikateľskej činnosti (§ 6 ZODP) a ostatné príjmy (§ 8 ZODP). Podmienky aplikácie zrážkovej dane, zdanenie peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých od držiteľa voči PZS je zaradená práve do § 8, t.j. do kategórie ostatných prímov. Ako sme už aj vyššie spomínali, plnenia vyplácané držiteľmi voči lekárňam za obstarávaný tovar (lieky, zdravotnícke pomôcky, materiál a pod.) boli plnenia vyplácané v rámci bežného obchodného styku, ktorý vykonávali podnikateľské subjekty v rámci platného podnikateľského oprávnenia. To znamená, že daňovník - fyzická osoba, ktorému boli peňažné sumy za ním predávaný tovar od držiteľa vyplácané, tieto peňažné sumy prijímal ako plnenie v rámci podnikateľskej činnosti, t.j. jednalo sa druhovo o príjmy podľa § 6 ods. 1 ZODP. Príjmy lekární za držiteľovi odplatne poskytnuté lieky boli bežným obchodným stykom a nemožno pochybovať o tom, že sa jednalo o príjem z podnikania. Takto boli tieto príjmy aj účtované aj zdaňované, cez tvorbu základu dane. 29. Ostatné príjmy podľa § 8 ZODP sú definované až „subsidiárne“ príjmom z podnikania, čo vyplýva z ich definície v § 8 ods. 1 ZODP „Ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 5 až 7, sú najmä “ Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že ak išlo o obchodnú transakciu medzi držiteľom a lekárňou alebo akýmkoľvek podnikateľským subjektom, ktorý bol daňovníkom - fyzickou osobou, ktorý bola vykonávaná ako podnikateľská činnosť tohto daňovníka, tak sa nikdy nemohla na plnenia poskytnuté v rámci tejto transakcie aplikovať daň podľa ust. § 8 ZODP, t.j. ani § 8 ods. 1 písm. l) ZODP ale ani § 8 ods. 13 ZODP. Tento príjem sa mal vždy správne zdaňovať podľa § 6 ZODP, čiže zrážková daň podľa § 43 tu neprichádzala do úvahy a ani držiteľovi vyplácajúcemu peňažné plnenie za obstarávaný tovar nevznikli povinnosti platiteľa dane podľa § 43 ods. 10 až 12 ZODP. Žalobca väčšinu obchodných transakcií realizoval s podnikateľskými subjektmi, ktoré boli právnickými osobami. Napriek tomu, že pri príjmoch právnických osôb nedochádza v ZODP k systematickému deleniu predmetu dane na príjmy z podnikania a akési „ostatné príjmy“, niet dôvodného a logického vysvetlenia prečo by mali byť rovnaké obchodné transakcie medzi žalobcom v právnom postavení kupujúceho tovar a lekárňami v právnom postavení predávajúceho tovar, len z dôvodu rozdielu, či predávajúcim tovaru je lekáreň fyzická osoba alebo lekáreň právnická osoba, zdaňované odlišne (t.j. v prípade lekárne-fyzickej osoby ako príjem z

podnikania cez tvorbu základu dane a právnu možnosť daňovníka uplatniť si daňové výdavky - naproti tomu v prípade lekárne- právnickej osoby ako príjem zdaňovaný zrážkovou daňou podľa § 43 ZODP, t.j. bez možnosti uplatnenia akýchkoľvek daňových výdavkov, ktoré boli na získanie príslušného príjmu vynaložené). Týmto by dochádzalo k nedôvodnej diskriminácii zdaňovania rovnakého druhu obchodu len z dôvodu, či obchod vykonal daňovník fyzická osoba alebo daňovník právnická osoba. Nedôvodne diskriminovaní by boli daňovníci právnické osoby, ktorým by sa odňala možnosť uplatnenia daňových výdavkov. 30. Žalovaný a prvostupňový orgán v odôvodnení napadnutých rozhodnutí zavádzajú a vymýšľajú si fiktívne závery, ktoré nie sú ničím podložené a odôvodnené. Takéto závery nemôžu byť obsiahnuté v zákonnom rozhodnutí, navyše ak ide o závery, o ktoré žalovaný svoje rozhodnutie podstatne opiera. Ďalší dôvod spôsobujúci nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí je absolútne nedostatočné (a len formalistické a nevecné) vysporiadanie sa s poukazom žalobcu na Výročné správy finančnej správy za roky 2014-2016 (viac odkazujeme ďalej). Žalovaný argumentáciu žalobcu odkazom na tieto Výročné správy zjavne účelovo opomenul a touto nastolenou otázkou sa vysporiadal len tak, že skutočnosti uvedené vo Výročných správach nemajú žiadny vplyv na záver kontroly dane vyberanej zrážkou. Pritom práve žalovaný je orgán, ktorý má k dispozícii kompletné štatistické údaje o tom, koľko bolo v roku 2016 vybrané na zrážkovej dani, z akých plnení, koľko daňovníkov, resp. platiteľov dane odviedlo a zaplatilo zrážkovú daň podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZODP. Práve žalovaný ako odvolací orgán presne vie z akých štatistických údajov pri tvorbe Výročných správ vychádzal, avšak evidentne účelovo o tomto mlčí. Dostatočné vysporiadanie by bolo, ak by predložil presné štatistické údaje o tom z akých plnení sa v roku 2016 zrážková daň vyberala, od akých subjektov a v akom objeme. Tieto