Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoCsp/24/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v právnej veci žalobcu: Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke č. 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, proti žalovanému: L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. č. XXX, XXX XX X., o zaplatenie sumy 1.448,11 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. -88 zo dňa 22. mája 2019, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. -88 zo dňa 22. mája 2019 potvrdzuje.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.448,11 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 06.02.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť nahradiť ich žalobcovi v rozsahu 100 %, pričom tieto budú vyčíslené v uznesení vydanom po právoplatnosti rozsudku (výrok II.). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia konajúci súd citoval ust. , o energetike, ust. , , , , a vyhlášky č. , ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, a ust. nariadenia vlády č. Uviedol, že z výsluchu svedka U. M. vyplynulo, že neoprávnený odber elektriny žalovaným preverili so spolupracovníkmi na mieste samom, kde zistili, že došlo k neoprávnenému zásahu do meradla, v dôsledku čoho toto nesprávne zaznamenávalo spotrebu elektriny. Svedok vyvrátil tvrdenie žalovaného o tom, že sa mu pracovníci žalobcu nepreukázali. Dokonca z jeho výpovede vyplynulo, že pri kontrole boli prítomní aj policajti, ktorých boli nútení privolať pracovníci kontrolnej skupiny žalobcu, keďže žalovaný bol voči nim agresívny, nechcel ich do domu vpustiť a vyhadzoval ich odtiaľ. Tiež bolo vyvrátené tvrdenie žalovaného, že by samotný neoprávnený zásah do meradla vykonali pracovníci kontrolnej skupiny žalobcu. Svedok tiež potvrdil, že už v čase, keď sa ku žalovanému dostavili, zistili porušenú plombu a povolenú napäťovú preponku na meradle spotreby elektriny. Zároveň uviedol, že elektromer nezaznamenával spotrebu elektriny, hoci boli elektrické spotrebiče zapnuté a ampérmeter, ktorým meral ďalší člen kontrolnej skupiny, nameral záťaž na odbernom mieste žalovaného. Svedok ďalej potvrdil aj to, že práve cez fázu L3, na ktorej bola povolená napäťová preponka, bola uskutočnená prevažná časť odberu elektriny a potom, čo túto preponku napravili, tak sa elektromer začal intenzívne točiť. Okresný súd preto dospel k záveru, že žalovaný skutočne od žalobcu neoprávnene odoberal elektrickú energiu, keďže ju odoberal tak, že v dôsledku neoprávneného zásahu do určeného meradla toto nesprávne

zaznamenávalo spotrebu elektriny. Čo sa týka výpočtu výšky škody, žalobca správne škodu vypočítal podľa ustanovení vyhlášky č. za obdobie 183 dní (spätne od zistenia neoprávneného odberu dňa 20.01.2016), pričom použil jednotkové ceny elektriny cenníka pre distribúciu elektriny pre domácnosti pripojené do distribučnej sústavy spoločnosti SSE - Distribúcia, a.s., platné a aktualizované v roku 2015 a 2016, pričom dennú spotrebu elektriny vypočítal podľa skutočne nameraných a zadokumentovaných hodnôt prúdu na neoprávnene pripojených elektrických vodičoch 17,6 ampéra, čo je hodnota, ktorá bola potvrdená výsluchom svedka a vyplýva aj z listinného dôkazu - protokolu o kontrole. Spolu s náhradou škody súd priznal žalobcovi aj tzv. zisťovací poplatok (nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny). Tento poplatok zahŕňa administráciu objednávky vo výške 4,00 Eur, zistenie miesta neoprávneného napojenia, odstránenie neoprávnenej manipulácie, odpojenie neoprávneného napojenia, odpojenie odberného miesta, vystavenie protokolu o zistení neoprávneného odberu, vyhotovenie fotodokumentácie neoprávneného odberu, vyhotovenie kalkulácie - výpočtu škody vo výške 147,00 Eur a dopravy vo výške 45,00 Eur. Súd tieto náklady považoval za oprávnené, adekvátne a účelne vynaložené. Žalovaný ich napokon ani relevantným spôsobom nespochybnil, len namietal, že sú príliš vysoké. Z uvedených dôvodov prvoinštančný súd uložil žalovanému, aby zaplatil žalobcovi aj tieto náklady v celkovej sume 196,00 Eur. Okrem istiny 1.448,11 Eur bola žalobcovi priznaná aj suma úrokov z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa .

3. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia. 4. Uviedol, že zápisnica zo dňa 22.05.2019 nekorešponduje so zvukovou nahrávkou, keďže žalovaný uvádzal, že p. M. ako svedok nie je kompetentný vykonať zistenie neoprávneného odberu elektrickej energie. Namietal, že takéto oprávnenie má meteorológia s.r.o., pričom žalovaný chcel predložiť smernicu o uvedenom, čo mu však konajúci súd zamietol. Rovnako odvolateľ poukázal a chcel doložiť poslednú faktúru SSE - Distribúcia, čo tiež súd odmietol. Pri nameraných hodnotách, ktoré uviedol p. M., chcel vyvrátiť uvedené merania podľa vzorca I´= P/U, kde P je 750 W : U je 220 V, pričom výsledok je 3,4 ampérov. Nameraná hodnota 17,7 ampéra : 3,4 ampéra = 5,2 kW a nie 750 W hodnota konektora. Táto skutočnosť nebola braná súdom do úvahy. Je nelogické, aby mal v dome v momente zapnutia konvektora p. M. hodnotu 5,2 kW. Čo sa týka manipulácie s elektromerom, žalovaný pri nej nebol prítomný, hoci mu to umožňuje metodika meteorológie s.r.o., kedy by tiež mohol zadokumentovať zistenia pracovníkov SSE - Distribúcie. Takto to bol ich jednostranný úkon vykonaný v jeho neprítomnosti. Ku škode, ktorú SSE - Distribúcia dodnes nevie vyčísliť odvolateľ uviedol, že sa jedná o jednostranný akt, kde podľa jeho názoru bol okresný súd zavádzaný, keďže by na seba nepriviedol trestné stíhanie. ŠOI Bratislava rozhodla o jeho objektívnej zodpovednosti, či vedel alebo nevedel, že odoberal elektrickú energiu.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. 6. Uviedol, že uplatnený nárok predstavuje škodu, ktorá bola žalobcovi spôsobená neoprávneným odberom, resp. dňa 20.01.2016 bolo zistené na predmetnom odbernom mieste, že došlo k poškodeniu plomby na kryte svorkovnice elektromera a na fáze L3 bola povolená napäťová preponka, ktorá neregistrovala spotrebu elektrickej energie. Ďalej bolo zistené, že na krycom plechu hlavného ističa chýbajú plomby a HDO hlavná domová skriňa je tiež bez plomby. Na základe uvedeného mal za to, že na odbernom mieste bola neoprávnene odoberaná elektrina. V kontexte uvedeného odkázal na ust. , a , o energetike. V zmysle ust. pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. V zmysle existujúcej právnej úpravy je daná jeho absolútna objektívna zodpovednosť za spôsobený protiprávny stav, a to bez možnosti akejkoľvek liberácie. Uvedené konštatuje aj Krajský súd v Žiline v rozhodnutiach sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. . Je to objektívna zodpovednosť a nemožno sa z nej vyviniť. Celková škoda, ktorá vznikla žalobcovi neoprávneným odberom elektriny, bola vyfakturovaná faktúrou č. 9161000821 na sumu 1.448,11 Eur zo dňa 25.01.2016, splatnou dňa 05.02.2016, ktorá bola vypočítaná v zmysle o energetike v spojení s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. , ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Denná spotreba bola vypočítaná v zmysle podľa nameraných a zadokumentovaných hodnôt prúdu na neoprávnene pripojených

