Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Cob-141-2019.pdf
PDF · 108.26 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cob/141/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: E. I., nar. XX. XX. XXXX, podnikajúci pod obchodným menom Peter Dvonč - LUCIA, s miestom podnikania Dukelská 727/2, 958 01 Partizánske, IČO: 32 807 414, zastúpený: JUDr. Jaroslav Valjent, advokát so sídlom Jesenského 232, 958 01 Partizánske, IČO: 36 121 797, proti žalovanému: SPODOS spol. s r. o., so sídlom Pod kalváriou 4528/8A, 955 01 Topoľčany, IČO: 30 997 666, zastúpený: JUDr. Peter Marko, advokát so sídlom Sv. Cyrila a Metoda 4648/5, 955 01 Topoľčany, IČO: 37 864 718, o zaplatenie 1 680 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Cb/14/2019 - 124 zo dňa 08. 11. 2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Cb/14/2019 - 124 zo dňa 08. 11. 2019 p o t v r d z u j e.
II. Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (I. výrok) a žalovanému priznal náhradu trov konania proti žalobcovi v plnej výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (II. výrok).
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 40 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 720 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 3 veta prvá, ods. 4, § 5 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 9 ods. 1, ods. 3 písm. c/, § 12 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov a v časti trov konania podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1 680 eur s 8 % ročným úrokom z omeškania od 11. 04. 2019 do zaplatenia a náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur z dôvodu, že dňa 01. 03. 2018 sporové strany uzavreli zmluvu o nájme nebytových priestorov a pozemkov, pričom nájomné bolo dohodnuté vo výške 1 680 eur mesačne a žalovaný neuhradil faktúru č. 900017 zo dňa 02. 04. 2019 na sumu 1 680 eur, ktorou mu bolo fakturované nájomné za mesiac jún 2019. Vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu žalobca namietal platné skončenie nájomného vzťahu ku dňu 31. 05. 2019 s tým, že žalovaný ho kontaktoval už v januári 2019 a mal záujem dohodnúť sa na predčasnom ukončení nájmu z dôvodu, že prevádzka nie je ekonomicky rentabilná, avšak žalovaný neakceptoval podmienky za akých bol žalobca ochotný dohodu uzavrieť. Namietal, že žiadnym spôsobom neporušil povinnosti prenajímateľa ako to predpokladá ustanovenie § 5 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. K uzatvoreniu zmlúv o odbere energií medzi žalovaným ako nájomcom a dodávateľmi došlo výlučne na žiadosť žalovaného, a to hneď pri vzniku
nájomného vzťahu. K uzavretiu týchto zmlúv žalovaného žiadnym spôsobom nenútil, dôkazom čoho je aj skutočnosť, že za rok trvania nájomného vzťahu mu žalovaný uvedené žiadnym spôsobom nevytkol. Na pojednávaní dňa 15. 10. 2019 žalobca zopakoval skutočnosti uvedené v žalobe a vo svojom predchádzajúcom vyjadrení s tým, že krátko po uzavretí nájomného vzťahu žalovaný uviedol, že má vlastného dodávateľa energií, ktorý je lacnejší, na čo ho upozornil, že v tom prípade by dodávku energií musel refakturovať ďalšiemu nájomcovi nebytových priestorov spoločnosti TONFLY s. r. o. Partizánske. Na žiadosť žalovaného sa teda odhlásil z odberu energií a došlo k prihláseniu žalovaného na odber elektriny a plynu a na tejto zmene sa so žalovaným dohodli ústne. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu neuznával nárok žalobcu v celom rozsahu, pričom potvrdil, že uzavreli dňa 01. 03. 2018 zmluvu o nájme nebytových priestorov a pozemkov, avšak dňa 04. 03. 2019 písomne upozornil žalobcu na hrubé porušovanie povinností prenajímateľa a následne dňa 28. 03. 2019 vypovedal zmluvu o nájme nebytových priestorov a pozemkov, pričom výpovedná lehota uplynula dňom 31. 05. 