Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2S-1-2019.pdf
PDF · 151.91 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/1/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: TERNO real estate s.r.o., IČO: 50020188, so sídlom v Bratislave, Bratská 3, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Botanická 17, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3214/2018 zo dňa 26.10.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Regionálna veterinárna a potravinová správa Senec rozhodnutím č. RO: 1428/2018-252, č. spisu 150/2018 zo dňa 3.9.2018 uložila žalobcovi pokutu v sume 9.000,- € za spáchanie správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o/ zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 152/1995 Z.z.) na tom skutkovom základe, že žalobca v jeho prevádzkarni: Potraviny TERNO, č. 8002, Pezinok, Svätoplukova 11/B, porušil povinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane internetového predaja dodržiavať požiadavky upravené zákonom č. 152/1995 Z.z. a osobitnými predpismi v nadväznosti na povinnosť:
- udržiavať potravinárske priestory v čistote a dobrom stave údržby, povinnosť starať sa o ničenie hlodavcov a iných škodcov, vyskytujúcich sa v objektoch a na pozemkoch, na ktorých sú prevádzkarne umiestnené a chrániť potraviny pred akoukoľvek kontamináciou podľa § 3 ods. 3 a § 4 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z.z., Prílohy II Kapitoly I ods. 1 a Kapitoly IX ods. 3 a 4 Nariadenia (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín (ďalej len nariadenie ES č. 852/2004) a § 8 ods. 1 Výnosu MP SR a MZ SR č. 28167/2007-OL, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca všeobecné požiadavky na konštrukciu, usporiadanie a vybavenie potravinárskych prevádzkarní a to tým, že dňa 17.01.2018 v čase úradnej kontroly od 8.20 hod. do 11.30 hod. v priestoroch skladu boli zistené príznaky prítomnosti hlodavcov a škodcov - výskyt exkrementov hlodavcov (potkanov),
- zabezpečiť hygienu predaja a vykonávanie sústavnej dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie podľa všeobecne záväzných právnych predpisov podľa § 4 ods. 1, § 12 ods. 1 písm. b/ zákona NR SR č. 152/1995 Z.z. a v nadväznosti na povinnosť udržiavať potravinárske priestory v čistote a v dobrom stave údržby podľa ustanovení Prílohy II Kapitoly I ods. 1 Nariadenia ES č. 852/2004 a to tým, že dňa 17.1.2018 v čase úradnej kontroly od 8.20 hod. do 11.30 hod. boli predajné priestory prevádzkarne znečistené: (i) podlaha bola na viacerých miestach pod paletami s nealkonápojmi a pivom znečistená zvyškami obalového materiálu, manipulačnou nečistotou a prachom, (ii) palety s nealkoholickými nápojmi a s pivom boli znečistené, zatečené s výskytom kolónii plesní, (iii) v oddelení lahôdok bolo príručné chladiace
zariadenie určené pre čerstvé mäso a mäsové výrobky v zadnej časti silne znečistené, zatečené, s výskytom korózie a prítomnosťou uhynutého hmyzu.
Nakoľko zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok) neupravuje postup správnych orgánov pri postihu za súbeh viacerých iných správnych deliktov, správny orgán pri ukladaní pokuty uplatnil na základe analógie legis absorpčnú zásadu. Jej podstata tkvie v absorpcii sadzieb (prísnejší trest pohlcuje miernejší). Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuteľné len trestom určeným pre najťažší z nich. Za najzávažnejšie protiprávne konanie považoval prvostupňový správny orgán porušenie povinnosti prevádzkovateľa (žalobcu) starať sa o ničenie hlodavcov a iných škodcov a chrániť tak potraviny pred akoukoľvek kontamináciou, a preto pri použití absorpčnej zásady uložil žalobcovi pokutu za iný správny delikt podľa § 28 ods. 2 písm. o/ zákona č. 152/1995 Z.z., teda podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný a spáchanie viacerých správnych deliktov považoval za priťažujúcu okolnosť. Citované ustanovenie umožňuje uložiť pokutu v rozsahu od 100,- € do 100.000,- € a žalobcovi uložil pokutu v sume 9.000,- €.
Pri určení výšky uloženej pokuty prihliadol na charakter a závažnosť zisteného protiprávneho konania spočívajúceho v porušení zákonom chráneného práva spotrebiteľa na predaj výrobkov zdravotne bezpečných a v neporušenej kvalite, a ktoré sú skladované a uchovávané za hygienických podmienok. V súvislosti s nedostatočnou hygienou skladovacích a predajných priestorov a zariadení prevádzkarne, nedostatočnou deratizáciou priestorov prevádzkarne a ochranou potravín pred kontamináciou hlodavcami a ich exkrementami, prvostupňový správny orgán zobral do úvahy možné následky zisteného protiprávneho konania a riziko pre zdravotnú bezpečnosť potravín, a tým aj pre zdravie ľudí, ktoré vyplýva najmä zistením značného množstva exkrementov hlodavcov v rôznych častiach prevádzkarne. Práve hlodavce, či už ich sliny alebo exkrementy (moč a výkaly), môžu kontaminovať potraviny do tej miery, že ohrozujú bezpečnosť potravín a stávajú sa pre spotrebiteľa nepožívateľnými. Hlodavce sú prenášačmi celej rady vážnych bakteriálnych, vírusových, či parazitárnych ochorení, ktoré sú nebezpečné aj pre človeka. Správny orgán pri určovaní výšky pokuty prihliadol na spoločenskú neprijateľnosť takéhoto konania žalobcu a na okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu zákona a práva spotrebiteľa. Správny orgán pri určovaní výšky pokuty zohľadnil tiež dĺžku trvania protiprávneho stavu, ktorý preukázateľne trval minimálne dňa 17.1.2018 v čase vykonania úradnej kontroly potravín od 8.20 hod. do 11.30 hod.
