Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoCsp/27/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu O. K. A.,. so sídlom I. XX, XXX XX J., T.: XX XXX XXX, proti žalovanej M. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, XXX XX K., o zaplatenie 1.357,80 Eur, s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č.k. -157 zo dňa 02. januára 2020, takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a vo výroku o trovách konania.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „Žalovaná je povinná žalobcovi zaplatiť 118,9 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 3.5.2019 do zaplatenia, v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Stranám nepriznáva nárok na náhradu trov konania.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil o ochrane spotrebiteľa účinného v čase vzniku právneho vzťahu, , , , , čl. 3 ods. 1, 2, 3, čl. 5, čl. 6 ods. 1, čl. 7 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch účinný v čase vzniku zmluvného vzťahu, , až 6, , , , , , , , účinný ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, nariadenia vlády č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , , .

3. Vychádzal zo zistenia, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel žalobca so žalovanou J. o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanej vo výške 2.000,- Eur. Jednalo sa o bezúčelový úver/splatenie záväzkov klienta. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú VOP a Sadzobník, s ktorými žalovaná súhlasila zaviazala sa ich dodržiavať. Žalovaná ako klient sa zaviazala plniť svoje záväzky riadne a včas, teda splácať úver, poplatky súvisiace s úverom uvedené v zmluve, VOP a Sadzobníku. Sankcie spojené s neplatením úveru sú zakotvené v čl. 4 zmluvy. VOP boli vopred naformulované, vytlačené bez možnosti meniť individuálne ich obsah. Žalobca predložil Sadzobník poplatkov, Žiadosť o poskytnutie úveru,

skúmanie bonity žalovanej. Opakovaným upozornením zo dňa 28.01.2019 bola žalovaná vyzývaná na zaplatenie dlžných splátok, a tiež bola upozornená na možnosť zosplatnenia dlhu. Žalobca predložil dôkaz o doručovaní zásielky, ktorá bola vrátená späť dňa 01.02.2019 z dôvodu, že adresát je neznámy. Výzvou zo dňa 02.05.2019 bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy povýšenej o poplatok za upomienku, z dôvodu predčasného zosplatnenia úveru ku dňu 02.05.2019 pre jeho neplnenie. Žalobca uviedol, že opakovane žalovanú upozorňoval na neplnenie podmienok zmluvy, avšak nedošlo k obnoveniu plnenia povinnosti, preto bolo rozhodnuté o predčasnej splatnosti celého dlhu. Žalobca predložil dôkaz o doručovaní zásielky vrátenej späť dňa 09.05.2019 z dôvodu, že adresát je neznámy. Z prehľadu splácania do predčasného zosplatnenia vyplýva, že žalovaná uhradila na úver sumu 1.881,05 Eur so započítaním na úrok (1.138,61 Eur ), istinu (698,04 Eur), poistné 44,40 Eur, nezaplatená istina 1.301,96 Eur.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že uzatvorenú zmluvu vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy a spôsobu jej uzavretia vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú aj napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy v , všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v . Vo vzťahu k uplatnenej istine, úrokom a úrokom z omeškania žiadaných žalobcom poukázal na skutočnosť, že zmluvné dojednania, či určité časti zmluvy vrátane zmluvných podmienok spotrebiteľ určite žiadnym spôsobom individuálne nedojednával, keďže sú vopred predtlačené bez možnosti vpisovania nových údajov, či ich úpravy. V zmluve absentuje riadne uvedenie náležitosti podľa (doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Podľa názoru súdu dojednanie v čl. 5.1. (skončenie zmluvy úplným splnením všetkých záväzkov a pohľadávok klienta vo vzťahu k banke podľa zmluvy) nemožno považovať za určité a jasné. Naviac uvedené dojednanie nebolo dojednané individuálne a hlavne dlžník má podľa zmluvy plniť aj neprijateľné plnenia, a teda až po ich prípadnom zaplatení by došlo k ukončeniu trvania zmluvy, čo je neprípustné. Ďalej mal zato, že poplatok za poskytnutie úveru v sume 100,- Eur je neprijateľnou zmluvnou podmienkou (nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán), pričom uvedené už súdy opakovane judikovali vo svojich rozhodnutiach, pričom podľa je dodávateľ povinný zdržať sa jej užívania. Vzhľadom k uvedenému neakceptoval ani celkovú čiastku, ktorú ma spotrebiteľ zaplatiť (vrátane nákladov na úver) podľa cit. ust. , keďže je nesprávne uvedená a jej obsahom je nárok z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Z obsahu zmluvy ani z VOP tiež nevyplýva, aby súčasťou celkových nákladov spotrebiteľa, bolo aj poistné, čo je v rozpore s ust. citovaného zákona, a teda aj uvedené spôsobuje nesprávnosť uvedeného údaja o celkových nákladoch a celkovej čiastke spotrebiteľa na úver. V dôsledku uvedeného je tým pádom v zmluve nesprávne uvedený údaj o výške RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo je v rozpore s citovaného zákona. Absencia týchto náležitosti zmluvy má za následok, že sa úver v takomto prípade považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z toho vyplýva, že žalobca má právo na vrátenie len skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru - sumy 2.000,- Eur a prípadne právo na úhradu úrokov z omeškania z tejto sumy. Žalovaná je preto povinná uhradiť poskytnutý úver bez úrokov a poplatkov, teda len sumu, ktorá jej bola poskytnutá, poníženú o jej plnenie žalobcovi. V tomto prípade bol úver poskytnutý vo výške 2.000,- Eur, na ktorý žalovaná uhradila na účet žalobcu sumu 1.881,05 Eur, teda žalovaná je povinná na istine zaplatiť žalobcovi sumu 118,95 Eur (2.000,- Eur