informácie má bez pochyby k dispozícii. Tým, že uvedené žalovaný odignoroval zapríčinil nepreskúmateľnosť rozhodnutia a značné pochybnosti o tom, že skutkový stav bol ustálený správne 31. Obe tieto rozhodnutia vychádzajú zo skutkového stavu, ktorý nevyplýva zo skutkových okolností, ktoré mal žalovaný a prvostupňový orgán k dispozícii, t.j. ktoré boli obsiahnuté v administratívnom spise, a to z dôvodu, že nijako nebrali do úvahy a nezohľadnili znalecký posudok vyhotovený Ing. H. A., súdnym znalcom zapísaným v zozname znalcov v oblasti ekonómia a manažment pod ev. č. 910 734 (ďalej len „znalecký posudok“) a jeho skutkový základ, ktorý v konaní vyšiel najavo. Postup, ktorým sa finančné orgány oboch stupňov úplne odmietli zaoberať znaleckým posudkom a jeho závermi, bol nesprávny. Znalec sa v rámci svojho skúmania zaoberal existenciou a naplnením hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie postupu zdaňovania zrážkou podľa ZODP, čo je nevyhnutný postup pre správne vyčíslenie daňovej povinnosti čo bolo jednou z otázok zadania na vypracovanie , a to konkrétne vo vzťahu k plneniam poskytovaným žalobcom, v rámci čoho špecifikoval nasledovné podmienky, aby mohol správne skutkovo posúdiť a zodpovedať položené otázky. Zaoberal sa: a) vymedzením osôb, ktorých príjmy sa zdaňujú zrážkovou daňou (t.j. pojem poskytovateľ zdravotnej starostlivosti), b) vymedzením osôb, ktoré poskytujú peňažné plnenia (t.j. pojem držiteľ), c )vymedzením predmetu zrážkovej dane (t.j. vymedzenie peňažných a nepeňažných plnení), d )posúdením všetkých dotknutých transakcií z hľadiska posúdenia, či sa jedná o transakciu zodpovedajúcu podmienkam v rámci bežného obchodného styku pri predaji a kúpe liekov, e) vyčíslením výšky daňovej povinnosti žalobcu na dani vyberanej zrážkou. Znalec posudzoval každú jednu transakciu, pri ktorej žalobca zaplatil peňažnú odplatu za nákup tovaru lekárni. Znalec dospel ku skutkovému zisteniu, že žalobcovi za rok 2016 na dani vyberanej zrážkou vznikla daňová povinnosť vo výške 0,- EUR. V Znaleckom posudku relevantne odôvodnil svoje postupy a použité metódy znaleckého skúmania. Žalobca teda nemohol vychádzať z správneho skutkového stavu, ak ani len neprihliadol na znalecké skúmanie. Nijako sa nevysporiadal so závermi tohto znaleckého skúmania, naopak ani tieto závery nevyvrátil, jedine ich „vzal na vedomie“. 32. Žalobca sa v priebehu daňového konania niekoľkokrát preukázateľne domáhal sprístupnenia, resp. uvedenia mien pracovníkov finančnej správy, ktorí v priebehu konania vyhotovovali vyjadrenia a stanoviská v mene správcu dane, respektíve s ktorými boli tieto vyjadrenia a stanoviská konzultované. Napriek jeho opakovaným požiadavkám mu tieto informácie neboli poskytnuté, hoci máme za to, že ide o jeho právo ako účastníka konania vedieť kto o jeho záležitosti koná a rozhoduje. Žalobca na základe podanej Žiadosti o sprístupnenie informácií zo dňa 06.02.2020 (ďalej aj len ako „Žiadosť“), požiadal Daňový úrad Bratislava ako príslušný orgán na konanie na prvom stupni o poskytnutie, resp. uvedenie presných mien a priezvisk správcu dane, ktorí boli obsahovými autormi stanovísk správcu dane v rámci daňového konania, respektíve, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na vyhotovení stanovísk a vyjadrení správcu dane, ako aj rozhodnutia vydaného v predmetnom konaní, alebo s ktorými boli tieto stanoviská, vyjadrenia a rozhodnutie akýmkoľvek spôsobom konzultované, a to v lehote do piatich pracovných dní od doručenia žiadosti. Vzhľadom k tomu, že na žiadosť

žalobcu nebolo zo strany žalovaného nijakým spôsobom reagované, žalobca po uplynutí päťdňovej lehoty doručil žalovanému ďalšiu žiadosť, Urgencia - Žiadosť o sprístupnenie informácie zo dňa 06.02.2020, zo dňa 17.02.2020 (ďalej aj len ako „Urgencia“), prostredníctvom ktorej opätovne žiadal žalovaného o poskytnutie informácie v zmysle predchádzajúcej Žiadosti, a to v lehote piatich dní od doručenia Urgencie. Žalovaný, napriek podanej Urgencii, na Žiadosť žalobcu nijakým spôsobom nereagoval. Na základe tejto skutočnosti vzniká dôvodné podozrenie, že žalovaný účelovo odignoroval obidve žiadosti žalobcu, pričom zjavne vôbec nepovažoval za potrebné vyjadriť sa ani len k tomu, či žalobcovi požadované informácie poskytne alebo nie, prípadne z akých dôvodov mu predmetné informácie poskytnúť nemôže. Takým to postojom žalovaný jednoznačne vyvoláva v žalobcovi dôvodné pochybnosti v tom, že daňové konanie, ktoré je voči žalobcovi vedené, prebieha zákonným spôsobom a, že sú v rámci neho dostatočne chránené práva a právom chránené záujmy žalobcu. 