Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoKR-15-2020.pdf
PDF · 182.15 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoKR/15/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v spore žalobcu: CERAT SE, so sídlom Ul. Tsaribrodska 94, 1309 Sofia, Bulharská republika (pôvodne do 09.08.2019 pod obchodným menom HUPRO TRADE SE, so sídlom Štrková 971/10E, 010 01 Žilina), IČO: 47 373 067, zastúpeného zástupcom Plechlo & Partners s.r.o., so sídlom Ivánska cesta 15, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 340 697, proti žalovanému: JUDr. Mária Kostolná, so sídlom kancelárie Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, správca úpadcu REDOST, s. r. o., so sídlom Sidónie Sakalovej 190, 014 01 Bytča, IČO: 43 941 443, v konaní o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18Cbi/12/2017-334 zo dňa 25. júna 2020 v spojení s opravným uznesením č.k. 18Cbi/12/2017-367 zo dňa 10. septembra 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cbi/12/2017-334 zo dňa 25. júna 2020 v spojení s opravným uznesením č.k. 18Cbi/12/2017-367 zo dňa 10. septembra 2020 p o t v r d z u j e .
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd v poradí prvým výrokom určil, že žalobca je voči žalovanému veriteľom pohľadávky vzniknutej z právneho dôvodu nezaplatenej ceny diela za dodanie tovaru a vykonanie montážnych služieb s tým súvisiacich na základe Zmluvy o dielo zo dňa 06.02.2015, vyúčtovanej faktúrou č. FRE16001 zo dňa 04.02.2016 v celkovej výške 57.640,10 Eur, z toho istina vo výške 48.000 Eur a úroky z omeškania vo výške 9.640,10 Eur, uplatnenej v konkurznom konaní úpadcu REDOST, s.r.o., v poradí iná pohľadávka v zozname pohľadávok, zapísaná pod poradovým č. 68. V poradí druhým výrokom určil, že žalobca je voči žalovanému veriteľom pohľadávky vzniknutej z právneho dôvodu nezaplatenej ceny diela za dodanie tovaru a vykonanie montážnych služieb s tým súvisiacich na základe Zmluvy o dielo zo dňa 06.02.2015, vyúčtovanej faktúrou č. FRE16002 zo dňa 24.03.2016 v celkovej výške 3.138,23 Eur, z toho istina vo výške 2.814,56 Eur, úroky z omeškania vo výške 323,67 Eur, uplatnenej v konkurznom konaní úpadcu REDOST, s.r.o., v poradí iná pohľadávka v zozname pohľadávok, zapísaná pod poradovým č. 69. V poradí tretím výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania okresný súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že je veriteľom pohľadávky vzniknutej z právneho dôvodu nezaplatenej ceny diela za dodanie tovaru a vykonanie montážnych služieb s tým súvisiacich na základe Zmluvy o dielo zo dňa 06.02.2015, vyúčtovanej faktúrou č. FRE16001 zo dňa 04.02.2016 v celkovej výške 57.640,10 Eur, z toho istina
vo výške 48.000 Eur a úroky z omeškania vo výške 9.640,10 Eur, uplatnenej v konkurznom konaní úpadcu v poradí iná pohľadávka, v zozname pohľadávok zapísaná pod poradovým číslom 68 a ceny vyúčtovanej faktúrou č. FRE16002 zo dňa 24.03.2016 v celkovej výške 3.128,23 Eur, z toho istina vo výške 2.814,56 Eur a úroky z omeškania vo výške 323,67 Eur uplatnenej v konkurznom konaní úpadcu v poradí iná pohľadávka, v zozname pohľadávok zapísaná pod poradovým číslom 69. Právnym dôvodom vzniku pohľadávok bola nezaplatená cena diela za dodanie tovaru a vykonanie montážnych služieb s tým súvisiacich, na základe zmluvy o dielo. Veriteľ prihláškou prihlásil do konkurzu svoje pohľadávky v celkovej výške 61.940,29 Eur vrátane príslušenstva. Dňa 02.08.2017 správca doručil veriteľovi Oznámenie o popretí pohľadávky zo dňa 29.07.2017, v zmysle ktorého poprel istinu vo výške 48.000 Eur, časť úrokov z omeškania vo výške 9.640,10 Eur, t.j. 57.640,10 Eur, a to v zozname pohľadávok zapísanej pod č. 68 a istinu vo výške 2.814,56 Eur a časť úrokov z omeškania vo výške 323,67 Eur, t.j. 3.138,23 Eur, a to z pohľadávky zapísanej pod č. 69. Podľa žalobcu je popretie nedôvodné a účelové, pretože predložil všetky dokumenty. Správca pri popretí opomenul uviesť, že žalobca zaslal úpadcovi list, v ktorom nesúhlasil so zmluvnou pokutou, vrátil úpadcovi faktúru na sumu 19.760,66 Eur ako neoprávnenú a odmietol jednostranný zápočet. Z dôvodu, že úpadca započítal pohľadávky, ktoré podľa žalobcu neboli spôsobilé na započítanie, správca poprel pohľadávku pod č. 68 a č. 69. Tiež mal za to, že vyčíslenie úrokov z omeškania správcom nie je správne.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 10.01.2017 mal za to, že žaloba je nedôvodná, nakoľko povinnosťou správcu bolo poprieť pohľadávky žalobcu v prípade, ak zistí ich spornosť a žalobca nesprávne prihlásil istinu pohľadávky zapísanej pod č. 68, pretože po odpočítaní dobropisu z 15.02.2016 na sumu 35.000 Eur z faktúry FRE16001 na sumu 82.500 Eur zostáva ku dňu splatnosti 29.02.2016 suma na úhradu 47.500 Eur a nie 48.000 Eur. Žalobca nepoprel tvrdenie žalovaného, že žalovaný uhradil sumu 15.000 Eur a dňa 18.04.2016 sumu 9.000 Eur. Žalobca bol povinný zhotoviť dielo a odovzdať ho do 07.07.2015, pričom dielo odovzdal až 11.12.2015, s viacerými vadami. V zmluve boli dojednané sankcie, na základe čoho si žalovaný uplatnil zmluvnú pokutu, žalovaný vytkol vadu diela, ktorú žalobca neodstránil, v dôsledku čoho si úpadca uplatnil ďalšiu zmluvnú pokutu. Pohľadávka žalovaného bola spôsobilá na započítanie.
4. Okresný súd poukázal na to, že vo veci rozhodol rozsudkom dňa 24.05.2018, ktorým žalobu zamietol v celom rozsahu, proti ktorému bolo podané odvolanie, na základe čoho Krajský súd v Žiline ako odvolací súd uznesením zo dňa 28.10.2018 napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil na ďalšie konanie.
5. Následne na prejednanie veci okresný súd nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie vyjadrením sa právneho zástupcu žalobcu, žalovaného, výsluchom svedkov, ako aj oboznámením sa s obsahom súdneho spisu.
6. Z verejne dostupného obchodného vestníka mal okresný súd preukázané, že uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 09.05.2017 sp. zn. 2K/15/2016 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu, ktoré uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 91/2017 dňa 15.05.2017, s účinkami vyhlásenia konkurzu dňa 16.05.2017.
7. Posledný deň základnej prihlasovacej lehoty bol 30.06.2017 a posledný deň na popieranie pohľadávok prihlásených v základnej prihlasovacej lehote bol 31.07.2017. Oznámenie o popretí pohľadávky bolo doručené žalobcovi dňa 02.08.2017 a keďže žaloba bola podaná dňa 30.08.2017, okresný súd posúdil, že bola podaná v lehote podľa § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“).
8. Okresný súd mal preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ a úpadca ako objednávateľ uzavreli Zmluvu o dielo dňa 06.02.2015, predmet ktorej bol špecifikovaný v čl. III. bod 3.1, a to zhotovenie diela v rozsahu podľa Projektovej dokumentácie tvoriacej prílohu č. 1 zmluvy, cenovej ponuky na dielo, ktorá tvorí prílohu č. 3 zmluvy a konštrukčných detailov tvoriacich prílohu č. 2. Prílohu č. 4 tvoril časový harmonogram, podľa ktorého dielo malo byť dokončené v 09/2015 a začaté v 01/2015 (č.l. 21 spisu). Ďalej mal preukázané vystavenie faktúry č. FRE16001 na sumu 82.500 Eur žalobcom dňa 04.02.2016 za dodanie diela a dobropis DRE16001 v sume 35.000 Eur ako 10 % zľavu z ceny diela na základe dohody a faktúru č. FRE16002 na sumu 2.814,56 Eur za dodávku a montáž.