2019, keďže výpoveď sa podarilo žalobcovi doručiť až dňa 03. 04. 2019. Z uvedeného dôvodu žalobcovi vrátil faktúru č. 900017 za nájom za mesiac jún 2019. V písomnom vyjadrení žalovaný doplnil, že podaniu výpovede zo zmluvy predchádzalo písomné upozornenie žalobcu na hrubé porušovanie povinností prenajímateľa, a to na základe predchádzajúceho písomného upozornenia Audítorskej spoločnosti s. r. o. Topoľčany zo dňa 21. 02. 2019, v ktorom ho táto spoločnosť pri audite účtovnej závierky za rok 2018 upozornila na protiprávne konanie v súvislosti s vystavovaním zálohových faktúr na odber plynu a elektriky. Zároveň poukázal na písomné stanovisko Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 09. 08. 2018, podľa ktorého žalovaný nie je osobou oprávnenou k dodávkam plynu, keďže nedisponuje povolením na takúto činnosť. Na pojednávaní štatutárny zástupca žalovaného uviedol, že po uzavretí zmluvy o nájme nebytových priestorov sa dohodli so žalobcom na zmene dodávky elektrickej energie, nakoľko tam bolo samostatné meranie a žalobca sa odhlásil z odberu elektrickej energie a on sa k tomuto odberu prihlásil. Pokiaľ ide o zmenu dodávky plynu, tak k tomu ho žalobca prakticky donútil z dôvodu, aby nemusel mať starosti s dodávkou plynu a po vzájomnej dohode došlo k zmene odberu elektriky dňa 06. 04. 2019 a pri dodávky plynu až dňa 09. 04. 2019. Keďže chcel pokračovať v podnikaní v nebytových priestoroch, musel súhlasiť s touto zmenou odberu plynu a spoločnosti TONFLY s.r.o. dodávku plynu refakturoval, i keď medzi nimi nebol prakticky žiaden zmluvný vzťah a keby aj k niečomu došlo, tak voči tejto spoločnosti nemal žiadne páky na vymáhanie. Na základe kontroly audítora bolo zistené, že ide o protiprávny stav, a preto vyzval žalobcu, aby to dal do poriadku a keď tento na jeho výzvu nereagoval, dal mu výpoveď z nájmu nebytových priestorov. Zo strany žalobcu nedošlo k prevzatiu nebytových priestorov a tomuto vrátil kľúče. Spoločnosti TONFLY s. r. o. fakturovali dodávku plynu v nákupných cenách. Svedkyňa D. I. D., spoločníčka a konateľka spoločnosti TONFLY s. r. o. Partizánske potvrdila, že žalobca je prenajímateľom priestorov, v ktorých ona podniká od roku 2011 a pokiaľ ide o dodávku energií, tak elektriku platí priamo dodávateľovi a zo strany prenajímateľa jej bola fakturovaná dodávka plynu a vody a keď do týchto priestorov prišiel nový nájomca - žalovaný, tak jej bol predstavený štatutárny zástupca s tým, že žalovaný jej bude prefakturovávať dodávky plynu. Nebolo jej vysvetlené, prečo sa to takto zmenilo a ani neuzatvárala žiadnu zmluvu so žalovaným.
4. Na základe vykonaného dokazovania dospel prvoinštančný súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju v celom rozsahu zamietol. Považoval za nesporné, že obe strany uzavreli dňa 01. 03. 2018 zmluvu o nájme nebytových priestorov a pozemkov a na základe tejto zmluvy žalobca fakturoval žalovanému nájomné vo výške 1 680 eur za mesiac jún 2019. Žalovaný však faktúru neuhradil s tým, že nájomný pomer ukončil dňom 31. 05. 2019, a to výpoveďou zo dňa 28. 03. 2019 doručenou žalobcovi dňa 03. 04. 2019. Na základe uvedeného bolo potrebné ešte pred rozhodnutím o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 1 680 eur s príslušenstvom zaoberať sa ako predbežnou otázkou existenciou nájomného vzťahu medzi sporovými stranami a teda platnosťou výpovede z nájmu nebytových priestorov a v rámci toho posúdiť, či dôvod výpovede - hrubé porušenie povinností prenajímateľa uvedených v čl. 2 ods. 4 zmluvy v čase podania výpovede existoval. V prípade, ak by išlo o platnú výpoveď z nájmu nebytových priestorov, nájomný pomer by sa skončil dňom 31. 05. 2019 a žaloba na zaplatenie nájomného za jún 2019 by nebola dôvodná. Povinnosti prenajímateľa (žalobcu) boli upravené v zmluve o nájme nebytových priestorov a pozemkov zo dňa 01. 03. 2018 v čl. 2 ods. 4 tak, že prenajímateľ sa zaviazal riadne a včas zabezpečovať služby spojené s nájmom nebytových priestorov a tiež dodávku energií, t. j. dodávku vody, plynu a elektrickej energie s tým, že nájomca bude platiť spotrebovanú vodu, plyn a elektrickú energiu podľa vlastných podružných meračov pre predmet nájmu (skutočné náklady), a to na základe prenajímateľom vystavených zálohových faktúr a vyúčtovaní zo strany dodávateľov jednotlivých energií. Uvedená úprava