Prvostupňový správny orgán sa tiež zaoberal minulosťou žalobcu a skúmal nedodržiavanie predpisov v danej prevádzkami a zistil, že žalobcovi bola za obdobie posledných troch rokov v správnom konaní uložená pokuta:
- vo výške 2.000,- € rozhodnutím č. RO: 138/2015-263 číslo spisu 05/2015 zo dňa 27.1.2015, právoplatným dňa 19.2.2015, kedy žalobca porušil zákaz umiestniť na trh potraviny po uplynutom dátume spotreby a dátume minimálnej trvanlivosti udržiavať, za čo mu bola uložená pokuta podľa § 28 ods. 4 písm. i/ zákona č. 152/1995 Z.z.,
- vo výške 1.500,- €, rozhodnutím č. RO: 348/2018-255 číslo spisu 15/2018zo dňa 26.2.2018, právoplatným dňa 11.4.2018, kedy žalobca umiestnil na trh päť druhov ovocia a zeleniny, ktoré boli posúdené ako nevhodné na ľudskú spotrebu pre výskyt plesne a hniloby, za čo mu bola uložená pokuta podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona č. 152/1995 Z.z. Uloženie pokuty v nižšej hranici sadzby prvostupňový správny orgán odôvodnil tým, že nebolo preukázané úmyselné protiprávne konanie žalobcu a jeho konanie nemalo následky na zdravie ľudí.
2. Žalovaný druhostupňovým rozhodnutím č. 3214/2018 zo dňa 26.10.2018 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. RO: 1428/2018-252, č. spisu 150/2018 zo dňa 3.9.2018 ako vecne správne. Podľa jeho názoru bolo dostatočne preukázané, že žalobca porušil povinnosť dodržiavať zákonné požiadavky udržiavať potravinárske priestory a priestory prevádzkarne v čistote, povinnosť starať sa o ničenie hlodavcov a iných škodcov vyskytujúcich sa v objektoch a na pozemkoch, na ktorých sú prevádzkarne umiestnené, a chrániť potraviny pred akoukoľvek kontamináciou, keďže podlaha bola na viacerých miestach pod paletami s nealko nápojmi a pivom znečistená zvyškami obalového materiálu, manipulačnou nečistotou a prachom, palety s nealkoholickými nápojmi a s pivom boli znečistené, zatečené s výskytom kolónií plesní, v oddelení lahôdok bolo príručné chladiace zariadenie určené pre čerstvé mäso a mäsové výrobky v zadnej časti silne znečistené, zatečené, s výskytom korózie a prítomnosťou uhynutého hmyzu, v priestoroch skladu boli zistené príznaky prítomnosti hlodavcov a škodcov - výskyt exkrementov hlodavcov (potkanov).
Aj keď je z predložených dôkazov zrejmé, že žalobca mal spracovaný interný predpis na zabezpečenie deratizácie, sanitácie a dodržiavanie pravidiel hygieny a viedol požadovanú evidenciu, charakter zistených nedostatkov svedčí o nedostatočnom vykonávaní hygienicko-sanitačných prác a nedodržiavaní zásad, povinností a požiadaviek na hygienu pri manipulovaní s potravinami. Ak by čistenie prevádzky bolo vykonané 16.1.2018 (údaj uvedený v evidencii vykonávaných sanitačných prác), počas úradnej kontroly dňa 17.1.2018 so začiatkom o 8.20 hod. by inšpektori nedostatky takého charakteru a rozsahu nezistili. Žalovaný preto nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že vykonal všetky opatrenia na to, aby k porušeniu povinností nedošlo.
Zodpovednosť prevádzkovateľov potravinárskych podnikov za porušenie povinností určených im potravinovým právom je budovaná na princípe objektívnej zodpovednosti. Nemôžu sa zbaviť zodpovednosti za zistené nedostatky poukázaním na ich operatívne odstránenie a splnenie opatrenia uloženého inšpektormi počas kontroly. Skutočnosť, že nedostatky odstránili, totiž neznamená, že nenesú zodpovednosť za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov. Nedostatky neboli identifikované samotným prevádzkovateľom v rámci samokontroly, ale až zamestnancami úradnej kontroly potravín.
Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu o nedostatočnom zistení stavu veci a o tom, že zistené nedostatky neboli spôsobilé ohroziť zdravie spotrebiteľa. S poukazom na § 20 ods. 12 písm. e/ bod 2. zákona č. 152/1995 Z.z. zistenú prítomnosť hlodavcov zákon hodnotí ako stav ohrozujúci zdravie a život spotrebiteľa, ktorý môže byť podľa okolností aj dôvodom na pozastavenie prevádzky alebo zatvorenie prevádzkarne. Hlodavce sú pritom prenášačmi viacerých chorôb, či už trusom a močom kontaminovanými potravinami (leptospiróza, salmonelóza, tularémia, helmintózy), prostredníctvom ektoparazitov (mor, vírusová encefalitída) alebo priamym kontaktom či uhryznutím, preto je ich výskyt v potravinárskych prevádzkarňach neprijateľný. Priestory, ktoré nie sú udržiavané v čistote, sú potenciálnym zdrojom výskytu a množenia sa nežiaducich mikroorganizmov, ktoré sa pri manipulačných činnostiach dostávajú do ovzdušia a môžu byť zdrojom druhotnej kontaminácie potravín. Potraviny sa musia na všetkých stupňoch výroby, spracovania a distribúcie chrániť pred akoukoľvek kontamináciou. Kontaminácia znamená prítomnosť alebo zavedenie nebezpečenstva (čl. 2 ods. 1 písm. f/ nariadenia ES č. 852/2004). V konaní teda bolo preukázané, že sa žalobca viacerými skutkami dopustil správneho deliktu podľa 28 ods. 2 písm. o/ zákona č. 152/1995 Z.z.