- 1.881,05 Eur). Podľa žalobcu nastalo zosplatnenie dlhu dňa 02.05.2019, a teda žalovaná môže byť v omeškaní s plnením celého zostatku úveru počnúc dňom nasledujúcim. Skoršie úroky z omeškania (1,07 Eur) súd nepriznal, nakoľko úver je bezúročný a bez poplatkov a došlo k jeho predčasnému zosplatneniu, a teda nemožno ich priznať za omeškanie so zaplatením splátok, ktorých výška nebola žiadaná správne. Z uvedeného dôvodu rozhodol tak, že žalobcovi okrem istiny 118,95 Eur patrí aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne od 03.05.2019 do zaplatenia, keďže žalovaná je naďalej v omeškaní s jej zaplatením, bez toho, aby ich kapitalizoval. Lehotu na splnenie povinnosti uloženej žalovanej určil v súlade s po zohľadnení jej sociálnej a finančnej situácie s prihliadnutím na očakávanie veriteľa o včasnej úhrade dlhu.

5. O trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu stranám nepriznal z dôvodu, že v konaní boli úspešní a neúspešní, a zároveň sa nejednalo o neúspech nepatrný (najmä na strane žalobcu). Žalobca bol neúspešný v prevažnej uplatneného nároku a žalovaná si náhradu trov konania ani neuplatnila, ani jej žiadne trovy konania nevyplývajú zo súdneho spisu.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a proti výroku o trovách konania. Odvolanie právne odôvodnil f) a h) zákona č.