povinností prenajímateľa korešponduje so zákonnou úpravou uvedenou v § 5 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ktorým sa spravuje nájomný vzťah medzi sporovými stranami s poukazom na § 720 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný predpis a týmto osobitným predpisom je zákon č. 116/1990 Zb. Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona musí mať zmluva o nájme nebytových priestorov písomnú formu a musí obsahovať náležitosti v tomto ustanovení uvedené, pretože inak je neplatná, a preto aj akékoľvek zmeny zmluvy je možné dojednať iba písomne, pretože inak by takýto právny úkon bol neplatný v zmysle § 40 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Z tohto prakticky vychádza aj ustanovenie čl. 6 ods. 2 zmluvy, podľa ktorého akékoľvek zmeny a doplnky k tejto zmluve sú platné len v písomnej forme podpísanej oboma zmluvnými stranami. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je potom ústna dohoda o zmene obsahu zmluvy neplatná, aj keď obe strany s takouto zmenou vyslovia súhlas, resp. sa na zmene dohodli konkludentne. Z toho dôvodu zmena obsahu zmluvy v čl. 2 ods. 4 spočívajúca v zániku povinnosti prenajímateľa zabezpečiť dodávku plynu a elektrickej energie dojednaná iba ústne je neplatná podľa § 40 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka a povinnosťou prenajímateľa bolo aj naďalej podľa zmluvy zabezpečovať dodávku plynu a elektrickej energie a túto nájomcovi fakturovať zálohovými a vyúčtovacími faktúrami. Ide prakticky o jedinú povinnosť prenajímateľa vyplývajúcu z nájomnej zmluvy a pokiaľ prenajímateľ ani túto jedinú povinnosť neplnil a bremeno zabezpečenia dodávky plynu a elektrickej energie do nebytových priestorov preniesol na nájomcu bez platnej zmeny nájomnej zmluvy, tak podľa názoru prvoinštančného súdu ide o hrubé porušenie povinností prenajímateľa vyplývajúcich z § 5 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb., čo je dôvodom na písomné vypovedanie zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej na určitý čas zo strany nájomcu v zmysle § 9 ods. 3 písm. c/ citovaného zákona aj v zmysle čl. 3 ods. 2 písm. d/ a db/ zmluvy. Žalobca ako prenajímateľ napriek upozorneniu žalovaného zo dňa 04. 03. 2019 tento závadný stav neodstránil a na upozornenie žiadnym spôsobom nereagoval, a preto mu žalovaný ako nájomca doručil výpoveď z nájmu nebytových priestorov, na základe ktorej bol nájomný pomer ukončený k 31. 05. 2019. Na dôvodnosti výpovede nič nemení ani skutočnosť, že žalovaný súhlasil so zmenou odberateľa plynu a elektriny a následne dodávky plynu refakturoval spoločnosti TONFLY s. r. o., pretože k tejto zmene došlo bez platnej zmeny nájomnej zmluvy napríklad vo forme dodatku, ktorou by došlo k ošetreniu existujúceho skutkového stavu. Bez písomnej dohody o zmene nájomnej zmluvy bolo povinnosťou žalobcu zabezpečovať pre žalovaného dodávku plynu a elektrickej energie a tieto dodávky mu fakturovať (pokiaľ tak nerobil dostal žalovaného do pozície subjektu porušujúceho zákon č. 251/2012 Z. z.) a porušenie tejto prakticky jedinej povinnosti žalobcu je hrubým porušením povinností prenajímateľa, ktoré je zároveň aj dôvodom na vypovedanie nájomnej zmluvy nájomcom. Samotný žalobca na pojednávaní dňa 15. 10. 