Žalovaný opätovne prehodnotil všetky súvisiace okolnosti a s pokutou 9.000,- € súhlasil aj napriek tomu, že sa nestotožnil so závermi prvostupňového orgánu vyslovenými pri vyhodnotení minulosti žalobcu. Pokuta v tejto výške nie je pokutou likvidačnou, nevybočuje z medzí ustanovených zákonom, je s prihliadnutím na zákonom stanovené medze pokutou primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona. Prvostupňový správny orgán pokutu náležite odôvodnil zo všetkých určených hľadísk (až na hľadisko minulosti). S ohľadom na poľahčujúce okolnosti, ktorými bola minulosť žalobcu, operatívny prístup pri odstránení nedostatkov, nepreukázaná opakovanosť, bola určená pokuta na spodnej hranici sadzby (9 % z maximálnej pokuty). Nižšiu pokutu nie je dôvodné uložiť, nakoľko je potrebné vziať do úvahy, že žalobca spáchal správny delikt podľa § 28 ods. 2 písm. o/ zákona č. 152/1995 Z.z. viacerými skutkami, z ktorých za najzávažnejší možno považovať zistenie trusu hlodavcov na viacerých miestach v priestoroch, kde boli skladované potraviny, čo aj sám zákon nepovažuje za bežnú prevádzkovú nečistou, ale túto situáciu hodnotí ako ohrozujúcu zdravie alebo život spotrebiteľa. Tiež bola zohľadnená zásada, že vo sfére žalobcu má uložená pokuta plniť úlohu výchovnú aj represívnu a postihovať ho za protiprávne konanie, a preto je žiaduce, aby bola citeľná v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu. Nemôže ísť o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel. Čo sa týka trvania protiprávneho stavu (nedostatkov v prevádzkovej hygiene), tento preukázateľne trval počas úradnej kontroly potravín dňa 17.1.2018. Aj keď nie je možné presne vymedziť, kedy došlo k ich vzniku, dá sa predpokladať, že vzhľadom na ich charakter, tieto pretrvávali dlhší čas. Na odstránenie protiprávneho stavu bolo uložené opatrenie. Tento stav pretrvával minimálne do výkonu dodatočnej úradnej kontroly (19.1.2018), kedy bolo zistené, že uložené opatrenia boli splnené a hygienické nedostatky boli odstránené. DDD práce boli podľa predloženého protokolu vykonané 17. a 19.1.2018. Žalovaný sa tiež zaoberal minulosťou žalobcu, opakovanosťou protiprávneho konania, skúmal nedodržiavanie predpisov v danej prevádzkarni a v tejto veci poukázal na rozhodnutie RVPS Senec
č. k. RO: 348/2018-255 zo dňa 26.2.2018, právoplatné dňa 11.4.2018, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta v sume 1.500,- € podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona č. 152/1995 Z.z. za umiestňovanie ovocia a zeleniny nevhodných na ľudskú spotrebu na trh. Opakované konanie podľa § 28 ods. 6 zákona č. 152/1995 Z.z. nebolo preukázané. V súvislosti s hľadiskom minulosti žalobcu prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia poukázal aj na svoje rozhodnutie č. k. RO: 138/2015-263 zo dňa 27.1.2015. Žalobca namietal, že predmetné rozhodnutie sa na neho nevzťahuje, s čím žalovaný súhlasil a námietku žalobcu akceptoval. Zo skúmania minulosti je teda zrejmé, že aj v predchádzajúcom období bola žalobcovi uložená pokuta, avšak išlo o iba o jednu pokutu, ktorá bola uložená za nedostatky iného charakteru ako v prejednávanom prípade.
II.
Žaloba
3. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3214/2018 zo dňa 26.10.2018, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. RO: 1428/2018-252, č. spisu 150/2018 zo dňa 3.9.2018 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 4. Namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a nesprávne právne posúdenie veci.
4. Žalobca trvá na tom, že nedostatky zistené úradnou kontrolou neboli spôsobilé ohroziť ľudské zdravie takým spôsobom, ako to je odôvodnené v napadnutom rozhodnutí žalovaného a prvú pokutu za tento správny delikt vo výške 9.000,- € považuje za zjavne neprimeranú.
5. K zisteniam o výskyte trusu uviedol, že išlo o konkrétne dve miesta, kde sa vyskytol trus: prvé miesto sa nachádza v zázemí prevádzkarne (v technickej miestnosti), kde nedochádza ku skladovaniu žiadnych potravín; druhé miesto sa tiež nachádza v zázemí prevádzkarne, kde sú skladované potraviny na paletách a v obaloch, pričom ochrana obalmi je zabezpečená u niektorých potravín až v troch vrstvách (obal potraviny, spoločný obal viacerých balení potravín a napokon obal palety, na ktorej sú umiestnené spoločné obaly viacerých balení potravín). Na základe uvedeného trval na tom, že ochrana skladovaných potravín bola zabezpečená počas celého času skladovania pred ich možnou kontamináciou škodcami. Okrem toho orgány verejnej správy oboch stupňov nepredložili žiadne relevantné dôkazy o tom, ako uvedený trus mohol ohroziť zdravie a život spotrebiteľa, resp. aká je miera pravdepodobnosti rizika takéhoto ohrozenia za daných podmienok ochrany potravín viacerými obalmi. Predmetný trus nepodrobil analýze, či obsahuje tie parazity a vírusy, ktoré príkladmo uvádza v rozhodnutí a ktoré mali ohroziť zdravie a život spotrebiteľa. Žalobca zdôraznil, že žiadny obal nebol poškodený pohryzením hlodavcom a trus nebol ďalej zanesený do priestorov priameho predaja potravín.
6. Pri úradnej kontrole potravín vedúci jeho prevádzky predložil kontrolórom Protokol o vykonaní deratizačných prác zo dňa 2.1.2018, čo je v súlade s interným procesom kontroly výskytu škodcov na prevádzkach, definovanom v platnom dokumente F-02-04 Hygienický a sanitačný plán. V zmysle tohto dokumentu je účinnosť deratizácie v priebehu roka monitorovaná kompetentnými pracovníkmi oddelení na prevádzke a zaznamenávaná do dokumentu F-02-04.4 Monitoring - dezinsekcia a deratizácia. V prípade, že pri monitoringu zistí kompetentný pracovník prevádzky príznaky výskytu hlodavcov, bezodkladne informuje zmluvnú spoločnosť, ktorá zabezpečí požadovanú dezinsekciu, prípadne deratizáciu. Tento postup zachovala prevádzka aj pri danej úradnej kontrole, kedy bezodkladne objednala kompetentnú zmluvnú firmu ktorá vykonala opakovaný deratizačný zásah. Žalobca má od 20.6.2016 uzatvorenú platnú zmluvu so spoločnosťou JK Company, s.r.o., predmetom ktorej sú povinné preventívne deratizačné práce a tiež mimoriadne dezinsekčné, dezinfekčné a depaserizačné práce pre žalobcu. Po vykonaní deratizačných prác bolo realizované celkové čistenie a dezinfekcia všetkých priestorov a zariadení prevádzky v zmysle platného sanitačného plánu. Žalobca trvá na tom, že úmyselne nezavinil nevyhovujúce technické zázemie a jeho vybavenie (napríklad poškodené dvere, okno a pod.), ktoré by spôsobili priamu dostupnosť hlodavcov z vonkajšieho prostredia do priestorov prevádzkarne.