9. Podľa okresného súdu bolo nepochybné, že úpadca faktúry v požadovanej výške neuhradil a po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu (objednávateľa), žalobca prihlásil pohľadávky vo výške 61.940,29 Eur. Žalovaný vystavil potvrdenie o zápise do zoznamu pohľadávok listom zo dňa 29.06.2017.
10. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný listom zo dňa 29.07.2016 oznámil žalobcovi popretie pohľadávky zapísanej v zozname pod č. 68 a 69 (č.l. 57 spisu), z ktorého vyplývalo, že pohľadávka zapísaná pod č. 68 bola popretá čo do právneho dôvodu, nakoľko úpadca započítal svoje splatné pohľadávky voči faktúre č. FRE16001 vo výške 19.760,66 Eur, ktorý zápočet zaslaný doporučene žalobca prevzal dňa 14.03.2016. Na základe vystaveného dobropisu na sumu 35.000 Eur a po zápočte pohľadávok v sume 19.760,66 Eur, zanikla k 29.02.2016 časť pohľadávky vo výške 54.760,66 Eur. Dňa 11.04.2016 úpadca uhradil časť vo výške 15.000 Eur a dňa 18.04.2016 sumu 9.000 Eur. Listom zo dňa 17.08.2016 si úpadca uplatnil voči veriteľovi zmluvnú pokutu podľa zmluvy o dielo celkom v sume 97.950 Eur a výzva na zaplatenie zmluvnej pokuty bola žalobcovi doručená dňa 23.08.2016, lehota na zaplatenie zmluvnej pokuty uplynula dňa 23.09.2016. Listom zo dňa 26.09.2016 úpadca započítal voči zostatku pohľadávky veriteľa v sume 3.739,34 Eur svoju pohľadávku z vymáhanej zmluvnej pokuty vo výške 3.739,34 Eur. Z uvedených dôvodov správca poprel prihlásenú pohľadávku vo výške 48.000 Eur, pretože zanikla z časti zaplatením pohľadávky a z časti jej započítaním s pohľadávkou úpadcu. Správca zároveň poprel pohľadávku čo do vymáhateľnosti z dôvodov uvedených v popretí právneho dôvodu pohľadávky. Zánikom pohľadávky z časti jej úhradou (celkom 24.000 Eur) a z časti započítaním (dobropis 35.000 Eur a zápočet 23.500 Eur), sa pohľadávka stala nevymáhateľnou. Z dôvodov uvedených v časti popretia právneho dôvodu správca poprel istinu vo výške 48.000 Eur, úroky z omeškania 9.640,10 Eur, ako aj celkovú sumu vo výške 57.640,10 Eur. Čo sa týka pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 69, veriteľ vystavil úpadcovi dňa 24.03.2016 faktúru č. FRE16002 na sumu 2.814,56 Eur so splatnosťou 07.04.2016. Listom zo dňa 17.08.2016 si úpadca uplatnil zmluvnú pokutu celkom na sumu 97.950 Eur a výzva na zaplatenie zmluvnej pokuty bola žalobcovi doručená dňa 23.08.2016, lehota na zaplatenie zmluvnej pokuty uplynula dňa 23.09.2016. Listom zo dňa 26.09.2016 úpadca započítal voči pohľadávke žalobcu v sume 2.814,56 Eur svoju pohľadávku z vymáhanej zmluvnej pokuty vo výške 2.814,56 Eur. Z uvedeného dôvodu správca poprel pohľadávku vo výške 2.814,56 Eur, pretože započítaním zanikla. Správca zároveň poprel pohľadávku čo do vymáhateľnosti z dôvodov uvedených v popretí právneho dôvodu pohľadávky. Zánikom pohľadávky započítaním v sume 2.814,56 Eur sa pohľadávka stala nevymáhateľnou. Z dôvodov uvedených v časti popretia právneho dôvodu správca poprel istinu vo výške 2.814,56 Eur, úroky z omeškania 323,67 Eur, ako aj celkovú sumu vo výške 3.138,23 Eur.
11. Okresný súd poukázal na to, že žalobca nesúhlasil so zmluvnou pokutou, čo úpadcovi oznámil listom zo dňa 06.09.2016, v ktorom potvrdil reklamáciu, ale tvrdil, že vady odstránil v termíne 01.10.2015 a ukončil svoju činnosť dňa 17.10.2015. Zároveň uviedol, že pripravenosť staveniska zo strany žalovaného so začatím diela nebola daná, preto realizácia diela nastala až dňa 22.05.2015. Montážne práce boli ukončené dňa 12.08.2015 a všetky práce boli ukončené 18.09.2015. Preberací protokol bol podpísaný až dňa 11.12.2015, nakoľko úpadca nemal vôľu, resp. nechcel podpísať preberací protokol. Mal za to, že nebol v omeškaní s realizáciou prác, preto zmluvnú pokutu neakceptuje. Na tomto zotrval i pred prvoinštančným súdom, pričom uviedol, že z dôvodu oneskorenia začatia s realizáciou diela z dôvodu na strane úpadcu, došlo k neskoršiemu dokončeniu diela, pričom všetky vady spôsobené žalobcom boli odstránené v lehote podľa Zmluvy o dielo.
12. Okresný súd mal preukázané, že úpadca písomne reklamoval vady diela, ako napríklad listom zo dňa 30.09.2015 (č.l. 85 spisu), ako aj uplatnenie zmluvnej pokuty úpadcom voči žalobcovi, a to výzvy na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa 17.08.2016.
13. Okresný súd uviedol, že žalovaný popieral tvrdenie žalobcu, že by úpadca nepripravil stavenisko, nakoľko vraj žalobca nemal ku dňu stanoveného termínu začatia realizácie diela povolenie. Žalobca preukazoval udelené povolenie vykonávať danú činnosť v Rakúsku predloženými listinami.
14. Okresný súd poukázal na Článok XIII. bod 13.3 zmluvy s tým, že mal preukázaný Zápis o finálnom odovzdaní a prevzatí stavebného diela zo dňa 11.12.2015, ktorý riadne bez akejkoľvek preukázateľnej výhrady podpísali obe zmluvné strany, dokonca v danom zápise sú uvedené zistené závady a nedorobky, termíny ich odstránenia, ktoré podľa uvedenia strán neboli žalobcom odstránené (č.l. 84 spisu). Podľa
harmonogramu dielo malo byť dokončené v mesiaci 09/2015, napriek tomu bolo dielo odovzdané až 11.12.2015.
15. Žalobca tvrdil, že dielo bolo hotové už v 08/2015, avšak potvrdil, že prevzaté bolo až 11.12.2015 z dôvodu, že boli vytknuté vady, ktoré odstránil a zároveň realizácia stavby začala neskôr z dôvodu na strane úpadcu, a preto sa posunul aj termín dokončenia a taktiež úpadca odmietal dielo prevziať skôr. Dodal, že na stavbe ukončil svoju činnosť dňa 17.10.2015.
16. Žalovaný trval na tom, že dielo neprevzal z dôvodu, že boli vady a tvrdenia žalobcu popieral.
17. Okresný súd mal z výsledkov dokazovania v priebehu konania za preukázané, že stavenisko skutočne zo strany žalovaného nebolo pripravené. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že ani zamestnanci žalobcu nemali povolenie v čase dohodnutého termínu začatia, podstatné bolo to, že stavenisko nebolo pripravené, teda, ak sa žalobca dostal do omeškania, tak predovšetkým z dôvodu nepripravenosti staveniska. Stavenisko nebolo pripravené, preto žalobca ani nemohol vykonávať dielo. Ak skutočne nemal povolenia pre zamestnancov v pôvodne dohodnutom termíne, nezačalo sa dielo vykonávať z toho dôvodu.
18. Podľa okresného súdu bolo nepochybné, že dielo bolo odovzdané dňa 11.12.2015, teda po stanovenom dohodnutom termíne bez akejkoľvek dohody zmluvných strán a akejkoľvek preukázateľnej výhrady žalobcu s termínom odovzdania diela, avšak, uvedené nemohlo byť na úkor žalobcu, keďže úpadca bol ten, ktorý spôsobil omeškanie, nakoľko stavenisko nebolo riadne pripravené, a preto žalobca nemohol začať v dohodnutom termíne vykonávať dielo. Žalobca tvrdil, že dielo bolo dokončené už 12.08.2015, pričom vady boli odstránené až 17.10.2015. Následne boli vraj zistené ďalšie vady, ktoré už neboli odstránené, avšak podľa žalobcu išlo o vady, za ktoré žalobca nezodpovedal.