(ďalej len „“). K tvrdeniu súdu, že zmluva neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy uviedol, že zmluva čl. 5 ods. 5.1 jednoznačne stanovuje, že sa uzatvára na dobu určitú - do splatenia všetkých záväzkov klienta voči banke vyplývajúcich zo zmluvy. K tvrdeniu, že zmluvné dojednania sú vopred predtlačené uviedol, že ide o právny úkon uzatvorený prostredníctvom formulárovej predtlače, pričom takýto spôsob nie je právom zakázaný a automaticky nemôže znamenať, že spotrebiteľ sa neoboznámil s jeho obsahom alebo že s ním nesúhlasil, pričom poukázal aj na obdobné rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici. K tvrdeniu súdu, že zmluva neobsahuje správny údaj o celkovej čiastke uviedol, že má za to, že celková čiastka vo výške 3.700,- Eur zodpovedá násobku počtu splátok (120) a výšky splátok (30,- Eur) a súčtu poplatku za poskytnutie úveru. Poistenie sa do celkových nákladov započítava len vtedy, ak spotrebiteľ musel poistnú zmluvu uzatvoriť, avšak v konaní nevyvstali žiadne skutočnosti na základe ktorých by bolo možné zakladať domnienku, že poistenie bolo podmienkou uzatvorenia úverovej zmluvy, či zvýhodnenia jej podmienok. Ani z predloženej zmluvnej dokumentácie nie je možní vyvodiť čo i len nepriamo takýto záver. Poistné nebolo uvedené v celkových nákladoch, pretože jeho uzatvorenie nebolo podmienkou uzatvorenia úverovej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou a nemalo ani vplyv na žiadnu podmienku úverovej zmluvy. Keďže uvedená premisa neobstojí, neobstojí ani tvrdenie ohľadom nesprávnosti výpočtu RPMN. V tomto smere poukázal na Vyjadrenie Odboru ochrany finančných prostriedkov NBS (OFS) zo dňa 02.09.2019 a na uznesenie Krajského súdu v Nitre. Zároveň poukázal na to, že žalovaná v priebehu celého konania nerozporovala dobrovoľnosť uzatvorenia poistenia schopnosti splácať spotrebiteľský úver, a preto mal súd tieto skutočnosti považovať za nesporné a vziať ich do úvahy pri svojom rozhodovaní. K tvrdeniu, že poplatok za poskytnutie úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou uviedol, že poplatok bol v zmluve uvedený jasne zrozumiteľne, vyznačený aj tabuľkou spolu s ostatnými kľúčovými podmienkami poskytnutia úveru, okrem toho bol upravený aj Sadzobníku poplatkov. Navyše spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s ním aj prostredníctvom formulára obsahujúceho Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý mu bol poskytnutý pred uzatvorením zmluvy. Uvedený poplatok je uhrádzaný na zákonnom základe a tvorí zložku ceny predmetu plnenia. Poskytnutím úveru celkom jednoznačne poskytol žalovanej protiplnenie, za ktoré mu prináleží protiplnenie jednak v podobe zmluvných úrokov a dohodnutého poplatku. Pri určení výšky poplatku postupoval aj v súlade s právnymi predpismi a nepožadoval od spotrebiteľa neprimerané plnenie, pričom aj v tomto smere poukázal na obdobné rozhodnutia súdov. Ďalej namietal aj nemožnosť posúdenia poplatku za poskytnutie úver ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zároveň priznal žalobcovi aj náhradu trov prvoinštančného konania a aj náhradu trov odvolacieho konania.

7. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania (ustanovenie a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

11. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka nebola naplnená.

12. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Táto odvolacia námietka naplnená nebola.

13. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

14. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená Zmluva o úvere je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.

15. Je teda nepochybné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, pričom aj zmluvu uzavretú podľa možno považovať za spotrebiteľskú. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie správne na posúdenie právneho vzťahu aplikoval ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Je pritom zrejmé, že obsah zmluvy si žalovaný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal ani možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah.

16. Odvolací súd nijako nepopiera aplikáciu ustanovení na úverové vzťahy. Predmetná vec sa však týka záväzkovo-právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v ( a nasl.). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide teda o typický občianskoprávny vzťah a niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť žalovanej ako spotrebiteľa vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo.

17. Odvolací súd sa najprv zaoberal preskúmaním rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti vyhlásenia poplatku za poskytnutie úveru za neprijateľný, a to s ohľadom na žalobcom vznesené námietky.