7. Žalobca namietal, že orgán verejnej správy prvého stupňa pri ukladaní trestu skúmal jeho minulosť a nezohľadnil, že v čase vydania predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia č. RO: 138/2015-263 zo dňa 27.1.2015, číslo spisu 05/2015 žalobca ako subjekt neexistoval. Má za to, že uvedené nedostatočné
zistenie jeho minulosti muselo mať vplyv aj na výšku pokuty. Podľa jeho názoru uložená pokuta nie je úmerná a nemá ani odradzujúci efekt. Naopak, spôsobí mu len ďalšiu ujmu v majetkovej sfére popri nákladoch, ktoré pravidelné vynakladá na deratizačné práce v zmysle § 12 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 355/2007 Z.z.).
8. Žalobca poukázal na iné rozhodnutia žalovaného, v ktorých v rovnakej situácii Regionálna veterinárna a potravinová správa Liptovský Mikuláš rozhodnutím č. 92/1673/2013 zo dňa 18.12.2013 uložila pokutu v sume 500,- € a Regionálna veterinárna a potravinová správa Trebišov rozhodnutím č. 259/13/1 zo dňa 3.5.2013 uložila pokutu v sume 1.000,- €. Z hľadiska princípu právnej istoty by mali jednotlivé regionálne veterinárne a potravinové správy postupovať jednotne, aby existovala ustálená rozhodovacia prax v obdobných veciach.
III.
Vyjadrenie žalovaného
9. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť a v podrobnostiach sa pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil, že povinnosti v oblasti prevádzkovej hygieny nie sú samoúčelné a majú za cieľ preventívne zabrániť akýmkoľvek možným spôsobom kontaminácii potravín. Žalobca založil svoje námietky na nesprávnej úvahe, že ku kontaminácii potravín môže prísť len v prípade, ak sú priamo pohryzené - porušené obaly potravín. Práve naopak, potraviny sa musia na všetkých stupňoch výroby, spracovania a distribúcie chrániť pred akoukoľvek formou kontaminácie.
10. Žalovaný poukázal na to, že hlodavce (myši/potkany) sú aktívne prevažne za súmraku a v noci, kedy býva zvyčajne v prevádzke kľud a môžu sa voľne pohybovať, a to aj po potravinách. Myš/potkan je všežravec, ale dáva prednosť rastlinnej potrave, hlavne z obilia, semien, orechov a pod. Myši/potkany sú trvalým nosičom vírusu, vylučujú ho v slinách, moči a výkaloch. Myši/potkany prenášajú celý rad závažných infekčných ochorení, ktoré sú pre človeka nebezpečné. Všetky miesta, kde sa vyskytujú hlodavce, sú v značnej miere poznačené ich výlučkami a svojim močom a trusom znehodnocujú potraviny, aj keď sú zabalené. K prenosu infekcie na človeka môže dôjsť, keď sa trus alebo moč hlodavcov dostane do kontaktu s ľudskou pokožkou, teda nielen v prípade, ak by človek takúto potravinu zjedol. Ohrozený je každý, kto prišiel do kontaktu s prostredím alebo potravinami kontaminovanými slinami, močom alebo trusom hlodavcov, a to v závislosti od imunitného systému jednotlivca. Najviac ohrozenými sú ľudia so zníženou imunitou, a to nielen spotrebitelia, ale aj zamestnanci žalobcu v predmetnej prevádzke. Uvedené skutočnosti sú všeobecne známe a je aj medicínsky dokázané, že hlodavce sú prenášačmi viacerých chorôb, napr. leptospirózy, tularemie, salmonelózy, črevných parazitov: a. Leptospirózy zahŕňajú veľkú skupinu bakteriálnych infekčných ochorení vyvolaných sérovarmi Leptospirra interrogans. Postihujú pomerne široký okruh domácich a voľne žijúcich zvierat (predovšetkým hlodavce, ako sú potkany, myši, hraboše, ryšavky) a vnímavý je tiež človek. Prenos je uskutočnený najmä prostredníctvom moču infikovaných zvierat, ktorý kontaminuje prostredie, potraviny. Leptospíry pri teplotách okolo 20°C prežívajú 20-26 hodín, vyššie teploty ich ničia. Infikované zvieratá vylučujú leptospíry močom, neraz aj viac mesiacov až rokov. Vstupnou bránou infekcie sú najčastejšie miesta porušeného kožného krytu, odreniny a ranky, najmä na končatinách, sliznice, hlavne spojiviek, ústnej a nosovej dutiny. U človeka sa uplatňuje hlavne perkutánny spôsob nakazenia, a to aj cez neporušenú kožu po dlhšej macerácii a cez neporušené vonkajšie sliznice. Pri ochorení na leptospirózu môže ísť o horúčkové ochorenie, chrípkový stav, zápal mozgových blán, poškodenie pečene so žltačkou, poškodenie obličiek, kombináciu oboch posledných stavov známych ako hepato-renálny syndróm. Ochorenie môže viesť k smrti. Z jednotlivýh leptospiróz má najťažší priebeh Weilova choroba vyvolaná L. icterohaemorrhagiae, ľahší priebeh má poľná horúčka spôsobená sérovarom grippotyphosa, b. Tularémia je infekčné ochorenie hlodavcov a iných zvierat, ľahko prenosné na človeka. Priebeh u človeka je benígnejší a prejavuje sa rôznym klinickým obrazom podľa vstupnej brány nákazy. Pôvodcom je Francisella tularensis, ktorá je veľmi odolná na vonkajšie vplyvy. Virulenciu vo vode si zachováva niekoľko týždňov, v prachu niekoľko mesiacov. Rezervoárom ochorenia v prírode sú drobné hlodavce. Podľa vstupnej brány môže vzniknúť päť foriem ochorenia. Najčastejšia je forma kožnožľazová, kedy je vstupnou bránou poranenie na koži a tvorí až 60% prípadov. V mieste poranenia sa vytvorí vriedok sprevádzaný horúčkami. Forma ústnožľazová vzniká po preniknutí pôvodcu do ústnej
dutiny. Podčeľustné uzliny sa zduria, na mandliach sa objaví vred, ktorý sa následne rozpadne a vzniká rozpad tkaniva. Pri očnožľazovej forme infekcia prenikne očnou spojivkou, c. Salmonelóza patrí medzi najčastejšie prenosné ochorenia tráviaceho traktu. Ochorenie vyvolávajú baktérie z rodu Salmonella, ktorými sa môžeme nakaziť po konzumácii kontaminovaných potravín. Prvotným rezervoárom baktérií salmonel sú hlodavce a vtáky, ktoré svojimi výlučkami môžu kontaminovať potraviny. Tieto sa stávajú rizikovými za predpokladu, že sa už ďalej tepelne nespracovávajú. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pri manipulácii s potravinami, ktoré sú kontaminované trusom a močom hlodavcov na ich obale, je ohrozené zdravie ľudí, lebo mnohé ochorenia prenikajú do ľudského organizmu cez kožu, sliznicu alebo spojivku, nielen po požití priamo kontaminovanej potraviny.