19. Okresný súd odkázal na posúdenie odvolacieho súdu, podľa ktorého pre vyhodnotenie zmluvne dohodnutej doby začatia ako aj ukončenia, odovzdania diela, bolo nosné pre zodpovedanie otázky začatia, trvania doby omeškania v rozsahu tvrdeného porušenia zmluvnej povinnosti žalobcom, od ktorého porušenia žalovaný tvrdil svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Poukázal na Článok IV. bod 4.1, 4.4, 4.5, 4.6 zmluvy v spojení s listom žalobcu zo dňa 29.04.2015 (č.l. 101 spisu), z ktorého vyplynulo, že na kontrolnom dni, a to dňa 29.04.2015 bolo zistené, že neboli splnené všetky podmienky Článku IV. zmluvy, teda stavebná nepripravenosť zo strany objednávateľa, čo potvrdil i svedok p. G., ktorý na pojednávaní dňa 24.05.2018 uviedol, že ...,,čo sa týka termínu doby výstavby, tak mám za to, že zo strany úpadcu neboli pripravené podmienky na to, aby sme nastúpili podľa dohodnutého termínu, teda aby sme začali tak, ako bolo dohodnuté, a teda aj dokončili a ďalej nebola pripravená plocha, ktorá bola dohodnutá podľa zmluvy rozmerovo“. Tvrdenie o nepripravenosti stavby potvrdil i svedok p. H. R., ktorý bol samotným objednávateľom označený ako osoba oprávnená konať za objednávateľa, t.j. úpadcu, ktorý uviedol, že ...„nebol dodržaný nástup a stavba mám za to, že bola zrealizovaná riadne, aj keď nie v zmluve stanovenej lehote“. Rovnako potvrdil, že žalobca mal pri zmluvne dohodnutom nástupe nejaké podmienky, ktoré sa týkali aj pevnosti konštrukcie, ktorá bola 28-dňová pevnosť. Títo uvedení svedkovia boli osobami určenými konať za objednávateľa a zhotoviteľa, čo vyplývalo z listu č. 1104352 stavebného denníka, v ktorom v zmysle Článku IX. bod 9.2 zmluvy sa mali zapisovať všetky skutočnosti rozhodujúce pre zhotovenie diela. V liste č. 1104351 stavebného denníka (č.l. 99 spisu) bol zistený zápis, podľa ktorého dňa 22.05.2015 na základe Zmluvy o dielo zo dňa 06.02.2015 a na základe neskorších vzájomných dohôd, najmä z kontrolného dňa 20.05.2015, preberá zhotoviteľ od objednávateľa stavenisko na pozemku touto listinou, pričom v bodoch 3, 4, 5, 7 tohto zápisu boli zo strany žalobcu vytýkané nedostatky stavebnej nepripravenosti, ku ktorým bolo v spodnej časti tohto listu zaujaté stanovisko za úpadcu (objednávateľa). Z obsahu listu č. 1104368 stavebného denníka, a to zápisu dodávateľa, vyplýval dátum betonáže stropu dňa 18.06.2015.
20. Okresný súd zhodnotil, že obsah týchto listín, výpovede svedkov potvrdili, že na strane objednávateľa došlo k omeškaniu s pripravenosťou staveniska, ktorý nedostatok nebol odstránený ani k momentu prevzatia staveniska zhotoviteľom dňa 22.05.2015, vo väzbe na obsah e-mailu žalobcu zo dňa 24. augusta 2015. V Článku IV. bod 4.6 veta tretia zmluvy sa zmluvné strany taktiež dohodli, že zhotoviteľ nie je v omeškaní so zhotovením diela podľa tejto zmluvy v prípade, ak nie je dodržaný harmonogram výstavby podľa tejto zmluvy zo strany objednávateľa alebo nie je zabezpečená pripravenosť zo strany objednávateľa v rozsahu a v čase podľa tejto zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že na toto zmluvné
dojednanie bolo potrebné nazerať tak, že ak táto okolnosť nastane, nie je možné uvedené pričítať k omeškaniu žalobcu.
21. Pokiaľ išlo o otázku, kedy malo dôjsť k odovzdaniu diela, tak okresný súd poukázal na dojednanie v Článku XIII. bod 13.3 zmluvy, a to odovzdanie formou písomného záverečného protokolu, avšak podľa listu č. 1104390 stavebného denníka (č.l. 103 spisu) dňa 12.08.2015 boli ukončené práce na strešnej konštrukcii a zateplení v rozsahu zmluvy o dielo, čo vyplývalo i z bodu 3.7 Protokolu von Baubesprechung - Nr. 32 (č.l. 105 spisu), podľa ktorého ...„dňa 12.8.2015 dodávateľ strešnej konštrukcie ukončil stavebnú činnosť. Je nutné odstrániť vady a dokončiť nedorobky s tým, že termín ukončenia v oneskorení oproti plánovanému HMG“. Svedok G. uviedol, že dielo bolo dokončené dňa 12.08.2015 a ďalej nemohli pokračovať pre konanie úpadcu. Pokiaľ aj ukončenie plnenia predmetu zmluvy malo zahŕňať protokolárne prevzatie, tak nepochybne išlo o konanie, ktoré si vyžaduje vzájomnú súčinnosť obidvoch zmluvných strán.
22. Okresný súd poukázal na to, že žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu za omeškanie, ako aj z dôvodu, že neboli odstránené vady diela.
23. Vo vzťahu k pohľadávke úpadcu z titulu zmluvnej pokuty podľa Článku XVII. bod 17.1.7 zmluvy, a to za porušenie povinnosti odstraňovania vád v záručnej lehote, okresný súd poukázal na obsah Výzvy na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa 17.08.2016, kde bolo tvrdené porušenie povinnosti žalobcu, spočívajúce v neodstránení vady podľa reklamácie zo dňa 30.09.2015. Z vyjadrení žalobcu a svedkov vyplynulo, že žalovaným reklamovaná vada podľa písomnej reklamácie bola včas odstránená, avšak táto sa znovu objavila. Žalobca zodpovednosť za túto vadu popieral, a preto bolo potrebné vyjasniť, či za túto vadu žalobca zodpovedá.
24. V Článku XVII. zmluvy boli dojednané zmluvné pokuty pre prípad porušenia zmluvných povinností. Podľa bodu 17.1.3 zmluvy, v prípade porušenia záväzku zhotoviteľa vykonať dielo riadne a včas v lehote podľa harmonogramu výstavby alebo zmluvy, je objednávateľ oprávnený uplatniť si u zhotoviteľa zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z ceny diela.
25. Podľa bodu 17.1.7 zmluvy, ak zhotoviteľ je v omeškaní s odstraňovaním vád, je povinný zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 300 Eur za každý deň omeškania s odstránením každej uplatnenej vady.
26. Podľa Článku XIV. bod 14.2 zmluvy reklamácia (odstránenie vád) musí byť vykonaná písomne. Musí obsahovať vady, miesto, kde sa vada nachádza a popis, ako sa vada prejavuje. Zhotoviteľ sa zaväzuje začať s odstraňovaním vád do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej reklamácie a odstrániť reklamované vady najneskôr do 30 pracovných dní odo dňa doručenia písomnej reklamácie.
27. Žalobca tvrdil, že vady diela boli odstránené, pokiaľ boli zavinené jeho činnosťou. Ďalšie vady neodstránil, nakoľko neboli spôsobené v jeho príčinnej súvislosti a zároveň poukázal na to, že úpadca požadoval vykonanie prác nad rámec projektovej dokumentácie, ktorá je prílohou č. 1 zmluvy.
28. Okresný súd zdôraznil, že predmet zmluvy bol špecifikovaný v Článku III. bod 3.1 zmluvy s odkazom na prílohy. Žalobca v Zápise o finálnom odovzdaní a prevzatí stavebného diela svojim podpisom potvrdil odovzdanie diela dňa 11.12.2015, a to s uvedením vád, ktoré sa zaviazal odstrániť v stanovených termínoch.
29. Okresný súd poukázal na ust. § 358, § 364 Obchodného zákonníka v spojení s bodom 17.2 zmluvy a konštatoval, že žalobca vystavil úpadcovi faktúry a úpadca si v zmysle zmluvy uplatnil zmluvné pokuty, ktoré si následne voči pohľadávke žalobcu započítal.