18. Neprijateľnú zmluvnú podmienku definuje v ako ustanovenie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnú zmluvnú podmienku tak možno chápať ako podmienku, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu, pričom znaky takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú tak možno považovať aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia).

19. Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané, ich čiastočný demonštratívny výpočet obsahuje v , pričom aj súdna prax ich môže judikovať so zreteľom na skutkové a právne okolností prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky sú nekalé (porov. C 237/02, Freiburger Kommunalbauten, cit.: ,„Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované nato, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. ako nekalú.“)

20. Neprijateľnosť poplatku za poskytnutie úveru vidí odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie predovšetkým v spôsobe jeho dojednania, pretože poplatok za poskytnutie úveru bol neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, rovnako aj Sadzobníka poplatkov, teda bol v zmluve predformulovaný a žalovaná ako spotrebiteľ ak chcela zmluvu uzatvoriť, musela ju prijať ako celok. Z uvedeného dôvodu tak absentuje individuálnosť jeho dojednania. Rovnako je tento poplatok neprijateľný aj z dôvodu jeho neurčitosti. Poplatok by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia. Žalobca bližšie nešpecifikoval, aké skutočné plnenie dostáva spotrebiteľ, keď zaň má zaplatiť poplatok 100,- Eur, nakoľko za poskytnutie úveru spotrebiteľ zaplatí odmenu v podobe úrokov. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Dá sa len predpokladať, že poplatok za poskytnutie úveru je zrejme poplatkom za akúsi administratívnu agendu s tým spojenú. Aj keby sa pripustil takýto vedľajší predmet plnenia, odvolací súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa. Pre porovnanie odvolací súd dáva do pozornosti Rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe (Oberlandesgericht Karlsruhe) z 3. mája. 2010 č. k. AZ , v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné: „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene“. Vyšší krajinský súd potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 21.11.2012).

21. Odvolací súd osvojil nemeckú názorovú líniu, podľa ktorej či už administratívna agenda alebo posúdenie bonity predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa, a preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti.

22. Z vyššie uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že záver súdu prvej inštancie o neprijateľnosti poplatku za poskytnutie úveru bol správny, a to vzhľadom na spôsob a charakter poplatku za poskytnutie úveru, preto odvolacie námietky žalobcu v tomto smere vyhodnotil ako nedôvodné.

23. Pod pojem celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť v zmysle o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „“) možno rozumieť všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

24. Ako bolo už vyššie uvedené, poplatok za poskytnutie úveru vo výške 100,- Eur z hľadiska jeho dojednania a neurčitosti je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle neplatná, preto suma 100,- Eur nemohla byť súčasťou výpočtu celkovej čiastky v zmysle písm. ZoSÚ, ktorú mala žalovaná ako spotrebiteľ zaplatiť. Z uvedeného dôvodu preto žalobca pri výpočte celkovej čiastky nesprávne zahrnul do výpočtu aj poplatok za poskytnutie úveru vo výške 100,- Eur, v dôsledku čoho v zmluve určil nesprávnu celkovú čiastku, ktorú bola žalovaná ako spotrebiteľka povinná zaplatiť. Uvedené pochybenie má tak za následok, že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, a žalobca mal tak len nárok na zaplatenie nesplatenej časti istiny, preto súd prvej inštancie správne zamietol žalobu v časti prevyšujúcej nesplatenú istinu.

25. Vo vzťahu k vyššiemu má odvolací súd za to, že už samotné nesprávne uvedenie celkovej čiastky, ktorú bola žalovaná ako spotrebiteľ povinná zaplatiť spôsobilo bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, a preto sa nebolo potrebné ďalej zaoberať ani ostatnými dôvodmi bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru namietanými žalobcom v podanom odvolaní, resp. ostatnými dôvodmi uvedenými v odôvodnení rozhodnutia.

26. Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. ).

27. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

28. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia v spojení s stanovením tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorej však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnila. V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. .

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).