elektrických vodičoch 17,6 ampéra. Výpočet príkonu: 1 x 230 V x 17,6 A = 4,05 kW. Denná spotreba 4,05 kW x 12 hodín = 48,58 kWh/deň. Doba trvania neoprávneného odberu vychádzala z vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. , čo predstavuje 183 dní. Doba trvania bola stanovená od 22.07.2015 do 20.01.2016, celkom 183 dní. Spotreba bola rozdelená na obdobie od 22.07.2015 do 31.12.2015, čomu zodpovedá 7918 kWh (163 dní) a od 01.01.2016 do 20.01.2016, čomu zodpovedá 972 kWh (20 dní). Pri výpočte boli použité jednotkové ceny z Cenníka pre distribúciu elektriny pre domácnosti pripojené do distribučnej sústavy spoločnosti SSE - Distribúcia, a. s. platné a aktualizované v roku 2015 a 2016. Celková škoda predstavuje súčet jednotlivých položiek účtovaných podľa uvedených cenníkov vyhlášky MH SR č. za rok 2015 pri spotrebe 7918 kWh a za rok 2016 pri spotrebe 972 kWh, a to predstavuje 1.252,11 Eur. Súčasťou vyčíslenej škody je i zisťovací poplatok vo výške 196,00 Eur bez DPH, pričom oprávnenosť jeho fakturácie sa opiera o ustanovenia vyhlášky č. Žalobca konkretizoval jednotlivé položky uvedeného zisťovacieho poplatku, ktorý pozostáva z nákladov na administráciu zákazky v sume 4,00 Eur, úkonov spojených s riešením neoprávneného odberu v sume 147,00 Eur a z nákladov na dopravu v sume 45,00 Eur. Celkový výpočet škody za neoprávnený odber tak predstavuje sumu 1.252,11 Eur + 196,00 Eur, čo zodpovedá žalovanej sume 1.448,11 Eur. K námietke žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, žalobca uviedol, že je držiteľom povolenia na distribúciu elektriny v zmysle o energetike. Žalobca teda vykonáva distribúciu elektriny a je vlastníkom a prevádzkovateľom distribučnej sústavy - vzájomne prepojené elektrické vedenia veľmi vysokého napätia do 110 kW a vysokého napätia alebo nízkeho napätia na distribúciu elektriny v časti vymedzeného územia. SSD, a. s. ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy je pripojený k prenosovej sústave SEPS, a. s. (Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s.), ktorá je držiteľom povolenia na prenos elektriny na vymedzenom území a všetka elektrina dodaná od prenosovej sústavy SEPS do distribučnej sústavy SSD, a. s. je meraná SEPS-om. Ak niekto neoprávnene odoberie elektrinu z distribučnej sústavy, ide o elektrinu, ktorá bola dodaná do distribučnej sústavy spoločnosti SSD, a.s. z prenosovej sústavy, ktorá nebola k žiadnemu odbernému miestu priradená a odmeraná. Neoprávnene odobratá elektrina z distribučnej sústavy ide teda na SSD, a. s., ktorú musí uhradiť z prenosovej sústavy SEPS, a. s., resp. priamo výrobcovi, ktorý elektrinu do prenosovej sústavy dodal. Poškodeným subjektom je teda spoločnosť SSD, a. s. ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy, ktorej neoprávneným odberom vznikla škoda. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy SSD, a. s. fakturuje škodu priamo odberateľovi elektriny v domácnosti, čo potvrdil aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v Prevádzkovom poriadku spoločnosti SSD, a. s. v znení čl. 8 bod 8.5, kde je uvedené, že „pri neoprávnenom odbere elektriny je povinný ten, kto elektrinu odoberal, uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej sústavy vzniknutú škodu“.

7. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojom odvolaní. Uviedol, že okresný súd zrušil vydaný platobný rozkaz. K plombám sa nevyjadroval, keďže Slovenská obchodná inšpekcia Bratislava uzatvorila danú vec. Pri manipulácii dňa 20.01.2016 žalovaný nebol prítomný, neboli namerané žiadne hodnoty. Až po vstupe do obydlia, ku ktorému bol žalovaný prinútený nátlakom, bolo vykonané manipulovanie zo strany distribúcie s elektrickými zariadeniami, ako je úprava L3, kedy boli namerané nelogické hodnoty, čo prehliadla aj Slovenská obchodná inšpekcia, ktorá mu z uvedeného dôvodu „dala objektívnu zodpovednosť“. Zároveň si odvolateľ položil otázku, ako môže veriť výpovedi pána M., keď nie je zamestnancom meteorológie, pod nátlakom vojde do obydlia, vyhotoví fotodokumentáciu i videozáznam. Odber elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia (12.10.2016), čo nie je brané do úvahy vo faktúre, ktorá je v spore predmetom vymáhania.

8. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného vyslovil názor, že bol v predmetnom konaní dostatočne preukázaný neoprávnený odber elektrickej energie, ako aj zodpovednosť žalovaného a výška škody, z ktorého dôvodu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

9. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia a contrario v spojení s toto rozhodnutie v zmysle ako vecne správne potvrdil.

10. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol

a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením . Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

11. V rámci reakcie na odvolaciu argumentáciu žalovaného formulovanú v opravnom prostriedku sa odvolací súd v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu. Zároveň krajský súd poukazuje na zodpovednosť žalovaného za obsahové vymedzenie odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať princíp viazanosti odvolacími dôvodmi ( ).

12. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (, ). Zároveň odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na taký, ktorý má rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostal sporný, alebo je to nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.

13. Právnym titulom, na základe ktorého si žalobca uplatnil v tomto spore nárok na zaplatenie žalovanej sumy je neoprávnený odber elektrickej energie, ktorého definícia a spôsob náhrady je regulovaný v ustanoveniach o energetike a vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Z ustanovenia a cit. zákona je zrejmé, že ide o prípad objektívnej zodpovednosti, z čoho vyplýva, že za odoberanie elektrickej energie, ktorá nebola riadne zaznamenávaná určeným meradlom, zodpovedá žalovaný ako odberateľ elektriny. V zmysle právnej úpravy je teda neoprávneným odberom už len samotný odber meraný meracím zariadením, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Je pritom nepodstatné, kto takéto porušenie vykonal.