30. V odsekoch 54. až 57. odôvodnenia rozsudku okresný súd podrobne popísal výpovede svedkov p. G., p. R., p. L. a p. A., vyhodnotením ktorých dospel k záveru, že nimi bolo potvrdené tvrdenie žalobcu, že stavenisko zo strany úpadcu nebolo pripravené, preto prípadné omeškanie žalobcu s odovzdaním diela nebolo možné považovať s poukazom na znenie zmluvy za omeškanie, na základe ktorého by úpadca mal nárok na zmluvnú pokutu. Svedeckými výpoveďami tiež bolo preukázané, že pokiaľ aj boli zistené vady, tie, za ktoré zodpovedal žalobca odstránil, za ďalšie vady nebola preukázaná jeho zodpovednosť,
a preto nebol zistený opodstatnený nárok úpadcu na odstránenie ďalších vád. Tvrdenie svedka C. A. bolo spochybnené a vyvrátené svedeckými výpoveďami p. G., p. R. a p. L., a teda žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdení, ktoré žalobca vyvrátil, resp. spochybnil.
31. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že stavenisko zo strany úpadcu nebolo riadne načas pripravené. Teda, ak žalobca odovzdal dielo neskôr, tak s poukazom na čl. 4.6. zmluvy to nemožno považovať za omeškanie, pričom žalovaný nepreukázal iný opodstatnený dôvod odovzdania diela neskôr, a preto úpadcovi ani nevznikol nárok na zmluvnú pokutu. Z uvedeného nebolo možné ani započítanie zo strany úpadcu voči pohľadávke žalobcu, a teda to nebol ani dôvod na popretie.
32. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že na diele boli vady spôsobené žalobcom, toto ničím relevantným nepreukázal. Zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že vzniknuté vady neboli na časti zhotovenej žalobcom, napriek tomu úpadca odstránenie vád žalobcom požadoval, avšak nedôvodne. Ak úpadca účtoval aj za bleskozvod a podobne, z ničoho nevyplývalo, že žalobca bol povinný zhotoviť aj bleskozvod a nebolo možné súhlasiť so žalovaným, či úpadcom, že bleskozvod sa automaticky považuje za súčasť strechy. Pokiaľ to úpadca požadoval, malo to byť v zmluve riadne dohodnuté, ako aj ostatné položky.
33. Záverom okresný súd uviedol, že bolo nepochybne zistené, že žalobca si prihlásil svoje pohľadávky. Podľa popretia správcu tieto mali zaniknúť, pretože boli započítané s údajnými pohľadávkami úpadcu. Úpadca by mal mať údajne tri okruhy svojich pohľadávok. Pokiaľ išlo o prvý okruh pohľadávok - údajné dodanie prác vyfakturovaných faktúrou č. 112/2015 na sumu 19.760,66 Eur, žalobca preukázal, že tieto práce žalobcovi dodané neboli, a preto tieto pohľadávky úpadca ani nemá. Pokiaľ išlo o druhý okruh pohľadávok - pohľadávky z titulu zmluvných pokút pre nedodržanie harmonogramu žalobcom, žalobca riadne preukázal a vyplývalo to aj z celkového dokazovania, že úpadca bol v omeškaní so splnením svojich povinností. Úpadca nesplnil povinnosť stavebnej pripravenosti podľa bodu 4.6 zmluvy, čo potvrdili aj svedkovia p. A., p. R., p. G.. Ak konateľ úpadcu tvrdil, že sa údajne dohodlo, že sa bude betónovať iným betónom, pre ktorý sa nevyžaduje 28-dňová pevnosť, toto tvrdenie ničím nebolo preukázané, žiaden takýto dôkaz v spise o tom nebol a ani bez písomného dodatku k zmluve nemohol úpadca jednostranne zmeniť typ a ani inú pevnosť betónu. Taktiež nebolo preukázané, že skutočne na prelome apríla, mája bol nejaký betón liaty. V zmysle bodu 4.6 zmluvy žalobca preukázal, že úpadca bol v omeškaní, teda z toho dôvodu sa aj celý harmonogram posunul, pričom aj prípadné nedorobky mohol žalobca dokončiť až v úpadcom určenom termíne od 14.09. do 18.09.. Z toho vyplývalo, že úpadca zabezpečil plnú stavebnú pripravenosť až po dohodnutom termíne a dovtedy bol v omeškaní so splnením svojich povinností. Z predložených listín a svedeckých výpovedí bolo zistené, že žalobca dielo ukončil dňa 18.09.. Podľa bodu 7.1 zmluvy bol úpadca povinný dielo riadne a včas prevziať, čo neurobil, takže porušil aj túto svoju povinnosť, ako vypovedali aj svedkovia, resp. p. L.. Žalobca žiadal niekoľko mesiacov o odovzdanie diela, nakoniec bolo odovzdané až po 3 mesiacoch. K poslednému okruhu údajných pohľadávok úpadcu, a to zmluvné pokuty pre omeškanie s odstránením vád, k tomu považoval okresný súd za potrebné uviesť, že úpadca bol povinný podľa bodu 7.1 zmluvy bezodkladne dielo prevziať, čiže ešte v septembri 2015. Už dňa 30.09. podal kvalifikovanú reklamáciu v zmysle zmluvy, čo nasvedčovalo tomu, že sám aj uznával dielo za odovzdané a riadne ukončené. Reklamovanú vadu žalobca riadne a včas odstránil. Úpadca ho nenotifikoval o žiadnych ďalších vadách. Údajné vady, ktoré boli vo finálnom preberacom protokole, boli do tohto zanesené na základe emailu p. G. zo spoločnosti Leithany, ktorý bol okresnému súdu predložený a podľa ktorého tam mali viacerí dodávatelia mať viaceré vady, čo navodzuje stav, že v podstate nikto nič nedokončil riadne, čo nebola pravda, keďže dielo už vtedy bolo rakúskymi orgánmi skolaudované. Okrem toho svedkovia potvrdili, že údajné vady boli odstránené ešte predtým alebo že išlo o naviac práce. K tvrdenej vade ohľadom pretekania strechy, tak podľa svedka A. malo vraj zatekať do šatní z dôvodu chýb žalobcu, čo vyvrátil svedok L., ktorý uviedol, že úpadca mal zle nastavené žľaby, možno aj spádovanie na rovných strechách úpadcu a z tohto dôvodu zatekalo. Svedkami bolo potvrdené, že nešlo o vadu, za ktorú by zodpovedal žalobca, nešlo o časť diela, ktorú zhotovil žalobca.
34. Po vykonanom dokazovaní okresný súd dospel k záveru, že žalobca nebol v omeškaní s odovzdaním diela, aj keď začal s realizáciou neskôr, s poukazom na znenie čl. IV. bod 4.6 zmluvy. Taktiež posúdil, že žalobca nebol v omeškaní ani s odstránením vád, keďže jednak niektoré odstránil a jednak nebolo preukázané, že za ďalšie tvrdené vady bol zodpovedný žalobca. Preto úpadca neopodstatnene uplatnil zmluvnú pokutu a následne si svoju pohľadávku započítal. Okresný súd posúdil, že nebol dôvod na popretie, a preto určil, že žalobca je veriteľom pohľadávok tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Úpadcovi nevznikli také nároky voči žalobcovi ako zmluvná pokuta a pod., preto nebolo
možné ani započítanie. Z uvedených záverov okresný súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, keďže posúdil, že dôvody popretia nie sú opodstatnené.
35. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255, § 262 CSP a žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, nakoľko bol úspešný v celom rozsahu, pričom o výške trov bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia.
36. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP. Žalovaný nesúhlasil so záverom okresného súdu, že žalobca nebol v omeškaní s odovzdaním diela a ani s odstránením vád, nakoľko tento nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Namietal, že odôvodnenie rozhodnutia je vnútorne rozporné a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný poukázal na to, že strany sporu uzatvorili dňa 06.02.2015 Zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela podľa projektovej dokumentácie tvoriacej prílohu č. 1 zmluvy. V čl. XVII. body 17.1.3 a 17.1.4 zmluvné strany dohodli pre prípad porušenia zmluvných povinností sankcie. Pokiaľ žalobca tvrdil, že na práce mohol nastúpiť až dňa 22.05.2015, teda približne mesiac po dohodnutom termíne nástupu, pričom omeškanie so začatím diela malo byť spôsobené žalovaným, čo žalovaný popieral, potom by sa termín dokončenia diela v zmysle harmonogramu zmluvy posunul o 4 týždne, t.j. do konca prvého týždňa mesiaca august 2015, t.j. do 09.08.2015. Z uvedeného teda žalovanému vznikol nárok na zmluvnú pokutu od 30.08.2015 do 11.12.2015, t.j. celkom za 114 dní omeškania v celkovej výške 18.200 Eur. Podľa žalovaného tvrdenia o ukončení diela zo dňa 12.08.2015 nekorešpondujú s objektívnou realitou. Predseda predstavenstva žalobcu p. L. bez akýchkoľvek výhrad podpísal dňa 11.12.2015 zápis o finálnom odovzdaní a prevzatí stavebného diela. Tvrdenia o odmietnutí prevzatia diela žalovaným neboli v konaní žiadnym spôsobom preukázané. Pokiaľ ide o účelové tvrdenia žalobcu o tom, že nezodpovedal za vady strechy, ktoré žalovaný reklamoval u žalobcu dňa 30.09.2015, je nepochopiteľný záver, že predseda predstavenstva podpísal dokument, v ktorom súhlasil, že všetky vady v ňom uvedené odstráni. Žalovaný poukázal na to, že dňa 30.09.2015 bola zo strany úpadcu uplatnená voči žalobcovi reklamácia - zatekanie strešnej konštrukcie. Uvedenú vadu žalobca neodstránil ani do odovzdania diela dňa 11.12.2015, pričom táto vada spolu s ostatnými vadami bola opätovne písomne oznámená v preberacom protokole, v ktorom bola zároveň uvedená požiadavka na odstránenie tejto vady ihneď. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nezačal s odstraňovaním vady do dvoch pracovných dní, t.j. do 15.12.2015 a do 17.08.2016 nebola predmetná vada spočívajúca v zatekaní strechy odstránená, úpadca si voči žalobcovi uplatnil zmluvnú pokutu za obdobie od 15.12.2015 do 17.08.2016, t.j. za 246 dní omeškania v celkovej výške 73.800 Eur. Zároveň poukázal na to, že keďže žalobca do dnešného dňa neodstránil reklamované vady, nárok na zmluvnú pokutu vzniká naďalej.