11. Poukázal na to, že žalobca počas administratívneho konania nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov. Prvýkrát požiadal o vykonanie znaleckého dokazovania až v správnej žalobe. Návrh žalobcu však považuje za bezpredmetný, pretože nedostatky boli riadne zistené a zdokumentované (slovne popísané a lokalizované).
12. Žalovaný sa s námietkou žalobcu o jeho sankčnej minulosti riadne vysporiadal v rozhodnutí č. 3217/2018 zo dňa 26.10.2018, v ktorom jeho námietku uznal, keďže prvostupňový správny orgán v rozhodnutí poukázal na svoje rozhodnutie č. k. RO: 138/2015-263 zo dňa 27.1.2015, ktoré sa žalobcu netýkalo. Minulosť žalobcu ako taká mala podstavný vplyv na určenie výšky pokuty z dôvodu prípadného opakovaného správneho deliktu a tým vyššieho postihu v zmysle zákona č. 152/1995 Z.z. Ušlo však pozornosti žalobcu, že vyšší zákonný postih podľa § 28 ods. 6 zákona č. 152/1995 Z.z. sa v prípade opakovanosti konania uplatňuje, iba ak sa prevádzkovateľ dopustí porušenia rovnakej povinnosti v lehote jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol za rovnaký skutok postihnutý. Vtedy sa pokuta neurčuje v rozpätí základnej, ale dvojnásobnej sadzby. V prejednávanej veci sa však ani v jednom z preskúmavaných rozhodnutí nekonštatuje, že hygienické nedostatky boli posúdené ako správny delikt podľa § 28 ods. 2 písm. o/ v spojení s ods. 6 zákona č. 152/1995 Z.z. a pokuta bola ukladaná a posudzovaná v základnej, nezvýšenej sadzbe od 100,- € do 100.000,- €. Žalovaný považuje uloženú pokutu za primeranú. Žalobca účelovo citoval len rozhodnutia, ktorými boli ešte v roku 2013 uložené nižšie pokuty bez ohľadu na rozdielny skutkový a právny stav. Pre objektívnosť však žalovaný doplnil, že orgány úradnej kontroly potravín ukladajú porovnateľné a aj vyššie pokuty za ten istý skutok, čo vyplýva napríklad z rozhodnutia č. 1475/2015 zo dňa 29.5.2015, ktorým bola uložená pokuta podľa § 28 ods. 2 písm. o/ v spojení s ods. 6 zákona č. 152/1995 Z.z. v sume 25.000,- € za porušenia povinností prevádzkovateľa v oblasti ochrany potravín pred ich možnou kontamináciou škodcami; aj z rozhodnutia č. 3704/2018 zo dňa 12.12.2018, ktorým bola uložená úhrnná pokuta podľa § 28 ods. 4 písm. i/ zákona o č. 152/1995 Z.z. v sume 100.000,- € okrem iného aj za porušenia povinností prevádzkovateľa v oblasti ochrany potravín pred ich možnou kontamináciou škodcami.
13. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.
IV.
Verejné vyhlásenie rozsudku
14. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 31.3.2021 podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobkyňa nežiadala o nariadenie pojednávania a ani žalovaný nepožiadal o nariadenie pojednávania vo veci.
15. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny
súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení zákona č. 152/1995 Z.z. a nariadenia ES č. 852/2004, preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
V.
Relevantné právne predpisy
16. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
17. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 152/1995 Z.z. požiadavky na bezpečnosť potravín a ich kvalitu, hygienu, požiadavky na zloženie potravín, zložky, ako aj technologické postupy používané pri ich výrobe a požiadavky na balenie jednotlivých potravín, ich skupín alebo všetkých potravín, rozsah a spôsob ich označovania, ich skladovanie, prepravu a inú manipuláciu s nimi, ich umiestňovanie na trh, ako aj zásady na odber vzoriek a metódy ich skúšania a postupy ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými podľa odsekov 1 a 2 je povinný dodržiavať každý, kto potraviny vyrába, manipuluje s nimi a umiestňuje ich na trh.
18. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z.z. prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi.
19. Podľa § 12 ods. 1 písm. b/ zákona č. 152/1995 Z.z. ten, kto predáva potraviny vrátane predaja na diaľku, je povinný zabezpečiť hygienu predaja podľa osobitného predpisu, najmä vykonávať sústavné upratovanie, čistenie všetkého zariadenia používaného pri predaji, dezinfekciu, a v prípade potreby vykonanie dezinsekcie a deratizácie podľa všeobecne záväzných právnych predpisov.
20. Podľa § 20 ods. 12 písm. e/ bod 2 zákona č. 152/1995 Z.z. orgán úradnej kontroly potravín je na základe výsledkov úradnej kontroly potravín pri zistení ohrozenia zdravia alebo života spotrebiteľa oprávnený nariadiť prevádzkovateľovi pozastavenie prevádzky alebo zatvorenie prevádzkarne, celkom alebo sčasti, ak nie je možné odstrániť zistené nedostatky bezodkladne, najmä pri zistení prítomnosti hlodavcov, vtákov alebo hmyzu v akomkoľvek štádiu vývoja, alebo príznakov ich prítomnosti.
21. Podľa § 28 ods. 2 písm. o/ zákona č. 152/1995 Z.z. v znení účinnom do 30.4.2019 orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu od 100 eur do 100 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi porušuje zásady správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a pri ich umiestňovaní na trh.
22. Podľa § 28 ods. 6 zákona č. 152/1995 Z.z. v znení účinnom do 30.4.2019 ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opätovnému porušeniu povinností, za ktoré bola pokuta uložená podľa odsekov 1 až 3, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku výšky súm uvedených v odsekoch 1 až 3.
23. Podľa § 28 ods. 9 zákona č. 152/1995 Z.z. v znení účinnom do 30.4.2019 orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie.