14. Pokiaľ žalovaný argumentoval tým, že zistenie neoprávneného odberu elektrickej energie je možné len zo strany „meteorológia, s.r.o.“, k uvedenému odvolací súd odkazuje na úpravu o energetike. Z označeného ustanovenia zákona vyplýva, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy má právo obmedziť alebo prerušiť bez nároku na náhradu škody okrem prípadov, ak škoda vznikla zavinením prevádzkovateľa distribučnej sústavy, v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutnú dobu distribúciu elektriny pri neoprávnenom odbere elektriny, a to až do nahradenia škody spôsobenej neoprávneným odberom a splnenia podmienok podľa , ak sa prevádzkovateľ distribučnej sústavy, dodávateľ elektriny a odberateľ elektriny nedohodnú inak. Ďalej v zmysle o energetike prevádzkovateľ distribučnej sústavy je oprávnený vykonať potrebné technické opatrenia v distribučnej sústave na účel zabránenia neoprávnenému odberu elektriny. Z uvedených zákonných ustanovení možno vyvodiť, že je to práve prevádzkovateľ distribučnej sústavy (žalobca), kto zodpovedá za to, že elektrina je odoberaná v súlade s právnymi predpismi. Pokiaľ sa zistí neoprávnený odber elektriny, potom v kompetencii žalobcu, aby na základe uvedeného uplatnil voči zodpovednej osobe nárok na náhradu škody.

15. Žalovaný tiež vo svojom opravnom prostriedku poukazoval na výšku škody ako „jednostranný akt“. Táto však bola vyčíslená na základe vyhlášky č. Ministerstva hospodárstva SR č. a v zmysle meraní vykonaných dňa 20.01.2016, k čomu bol aj v spore vypočutý svedok U. M.. Obdobne ako súd prvej inštancie i krajský súd pri svojom rozhodovaní vychádzal, z tejto svedeckej výpovede, ktorej vierohodnosť nebola v spore žiadnymi zásadnými skutočnosťami spochybnená. Treba podotknúť, že žalovaný mohol súdu navrhnúť ďalšie dôkazy, čo však neučinil (keďže ide o spotrebiteľský spor, dôkazná iniciatívna je zverená aj súdu, avšak v posudzovanom prípade neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by mohli viesť k takému postupu). Výpoveďou svedka U. M. sa objasnili okolnosti

zistenia neoprávneného odberu elektrickej energie zo strany žalovaného a následný výpočet bol vykonaný v súlade so spomínanou vyhláškou. Výpočet naznačený žalovaným v odvolaní nevysvetlil v konkrétnostiach, akým spôsobom malo dôjsť k pochybeniam na strane okresného súdu.

16. K námietkam žalovaného, ktorý poukazoval na nesúlad zápisnice a zvukovej nahrávky, odvolací súd uvádza, že z právnej úpravy nevyplýva povinnosť doslovného prepisu nahrávky pojednávania. Zápisnica sa totiž vyhotovuje len fakultatívne a jej obsah je definovaný v veta druhá , podľa ktorého v zápisnici sa najmä označí prejednávaná vec, uvedú sa prítomní, opíše sa priebeh procesného úkonu a uvedie sa podstatný obsah prednesov a výroky rozhodnutia. Je teda zjavné, že zápisnica má obsahovať len základ toho, čo sporové strany uviedli. Pokiaľ sa žalovaný cítil akokoľvek dotknutý nesprávnosťou obsahu zápisnice, mohol uvedené namietať v podanom opravnom prostriedku. Jeho všeobecné tvrdenia o nesúlade nahrávky a zápisnice, nemali z hľadiska odvolacieho prieskumu napadnutého rozsudku žiadny význam.

17. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov, pri súčasnom nezistení nedostatkov v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti ( ), odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku I. ako vecne správny podľa p o t v r d i l .

18. Ako vecne správny odvolací súd potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (výrok II.), vo vzťahu ku ktorému odvolateľ neprodukoval žiadnu relevantnú odvolaciu argumentáciu, a ktorý zároveň plne zodpovedá úspechu sporových strán posúdenému v zmysle zákonných ustanovení v ňom uvedených.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa , a tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalovanému, ktorý vo veci podaného odvolania úspech nemal. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím súdny úradník ( ).

20. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( a ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).