33. Žalovaný a správca dane postupovali účelovo, pretože celé administratívne konanie bolo vedené presne nestotožnenými osobami odlišnými od osôb uvedených v prvostupňovom alebo druhostupňovom napadnutom rozhodnutí, t.j. osobami odlišnými od pracovníkov vykonávajúcich daňovú kontrolu, vedúcich vyrubovacie konanie a odvolacie konanie , pričom tieto osoby „oficiálne uvedené“ konali na pokyn iných, týchto nestotožnených osôb. Žalobca mal dôvodné pochybnosti vzhľadom na vyššie uvedené, že daňové konanie v prvom stupni bolo koordinované osobou, ktorá je v zamestnaneckom pomere voči žalovanému a zároveň zaradená v rámci štruktúry pôsobnosti žalovaného. Týmto postupom žalovaného a prvostupňového orgánu došlo k porušeniu princípu dvojinštančnosti konania a k porušeniu iných princípov daňového konania, ako aj k porušeniu práv a právom chránených záujmov žalobcu. V zmysle ustanovenia § 74 ods. 1 Daňového poriadku odvolacím orgánom je druhostupňový orgán. Zásada dvojinštančnosti daňového konania pritom spočíva v možnosti nápravy prvostupňového rozhodnutia odvolacím orgánom na základe podaného opravného prostriedku účastníkom konania. Právna relevantnosť tejto zásady, ktorá má nezastupiteľné miesto aj v rámci daňového konania, je predovšetkým skutočnosť, že správca dane rozhodnutiami vydanými v rámci daňového konania zásadným spôsobom zasahuje do majetkovej sféry daňového subjektu, ako aj do mnohých ďalších garantovaných práv. Z tohto dôvodu a v súlade so zachovaním práva daňového subjektu na spravodlivý proces a ochranu práv a právom chránených záujmov žalobcu, možnosť preskúmania rozhodnutia odvolacím orgánom predstavuje garanciu uplatnenia prostriedkov právnej obrany a určitú „poistku“ pred nezákonnými a nesprávnymi rozhodnutiami. Akékoľvek konanie, ktoré znemožňuje účastníkovi konania možnosť objektívneho preskúmania rozhodnutí, je v rozpore s princípmi právneho štátu a zásadným spôsobom zasahuje do práv a právom chránených záujmov účastníka konania. 34. Samotný žalovaný v napadnutom druhostupňovom rozhodnutí uvádza, že „Pri posudzovaní povinnosti zrazenia a odvedenia dane vyberanej zrážkou správca dane postupoval v súlade s odpovede Ministerstva financií SR č. MF/010200/2018-721 a Finančného riaditeľstva SR č. 48845/2018.“. Z tohto jednoznačne vyplýva, že v administratívnom konaní došlo k závažnému pochybeniu a porušeniu zákona a základných právnych princípov a porušeniu dvojinštančnosti konania a práva na spravodlivé a nestranné prejednanie a rozhodnutie veci, práva na prieskum rozhodnutia v odvolacom konaní. Zamestnanci pôsobiaci v rámci druhostupňového orgánu zasahovali do prvostupňového konania aj iným spôsobom, a to priamym ovplyvňovaním kontrolórov. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností vyvstáva otázka, či je vôbec objektívna možnosť, aby odvolacie konanie splnilo svoj účel a boli odstránené vady konania alebo rozhodnutia vydaného v rámci konania na prvom stupni, pokiaľ je dôvodné podozrenie, že na odvolacom orgáne budú rozhodovať tie isté osoby ako v rámci prvostupňového konania. Samotná konzultácia vyjadrení a stanovísk zamestnancov prvostupňového orgánu s pracovníkmi orgánu, ktorý bude v danej veci rozhodovať v druhom stupni, je v rozpore s objektívnosťou rozhodovania, nakoľko by došlo k situácii, kedy by odvolací orgán preskúmaval „vlastné“ rozhodnutie, ako aj „vlastné“ správanie sa zúčastnených subjektov. Takýto postup orgánu verejnej správy je v rozpore s princípom právnej istoty, ako aj s jedným so základných princípov právneho štátu „nemo iudex in causa sua“ („nikto nesmie rozhodovať o svojej vlastnej záležitosti“), a teda zásadným spôsobom narúša dôveru v správnosť a zákonnosť konania, ako aj rozhodnutí v rámci neho vydaných. Pokiaľ by správca dane mal dôvodne za to, že žalobca nemá právo požadovať sprístupnenie týchto informácií, bolo by v jeho vlastnom záujme uviesť žalobcovi dôvody, pre ktoré tieto informácie nesprístupní, resp. na základe ktorého predpisu usudzuje, že žalobca na sprístupnenie týchto informácií nemá právny nárok. Správca dane sa k žiadosti o uvedenie mien, ako aj k žiadosti žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu o vysvetlenie nevyjadril relevantným spôsobom a tieto otázky absolútne nevzal na vedomie, minimálne po obsahovej stránke. Ako bolo vyššie uvedené, a aj citované, odpovede správcu dane boli účelové, s úmyslom vyhnúť sa poskytnutiu relevantnej odpovede žalovanému.