2019 prostredníctvom svojho právneho zástupcu konštatoval, že išlo o protiprávny stav, ktorý však paradoxne podľa neho mal odstrániť žalovaný, ale vôbec nevysvetlil, prečo nereagoval na upozornenie žalovaného zo dňa 04. 03. 2019 a protiprávny stav odporujúci zmluve neodstránil, čím by predišiel výpovedi z nájmu zo strany žalovaného. Aj svedkyňa D. I. D. vo svojej výpovedi len potvrdila skutočnosti ohľadom dodávky plynu uvedené oboma stranami a vyplývajúce z predložených dokladov s tým, že jej nebolo vysvetlené, prečo sa zmenil subjekt, ktorý jej refakturoval dodávky plynu a so žalovaným nemala uzavretý žiaden zmluvný vzťah v tomto smere. Na základe posúdenia predbežnej otázky týkajúcej sa platnosti skončenia nájomného pomeru zo strany žalovaného tak, že výpoveď z jeho strany bola podaná dôvodne a táto je platná dospel prvoinštančný súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo žalobca fakturoval žalovanému nájomné za mesiac jún 2019, keď už nájomný vzťah medzi sporovými stranami neexistoval, a preto ju v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 262 ods. 1 CSP s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
5. Proti vydanému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti, v ktorej prvoinštančný súd uviedol, že zmena obsahu zmluvy o nájme nebytových priestorov v čl. 2 ods. 4 spočívajúca v zániku povinnosti prenajímateľa zabezpečiť dodávku plynu a elektrickej energie dojednaná iba ústne, je neplatná. Žalobca zastáva názor, že písomná žiadosť o zmenu odberateľa elektrickej energie adresovaná ZSE dňa 06. 04. 2018 a taktiež písomná žiadosť o zmenu odberateľa plynu adresovaná SPP dňa 09. 04. 2018
(obe podpísané žalobcom ako pôvodným odberateľom a žalovaným ako novým odberateľom), spĺňajú všetky náležitosti, za ktorých je možné tieto kvalifikovať ako písomný právny úkon v zmysle § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka a zároveň ako relevantnú písomnú zmenu podmienok nájmu pôvodne dohodnutých v zmluve zo dňa 01. 03. 2018. Tieto písomné úkony sú urobené platne, keďže sú podpísané konajúcimi osobami a podpisy sú zároveň na tej istej listine. Žalobca ďalej poukázal na to, že záver prvoinštančného súdu o tom, že zmeny dohodnutých podmienok nájmu neboli uskutočnené vo forme akú vyžaduje zákon, nesie znaky prílišného právneho formalizmu a teda aplikácie práva, ktorá síce vychádza zo znenia právnych noriem, avšak nezohľadňuje či už cieľ právnej úpravy alebo konkrétne okolnosti daného prípadu. Aj podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/2017 z 31. augusta 2017 „orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti“. Je nesporné, že zmluvné strany zhodne prejavili určitú vôľu a v žiadnom prípade nie je možné dospieť k záveru, že žalobca ako prenajímateľ hrubo porušil svoje povinnosti vyplývajúce z § 5 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Nie je možné súhlasiť ani so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca dostal žalovaného do pozície subjektu porušujúceho zákon č. 251/2012 Z. z. Ako vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 2 citovaného zákona o energetike, dodávka plynu a elektrickej energie pre iné osoby za nákupné ceny (tzv. refakturácia) nie je podnikaním, a preto žalovaný nepotreboval na refakturáciu spotrebovaného plynu spoločnosti TONFLY, s. r. o. povolenie ÚRSO, ale sa na neho vzťahovala oznamovacia povinnosť, podľa ktorej bol v zmysle § 4 ods. 7 zákona o energetike povinný v lehote do 30 dni, t. j. do 06. 05. 