24. Podľa § 28 ods. 12 zákona č. 152/1995 Z.z. v znení účinnom do 30.4.2019 na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
25. Podľa § 28 ods. 15 zákona č. 152/1995 Z.z. v znení účinnom do 30.4.2019 ak bol prevádzkovateľ potravinárskeho podniku za konanie uvedené v odsekoch 1 až 4 postihnutý podľa iného predpisu, nemôže mu orgán úradnej kontroly potravín uložiť pokutu podľa tohto zákona.
26. Podľa čl. 2 ods. 1 písm. a/, písm. c/ a písm. f/ nariadenia ES č. 852/2004 na účely tohto nariadenia „hygiena potravín", ďalej len "hygiena" znamená opatrenia a podmienky potrebné na kontrolu nebezpečenstiev a na zabezpečenie vhodnosti potraviny na ľudskú spotrebu, berúc do úvahy jej určené použitie (písm. a/), "prevádzkareň" znamená akúkoľvek jednotku potravinárskeho podniku (písm. c/), "kontaminácia" znamená prítomnosť alebo zavedenie nebezpečenstva (písm. f/).
27. Podľa Prílohy II Kapitoly I ods. 1 nariadenia ES č. 852/2004 potravinárske priestory sa musia udržiavať v čistote a v dobrom stave údržby.
28. Podľa Prílohy II Kapitoly I ods. 2 nariadenia ES č. 852/2004 usporiadanie, riešenie, konštrukcia, umiestnenie a veľkosť potravinárskych priestorov musia umožňovať primeranú údržbu, čistenie a/ alebo dezinfekciu, zabraňovať alebo minimalizovať kontamináciu prenášanú vzduchom a poskytovať primeraný pracovný priestor umožňujúci hygienické vykonávanie všetkých operácií (písm. a/); byť také, aby chránili pred hromadením sa nečistoty, stykom s toxickými materiálmi, opadávaním častíc do potravín a vytváraním sa kondenzácie alebo nežiaducej plesne na povrchoch (písm. b/); umožňovať správne hygienické praktiky vrátane ochrany proti kontaminácii, a najmä kontrolu škodcov (písm. c/); a tam, kde je to potrebné, poskytovať vhodné manipulačné a skladovacie podmienky s regulovanou teplotou a dostatočnou kapacitou na uchovávanie potravín pri vhodných teplotách a musia byť riešené tak, aby umožňovali tieto teploty monitorovať a tam, kde je to potrebné, zaznamenávať (písm. d/).
VI.
Posúdenie veci krajským súdom 29. Predmetom prieskumu správnym súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty žalobcovi v sume 9.000,- € za spáchanie správneho deliktu na úseku potravín.
30. V prvom rade je potrebné uviesť, že z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad rozsudok vo veci Lauko proti Slovenskej republike z 2.9.1998, č. sťažnosti 26138/95; vo veci Öztürk proti SRN z 21.2.1984, číslo sťažnosti 8544/79; vo veci Čanády proti Slovenskej republike zo 16.11.2004, č. sťažnosti 53371/99, atď.) vyplýva, že priestupky a správne delikty sú vecami trestného charakteru. Pre posúdenie otázky, či sa na účely Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.) protiprávne konanie kvalifikuje ako trestné, sú dôležité nasledovné kritériá: a/ či text právnej normy definujúci protiprávne konanie patrí alebo nepatrí v právnom systéme príslušného štátu do trestného práva, b/ či povaha protiprávneho konania, c/ povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí príslušnej osobe. Význam vnútroštátnej kvalifikácie protiprávneho konania na trestné a správne delikty je iba relatívny. Faktormi väčšieho významu sú povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorá hrozí príslušnej osobe. Povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí, sú alternatívne a nie kumulatívne: na to, aby sa článok 6 Dohovoru aplikoval z dôvodu slov „trestné obvinenie“ stačí, aby predmetné protiprávne konanie bolo vo svojej podstate „trestné“ z pohľadu Dohovoru alebo aby zodpovednej osobe mohla byť uložená sankcia, ktorá pre svoju povahu a stupeň prísnosti patrí vo všeobecnosti do „trestnej“ sféry. Na základe toho konanie o správnom delikte zahŕňa rozhodovanie o „trestnom obvinení“, a preto sa naň vzťahuje článok 6 Dohovoru.
31. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. V disciplinárnom konaní je predmetom konania posudzovanie disciplinárneho previnenia účastníka, ktorý sa ho dopustil na základe konania, resp. nečinnosťou a v prípade preukázania, že účastník sa dopustil disciplinárneho previnenia skutkom kladeným mu za vinu, správny orgán mu za takéto previnenie ukladá disciplinárne opatrenie, čo sa musí premietnuť aj do výroku rozhodnutia. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. To možno zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na odlíšenie skutku od iných skutkov. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až
vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom treba odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak sú tieto náležitosti uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom konkrétny popis skutku je nezastupiteľnou časťou rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno vynútiť exekúciou (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 28/2007 zo dňa 6.3.2008, sp. zn. 3 Szd 9/2009 zo dňa 5.11.2009, sp. zn. 6 Sžo 255/2010 zo dňa 22.6.2011).
32. V zmysle ustálenej judikatúry citovanej vyššie bolo povinnosťou prvostupňového správneho orgánu vo výroku rozhodnutia, ktorým uložil žalobcovi sankciu, uviesť skutok, ktorým sa správneho deliktu dopustil z hľadiska miesta, času a spôsobu jeho spáchania, čo sa aj stalo. Výrok napadnutého rozhodnutia je podľa názoru správneho súdu dostatočne jasný, zrozumiteľný a určitý, čo umožňuje jeho preskúmanie. Je v ňom uvedené miesto, čas aj spôsob spáchania správneho deliktu: a. miesto spáchania - prevádzka: žalobcu Potraviny TERNO, č. 8002, Pezinok, Svätoplukova 11/B, b. spôsob spáchania - neudržiavanie potravinárskych priestorov v čistote a dobrom stave údržby, nedodržanie povinnosti starať sa o ničenie hlodavcov a iných škodcov vyskytujúcich sa v objektoch a na pozemkoch, na ktorých sú prevádzkarne umiestnené a chrániť potraviny pred akoukoľvek kontamináciou; nezabezpečenie hygieny predaja a vykonávania sústavnej dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie podľa všeobecne záväzných právnych predpisov. Predajné priestory prevádzkarne boli znečistené: (i) podlaha bola na viacerých miestach pod paletami s nealkonápojmi a pivom znečistená zvyškami obalového materiálu, manipulačnou nečistotou a prachom, (ii) palety s nealkoholickými nápojmi a s pivom boli znečistené, zatečené s výskytom kolónii plesní, (iii) v oddelení lahôdok bolo príručné chladiace zariadenie určené pre čerstvé mäso a mäsové výrobky v zadnej časti silne znečistené, zatečené, s výskytom korózie a prítomnosťou uhynutého hmyzu. V priestoroch skladu boli zistené príznaky prítomnosti hlodavcov a škodcov - výskyt exkrementov hlodavcov (potkanov), c. čas spáchania - dňa 17.01.2018 v čase úradnej kontroly od 8.20 hod. do 11.30 hod.