35. Pokiaľ účastník konania (v danom prípade kontrolovaný daňový subjekt) nemá objektívnu možnosť získať informáciu o tom, ktoré konkrétne osoby rozhodujú vo veci, pričom jediná informácia, ktorú má k dispozícii je, že ide o zamestnanca, ktorého zamestnávateľom alebo služobným úradom je orgán verejnej správy (v danom prípade Finančné riaditeľstvo SR), takýmto konaním je mu absolútne odňatá možnosť účinne sa domáhať ochrany svojho práva na súdnu, ako aj inú ochranu, a to predovšetkým v dôsledku nemožnosti objektívneho posúdenia nezaujatosti týchto zamestnancov vo vzťahu tak k predmetu konania, ako aj k jeho účastníkom. Je predsa vylúčené, aby účastník konania mal objektívnu možnosť skúmať nezaujatosť týchto osôb, a tým aj objektívnosť rozhodovania a rozhodnutia orgánu verejnej moci, pokiaľ mu nie je nijakým spôsobom umožnené získať informáciu o tom, ktoré konkrétne osoby v jeho veci konajú a rozhodujú, pričom nemáme na mysli osoby, ktoré konanie vedú formálne, resp. po procesnej stránke, ale osoby, ktoré sa čo i len sčasti reálne podieľajú na vyhotovení vyjadrení vo veci a príprave rozhodnutí v danom konaní. Nezákonný postup správnych orgánov oboch stupňov spočíva v tom, že napriek viacnásobnej výzve žalobcu (ako účastníka konania a osoby, ktorej sa celé konanie bezprostredne dotýka) a žiadosti o poskytnutie informácií a zverejnenie mien pracovníkov správcu dane, ktorí sa podieľali na vyhotovení vyjadrení správcu dane, sa správca dane k obsahu týchto otázok nevyjadril a mená pracovníkov správcu dane nezverejnil. Správca dane taktiež nijakým spôsobom nereagoval na žiadosť žalobcu o vysvetlenie z akého dôvodu správca dane odmietol uvedenie presných mien týchto pracovníkov, pričom sa nevyjadril ani k tomu, či budú rovnakí pracovníci, ktorí sa podieľali na obsahových vyjadreniach, rozhodovať aj v odvolacom konaním, prípadne sú zamestnancami odvolacieho orgánu. 36. Takéto konanie je v rozpore so základnými garantovanými právami žalobcu, ako aj princípmi súdneho, či správneho konania, a to najmä s v zmysle ktorého „štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“, s SR, v zmysle ktorého „každý sa môže domáhať svojho práva v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky“, ako aj v rozpore s princípom práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Takýmto konaním správcu dane bola žalobcovi odňatá možnosť účinne sa domáhať nápravy vo vzťahu k rozhodnutiam vydaným v rámci predmetného konania, a to z dôvodov vyššie špecifikovaných. Žalobcovi bolo odňaté právo na spravodlivé konanie, a to tým, že mu nebolo umožnené oboznámiť sa so skutočnosťou, kto o jeho veci skutočne rozhoduje. Žalobca považuje takéto konanie za nezákonné, porušujúce základné princípy správneho konania, a výrazne narúša dôveru žalobcu v právnu istotu. Zároveň má žalobca za to, že výsledkom takéhoto konania, v rámci ktorého došlo k takému podstatnému porušeniu ako je porušenie princípu dvojinštančnosti konania, nemôže byť vydanie iného než nezákonného rozhodnutia. Navyše, na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov, sa žalobca oprávnene domnieva, že konanie zamestnancov správcu dane spočívajúce v odmietavom postoji vo vzťahu k jeho požiadavkám na uvedenie mien je účelové, s úmyslom zatajiť tieto informácie pred žalobcom. Akékoľvek zatajované skutočností, o ktorých má žalobca právo byť informovaný, považujeme za nezákonné, v rozpore so všetkými princípmi a zásadami právneho štátu, narušujúce dôveru v činnosť orgánov verejnej správy. Logickým vyústením všetkých týchto skutočností je fakt, že v dôsledku tohto konania vzniká oprávnené podozrenie, že takýmto konaním zamestnancov správcu dane došlo k porušeniu právnych predpisov a k zneužitiu ich kompetencií, ktoré sú im priznané právnym poriadkom SR.“