37. Čo sa týka vzniku nároku na zádržné, žalovaný poukázal na to, že okresný súd sa žiadnym spôsobom nevyporiadal so vznikom nároku žalobcu na zádržné, ktoré si žalobca uplatnil. Žalobca počas celého konania nepreukázal, že by na dielo, ktoré bolo predmetom zmluvy, bolo vydané kolaudačné rozhodnutie a kedy toto nadobudlo právoplatnosť, preto z tohto dôvodu takýto nárok žalobcovi nemôže byť priznaný. Podľa žalovaného rozsudok súdu trpí tiež nedostatkom odôvodnenia v tom smere, že súd prvej inštancie sa nezaoberal argumentáciou žalovaného vo vzťahu k uplatnenému nároku a riadnym spôsobom ani neuviedol, akými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil. Odôvodnenie rozsudku, ktoré je zhrnuté v podstate do konštatovania, že žalobca nebol v omeškaní s odovzdaním diela a ani s odstránením vád, považoval žalovaný za nedostatočné. Mal za to, že odôvodnenie rozsudku je nedostatočné nielen vo vzťahu ku skutočnostiam, ktoré okresný súd považoval za preukázané, ale aj vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci, čo robí rozsudok nepreskúmateľným, ktorým postupom mohlo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť, s priznaním nároku na náhradu trov odvolacieho konania.
38. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 11.08.2020. Mal za to, že okresný súd sa v rozsudku so všetkými skutočnosťami riadne vysporiadal, svoje rozhodnutie na niekoľko strán riadne zdôvodnil a jeho odôvodnenie je presvedčivé a extenzívne. Žalobca poukázal na to, že v prvoinštančnom konaní bez pochybností preukázal, že práve úpadca bol v omeškaní s plnením svojich povinností a nezabezpečil stavebnú pripravenosť podľa bodu 4.1 zmluvy o dielo, a preto v zmysle bodu 4.6 zmluvy o dielo žalobca nebol v omeškaní so zhotovením diela. Okrem toho sa žalobca nedostal do omeškania i s poukazom na kogentné ustanovenie § 365 ods. 3 Obchodného zákonníka. Omeškanie úpadcu bolo žalobcom preukázané listom úpadcu zo dňa 30.04.2015, kde sa úpadca ešte len dňa 30.04.2015 pýtal žalobcu, aký betón má ísť liať s tým, že tento betón mal následne zrieť ešte
28 dní, svedeckými výpoveďami, podpísanými listami zo stavebného denníka č. 1104351 a 1104352 zo dňa 22.05.2015, podľa ktorých stropné betónové konštrukcie a spevnené plochy k tomuto dňu ešte vôbec neboli zrealizované. Listom zo stavebného denníka č. 1104368 zo dňa 18.06.2015, sa stropné sekcie A13 - A14 betónovali až 18.06.2015. Bez hotového a vybetónovaného stropu žalobca nemohol realizovať strechu. 28-dňová pevnosť betónu dohodnutá v zmluve o dielo pri betonáži 18.06.2015 nastala až 16.07.2015, pričom 10-týždňová lehota na realizáciu diela počítaná od 16.07.2015 by uplynula až 24.09.2015. Keďže sa úpadca dostal do omeškania s plnením svojich zmluvných povinností, podľa bodu 4.6 zmluvy o dielo harmonogram sa automaticky posunul. To, že dielo bolo prakticky hotové dňa 12.08.2015 žalobca v prvoinštančnom konaní preukázal dôkazmi, a to svedeckými výpoveďami, podpísaným listom zo stavebného denníka č. 1104390 zo dňa 12.08.2015, podľa ktorého: ,,Dňa 12.08.2015 ukončené práce na strešnej konštrukcii a zateplenia v rozsahu ZOD. Nedorobky budú zrealizované až po zrealizovaní súvisiacich konštrukcií spoloč. REDOST s.r.o.. Je potrebné zrealizovať nasledovné súvisiace konštrukcie....“, kde žalobca úpadcovi určil 9 bodov, ktoré bolo zo strany úpadcu potrebné realizovať, aby vôbec mohol dokončiť dielo. Zápisom z kontrolného dňa tzv. Protokol von Baubesprechung č. 32 zo dňa 12.08.2015, jeho bodu 3.7, podľa ktorého: „Dňa 12.08.2015 dodávateľ strešnej konštrukcie ukončil stavebnú činnosť. Je nutné odstrániť vady a dokončiť nedorobky. Termín ukončenia v oneskorení oproti plánovanému HMG“, podpísaným listom zo stavebného denníka č. 1104393 zo dňa 27.08.2015, podľa ktorého: „Na základe dohody GD (pozn. GD = úpadca) a dodávateľa T. je konštatované nasledovné: T. na nedostatky a nedorobky nastúpi dňa 14.09.2015 a ukončí činnosť 18.9.2015 ako komplet.“ Z uvedeného vyplýva, že úpadca bol v omeškaní so stavebnou pripravenosťou až do septembra 2015, preto stanovil žalobcovi na dokončenie zvyšných drobných nedorobkov termín 14.09.2015. Žalobca teda nemohol skôr dielo riadne dokončiť výhradne pre omeškanie úpadcu s plnením zmluvných povinností.
39. K tvrdeniu žalovaného, že úpadca neodmietal prevziať dielo skôr a ak by tomu tak bolo, existovala by o tom listina, žalobca poukázal na vyššie uvedené listy stavebného denníka, ktoré podpisoval úpadcov stavbyvedúci p. R. a podľa ktorých úpadca vedel, že žalobca vyhotovil dielo k 12.08.2015 a úpadca sám stanovil žalobcovi termín na dokončenie drobných nedorobkov na 14.09.2015 a vedel, že ukončí činnosť ako komplet k 18.09.2015. To, že dielo žalovaný svojvoľne odmietol prevziať, vyplývalo z predloženého Protokolu von Baubesprechung č. 43 zo dňa 28.10.2015, z jeho bodu 3.1, podľa ktorého: „Odovzdávací protokol od Fa. T. bude prejednaný po obdržaní vyjadrenia generálneho projektanta a stretnutí T., investora a baufyzika“, teda úpadca vedel, že dielo je hotové a žalobca chce dielo odovzdať, pričom začal svojvoľne stanovovať podmienky prevzatia diela, ktoré v zmluve neboli dohodnuté, v ktorej súvislosti poukázal na bod 13.3 v spojení s bodom 7.1 zmluvy o dielo. K podpisu finálneho protokolu zo dňa 11.12.2015, ako uviedol svedok p. L., tento bol žalobcom podpísaný preto, lebo úpadca žalobcovi tvrdil, že peniaze dostanú za dielo zaplatené iba vtedy, ak podpíšu protokol v predloženom znení. Ak žalovaný tvrdil, že žalobca dostal pracovné povolenie až 26.05.2015, nie je žalobcovi zrejmé, odkiaľ takouto informáciou disponuje.