2018 oznámiť úradu začiatok tejto činnosti. Nie je vôbec zrejmé, akým spôsobom mal žalobca takýto protiprávny stav (neohlásenie činnosti zo strany žalovaného) odstrániť, resp. na jeho odstránení participovať. Odstránenie takéhoto stavu si totiž vyžadovalo aktívne konanie výlučne zo strany žalovaného. Vo všeobecnosti má nájomca podľa § 9 ods. 3 písm. c) zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov právo odstúpiť od zmluvy v prípade hrubého porušenia povinnosti ustanovenej v § 5 ods. 1 zákona vtedy, ak prenajímateľ nebude riadne zabezpečovať také zo služieb, ktoré sú nevyhnutne potrebné na užívanie nebytového priestoru. Nie však každé porušenie povinnosti zabezpečovať príslušné služby je spojené s právom odstúpiť od zmluvy, ale musí ísť o také služby, ktorých nedodanie znemožní alebo podstatne sťaží užívanie priestoru nájomcom. Na základe zisteného skutkového stavu nebolo možné v posudzovanej veci dospieť k záveru o hrubom porušení povinnosti prenajímateľa, nakoľko po zmene odberateľa energií v zmysle písomnej dohody zmluvných strán nebolo užívanie nebytových priestorov žalovaným žiadnym spôsobom sťažené. Dodávka plynu a elektriny kontinuálne pokračovala, pričom sa len zmenil zmluvný partner jednotlivých dodávateľov. Podľa názoru žalobcu preto výpoveď zmluvy o nájme zo strany žalovaného nebola dôvodná a nájomný vzťah založený zmluvou zo dňa 01. 03. 2018 aj naďalej trvá. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 680 eur s 8 % ročným úrokom z omeškania od 11. 04. 2019 do zaplatenia a prizná žalobcovi aj nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
6. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a odôvodnený a v celom rozsahu sa stotožňuje s oboma výrokmi napadnutého rozsudku, ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku. Odvolaciemu súdu preto navrhol, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.
7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalobcom (§ 379 CSP, § 380 CSP) a po jeho preskúmaní zistil, že odvolanie nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd preto musí preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie len v rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu (§ 380 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odvolacie námietky žalobcu vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil už pred súdom prvej inštancie a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o nedôvodnosti žalovaného nároku. Keďže ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci, odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na tieto v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje.
11. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Argumentoval tým, že záver prvoinštančného súdu o tom, že zmeny dohodnutých podmienok nájmu neboli uskutočnené vo forme, akú vyžaduje zákon, nesie znaky prílišného právneho formalizmu a teda aplikácie práva, ktorá síce vychádza zo znenia právnych noriem, avšak nezohľadňuje či už cieľ právnej úpravy alebo konkrétne okolnosti daného prípadu. V tejto súvislosti poukázal na to, že písomná žiadosť o zmenu odberateľa elektrickej energie adresovaná ZSE dňa 06. 04. 2018 a taktiež písomná žiadosť o zmenu odberateľa plynu adresovaná SPP dňa 09. 04. 2018 (obe podpísané žalobcom ako pôvodným odberateľom a žalovaným ako novým odberateľom), spĺňajú všetky náležitosti, za ktorých je možné tieto kvalifikovať ako písomný právny úkon v zmysle § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka a zároveň ako relevantnú písomnú zmenu podmienok nájmu pôvodne dohodnutých v zmluve zo dňa 01. 03. 2018. Považoval za nesporné, že zmluvné strany zhodne prejavili určitú vôľu, a preto nemožno dospieť k záveru, že žalobca ako prenajímateľ hrubo porušil svoje povinnosti vyplývajúce z § 5 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Dodávka plynu a elektriny kontinuálne pokračovala, zmenil sa len zmluvný partner jednotlivých dodávateľov. Podľa názoru žalobcu preto výpoveď zmluvy o nájme zo strany žalovaného nebola dôvodná a nájomný vzťah založený zmluvou zo dňa 01. 03. 2018 aj naďalej trvá. Odvolací súd sa odvolacími námietkami žalobcu nestotožnil.