13. Žalobca v správnej žalobe v tomto konaní uplatnil takmer totožné námietky ako vo vyššie označenom konaní. Rozdiel v žalobných námietkach je iba v zdaňovacom období, ktorého sa správna žaloba týka, pričom v konaní sp. zn. žalobca označil aj námietky, ktoré sa vzťahujú k zdaňovaciemu obdobiu, ktoré je predmetom tohto konania (r. 2015) resp. poukázal na totožnosť oprávnenosti žaloby tak pri vyrubovaní dani na dani príjmov vyberanej zrážkou za zdaňovacie obdobie roku 2015 a 2016. 14. Vzhľadom na to, že tunajší súd už rozhodoval vo veci rovnakých účastníkov, ako sú účastníci tohto konania a predmetom dotknutého konania bol totožný predmet, ako je predmet tohto konania, správny súd sa stotožnil s vysloveným právnym názorom, vysloveným v skoršom rozsudku v rovnakej veci tunajšieho súdu, v súlade s ustanovením poukazuje na jeho odôvodnenie, pričom zároveň z rozhodnutia sp. zn.. zo dňa 22.09.2021 uvádza časť odôvodnenia: „78. Osobitným spôsobom zdaňovania príjmov v SR je zdanenie daňou vyberanou zrážkou ( ZODP). Pri tejto forme zdanenia sa uplatňuje 19% sadzba dane s výnimkou prípadov, ak v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorými je SR viazaná, nie je dohodnutá iná sadzba dane. Ak sú príjmy, pre ktoré je vymedzené, že sa zdaňujú daňou vyberanou zrážkou, vyplatené, poukázané alebo pripísané v prospech daňovníka nezmluvného štátu, daň sa vyberá z týchto zákonom ustanovených zdaniteľných príjmov zrážkou, sadzbou vo výške 35%. Zdanenie daňou vyberanou zrážkou: sa uplatňuje pri zdaňovaní

príjmov fyzických osôb, ale aj pri zdaňovaní príjmov právnických osôb, či už ide o daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou, alebo o daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou; - sa odlišuje od zdaňovania príjmov v spoločnom základe dane po uplynutí určitého zdaňovacieho obdobia, keď z časového hľadiska bezprostredne nadväzuje na dosiahnutie určitého zákonom vymedzeného príjmu, pričom povinnosť vysporiadať daň je na strane toho subjektu, ktorý príslušný príjem daňovníkovi vypláca (s určitou výnimkou podľa ods. 15); nie je totožné so zdanením príjmov zo závislej činnosti, hoci aj pri tomto zdanení je povinnosť vysporiadať daňovú povinnosť daňovníka (zamestnanca) na strane toho subjektu, ktorý príjem vypláca (zamestnávateľa). V tomto prípade však nejde o konečnú formu zdanenia, ale o zrážanie preddavkov na daňovú povinnosť, pričom po skončení zdaňovacieho obdobia sa daňová povinnosť pri týchto príjmoch vysporiada formou ročného zúčtovania, alebo podaním daňového priznania; je zdanením, pri ktorom vybraním zrážky sa považuje daňová povinnosť za splnenú a vysporiadanú, a to u fyzických osôb, aj u právnických osôb, t.j. daň vybranú zrážkou už nie je možné považovať za preddavok. Aj z tohto pravidla však existujú výnimky príjmov taxatívne uvedené v ods. 6, pri ktorých je možné považovať daň vybranú zrážkou za preddavok. Vtedy podľa ods. 8 daňovník zahrnie príjem do svojho základu dane v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k vybraniu dane; uplatňuje sa na hrubý príjem. Výnimky, kedy je možné pred uplatnením dane vyberanej zrážkou znížiť príjem o prislúchajúci výdavok, sú uvedené v ods. 5, 9 a 10. V ustanovení § 43 ZDP ods. 3 sú uvedené ďalšie príjmy, ktoré ak plynú daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou a sú vymedzené v § 16 ZDP , sa zdaňujú daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ZDP . Okrem toho sa daň vyberaná zrážkou uplatní, aj ak príjmy uvedené v tomto odseku plynú daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou.