40. Pokiaľ žalovaný v odvolaní trval na tom, že žalobca neodstránil vadu reklamovanú listom zo dňa 30.09.2015, spočívajúcu v zatekaní strešnej konštrukcie na ukončení strešného opláštenia s tým, že túto vadu žalobca neodstránil ani do odovzdania diela dňa 11.12.2015 a tak úpadcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu podľa bodu 17.1.7 zmluvy o dielo, tak žalobca v prvoinštančnom konaní uviedol a preukázal, že reklamovaná vada bola žalobcom riadne odstránená na základe reklamácie úpadcu zo dňa 30.09.2015, a to v termíne do 17.10.2015. Žalobca žiadnu ďalšiu reklamáciu ani list na odstránenie akýchkoľvek vád neobdržal, čo potvrdil svedok p. L.. Úpadcom vypracovaný Protokol von Baubesprechung č. 43 zo dňa 28.10.2015 v časti o nových úlohách pojednáva už iba o odovzdávacom protokole. Takisto svedkovia p. G. a p. R. potvrdili, že údajné vady podľa finálneho protokolu boli buď odstránené alebo vôbec neboli predmetom zmluvy o dielo, takže ich žalobca ani nemal robiť. Žalobca zopakoval, že údajné vady boli do finálneho protokolu z 11.12.2015 zaznamenané na žiadosť investora celého diela, spoločnosti Leithana GmbH (nie úpadcu). K názoru žalovaného, že žalobcovi nevzniklo právo na zaplatenie časti zádržného podľa bodu 5.12.1 zmluvy o dielo vo výške 24.500 Eur, nakoľko nepreukázal vydanie právoplatného kolaudačného rozhodnutia, žalobca poukázal na to, že úpadca, ani nikto iný, nevytýkal žalobcovi v rámci kolaudačného konania žiadne vady. Žalobca kolaudačné rozhodnutie má v súčasnosti k dispozícii, avšak iba v nemeckom jazyku. Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané, čo žiadna strana nikdy nerozporovala. S ohľadom aj na predložené fotografie celého zimného štadióna je nepochybné, že tento už roky funguje a zarába, čo by bez právoplatného kolaudačného rozhodnutia nebolo možné. Právoplatné kolaudačné rozhodnutie bolo vydané, žalobcovi
v kolaudačnom rozhodnutí neboli vytýkané žiadne vady, a preto je zádržné splatné. Zároveň poukázal na to, že popretie prihlásených pohľadávok správcom neobsahovalo žiadne skutočnosti v tom smere, že by nenastala splatnosť zádržného. Predmetné tvrdenie, že zádržné nie je splatné, považoval s ohľadom na koncentračnú zásadu pri popieraní pohľadávok správcom za neprípustné rozširovanie argumentácie správcu, v ktorej súvislosti poukázal na závery vyjadrené v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/70/2016, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS 409/2013. Zvýraznil, že argument žalovaného, že žalobca údajne nemal mať pracovné povolenie, bol prvýkrát žalovaným uvedený až po začatí tohto incidenčného konania.
41. V zhrnutí žalobca poukázal na to, že si prihlásil svoje pohľadávky spolu vo výške 50.814,56 Eur, úpadca vo svojich zápočtoch započítal svoje pohľadávky iba vo výške 26.314,56 Eur (domnelé pohľadávky), rozdiel žalobcových prihlásených pohľadávok, t.j. 24.500 Eur (a ktorým je práve prihlásené zádržné 7 %), nebol nikdy započítaný. Žalobca mal za to, že úpadcovi jeho deklarované pohľadávky nevznikli, pretože údajné práce vyfakturované úpadcom faktúrou č. 112/2015 mal buď znášať úpadca alebo neboli predmetom zmluvy o dielo, a preto ich žalobca na základe zmluvy o dielo nemal vykonať; údajné zmluvné pokuty pre omeškanie s harmonogramom úpadcovi nevznikli, nakoľko to bol práve úpadca, kto porušil svoje zmluvné povinnosti, nezabezpečil stavebnú pripravenosť načas, a preto podľa bodu 4.6 zmluvy o dielo sa žalobca nedostal do omeškania; údajné zmluvné pokuty pre neodstránenie vád úpadcovi nevznikli, nakoľko „vady“ zapísané vo finálnom protokole buď žalobca ani nemal podľa zmluvy o dielo robiť alebo sa týkali rovnej strechy úpadcu, ktorú realizoval úpadca sám. Nedošlo preto ani k zániku pohľadávok žalobcu započítacím úkonom úpadcu a popierací prejav správcu neobstojí. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
42. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 17.08.2020 bolo vyjadrenie žalobcu k odvolaniu doručené žalovanému (doručenka na č.l. 366 rub spisu) s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, ktorú možnosť žalovaný v lehote určenej okresným súdom a ani k momentu rozhodovania krajského súdu nevyužil.
43. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích dôvodov žalovaného za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
44. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/15/2020-382 zo dňa 09.03.2021, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 23.03.2021 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.
45. Podľa § 379 v spojení s § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
46. Za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP krajský súd posudzoval rozsudok okresného súdu a v ňom vyjadrené závery a zhodnotenia len v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, vyjadrených v písomne podanom odvolaní zo dňa 24.07.2020. Ak žalovaný nepoužil v rámci podaného odvolania iné argumenty, než len tie, ktoré boli obsiahnuté v ním podanom odvolaní, tak následne krajský súd mal zákonný priestor sa zaoberať len tými argumentmi, ktoré mali charakter kvalifikovaného odvolacieho dôvodu. Čo nebolo predmetom odvolania žalovaného, t.j. čo žalovaný v odvolaní nenamietal, sa zákonite potom ani nemohlo stať predmetom konania a posudzovania krajským súdom ako súdom odvolacím.
47. Zároveň krajský súd uvádza, že v zmysle § 383 CSP bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, keď nebol dôvod na zopakovanie alebo doplnenie dokazovania. Tento záver vyplýval aj z toho, že podľa obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 25.06.2020 tak strana žalobcu,
ako i strana žalovaného, pred vyhlásením uznesenia, ktorým bolo dokazovanie vyhlásené za ukončené, nemala návrhy na doplnenie dokazovania.
48. Predmetom odvolacieho konania, vzhľadom na odvolacie námietky žalovaného bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne rozhodol, ak žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Podstata jeho argumentácie spočívala v tvrdení, že ak okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že žalobca nebol v omeškaní s odovzdaním diela a ani s odstránením vád, tak tento záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň namietal, že rozhodnutie okresného súdu trpí nedostatkom odôvodnenia, je nepreskúmateľné, čím mohlo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces.
49. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného a k vecne správnemu postupu okresného súdu a skutkovým a právnym záverom prijatým okresným súdom krajský súd považuje za potrebné poukázať na svoje zrušujúce uznesenie sp. zn. 13CoKR/36/2018 zo dňa 28.10.2019, ktorým bol pôvodný rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cbi/12/2017-179 zo dňa 24. mája 2018 zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, vo väzbe na závery vyjadrené v zrušujúcom uznesení č.k. 13CoKR/36/2018 zo dňa 28.10.2019.
50. Podľa zrušujúceho uznesenia krajského súdu sp. zn. 13CoKR/36/2018 zo dňa 28.10.2019 bolo uložené okresnému súdu v novom konaní, aby sa zaoberal vecou v skutkovej ako i právnej rovine, zameral sa na komplexné vyhodnotenie obsahu Zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom ako zhotoviteľom a úpadcom ako objednávateľom dňa 06.02.2015 (ďalej len „zmluva o dielo“) v rovine plnenia povinností tak žalobcu, ako i žalovaného, osobitne na výpovede svedkov p. R., p. G., ktorí boli určení ako oprávnené osoby vystupovať v rámci realizácie diela, od ktorého výsledku tohto hodnotenia záviselo posúdenie, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená.
51. Čo bolo podstatné a rozhodné pre potvrdenie rozsudku okresného súdu, bola práve dôsledná aplikácia ust. § 391 ods. 2 CSP v konaní pred okresným súdom, na základe zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13CoKR/36/2018 zo dňa 28.10.2019. V súlade s ust. § 391 ods. 2 CSP a predmetným zrušujúcim uznesením krajského súdu okresný súd postupoval, keď vykonával dokazovanie v rovine plnenia povinností žalobcu a žalovaného vo väzbe na dojednania obsiahnuté v zmluve o dielo, a to práve pre zhodnotenie dôvodnosti či nedôvodnosti popieracieho prejavu správcu.