33. Podľa názoru správneho súdu žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o/ zákona č. 152/1995 Z.z. v znení účinnom do 30.4.2019, pretože porušil zásady správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a pri ich umiestňovaní na trh, ktoré mohlo potenciálne ohroziť zdravie ľudí. Za dodržiavanie zákonných ustanovení potravinového práva objektívne zodpovedá ten, kto potraviny umiestňuje na trh (predávajúci), teda žalobca. Je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky, za ich dodržiavanie zodpovedá bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie; ide o objektívnu zodpovednosť bez možnosti liberácie, pri ktorej správny orgán neskúma zavinenie právnickej osoby (úmysel alebo nedbanlivosť) vo vzťahu k spáchaniu správneho deliktu. Zistené porušenie právnych predpisov bolo dostatočne preukázané a zdokumentované. Jednou zo základných povinností žalobcu ako prevádzkovateľa potravinárskeho podniku je, aby si, vzhľadom na veľkosť prevádzky a rozsah sortimentu, včas prijal vhodné a účinné opatrenia na nepretržité dodržiavanie všetkých povinností a požiadaviek potravinového práva a jeho vnútorný kontrolný systém má byť účinný natoľko, aby predišiel porušeniam zákona. Je zákonnou povinnosťou prevádzkovateľa nepretržite zabezpečovať hygienu manipulovania s potravinami vo svojich priestoroch. Zodpovednosť žalobca v plnej miere znáša aj za svojich zamestnancov, ktorí musia byť preškolení, musia mať znalosti o platnej potravinovej legislatíve, musia dodržiavať všetky hygienické požiadavky na manipuláciu s potravinami a zaobchádzať s potravinami tak, aby sa neporušovala ich bezpečnosť a kvalita; v prípadne zmluvného partnera zabezpečujúceho dezinsekciu a deratizáciu jeho priestorov objektívna zodpovednosť platí u žalobcu rovnako. Ak by jeho zmluvný partner nedodržal zmluvnú povinnosť a priestory žalobcu by nederatizoval, žalobca je oprávnený žiadať od svojho zmluvného partnera náhradu škody; nejde však o liberačný dôvod žalobcu, v dôsledku ktorého by sa mohol zbaviť zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o/ zákona č. 152/1995 Z.z. v znení účinnom do 30.4.2019 v administratívnom konaní.
34. Žalobca namieta, že obe miesta, kde boli zistené nedostatky, sa nachádzajú v zázemí prevádzkarne: v technickej miestnosti, kde sa potraviny neskladujú, a na mieste, kde sú síce potraviny skladované, ale sú na paletách a v obaloch (niekedy až v troch obaloch - obal potraviny, spoločný obal viacerých balení a napokon obal palety), a preto bola ochrana skladovaných potravín zabezpečená počas celého
času skladovania a škodcovia ich nemohli kontaminovať. Správny súd považuje túto námietku za právne irelevantnú, pretože zákon č. 152/1995 Z.z. ani nariadenie ES č. 852/2004 nerozlišujú medzi priestormi prevádzkarne: technická miestnosť, zázemie, sklad, predajná časť prevádzkarne, v ktorej má prevádzkovateľ udržiavať hygienu. Z obsahu § 3 ods. 3, § 4 ods. 1, § 12 ods. 1 písm. b/ zákona č. 152/1995 Z.z. a čl. 4 ods. 2 a Prílohy II Kapitoly I nariadenia ES č. 852/2004 je čitateľný zámer Európskeho parlamentu a Rady a slovenského zákonodarcu vykonávať sústavné upratovanie, čistenie všetkého zariadenia používaného pri predaji, dezinfekciu, a v prípade potreby vykonanie dezinsekcie a deratizácie v celom priestore prevádzkarne. Uvedený úmysel je daný najmä tým, že s najväčšou pravdepodobnosťou ide o prepojené a navzájom priechodné priestory (z predajnej časti je možné sa dostať napríklad do skladu alebo do zázemia), kde sa potenciálne môžu škodcovia (napríklad hlodavce) pohybovať a kontamináciu šíriť a prenášať; obal potraviny pre nich nemusí byť prekážkou. Preto ak žalobca nezabezpečil hygienu predaja vo svojej prevádzkarni ani sústavnú dezinfekciu, dezinsekciu a deratizáciu, porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 12 ods. 1 písm. b/ zákona č. 152/1995 Z.z. a Prílohy II Kapitoly I nariadenia ES č. 852/2004. Ak aj žalobca tvrdí, že kontrolu priestorov prevádzkarne vykonal tesne pred výkonom úradnej kontroly dňa 16.1.2018 (úradná kontrola sa začala dňa 17.1.2018 o 8.20 hod.), vzniká otázka o kvalite vykonanej kontroly, pretože pri jej riadnom výkone a vyvodeniu dôsledkov (upratovanie, dezinfekcia, deratizácia) by sa nedostatky nemali na prevádzke v čase kontroly vyskytovať, čo sa však nestalo. Správny súd nespochybňuje právo žalobcu zabezpečovať deratizáciu svojich priestorov prostredníctvom zmluvného partnera; ak by však zmluvný partner nedodržal svoju povinnosť vykonať dezinsekciu a deratizáciu priestorov žalobcu, nezbavuje to žalobcu zodpovednosti zo spáchania správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o/ zákona č. 152/1995 Z.z. v znení účinnom do 30.4.2019, zostáva mu však právo na prípadnú náhradu škody voči zmluvnému partnerovi za nedodržanie zmluvnej povinnosti, ktorú však súd v správnom súdnictve nie je oprávnený riešiť.