79. Za prvoradý dôvod zamietnutia žaloby považoval správny súd tú skutočnosť, že sa nemohol stotožniť so žalobcovou interpretáciou ustanovenia § 43 ods. 3 písm. o) ZODP, v zmysle ktorého daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a neobmedzenou daňovou povinnosťou sa vyberá zrážkou, ak ide o peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické skúšanie,37ab) . Odkaz 37ab)poukazujena o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa správneho súdu z gramatického výkladu cit. ustanovenia jednoznačne vyplýva, že výnimku z povinnosti daňovníka vybrať daň zrážkou v prípade peňažného a nepeňažného plnenia poskytnutého poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti predstavujú jedine plnenia, ktoré sa vyplácajú za klinické skúšanie podľa (ZOL). Nie je pritom ani len možné uvažovať o nejasnosti, či nezrozumiteľnosti predmetného ustanovenia., kedy by prichádzal do úvahy napr. výklad e ratione legis /Ústavný súd v zmysle konštantnej judikatúry (m. m. ) poukazuje na skutočnosť, že súd nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, ak to vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka súladného výkladu zákonov a obdobných všeobecne záväzných právnych predpisov ( ). Samozrejme, i v týchto prípadoch sa musí vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov v zmysle totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona (

80. Z hľadiska interpretácie sporného ustanovenia § 43 ods. 3 písm. o) ZODP je tak evidentné, že všetky plnenia sa považujú na účely citovaného ustanovenia, pravda s výnimkou plnení vyplácaných za klinické skúšanie podľa ZOL. Orgány verejnej správy jednoznačne správne postupovali pri interpretácii sporného ustanovenia, keď prijali záver, že odkaz 37ab) sa vzťahuje k pojmu „klinické skúšanie“, ktorý upravuje ZOL. Otázka chápania odkazu na „pojem“ resp. na „celý zákon“ je vzhľadom na formuláciu „okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické skúšanie,37ab) “ irelevantná. Z doslovného znenia ustanovenia vôbec nevyplýva zámer o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Konštrukcia interpretácie, ktorú vytvoril žalobca nedáva zmysel ani pri použití logického výkladu, pretože v takom prípade by zákonodarca vôbec neuvádzal pri citovanom ustanovení formuláciu

„okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické skúšanie,37ab) “, ale doslova by uviedol „okrem (týchto) plnení, ak sú vyplácané podľa osobitného zákona 37ab, a teda by mal zákonodarca záujem prezentovaný žalobcom - neexistovalo by akékoľvek logické opodstatnenie uvádzať v predmetnom ustanovení pojem „klinické štúdie“. Tu sa správny súd nestotožnil ani s úvahou prezentovanou v odbornom stanovisku PhDr. V., PhD., ktorý uvádzal, že „keby zákonodarca chcel odkazom 37ab) odkazovať iba na pojem „klinické skúšanie“, bolo by predsa v poznámke na konci zákona uvedené konkrétne ustanovenie, a to ustanovenie a ZOL...“ Správny súd sa nemohol v žiadnom prípade stotožniť s názorom žalobcu, že existoval zámer zákonodarcu o prepojení celého znenia ust. ZODP, teda aj „peňažné a nepeňažné plnenia“ so o liekoch. Tvrdenia žalobcu o úmysle , ktorým sa s účinnosťou od 01.01.2015 novelizoval ZODP. V dôvodovej správe sa výslovne uvádza, že „zrážkovej dani nepodliehajú plnenia od držiteľa za vykonanie klinického skúšania poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancom alebo zdravotníckym pracovníkom vykonaným podľa o liekoch v znení neskorších predpisov. Tieto budú zdaňované v rámci vykonávania činnosti daňovníkov, ktorí klinické skúšanie vykonávajú a dosahujú z neho príjmy. Ak príjmy plynú od držiteľa za vykonávanie klinického skúšania priamo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, zdravotníckemu pracovníkovi aj keď je zamestnancom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti [] alebo lekárovi dosahujúceho príjmy z vykonávania samostatnej zdravotníckej praxe [], tieto je možné znížiť o výdavky platené v súvislosti s vykonávaním klinického skúšania“. Na uvedené nadväzuje aj text k novelizácii , kedy „z dôvodu právnej istoty sa dopĺňa medzi osoby, od ktorých plynú peňažné a nepeňažné plnenia poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancom alebo zdravotníckemu pracovníkovi aj farmaceutická spoločnosť, pričom sa zároveň zavádza aj legislatívna skratka „držiteľ“ pre vymedzený okruh osôb, od ktorých sa predmetné plnenia budú zdaňovať osobitným spôsobom“. Modelové situácie, ktoré žalobca simuloval v žalobe pri tzv. jednostranných záväzkoch pri poskytovaní plnenia zo strany držiteľa poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti a vzájomných záväzkoch, kedy dochádza k vzájomnému poskytovaniu plnení medzi držiteľom a lekárňou v rámci bežného obchodného styku argumentačne neboli spôsobilé vyvrátiť a znegovať evidentnú zákonnú povinnosť žalobcu ako držiteľa sledovať, od akého subjektu prijíma a nakupuje tovar, resp. služby. Ustanovenia až 12 ZODP vymedzujú povinnosti žalobcu ako držiteľa, ktorý bol platiteľom dane v takom prípade. Zákonný rámec pritom upravuje, kto bol povinný vykonať zrážku dane, v akom časovom rámci bol povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane a oznámenie o zrazení a odvedení dane na predpísanom tlačive. Podľa ZODP v znení účinnom v roku 2016 sa z príjmov podľa ZODP vyberala daň zrážkou so sadzbou dane 19%. Základom dane bol pri peňažných príjmoch príjem neznížený o výdavky. ZODP zároveň vymedzoval aj právny následok v podobe sankcie pri porušení zákonných povinnosti držiteľa pri nevykonaní zrážky dane, vykonaní zrážky v nesprávnej výške a jej včasného neodvedenia stým, že sa bude od neho vymáhať rovnako ako ním nezaplatená daň. sa novelizoval ZODP a podľa ZODP je držiteľom držiteľ registrácie lieku, držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľ povolenia na distribúciu liekov, farmaceutická spoločnosť, výrobca a distribútor zdravotníckej pomôcky, výrobca a distribútor dietetickej potraviny alebo tretia osoba, ktorá sprostredkuje plnenia od týchto osôb.

81. Nebolo možné súhlasiť ani so žalobcovou teóriou o tom, že lekáreň okrem poskytovania zdravotnej starostlivosti vystupuje aj ako subjekt, ktorý je v zmysle zákona o liekoch oprávnený aj lieky predávať a nakupovať vo vzťahu k držiteľovi povolenia na veľkodistribúciu liekov, alebo medzi poskytovateľmi lekárenskej starostlivosti navzájom. Podľa žalobcových záverov bolo nevyhnutné považovať lekárne pri obchodovaní na účely nákupu a predaja liekov za držiteľov podľa ZODP. Je nevyhnutné uviesť, že s účinnosťou od 01.01.2016 došlo k spresneniu a systematickému premiestneniu definície pojmov z ust. § 8 ods. 1 písm. l) ZODP k § 2 písm. y) a z) zákona. Za držiteľa sa považoval držiteľ registrácie lieku, držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľ povolenia na výrobu liekov, farmaceutická spoločnosť37ab (ZOL), výrobca a distribútor zdravotníckej pomôcky, výrobca a distribútor dietetickej potraviny37ac () alebo tretia osoba, ktorá sprostredkuje poskytnutie plnenia od týchto osôb a za poskytovateľa zdravotnej starostlivosti poskytovateľ zdravotnej starostlivosti37aa ( v znení neskorších predpisov), jeho zamestnanec alebo zdravotnícky pracovník, 37aa . o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti definuje v pís. a) bod. 1 poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorým je fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe povolenia ( ) alebo povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti podľa osobitného predpisu9a ( ZOL). Na uvedenej analýze a interpretácii

príslušných ustanovení zo strany správneho súdu nemení nič ani novela ZODP účinná od 01.01.2017, kedy došlo k ďalšej redefinícii pojmu držiteľ, ktorým je aj držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti podľa o liekoch. Žalovaný preto správne vyslovil záver, že iba v prípade takto vymedzenej zdravotnej starostlivosti (spätný predaj humánnych liekov zaradených v zozname kategorizovaných liekov držiteľovi povolenia na veľkodistribúciu humánnych liekov, ktorý ich držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni dodal, a predaj humánnych liekov zaradených v zozname kategorizovaných liekov medzi držiteľmi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni na účel ich výdaja vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni) môže byť poskytovateľ v pozícii držiteľa.