52. Krajský súd primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu. Na zdôraznenie správnosti tak skutkových, ako aj právnych záverov vyjadrených v napadnutom rozsudku okresného súdu, dotknutého odvolaním žalovaného sa uvádza, že rozsudok okresného súdu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu a má všetky náležitosti riadneho odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Okresný súd sa jasným a zrozumiteľným spôsobom vyjadril k uplatnenému nároku žalobcu, ako aj k použitej obrane žalovaného. V dostatočnom rozsahu bolo vo veci vykonané dokazovanie, a tým následne prijaté vecne správne skutkové závery okresným súdom, ktoré bolo právne vyhodnotené zákonným spôsobom. Okresný súd sa vyjadroval k prostriedkom procesného útoku žalobcu, obrane, k námietkam žalovaného a tieto vyhodnotil ako nedôvodné. Obrana žalovaného, spočívajúca v tvrdení, že žalobca bol v omeškaní s odovzdaním diela, že bol v omeškaní s odstránením vád, a preto si úpadca opodstatnene uplatnil zmluvnú pokutu, a túto následne započítal, teda, že bol správny postup správcu, ktorý poprel prihlásené pohľadávky žalobcu čo do dôvodu, výšky a vymáhateľnosti, bola zhodnotená ako nedôvodná. Okresný súd na základe zisteného skutkového stavu, vyplývajúceho z vykonaného dokazovania správne vyhodnotil, že popierací prejav neobstojí, pretože úpadcovi nevznikli voči žalobcovi nároky z titulu zmluvných pokút, z ktorého dôvodu nebolo možné započítanie a určil, že žalobca je voči žalovanému veriteľom pohľadávok, ktoré vyjadril vo výroku svojho rozsudku. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP k odvolacím dôvodom žalovaného krajský súd zvýrazňuje, že v súlade s rozhodnutiami Ústavného súdu SR a NS SR pri takomto postupe, t.j. pri aplikácii ust. § 387 ods. 2 CSP, krajský súd ako súd odvolací nie je povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného opätovne zopakovať tie skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí okresný súd a s ktorými sa krajský súd stotožňuje, keďže je postačujúce na ne len odkázať
(uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/09, rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 170/2005), v spojení aj s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 180/2005, podľa ktorého pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu sa odvolací súd v zásade môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia okresného súdu, ako aj uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo 190/2016 zo dňa 20.12.2017, z ktorého rovnako vyplýva, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok, preto určujúca je spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom, čo vytvára ich organickú jednotu. Ak sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje so závermi rozsudku okresného súdu a odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci. Rozhodnutie odvolacieho súdu v podstate v sebe zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.
53. Len k zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a vo vzťahu k odvolacím dôvodom, ktoré boli obsiahnuté v písomne podanom odvolaní žalovaného zo dňa 24.07.2020 krajský súd uvádza nasledovné.
54. V prvom rade je potrebné uviesť, že rozhodnutie okresného súdu je preskúmateľné, keďže v jeho odôvodnení sú dané zrozumiteľné skutkové a právne závery k posudzovanej sporovej veci. Podľa názoru krajského súdu odôvodnenie rozsudku okresného súdu má náležitosti podľa ust. § 220 ods. 2 CSP a naviac rozhodnutie okresného súdu v druhu incidenčnej žaloby rešpektuje aj závery vyplývajúce z Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 409/2013 zo dňa 11.09.2014, keď nosným v rámci podanej žaloby je zodpovedanie, či popierací prejav obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená.
55. Pokiaľ žalovaný uviedol odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP, tak krajský súd mal za to, že pre posúdenie žaloby, dokazovanie, ktoré vykonal okresný súd, bolo v dostatočnom rozsahu, ktoré následne tvorilo základ pre vyhodnotenie žaloby žalobcu o určenie, že je voči žalovanému veriteľom pohľadávok uplatnených v konkurznom konaní úpadcu (žalovaného), v poradí iná pohľadávka v zozname pohľadávok, zapísaných pod poradovým č. 68 a 69, podrobne špecifikovaných v prvom a druhom výroku rozsudku. Krajský súd nezistil, že v danej veci by sa vyžadovalo doplnenie dokazovania. V konečnom dôsledku strana sporu má procesné oprávnenie označovať, navrhovať dôkazy, avšak o tom, ktoré z týchto označených a navrhnutých dôkazov budú vykonané, výlučne rozhoduje súd, čo vyplývalo z ust. § 185 ods. 1 CSP. Z titulu záveru krajského súdu o vykonanom dokazovaní v dostatočnom rozsahu, tak následne nemohol byť vyhodnotený ako relevantný odvolací dôvod žalovaného, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V tejto súvislosti opakovane odvolací súd poukazuje na Zápisnicu o pojednávaní zo dňa 25.06.2020 (č.l. 325-333 spisu), podľa ktorej tak strana žalobcu, ako i strana žalovaného, pred vyhlásením uznesenia, ktorým bolo dokazovanie vyhlásené za ukončené, nemala návrhy na doplnenie dokazovania a zvýrazňuje vyjadrenie samotného žalovaného, ktorý uviedol ...,,taktiež nemáme žiadne návrhy na dokazovanie...“.
56. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP), odvolací súd uvádza, že nesprávne skutkové zistenia sú také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli a ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ust. § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, stručne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkázať na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny právny predpis a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP a okolnosti namietané žalovaným v ním podanom odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemali za následok takú úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s úvahou prvoinštančného súdu prezentovanou v napadnutom rozhodnutí.
57. Podstatným v odvolacom konaní zostalo posúdenie, či popretie žalobcom prihlásených pohľadávok zapísaných v zozname pod č. 68 a 69 žalovaným - správcom v Oznámení o popretí pohľadávky zo dňa 29.07.2017 (č.l. 6 spisu) obstojí alebo nie. Podľa tohto oznámenia pohľadávku zapísanú pod č. 68 správca poprel čo do dôvodu, výšky a jej vymáhateľnosti vo výške 48.000 Eur, pretože zanikla z časti zaplatením pohľadávky a z časti jej započítaním s pohľadávkou úpadcu podľa faktúry č. 112/2015, podľa zápočtu doručeného žalobcovi dňa 14.3.2016; započítaním s pohľadávkou na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa zmluvy o dielo. Pohľadávku zapísanú v zozname pohľadávok pod č. 69 správca poprel čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti, z dôvodu jej zániku započítaním s pohľadávkou úpadcu na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa zmluvy o dielo.
58. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané a v odvolacom konaní nebola vyvolaná spornosť v tom, že žalobca ako zhotoviteľ a úpadca ako objednávateľ uzavreli dňa 06.02.2015 Zmluvu o dielo (ďalej len ,,zmluva“), predmetom ktorej podľa špecifikácie v Článku III. bod 3.1 zmluvy bolo zhotovenie diela v rozsahu podľa projektovej dokumentácie tvoriacej Prílohu č. 1 zmluvy, cenovej ponuky na dielo, ktorá tvorí Prílohu č. 3 zmluvy a konštrukčných detailov tvoriacich Prílohu č. 2. Prílohu č. 4 tvoril časový harmonogram, podľa ktorého dielo malo byť začaté v 01/2015 a dokončené v 09/2015. Nebolo rozporované ani to, že žalobca za dodanie diela vystavil faktúru č. FRE16001 na sumu 82.500 Eur a dobropis DRE16001 v sume 35.000 Eur ako 10% zľavu z ceny diela na základe dohody, ako aj faktúru č. FRE16002 na sumu 2.814,56 Eur za dodávku a montáž, ktoré úpadca neuhradil a žalobca si prihlásil pohľadávky vo výške 61.940,29 Eur.