12. Z obsahu zmluvy o nájme nebytových priestorov a pozemkov uzavretej medzi sporovými stranami dňa 01. 03. 2018 na dobu určitú od 01. 04. 2018 do 31. 03. 2023 nepochybne vyplýva, že jej predmetom boli nebytové priestory nachádzajúce sa v nehnuteľnosti súp. č. XX postavenej na parc. č. XXX v E. špecifikované v čl. 1 zmluvy a zároveň aj pozemky parc. č. XXX/XX a XXX/X tvoriace prístupovú cestu a parkovaciu plochu s tým, že žalovaný ako nájomca sa zaviazal predmet nájmu užívať ako skladové a administratívne priestory pre účely svojej podnikateľskej činnosti. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 16 800 eur bez DPH ročne, pričom nájomca sa zaviazal platiť nájomné mesačne po 1 680 eur vrátane DPH vždy k 10. dňu každého kalendárneho mesiaca, a to dva mesiace vopred. Podľa čl. 2 odsek 4 zmluvy sa žalobca ako prenajímateľ zaviazal riadne a včas zabezpečovať služby spojené s nájmom nebytových priestorov a tiež dodávku energií, t. j. dodávku vody, plynu a elektrickej energie s tým, že nájomca bude platiť spotrebovanú vodu, plyn a elektrickú energiu podľa vlastných podružných meračov pre predmet nájmu, a to na základe prenajímateľom vystavených zálohových faktúr a vyúčtovaní zo strany dodávateľov jednotlivých energií. V čl. 3 ods. 2 si zmluvné strany upravili spôsob skončenia nájomného pomeru, ktorý mohol skončiť aj výpoveďou zo strany nájomcu, ak prenajímateľ hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z § 5 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb., pričom výpovedná lehota bola mesačná a začínala plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola písomná výpoveď druhej zmluvnej strane doručená. Podľa čl. 6 ods. 2 boli akékoľvek zmeny a doplnky k tejto zmluve platné len v písomnej forme podpísanej oboma zmluvnými stranami. Na základe žiadosti o zmenu odberateľa na odbernom mieste zo dňa 06. 04. 2018 došlo s účinnosťou od 01. 04. 2018 k zmene odberateľa elektriny tak, že namiesto žalobcu sa stal odberateľom žalovaný a na základe žiadosti o zmenu odberateľa plynu zo dňa 09. 04. 2018 došlo s účinnosťou od 01. 04. 2018 aj k zmene odberateľa plynu zo žalobcu na žalovaného, a to na odbernom mieste W. XX v E.. Obidva právne úkony boli realizované len vo vzťahu k tretím osobám (ZSE Energia, a. s. a SPP, a. s.), avšak tým, že podstatným spôsobom vplývali na práva a povinnosti založené zmluvou o nájme nebytových priestorov, bolo v záujme tak žalobcu, ako aj žalovaného, aby právne relevantným spôsobom, t. j. v písomnej forme podpísanej oboma zmluvnými stranami, premietli tieto zmeny aj do obsahu nimi uzavretej zmluvy. Keďže sa tak preukázateľne nestalo, žalobcu aj naďalej zaťažovala zmluvná povinnosť zabezpečovať dodávku plynu a elektrickej energie do prenajatých nebytových priestorov žalovaného, vrátane povinnosti ich vyúčtovania žalovanému na základe zálohových faktúr a vyúčtovaní zo strany dodávateľov týchto
komodít, ktoré si však vo vzťahu k žalovanému neplnil, čím porušil svoje povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, v zmysle ktorého, ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené. Na existenciu tohto stavu bol žalobca upozornený listom žalovaného zo dňa 04. 03. 2019 a ďalším listom zo dňa 28. 03. 2019, doručeným žalobcovi dňa 03. 04. 2019, žalovaný vypovedal zmluvu pre hrubé porušovanie povinností prenajímateľa uvedených v čl. 2 ods. 4. Jednomesačná výpovedná lehota podľa zmluvy začala plynúť prvým dňom nasledujúceho mesiaca, t. j. 01. 05. 2019 a jej uplynutím dňa 31. 05. 2019 došlo k zániku zmluvy. Žalobca tak už nemal právny dôvod uplatňovať si od žalovaného zaplatenie nájomného za mesiac jún 2019, keďže ich právny vzťah už v tomto čase netrval, a preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď podanú žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
13. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP), vrátane závislého výroku o trovách konania, na ktorý súd prvej inštancie správne aplikoval § 255 ods. 1 CSP, keď žalovanému priznal plnú náhradu trov konania proti žalobcovi s prihliadnutím na jeho plný úspech v konaní.
14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd priznal plne úspešnému žalovanému nárok na ich náhradu proti žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.