82. Z hľadiska princípu právnej istoty podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. zo dňa 30.4.2008, nález Ústavného súdu sp. zn. zo dňa 28.11.2007). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (m. m. nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 24.6.2009, nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 6.2.2008). S legitímnym očakávaním úzko súvisí zákaz prekvapivých rozhodnutí, keď správne orgány sa nemôžu bez náležitého odôvodnenia a poskytnutia možnosti účastníkovi konania oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, odchýliť od doterajšej rozhodovacej praxe. Je potrebné zdôrazniť, že hoci z legitímnych očakávaní v pomere k správnym rozhodnutiam možno správne predpokladať určitú istotu účastníkov, že o ich veci bude rozhodnuté obdobne ako vo veci skutkovo a právne podobnej, legitímne očakávania sa nedajú absolutizovať. Riadny chod spravodlivosti v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj , zaväzuje súdy a orgány verejnej správy na odôvodňovanie rozhodnutí. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup je nezlučiteľný so zásadou spravodlivého konania. Správny orgán má povinnosť nielen rozhodnúť, ale tiež vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Ak tak neurobia, zaťažia svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v tom, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a účastníkovi konania sa postupom či už správneho orgánu alebo súdu odníme možnosť konať pred týmto orgánom a súčasne tieto orgány postupujú aj v rozpore s SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd. Perfektnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, obsahuje reakcie na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, aj na také, ktoré sú pre rozhodnutie bezvýznamné, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie rozhodujúce, odpoveď špecifická k danej skutočnosti či argumentu sa vyžaduje. Pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie alebo sa precíznejšie vysporiadať s námietkami účastníka konania, ktoré možno považovať za právne významné. Súd však hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny orgán vydal meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, je potrebné v rozhodnutí dostatočne odôvodniť tak, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako boli vyhodnotené vykonané dôkazy. V danom prípade neexistoval žiaden poznatok o arbitrárnej rozhodovacej praxe žalovaného pri aplikácii , a ZODP a podľa záverov správneho súdu orgány verejnej správy postupovali striktne podľa zákona, napadnuté rozhodnutia spĺňajú zákonné kritéria a sú plne odôvodnené. Naviac orgán verejnej správy konal plne transparentne a ako poznamenal - už v roku 2015 existoval k aplikácii ZODP pri zdaňovaní príjmov plynúcich poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa výklad legislatívy, ktorý bol zverejnený na webovom sídle Finančnej správy SR, a teda bol dostupný pre daňové subjekty. Neobstála ani námietka porušenia princípu dvojinštančnosti konania s tým, že prvostupňové konanie

spolu s odvolacím tvoria jeden celok. Summa summarum súd nezistil žiadne namietané porušenia zásad daňového konania, daňové orgány vykonali riadne dokazovanie v zodpovedajúcom rozsahu, náležite zistili skutkový stav veci a žalovaný v napadnutom rozhodnutí prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti a sú riadne odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vyrovnal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, podrobne rozobral predložené dôkazy aj skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s zamietol.“

15. Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov, s ktorými sa správny súd stotožňuje v celom rozsahu, správny súd žalobu podľa zamietol. 16. Ako nedôvodný správny súd vyhodnotil aj návrh žalobcu zo dňa 21.12.2020 na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie o výklad predpisov európskeho práva (ďalej Procesný návrh žalobcu). Súdny dvor EÚ podáva výklad konkrétne označených ustanovení zmlúv alebo aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie (čl. 267 ZFEU). V rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ Súdny dvor EÚ nemá právomoc vyjadrovať sa k výkladu vnútroštátneho práva, pretože táto úloha prináleží výlučne vnútroštátnemu súdu (rozsudky vo veciach C 53/04 - bod 54, C 250/09 a C 268/09 - bod 75, C-307/18 - bod 25, C-610/19 - body 68 až 70). Odôvodnením návrhu na začatie prejudiciálneho konania nie je formulovanie poradných názorov na všeobecné alebo hypotetické otázky, ale potreba, ktorá je vnútorne spätá s efektívnym riešením určitého sporu (rozsudok vo veciach C 558/18 a C 563/18 - bod 44), nesmie ísť ani o otázku akademickú (C-428/93, C-286/88). Pre správny súd a jeho rozhodnutie v predmetnej veci nebolo posúdenie nastolených predbežných otázok rozhodujúce, keďže ani nepovažoval interpretáciu dotknutého ustanovenia ZDP za nejednoznačnú. Podľa správneho súdu právna úprava, ktorá vymedzuje určité kategórie subjektov tak, že ich v rámci ich pôsobenia na príslušnom trhu zaťaží osobitnou zrážkovou daňou (bez možnosti odpočítať si súvisiace náklady) a postihujúcou všetky plnenia - sama o sebe nezakazuje, resp. neobmedzuje pohyb kapitálu medzi členskými štátmi navzájom, ani medzi členskými štátni a tretími krajinami (čl. 63 ZFEU). Tzv. zrážková daň neobmedzuje slobody poskytovať služby v Únii vo vzťahu k štátnym príslušníkom členských štátov, ktorí sa usadili v niektorom inom členskom štáte ako príjemca služieb (čl. 56 ZFEU). Zrážková daň rovnako neobmedzuje slobody usadiť sa štátnych príslušníkov jedného členského štátu na území iného štátu členského štátu (čl. 49 ZFEU). Správny súd nevidel ani rozpor s čl. 110 ZFEU, ktorý sa týka selektívneho zdaňovania výrobkov z iných členských štátov EÚ v komparácii s domácimi produktami a ani rozpor s čl. 28 ZFEU, ktorý sa týka jednotného trhu a colnej únii medzi členskými štátmi so stanoveným zákazom ciel na dovoz a vývoz tovaru medzi členskými štátmi. 17. O trovách konania rozhodol súd podľa a vo veci úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne dôvodne vynaložené trovy konania zo súdneho spisu nevyplývajú. 18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (, ).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).