59. Pokiaľ žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie skutkových zistení okresného súdu v závere, že žalobca nebol v omeškaní s odovzdaním diela, a naopak zotrval na tvrdení o dôvodnosti jeho nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty dohodnutej v Článku XVII. bod 17.1.3 a 17.1.4 zmluvy o dielo vo výške 18.200 Eur za obdobie od 30.08.2015 do 11.12.2015, tak odvolací súd uvádza, že okresný súd v zmysle záverov vyjadrených v zrušujúcom uznesení sp. zn. 13CoKR/36/2018 zo dňa 28.10.2019 správne zhodnocoval zmluvu o dielo v celom obsahovom znení s dôrazom na plnenie povinností tak žalobcu, ako i žalovaného. V tejto súvislosti sa zvýrazňuje Článok IV. bod 4.1 zmluvy, v ktorom bolo dohodnuté, že ...,,pred nástupom zhotoviteľa na výkon diela bude vytvorená stavebná pripravenosť zo strany objednávateľa...“, a to v tam špecifikovanom rozsahu, pričom objednávateľ sa v Článku IV. bod 4.5 zmluvy zaviazal poskytnúť nevyhnutnú súčinnosť. Z Článku IV. bod 4.4 zmluvy vyplývalo, že zmluvné strany sú povinné dodržať svoje termíny. V Článku IV. bod 4.6 zmluvy bolo dohodnuté, že zhotoviteľ nie je v omeškaní so zhotovením diela v prípade, ak nie je dodržaný harmonogram výstavby podľa tejto zmluvy zo strany objednávateľa alebo nie je zabezpečená stavebná pripravenosť zo strany objednávateľa v rozsahu a v čase podľa tejto zmluvy. Listinné dôkazy, a to zápisy zo stavebného denníka č. 1104351, č. 1104352, 1104368, e-mail žalobcu zo dňa 24. augusta 2015, výpovede svedkov p. R., p. G., ako osôb oprávnených konať za objednávateľa a zhotoviteľa preukazovali to, že na strane žalovaného ako objednávateľa došlo k omeškaniu s pripravenosťou staveniska, a tento nedostatok nebol odstránený ani k momentu prevzatia staveniska žalobcom ako zhotoviteľom dňa 22.5.2015. Svedok L. do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 25.06.2020 (konkrétne na č.l. 326-329 spisu) potvrdil, že dňa 26.05.2015 nastúpili na práce, avšak robili len práce, ktoré boli možné, pretože stavba nebola pripravená, ak ešte 18.06.2015 sa robili betónové práce, kde sa vyžadovala 28-dňová pevnosť, pričom pokračovať podľa zmluvy mohol najskôr od 15.07.2015 a pokračoval v prácach do 12.08.2015, kedy dielo odovzdal, lebo všetky dôležité práce boli urobené, neboli urobené drobné práce z dôvodu nesúčinnosti generálneho dodávateľa. Proti týmto dôkazom stála výpoveď svedka A. do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 25.06.2020 (konkrétne na č.l. 329-330 spisu), ktorý tvrdil, že na upozornenie žalobcu zmenil typ betónu, ktorý zreje 21 dní a v čase, keď mal nastúpiť žalobca, už bol zaliaty 14 dní, pričom si nepamätal, o koľko dní neskôr žalobca nastúpil. Zvýrazňuje krajský súd, že žalobca poskytol k svojim tvrdeniam ucelený reťazec dôkazov, oproti stojacim dôkazom žalovaného. Vyhodnotením týchto oproti sebe stojacich dôkazov, a to listín,
výpovedí svedkov, správne okresný súd konštatoval, že stavenisko zo strany žalovaného nebolo riadne a načas pripravené, a preto ak aj žalobca odovzdal dielo neskôr, potom v zmysle dojednania v Článku IV. bod 4.5 zmluvy túto okolnosť nebolo možné považovať za porušenie povinnosti vykonať dielo v lehote podľa harmonogramu, pre prípad ktorej bola dohodnutá zmluvná pokuta v Článku XVII. bod 17.1.3 zmluvy. Vykonané dokazovanie preukázalo to, že síce protokol o odovzdaní diela podľa Článku XIII. bod 13.3 zmluvy označený ako Zápis o finálnom odovzdaní a prevzatí stavebného diela bol podpísaný dňa 11.12.2015, avšak boli tu listinné dôkazy, a to list č. 1104390 stavebného denníka na č.l. 103 rub spisu, podľa ktorého dňa 12.08.2015 boli ukončené práce na strešnej konštrukcii a zateplení v rozsahu zmluvy o dielo, bod 3.7 Protokolu von Baubesprechung - Nr. 32 na č.l. 105 spisu, podľa ktorého ...„dňa 12.8.2015 dodávateľ strešnej konštrukcie ukončil stavebnú činnosť. Je nutné odstrániť vady a dokončiť nedorobky s tým, že termín ukončenia v oneskorení oproti plánovanému HMG“, výpoveď svedka G., ktorý do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 24.05.2018 (na č.l. 168 - 169 spisu) uviedol, že ...,,,dielo bolo dokončené 12.08...“ ako aj, že ...,,s prácami sme skončili toho 12.08. a nemohli sme ďalej pokračovať pre konanie úpadcu“, ...celkovo to dielo bolo hotové 18.9. Ale oficiálne odovzdané niekedy v decembri....“. Teda bolo zistené, že žalobca dielo žalovanému odovzdal, umožnil žalovanému s dielom nakladať už dňa 12.08.2015, pričom dielo bolo žalobcom vykonávané v subdodávateľskom režime pre úpadcu a je nevyhnutné len logicky vyvodiť, že pokiaľ by žalovaný nemal odovzdané dielo žalobcom, tak následne by nemal možnosť s ním disponovať. Na tomto mieste k obrane žalovaného je potrené poukázať aj na ust. § 563 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého záručná doba týkajúca sa diela začína plynúť odovzdaním diela v spojení s ust. § 560 ods. 2 Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti krajský súd považuje za potrebné dodať, že ak sa žalovaný bránil tvrdenou vadnosťou diela a uplatnenou reklamáciou zo dňa 30.09.2015, tak zákonite toto dielo ním muselo byť prevzaté, aby mohlo dôjsť k jeho posúdeniu, či dielo má alebo nemá vady. Z uvedeného preto odvolací dôvod spočívajúci v námietke nesprávneho skutkového zistenia a právneho posúdenia omeškania žalobcu so zhotovením diela nebol zhodnotený ako dôvodný.
60. Rovnako ako nedôvodná bola odvolacím súdom posúdená námietka nesprávneho posúdenia omeškania žalobcu s odstraňovaním vád. Ako už poukázal odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení, v obsahu Výzvy na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa 17.08.2016 žalovaného, adresovanej žalobcovi, bolo tvrdené porušenie povinnosti žalobcu spočívajúce v neodstránení vady podľa reklamácie zo dňa 30.09.2015, čo žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie popieral. Žalobca tvrdil, že reklamovaná vada podľa písomnej reklamácie bola včas odstránená. Svedok G. potvrdil, že vytknuté vady, a to tie, ktoré boli dojednané v zmluve, boli odstránené. Zároveň uviedol, že zatečená strecha nebola predmetom zmluvy. Svedok L. uviedol, že dňa 30.9. bola reklamácia, ktorú žalobca robil, a to ihneď odstránil a následne ho nikto nekontaktoval kvôli nejakej vade. Uviedol, že iné vady neodstraňoval, len zatekanie na tej časti, ktorú robil. Z uvedeného je potrené súhlasiť s okresným súdom, že ak žalovaný tvrdil, že na diele boli vady spôsobené žalobcom, toto relevantne nedokázal. Žalovaný nepreukázal vadu pretekania strechy v dôsledku vadného plnenia žalobcu. Svedok L. potvrdil, že úpadca mal zle nastavené žľaby, možno aj spádovanie na rovných strechách, z ktorého dôvodu zatekalo, pričom žalovaný to relevantne nevyvrátil, opak nedokázal. Pokiaľ teda dojednanie o zmluvnej pokute podľa Článku XVII. bod 17.1.7 bolo viazané na porušenie povinnosti žalobcu podľa Článku XIV. bod 14.2. zmluvy, tak dôkazný stav naplnenie tohto zmluvného dojednania nepreukázal. Stotožňuje sa odvolací súd so záverom okresného súdu, že žalobca nebol v omeškaní s odstránením vád, pretože niektoré odstránil a nebolo preukázané, že za ďalšie úpadcom tvrdené vady zodpovedá. Z uvedeného preto postup žalovaného, ktorý si voči žalobcovi uplatnil nárok na zmluvnú pokutu, a takúto pohľadávku následne započítal, nemal základ, a tým bol neopodstatnený.
61. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že žalobcovi nevznikol nárok na zádržné, pretože žalobca nepreukázal, že bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, považuje odvolací súd za potrebné zvýrazniť tvrdenie žalobcu, podľa ktorého kolaudačné rozhodnutie na dielo bolo vydané dňa 14.12.2015, ktoré žalovaný relevantným spôsobom nevyvrátil, a preto bolo potrebné z tohto skutkového tvrdenia ako nesporného (§ 151 CSP) pri posudzovaní pohľadávky žalobcu na zádržné vychádzať.
62. Nebol relevantný ani odvolací dôvod žalovaného, že malo dôjsť k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, pretože okresný súd na riadne a v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie za dôkaznej povinnosti sporových strán aplikoval rozhodné zákonné ustanovenia, ktoré aj správnym spôsobom interpretoval tak, ako sú v citácii vyjadrené v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu. Právnym posúdením vo všeobecnosti je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani k jednej z uvedených situácií nedošlo, preto za zvýraznenia vecne správnych záverov prijatých okresným súdom vo väzbe k odvolacím dôvodom žalovaného, za dôsledného dodržania ust. § 387 ods. 3 CSP, bol vo vyvolanom odvolacom konaní rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP.
63. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu, že žalovaný so svojim odvolaním voči rozsudku okresného súdu bol neúspešný, bolo krajským súdom rozhodnuté tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.