35. Skutková podstata správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o/ zákona č. 152/1995 Z.z. v znení účinnom do 30.4.2019 (orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe
- podnikateľovi pokutu od 100 eur do 100 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi porušuje zásady správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a pri ich umiestňovaní na trh) na vyvodenie sankčnej zodpovednosti nevyžadoval, aby reálne došlo k ohrozeniu zdravia a života spotrebiteľov. Ak by reálne došlo k ohrozeniu alebo poškodeniu zdravia ľudí, ide o kvalifikovanú skutkovú podstatu správneho deliktu v zmysle § 28 ods. 4 písm. a/ alebo písm. h/ zákona č. 152/1995 Z.z. a k tomu je aj primeraná zvýšená sadzba pokuty od 1.000,- € do 500.000,- €, o tento prípad však v predmetnej právnej veci nejde. Z uvedeného dôvodu správne orgány oboch stupňov správne vyhodnotili, že pri skutkovej podstate správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o/ zákona č. 152/1995 Z.z. v znení účinnom do 30.4.2019 neskúmajú reálne ohrozenie zdravia ľudí, ale sa zamerali na dodržiavanie konkrétnej povinnosti prevádzkovateľa - žalobcu
- dodržiavanie hygieny pri manipulácii s potravinami a pri ich umiestňovaní na trh. Preto nebolo potrebné ani znalecké dokazovanie, navrhované žalobcom až v správnej žalobe, zamerané na reálnu hrozbu predmetného trusu na miestach jeho výskytu u potravín vo viacerých obaloch vo vzťahu k zdraviu a životu zákazníkov prípadne jeho zamestnancov. Uvedený dôkaz by bol nadbytočný a to aj z toho hľadiska, že žalobca nenamieta, že trus hlodavcov bol v priestoroch jeho prevádzkarne počas kontroly nájdený, namieta len, že sa nachádzal v priestoroch prevádzkarne, kde sa nachádzali potraviny skladované na paletách a vo viacnásobných obaloch, prípadne v technickej miestnosti, kde potraviny neskladuje.
36. Žalobca ďalej namietal výšku uloženej sankcie a nesprávne vyhodnotenie jeho minulosti vo vzťahu k uloženej sankcii, k čomu správny súd uvádza, že žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí súhlasil s touto námietkou žalobcu, že rozhodnutie o pokute, na ktorú poukazoval prvostupňový správny orgán, sa netýkalo žalobcu, preto ani nemalo za následok zdvojnásobenie sadzby pokuty v zmysle § 28 ods. 6 zákona č. 152/1995 Z.z. (namiesto základnej sadzby pokuty od 100,- € do 100.000,- € by bol správny orgán oprávnený uložiť pokutu v rozmedzí od 200,- € do 200.000,- €).
37. Žalovaný uložil žalobcovi pokutu vo výške 9.000,- € z možnej sadzby od 100,- € do 100.000,- €. Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených hraniciach uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie. Pri preskúmavaní správnych rozhodnutí o uložení peňažnej sankcie, správny súd nepreskúmava len zákonnosť použitia správnej úvahy, ale aj jej správnosť; môže tak dospieť k záveru, že o sankcii malo byť rozhodnuté inak. Pri preskúmavaní výšky uloženej pokuty treba vychádzať zo základných rovín pôsobenia sankcie -
individuálnej, generálnej, výchovnej, preventívnej a represívnej. Vo sfére obvineného z disciplinárneho deliktu má uložená pokuta plniť ako úlohu výchovnú tak aj represívnu a postihovať za protiprávne konanie, preto je žiaduce, aby bola citeľná v majetkovej sfére páchateľa priestupku. Nemôže ísť o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 163/2010 z 2. júna 2011).
38. Orgány verejnej správy dostatočne odôvodnili svoju úvahu, ktorá ich viedla k uloženiu sankcie v konkrétnej výške, nevybočili z medzí a hľadísk určených zákonom č. 152/1995 Z.z. Zohľadnili poľahčujúce okolnosti spočívajúce v minulosti žalobcu aj v jeho operatívnom prístupe pri odstránení nedostatkov a nepreukázanej opakovanosti skutku v minulosti (išlo o prvé porušenie povinnosti tohto druhu). Na druhej strane nešlo o bežnú nečistotu, ale o trus hlodavcov nachádzajúci sa na viacerých miestach priestorov prevádzkarne žalobcu, kde boli skladované potraviny. Výskyt hlodavcov alebo príznakov ich prítomnosti (trus) v prevádzkarni potravinárskeho podniku je tak závažný, že pri okamžitom neodstránení tohto nedostatku môže prísť až k pozastaveniu prevádzky alebo k zatvoreniu prevádzkarne podľa § 20 ods. 12 písm. e/ bod 2 zákona č. 152/1995 Z.z. Keďže žalobca operatívne odstránil nedostatky po ich zistení, jeho prevádzka nebola zatvorená ani pozastavená. Pokuta bola žalobcovi uložená v dolnej sadzbe zákonného rozpätia (od 100,- € do 100.000,- €) v sume 9.000,- €, čo zodpovedá závažnosti zistení počas úradnej kontroly a negatívnych následkov vo vzťahu k zdraviu ľudí. Každá pokuta je individualizovaná na skutkový stav konkrétnej veci, prípadne na súbeh správnych deliktov, a vzhľadom na to orgán verejnej správy môže v iných konaniach uložiť vyššie aj nižšie pokuty. Žalobca nepriložil iné rozhodnutia, na ktoré sa odvoláva, preto nebolo možné verifikovať, či v iných konaniach išlo len o jeden správny delikt alebo súbeh viacerých správnych deliktov, rozsah zistených nedostatkov, a podobne. Na druhej strane, žalovaný poukázal na svoje rozhodnutia, ktorými ukladal za rovnaký skutok, ktorého sa dopustil žalobca, aj vyššie pokuty ako 9.000,- €. Správny súd považuje uloženú pokutu za primeranú, plniacu represívnu aj preventívnu funkciu tak, aby sa žalobca v budúcnosti vyvaroval takéhoto alebo podobného konania.
39. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán aj žalovaný správne a dostatočne zistili vo veci skutkový stav, vec správne právne posúdili a vo veci zákonne rozhodli. Správny súd preto zamietol žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP.
40. O náhrade trov konania žalovaného správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné spravodlivo od žalobcu požadovať, aby nahrádzal trovy žalovaného orgánu verejnej správy; okrem toho žalovaný nebol v konaní ani právne zastúpený.
41. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).